Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková, prosím.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Aj ja by som chcela pánu poslancovi Rakúsovi ako členovi nášho gestorského výboru za zdravotníctvo poďakovať za jeho korektné vystúpenie. Po dlhom čase tu nikto nenadával, neurážal, ale vyšiel z odbornej analýzy a dáva nejaké návrhy. Nemusia všetci s týmito návrhmi vo všeobecnosti súhlasiť, treba o niektorých naozaj diskutovať, ale veľmi si vážim to, že povedal, že už desiatky rokov sa štát správa k rezortu ako takpovediac k macoche. Je to správne na rozdiel od poslancov z SDĽ, ktorí si myslia, že všetko vzniklo na zelenej lúke v roku 1994.
Skutočne ten, kto sa venuje problematike či už zdravotníctva alebo sociálnych vecí systematicky, tak vie, kde postupne aké problémy vznikali. A napriek tomu, že skutočne sa neustále zvyšoval rozpočet na zdravotníctvo, nepokrýval tie potreby, ktoré si tento rezort vyžaduje, pretože medicína ide míľovými krokmi dopredu. Tie nové techniky, ktoré chceme zabezpečiť pre našich občanov, niečo stoja a každý štát, ktorý som mala možnosť prejsť, a boli to vyspelé štáty Európskej únie, musí transformovať zdravotníctvo a prispôsobovať ho novým podmienkam. Každá transformácia stojí nejaké finančné prostriedky. Ale napriek tomu, že som zdravotnícky pracovník a nejaký ten rok som v zdravotníctve odpracovala, myslím si, že aj tu sú ešte mnohé neekonomické kroky. Nakoniec aj správa kontrolného odboru a Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú dostávame a ktorá bola predložená do výboru pred niekoľkými dňami, ukazuje, že sa napriek tomu ešte vynakladajú prostriedky neekonomicky. Takže si myslím, že aj tu sa musíme zjednotiť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Drobný, nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Ku kolegovi Rakúsovi musím povedať, že naozaj to bol, by som povedal, prejav, ktorý jasne ukázal, že rečník cíti spoluvinu na stave, ktorý tu je. Cítime ju všetci, každý svojou mierou. Bol minister zdravotníctva.
Ja by som sa zameral na tú časť, ktorú aj kolegyňa Keltošová spomenula. Samozrejme, naivne sme si mysleli vo výbore pre zdravotníctvo, že možno vykryť platobnú neschopnosť zdravotného poistenia nemocenským poistením. Ale ono to je inkompatibilné už z toho dôvodu, že princíp pluralizmu, ktorý je v zdravotníckom poistení, nie je v nemocenskom poistení.
Štát sa správal macošsky a bude sa správať stále macošsky voči rezortu zdravotníctva preto, lebo objem, ktorý potrebuje rezort zdravotníctva, je enormne veľký. To je prvá vec.
A druhá vec, v rezorte zdravotníctva platia enormne výrazné platobné - povedal by som - nemorálnosti a nedôslednosti. Subjekty, ktoré sa tam zúčastňujú na pohybe finančných prostriedkov, úplne jednoznačne a bez mihnutia oka meškajú s platbami. Menovite poisťovne. Tá pluralita zdravotného poistenia je tým hlavným negatívom, pre ktoré štát sa bude stále takto správať. Nemožno obviniť žiadnu vládu, že sa tak bude správať.
Ja si pamätám na vystúpenia podpredsedu Kozlíka, keď hovoril, že žiadne financie do toho rezortu nedá, pretože keby tam dal celý rozpočet, tak ho zjedia a budú nespokojní. Nemalo by to žiadny význam. Teda z tohto hľadiska kolega Rakús otvoril aj túto stránku, ktorú si musia všetci uvedomiť. Lebo všetci sme v tomto systéme zaangažovaní, platíme do toho a, bohužiaľ, od neho nedostaneme to, čo sme si predstavovali. A stále to bude horšie. Riadenie systémového opatrenia a pluralita poistenia nie je vhodná v tejto fáze transformácie na Slovensku.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Zelník, nech sa páči.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Som veľmi rád, že tieto slová zazneli od pána poslanca Rakúsa, ktorý je v súčasnej koalícii, pretože to boli slová holej reality, ako to skutočne v zdravotníctve vyzerá.
O tom, že je chronicky nedofinancované, sa dlhodobo diskutuje a diskutovalo najmä pred voľbami. Všetci tak ako tu sedíme, sme pred voľbami občanovi sľubovali, že vzhľadom na situáciu, ktorá sa v zdravotníctve vyvíja, budeme považovať po voľbách zdravotníctvo za svoju prioritu. Bohužiaľ, rozpočet, ktorý je predostretý, je jeden z najmenších rozpočtov, aké zdravotníctvo za posledné štyri roky dostalo, keď to porovnám v rámci hrubého domáceho produktu.
