Středa 24. března 1999

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Pán premiér nestihol pripomenúť, že kosovská tragédia je dôsledkom politiky nacionalistického režimu Slobodana Miloševiča. Je dôsledkom politiky veľkosrbského šovinizmu, ktorý splodil vojnových zločincov, okrem iného už spomínaného Karadžiča. Táto politika je varovaním aj pred nástupom extrémizmu a bičovania nacionalistických nálad na Slovensku, ako to v poslednom čase ukázal napríklad predseda Slovenskej národnej strany pán Slota.

Nepamätám sa, že by tí, ktorí tu teraz tak vykrikujú, rovnako ohnivo v tejto sále protestovali, keď srbskí vojaci a policajti vraždili nevinných starcov a deti. Chcel by som pripomenúť, že tak ako sa dnes NATO pokúša rozdeliť bojujúcich Srbov a Albáncov, aby sa prestali vraždiť, aj Rusko, ak ma pamäť neklame, tiež bez rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN rozdelilo bojujúcich Gruzíncov a Abcházcov napriek tomu, že Tbilisi proti tomu protestovalo. Pýtam sa, prečo ste vtedy neprotestovali a nekričali. Jednoducho, ide vám iba o to, aby ste nešťastie v Juhoslávii, vážení kolegovia z opozície, využili na podnecovanie slovenského nacionalizmu a podnecovanie extrémistických nálad v tejto krajine.

A napokon, pani Podhradská, boli ste pristihnutá pri klamstve tu, pred všetkými. Prosím vás pekne, druhý raz to už neskúšajte. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážená snemovňa,

s hrôzou sledujem, že akákoľvek reč v tejto snemovni, vážne obavy, ktoré sa tu vyslovujú, sa okamžite otáčajú na vzájomné osočovanie sa. To je strašné, čo tu robia niektorí páni poslanci, že len čo sa povie o niečom, čo sa vôbec netýka tejto snemovne, tak sa hneď začnú robiť útoky na konkrétnych ľudí v tejto snemovni. A, samozrejme, obviňuje sa kdekto.

Vážení, bojíme sa tretej svetovej vojny. Bojíme sa vraždenia civilného obyvateľstva. Bojíme sa, že Slovensko bude zatiahnuté do nejakého takého konfliktu. Nehovoríme, že sa k niekomu prikláňame, že niekoho chceme presadiť. Vôbec o ničom takom sme nehovorili. Jednoducho, na Slovensku odzneli informácie, sám minister Pittner to povedal, že kosovská armáda sa vyzbrojuje z predaja drog aj na Slovensku. To povedal minister Pittner. To nepovedal žiadny opozičný politik.

Čiže sú tu signály, že vôbec vyzbrojovanie či jednej, či druhej strany prebieha nezákonne a ohrozuje v Európe jednoducho mier. A žiadnymi leteckými náletmi sa nikto oddeliť nedá. Veď to je holý nezmysel. Tam by museli prísť pozemné vojská, aby sa mohli tie armády od seba oddeliť. To nemôže nikto myslieť ani zo žartu, čo rozpráva.

A nehovorte, že strely Tomahawk a aj ostatné zbrane majú oči a presne trafia len tých nespravodlivých, a tí spravodliví zostanú nažive. Veď to sú nezmysly. Všade, kde sa strieľa, padajú mŕtvi, aj spravodliví, aj nespravodliví. A o tomto sme hovorili. A to je oveľa vážnejšie, ako...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Vážená Národná rada,

odmietam obvinenie premiéra, že my opoziční poslanci sa snažíme využiť nešťastie v Juhoslávii na politiku. Nesúhlasím ani s názorom pána poslanca Šimka, že chceme kupčiť s rozpočtom. Práve naopak, vy s ním kupčíte. Vy chcete zabrániť, aby sme sa pred slovenskou verejnosťou vyjadrili, či schvaľujeme, alebo neschvaľujeme vojnu. Práve z politickej nerozhodnosti vedenia Národnej rady sa bojíte povedať svoje stanovisko hneď teraz, keď sa začala vojna, a poviete ho až vtedy a podľa toho, ako na to zareagujú ostatné štáty sveta.

Slovenský národ, ak chcete vedieť, teraz naozaj čaká, ako sa Národná rada rozhodne, či súhlasí, alebo nesúhlasí s vojnou. Veď je to také jednoduché - prerušiť rokovanie o rozpočte možno na hodinku, možno na dve, zaujať stanovisko k tomu a pokračovať ďalej v rozpočte, a ak chcete, hoci aj do rána. Práve preto, že takáto situácia môže vzniknúť v budúcnosti aj na území Slovenska, nie je pre Slovákov teraz vážnejšia odpoveď, než odpoveď na otázku, aká je vlastne táto Národná rada. A iredentistické požiadavky predsa máme zapracované aj v rozpočte. Veď ste pred nimi museli ustúpiť.

