Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Andrejčák. Ešte predtým sú dve faktické poznámky: pán poslanec Cabaj a pani poslankyňa Belohorská.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som predniesol jednu dosť zaujímavú faktickú poznámku a doslovne ju prečítam.
Pán predseda, pýtam sa, či vláda vôbec berie vážne svoj návrh štátneho rozpočtu. Z vlády tu nikto nie je okrem pána ministra financií, ktorý tu musí byť, pretože predkladá návrh. Ale veď inak predsa predloženie návrhu štátneho rozpočtu by malo byť príležitosťou a dôvodom, aby tu bola div nie celá vláda, takmer celá vláda, aby sa všetci ministri zaujímali o to, ako parlament schvaľuje, neschvaľuje alebo aké stanovisko zaujíma k návrhu rozpočtu.
Odcitoval som pána Čarnogurského z minulého volebného obdobia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci,
vážení kolegovia, kolegyne,
na rozdiel od vás som si zadržala aj trošku telovú hygienu, bola som sa pekne osprchovať, čo by som dopriala aj vám, pretože základné ľudské práva v § 24, prečítam vám ich, doslovne hovoria o tom, že každý má právo na odpočinok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, to je mimo toho, čo odznelo v poslednom príspevku.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ako by nie, to patrí k rozpočtu. Áno, aby poslanci, ktorí budú debatovať... No nehnevajte sa...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vôbec sa nehnevám.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Prosila by som, keby mi dali dve minúty.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Nie, prosím si dve minúty.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
No veď hovorte, veď vás zapli a vy nehovoríte.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ale hovorila ešte pani poslankyňa Belohorská.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, dajte pani poslankyni dve minúty.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
s pozornosťou som si vypočula vystúpenie pána poslanca Engliša, ktorý napriek tomu, že je už pokročilý čas, veľmi presvedčivo dal argumenty, ako je to vôbec v súčasnosti s pracovnými silami a s nezamestnanosťou na Slovensku. Dotkol sa jednej najvážnejšej problematiky, ktorá našich občanov najviac páli, ktorá náš rozpočet bude najviac stáť, a je to problematika najžalostnejšia v tomto roku. Je mi veľmi smutno, že poslanci vládnej koalície tomu absolútne nevenovali pozornosť. Asi im tento vážny spoločenský problém neleží na srdci alebo im je ľahostajné, čo sa v tomto smere na Slovensku bude diať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Máte procedurálne návrhy, páni poslanci?
Pán poslanec Cuper má procedurálny návrh.
Poslanec J. Cuper:
Pán podpredseda, čakal som vašu otázku, priznám sa, ale pri tom zrelativizovaní rokovacieho poriadku neviem či mám procedurálny návrh alebo faktickú poznámku. Naozaj. Ale v každom prípade chcem doplniť pána predsedu poslaneckého klubu, že nielen celá vláda, ale aj pani ministerka financií sa dištancuje od štátneho rozpočtu, lebo už pred polhodinou som ju vyzval, aby si sadla na miesto predkladateľky a ešte stále sedí na kresle ministerky financií.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák, máte slovo.
(Hlas z pléna.)
Už ste mali slovo, pani poslankyňa. Pošlete nás všetkých sa osprchovať, nie?
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, navrhujem vám prerušenie tejto schôdze. Už toho máte všetci dosť, spíte tu, nepočúvate, choďte sa domov osprchovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Už sme o tom dvakrát hlasovali, pani poslankyňa.
Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.
Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Aby sme pokračovali, tak mi dovoľte, aby som poprial dobré ráno nášmu parlamentu.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
som si plne vedomý toho, že ani koaličná, ani opozičná časť tejto snemovne nečaká, že diskusným vystúpením alebo vystúpením v rozprave presvedčím niektorého koaličného poslanca a bude hlasovať s nami pri schválení rozpočtu, že podporí moje návrhy. Napriek tomu cítim povinnosť vás zoznámiť s návrhmi, ktoré som podal Národnej rade, a budú predmetom hlasovania.
Prvý návrh je tohto znenia: v § 4 ods. 1 na konci textu miesto bodky dať čiarku a doplniť "okrem kapitoly Ministerstva obrany a ministerstva vnútra uvedené v prílohe 6".
Veľmi stručne zdôvodním.
Podľa výrokov ministra obrany pána Kanisa a štátneho tajomníka ministra obrany generála Piovarčiho aj materiálov ministerstva obrany oficiálne predložených do výboru pre obranu a bezpečnosť je v armáde, v celom rezorte obrany taký zlý stav, že ak ministrovi obrany nepridáme finančné prostriedky, armáda skolabuje. Potom ale neostáva pánu ministrovi Kanisovi, a to je koaličný minister, nič iné než abdikovať už teraz, lebo len nečestný človek dáva nepravdivé vyhlásenia o skutočnom stave a následkoch pre parlament štátu. A on predsa zodpovedá štátu aj nám, Národnej rade za bojaschopnosť armády. Dôkazom môjho tvrdenia, že je stav zlý, je skutočnosť, že poslanec za Stranu demokratickej ľavice pán generál Tuchyňa dodnes neodvolal svoje vyhlásenie, že odíde z armády preto, lebo je zlý sociálny zákon, ale aj kvôli nedostatku finančných prostriedkov armáda ešte v roku 1998 skolabuje.