Môžem len súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Rakús, pretože jeho skúsenosti sú jeho praktické a osobné skúsenosti s každodennou praxou, že zdravotníctvo je skutočne už pred závažným kolapsom. Netreba túto situáciu podceňovať a pokiaľ zdravotníctvo nedostane aspoň minimum, ktoré mu zabezpečí pre tento rok prežitie, tak všetci, ktorí tu sedíme, sme spoluzodpovední za stav, že keby takto bol schválený zákon o rozpočte s tým množstvom peňazí pre zdravotníctvo, ako sa v ňom uvažuje, tak dôjde k poškodeniu zdravia občana a za to potom budeme zodpovední všetci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Paška, prosím.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som sa poďakovať pánovi poslancovi Rakúsovi za to, že aj keď veľmi kulantne, ale predsa priznal, že návrh štátneho rozpočtu vo vzťahu k zdravotníctvu je exemplárnou ukážkou podvodu vládnych strán na svojich voličoch. Všetky súčasné vládne strany totiž sľubovali našim občanom zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Opak je však pravdou. Štát za svojich poistencov opäť nechce platiť, tak ako to sľubovali ani nie pred rokom páni poslanci Šagát, Kováč či pán poslanec Mikolášik.
Ako v tom čase člen výboru pre zdravotníctvo sa veľmi dobre pamätám, ako presadzovali, aby štát za svojich poistencov odvádzal 100 percent z príslušného percenta minimálnej mzdy. V súčasnosti je v rozpočte navrhnuté nižšie percento a východisková suma pre odvody je stanovená iba vo výške 2 700 korún.
Milé kolegyne, kolegovia najmä z vládnej koalície, spamätajte sa. Ak chcete naplniť, čo ste voličom sľubovali, nemôžete predsa podporiť takýto odvod štátu na zdravotnícke zabezpečenie. Veď súčasná situácia v zdravotníctve je taká zložitá, a najmä po zásahoch pána ministra Šagáta, že skutočne mnohí ľudia, ktorí sú odkázaní na zdravotnú starostlivosť, nedostávajú zdravotnú starostlivosť v takej podobe, na akú majú podľa ústavy právo. Takže láskavo zoberte na vedomie skutočnosť, že takto to ďalej nejde.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.
Poslankyňa K. Tóthová:
Taktiež chcem doplniť vystúpenie pána poslanca Rakúsa s údivom, prečo v zdravotníctve sa nepokračuje na zákone, ktorý sme pripravili, ktorý sa týkal revíznych lekárov. Znamenalo by to tiež ušetrenie financií, o tom hovorila už pani poslankyňa Keltošová. A v tejto súvislosti sa chcem spýtať pani ministerky Schmögnerovej, ale prosila by som ju o vecnú, a nie politickú odpoveď, pretože včera som dala vecnú otázku, vôbec na ňu neodpovedala a robila tu útočnú politiku, chcem sa opýtať, prečo sa naháňajú zdroje do štátneho rozpočtu práve na skupine sociálne najslabších občanov. Mám tu na mysli krízovú kategorizáciu liekov, ktorá je absolútne, ale absolútne asociálna, pretože v prvej kategórii liekov sa nenachádzajú tie, teda v prvej kategórii, na ktorú sa nepripláca alebo len minimálne sa pripláca, tie lieky, ktoré potrebujú naši dôchodcovia.
Je predsa absolútnym nezmyslom, aby z nízkych dôchodkov tí ľudia, ktorí potrebujú permanentne lieky a nemôžu byť bez nich, doplácali sumy 500, 600 až 1 000 korún. Pani ministerka, ako je toto možné, že takto sa naháňajú financie do rozpočtu? Celý krízový projekt pre zdravotníctvo je veľká hlúposť, ktorá neprináša úžitky do rozpočtu a krízové rozdelenie kategorizácie liekov je absolútne asociálne. Prosím o odpoveď, prečo to takto je a či to takto necháte v záujme naháňania peňazí do rozpočtu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister Rakús pôsobil vo vláde, v ktorej som aj ja pôsobil, a plne ho podporujem v tom, že vlastne už od roku 1992, možno že aj oveľa skôr, sa tiahne nedofinancovanie zdravotníctva a jednoducho nie je dostatok finančných zdrojov v zdravotníctve v kapitolách, ktoré zabezpečujú toto financovanie, na to, aby sa mohla plniť ústavou zaručená bezplatná starostlivosť alebo aspoň taká starostlivosť, aká by bola primeraná, ktorú by obyvateľstvo potrebovalo. Treba teda v každom prípade hľadať finančné zdroje, aby sa zdravotníctvo vyfinancovalo, ale treba ich hľadať takým spôsobom, aby to bolo kompatibilné s celým systémom a aby sme naozaj veľmi perspektívne riešili situáciu.
V tomto smere ale rozhodnutia terajšieho pána ministra nedávajú záruku, že sa to takto vlastne stane, lebo nebol vyhodnotený krízový režim, nepovedalo sa, koľko sa vlastne ušetrilo a skôr zdravotnícke zariadenia signalizujú, že vôbec sa neušetrilo, že sa len presunul dlh, prehĺbil dlh zdravotníckych zariadení, a to je realita jeho úsporných opatrení.
