Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som podporiť vystúpenie pána poslanca Klemensa, a najmä podporujem zvýšenie Štátneho fondu trhovej regulácie, pretože ide o opodstatnený návrh. Tohto roku sa totiž bude konať zasadnutie Svetovej obchodnej organizácie a tu sa práve budú prehodnocovať aj exportné dotácie. Ak budeme vychádzať z výšky 440 mil. korún a ešte toto nám budú znižovať, tak sme vlastne s našimi komoditami na zahraničných trhoch prehrali.
Aj Česká republika v tohtoročnom rozpočte zvýšila práve Štátny fond trhovej regulácie o 39 % a dovolím si podotknúť, že zvýšila aj dotácie do rezortu o takmer 20 %. Považuje sa to za veľký úspech sociálnej demokracie, práve politika rezortu pôdohospodárstva. Chcem povedať, že každá miliarda korún na agropotravinárske komodity, ktorá je vložená do exportu, sa podieľa vlastne znížením alebo vyrovnaním obchodnej bilancie o ďalšie 3 miliardy a hlavne podporuje sebestačnosť. Takže z tohto hľadiska beriem tento návrh ako progresívny.
Chcela by som tiež povedať aj to, že v minulom roku výsledky hospodárenia poľnohospodárskych podnikov boli naozaj nepriaznivé. Len 41 % poľnohospodárskych podnikov získalo zisk. Pritom výnosy klesli o 7 % a náklady o 5,22 %, čiže aj to zdôrazňuje zložitosť situácie rezortu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Klemens povedal, že pri rozpočte by mali platiť zásady priorít a sám ich menoval: vzdelanie, zdravie, strecha nad hlavou. S tým plne súhlasím. On to však povedal v podmieňovacom spôsobe. Mali by platiť, to znamená, že sám si je vedomý toho, že v tomto rozpočte to neplatí, s čím teda tiež súhlasím. A pýtam sa už možno desiaty raz v poradí, ktorá priorita v tomto rozpočte platí. Ktorý rezort je prioritný pre túto vládu? Bola by som veľmi rada, keby mi niekto konečne na to odpovedal, pretože aj poľnohospodárstvo, o ktorom pán Klemens hovoril a ktoré podľa mňa je tiež veľmi dôležité, kleslo v rozpočte takmer o 1 miliardu korún. Myslím si, že to je skutočne veľa, že poľnohospodárstvo sa nemôže z toho spamätať. No a na jeho otázku alebo obvinenie, že predchádzajúca vláda rozbila poľnohospodárstvo, mu chcem len povedať, aby sa opýtal na to pána Čarnogurského, kto vlastne fungujúce poľnohospodárstvo rozbíjal.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Klemens povedal okrem iného, že privatizácia potravinárskeho priemyslu prebehla takým spôsobom, že dnes v potravinárskom priemysle nemajú vlastníctvo tí, ktorí sú producenti poľnohospodárskych produktov, čo považujem za veľmi správny postreh. Len jedno mi nie je jasné, prečo Strana demokratickej ľavice je vo vláde s tými, ktorí presadili práve to, že poľnohospodári nevlastnia žiaden majetok v potravinárskych podnikoch.
My sme v rokoch 1991 - 1992 navrhovali, aby 30 % v každom jednom potravinárskom podniku bolo rezervovaných pre prvovýrobu, 30 % pre zamestnancov, ktorí robia v potravinárskych podnikoch a 30 % vyčlenených do kupónovej privatizácie. A pán minister Mikloš, v tom čase minister privatizácie, teraz podpredseda vlády pre ekonomiku, pán Kaník, ktorý bol vtedy riaditeľ odboru priamych predajov na ministerstve privatizácie, presadili, že sa to realizovalo tak, ako sa to realizovalo. A dnes ste s nimi v jednej vláde a čudujete sa, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Žiadal by som, buď aby tí páni odstúpili, alebo aby ste s nimi vo vláde neboli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
prerokúvanie rozpočtu je skutočne veľmi zaujímavé, lebo človek sa toho skutočne veľa dozvie. Niekedy sa neviem vynačudovať, že nás pomaly neobvinia z vojny v Kosove alebo z minuloročných povodní alebo zo snehovej kalamity.
Chcel by som len pripomenúť, že družstvá boli rozbité v rokoch 1990 - 1992 a vtedy nebol vo vláde ani Mečiar, ani Hnutie za demokratické Slovensko, boli to federálne myšlienky a myšlienky Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí tvrdili, že ak pôdu vrátime vlastníkom, že vlastne spasíme republiku. Takže nás z toho vynechajte. Bolo skutočne smutné chodiť - a ešte aj dodnes je to smutné -, vidieť po Slovensku desiatky alebo stovky senážnych veží, kravínov, ošipárne, ktoré sú v polorozpadnutom stave. Možno ste dosahovali dobré výsledky, ale vďaka ohromným dotáciám do poľnohospodárstva.