Nám teraz netreba vedieť, koľko lietadiel, aké rakety, aké bomby, na aké ciele boli použité. Predsa máme zaujať stanovisko k jedinej otázke: Je možné pripustiť, že sa v Európe skupina štátov rozhodne potrestať suverénny štát za to, že...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Chcela som len veľmi stručne poprosiť, či skutočne musíme čakať na zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť. Naozaj nemusíme mať presné informácie o tom, či tam bolo zhodených desať bômb, alebo ani jedna. Ale útok sa začal. Naša vláda súhlasila s preletom cez naše územie. A každý z nás sa predsa dokáže vyjadriť k tejto situácii. K ničomu inému sa vyjadrovať nemusíme. Ja nemusím čakať na zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť, aby som povedala, že s tým nesúhlasím. Myslím si, že koaliční poslanci tiež nemusia čakať na zasadnutie tohto výboru, aby verejne povedali, tak ako to tu už prezentoval pán poslanec Osuský, že s tým súhlasia. Tak prečo sa hanbíte pred televíznymi obrazovkami povedať to, čo si myslíte?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kužma.

Poslanec J. Kužma:

Vážené dámy,

vážení páni,

nemyslím si a ani sa nehanbím povedať, čo si myslím. Myslím si teda, že štyri hodiny tu sedíme zbytočne. Prerokúvame bod rozpočet. Ani jeden z opozičných poslancov nepožiadal, aby sme dostali presnú informáciu, čo sa deje, buď od ministra národnej obrany, alebo ministra zahraničných vecí. Niektoré hysterické poslankyne sa radšej chodia pozerať na televízor, aby nám tu vysvetľovali svoje pocity a dojmy, nie aby sedeli medzi nami a venovali sa rozpočtu. Myslím si, že keď sa chceme správne rozhodnúť, musíme sa rozhodnúť na základe presných a správnych informácií, a z tohto dôvodu potrebujeme vyjadrenia navrhnutých výborov.

Ak vy sa chcete rozhodnúť na základe vyjadrení pani poslankyne Podhradskej, prípadne pani poslankyne Malíkovej, tak to urobte, ale nie v rámci bodu o rozpočte.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Kalman vystúpi ako ďalší v rozprave.

Pani poslankyne, páni poslanci, skutočne by som chcel poprosiť, aby sme sa vrátili meritórne k prerokúvanému bodu programu, a tým je návrh zákona o štátnom rozpočte.

Chcem vás všetkých upozorniť, že v prípade, ak sa rečníci budú odkláňať od prerokúvaného bodu programu, zoberiem im slovo.

Skončme s touto témou. Je to príliš vážna téma a asi hazardujeme. Nie sme pripravení na to, aby sme seriózne zaujali stanovisko. Vráťme sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážení členovia vlády,

skutočne sa vrátim k štátnemu rozpočtu, k jeho návrhu. Chcem hovoriť o dvoch oblastiach, o ktorých predpokladám, že nebudú také frekventované a dosiaľ sa o nich nikto nezmienil. Podotýkam, že sú to oblasti, o ktorých zatiaľ nikto ani nehovoril. Ani nemôžete hovoriť o tom, že to bolo vytunelované, rozkradnuté, že to bolo nedocenené, nedotiahnuté. Ale naopak, sú to oblasti, ktoré v predchádzajúcom období aj v tomto parlamente boli vysoko ocenené.

Zároveň vás chcem upozorniť, a prijímam ponuku alebo požiadavku pani ministerky, že chcem skutočne hovoriť veľmi konštruktívne a veľmi pozitívne. A verím, že takúto odozvu nájdem aj u vás a že to, čo chcem predložiť, aj v tomto smere podporíte.

Pochopiteľne, mohol by som aj ja hovoriť o mnohých iných oblastiach v rozpočte. Zmienim sa však len o dvoch. O tých, ktoré už neznesú odklad riešenia alebo naopak jednoznačne si vyžadujú razantný nástup na ich riešenie. Je to oblasť boja proti drogám a je to riešenie rómskeho problému. Tieto problémy, ktorých obsah, zložitosť a dosah v mnohých oblastiach na celú spoločnosť sa prehlbuje, sú také závažné...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby zaujal svoje miesto.