Na dôvažok nie sú chronicky dlhodobo riešené problémy vo vzťahu k lekárom. Napríklad pohotovostné služby nie sú ani zaplatené, ani zo zdravotného hľadiska a ochrany lekárov ako pracujúcich, je to nehoráznosť, že sa nútia k takýmto činnostiam a jednoducho potom nie je možné, aby sa koncentrovali na výkon.
A takisto aj lieky, ktoré majú ľudia, dôchodcovia platiť v súčasnosti a presunúť všetku zodpovednosť na revíznych lekárov, to tiež nie je riešenie, ktoré bolo východiskom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo.
Vo svojom vystúpení by som chcel zvýrazniť dve tézy v úvode, že ani jedno slovo, ktoré poviem, nemienim konfrontačne a že si vysoko vážim vystúpenie pána poslanca Rakúsa, pretože, ak mnohé vystúpenia vrátane členov vlády sú vo väzbe na tento rozpočet postavené na vode a na nenávisti, tak konečne zaznel taký racionálny prístup. Je faktom, že otvoril témy, ktoré už boli predmetom mnohých kongresov a zrejme mnohých odborných konferencií budú aj v budúcnosti. To je jedna poznámka v tejto súvislosti.
Druhá poznámka je tá, že neexistuje univerzálny model transformácie zdravotníctva od socializmu k slobodnej spoločnosti. Neexistujú zákonitosti zatiaľ odhalené a aj jednotlivé modely vo vyspelých štátoch, ktoré sú od začiatku 20. storočia, nemecký model, Bismarckov model, Bevreach vo Veľkej Británii sú veľmi komplikované.
Chcel by som tiež uviesť, že existuje taká krásna úvaha o príprave rozpočtu štátu a zdravotníctva zo stredoveku. Úvaha vychádza z toho, že ak mocnár do rána nespí, pretože má rozhodnúť o tom, či dá milosť odsúdenému na smrť, tak má stres. A do rána mocnár, ktorý pripravuje rozpočet svojej krajiny, ak všetky prostriedky, ktoré sú určené na armádu, na štátnu správu, na asfalt či na náboje nedá do zdravotníctva, svojím spôsobom tiež istým spôsobom ublíži tým, ktorí by tieto prostriedky v zdravotníctve potrebovali. Preto je rozhodovanie o rozpočte štátu vo väzbe na zdravotníctvo veľmi ťažké a zodpovedné. Nemôžu ísť všetky prostriedky, samozrejme, len do zdravotníctva.
Diskusia o hľadaní zdrojov nemá konca. Mnohé reformy po roku 1990 boli v tejto krajine nanič, ale ísť cestou likvidovania nemocenského poistenia a ich presunu do zdravotného poistenia, to nie je dobrá cesta. Treba o tom chladne bez emócií rozprávať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Gaľa.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
chcel som vás hneď na úvod požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa nachádza v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 v kapitole C-V Presuny v rámci príslušných kapitol pod bodom 1, citujem: "V kapitole Všeobecná pokladničná správa v skupine 4 v položke 4319 účelovo viazať finančné prostriedky vo výške 6 100 tisíc Sk pre kapitolu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre Slovenský Červený kríž (navrhovanú sumu 33 900 tisíc Sk upraviť na 40 miliónov Sk)."
Kolegyne, kolegovia, Slovenský Červený kríž je národná spoločnosť uznaná vládou Slovenskej republiky ako jediná národná spoločnosť Slovenskej republiky. Je zriadená zákonom číslo 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža, ktorý vychádza zo Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov, ktoré Slovenská republika ratifikovala 2. 4. 1993. Červený kríž na Slovensku oficiálne vznikol 6. 2. 1919, v tomto roku je to 80 rokov jeho činnosti. Programy, ktoré plní Slovenský Červený kríž, sú spoločensky mimoriadne dôležité. Červený kríž v záujme štátu vykonáva nábor bezpríspevkových darcov krvi, k čomu je bezpodmienečne potrebná na vysokej úrovni vykonávaná propagácia bezpríspevkového darcovstva krvi na celoštátnej a okresnej úrovni. Spolupracuje s transfúznymi stanicami, prevádzkuje mobilné odberové jednotky, ktorých je vlastníkom, zúčastňuje sa na priamych odberoch krvi. V závere tohto programu zabezpečuje aj oceňovanie bezpríspevkových darcov krvi. Ročne to predstavuje 200 tisíc odberov krvi.