Naše poľnohospodárstvo nikdy nebolo svetové. Ešte dnes máme problémy, alebo pokiaľ viem, sú problémy dosiahnuť niekde 3 000-litrovú dojivosť. V Holandsku a v niektorých krajinách majú nad 5 alebo nad 6 tis. litrov a ani sa s tým nechvália, s úžitkovosťou zvierat a podobne a s hektárovými výnosmi. Veď ak ste chceli dosiahnuť lepšie hektárové výnosy, tak ste prehnojovali pôdy. Dokonca až do 400 kg živín na jeden hektár a dnes máme problémy so zasolenosťou pôdy a s poškodenými podzemnými vodami. Neobviňujte nás z tohto. Mohol by som vám vymenovať množstvo poľnohospodárskych spracovateľských podnikov, ktoré sú súčasťou zoskupení, a sú to vlastníci pôdy, ktorí ju obhospodarujú. Choďte sa pozrieť nakoniec aj na trhovisko, koľko výrobných družstiev z Liptova tam predáva svoje výrobky a sú vynikajúce, a nie sú členmi HZDS, pokiaľ...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco, nech sa páči.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
bohužiaľ, ako kolega pána poslanca Klemensa z výboru pre pôdohospodárstvo musím mu povedať prakticky podobne ako pani docentke Kadlečíkovej, predsedníčke výboru, že obidvaja sú zo strán, ktoré sľubovali pred voľbami poľnohospodárom hory-doly. Z týchto sľubov presadili iba časť do programového vyhlásenia, a to, čo presadili, bolo aspoň to, že budú valorizovať dotácie. Mne nejde o nič iné iba o to, k čomu sa vláda v programovom vyhlásení zaviazala. To znamená, že bude valorizovať dotácie. Keď ich má valorizovať, tak sa má zvýšiť rozpočet kapitoly o 1,7 mld. A čo sa deje? Ako jednému z mála rezortov rozpočet sa znižuje o 1,1 mld. No tak, prosím vás pekne, o čom hovoríme? Programové vyhlásenie, ktoré schválil tento parlament, zaväzuje vládu, zaväzuje nás všetkých, aby sme sa zaviazali, že to máme valorizovať a ani poslanci z vládnej koalície, ktorí vládu vlastne podporujú, nenavrhli, nebojujú a nepresadzujú to, čo je v programovom vyhlásení. Tomu teda nerozumiem.
To, čo ste sľubovali, čo ste si dali do programového vyhlásenia, navrhujeme, budeme za to hlasovať. Ak to myslíte vážne, tak budete hlasovať za to aj vy. Ak ste to mysleli na "srandu" alebo ste naozaj, priznávate sa, klamali voličov, tak nebudete za to hlasovať. Ale nerobte tu teraz nejakých ochrancov niečoho a v mene neviem koho. Vy ste to sľubovali, vy ste to dali do programového vyhlásenia. My to len navrhujeme a prosím, aby ste aj vy za toto hlasovali.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Po prvé, nežiadal som vás, aby ste začali schôdzu, ale aby ste ju prerušili a aby ste dali hlasovať o tom, že budeme rokovať aj v nultej hodine. Hlasovať ste nedali, pán predsedajúci. Takže na tom trvám. Ale zvolali ste schôdzu na nejakú vojnovú hodinu, čo tu ešte nikdy nebolo, to je svetová rarita. Trvám na hlasovaní.
Po druhé, chcem sa vyjadriť k pánu poslancovi Klemensovi, ktorý je z našej poľnohospodárskej kuchyne, čiže pozná problematiku. Myslím si, že správne aj vehementne o nej hovorí, nadsadzuje, len chýba ten záver, chýba bodka, chýba to, čo je najrozhodujúcejšie - presadiť a zabezpečiť vo svojom klube dostatočné hlasy na to, aby boli návrhy, ktoré v tejto snemovni odznievajú a ktoré išli z výboru pre pôdohospodárstvo do gestorského výboru aj napriek tomu, že tam on nebol ako spravodajca výboru, akceptované. Chýba to, aby sa za to potom v snemovni hlasovalo. Lebo gestorský výbor, pokiaľ som si všimol spoločnú správu, nie je naklonený tomu, aby sa tieto prostriedky do poľnohospodárstva dostali.