A teda, keď tento poslanec za SDĽ je pravdovravný, tak potom armáda skolabuje a máme ohrozeného ministra obrany. Alebo sa SDĽ spolieha, že ostatné politické strany pred históriou budú zakrývať, že počas ministrovania ministra obrany z SDĽ armáda prestala fungovať? Ale potom to prezradíme my. Takže tu je istá dilema, ktorú budete musieť vyriešiť. Ak dostáva armáda menej finančných prostriedkov než vlani, nedávajme teda právo vláde ani ministerstvu financií, ani ministerke financií armáde ešte uberať, pretože potom zhoršíme situáciu ešte viac, než v rozpočte dávame.
Pripomínam, že jeden z najhorlivejších poslancov v minulom volebnom období z výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý stále navrhoval nedovoliť vláde a ministerstvu financií regulovať finančné prostriedky rezortu obrany, bol práve terajší pán minister Kanis, a preto to tak podrobne zdôvodňujem. Predpokladám existenciu vysokej úrovne cti aj u pána ministra, a ak neschválime tento návrh, mám obavu, že odstúpi z funkcie.
Návrh číslo 2: v § 13 ods. 1 na konci textu navrhujem škrtnúť slovo "nula" a napísať "10 %".
Návrh číslo 3 - zdôvodním ich potom spoločne: v § 13 ods. 2 na konci textu škrtnúť výraz "nula" a napísať "10 %".
Návrh číslo 4: v § 13 ods. 3 na konci textu škrtnúť slovo "nula" a napísať "10 %".
A návrh číslo 5: v § 13 ods. 4 na konci textu škrtnúť slovo "nula" a napísať "10 %".
Veľmi stručne uvediem dôvod. Pred voľbami 1998 do Národnej rady Kresťanskodemokratické hnutie, Demokratická únia aj Strana demokratickej ľavice a po vzniku teda SDK - už som tiež trošku vyčerpaný -, sľubovali zvýšenie platov a namiesto toho neschválením návrhov číslo 2, 3, 4 a 5 platy policajtov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, vojakov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colníkov budú znížené. Môj návrh smeruje k tomu, aby tieto skupiny ozbrojených síl neboli vládou oklamané a poškodené. Pripomínam, že už k dnešnému dňu tým, že inflácia dosiahla úroveň 20 %, sú nižšie reálne mzdy všetkých týchto príslušníkov ozbrojených zborov.
Návrh číslo 6: v prílohe 6 zákona o štátnom rozpočte do bodu 1 rozpočtové rezervy vložiť nový odsek: "Úhrada nákladov na likvidáciu ekologických následkov pobytu bývalej Sovietskej armády vo vojenských priestoroch vo výške 120 mil."
Vzhľadom na to, že rezort ministerstva obrany dostane, tak ako to tu vypočítal pán kolega Danko, o 1,5 mld. menej než vláda v programovom vyhlásení sľubovala, minister obrany nie je schopný vyčleniť potrebné finančné prostriedky na záchranu vôd v príslušných regiónoch a je to potom krok proti zdraviu občanov našej republiky a aj proti prírode.
Návrh číslo 7: v prílohe 6 zákona o štátnom rozpočte do bodu 1 rozpočtové rezervy vložiť nový odsek: "Finančné krytie nákladov na zastavenie presakovania vody z Váhu do stavebnej jamy na stavenisku domu štátnej správy v Trenčíne."
Prečo to spomínam? Uprostred mesta Trenčín je vybudovaná stavebná jama staveniska komplexnej budovy štátnej správy. Prirodzene, po zastavení financovania stavby terajšou vládou začala presakovať voda z Váhu na stavenisko. Už sa dajú vyhodnotiť reálne náklady na udržanie stavby aj na zastavenie presakovania, a preto ak pridáme k plánovaným finančným prostriedkom, ktoré sú teraz plánované, ďalších 30 mil., nebude potrebné od roku 2000 ani v prípade, že sa výstavba neobnoví, platiť ročne 30 mil. na udržiavanie tejto stavby. Ušetríme teda do konca vášho volebného obdobia, pokiaľ to tak dlho vydržíte, 90 mil. Sk.
Návrh číslo 8: v prílohe 6 zákona o štátnom rozpočte do bodu 1 rozpočtové rezervy vložiť nový odsek: "Na úhradu nákladov podľa uznesenia vlády číslo 939/98 zo dňa 23. decembra 1998, teda na plnenie uznesenia tejto vlády, a to je financovanie SFOR, vyčleniť 240 miliónov."
