Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
pred niekoľkými dňami som dostal na krásnom kriedovom papieri časopis firmy Globtel, pretože zavádza novú medzinárodnú službu. Vydali takýto bulletin. Lenže vo vnútri bol leták, kde sa opisuje ministerstvo dopravy, ktoré zrušilo túto službu, pričom už mali všetko rozbehnuté. Zrušili ste Slovenské aerolínie, zrušili ste Tatra Air. Miesto Tatra Air začnú nad Slovenskom lietať České aerolínie a lietadlá NATO. To je výsledok tejto vlády, ktorú teraz prezentujete. Chcem vás ubezpečiť, že keby bol mal pán minister doc. Jasovský dostatok času, bol by vysvetlil svoju koncepciu a prijal aj pána poslanca Sopka, dal mu do ruky protokol, ktorý odovzdal orgánom činným v trestnom konaní, ktorý pod jeho vedením jeho vnútorná kontrola rezortu dopravy zistila.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že koncepcia dopravy má širšie korene, pán poslanec Sopko, ako tu aj pán doc. Jasovský formuloval, pretože bol som ako odborový funkcionár pri rozdelení ČSD po rozdelení Česko-Slovenska. To bola nehoráznosť, akou sa federálna vláda v tom čase zachovala voči Slovenskej republike pri rozdeľovaní železníc. Všetky ostatné problémy súvisia, samozrejme, aj s financovaním, a preto by som si myslel, že aj v nasledujúcom období bude potrebné ďalej pokračovať na princípe štátnej sociálnej podpory, pretože v našej doprave sa poskytuje temer 800 mil. korún na sociálne zľavy pre oblasť školstva, asi 60 mil. pre dôchodcov a všetky tieto záležitosti treba riešiť v súvislosti so zavádzaním princípov štátnej sociálnej podpory.
Vážení, keďže mám ešte 19 sekúnd, tento rozpočet nie je postavený len na vode. Je postavený aj na nenávisti. Toto je jeho základný princíp a z vystúpení poslancov vládnej koalície i členov vlády vidno, že každé ich vystúpenie je len dôkazom toho, že to nie je len voda, na ktorom stojí váš rozpočet.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem potvrdiť, že pán Jasovský má pravdu. Po podrobnejšom preskúmaní štátneho rozpočtu každý zodpovedný politik musí priznať, že je v ňom veľa rizík a jeho predloženie do Národnej rady Slovenskej republiky je prejavom nezodpovednosti tejto vlády. Prejavom rovnakej nezodpovednosti, akú uplatnila pri rozhodnutí o uvoľnení nášho vzdušného priestoru cudzím vojenským silám, čím naša vláda zatiahla mladú Slovenskú republiku do špinavej vojny proti Juhoslávii, aj srbskému národu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, nehovoríte k veci. Hovorte k pánu poslancovi Jasovskému. Vyzývam vás k tomu.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem vám za slovo.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Áno, upozorňujem aj ich, pán poslanec Kozlík, ak ste si dobre všimli, aj ich.
Vystúpi pán poslanec Benčat s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
ešte raz opakujem, veľmi ma mrzí, že problém diaľnic sa natoľko spolitizoval, ako sa spolitizoval. Ešte raz opakujem, ide o jeden z najefektívnejších projektov, ktorý sme v priebehu 10 rokov aplikovali na Slovensku. Diaľnice sú dnes v každej rozvinutej krajine kostrou dopravnej infraštruktúry. Je zbytočné polemizovať, či cestná preprava obhospodaruje 60 či 80 % z celkovej dopravnej kapacity, alebo menej. Treba vychádzať z technickej úrovne jestvujúcej infraštruktúry, ale najmä z jej vyváženosti. Nie je správne tvrdenie, že diaľnice sa budujú na úkor bytov alebo železníc. Pri bytoch ide skôr o systémový problém a problém dovozu stavebných materiálov a vybavenosti zo zahraničia. Pri železniciach ide o modernizácie jestvujúcich tratí a vagónov. Mimochodom, železnice si za ostatné obdobie zobrali úvery takmer 25 mld. korún, čiže presne toľko, koľko sa použilo na výstavbu stoviek kilometrov nových diaľnic.
Nespornou výhodou diaľničného programu je, že tento projekt je investične, organizačne a dodávateľsky pripravený. Je akceptovaný medzinárodnými finančnými inštitúciami. Má vysoký stupeň výnosovosti, prijateľnú návratnosť a vysokú technickú úroveň. Vzhľadom na vybavenosť stavebných spoločností aj cena vykonávaných stavebných prác bude jedna z najnižších. Čo sa týka ceny, mohli sme porovnať: index na Slovensku je 1, v Spolkovej republike Nemecko 2,31, v Rakúsku 2,34 a vo Švajčiarsku 3,23-krát drahšie vychádzajú diaľnice. Prosím pekne, ak neuvážime tieto parametre, ktoré sú jasné a čisté, potom neviem, o čom sa tu bavíme. Z diaľnic sa nestáva len technický, ekonomický problém, ale aj sociálny.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Posledný s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Jasovského vystúpi pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem oceniť veľkú výpovednosť a vecnosť vystúpenia pána poslanca Jasovského, pretože práve ukázal, ako by vlastne bolo dobré pokračovať v niektorých tradíciách práve vami preklínanej Mečiarovej vlády. To je vlastne predstava motora v ekonomike, keď tento rezort niesol na sebe hlavnú urýchľujúcu funkciu v národnom hospodárstve.