Takže žiadam pána poslanca Klemensa, aby v klube SDĽ zabezpečil podporu, ktorá je taká potrebná pre poľnohospodárstvo a pre ministra pôdohospodárstva pána Koncoša, ktorý tu sedí a tiež čaká, či ho táto snemovňa podporí v jeho úsilí a či bude môcť realizovať tie predvolebné ťahy a sľuby, ale aj koncepciu, ktorú ešte len pripravuje a s ktorou nás chce v parlamente zoznámiť.
Škoda, že neprišla do tejto snemovne zelená správa, kde by sme si to mohli oveľa lepšie...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Delingu.
Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme o ňom hlasovať.
Prezentovalo sa 49 poslancov.
Vážené pani poslankyne, poslanci, nie je nás dosť, preto budeme pokračovať.
Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Drobný.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme 15 minút na to, aby sme znovu zistili v zmysle rokovacieho poriadku, či je, alebo nie je Národná rada uznášaniaschopná. Po 15 minútach znovu budeme hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som aspoň skromne prispel k tomu, čo sa tu doteraz pohovorilo o rozpočtových položkách v rezorte zdravotníctva. Dobre vieme, že nieto z čoho zvýšiť. Tam na lavici mám požiadavky všetkých lekárskych fakúlt, Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov - starý názov, nový neviem, prepáčte mi -, ktorí žiadajú jednoducho zvýšenie. Odpísal som im, že ich požiadavka je nesplniteľná, pretože príjmové položky sú také, že na výdavkových položkách naozaj nie je z čoho presunúť. Je tu možná istá improvizácia, ale tá improvizácia je istým spôsobom značne obmedzená. Ak by sme mohli zvyšovať na reálne rozpočtové hodnoty, tak by to bolo 52 mld., prípadne 61 mld., ak by sme sa mali dostať na úroveň Českej republiky. To sú nereálne čísla. Reálne číslo bude pravdepodobne 43 mld. v systéme zdravotnej starostlivosti, a to je nedostatočné, pretože to znamená nárast o pol miliardy. Tento nárast by teda nestačil.
Avšak sú tu isté vnútorné rezervy, ktoré možno budú niekomu smiešne, ale sú to rezervy, z ktorých možno istým spôsobom získať príjmy. Nemám vypočítané koľko, ale predsa len príjmy. Predovšetkým sa pozrime na to, ako je financovanie zdravotnej starostlivosti vnútorne štruktúrované. Dobre viete, že zdravotnícki pracovníci prvého kontaktu, praktickí lekári a niektorí odborníci, ktorí sú v prvom kontakte, sú financovaní kapitáciou, to znamená na hlavu poistenca dostávajú istú sumu. Je to relatívne slušná suma peňazí a sami hovoria, že sa z toho dá dobre vyžiť, ak na jedného lekára pripadá okolo 1 200 poistencov. Dlho s tým však nevydržia, pretože je tu inflačný tlak, ale zatiaľ sa mi zdá, že 3 - 4 roky s tým vydržia a budú relatívne slušne žiť. Ale uvedomte si, že ich prax je taká, že pridelené prostriedky ich nenútia robiť veľké výkony.
Relatívne je tu ešte zatiaľ dobre fungujúca sieť nemocníc, ktoré ich suplujú v diagnostike a v liečbe, a to na vyšších úrovniach, ktoré oni na periférii nezabezpečia. Teda ich krédo je, čím menej výkonov robím, tým viac ušetrím, a tým mi zostane viac na moju osobnú spotrebu. To nie je stimulujúci moment. Je to moment, ktorý vznikol ako artefakt tohto financovania. A nikto nepredpokladal, že to tak bude fungovať. Tak to ale funguje. A financovanie nemocníc, ktoré sú nositeľmi najvyšších diagnostických a liečebných procedúr, technológií, je princíp prospektívneho financovania so známym koncom. Tam je skutočne málo prostriedkov a v tomto roku sa počíta, že nastane reštrikcia, obmedzenie počtu nemocníc. Vo výbore pre zdravotníctvo sa hovorilo, že dve nemocnice v okruhu 18 kilometrov nemôžu existovať. Jedna z nich sa musí zrušiť, pretože dobrá sanitka to nahradí, a teda je tu istý návod na reštrikciu.