Dôvod. Ak je pravda, čo vyhlasuje pán premiér, minister zahraničia pán Kukan a minister obrany pán Kanis o členstve v NATO a účasti na akciách SFOR, musí na túto činnosť vláda vyčleniť finančné prostriedky. Pripomínam, že máte 93 hlasov, a teda my nemôžeme ani zabrániť, ale ani presadiť vyčlenenie finančných prostriedkov, a teda ani tento váš zámer vyslania jednotiek do SFOR. Len vy ako koaličné politické strany ste schopní toto presadiť. Musíte na rozdiel od predloženého návrhu na to vyčleniť finančné prostriedky.
Som veľmi skeptický v tom, ako sa koaliční poslanci pri hlasovaní o mojich návrhoch zachovajú. Možno teraz je už pokročilý čas, tak ma to asi obíde, ale možno teraz dostanem niekoľko horlivých výčitiek alebo možno niekoľko vyhrážok, a možno sa iba zvýši intenzita odpočúvania môjho telefónu, ale som skeptický v tom či dostanem podporu pri hlasovaní. Už bolo rozhodnuté a už ste si zvykli poslúchať koaličnú radu, a teda váš ústredný výbor. Svedčí o tom aj prítomnosť, resp. neprítomnosť vlády, ale aj veľkej väčšiny poslancov, ktorých sa to týka tu v sále počas rokovania.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Škoda, ešte som vám chcel povedať dve pekné veci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Gajdoš a pán poslanec Ošváth. Končím ďalšie faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Chcel by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka konštatovaním, že rozpočet kapitoly Ministerstva obrany nerieši obrovský deficit bytov pre vojakov profesionálov. V súčasnosti je evidovaných okolo 4 600 žiadostí o byty, je katastrofálny nedostatok bytov vo veľkých posádkach, hlavne v Prešove, vo Zvolene, v Bratislave, v Košiciach. Rozpočet kapitoly reaguje symbolickou sumou približne 35 mil. Sk na dostavbu 117 bytov vo Zvolene a na nákup 59 bytových jednotiek v Nitre. To absolútne nepostačuje a takéto finančné prostriedky predstavujú katastrofický prepad v zabezpečovaní bytov pre vojakov profesionálov.
V minulosti sme začali s rekonštrukciou ubytovacích priestorov, s rekonštrukciou jedálenských zariadení, kotolní i plynofikáciou a v tomto trende treba pokračovať, aby sme poľudštili podmienky bývania pre vojakov základnej služby. Bohužiaľ, tento rok rozpočet na túto akútnu potrebu absolútne nereaguje a vystavujeme sa riziku, že objekty, v ktorých žijú vojaci základnej služby, budú chátrať a podmienky bývania sa budú vzďaľovať ľudským podmienkam.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Rád by som reagoval na časť vystúpenia pána poslanca Andrejčáka, ktorý predložil, resp. oboznámil nás s ôsmimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložil aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Pre krátkosť času sa nebudem zaoberať so všetkými.
Chcel by som zaujať stanovisko len k jednému, aby aspoň jedenkrát počas dnešného dňa nebola opozícia a koalícia v protiklade, ale v súlade, tak by som rád podporil návrh pána poslanca Andrejčáka čo sa týka sanačných a rekultivačných prác po bývalej Sovietskej armáde na území Slovenska, ktoré sa vykonávajú v priestoroch Sliača, Komárna, Rimavskej Soboty, resp. mali by sa vykonávať, pretože ide o veľmi závažnú problematiku. Napríklad v priestoroch Sliača, kde je situácia najhoršia, sú aj kúpele, ktoré slúžia pre domácich a zahraničných hostí. Je potrebné, aby sa v týchto prácach pokračovalo ďalej, pretože ich prípadné prerušenie môže zapríčiniť ešte väčšie škody na životnom prostredí a takisto potom môže samotné ministerstvo obrany platiť pokuty za nedodržanie určitých noriem ochrany životného prostredia.
Čiže podporujem návrh, ktorý podal pán poslanec Andrejčák, čo sa týka zachovania sanačných a rekultivačných prác na území Slovenska po bývalej Sovietskej armáde.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj má procedurálny návrh.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, v mene klubu HZDS a SNS žiadam o 15-minútovú prestávku na poradu klubu.
(Hlas poslanca Kováča z pléna: To je váš problém. SNS tu nie je.)
Poslanec T. Cabaj:
Chcem povedať len jednu takú maličkosť, Roman, ak si si náhodou teraz prispal. Vždy vystupuješ v mene štyroch klubov a nikto sa ďalej k tomu neprihlasuje. Tak ak som sa dohodol s klubom SNS, tak v mene nich hovorím...
(Hlas poslanca Kováča z pléna: Nemáš to s kým dohodnúť.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalej sú do rozpravy prihlásení pán poslanec Rusnák, pán poslanec Lexa, pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Fico. Ako ďalší je pán poslanec Krajči.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec.
(Ruch v sále.)
Pani poslankyne, páni poslanci, po vystúpení pána poslanca Krajčiho budeme mať 15-minútovú prestávku.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená snemovňa,
vypočul som si vystúpenie pána predsedu vlády...
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Pán poslanec Krajči, nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
... a z jeho vystúpenia som si zobral také ponaučenie, pretože naozaj postavil tri otázky, ktoré pekne ľuďom vysvetlil a na ktoré aj zodpovedal, a myslím si, že väčšina ľudí to aj pochopila. Jeho otázky zneli, prečo deficit 15 mld., a prečo nemôže byť väčší, prečo nie sú výraznejšie príjmy a prečo riešiť úsporu na strane výdavkov. Samozrejme v tomto vystúpení potom zazneli aj jeho argumenty. Jeden zo základných argumentov bol, že na vine je predchádzajúca Mečiarova vláda, na vine je to, že bol rozkradnutý majetok štátu a sprivatizovaný členmi HZDS a všetky tie veci, ktoré ste si tu už vypočuli.
Dovoľte mi, aby som si aj dal tri otázky, na ktoré si budem súčasne vo svojom vystúpení aj odpovedať. Po prvé, kto mal záujem ekonomicky ovládnuť Slovenskú republiku? Po druhé, aké volil metódy a prostriedky a kto mu prisluhoval? A po tretie, prečo je vlastne takýto rozpočet v tomto roku?
Na prvú otázku si dajme odpoveď, že po roku 1990, keď nastala transformácia ekonomiky Slovenskej republiky, bolo veľa záujemcov, ktorí sa snažili získať tento majetok. Dobre si spomíname, ako tieto vlny prechádzali. Počas bývalej vlády Čarnogurského to bola malá privatizácia, keď na holandských dražbách podvodníci, ktorí chodili s pištoľami a s kufríkmi na dražby, skupovali majetok s tichým požehnaním vtedajšej vlády. Spomíname si na gigantický podvod, ktorý bol spáchaný na občanoch Slovenskej republiky formou kupónovej privatizácie a prelievaním majetku do investičných privatizačných fondov, za ktorými stáli ctení občania a tieto finančné prostriedky sa potom vyvážali do zahraničia. A spomíname si aj na prvú vlnu privatizácie, veľkej privatizácie, keď dochádzalo k privatizovaniu takých podnikov alebo odovzdávaniu podnikov, ako boli Calex Zlaté Moravce Kórejčanom, keď boli privatizované podniky typu Sabina Sabinov prívržencom KDH, keď boli privatizované také podniky ako Bavlnárske závody Ružomberok, ktoré boli vytunelované. A spomíname si aj na to, keď vládol na ministerstve privatizácie člen KDH pán Bukran, ktorý nabral dostatok úplatkov na to, aby potom mohol zmiznúť do zahraničia.
Čiže keď kriminalizujete jednu stranu, mali by ste si pamätať, že každá minca má dve strany, a to, čo ste robili vy, bolo omnoho horšie, a to, čo robíte teraz v súčasnosti, je len určitým revanšom a spôsobom, ako zhodiť vinu na tých druhých.
Páčilo sa mi vo vystúpení pána premiéra Dzurindu aj to, keď hovoril, že Mečiarova vláda dostávala veľmi vysoké úroky, resp. úvery za veľmi vysoké úrokové miery, a že on získal úroky za 16 %. A teraz sa musím opýtať a položiť otázku, prečo je to tak. Veď zdroje sú v podstate tie isté. A prečo bol Mečiar neprijateľný a dostával tieto zdroje za 30-percentné úroky a zrazu pán Dzurinda je taký populárny, že on ich dostane za 16 %? A tu si musíme odpovedať aj na to, že je to preto tak, lebo pán Dzurinda je ten prisluhovač aj so svojimi priateľmi, ktorí presadzujú záujmy kohosi iného, a ten ktosi iný im preto dáva aj výhodnejšie podmienky na to, aby svoje záujmy presadil na území Slovenskej republiky. Po ekonomickom ovládnutí potom nastáva ekonomická závislosť a riešenie týchto ťažkostí sa prenáša na úkor občanov Slovenska, a nie na úkor tých krajín, ktoré si liečia svoje hospodárske problémy. To znamená, že je tu jasná odpoveď aj na to, čo chcete robiť ďalej. To znamená, máte záujem rozpredať majetok, resp. reprivatizovať, zastrašiť tých slovenských podnikateľov, ktorí mali možnosť získať majetok, no neukradli ho, pretože všetci museli dostať úvery, ktoré sú veľmi drahé - sami hovoríte o 24-percentných úrokoch -, a ktoré musia splácať. Ale vy ste ich všetkých opečiatkovali, že sú zlodeji a rozkrádači.
Aké metódy a prostriedky sa dnes vlastne používajú na to, aby ste zastrašili ľudí, ktorí majú z ústavy právo na vlastníctvo? Vyvíja sa mediálny tlak, vytvára sa negatívny obraz o politickej vládnucej vrstve, ktorá v tomto čase bola pri moci, a hlavne kompromitácia osobností tohto politického subjektu. A že k tomuto to dospelo, je vlastne aj zásluha vtedajšej opozície, ktorá chodila do zahraničia a vytvárala negatívny obraz o Slovensku, a tým vlastne aj znižovala rating Slovenskej republiky a vytvárala určitý tlak na to, aby sa situácia na Slovensku zmenila. Podarilo sa. Zmena tu je, dostali ste sa k moci a dnes máte možnosť presadzovať svoje mocenské ambície.
Prečo vlastne taký rozpočet, aký je? Treba si povedať, že sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Príjmová časť štátneho rozpočtu je nenaplniteľná a sami veľmi dobre viete, že už vo februári roku 1999 je sklz v príjmoch o 2 mld. Sk a nie je šanca, aby sa tento sklz vyrovnal do konca roka, o čom veľmi dobre viete. To znamená, že štátny rozpočet v tej podobe, ako ho predkladáte, nezabezpečuje finančné zdroje na existenciu tohto štátu, maximálne keď do októbra roku 1999.
Pýtam sa: A čo potom? To znamená, že potom nastane krízová situácia, ktorú budete chcieť riešiť znovu na úkor občanov Slovenskej republiky. Vychádzajúc z toho, čo ste sľubovali vo voľbách, chcem len pripomenúť niektoré sľuby, ktoré ste dávali. Predovšetkým ide o 100-percentné zvýšenie platov, na plagátoch visí, že základné potraviny za základné ceny, zavediete sociálne príspevky a študentské pôžičky, zákon na podporu vzdelávania, ďalej cestovné zľavy pre študentov o 50 %. Aká je skutočnosť? Treba sa pozrieť. Výstavba internátov pre vysokoškolákov - nevidím v rozpočte ani korunu na takéto investície. Aby sa základom financovania stala mládež a aby sa 1 % HDP vyčlenilo ako minimálny objem prostriedkov určených na mládež, v rozpočte takáto suma neexistuje. Naplníte Štátny fond bývania tak, aby mohol poskytnúť aspoň 8 000 pôžičiek. Skutočnosť je taká, že sa plnia len žiadosti z predchádzajúceho obdobia. Zavediete 40-percentnú štátnu prémiu na výstavbu bytov - nevidím v rozpočte takéto položky. Zabezpečíte valorizáciu dôchodcov a zvýšite dôchodky tak, aby ich priemerná výška dosiahla úroveň 50 % priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve. Neviem, skade zoberiete finančné zdroje. Mieru nezamestnanosti znížite pod 10 %. Súčasnosť je skoro 20 %. Znížite celkovú daňovú kvótu, a tým podporíte tvorbu nových pracovných miest a podobne. Z týchto všetkých nezmyslov vychádza, že keď prešvihnete rok 1999, nie ste schopní splniť svoje predvolebné sľuby a už vôbec nie programové vyhlásenie vlády.
Vráťme sa však k rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý v podobe, ako je predkladaný, je nedostatočný, a treba povedať, že rezort je už dlhodobo poddimenzovaný a v podstate v rezorte chýba okolo 5 - 7 mld. Sk. Návrh rozpočtu je v plánovaných prírastkoch v príjmovej časti a výdavkovej časti oproti predchádzajúcemu obdobiu postavený neproporcionálne, nakoľko počíta s prírastkom výdavkov o 2,1 % a nárastom výdavkov o 4,8 %.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Andrejčák, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hudec, pán poslanec Rehák a pán poslanec Tarčák. Končím ďalšie faktické poznámky.
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Trošku ma zmiatla, pán predsedajúci, trošku ma zmiatla hodina. Neviem, či nie je hodina otázok, lebo keby bola, tak by som sa opýtala, koľko stojí tá polícia okolo nás. Ale to súvisí s tým, čo hovoril aj bývalý pán minister Krajči, že nebudú peniažky v rozpočte, ak nás budú takto strážiť. Aj teraz stoja vonku, keď som odišla a prišla, pred budovou chudáci piati vojaci, ktorí to "vyfasovali" ako zaujímavú službu, lebo nevedia, koho majú naháňať, koho majú strážiť. Ale bolo by dobré, keby sme si tu urobili komisiu, ktorá by vymerala tých sto metrov od budovy, či náhodou nepotrebujeme zrušiť aj nejaké tie dva, tri domy na okolí, aby sme dodržali literu zákona...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa, hovorte k veci.
Poslankyňa I. Belohorská:
Áno, budem hovoriť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nie o osobnej hygiene.
Poslankyňa I. Belohorská:
Veď hovoríme o rozpočte a o tom, koľko stojí a aké sú náklady na políciu. Bola by som veľmi rada, keby radšej policajti naháňali toho, koho majú naháňať, a keby si dobre oddýchli, lebo si myslím, že pán minister, keď to všetko vyčítaval, čo treba vyčísliť, asi zabudol, že tu existovala aj jedna politická strana, volala sa ODÚ, a tam zostali dlžní tiež nejaké milióniky. Takže teraz, keď sú tí páni už tak bližšie pri nás, by nám mohli povedať, kedy to chcú vrátiť alebo ako to chcú vrátiť, lebo aj to by boli peniažky, ktoré by možno na strane rozpočtu boli nejakým naplnením. Dúfam, že to ešte nie je až taká premlčaná pohľadávka, a teda mohli by sa aj k tomu vyjadriť. Ale keďže nie je hodina otázok, dovolím si to dať zajtra, či vlastne už dnes na hodine otázok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
chcem takto prostredníctvom rozhlasu osloviť predsedu Národnej rady, pretože po poslednom grémiu nemá, myslím si, ani význam, aby sa ďalšie grémium zvolávalo, aj keby ho mal bezodkladne zvolať na žiadosť dvoch klubov, ale chcem ho požiadať, aby doriešil otázku bufetu, lebo garantoval, že keď budeme pokračovať ďalej, všetky tieto veci sa zabezpečia tak, aby poslanci mali riadne zabezpečený servis. Pokiaľ viem, bufet je zatvorený. Neviem, či on neotvorí bar, možno, že nás ponúkne on u seba.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Ak mi dovolíte, nadviazala by som na slová pána poslanca Krajčiho, ktorý poukázal na to, že tento rozpočet absolútne nereflektuje na predvolebné sľuby. K tým predvolebným sľubom by som chcela povedať toľko, že azda nielen v histórii Slovenskej republiky, ale celej Česko-Slovenskej republiky, čo si pamätám, neboli také premrštené predvolebné sľuby, ako to stihla táto koalícia, hlavne SDK. Bol tu seriál predvolebných sľubov, o ktorých museli vedieť politickí činitelia, že ich nikdy nemôžu splniť. Výhovorky, že nevedeli, v akej situácii je Slovensko, absolútne neobstoja, pretože Štatistický úrad permanentne dával informácie, a teda buď to neštudovali, alebo tomu nerozumeli, alebo proste vedome klamali. Myslím si, že všetky tri alternatívy platia naraz. Pretože nie je možné, aby nám tu dnes predvádzali také začudované tváre s tým, že nevedeli, koľko budú mať v rozpočte. Myslím si, že toto by sme si mali povšimnúť, lebo všade v zahraničí sa takéto postupy nazývajú predvolebné podvody.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Myslím si, že môj predrečník pán poslanec Krajči zabudol na to, že diskutujeme o štátnom rozpočte, ktorý možno bude o chvíľočku aj vojnovým rozpočtom. Neurazte sa na mňa, musím takto reagovať, pretože najnovšie informácie z Kosova hovoria o tom, že boli zlikvidované všetky vzdušné ciele, letecké ciele, to znamená zrejme letiská, že Srbi zlikvidovali dve lietadlá a tri rakety a zároveň bolo niekoľko tisíc ľudských obetí. A to neboli vojaci.
Dámy a páni, je veľmi sympatické, že sa bavíme o mierovom rozpočte Slovenskej republiky. Pýtam sa, myslíme na to, že sa tento rozpočet môže veľmi rýchlo stať vojnovým vďaka hazardu, ktorý urobila táto vláda. Pýtam sa, koľko Slovákov budeme musieť vymenovať a vylicitovať, aby sa zobudilo vaše svedomie? Urobili sme veci...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, nehnevajte sa, ale...
Poslanec I. Hudec:
To sa týka rozpočtu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Netýka sa to posledného rečníka.
Poslanec I. Hudec:
Pán podpredseda Národnej rady, týka sa to rozpočtu, lebo sa pýtam, ako je zabezpečené...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rehák.
Poslanec M. Rehák:
Ďakujem za slovo.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rehák, máte slovo. Pán poslanec, ubieha vám čas, hovorte.
Poslanec M. Rehák:
Chcel by som chcel nadviazať na tú časť vystúpenia pána Krajčiho, kde hovoril o malej privatizácii, pretože glorifikácia Miklošovskej privatizácie z jeho čias je zavrhovaním všetkého, čo sa urobilo v oblasti privatizácie v priebehu posledných piatich rokov. Výsledky malej privatizácie, ktoré boli predložené, nezodpovedajú skutočnostiam...
Nemôžem hovoriť ďalej.
(Hluk v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič, čo si to dovoľujete?
Pán poslanec Gašparovič vypol svetlo v rokovacej sále. Pán poslanec Húska, videl som ho.
Nech sa páči, pán poslanec Rehák.
Poslanec M. Rehák:
Prosil by som nový čas.
Reálny prínos z malej privatizácie vo výške 14 mld. Sk vlastne existuje len na papieri, pretože sa to dá jednoducho zdôvodniť. Márne dražby, ktoré prebehli v priebehu privatizácie, predstavujú stratu asi 1,5 mld. Sk, ktorú treba odrátať. Ďalej treba hovoriť o tom, že malá privatizácia alebo finančné zdroje na malú privatizáciu boli poskytnuté zo slovenských bánk, ktoré boli pod ingerenciou štátu. Tieto banky sa v podstate predbiehali v dávaní úverov, ale tieto úvery nemali zabezpečené. Takže z 23 mld. zdrojov klasifikovaných úverov...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Pán Rehák si ešte žiada nejakú minútu, lebo bol prerušený.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, hovorte, pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne, kolegovia,
skutočne možno len konštatovať, že vláde sa nepodarilo naplniť to, čo sľúbila vo voľbách, čo má v programovom vyhlásení a rozpočet, ktorý preberáme, si zrejme skutočne zaslúži takú odozvu a taký priebeh, lebo je to skutočne jeden z najslabších, ak nie najslabší rozpočet, aký sme kedy schvaľovali. Zrejme svedčí o tom aj tá skutočnosť, ako sa správate vy páni poslanci z vládnej koalície. Taký impotentný klub alebo kluby, ako sa prejavujete vy, tu ešte neboli. Nikdy nebolo tak, aby poslanci nemali svoj názor a vy sa neviete vyjadriť k základnému zákonu...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vypnite pána poslanca Tarčáka.
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
Pani poslankyne, páni poslanci, bufet je otvorený. Takže, kto má chuť, nech sa ide najesť.
Pán poslanec Gašparovič, vypli ste v rokovacej sále svetlá. Vypli, áno, vy pán poslanec Gašparovič.
Choďte von z rokovacej sály s cigaretou.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj.
Nech sa páči, pán poslanec Husár, máte slovo.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci...
Pardon, nezbadal som, že tu nie je.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec S. Husár:
Pán predsedajúci, môžem hovoriť bez prítomnosti spravodajcu a predkladateľa?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, nech sa páči.
Prosím, dajte 10-minútový čas pánu poslancovi.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
už v prvý deň rozpravy sme boli predstaviteľmi vlády a vládnej koalície obviňovaní z deštrukčného prístupu k prerokúvaniu rozpočtu. A vážne i vecné argumenty pána Kozlíka boli gumované spôsobom použiteľným ako tak ešte v politickom kabarete. Tento zlozvyk z detstva, že ak dôjdu argumenty, treba začať súpera opľúvať, však vo vašom prípade nie je iba detským zlozvykom alebo bezprostrednou reakciou. Je súčasťou širšieho scenára pripraveného na prerokúvanie štátneho rozpočtu, ktorý sa začal realizovať už pred niekoľkými týždňami.
A dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zacitoval z Lidových novín z 22. 2. 1999, v ktorých sa okrem iného píše i toto: "Stíhanie prominentných páchateľov politických zločinov je kanál, ktorým odtečie frustrácia z nepopulárnych krokov. Tak uvažujú koaliční stratégovia," teda vaši stratégovia, páni kolegovia. Úvaha vysvetľuje i to, prečo bola správa o Lexovej činnosti urýchlená a prevalená tak, že vyšetrovateľ nedokáže udržať krok s informáciami. "Predhodenie Ivana Lexu davom zastiera, že koalícia vojnu s mečiarizmom systémovo nezvláda." Koniec citátu. A tento scenár, pravdaže, pokračoval. Pokračoval čiernymi knihami, očierňovaním, špinením všetkého, čo predchádzajúca vláda urobila.
Ale prečo, vážené kolegyne a kolegovia, podľa vás toľko mudrujeme a vzpierame sa? Pretože štátny rozpočet nie je len centralizovaný fond a súvaha príjmov a výdavkov. Štátny rozpočet je jedným zo základných nástrojov hospodárskej politiky štátu, je nástrojom regulovania reprodukčného procesu. Štát, normálny štát využíva rozpočtové prostriedky na ovplyvňovanie investícií, urýchľovanie ekonomického rastu, stimulovanie rozvoja vybraných odvetví. Štátny rozpočet je významným prostriedkom na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej a politickej expanzie. Práve preto zdôrazňujeme, že prerokovanie a posúdenie návrhu rozpočtu nie je možné zodpovedne urobiť bez toho, aby sme poznali hospodársku politiku tejto vlády a jej hlavné ciele minimálne v strednodobnom horizonte.
Hovoriť pri prijímaní rozpočtu o tom, že vládu zaviažeme, aby do konca polroka pripravila koncepciu strednodobej hospodárskej politiky, je možné prirovnať minimálne iba k situácii, keď v deň uzavretia sobáša zaviažeme nevestu, aby do polroka preukázala, že v čase sobáša bola pannou.
Nielen predkladateľ, ale i všetci veľmi dobre viete, aké sú zákonité dôsledky krátkodobej reštriktívnej fiškálnej politiky za predpokladu, že v ekonomike sú nevyužité výrobné zdroje a vysoká nezamestnanosť. Obidva tieto predpoklady naplňujeme. Dochádza k ďalšiemu znižovaniu reálneho produktu a zamestnanosti. Ale vieme i to, aké sú dôsledky dlhodobej reštriktívnej politiky. Pri zámeroch fiškálnej politiky je dôležitý časový faktor, preto koncepcie typu, že tento rok bude rokom uťahovania opaskov, nasledujúce dva rokmi stabilizácie a štvrtý rokom oživenia, sú amatérske, populistické, neodborné. Preto na posúdenie tohto rozpočtu potrebujeme nielen my poslanci, ale predovšetkým občania zrozumiteľne počuť, aká je hospodárska politika tejto vlády na predpokladané roky vládnutia.