Poslanec J. Kalman:

... že ich neriešenie v súčasnosti prinesie v budúcnosti niekoľkonásobné zvýšenie finančných prostriedkov. To už nehovorím o takých negatívnych javoch, ktoré tieto problémy so sebou prinášajú, ako sú napríklad zdravotný stav značnej časti populácie, morálka, kriminalita, vzdelanosť niektorých jedincov hraničiaca s analfabetizmom, vysoká nezamestnanosť a podobne.

V oboch prípadoch predchádzajúca vláda vytvorila ucelený systém a prijala komplexné opatrenia na ich postupné a účinné riešenie. Žiaľ, súčasná vládna koalícia ako keby tieto prehlbujúce sa problémy nevnímala alebo ich nechcela riešiť, a to aj napriek tomu, že vo svojom programovom vyhlásení sa prihlásila riešiť problémy a súčasnú situáciu Rómov. Taktiež, aj keď v minimálnej miere a rozsahu, absolútne neadekvátne súčasnej situácii a súčasným potrebám sa prihlásila i k riešeniu našej drogovej scény.

Kladiem si preto otázku, prečo sa riešenie uvedených celospoločenských problémov nedostalo aj do návrhu štátneho rozpočtu. Je to preto, že vláda nechce realizovať svoj program, svoje sľuby, tak ako aj v iných oblastiach? Je to preto, že riešenie týchto problémov nevie zvládnuť? Nebodaj ich nechce zvládnuť? Alebo je to preto, že tu prichádza k absolútnej negácii všetkého, čo urobila predchádzajúca vláda? Konkrétne ide o prijatý Národný program boja proti drogám a prijaté zásady na riešenie rómskeho problému.

Dovoľte mi pripomenúť, že náš Národný program boja proti drogám bol vysoko pozitívne hodnotený aj odborníkmi zo zahraničia, že mnohé krajiny sa o ňom pozitívne vyjadrovali, a dokonca niektoré si ho od nás aj vyžiadali. V samotnej Národnej rade v predchádzajúcom období dostal vždy takmer absolútnu podporu. V takej istej miere bol aj v Národnej rade každoročne prijímaný z pohľadu jeho plnenia a realizovania. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že sa v nastolenom trende nepokračuje, že sa nechce nadviazať na pozitívne výsledky, ktoré sme v boji proti drogám dosiahli. Opäť sa pýtam, je to zámer alebo čo?

Chceme sa uspokojiť so súčasným stavom, keď rastie počet výrobcov drog, rozširujú sa rady distributérov rôznych drog, keď nám rastú počty drogovo závislých najmä mladých ľudí a keď sa drogová scéna z veľkých miest najmä z Bratislavy presúva aj na vidiek? Chceme sa uspokojiť s tým, že každoročne rastie počet nešťastných rodín, nešťastných matiek a otcov, manželiek a manželov, ktorým nešťastie prinášajú ich príbuzní, keď siahajú po drogách? Chceme sa uspokojiť s tým, že drogovo závislí v snahe získať finančné zdroje na svoju drogu sa čoraz častejšie dopúšťajú rôznych trestných činov, na ktoré dopláca v prevažnej miere celá spoločnosť a slušný občan? Chceme sa uspokojiť s tým, že sa musia sústavne zvyšovať počty nemocničných lôžok pre pacientov postihnutých drogami, že sa musí rozširovať sieť liečebných a resocializačných zariadení? Chceme sa uspokojiť s tým, že liečenie stojí túto spoločnosť každoročne viac finančných zdrojov?

Dajme tieto finančné zdroje už do prevencie, do realizácie Národného programu boja proti drogám minimálne na tej úrovni, ako to robila predchádzajúca vláda.

Vážená Národná rada, podotýkam, že predchádzajúca vláda vyčlenila na boj proti drogám v rokoch 1995 - 1998 sumu 515 miliónov Sk. Každý rok sa objem finančných prostriedkov pravidelne zvyšoval. V roku 1998 bolo vyčlenených na protidrogové aktivity takmer 211 miliónov Sk na rezorty, na kraje a na Protidrogový fond.

Žiaľ, v súčasnom období terajšia vláda v rozpočtovom provizóriu nevyčlenila žiadne finančné zdroje a v súčasnom navrhovanom rozpočte je stanovená len dotácia do Protidrogového fondu vo výške 40 mil. Sk. Iste si všetci uvedomujeme, že ide o rapídny prepad v tendencii nevyhnutného rastu finančných prostriedkov na protidrogové aktivity, čo absolútne nezodpovedá súčasným požiadavkám vrátane realizácie národného programu. Rezorty, kraje na to nemajú. Nie je to ani v súlade s mimoriadnym zasadnutím Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z minulého roku, ktoré vytýčilo na obdobie do roku 2005 túto otázku ako jednu z globálnych problémov ľudstva.