Pán poslanec Jasovský nemohol pre krátkosť času, ktorý mal, spomenúť aj niektoré veci, na ktorých sa naozaj sám zúčastnil. Napríklad okrem toho, že sa vynikajúco zvládol problém, ako odovzdať práce na výstavbe diaľnic hlavne slovenským stavebným firmám, tak navyše bola dohodnutá aj forma spoločného vyvíjania so zahraničným partnerom raziacich štítov, ktoré sú síce mimoriadne investične náročné, ale zároveň by tvorili veľkú objednávku pri rozvoji nášho strojárstva. To bol napríklad jeden príklad, ako vťahovať do vnútra hospodárskej dynamiky naše odvetvia. Toto by ste sa mali učiť, vážení z terajšej koalície, lebo zle skončíte.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Všetci, čo mali faktické poznámky a boli na ne prihlásení, vystúpili.
S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Andrejčák.
Pán poslanec, žiadam vás, aby ste najskôr predložili procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám tento procedurálny návrh. Navrhujem, aby Národná rada ihneď povolala ministra zahraničných vecí a predsedu vlády a aby bola hneď teraz rozprava k stanovisku o vojne, ktorá sa začala na území bývalej Juhoslávie. Dôvod: Som presvedčený, že občania Slovenskej republiky teraz nesedia pri televízoroch preto, aby počuli naše reči, ako sa navzájom obviňujeme, ako si navzájom vyčítame, ale chcú vedieť, kto to teraz v parlamente Slovenskej republiky hodnotí ako vojnu, ako agresiu a kto nie. Kto s tým súhlasí, aby sme o niekoľko rokov mohli povedať, kto spôsobil nešťastie, ktoré nám hrozí.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, stanovisko, ktoré som povedal, je nemenné. Nedám o tom hlasovať z toho dôvodu, že sme povedali, aký bude v tejto veci postup.
Pani poslankyňa Belohorská, prosím.
(Hlasy z pléna.)
Poslankyňa I. Belohorská:
Pán predsedajúci, chcem vrátiť čas.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nevykrikujte, pán poslanec. Slovo má vaša kolegyňa.
Prosím, dajte znovu jednu minútu pre pani poslankyňu Belohorskú.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, som veľmi rada, že predseda tohto parlamentu je, poviem to, ústretovejší, ako vy, lebo si išiel aspoň overiť situáciu, išiel, aspoň verím, urobiť to, čo som mu radila, aby sa išiel aspoň spojiť so šéfom rakúskeho parlamentu, čo viedlo Rakúšanov k tomu, že mali toľko síl, že nesúhlasili. Znovu sa pýtam, kde nabrala táto vláda právo rozhodovať o našom území, o tom, aby súhlasila s preletmi.
Pán predsedajúci, skúste si overiť vo vašom klube, ale v našom klube jednostajne drnčí telefón od znepokojených občanov a voličov tohto štátu. Ľudí nezaujímajú reči, ktoré tu teraz vedieme. Ľudia sú zvedaví, kto nás zatiahol do vojnového konfliktu. A ja som tiež na to zvedavá. Upozorňovala som na situáciu 24. januára predsedu zahraničného výboru, keď sme boli v Štrasburgu.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Nebudem mať návrh, pretože už bolo povedané to, čo som mala v záujme povedať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
V rozprave vystúpi pani poslankyňa Kadlečíková. Pripraví sa poslanec Sitek.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
ctení členovia vlády,
na začiatku svojho vystúpenia chcem zdôrazniť, že za návrh predloženého zákona o štátnom rozpočte budem hlasovať, a to aj napriek kritickejšiemu názoru na jeho kompozíciu. Od roku 1993 pozornejšie sledujem schvaľovanie štátneho rozpočtu na pôde Národnej rady a tak sa mi zdá, že štátny rozpočet sa dostal do permanentnej krízy. Shakespeare hovorí ústami kráľa Leara, že "ťažká je kráľovská koruna", čo môže znamenať aj to, že svoju rolu koaličných poslancov a vlády musíme brať takú, aká je, a to so všetkým leskom aj biedou.
Nech mi je teda odpustený náročnejší prístup k predloženému zákonu o štátnom rozpočte. Je to však v prospech tejto vlády a je to aj moja povinnosť. Chápem zložitosť, v akej sa nachádzala vláda pri vypracúvaní tohto návrhu. Vážim si preto všetkých členov vlády, ktorí celkom určite urobili všetko pre to, aby štátny rozpočet príslušných rezortov, ktoré riadia, bol minimálne udržateľný, ak už nie rozvojový.
Z hľadiska filozofie tvorby rozpočtu však vláda mohla uprednostniť náročnejší a ambicióznejší prístup, ktorý by odvážnejšie podporoval vytváranie pracovných príležitostí, rozvoj malého a stredného podnikania, výstavbu bytov a ktorý by staval na rozvoji a využití výrobných a exportných kapacít našej ekonomiky. Na svetovom summite k výžive jeden z kľúčových záverov hovoril o tom, že poľnohospodárstvo je vo vyspelých ekonomikách vysoko ochraňované, zatiaľ čo v rozvojových krajinách musí čeliť reštriktívnym opatreniam národohospodárov, čo následne tieto krajiny potom posúva do skupiny s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou. Dôležitosť pôdohospodárstva nemožno chápať z hľadiska podielu pracovných síl na celkovej zamestnanosti či jeho podielu na hrubom domácom produkte, ktoré sa v našich podmienkach pohybujú na úrovni 5 %. Dôležitosť tohto odvetvia spočíva v tom, že každý človek konzumuje dennodenne potraviny, a na tie vynakladá zo svojich príjmov 36 %.