Programové vyhlásenie vlády však minister zdravotníctva prepracoval na nové smernice, ktoré som si preštudoval a zistil som, že s týmto by azda prepracované tézy nesúhlasili. Minister navrhuje reprofilizáciu niektorých nemocníc na liečebne pre dlhodobo chorých, LDCH alebo reprofilizáciu na sociálne ústavy. Ale nenašiel som v rozpočte žiadne položky, ktoré budú slúžiť na tento účel. Neviem, či to ide bezplatne, či to ide bez financií, myslím si, že nie. Teda ani táto oblasť nebola dopracovaná. Ak teda k tomu dôjde, ak by sa náhodou reštringovala sieť nemocníc, tak to bude smutný obraz. Ak sa budú reprofilizovať, tak je to vec, ktorá v kultúrnych krajinách býva dosť často. A na to tie krajiny musia mať peniaze, aby si to mohli dovoliť.
Jedno je isté, že vnútorná štruktúra zvýhodňuje prvý zdravotnícky kontakt a relatívne znevýhodňuje nemocnice. Nemocnice, ktoré sú mnohokrát nie zásluhou vlády, ale zásluhou manažmentov tak zle riadené, že nikto z nich si nevšíma, hovorím to nie po prvý raz, že im opadávajú fasády na budovách, že im zlyháva vnútorné zariadenie a nevedia si vyčleniť z prevádzkových peňazí žiadne prostriedky.
Keď som hovoril o množstve financií martinskej fakultnej nemocnice priemerným manažérom iných odvetví, že to je 680 mil. na rok, a opýtal sa na rozsah činnosti zamestnancov, tak povedali, priateľu, to je toľko peňazí, že z toho si tie fasády opraviť môžu. Tak teraz neviem, komu mám veriť. Náš manažment tvrdí, že to nejde, a manažéri iných odvetví hovoria, že to ide. Ani jedna vláda dobre nekontrolovala manažment zdravotníckych zariadení. A ten je naozaj v hlbokej kríze. Jeho zmena je naozaj potrebná. Ale jeho zmena je potrebná nie z politických hľadísk, ale z odborných hľadísk. Ak sa tie odborné hľadiská a manažérske hľadiská zanedbajú, tak manažmenty prežijú a prídu vám na krk a budú aj vám robiť zle, priatelia. Len čo ich politicky podržíte, tak sa vám vypomstia svojou zlou činnosťou. To sa nám vypomsťuje v martinskej fakultnej nemocnici, priatelia.
Ak mám hľadať ďalšie rezervy, tak vám môžem povedať ešte vec, o ktorej som tu už hovoril. Je praxou spred revolúcie, že ľudia poistení v komerčných poisťovniach...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kováč, prosím vás, choďte telefonovať mimo rokovacej sály.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Drobný:
... zinkasujú z týchto poisťovní veľmi dobré sumy za bolestné, za sťažené sociálne uplatnenie, ale nikdy som nevidel poriadnu refundáciu za ošetrenie pre zdravotnú poisťovňu a nikdy som nevidel poriadnu refundáciu za nemocenské dávky pre nemocenskú poisťovňu. To sú verejné fondy, to sú naše peniaze a my do týchto fondov peniaze nevraciame. Komerčné poisťovne sú a boli dobre fundované zahraničným kapitálom, ony dobre platia, ale, bohužiaľ, platia za ošetrenie a nemocenské dávky len vtedy, keď naši občania ochorejú v zahraničí, pretože tam tá prax je, ale v domácich podmienkach nie. Priatelia, z toho sú isté zdroje. A to by boli desiatky, možno stovky miliónov, ktoré by sa vrátili do Fondu nemocenského poistenia a do Fondu zdravotnej poisťovne. To je jeden zdroj.
Druhý zdroj, možno by sa pani ministerka financií, ktorá tu nie je, zasmiala, ale prosím, boli by to asi menšie prostriedky, ktoré by sa vrátili do systému zdravotnej starostlivosti alebo do siete nemocníc. Navrhoval by som, keby sa výdavky ušetrené z úspornej preskripcie liekov vracali naspäť do tých nemocníc a do tých oblastí, kde sa ušetrili a použili sa na rôzne investičné zámery. To je ďalší zdroj.
A posledný zdroj, ktorý chcem spomenúť, je ten, že existuje stále vedľajšia hospodárska činnosť nemocníc, ktorá prináša isté zisky. Tieto zisky sú príťažou, manažmenty nemocníc ich nechcú vykonávať, pretože to všetko ide do štátneho rozpočtu a nejde to cielene. Z týchto zárobkov vedľajšej hospodárskej činnosti by som odporúčal nezdanených 30 % vracať tomu, kto ich zarobí. Potom by vznikla istá aktivita aj v tejto vedľajšej hospodárskej činnosti. Dobre poznám túto aktivitu vo výučbe zahraničných študentov. Keď som ju ako dekan podpisoval, všetci sa smiali, čo to bude, a teraz je to zárobková činnosť, ktorá nás drží nad vodou. To isté je vedľajšia hospodárska činnosť pre nemocnice a pre všetky zdravotnícke zariadenia, ktoré túto činnosť robia. Je tu obrovské množstvo súdnoznaleckých posudkov, expertíz na súdy, ktoré sa veľmi dobre platia a predstavujú veľkú produkciu. Mnohokrát sú istým spôsobom financované tak, že idú do príjmovej položky ústavu, o ktorú nemá nikto záujem, pretože táto príjmová položka padne do bezodného koša celoštátneho rozpočtu a konkrétny producent nevidí z toho prakticky nič.