Program Slovenského Červeného kríža pre oblasť poskytovania prvej pomoci je priamou súčasťou starostlivosti o zdravie človeka. Cieľom tohto programu je poskytnúť vedomosti o základnej zdravotnej starostlivosti a prvej pomoci, v teoretickej a praktickej časti vyučovať diferencovane prvú pomoc v čo najširšej vrstve obyvateľstva s dôrazom na praktické výcviky vrátane overovacích súťaží, viesť k zdravotnému uvedomeniu, rozšíreniu vedomostí v oblasti prevencie chorôb a ochrany zdravia a viesť k vedomiu, že zdravie človeka je závislé aj od kvality životného prostredia. Tisíce občanov Slovenskej republiky je ročne vyškolených v oblasti poskytovania prvej pomoci. Slovenský Červený kríž má v súčasnosti 2 350 miestnych spolkov s vyše 180-tisícovou členskou základňou a dobrovoľníckym aktívom. Poskytuje humanitnú pomoc ľuďom na to odkázaným doma i do zahraničia podľa svojich možností, ale je aj k dispozícii vláde Slovenskej republiky.
Každý občan Slovenskej republiky sa stretáva aspoň raz ročne s aktivistami Červeného kríža a s jeho pomocou. Slovenský Červený kríž v rámci svojich činností organizuje rekondičné tábory pre skupiny zdravotne postihnutých detí, ktoré sa nemôžu zúčastňovať bežných táborov. Sú to enuretici, kardiaci, alergici, ochorenia horných ciest dýchacích, obézne deti a podobne. Program rozvoja záchranárskych činností sa orientuje na pomoc pri odstraňovaní následkov prírodných a ekologických katastrof, priemyselných havárií, nehôd akéhokoľvek druhu a na výcvik záchranárskych tímov formou sústredení, praktických návykov, súťaží a zabezpečovania potrebného materiálu. V rámci tohto programu je zabezpečovaná starostlivosť o vojnové hroby vyplývajúca z medzinárodných dohovorov podpísaných s Ruskou federáciou a Nemeckou spolkovou republikou.
Jednou z nezanedbateľných, pre spoločnosť veľmi dôležitých a vysoko spoločensky oceňovaných úloh zabezpečovaných Slovenským Červeným krížom je vykonávanie pátracej služby. Zabezpečuje úlohy v oblasti medzinárodného humanitného práva. V neposlednej miere Slovenský Červený kríž je členom Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Medzinárodnej záchranárskej organizácie a financuje náklady spojené s prevádzkovou činnosťou so všetkými formami rozvojových činností, zahraničnou činnosťou Slovenského Červeného kríža, zabezpečovaním organizačnej a metodickej pripravenosti všetkých akcií Slovenského Červeného kríža, zabezpečovaním hospodársko-prevádzkovej činnosti všetkých úsekov 62 územných spolkov Slovenského Červeného kríža v rámci Slovenskej republiky.
Tento pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, bol jednomyseľne schválený na pôde výboru pre zdravotníctvo a takisto gestorský výbor odporúča uvedený návrh schváliť. Verím teda, že aj my, ctená snemovňa, bez ohľadu na politické tričká, tento návrh pri záverečnom hlasovaní o návrhu štátneho rozpočtu podporíme.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v druhej časti môjho vystúpenia pripojiť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predniesol predo mnou poslanec doktor Rakús. Istým princípom pri tvorbe štátneho rozpočtu, respektíve pri podávaní pozmeňujúcich návrhov je postupovať tak, aby ten, kto dáva pozmeňujúci návrh, poukázal na možné zdroje, ktorými tento pozmeňujúci návrh je možné kryť. Myslím si, že doktor Rakús uviedol zdroje, ktorými by bolo možné pomôcť v katastrofálnej situácii nášmu zdravotníctvu. Chápem exministrov práce a sociálnych vecí pani Keltošovú a pána Tkáča, že z pozície členov výboru pre sociálne veci bránia tento fond, ale na druhej strane pri otázke, kde vziať, doktor Rakús a v podstate aj zdravotný výbor, ktorý spolupracoval na týchto návrhoch, našiel istú odpoveď, ako v tejto ťažkej chvíli zdravotníctvu pomôcť. Jednoducho v týchto fondoch, ktoré menoval, tieto peniaze sa nachádzajú, sú tam pasívne, sú možno na úložkách a pani ministerka financií jednoducho by problém alebo odpoveď na otázku, kde vziať, mala čiastočne vyriešený, pokiaľ by sme pri záverečnom hlasovaní súhlasili s týmto pozmeňujúcim návrhom. Takže prikláňam sa a žiadam vás o podporu pozmeňujúcich návrhov poslanca Rakúsa.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
S faktickými poznámkami sa hlásia poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník, pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Oberhauser. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Ako prvá s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi, aby som sa aj ja pripojila a požiadala ctenú snemovňu o podporu toho bodu, o ktorom hovoril pán poslanec Gaľa. Naozaj sme sa tu zhodli ako gestorský výbor a našli sme aj takú primeranú sumu, ktorá by pomohla Slovenskému Červenému krížu realizovať tie úlohy, o ktorých hovoril. Chcem povedať poslancom, že nerobím to z nejakého populistického dôvodu, nám sa aj v ostatných štyroch rokoch vždy v gestorskom výbore pre zdravotníctvo podarilo zvýšiť rozpočet pre Slovenský Červený kríž, pretože sme si uvedomovali jeho nezastupiteľnú úlohu, tak dúfam, že aj teraz nájdeme tú spoločnú podporu, pretože v ostatných rokoch sme ju našli bez ohľadu na politické tričko a myslela som si a myslím si, že v zdravotníctve by sme mali mať naozaj všetci jeden cieľ.