Zníženie kapitoly rozpočtu pre pôdohospodárstvo o 1 155 mil. korún je pre súčasný krízový stav rezortu prekvapujúci. Svojím dosahom tento krok možno porovnať s rozpočtom, ktorý pripravila vtedajšia vláda pre rozpočet v roku 1991. Vtedy boli dotácie znížené o viac ako 7 mld. korún. Lenže vtedy boli ešte zdroje. Dnes už neexistujú žiadne kapitálové a finančné rezervy. Aj pôda a lesné toky sú vyčerpané. Na dne je aj trpezlivosť a entuziazmus agropodnikateľov. Už čo len obídenie slova pôdohospodárstvo v reči politikov zraňuje. Kvôli sústavnej ignorácii riešenia problémov makroekonomického prostredia od roku 1990 pôdohospodári už ďalší tlak nevydržia. Hrozí kolaps všetkých agropodnikateľských subjektov. Tie najlepšie poľnohospodárske podniky si na vyplatenie miezd berú úvery s 25-percentnou úrokovou mierou. Zníženie rozpočtu pre ministerstvo pôdohospodárstva je neštandardným riešením i z pohľadu podmienok rozvinutých krajín Európskej únie, a tie už nikto nemôže podozrievať, že presadzujú nemoderné, konzervatívne, či vraj takzvané ľavicové poľnohospodárstvo.
Daná situácia, ktorá je v rezorte bezvýchodisková, prinútila slovenských agropodnikateľov, aby sa v piatok odpoludnia stretli na aktíve zorganizovanom Slovenskou potravinárskou a poľnohospodárskou komorou. Po ôsmich rokoch ide o prvý aktív. Producenti potravín sú skromní. V pote tváre chlieb svoj dorábajú a pomoci sa dovolávajú, až keď je veľmi zle.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ubezpečujem vás, že zhromaždenie nešlo proti súčasnej vláde. Jeho cieľom bolo poukázať na možnosti postupného prekonávania súčasnej krízovej situácie. Ale od tejto vlády poľnohospodári očakávajú, že okamžite pristúpi k riešeniu nahromadených problémov. Poľnohospodári boli na aktíve objektívni. Odmietli tvrdenie, že súčasný krízový stav bol spôsobený poslednými štyrmi mesiacmi. Zhromaždenie poľnohospodárov a potravinárov prijalo však petíciu, ktorou sa dôrazne obracia na vládu Slovenskej republiky a prosí Národnú radu Slovenskej republiky.
Z petície, ktorá bola predložená, sú požiadavky zhrnuté do 5 bodov. Prvý z nich bezprostredne súvisí so schvaľovaným rozpočtom. Ďalšie závisia od vládnej exekutívy, ale aj od legislatívnych úprav. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo bol preto vnímavý voči argumentom samosprávnych orgánov agropodnikateľov pri prerokúvaní štátneho rozpočtu. Navrhol v súlade s požiadavkou uvedenou v petícii, aby sa zvýšili výdavky rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva o 500 miliónov korún a tieto sa účelovo viazali na Štátny fond trhovej regulácie a aby sa urýchlene presunuli prostriedky z Fondu národného majetku do Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva za roky 1996, 1997 a 1998. Keďže gestorský výbor neprizval spravodajcu výboru na zasadnutie, predkladám uznesenie výboru ako poslanecký návrh a prostriedky odporúčam hľadať zo šetrenia pri štátnej administratíve.
Každý rok sa na svete organizuje svetový Deň výživy 16. októbra, aby sa uctila práca producentov potravín. Vlani sa konal na tému Ženy živia svet. Aj to bol dôvod, prečo som sa obrátila na pani ministerku Schmögnerovú listom ako žena k žene. Nech naše ženy nemusia žiť v obavách o to, čím nasýtia svoje rodiny. Nejedna z nich už takéto starosti má.
Výkonná riaditeľka Svetového potravinového programu pani Bertini na pôde Národnej rady mala prednášku na tému Ženy jedia posledné. Je len samozrejmé, že téma prednášky sa vzťahovala na rozvojové krajiny. Vykonajme však všetko pre to, aby aj naše ženy nemuseli po mnohých rokoch opäť zasadať za stôl ako posledné a jesť len vtedy, ak im ešte niečo zostane.
Možno sa vám zdá, že som týmto odbočila od témy prerokúvaného bodu, ale štátny rozpočet je aj o tom, aby sme nestratili to, čo dnes považujeme za také samozrejmé. Je to aj o základných potravinách za základné ceny. Ani jeden koaličný politický subjekt počas volebnej kampane poľnohospodárom nesľuboval, že to bude práve ich rezort, čo zažije najdrastickejšie zníženie rozpočtu hneď v prvom roku po voľbách. Buďme preto čestní.
Ale dovoľte mi pripomenúť slová: chlieb náš každodenný. Neuvedomujeme si, že tieto slová sú rovnaké v latinčine, angličtine, taliančine, ukrajinčine či maďarčine, proste vo všetkých jazykoch. Je v nich skrytá veľká múdrosť. Treba si vážiť svoj chlieb, ten, ktorý je náš, ten, ktorý by prišiel spoza hraníc, by síce dokázal naplniť podnikateľské účty malej skupine importérov potravín, ale ochudobnil by aspoň 90 % národa. Politika dovozu takzvaných lacných potravín by sa okamžite skončila s odstránením výrobnej základne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pamätajte, prosím, na to, keď budete rozhodovať o uzneseniach navrhnutých výborom pre pôdohospodárstvo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie v rozprave.
Faktické poznámky: pán poslanec Kozlík, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Delinga, pán poslanec Tarčák, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Baco, pán poslanec Husár, pán poslanec Tatár, pán poslanec Maxon. Konštatujem, že všetci, ktorí sa chceli prihlásiť s faktickou poznámkou, tak urobili. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení s faktickými poznámkami k vystúpeniu pani poslankyne Kadlečíkovej.
Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kozlík.
Nech sa vám páči.