Veci, ktoré tu spomínam, uvediem aj ako pozmeňujúce návrhy a láskavo vás prosím, aby ste eventuálne zvážili v diskusii, akú majú realitu, či je to prínos, alebo to nie je prínos. Ale myslím si, že rezortný minister by sa mal so svojím štábom pozrieť na tieto návrhy a zistiť, aká je ich podst ata a koľko peňazí by mohli asi priniesť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Húska, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Slavkovská a pán poslanec Husár. Končím možnosť faktických poznámok.
Ešte máme päť minút, pán poslanec Baco.
Nech sa páči, pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Veľmi oceňujem racionálne vystúpenie pána profesora Drobného. Myslím si, že je skutočne potrebné hľadať také riešenia, ktoré jednak dovolia mobilizovať racionalizačný prístup samotného zdravotníctva, a jednak ho stimulačne vtiahnuť do tvorby dodatkových zdrojov. A to je práve riešenie, ktoré dovolí podstatne viac zabezpečiť zdrojovú časť. Ale podľa mňa treba urobiť ešte aj čosi inšie. Treba vytvoriť aktívny systém na ochranu pred tým agresívnym bagrovaním v rozpočtoch, ktoré robí svetový systém farmaceutických firiem, ktoré pomocou svojho agresívneho marketingu získavajú na spoluprácu odsávaním rozpočtov zdravotníctva vrátane rastúceho nákladu aj na samotný medicínsky aparát každého zdravotníctva. Vieme, že teda nie je to problém nefinancovateľnosti alebo krajnej financovateľnosti len na Slovensku. Je to problém dokonca v USA, vo Švédsku, v Británii. Čiže treba hľadať naozaj systémové zmeny, ktoré vtiahnu do obrany a ochrany záujmov zdravotníctva aj samotný zdravotný systém.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vypočula som si vystúpenie pána poslanca s mimoriadnym záujmom. On sa veľmi korektne a erudovane zamýšľal nad zdrojmi do zdravotníctva. Je len poľutovaniahodné, že pani ministerka ako predkladateľka tu nie je. Zrejme ste, pán predsedajúci, zabudli oznámiť pani ministerke, že ste zvolali schôdzu na 00.02 hodín. Buďte taký láskavý to urobiť. Pretože riešenia, ktoré táto vláda ponúka na hľadanie prostriedkov v zdravotníctve, napríklad krízovým režimom, sú viac estrádou ako realitou. V krízovom režime napríklad na chirurgii všetky postele zostali, celý personál nastúpil, všetky sestričky, chirurgovia, len pacienti neboli, teda nemohli vykonávať prácu. A navyše, keď nerobili úkony, nešli ani body. Platy museli ísť na zdravotnícky personál, elektrina sa musela platiť, kúrenie sa muselo platiť, ale operácie neboli, odkladali sa a poisťovne nedávali body. Teda pomohli sme poisťovniam a poškodili sme zdravotníctvo. Takáto úžasná metóda riešenia problémov je metóda krízového stavu v zdravotníctve.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Myslím si, že všetci, ako tu sedíme, si želáme, aby financovanie zdravotníctva bolo lepšie zabezpečené, pretože všetci si vážime ľudské zdravie ako najvyššiu hodnotu. Ale potom neobstojí to klišé, že my by sme na zdravotníctvo aj dali, ale kde na to zobrať.
Chcela by som sa dotknúť iba jednej takej podkapitoly kapitoly Ministerstva zdravotníctva, a to bežné transfery, kam sa dávajú peniaze aj na pregraduálnu, ale i na postgraduálnu výchovu zdravotníckeho personálu, lekárov i ostatných zdravotníkov. Lekári i všetci naši zdravotníci majú dobré meno, ale nemôžu si dovoliť odborne stagnovať, pretože potom by už ich úroveň nebola taká dobrá a s tým by sme zrejme neboli spokojní ani my. A práve tu, tejto podkapitole bežných transferov sa dalo menej peňazí, ako bolo v minulom roku. Mala by som takú prosbu na koaličných poslancov, pretože to, samozrejme, závisí iba od nich, či by aspoň pri tejto sume v oblasti zdravotníctva nepouvažovali o tom, aby sa bežné transfery s účelovým viazaním na výchovu zdravotníckych pracovníkov zvýšili o 25 mil., čo je iba suma, ktorá by dosiahla minuloročný rozpočet.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne.