Keďže ste nám skrátili vystúpenie, chcela by som požiadať aj o podporu toho istého bodu, o ktorom hovoril pán poslanec Gaľa, čiže C-V, ale body 3 a 4 na strane 13, kde tiež náš výbor sa dohodol na zvýšení prostriedkov pre dotácie do protidrogového fondu. Gestorský výbor tiež odporúča prijať tento návrh, nejde o veľkú sumu, iba 5 miliónov Sk, a chceli by sme dostať túto dotáciu na úroveň roku 1998, keď išlo do tohto protidrogového fondu 50 miliónov, teraz vláda pôvodne navrhovala iba 45 miliónov, chceli by sme dostať tento fond na úroveň roku 1998, pretože vieme, že problémy s drogami neklesajú, ale, naopak, rastú. Takže, aby som nestrácala čas pri vystúpení, tak vás tu poprosím aj o podporu tohto bodu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Zelník, máte slovo.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo.
Vzhľadom na aktivity, ktoré vykonáva Slovenský Červený kríž, sa dá len súhlasiť a dá sa len podporiť ten návrh, ktorý predniesol pán poslanec Gaľa. Nechcem opakovať všetko to, čo už on vymenoval, vlastne čo všetko vykonáva Slovenský Červený kríž, ale chcem sa venovať druhej časti jeho podpory toho návrhu, odkiaľ zobrať, odkiaľ teda nájsť peniaze, teda zdrojové možnosti. Chcem upozorniť na to, že síce tam sa akoby črtala suma 3,6 miliardy Sk, ale vzhľadom na to, že treba pomeniť množstvo zákonov, nie je to také jednoduché, táto suma je preto veľmi v nedohľadne, nehovoriac o tom, že túto sumu gestoruje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Vôbec to teda nie je jednoduché, zrejme sa ešte k tomu prihlási aj pán exminister Tkáč a pani exministerka Keltošová. Ja chcem preto znova upozorniť, že jediné reálne peniaze, ktoré zdravotníctvo by mohlo dostať a ktoré vlastne potrebuje, je práve štátom platené poistné za osoby, ktorých je 3 300 tisíc občanov, ktorí proste nie sú zárobkovo činní. Jedine v tomto vidím zdroj financií a aj okamžité doplnenie peňazí do rezortu zdravotníctva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Tkáč, prosím.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo.
V prvej časti pán poslanec Gaľa hovoril o Slovenskom Červenom kríži. Ja podporujem jeho návrh, ale chcel by som pripomenúť, že Slovenský Červený kríž môže byť tiež účastníkom grantového systému, ktorý existuje, cez viaceré zdroje, konkrétne aj cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Neviem posúdiť požiadavku na presun rozpočtovej položky, pretože je to otázka, odkiaľ sa to, samozrejme, presunie. Chcel by som len zvýrazniť, že v čase povodní na východnom Slovensku Slovenský Červený kríž mimoriadne dobre "zabral", že v tejto súvislosti garantoval v podstate prerozdeľovanie humanitárnej pomoci tak, aby nevznikli nejaké podozrenia z jej zneužitia a podobne a v tomto spolupráca bola veľmi dobrá.
Samozrejme v tej druhej časti, je to aj v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Rakúsa, diskusia o zlikvidovaní fondu nemocenského poistenia je veľmi jednoduchá, len prečo to zobrať z nemocenského fondu, veď podobne absurdne sa dá hovoriť o bytovom fonde alebo poľnohospodárstve, a potom bude vyriešené zdravotníctvo, lenže na strane nemocenského poistenia, ktoré je tradičnou formou poistenia v tejto krajine aj v iných európskych štátoch, zostane potom vákuum, a to už zdravotníkov nezaujíma. V tom mi ich prístup k hľadaniu zdrojov, tak by som povedal, pripomína trochu egoizmus. Nemocenské poistenie predsa garantuje, ak ste zástancovia prirodzených vlastníckych ľudských práv, garantuje občana v určitých sociálnych udalostiach. Týmito sociálnymi udalosťami je to, že si nemôže zabezpečiť prostriedky na obživu vlastnou prácou, pretože je chorý, sú tam garantované niektoré princípy rodinnej politiky, ako sú dávky, je tam ošetrovanie člena rodiny, a sú ešte ďalšie náležitosti, ktoré sa hradia z nemocenského poistenia.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Nadviazala by som na to, čo povedal pán poslanec Gaľa. V prvej časti podporujem návrh, ktorý dal v súvislosti s Červeným krížom. V tej druhej časti by som chcela pokračovať v tom, čo som už spomenula pri vystúpení pána poslanca Rakúsa. Už tu bolo povedané, že nemocenské poistenie slúži na princípe zásluhovosti, to znamená, ja budem poberať nemocenské dávky v takej výške, v akej si na ne prispievam, prídavky v takej výške, na aké ja platím do poistného systému. Totiž, páni poslanci, poistný systém má veľmi dobrú pamäť, koľko do nej občan vloží, toľko by mohol od neho očakávať. To je ten princíp zásluhovosti. Takže nemôžem s týmto súhlasiť a myslím si, že bolo by naozaj treba si urobiť k tomu nejaký odborný seminár, aby sa zlúčili tieto dva fondy, pretože je to principiálne nespravodlivé voči platičom poistného. Jednoducho, keď ja sa poistím, povedzme, proti autonehode, tak viem, čo môžem od poisťovne dostať. Keď si auto pripoistím a budem mať ešte poistené aj, povedzme, majetok a osoby, takisto potom mám nárok na poistné. A to isté platí aj v nemocenskom poistení. Čiže nemôžem s tým súhlasiť. Zdroje z nemocenského fondu, mimochodom, aj v rezervnom fonde sú určené zákonom, čiže to nie je žiadna svojvôľa nemocenského fondu, zo zákona je určená výška, minimálna výška fondu musí byť dodržaná. A navyše, nemocenský fond častokrát supluje aj určité iné udalosti, ktoré jednoducho iné fondy ani štát nevie vykryť. Napríklad v tomto roku zrejme to bude aj valorizácia dôchodkov, pretože štát nemá toľko peňazí, aby mohol prispievať za všetkých poistencov na dôchodkové poistenie a presun z tohto nemocenského, respektíve výpožička z nemocenského v rámci jednej inštitúcie je celkom normálna a logická a je tam potom aj nadväznosť na princípe zásluhovosti, pokiaľ ide o valorizáciu dôchodkov, to je ale naozaj potom už odborná téma. Ja by som sa rada stretla s vami, pán poslanec, neskôr.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalej má slovo pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Vážená Národná rada,
pán Gaľa spomínal zložitú finančnú situáciu zdravotníctva. Rád by som pripomenul, že vláda Vladimíra Mečiara od roku 1994 do roku 1998 zvýšila zdroje zdravotníctva z 19 miliárd na takmer 40 miliárd korún. Je to nebývalý prírastok a keby sa novej vláde podarila len polovička takéhoto prírastku zdrojov, myslím si, že akékoľvek problémy v zdravotníctve by boli zažehnané. Takže určite to závisí od krokov novej vlády, od hospodárskej politiky novej vlády a vytvorenia príslušného finančného predpolia. Samozrejme, že sme pri vývoji zdrojov prešli na takzvaný kalkulovaný systém zdravotníctva, kde medziročné prírastky, ak boli dva roky 35 % v zdrojovej oblasti, sme kalkulovali potom v ďalších rokoch 1997 - 1998 na 15, respektíve 8 % ročných prírastkov zdrojov.
Vážená Národná rada, tam je kardinálny problém tohto návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vlastne zo strany štátu kalkuluje prírastok 500 miliónov korún, zdroje zdravotníctva v podstate zostávajú v pôvodnom rozsahu, a to je zničujúce pre zdravotníctvo, že sa nenašla žiadna vtipná myšlienka na riešenie problému. Pritom uznám, že treba hľadať zefektívnenie celého systému, že zdravotníctvo do istej miery zaspalo, ale nemôže byť v nulovej, prakticky v nulovej úrovni prírastok zdrojov. A vybrakovanie nemocenského fondu ako riešenie je zničujúci krok pre oba systémy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci,
plne podporujem pána poslanca Gaľu v jeho návrhu, že treba zvýšiť finančné prostriedky pre Slovenský Červený kríž a oceniť naozaj záslužnú činnosť, ktorú táto organizácia vykonáva. Na dôvažok v tomto čase treba vidieť, že Slovenský Červený kríž zrejme bude musieť preberať aj ďalšie funkcie pri záchrane životov a v starostlivosti o človeka, nakoľko likvidáciou záchranného systému Alfa Slovakia jednoducho na našich cestách vznikla situácia, že sú ohrozené ľudské životy a systém požiarnikov, ktorý to realizuje, nie je na to uspôsobený. V Banskej Bystrici už vznikla prvá iniciatíva, keď sa pod Červený kríž časť tých, čo boli v Alfe Slovakii, jednoducho pridali a vytvorili si akúsi strechu. A treba aj premyslieť, že finančné zdroje vybrané v zákonnej poistke, ktorú platíme všetci ako automobilisti, by bolo treba presunúť, časť z nich do Červeného kríža, ak Červený kríž má teda suplovať tento systém Alfa Slovakia. Je to mimoriadne vážny stav, ba priam havarijný, a ja by som chcel v tomto smere, aby vláda prehodnotila svoje rozhodnutie, lebo napríklad v uplynulých dňoch v okrese Nové Zámky došlo k dopravnej nehode, kde sa čelne zrazili dve osobné autá a na mieste zomreli štyria ľudia, lebo jednoducho privolaní požiarnici nemali techniku, ako ich z toho vyslobodiť, na dôvažok, keď sa tam dokrívali na tatrovkách, starých autách, už bolo aj neskoro. Takže vážne treba prehodnotiť celý tento systém.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Páni poslanci, panie poslankyne, teraz bude mať slovo predseda Národnej rady, potom bude vyhlásená obedňajšia prestávka. V riadnom rokovaní budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ako prvý po prestávke vystúpi v rozprave pán poslanec Danko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
cez obedňajšiu prestávku by sme uskutočnili valné zhromaždenie Medziparlamentnej únie v tejto miestnosti. Pozvánku máte všetci. Hneď po začatí prestávky by sme uskutočnili valné zhromaždenie. Verím, že za polhodinu sa nám ho podarí uskutočniť, a potom by ste mali možnosť na obed. Prosím vás, zostaňte tu v rokovacej miestnosti a hneď by sme uskutočnili valné zhromaždenie Medziparlamentnej únie.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
V rozprave vystúpi pán poslanec Danko.