Prosím, zapnite pána poslanca.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Je mi veľmi ľúto, musím reagovať na vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej, že má popletené kategórie. Parlament tu nie je na to, aby pomáhal vláde. Ak chce pomáhať vláde, ako sa viackrát vyjadrila vo svojom vystúpení, choďte, pani poslankyňa, pracovať na sekretariát medzi bicyklistov pána Dzurindu alebo niekde inde. Parlament nepracuje v prospech vlády, parlament pracuje v prospech štátu a občanov tejto republiky. To by sme si mohli ako poslanci uvedomiť.
Predložený rozpočet je taký nekvalitný, že v prospech vlády schválenie zlého návrhu štátneho rozpočtu je v príkrom rozpore s potrebou podstatného prepracovania návrhu štátneho rozpočtu. To je v prospech občanov. Pokiaľ je potrebné riešiť problémy poľnohospodárov, tak sa pani poslankyňa vlastne dopredu vzdala ambície riešiť tieto potreby, pretože v podstate hneď na začiatku vystúpenia deklarovala, že bude hlasovať za predložený rozpočet. Takže opäť vnútorná dilema. Treba si pozrieť predovšetkým aj v dnešnom denníku Pravda, aký bol vývoj poľnohospodárstva. V priebehu štyroch rokov sa podarilo znížiť stratu zo 14 mld. Sk z roku 1992 približne na 1,5 mld. korún v minulom roku, čím nechcem povedať, že sa vyriešili problémy, určite ich je veľa, ale bez zdrojov sa problémy poľnohospodárstva riešiť nedajú. Takže za to sa neoroduje takýmto spôsobom, za to sa oroduje bojom o príslušnú kapitolu a myslím si, že dôraznejším uvedením problémov, ktoré poľnohospodárstvo v ďalšom roku čakajú.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová, prosím.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pani poslankyňa, pekne ste hovorili o chlebe, potom ste povedali niečo také, že hrozí kolaps poľnohospodárstva, ale neuvedomili ste si v celom svojom vystúpení jedno, že ste predsedníčka príslušného výboru pre pôdohospodárstvo, a keď dôjde ku kolapsu, tak v rámci vládnej koalície budete veľkú zodpovednosť niesť aj vy. Pretože je nad slnko jasnejšie, že ak štátny rozpočet bude schválený tak, ako je predložený, keď poľnohospodári nedostanú to, čo im treba dať, keď umožníme dovoz momentálne lacných poľnohospodárskych výrobkov zo zahraničia, v budúcnosti to veľmi oplačeme, stratíme potravinovú sebestačnosť, a tým stratíme aj politickú sebestačnosť. Takže toto je natoľko vážna otázka, že skutočne ste absolútne nezabojovali za poľnohospodárov. A tak ako to povedal pán poslanec Kozlík, vy ste aj svoje návrhy, ktoré dávate, dopredu zahodili do kríka, lebo ste už povedali, že inými slovami, či budú mať úspech, nebudú mať úspech, ja ako predsedníčka príslušného výboru aj tak budem hlasovať za rozpočet. Považujem to za vystúpenie, ktoré absolútne poľnohospodárom nepomohlo a vy im krátite dotácie, nedávate im do fondu, o 700 miliónov menej dávate, tak je to veľmi smutné.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Prosím vás, nemeňte poradie na zozname, ako bolo uvedené. Prečítam, aké bolo poradie. Pán poslanec Húska, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Delinga, pán poslanec Tarčák, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Baco, pán poslanec Husár, pán poslanec Tatár, pán poslanec Maxon. V tomto poradí to bolo uvedené na začiatku.
Bude hovoriť pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej. Skutočne, tak ako spomínala, je ťažká situácia v poľnohospodárstve, je veľmi zložitá a vyžaduje širšiu pomoc. Priatelia, ide o to, že treba v oblastiach, kde je nevyhnutná kontinuita, zachovať kontinuitu.
Ten princíp budovania poľnohospodárstva na princípe udržania veľkoprodukčných metód zhodných s trhovými podmienkami je základnou podmienkou konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva a zároveň poľnohospodárstva, ktoré bude v stave zabezpečiť v každých prípadoch, aj keď prídu mimoriadne situácie, potravinovú bezpečnosť. Z takýchto dôvodov je naozaj správne, keď sa bude trvať na takom riešení, aby sme nedovolili rozpad toho, čo sa doteraz urobilo. Prudký spôsob znižovania stratovosti poľnohospodárstva, ktorý nastal už v lanskom roku, potvrdzuje, že táto cesta bola reálna a treba v nej pokračovať. Trváme na tom, že treba nadviazať na politiku Mečiarovej vlády v poľnohospodárstve.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Kadlečíková, naozaj by som sa len v krátkej poznámke chcela vrátiť k vášmu vystúpeniu a mám na mysli najmä tú časť, kde ste hovorili o zhromaždení poľnohospodárov a potravinárov, ktoré nedávno bolo v Bratislave. A hovorili ste o petícii, ktorá sa na tomto zhromaždení prijala.
Myslím si, že by bolo naozaj namieste, aby ste tu nemystifikovali ani poslancov, ani slovenskú verejnosť, lebo v tej petícii - mám ju pred sebou - sa konštatuje, že poľnohospodárska prvovýroba je v katastrofickej dôchodkovej situácii, a ďalej sa konštatuje, že za základnú príčinu tohto stavu považujeme koncepčne chybnú reformu štátnej agrárnej politiky a nadväzujúcu transformáciu, ktoré boli založené a prijaté v roku 1991 s vyústením do odbytovej krízy, útlmu domácej výroby a spotreby, do roztvárania cenových nožníc a súčasne do radikálneho zníženia dotácií a zavedenia úžerníckych úrokov z bankových úverov.
Spomeňte si, kto vlastne túto reformu začal. Terajší minister spravodlivosti pán Čarnogurský bol vtedy na inom poste a on v podstate spustil všetko to, čo sa tu udialo. Tak, prosím vás, nehovorte o niečom, čo bolo celkom inak, ako sa to pokúšate predostrieť. A naozaj by som vás prosila, vy ste, predpokladám, odborníčka v pôdohospodárstve. Možno ste odborníčka v pôdohospodárstve, ale na teoretickej úrovni a zrejme nepoznáte našich pôdohospodárov, keď si myslíte, že sú hlupáci. Verte, že hlupáci nie sú a nenaletia na vaše reči, keď v jednej vete sľubujete, že budete podporovať ich požiadavky na navŕšenie rozpočtu a zároveň vyhlásite, že či sa to prijme, alebo nie, tak vy tento návrh štátneho rozpočtu prijmete. Je to prinajmenšom smiešne, pani poslankyňa.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Pán podpredseda, chcel by som pripomenúť na podporu stanoviska zo zhromaždenia pôdohospodárov, že naozaj v roku 1991 boli vo vláde ľudia, ktorí sú aj v tejto vláde a na margo tých, ktorí robia úškrnky zo Strany demokratickej ľavice, chcem povedať veľmi jasnú diagnózu za seba. Prehrali ste ako ľavica v tejto vláde, pretože rozpočet voči pôdohospodárom je tvrdo pravicový a v tejto istej vláde sú ľudia, ktorí podporovali federálne hlúposti o tom, že treba zrušiť poľnohospodárske družstvá, že treba na Slovensku robiť golfové ihriská a lesy a netreba poľnohospodársku výrobu, lebo Európska únia sa o nás postará.
Pán Langoš, prosím vás, nerobte na mňa takéto pohyby, dúfam, že to kamery zohľadnia, pretože vy ste boli tiež v tej istej vláde, ktorá zlikvidovala zamestnanosť v pôdohospodárstve v roku 1991. V apríli roku 1991 bolo na Slovensku 40 tisíc nezamestnaných, ale v decembri už 300 tisíc. V priebehu deviatich mesiacov ste vyprodukovali 260 tisíc nezamestnaných, z toho boli tisíce, desaťtisíce ľudí z pôdohospodárstva.
V tejto súvislosti chcem uviesť, že pani docentka Kadlečíková vystúpila kultivovane a odborne, všetka česť. Ale zároveň ste vystúpili príliš odovzdane, pani docentka. Takto sa za rozpočet pre poľnohospodárov nebojuje. Pravica si robí v tejto vláde, čo chce a to si ľavicoví politici musia jasne uvedomiť. Točíte s ministrom Koncošom, chcete rozpredať pôdu neslovenským ľuďom a inštitúciám. A v tejto súvislosti je rozpočet tvrdo pravicový a verím, že pôdohospodári si uvedomia, aký bol vývoj. Zrušili ste zákon o revitalizácii, nie je lepší, mal som sám proti nemu výhrady. Čo ste dali ako kompenzáciu? A práve štátne majetky a pôdohospodárske družstvá sa revitalizovali. Toto je pravicová politika a víťazstvo pravice nad zdravým rozumom. Máte výborné gestá, to ste sa asi od...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Delinga - faktická poznámka.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne.
Pani predsedníčka nášho výboru hovorila o situácii v poľnohospodárstve a prihovárala sa za to, aby sa zmenila. Podporujem jej stanovisko, ale tento politický boj bude bezúspešný. Chcem jej povedať tak ako predtým, že tak sa bojovať nedá za zvýšenie rozpočtu. Ani my by sme tak nikdy neboli pochodili v predchádzajúcom volebnom období, keby sme bojovali za rozpočet poľnohospodárov tak, že dajte nám niečo, a ak nám aj nič nedáte, aj tak budeme za to hlasovať. Keby sme to boli takto postavili, určite zvýšenie dotačných prostriedkov a ani fondové prostriedky by sa nedostali na tú úroveň, ako sú teraz a nemohla by pani ministerka financií uberať pre iné rezorty.
A toho sme sa najviac báli, teda keď vybojujeme ešte väčšiu základňu, že dôjde k ešte väčšiemu kráteniu v prvom roku po voľbách, pretože ak sme neboli pri tom, aby sme rozhodovali, tak bolo jasné, odkiaľ sa bude brať. Ale toto branie je nezmyselné. Toto branie nemá žiadnu podstatu. A nemalo podstatu ani vo výbore pre pôdohospodárstvo, kde za mizerných 30 miliónov nenašiel podporu návrh, ktorý presadzovala aj pani Kadlečíková. Dá sa povedať, že za 30 strieborných sa výbor nedostal do pozície, aby odsúhlasil svoje návrhy a aby jeho reprezentant bol pozvaný aj do gestorského výboru a presadzoval to tam. To je podstata toho, že takto sa za poľnohospodárstvo nedá bojovať. Za poľnohospodárstvo sa musí bojovať tvrdo, nekompromisne a získavať každý hlas v tejto snemovni. A tie milióny, ktoré gestorský výbor nechce schváliť, pochybujem o tom, že prídu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej vystúpi pán poslanec Tarčák.
Nech sa páči.
Poslanec J. Tarčák:
Vážená pani poslankyňa,
vaše vystúpenie bolo zmesou subjektívnych pocitov, možno aj dobrej ochoty pomenovať problém, ale na druhej strane aj prejavom servilnosti a odovzdanosti, ale to vás nezbaví zodpovednosti za to, čo ste sama pomenovali. Skutočne je to tak, že tento rozpočet stavia poľnohospodárov pred kolaps. Správne ste to pomenovali, ale nič pre to neurobili. To, že ste nám tu povedali, že ste napísali pani ministerke financií, to je strašne a žalostne málo.