V predchádzajúcom období sme riešili drogovú scénu tak, že sme vytvorili vo Všeobecnej pokladničnej správe samostatnú položku pre Výbor ministrov pre drogové závislosti, z ktorého sa potom rozdeľovali finančné prostriedky. Preto dávam pozmeňujúci návrh v kapitole Všeobecná pokladničná správa v časti výdavky v skupine VIII pod číslom 8777 vypustiť navrhovanú dotáciu do Protidrogového fondu vo výške 40 mil. Sk, namiesto toho v tej istej kapitole na tom istom mieste prideliť pod názvom Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog sumu vo výške 250 mil. Sk. Navrhovaná suma dáva predpoklad na realizáciu protidrogových aktivít jednotlivých rezortov, krajov aj Protidrogového fondu.

Je až paradoxne zarážajúce, že návrh rozpočtu neráta s vyčlenením finančných prostriedkov na jednotlivé rezorty a krajské úrady na riešenie problémov Rómov. Tých Rómov, o ktorých podpredseda vlády tak rád rozpráva, ako im pomohol a čo všetko chce pre nich robiť. Pýtam sa z čoho? Z 15 miliónov, ktoré sú navrhované v štátnom rozpočte? Vláda neplní uznesenie vlády číslo 1797 z roku 1997 vzťahujúce sa na zásady riešenia rómskeho problému.

Súčasná situácia Rómov je pre civilizovanú spoločnosť absolútne neprijateľná až hrozivá. Práve vedomí si tejto skutočnosti sme pristúpili k vypracovaniu uvedených zásad, ale aj k ich postupnej realizácii. V zmysle uvedeného uznesenia sú stanovené konkrétne úlohy pre jednotlivé rezorty, regionálnu štátnu správu a samosprávu. Ide o konkrétne úlohy v oblasti vzdelávania a výchovy, bytových podmienok Rómov, ich zdravotného stavu a sociálnych podmienok, riešenia ich nezamestnanosti, ale aj ich zvýšenej kriminálnej činnosti.

Uvedomujem si, že finančných prostriedkov nie je dostatok, ale na druhej strane si uvedomujem a verím, že si všetci uvedomujeme, že si nemôžeme dovoliť neriešiť, resp. riešenie tohto problému prerušiť. Ide nielen o politický a ekonomický aspekt, ale aj o sociálny a humánny. Aj tento aspekt je taký vypuklý, že ak ho nevyriešime, budú na nás generácie hromžiť, prečo sme ho neriešili alebo mu nevenovali väčšiu pozornosť. Uvedomme si, že transformácia našej spoločnosti dopadla práve najtvrdšie na túto skupinu nášho obyvateľstva.

Vážená Národná rada, ak sú určité resty vo vzťahu k menšinám na Slovensku, sú to práve Rómovia. Sú jedinou menšinou žijúcou na Slovensku, s ktorou sú problémy, podotýkam nie však politického, nie národnostného charakteru, ale sociálno-ekonomického charakteru. Som rád, že si tento problém v tomto stredoeurópskom regióne začína uvedomovať čoraz viac aj západná Európa, ktorú som sám osobne v priebehu posledných štyroch rokov niekoľkokrát upozornil, ako aj jej štruktúry, ako Rada Európy či Európska únia a podobne. Som rád, že dokonca aj pán van den Stoel sa začína venovať tejto problematike.

Zaráža ma však skutočnosť, že si to neuvedomuje súčasná vláda napriek platnosti vládneho uznesenia. Veď napríklad len v kapitole Krajského úradu Nitra chýba na realizáciu tohto programu 97,5 mil. Sk. Preto dávam pozmeňujúci návrh. Na realizáciu zásad riešenia rómskeho problému navrhujem:

1. vyčleniť pre krajské úrady Nitra, Banská Bystrica, Prešov, Košice sumu po 75 miliónov Sk a pre kraje Žilina, Trenčín, Trnava, Bratislava sumu po 25 mil. Sk,

2. pre rezorty školstva, stavebníctva, práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotníctva čiastku po 50 mil. Sk.

Len v takomto prípade budeme môcť hovoriť o kontinuite dodržania riešenia problémov, len v takomto prípade sa dáva záruka na to, že problém, ktorý je skutočne problémom celospoločenským, celoregionálnym, sa postupne bude aj riešiť. Niet inej možnosti, niet iných odkladov. Prosím vás, aby ste jeden aj druhý návrh v tomto smere podporili a prispeli k zmierneniu napätia, prispeli k ozdraveniu našej spoločnosti a zabránili tým podstatne väčším finančným nákladom v budúcich obdobiach.