Prosím pána spravodajcu a pani navrhovateľku, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
ráno, myslím si, som počúval Rádiožurnál a dozvedel som sa, že opozícia tu pracuje veľmi nerentabilne a nekonštruktívne. A neproduktívne, tak to bolo povedané. Myslím si, že to povedala predkladateľka, pani ministerka. Pozorne som si prečítal návrh rozpočtu na rok 1999, a keď som sa pozrel do state obrana, tak musím konštatovať, že vláda na tomto návrhu zákona pracovala kontraproduktívne. Z akého dôvodu? Niet lepšia šanca porovnať dôveryhodnosť programového vyhlásenia, ako konfrontovať to, čo je obsiahnuté v programovom vyhlásení, s tým, čo sa presadilo do rozpočtu. Deklarované ciele a ich úprimnosť sa môžu objektívne merať tým, aké prostriedky na ich dosahovanie sa vymedzia.
Zoberme si programové vyhlásenie vlády, v kapitole Zahraničná politika je jednoznačne povedané: Prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky je vstup do NATO, teda do transatlantických bezpečnostných štruktúr. Pýtajme sa teda spoločne so mnou a pokúsim sa vás upozorniť na to, akú pozornosť vláda v návrhu rozpočtu venuje plneniu tejto priority. Súčasne s veľkým údivom konštatujem, že ideme schvaľovať a rokovať v tomto parlamente dvakrát o tom istom. Keď ste si všimli, vážené dámy a vážení páni, v programovom vyhlásení vlády bez toho, aby sme my parlament vyzvali vládu, vláda sa zaviazala zvyšovať medziročný nárast na obranu o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Počty sú veľmi jednoduché. Minulý rok bolo 14,6 miliardy, dnes by malo byť 15,3 miliardy. Skutočnosť je, že vláda navrhuje 13,8 miliardy. Inými slovami povedané, namiesto zvýšenia o 0,1 % zníženie o 0,1 %.
Dovoľte mi, aby som sa zamyslel nad tým a poukázal na to, či si vláda vôbec uvedomuje, čo v návrhu rozpočtu robí. Chceme vstúpiť do NATO. Asi od čoho to bude závisieť? Bude to závisieť jednoznačne od toho, či chceme, či nás tam chcú a zrejme či budeme plniť kritériá. Kritériá v zásade môžeme veľmi zjednodušene rozdeliť medzi politické a vojenské. Kým v prvých rokoch, teda po roku 1990, NATO zdôrazňovalo politické kritériá, keď dobre pozorujeme, čo sa deje, NATO začína preferovať vojenské kritériá. Z akého dôvodu? Samozrejme, keď sa začínala rekonštrukcia a reštrukturalizácia postkomunistických štátov, tak bola prirodzená obava týchto štátov združených v NATO, ako sa bude vyvíjať politický systém, ako budú tieto štáty plniť to, čo je vo Washingtonskej dohode z roku 1949 v preambule deklarované asi týmto spôsobom: Zmluvné strany alebo signatári sa zaväzujú obhajovať slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov na zásadách demokracie, individuálnej slobody a právneho poriadku. To platilo možno tak do roku 1995, ale teraz z príležitosti 50. výročia založenia NATO na konferencii v Londýne minister obrany Veľkej Británie George Robertson jednoznačne povedal: Kritérium, ktoré bude rozhodovať pri prijatí štátov, ďalších uchádzačov do NATO, bude vojenské kritérium. Madeleine Albrightová pred niekoľkými dňami, voľne citujem, vyhlásila: Otvorenými dverami do NATO neprejdú krajiny, ktoré nebudú na to vojensky pripravené.
Teda ako sme my na to vojensky pripravení. Dovoľte mi, aby som citoval nášho zrejme funkčne najdôležitejšieho odborníka, náčelníka Generálneho štábu generála Cerovského, ktorý pred niekoľkými dňami vyhlásil: Z krajín, ktoré sa uchádzajú o vstup do NATO, je Slovenská republika najslabšie pripravená, a to v oblasti jazykovej, materiálnej, technickej a v otázkach interoperability. Prebral som to zo Slovenského rozhlasu. Teda pýtam sa, ako chce vláda skutočne dokumentovať a dokázať krajinám NATO, že má úprimnú snahu sa tam dostať, keď vie, že situácia v armáde nie je dobrá a že hlavné kritérium na vstup do NATO bude práve vojenské kritérium. Prečo zníženie rozpočtu, keď sme jedinou krajinou, ktorá sa uchádza o vstup do NATO, ktorá znižuje rozpočet oproti minulému roku? Aký je to signál pre orgány NATO?
Na porovnanie Česká republika tohto roku má schválených 41 miliárd českých korún. Poľsko sa pohybuje okolo dvoch percent hrubého domáceho produktu, my sme na 1,7 %, možno. Zníženie rozpočtu je vlastne o 10 %, zníženie rozpočtu v nominále. Keď tam premietneme 10-percentnú infláciu, v cenách je to zníženie o 20 %.
Preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý máte v laviciach, navrhujem, aby v návrhu zákona z navrhovaných 13,8 miliardy sa prijalo uznesením 15,3, čo presne predstavuje zvýšenie oproti minulému roku o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Nič iné nežiadam, len to, k čomu sme my parlament zaviazali vládu Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vlády a v ktorom sa ona iniciatívne prihlásila k tomuto záväzku. Myslím si, že naša armáda si to zaslúži. Neposudzujme našu armádu len podľa elitných jednotiek, ktoré sa zúčastňujú na Partnerstve za mier. Našu armádu treba posudzovať aj podľa celkovej situácie vojsk. A keď sa vrátime k programovému vyhláseniu vlády, tak na to, aby splnili naši generáli to, čo od nich vláda žiada, reštrukturalizovali, modernizovali armádu, profesionalizovali armádu, zlepšili sociálne postavenie vojakov základnej služby a vojakov z povolania, skutočne s takýmto rozpočtom budem veľmi očakávať, ako sa im to podarí. Ba dokonca neverím, že sa im to podarí, ani keď schválite môj návrh na 15,3. I to je nedostatočné.
Čiže na záver by som chcel povedať: Ak vláda niečo označí za svoju prioritu v programovom vyhlásení vlády, nemôže sa tváriť, že na to nedá prostriedky v návrhu rozpočtu. Nemôže, pretože sa nedajú dosahovať tie ciele, ktoré sme my parlament pre našu armádu a ministerstvo obrany vytýčili, jednoducho bez prostriedkov to nedokážu. A ak sa teraz pýtam, a teraz sa pýtam úplne vážne: Potom táto vláda len naoko deklaruje svoj záujem o vstup do Severoatlantickej aliancie alebo to myslí vážne? Ak to myslí vážne, nemôžete vy poslanci, ktorí zodpovedáte za návrh rozpočtu, nepodporiť zvýšenie rozpočtu pre obranu. Vierohodnosť nás ako uchádzača Slovenskej republiky, teda ako uchádzača o vstup do NATO, je daná nie slovami, ale činmi. To znamená, koľko prostriedkov na reštrukturalizáciu armády a na ciele, ktoré sme vytýčili, vymedzíme a ako budeme postupovať v tom, aby nás brali ako vážnych partnerov.
Dovoľte mi, aby som citoval ďalší článok Washingtonskej zmluvy, článok 3, v ktorom sa hovorí, voľne budem citovať, a na to chcem nadviazať. Štáty sa zaväzujú individuálne i spoločne vo vzájomnej spolupráci posilňovať svoju individuálnu schopnosť i spoločnú schopnosť čeliť ozbrojenému útoku. Samozrejme, na nás sa nemôže vzťahovať spoločná schopnosť, nie sme členmi, ale je nesporné, že nás pozorne sledujú, ako posilňujeme svoju individuálnu schopnosť. Ak znižujeme náklady na obranu, ak sa nevenujeme tým úlohám, ktorým sa venujú v slovinskej armáde, v armádach pobaltských štátov, asi ťažko nás budú brať ako vážneho partnera o vstup do NATO. Je to otázka dôveryhodnosti vlády, dôveryhodnosti našej zahraničnej politiky a predovšetkým zodpovednosti tohto parlamentu. Kompetencie vašich straníckych šéfov i celej vlády sa končia pred týmito dverami parlamentu. Tu rozhodujeme my. My svojím rozhodnutím, každý osobnou zodpovednosťou, a preto vás vyzývam, aby ste podporili môj návrh a zvýšili sme prostriedky armáde na to, čo sme pôvodne sľúbili.
Ďakujem vám. (Potlesk.)