Takisto ste nehovorili pravdu aj o stretnutí, na ktorom ste sa zúčastnili. Aj to ste zmanipulovali a prihrievali ste si politickú polievočku. Ale povedzte aj to, čo vám povedal jeden z účastníkov na záver, ktorý hovoril, že sa tu ťahal dva dni, aby sa niečo dozvedel, a na stretnutí konštatoval, že sa nedozvedel nič. Nič sa nevyriešilo, nič sa nenaznačilo a roztrpčený i rozčarovaný zrejme zase nejaký ten deň cestoval na východ. To tiež tam zaznelo.
Keď chcete hovoriť o chlebe každodennom, áno, chráňme si ho, ale chráňme si ho tak, že nebudeme nakupovať za peniaze našich finančných poplatníkov prebytky maďarskej pšenice, ale chráňme si vnútorný trh pred zahraničnými tovarmi, ktoré sa tu valia. Veď táto vláda nič v tomto smere nerobí. A ešte aj v tomto smere ďalej sťažuje situáciu. Nielenže nevytvárate podmienky v rozpočte pre našich poľnohospodárov, ale ich totálne odkrývate pred zahraničnou konkurenciou. To je zámer, to je doslova likvidácia a pod to, či chcete, či nie, sa podpisujete vy, terajšia vláda i vy osobne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážení páni ministri,
ctená snemovňa,
doplním vystúpenie pani poslankyne v tej časti, v ktorej vysvetľuje rozpočtové kapitoly pre pôdohospodárstvo na rok 1999. Súhlasím s pani poslankyňou, že rozpočtové kapitoly sú nižšie v porovnaní s rokom 1998. Ale chcem dodať, že štátny rozpočet je zostavený v najlepšej snahe dosiahnuť stabilizáciu nášho hospodárstva. Preto počas celého roka sa budú hľadať faktory, ktoré svojou účinnosťou prispejú k tomuto zámeru.
Chcem upozorniť ctenú snemovňu, že vláda Slovenskej republiky našla jeden takýto účinný faktor. Vzhľadom na žalostný stav, ktorý spôsobili živelné pohromy začiatkom tohto roka v niektorých regiónoch na východnom Slovensku, vláda vyčlenila zo Všeobecnej pokladničnej správy 180 mil. Sk. Hodnotím to ako dobrý krok súčasnej vlády. Len na porovnanie. Aj v roku 1997, aj v roku 1998 postihli podobné živelné pohromy niektoré regióny Slovenskej republiky. Vtedajšia vláda riešila túto situáciu tak, že zobrala z dotácií určených pre pôdohospodárov, a budem konkrétna, 107 mil. Sk na podmáčanie pre Košický kraj, 35 mil. Sk na pomoc v súvislosti s povodňami ešte z roku 1997, 347 mil. Sk na pomoc v súvislosti s povodňami z júla 1998. Z toho sa dá usúdiť, že táto vláda má snahu hľadať takéto účinné kroky. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Baco, nech sa páči.
Zapnite mikrofón pána poslanca Baca.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
tiež som členom pôdohospodárskeho výboru a chcem povedať, že nesúhlasím s tým, čo prezentovala jeho pani predsedníčka. Nie je to názor všetkých členov výboru. My opoziční poslanci sme kategoricky proti takémuto hodnoteniu situácie a proti takémuto postoju k rozpočtu, pretože sa znižuje rozpočet v pôdohospodárstve o 7 % oproti minulému roku. V niektorých rezortoch sa zvyšuje až o 11 %. Pani predsedníčka sama s týmito číslami často pracovala a argumentovala, ale dnes akoby to ani nebola pravda. Čiže rozpočet pre rezort pôdohospodárstva sa oproti minulému roku znižuje o 1,1 mld. Sk.
Okrem toho, pani predsedníčka, ste zaviazaná svojim voličom tým, že ste im sľubovali valorizáciu. Máte to aj v programovom vyhlásení vlády. Všetky koaličné strany to vo voľbách sľubovali. Tá valorizácia reprezentuje 1,9 mld. Sk. To znamená, že im dávate o 3 mld. Sk menej a vy sa na to veselo pozeráte, pritakávate tomu a súhlasíte s tým. Neviem, prečo ministerstvo financií má mať o 11 % viac a ministerstvo pôdohospodárstva o 7 % menej ako vlani. Pani predsedníčka, prečo statočne nebojujete? To je jedna vec. Je tu rozdiel 3 mld. korún oproti tomu, čo ste sľubovali, čo sľubujete a oproti minulému roku. Ste povinná to, pani predsedníčka, obhajovať. Nie je korektné, keď na začiatku vyhlásite, že budete súhlasiť s takým rozpočtom, ako navrhla vláda, a potom sa snažíte rozprávať, že predsa len by ste boli za to, aby sa tam 500 mil. Sk pridalo alebo čo ja viem čo. Chcem povedať...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tatár, nech sa vám páči.
Poslanec P. Tatár:
Vážená pani poslankyňa, k vášmu vystúpeniu. Ani vy z vášho vystúpenia, ale ani poľnohospodárstvo si nezaslúži, samozrejme, ani celý rozpočet takéto nekoncepčné táranie, niekde je to k veci, niekde je to od veci a nie je to dobré. V poľnohospodárstve je chronický problém v nedostatku financií, ale zároveň je tam aj otázka, či sa verejné financie investované do poľnohospodárstva efektívne využívajú. Čiže ak budeme hovoriť niekedy o reforme rozpočtu alebo o reforme kontroly verejných peňazí, tak sa to bude týkať aj tohto rezortu. A keby sme išli ešte ďalej, čo sa, samozrejme, pri tomto rozpočte nedá urobiť, tak by sme si zrátali takú vec, že keby boli - a dúfam, že to niekedy v reálnej budúcnosti nastane - nie dotované, ale reálne ceny potravín, čo sa teraz nedá zrealizovať, tak by občan-spotrebiteľ v konečnom dôsledku pri reálnych cenách potravín - čo sa potvrdilo v krajinách, kde toto funguje - súhrnne zaplatil za potraviny oveľa menej, ako keď to robí dvojmo. Priamo na trhu a nepriamo cez dane, ktoré, samozrejme, sú konzumované potom aj štátnym aparátom a celým byrokratickým nekontrolovaným systémom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Maxon, prosím.