Ďakujem vám za pozornosť a za pochopenie. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktické poznámky: pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Krajči a pán poslanec Delinga. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

V plnom rozsahu podporujem slová pána poslanca Kalmana. Poukázal na veľmi citlivú otázku už aj pri prerokúvaní vládneho programu. A nielen to je žalostné, že v rozpočte nie sú financie, oveľa žalostnejšie je, že jeho návrhy pri prerokúvaní vládneho programu ste zamietli. Tým vlastne ste zavreli riešenie tejto problematiky, prípadne nedostatočný dôraz tejto problematiky aj v budúcich rokoch.

Pán poslanec Kalman navrhol dopracovať Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky o konkrétne úlohy v oblasti boja proti drogám vo všetkých oblastiach. Hlasovaním tejto snemovne hlasmi poslancov vládnej koalície tento návrh neprešiel. Bola to práve vládna koalícia, ktorá bola proti. Takisto dal návrh vykonať opatrenia na zastavenie vysťahovania rómskej menšiny. Poslanci vládnej koalície boli tiež proti. Mám tu výňatok z hlasovania z 2. 12. 1998. Kto by neveril, že takto hlasovali poslanci vládnej koalície, môžem mu dať nahliadnuť.

Tým, že ste to neprijali ani do vládneho programu, nie je veľmi reálna možnosť, aby sa situácia v nasledujúcich rokoch zmenila. To nie je len otázka drogovej závislosti. To je potom aj otázka zvýšených výdavkov zdravotníctva, zvýšených výdavkov bezpečnostných orgánov na kriminalitu...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Plne schvaľujem obsah vystúpenia pána poslanca Kalmana, ktorý sa týka najmä časti problematiky drog. Mala som možnosť zapojiť sa do Národného programu boja proti drogám a chcem ubezpečiť pána poslanca, že aj napriek tomu, že neboli poskytnuté ďalšie prostriedky na tento program, keďže ide o uzavretý vzdelávací cyklus, tak rozpočtové, ako aj príspevkové organizácie v ňom pokračujú, pretože to berú ako záväzok, pretože to berú ako nutnosť, že treba proti tomu bojovať.

Bola by som naozaj rada, ak by bolo možné tieto prostriedky zvýšiť zo Všeobecnej pokladničnej správy. Ale, pán poslanec, možno vás bude zaujímať, keďže ste boli za to zodpovedný, že ani ten Národný program nebol taký ideálny a najmä prostriedky neboli celkom ideálne čerpané, a to z toho dôvodu, že jednému rezortu sa pridelili prostriedky a z tých sa kúpili dve autá, neviem načo, pravdepodobne doteraz chodia po poliach a hľadajú konope, no a vlastne len 150 tis. sa nechalo na vzdelávací program.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcel by som podporiť pána poslanca Kalmana v tom, že naozaj vyhmatol dve veľmi vážne problémové oblasti, ktoré je potrebné riešiť v štátnom rozpočte, a to je otázka boja proti drogám, ale aj riešenie problémov rómskeho etnika. Venoval by som sa tomu druhému, na ktoré by som chcel upozorniť asi takto.

V tomto parlamente prebehol v týchto dňoch veľmi intenzívny boj o vyčlenenie finančných prostriedkov na podporu kultúry menšín. Iste, vládna koalícia sa rozhodla, že pristúpi na zvýšenie rozpočtu v tomto smere a za určitých okolností by sa naozaj dali tieto prostriedky veľmi dobre využiť, ak by sa použili na riešenie tých najvážnejších problémov.

Hovoríme, že štátny rozpočet je napnutý a je veľmi ťažké používať peniaze vo výdavkovej časti, a preto si myslím, že by bolo potrebné viazať finančné prostriedky vyčlenené pre menšiny v prvom rade na riešenie akútnych problémov rómskej mládeže, na vytvorenie podmienok ich naozaj kultúrneho rastu a na riešenie problémov, s ktorými toto etnikum zápasí. Ak sa takto použijú vyčlenené prostriedky, ktoré vládna koalícia poskytla, tak naozaj v takom prípade tieto prostriedky budú použité účelne a efektívne.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážené plénum,

samozrejme, že peňazí v štátnom rozpočte nie je dosť, ani my sme ich nemali dosť a myslím si, že ich ešte dlho ani v štátnych rozpočtoch dosť nebude. Ale napriek tomu si veľmi dobre pamätám, že vláda ústami pána premiéra si vyčlenila ako prioritu - už neviem koľkú v poradí, možnože stodvadsiatu - aj boj proti drogám a vyriešenie rómskej otázky. A v skutočnosti to vyzerá tak, že ani na jednu, ani na druhú z týchto dôležitých vecí sa nedali peniaze.