Aj ja som počúval pána kolegu Drobného alebo pokúšal sa veľmi pozorne počúvať. Je skutočne na škodu, že počas tohto možno prvého veľmi konštruktívneho a myslím si, že i múdreho vystúpenia snemovňa vytvorila niekoľko debatných hlúčikov, ktoré sa veselo a nahlas bavili a znemožňovali počúvať aj tým, ktorí počúvať chceli. Ako som si všimol, boli to aj lekári vládnej koalície.
Pán kolega, ale musím povedať, že vás predovšetkým nepočúvali tí, čo mali. Pán minister Šagát už pravdepodobne oddychuje vo svojom elektricko-latrínovom kresle a pani predkladateľka tiež akosi nechce počúvať. A tieto slová boli určené predovšetkým im, pretože akékoľvek zvyšovanie pre rezort zdravotníctva, pokiaľ bude riadené tak, ako je riadené, je nezmyselné. Ak dnes musí pacient vyháňať z prostriedkov na zdravotníctvo, z nemocenského poistenia a verejných fondov peniaze dvakrát len preto, aby si išiel liek, ktorý mu odporučí všeobecný lekár, ešte raz ísť dať potvrdiť k odborníkovi, je to skoro sabotáž týchto prostriedkov. Ak je zabrzdená privatizácia prvého sledu zdravotníckych zariadení, ktoré odčerpávajú aj to málo, čo dostávajú polikliniky a odborné zariadenia, je to takisto sabotáž zdravotníctva. Takže napriek vašim podnetným a dobrým návrhom nepredpokladám, že sa niečo na tomto stave v dohľadnom čase zmení.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, uplynulo 15 minút aj voľačo od času, keď sme sa pokúsili po prvýkrát hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Delingu a keď Národná rada nebola schopná uznášať sa. Preto v zmysle rokovacieho poriadku zopakujeme hlasovanie. Predtým by som ešte prosil pána poslanca, aby spresnil procedurálny návrh.
Nech sa páči, pán poslanec, ešte raz ho zopakujte.
Poslanec P. Delinga:
Pán predsedajúci, dal som návrh, aby ste skončili schôdzu, a keď tú schôdzu nemienite skončiť, aby ste dali o tom hlasovať, že sa schôdza skončila. To znamená, že nebudeme pokračovať v nultej hodine, aby sa prerušila, že nebudeme pokračovať v nultej hodine, pretože sme mali odhlasované pokračovať po 19.00 hodine 24. 3. To bol môj návrh, aby sme o tom hlasovali.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga, to sú dva procedurálne návrhy. Treba o nich hlasovať oddelene, lebo vy navrhujete skončiť.
Poslanec P. Delinga:
Skončiť schôdzu, a keď to nemienite urobiť vy, aby sa o tom hlasovalo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Delinga navrhuje skončiť schôdzu.
(Hlasy z pléna.)
Prerušiť schôdzu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 6 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme neschválili.
Pani poslankyne, páni poslanci, ako sedemnásty prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tatár.
Nech sa páči, pán poslanec Tatár.
Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, my sme rovnako unavení ako predkladateľka. Žiadam Národnú radu, aby prerušila rokovanie, dokiaľ nepríde predkladateľka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, teraz sme o tom hlasovali, aby sme prerušili schôdzu.
Poslanec M. Maxon:
Ale ako môžeme rokovať bez predkladateľky?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlasujeme, aby sme prerušili schôdzu až dovtedy, kým nepríde predkladateľka návrhu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 7 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Neschválili sme tento návrh.
Nech sa páči, pán poslanec Tatár. Nie je prítomný. Pán poslanec Bárdos je ďalší prihlásený do rozpravy. Nie je tu. Pán poslanec Brňák. Pán poslanec Kačic. (Hlasy v pléne.)
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán podpredseda,
vážení páni ministri,
dámy poslankyne,
páni poslanci,
kto tvrdí, že terajšia vláda premiéra Dzurindu nemá jasnú a ucelenú politiku, nemá pravdu. Má. Jej obsahom však nie je pokračovanie transformácie ekonomiky a podpora všetkých, ktorí majú znížiť vnútornú a vonkajšiu nerovnováhu našej ekonomiky, ale najmä vybavovanie si politických účtov. Dôkazom sú a budú rôzne parlamentné takzvané imunitné scenáre. Vnútorné ťažkosti vládnej koalície sú už také, že sú prioritou na rokovaní koaličných rád a riešenie skutočných problémov chodu štátu je zanedbávané. Všímajú si to už aj tí občania, ktorí v akejsi naivnej dôverčivosti naleteli predvolebným sľubom a volili zmenu.