Poslanec M. Maxon:
Vážená pani poslankyňa, predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo,
Národná rada Slovenskej republiky nemôže prosiť vládu o priazeň pre poľnohospodárov. Štátny rozpočet je zákon a my sme zákonodarný orgán. Verím, že vaša snaha pomôcť poľnohospodárom je úprimná, k tomu však vedie jedna jediná cesta: tvrdo, principiálne presadzovať a trvať na oprávnených požiadavkách poľnohospodárov. Predchádzajúci parlament, či koalícia, či opozícia bola v agrárnej politike jednotná. Nakoniec súčasný minister pôdohospodárstva to môže potvrdiť. Krátiť zdroje rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva o 1,1 mld. Sk je nielen nezodpovedné, ale pre Slovensko to prinesie podstatne väčšie škody. Je mi ľúto, že tento návrh rozpočtu sa vracia k starej historickej pravde: Od kráľa až po žobráka každý žije zo sedliaka.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek. Pripraví sa poslanec Mesiarik.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
Slovenská národná strana ostro protestuje proti začatiu bombardovania Juhoslovanskej zväzovej republiky lietadlami NATO a súcití so srbským národom. (Potlesk.)
A teraz mi dovoľte, aby som vyjadril stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu.
Návrh štátneho rozpočtu nepovažujem za dobre pripravený. Je náhodilý, nemá presnú koncepciu, čo chce, aké má ambície a kam chce ekonomiku za rok posunúť. Toto tvrdenie možno veľmi jednoducho oprieť o niekoľko faktov.
V prvom rade chcem poukázať na skutočnosť, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje, že urýchli reštrukturalizáciu slovenského hospodárstva a podporí rast jeho konkurencie, a preto urýchlene pripraví strednodobý program rozvoja štrukturálnych reforiem a transformácie slovenského hospodárstva. Prešlo skoro päť mesiacov od vymenovania novej vlády a táto vláda dobre nepredložila ucelenú koncepciu rozvoja hospodárstva, ani krátkodobú, ani dlhodobú. A ak ju nemá, otázka znie, kam mieri s rozpočtom. Čo chce ním dosiahnuť? Veď on by mal byť na to, aby podporil zámery v hospodárskej politike, a keď ich nemáme, o čo vlastne vláde v rozpočte ide? Pripravila ho len preto, lebo musela z časových dôvodov, aj to až po rozpočtovom provizóriu?
Keď nedávno orgány Strany demokratickej ľavice prijali záver, že treba prijať koncepciu rozvoja hospodárstva, potom sa pýtam, čo sa stane, ak nebude zosúladená so štátnym rozpočtom. Budeme ho účelovo meniť? Alebo budeme rok čakať, kým bude aktuálny nový štátny rozpočet? To je len jeden dôvod náhodilosti návrhu tohto základného štátneho ekonomického zákona, ktorý nám vláda predložila. Koľko ich ešte bude? Zároveň sa pýtam: Ak je vláda takto nepripravená na vládnutie, hoci na to mala dosť času, načo mala ako bývalá opozícia ešte v čase Mečiarovej vlády tzv. tieňové kabinety?
O nekoncepčnosti rozpočtu svedčia aj rozpory vo vnútri vládnej koalície. Nevedia, ako majú eliminovať možné riziká plnenia štátneho rozpočtu. V príjmovej stránke si zoberme napríklad spor o sadzby dane z pridanej hodnoty. Vicepremiér Mikloš navrhuje zvýšiť dolnú, resp. zníženú daň na 6-percentnú sadzbu. Ministerka financií pritom poukazuje na to, že prepočty dôsledkov tohto kroku nie sú presné a dôkladné, nesúhlasí s nimi. Nik teda nevie, čo by tento krok znamenal, no vicepremiér dobrodružne stavia túto otázku ako nevyhnutnú vec, pritom si vlastne ani neuvedomuje, čo by to znamenalo pre podnikateľov, pre obyvateľov celkom v oblasti inflácie, pre jednotlivé rezorty a tak ďalej. Pokojne by sa mohlo stať, že síce by vzrástli sadzby dane, ale poklesol by jej objem, lebo ľudia by nemali na základné veci. No vicepremiér to nechce pochopiť. Tvrdohlavo, opakujem, dobrodružne hovorí, že okrem zvýšenia príjmov do rozpočtu ako podmienku udržania 15-miliardového schodku potrebujeme sadzbu DPH zvýšiť aj kvôli zjednocovaniu sadzieb s Európskou úniou. A to je ďalšia demagógia. Až na niektoré drobnosti je náš zákon o DPH v súlade s európskymi predpismi. Sadzby môžu byť dve: základná a znížená a v priemere by mali predstavovať 15 %. Túto podmienku spĺňame.
Druhá vec je otázka dodržania schodku. To sa už dostávame do širších súvislostí. Prečo stále iba naháňajú príjmy do štátneho rozpočtu, prečo chce vláda zaťažiť ľudí, bežných občanov a podnikateľov a prečo nehľadá možné rezervy na strane výdavkov? Spomeniem len skutočnosť, ako premiér zabúda na predvolebné a povolebné sľuby o zoštíhľovaní štátnej správy, a pritom pri vymenovaní novej vlády bolo vymenovaných o štyroch štátnych tajomníkov viac ako v predchádzajúcej vláde. Musíme mať na pamäti, že väčšina obyvateľstva má sotva na nevyhnutné výdavky, a to ešte nepocítila zvýšenie cien energie a niektorých služieb. Dokedy bude na podporu v nezamestnanosti pre 150 tisíc ľudí a rôzne sociálne dávky pre ďalších 350 tisíc hláv? Kto iní, ako súčasní podnikatelia by tak mohli vytvárať nové pracovné príležitosti, keď privátna podnikateľská sféra tvorí až 80 % hrubého domáceho produktu? Podpora týchto podnikateľov mi však v rozpočte chýba, ba práve naopak, opatrenia navrhované v rozpočte sú protipodnikateľské.
Teraz mi dovoľte, aby som sa pristavil pri návrhu rozpočtu pre rezort obrany.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že medziročný nárast vo výdavkovej časti rezortu obrany má byť zvýšený o 0,1 % HDP. Pán minister obrany to zrejme zle pochopil, lebo keď som sa ho pýtal, koľko to je vo finančnom vyjadrení, tak mi povedal, že zvýšený rozpočet bude vo výdavkovej časti o 3 mld. Sk. Keď to zoberieme reálne, tak rezort obrany má 13,8 mld. korún. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v roku 1998 to bolo 14,6, v roku 1997 13,9, v roku 1996 13,4 a v roku 1995 12,9. Keď odpočítame nezaplatené faktúry 800 miliónov korún, vychádza nám cifra 13 mld. Sk. Keď premietneme infláciu, ktorá je v rozpočte 10 %, tak sa dostaneme na sumu 11,7. To znamená, že sme v roku 1994.
Páni, toto je hazard, ktorý sa predkladá v súvislosti s rezortom obrany. Je tragédia v tomto parlamente, keď máme na most v Štúrove a na národnostné menšiny a nemáme na najdôležitejšiu inštitúciu v tomto štáte. Je to Armáda Slovenskej republiky. Zúčastňovala sa na pomoci pri záplavách na Záhorí, na východnom Slovensku, pri odstraňovaní snehovej kalamity na východnom Slovensku, takisto pri rôznych kalamitách a vždy zaujala svoje miesto a vždy bola pozitívne hodnotená. Takisto aj v zahraničí sa všetci politici chvália, aké dobré meno robí armáda. Len zabúdame na to, že armáda potrebuje aj peniaze. Čiže objem výdavkov pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rok 1999 schválený vládou Slovenskej republiky nezabezpečuje ani najzákladnejšie potreby a nie je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúce návrhy.
Na zmenu § 4 ods. 1 nové znenie: "Vláda alebo na základe splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky môže v priebehu roka upraviť záväzné limity, záväzné úlohy a záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 1999, uvedené v prílohách číslo 2 a 3, okrem ministerstva obrany a ministerstva vnútra." Odôvodňujem to tým, že vo všetkých okolitých štátoch, keď sú regulačné opatrenia, tak sú vyňaté tieto silové rezorty.
Takisto dávam ďalší pozmeňujúci návrh, aby sa doplnil do Všeobecnej pokladničnej správy transfer na poskytnutie finančných prostriedkov na bytovú výstavbu pre potreby Armády Slovenskej republiky vo výške 100 miliónov Sk, tak ako je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa posilňuje sociálne zabezpečenie vojakov z povolania.
Ďalší pozmeňujúci návrh je na zmenu § 13 ods. 2, kde funkčné platy profesionálnych vojakov odmeňovaných podľa osobitného predpisu vzťahujúceho sa na vojenskú službu sa v roku 1999 zvýšia o 10 %, a nie o 0 %, tak ako je to predkladané vo vládnom návrhu.
Ďalej na zmenu § 13 ods. 3, kde percentuálny podiel pre výpočet ďalšieho služobného príjmu profesionálnych vojakov odmeňovaných podľa osobitného predpisu je v roku 1999 10 %.
Povedal som, koľko potrebuje armáda a teraz mi dovoľte, aby som podal ďalší pozmeňujúci návrh. Vo výdavkovej časti vládneho návrhu štátneho rozpočtu zvýšiť kapitolu ministerstva obrany na sumu 15,3 mld. Sk a účelovo viazať finančné prostriedky vo výške 1,3 mld. Sk na zabezpečenie uzavretých zmlúv medzi ministerstvom obrany a slovenskými podnikmi ZŤS Dubnica, ZVS Dubnica a TESLA Liptovský Hrádok.
Chcem v tejto snemovni povedať, je tragédia, že nemáme na platy vojakov, policajtov, sudcov a ostatných orgánov, ale máme, ako som už spomenul, na zvýšenie pre národnostné menšiny a budovanie mosta v Štúrove. Chcel by som dodať, že sme podriadení Strane maďarskej koalície, ktorá v podstate svojou obštrukciou vlastne zapríčinila, že sa tento zákon, ktorý je o rozpočte, prerokoval neskôr a vysvetľujem si to tak, že na základe toho, že Strana maďarskej koalície tu hovorí o tolerancii, tak my musíme tolerovať ich požiadavky, ktoré už teraz presahujú právo slovenského občana, ale to, čo trápi a bolí nás, sa ich vôbec netýka. Svojho času napísal jeden z najväčších synov slovenského národa Vladimír Mináč, že Moravčíkova vláda visí na šnúrke z Durayových gatí. Ak to pôjde takto ďalej, dovolím si tvrdiť, že Dzurindova visí už len na cverne z Csákyho ponožiek. Za Mečiarovej vlády sa pokúšali veľkomaďarskí propagátori rozpustiť slovenské hranice v euroregiónoch. Teraz je ich bezočivosť ešte väčšia. Už sa nehovorí o euroregiónoch, ale rovno o karpatskom regióne.
Vážené dámy, vážení páni, zatiaľ dúfam, že rozpočtové snahy súčasnej vlády nemajú za cieľ zdevastovať slovenské hospodárstvo tak, aby sa Slovensko dostalo do područia tohto maďarónmi vysnívaného monštra.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)