Už pán poslanec Kalman spomenul, že len na Protidrogový fond sa znížili prostriedky z 50 mil. na 40 mil. korún, čiže už tam ste ukrátili protidrogovú činnosť o 10 mil. korún. Samozrejme, že finančné prostriedky sa musia niekde zobrať, pretože ak sa budeme mlčky pozerať na to, tak nám protidrogová činnosť skutočne nebude fungovať. Strana maďarskej koalície si vytrucovala zvýšenie, 300-percentné zvýšenie finančných prostriedkov na kultúru menšín. Len dúfam, že vláda bude taká prezieravá, že z tohto 300-percentného zvýšenia aspoň tých 150 % dá na rómsku menšinu, pretože to je tiež menšina a najväčšia menšina na Slovensku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dámy a páni,

reagoval by som na môjho predrečníka pána Kalmana a vysoko hodnotím jeho vystúpenie, pretože som bol členom Výboru ministrov na boj proti drogám a ako minister vnútra som mal veľmi dobré skúsenosti s tým, že Mečiarova vláda, na ktorú toľko kydáte, bola schopná zabezpečiť zdroje aj na takúto oblasť, ako je boj proti drogám. A okrem toho, že fond boja proti drogám bol tvorený prevažne na preventívnu činnosť, aj ministerstvo vnútra a Národná protidrogová jednotka dostali finančné zdroje, ktoré dnes užíva môj následník pán Pittner. Prvé, čo urobil, tak vymenil šéfa Národnej protidrogovej jednotky. Zrejme to bol jeho princíp.

Ale chcem povedať, že počas dvoch rokov, čo som bol vo vláde, sme dostali z Protidrogového fondu 100 mil. korún, ktoré Národná protidrogová jednotka použila na zakúpenie vybavenosti, na zlepšenie technickej vybavenosti tejto protidrogovej jednotky a výsledky, ktoré sa dostavujú v tomto období, sú výsledkom Mečiarovej vlády, nie vašej.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne.

Mám procedurálny návrh, pán predsedajúci. Včera sme si odhlasovali, že budeme rokovať po 19.00 hodine. Myslím si, že sme to splnili tak, ako sa patrí. A keďže je už teraz nultá hodina nasledujúceho dňa, žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste schôdzu ukončili, a keď to nemienite urobiť, aby ste dali hlasovať, že rokujeme aj v nultej hodine 25. 3.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh. Zopakujte ho ešte raz pre poriadok.

Poslanec P. Delinga:

Žiadam vás, vážený pán predsedajúci, aby ste skončili schôdzu, pretože sme si odhlasovali, že budeme 24. marca rokovať po 19.00 hodine. To sme naplnili. Vy ste schôdzu zatiaľ neskončili. Ak ju nemienite skončiť, aby ste dali hlasovať, že budeme rokovať aj 25. marca po nultej hodine.

 

25. marca 1999

 

 

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga, ako predsedajúci určujem pokračovanie schôdze Národnej rady na deň 25. marca na nultú hodinu. Pokračujeme v rokovaní tejto schôdze. (Potlesk.)

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens.

Poslanec J. Klemens:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne a kolegovia,

pri tvorbe štátneho rozpočtu okrem zosúladenia príjmov v nadväznosti na výdavky by mala platiť zásada prihliadať na priority, ktoré sú pre každého občana v štáte rozhodujúce, a to podľa môjho názoru sú: vzdelanie, zdravie, výživa a strecha nad hlavou, t. j. bytová otázka. Podľa uvedenej zásady teda v štátnom rozpočte na rok 1999, ktorý prerokúvame, bez zneváženia ostatných rezortov národného hospodárstva malo byť v maximálne možnej miere prihliadané na rezort školstva, zdravotníctva, poľnohospodárstva a bytovej výstavby.

Ak mi dovolíte, zaujmem stanovisko k rezortu, ktorý má nezastupiteľné miesto v národnom hospodárstve, k rezortu poľnohospodárstva. Svoje stanovisko si dovoľujem prezentovať preto, lebo tento rezort sa podieľa na ekológii životného prostredia a rázovitosti i štruktúre osídlenia v Slovenskej republike, ale hlavne preto, že sa podieľa na výžive národa. Všade na svete je tento rezort clami a dovoznými prirážkami chránený a prioritne dotáciami preferovaný a nemôže to byť inak ani u nás v Slovenskej republike.