Slovenská vláda sa podľa všetkého veľmi vážne a cieľavedome usiluje o zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Sotva totiž nájdeme kabinet, ktorý by pár mesiacov po voľbách dokázal priam raketovým tempom podkopať národnú ekonomiku, tak ako to zvládajú dnešní predstavitelia vlády. Ekonomické nezmysly sa najvernejšie premietajú v mene. Slovenská mena klesla priam neuveriteľne. Len počas prvých dvoch mesiacov tohto roku sa oslabila koruna voči EURO o vyše 3 % a v relácii k doláru o takmer 10 %. Nech sa to udeje hocikde inde vo svete, všetci bijú na poplach, ale najmä konajú. Nie tak ako slovenská vláda. Tá zaujala pozíciu mŕtveho chrobáka a čuší. V škandalizácii predchodcov je však priam neprekonateľná. Aj vrabce na streche čvirikajú, že zbavením imunity a politickými procesmi s oponentmi súčasná vládna moc len zakrýva vlastnú neschopnosť riešiť aktuálne hospodárske problémy. Jeden zo zásadných krokov je aj štátny rozpočet na rok 1999, čo je kameňom úrazu dnešnej koalície.
Dovoľte mi v ďalšom sa dotknúť oblasti verejnej správy, oblasti samosprávy. Azda každý z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky dostal list od staronového predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Sýkoru na podporu komunálnej politiky na Slovensku. Delegáti snemu Združenia miest a obcí Slovenska okrem iného zaujali stanovisko k niektorým aktuálnym celospoločenským problémom týkajúcim sa najmä samosprávy a žiadajú Národnú radu Slovenskej republiky pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na tento rok zohľadniť oprávnené nároky obcí a miest. Žiadajú zvýšiť podiel obcí na republikových daniach o 1 miliardu Sk, z vládou navrhovaných 7,7 mld. Sk na 8,7 mld. Sk. Ďalej zvýšiť objem dotácií na výkon samosprávnych funkcií malých obcí do 3 tis. obyvateľov o 200 mil. Sk, z vládou navrhovaných 400 mil. Sk na 600 mil. Sk.
Uvedené požiadavky vychádzajú najmä z rozpočtovej výšky inflácie a postupného klesania stability národnej meny. Dovoľte mi podporiť Banskú Štiavnicu, ktorá je ako jediné mesto Slovenskej republiky zapísané na listine svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, čo si z hľadiska obnovy historického jadra v Banskej Štiavnici vyžaduje mimoriadne finančné prostriedky, ktoré mesto v rámci zdrojov nie je schopné zabezpečiť.
V rokoch 1997 a 1998 sa začala reálna podpora štátu prostredníctvom štátneho rozpočtu a štátnych fondov smerujúca k záchrane, obnove a zachovaniu pamiatkového fondu. Z dôvodov zachovania a obnovy historických pamiatok bolo v štátnom rozpočte Slovenskej republiky v roku 1998 vyčlenených 18 mil. Sk na záchranu historického jadra v Banskej Štiavnici. Z uvedených finančných prostriedkov bola vykrytá prvá etapa realizácie projektu úprav verejných priestranstiev v mestskej pamiatkovej rezervácii mesta. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške len 11,1 mil. Sk, ktoré nezabezpečujú druhú etapu. Preto navrhujem úpravu na zachovanie a obnovu historického jadra Banskej Štiavnice vyčlenenie finančných prostriedkov vo výške 18 až 25 mil. Sk.
V otázkach rozpočtu sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nie sú zohľadnené finančné prostriedky na požiarnu ochranu z hľadiska plnenia ich úloh v súčinnosti s civilnou ochranou, zvlášť na doplnenie techniky pri živelných pohromách. Ďalej nie sú zohľadnené finančné potreby na presun správy agend a zvlášť nie sú zohľadnené finančné prostriedky na dobudovanie registra obyvateľov.
Vážení poslanci, pochádzam z mesta Stropkov z Prešovského kraja, preto mi dovoľte niekoľko slov k tomuto kraju a potrebám občanov tam žijúcich.