Vážené kolegyne, kolegovia, riziká návrhu rozpočtu sú také vysoké a zrejmé, že na strane ekonomických predstaviteľov vládnej koalície už dochádza nielen k ostrej polemike, čo je správne a žiaduce, ale k otvoreným konfliktom v principiálnych otázkach politicky charakterizovaným ako nevyhnutné minimum ľavicovej či liberálnej ekonomickej politiky. A týmto je predovšetkým spomínaný konflikt naplnenia príjmovej časti rozpočtu.
Experti Medzinárodného menového fondu odhadujú celkový schodok, ako už uvádzal dnes pán kolega, na 28 mld. Podľa týždenníka Trend bude predstavovať 26 mld. a iní odborníci ho odhadujú až v rozpätí 30 - 40 mld. A práve preto podpredseda vlády Mikloš zrozumiteľne a už skoro nahlas hovorí, že na udržanie predpokladaného deficitu nebudú stačiť iba rezervy, ale bude potrebné prijať účinné dodatočné opatrenia.
Čo vlastne tieto takzvané dodatočné opatrenia znamenajú? S určitosťou môžem povedať, že pre súčasnú vládu je božím darom, že väčšina občanov v skutočnosti presne nevie, o čom sa počas týchto dní v parlamente hovorí. Ako-tak o tom rozprávajú iba niektoré denníky a tie hovoria zrozumiteľne. Od 1. apríla sa o polovicu zvýšia ceny plynu, od mája poplatky za doklady, od júla sa majú zvýšiť ceny elektrickej energie, porastie nájomné, ceny pohonných hmôt a spoza chrbta alebo notesa múdrych sa sporadicky vystrkujú ďalšie Jóbove správy. Viem, ako budete reagovať na tieto slová: reči o privatizačnej rabovačke a benevolentnosti pri výbere daní, o zdevastovanej ekonomike. Ale politický balast vám proti faktom stále nevystačí.
Vážené kolegyne a kolegovia, ale predovšetkým občania, iba jeden drobný príklad. 41 mld. daňových nedoplatkov nie je málo. A určite by sme ich vedeli rozumne použiť v prospech všetkých. Ale spôsob, akým o nich rozprávate, je hrubou a vulgárnou demagógiou a politickým slangom. Podľa výskumov Eurostatu je táto suma najnižšou sumou v strednej Európe. Napríklad v Maďarsku je odhad daňových nedoplatkov medzi 800 mld. až 1 biliónom. Podobne je to v Čechách a v Poľsku. V žiadnom štáte na svete neexistuje 100-percentný výber daní. A naše nedoplatky sú v európskom porovnaní veľmi slušným priemerom. Čo ste na túto tému porozprávali občanom počas niekoľkých dní, je primitívny hrubý podvod a o to zarážajúcejší, že tieto informácie pani ministerka a ďalší ekonomickí experti, ktorí o daňových nedoplatkoch hovoria, veľmi dobre ovládajú a vedia o nich.
Filozofia tvorby štátneho rozpočtu vychádza z tézy o budúcich príjmoch. Avšak odborníci skoro zhodne uvádzajú, že tieto sa naplniť nemôžu. Či už je to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók alebo iní národohospodári hovoria unisono. Ekonomiku nie je možné v záujme naplnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu vyrabovať. Ak má mať štát ako-tak fungujúcu ekonomiku, musí jej nechať zdroje aspoň na jednoduchú reprodukciu. Inak ekonomika nie je schopná príjmovú časť rozpočtu naplniť. A reštriktívne opatrenia, ktoré pripravujete, ekonomiku môžu jedine a jedine dusiť a dostať na kolená.
Zastavili ste základné rozvojové programy, umŕtvili ďalšie stovky miliónov technologických investícií, z ktorých veľká časť nie je dodnes ešte ani splatená. Umŕtvili ste ďalšie výrobné zdroje. V tomto stave sa ani táto chabá príjmová časť štátneho rozpočtu nikdy nenaplní. V tomto stave je skoro zbytočné pokúšať sa pomôcť i tomu najnúdzovejšiemu rezortu, je zbytočné rozprávať o jeho jednotlivých kapitolách. Lebo každé deklarované zvýšenie bude pravdepodobne iba chimérou.
Vážené kolegyne, kolegovia, spustili ste v týchto dňoch na vodu nový Titanik. Občania Slovenskej republiky si na neho lístky nekupovali. Dokonca nemajú ani záujem sa na ňom voziť. Tragédiou každého jedného Titaniku je, že ku dnu idú tisícky pasažierov kvôli neschopnému a hlúpemu kapitánovi.
(Zaznel zvuk časomiery. Potlesk.)