Poľnohospodárska prvovýroba i celý agropotravinársky komplex, ktorý je na ňu naviazaný, v nádeji to aj očakáva, pretože má záujem na zachovaní doterajšej potravinovej bezpečnosti štátu. Som si vedomý, že veľmi ťažko sa hľadajú financie tam, kde nie sú, keďže štátna pokladňa je prázdna a príjmy na jej tohtoročné naplnenie sa pokladajú za rizikové vrátane 15-miliardového schodku. Zvyšovanie výdavkov do všetkých kapitol národného hospodárstva, teda aj poľnohospodárstva, podľa ich reálnych potrieb je preto iluzórne. Poľnohospodárskemu rezortu je na rok 1999 celkom vo výdavkovej časti rozpočtované 12 518 343 tisíc korún, t. j. o 1,1 mld. menej, než je skutočnosť predchádzajúceho roka, ktorý bol zásluhou klimatických podmienok veľmi zložitý. Ešte nie sú doriešené škody a viacnáklady, ktoré vznikli v poľnohospodárskej prvovýrobe v daždivej jeseni a záplavách minulého roka, keď napríklad len na cukrovej repe sú vyčíslené škody na úrovni 400 mil. Sk a už sú tu škody, ktoré poľnohospodárom vznikajú pri terajších záplavách hlavne na východnom Slovensku.

Verím, že vláda vie, čo robí a že si je vedomá svojich krokov v tomto ťažko skúšanom rezorte. Ak je realita taká, že nie je kde vziať na potrebné 3-miliardové zvýšenie rozpočtu poľnohospodárom, ktoré žiadajú opoziční kolegovia vo výbore pre pôdohospodárstvo, potom je mojou povinnosťou poukázať na riziko pri nezvýšení aspoň Štátneho fondu trhovej regulácie o 500 mil. Sk. Súčasný rozpočtovaný objem Štátneho fondu trhovej regulácie v objeme 440 mil. Sk je celkom nedostačujúci. Jeho zvýšenie je potrebné jednak na podporu štátnych intervenčných nákupov hlavne potravinovej pšenice a bravčového mäsa, a jednak na poskytnutie dotácií na vývoz poľnohospodárskych produktov, ktoré rezort nevie umiestniť na domácom trhu. Ide hlavne o sladový jačmeň, mlieko a mliečne výrobky, mrazenú hydinu a jatočných býkov.

Vo výbore pre pôdohospodárstvo som navrhol, z ktorej rozpočtovej kapitoly odporúčam vziať na zvýšenie Štátneho fondu trhovej regulácie. Návrh znel: "Znížiť o 1 % výdavkový rozpočet všetkým 8 krajským úradom, čo predstavuje požadovanú úsporu potrebných 500 mil. Sk." Zdôvodnenie spočíva v tom, že štátna správa na všetkých stupňoch je predimenzovaná pracovníkmi a zníženie ich počtu o 1 % je nedostačujúce a vyžaduje si postupné zníženie minimálne o 10 %. Ďalší objem financií pre poľnohospodársky rezort sa dá získať, a to bez nároku na zvýšenie rozpočtu presunom finančných prostriedkov vyplývajúcich z § 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 40/1994 Z. z. o Štátnom podpornom fonde pôdohospodárstva a potravinárstva za roky 1996, 1997 a 1998 v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky. Ide cca o 700 mil. Sk, ktoré rezortu pôdohospodárstva dlhuje Fond národného majetku za uvedené roky.

Najspravodlivejšia cesta, ako získať pre poľnohospodárov finančné prostriedky, by však bola, keby nezodpovední privatizéri vrátili do štátneho rozpočtu to, čo im nepatrí. No to je už ale v kompetencii Fondu národného majetku a možno orgánov činných v trestnom konaní. Je zrejmé a nikto nepopiera, že finančných prostriedkov by poľnohospodári skutočne vo svojom rozpočte potrebovali viac, pretože financie nemajú a nikto iný im nechce ani požičať. Dotácie pre nich nie sú všeliekom, ale v súčasnej situácii, keď je takmer zastavený tok peňazí, sú, bohužiaľ, prakticky ich jediným dostupným finančným zdrojom. Je však paradoxné a nezodpovedné vyhlasovať, že za kolapsový stav poľnohospodárskeho rezortu môže terajšia vláda, ktorá riadi štát necelých päť mesiacov.