Región Prešovského kraja čo do počtu obyvateľov je najväčší na Slovensku. Predstavuje rozlohu územia na severovýchode Slovenska. V rámci kapitoly kraja, ktorá je napojená na štátny rozpočet, pôsobí v tomto teritóriu 13 okresov. V tomto regióne pôsobia okrem úradov štátnej správy aj zariadenia sociálnej starostlivosti, detské domovy, kultúrne zariadenia, nemocnice, školy a školské zariadenia, špeciálne školy, učilištia, domovy mládeže, strediská praktického vyučovania a v rámci finančného príspevku aj financovania Slovenskej autobusovej dopravy. V rozpočte sú hlavne nárokovateľné zložky mzdy pre zamestnancov organizácií v pôsobnosti krajského úradu. Každý rok diskutované tovary a služby, pomocou ktorých zabezpečuje kapitola kraja prevádzku orgnizácií, nedosahujú ani úroveň schváleného rozpočtu roku 1998. Sú približne o 2 mld. nižšie, ako sú potreby pre tento kraj. Je to nedostatočné, pretože upravený rozpočet na konci roku 1998 bol vyšší a ešte zostali záväzky, ktoré budú hradené z rozpočtu roku 1999.
Zoskupená položka tovary a služby nepredstavuje iba výdavky na energie, opravy a údržbu, ale aj na nákup potravín do zariadení sociálnej starostlivosti a detských domovov. Znižujúca sa tendencia tejto položky vytvára čoraz viac problémov vedúcim uvedenýcvh organizácií. V tejto súvislosti treba pripomenúť i tú skutočnosť, že poloha kraja na severe územia má za následok zvýšené výdavky na vykurovanie, ktoré sa častokrát začína už v októbri a končí sa v máji. Vykurovacia sezóna trvá takmer dve tretiny roka. V kapitole výdavky sú nižšie oproti roku 1998. Z toho dôvodu musia byť prehodnotené investičné akcie, pretože všetky nie je možné zabezpečovať. Vzhľadom na morálnu opotrebovanosť výpočtovej techniky je potrebné vytvoriť zdroje na jej obnovu. A z hľadiska zabezpečovania veľkého rozsahu úloh cítiť najväčšiu napätosť bežných kapitálových výdavkov hlavne v školstve, sociálnej starostlivosti, kultúre a v štátnej správe.
Ťažiskovým odvetvím rozpočtu kapitoly v skupine IV Spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo je školstvo, kde sa rozpočtové zabezpečenie z hľadiska plnenia vecných úloh v roku 1999 javí najkritickejšie. Pri stanovovaní rozpočtu na rok 1999 nebola vzatá do úvahy platná legislatíva, konkrétne zákon číslo 6/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. v znení zákona číslo 542/1990 Zb., ktorým bola ustanovená povinná školská dochádzka, ktorá v roku 1998 dosahovala rozpočtovým opatrením číslo 21 Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 10. 9. 1998 cca 50 mil. Sk na obdobie od septembra do decembra 1998, teda na štyri mesiace.
Upozorňujem, že koncom roku 1998 sa viazanie výdavkov rozpočtových kapitol v školstve neuplatňovalo. Ak porovnávame rok 1998, keď bol schválený rozpočet v celkovej výške 330 mil. korún na tovary a ďalšie služby, pripočítame požiadavku zvyšných výdavkov v súvislosti so zavedením povinnej deväťročnej dochádzky na základné školy, potom len úprava na rok 1999 by bola v absolútnej sume plus 106 mil. Sk. Navrhovaný rozpočet nezabezpečuje požiadavky rozpočtových a príspevkových organizácií na zabezpečenie plynulej prevádzky škôl a školských zariadení, pričom nezanedbateľným spôsobom ovplyvňuje túto nepriaznivú situáciu. Nedostatok prostriedkov sa prejavuje negatívne na technickom stave budov a zariadení, čo opätovne v konečnom dôsledku zvyšuje náročnosť na ich údržbu a opravy.
Pre oblasť kultúry si osobitný prístup vyžaduje riešenie odôvodnených potrieb prostriedkov na obnovu kultúrnych pamiatok. V súvislosti s permanentným nárastom výdavkov na nájomné, údržbu a opravy objektov rozpočtové prostriedky nepostačujú pokryť v plnom rozsahu požiadavky regionálnych kultúrnych centier.
Na záver konštatujem, že takto navrhovaný rozpočet v plnej miere nepostačuje na krytie výdavkov, a tým nezaručuje kvalitné plnenie úloh v kapitole Krajského úradu Prešov na rok 1999. Na základe uvedeného je potrebné zvýšiť výdavky v Prešovskom kraji minimálne o 1 miliardu korún.
Ďakujem.