Musím pripomenúť, že nie počas tejto vlády sa rozbila poľnohospodárska veľkovýroba a v agropotravinárskom rezorte sa stratila prepojenosť - prvovýroba, spracovateľský priemysel, obchod s následným nezabezpečením plynulého toku finančných prostriedkov medzi spomenutými subjektmi. Nebolo to počas tejto vlády, že poľnohospodári v privatizácii nezískali mäsopriemysel, cukrovary, poľnonákupy, konzervárne, mliekárne, mlyny a ďalšie podniky, ktoré majú nadväznosť na poľnohospodársku prvovýrobu. Celkom 175 sprivatizovaných podnikov získali rôzne eseročky, ktoré častokrát odbornej agropotravinárskej problematike ani nerozumeli. Pritom získali majetok v hodnote 24 mld. Sk.

Nie terajšia vláda zapríčinila, že naše poľnohospodárstvo, ktoré patrilo medzi najlepšie a najvyspelejšie na svete, je po ôsmich rokoch strastiplnej transformácie a privatizácie, ktorá sa odohrala v ťažkých liberalizačných podmienkach, jedným z najviac vyčerpaných odvetví národného hospodárstva, proste v kríze, a terajšia vláda v rámci daných možností musí hľadať celoplošné riešenie na jej odstránenie.

Na záver chcem povedať, že ak sa poľnohospodárom i pri tomto zoštíhlenom rozpočte pomôže zabezpečiť

1. osobné úverovanie za prijateľnú úrokovú mieru, aby tento rezort nebol odkázaný na súčasný úžernícky postup bánk voči nemu,

2. maximálne obmedzenie nadmerného a vysoko dotovaného dovozu potravín, ktoré si vieme dorobiť doma,

3. kvótovanú výrobu poľnohospodárskych produktov a štátom ich garantovaný nákup za vopred garantované ceny,

4. už avízované urýchlené doriešenie bloku starých úverov,

potom som presvedčený, že sa nemusíme o osud poľnohospodárstva báť a navrhovaný rozpočet na rok 1999 za rezort pôdohospodárstva môžeme schváliť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktické poznámky: pán poslanec Húska, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Kadlečíková, pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Oberhauser a pán poslanc Slaný. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Pán poslanec Húska sa hlásil ako prvý.

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca k poľnohospodárskej problematike by som chcel povedať, že v prvej časti vystúpenia vcelku správne charakterizoval situáciu poľnohospodárstva, a myslím si, že sa k tomu treba len pridať. Ale zároveň sa prihováram skutočne za zachovanie toho stupňa podpory, ktorý poskytovala minulá Mečiarova vláda.

Chcem upozorniť na samotný tlak na poľnohospodárske produkty u nás na základe tlaku prebytkových produktov z Európskej únie, z čoho je vidno, že musíme obhajovať aj podporu poľnohospodárstva aktívnou a dotačnou podporou. Samotné Nemecko napríklad na jeden aktívny hektár dáva vyše 380 dolárov a okolo 430 dolárov dávajú Rakúšania, okolo 570 dolárov dávajú Švajčiari. V porovnaní s našimi, ktoré nepresahujú 100 dolárov v prepočte na porovnanie s dolármi, ukazuje sa, že sme boli oveľa viac seriózni, dajme tomu v rozdelení podpory, a že aj týmito malými dotáciami sme v podstate v stave udržať rentabilitu poľnohospodárstva. A keby sme mali také dotácie, ako majú v Nemecku alebo v Rakúsku, tak naše poľnohospodárstvo doslova prekvitá a nemá problém ani s vonkajším ohrozením. Z týchto dôvodov som sa...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Procedurálny návrh má pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, navrhujem prijať nasledujúce uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča navrhnuté zvýšenie kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o 30 mil. Sk účelovo viazať pre rómske etnikum."

Myslím si, že vystúpenie, ktoré načrtol aj predchádzajúci rečník a aj stanoviská vysokého komisára, ktorý bol nedávno na Slovensku, sú jasným impulzom, že s problematikou rómskeho etnika treba v Slovenskej republike, tak ako aj v iných krajinách, postúpiť dopredu, aby tento problém mohla vyriešiť celá Európa.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová, žiaľ, váš procedurálny návrh nespĺňa náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku. Dávate pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Štátny rozpočet prerokúvame v druhom čítaní, v rámci ktorého je možné podávať návrhy na zmeny návrhu zákona o štátnom rozpočte iba prostredníctvom 15 poslancov Národnej rady.

Nech sa páči, môžete ho predložiť v rámci rozpravy.

Nech sa páči, pani poslankyňa Kadlečíková.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP