Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Procedurálny návrh - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, chcel som vám vysvetliť zmysel § 34, lebo ste nedali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, ktorý opakujem znova, aby ste o ňom dali hlasovať. Je predsa spôsob prerokovania veci, či tu prerokúvame veci v slobodnom parlamente alebo obliehanom policajnými kordónmi, najmä, ak sa tvrdí, že nie sú peniaze na iné veci. Najmä, ak sa pácha závažná trestná činnosť a policajti tu nečinne postávajú v hlúčikoch a odstrašujú turistov a ľudí, lebo si zrejme turisti myslia, že sme v obliehanom štáte. Nemôžeme slobodne prerokúvať rozpočet, keď sa po parlamentných chodbách pohybujú desiatky policajtov a po parlamentných bufetoch, či už uniformovaných alebo neuniformovaných. Takže láskavo dajte hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, ktorý opakujem, aby okamžite prišiel minister Pittner do parlamentu a vysvetlil, prečo je parlament už takmer mesiac obliehaný policajnými kordónmi a prečo...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Minister Pittner príde do parlamentu po skončení schôdze vlády, môžete voči nemu uplatniť interpeláciu.
Pán podpredseda Andel žiada o slovo. Udeľujem mu slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
(Ruch v sále.)
Pokoj, priatelia.
Pán predsedajúci, vychádzajúc zo záverov a z dohody nášho poslaneckého grémia sme povedali, že môžu byť faktické poznámky a bude sa dávať hlasovať i o procedurálnych návrhoch. Skutočne návrh, ktorý predniesol pán kolega Cuper, spĺňa všetky náležitosti procedurálneho návrhu. Ja nevidím problém, aby sme dali o tom hlasovať, zbytočne to zvyšuje napätie, dávno sme mohli mať odhlasované. Vieme, ako to dopadne a ideme ďalej a netreba zvyšovať atmosféru a napätie v rokovacej miestnosti, lebo skutočne to bol procedurálny návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán kolega Andel.
Nie, nedám o tomto návrhu hlasovať.
Pán poslanec Kotian, nech sa páči, máte slovo v rozprave.
(Hlasy v rokovacej sále.)
Myslíte? Prosím.
Poslanec M. Kotian:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne, poslanci,
vážení členovia vlády,
prv než sa vyjadrím k navrhovanému štátnemu rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva, chcel by som tejto ctenej snemovni pripomenúť niektoré časti z programového vyhlásenia terajšej vlády, a to nasledovne: Poľnohospodársku, lesnícku, vodohospodársku a politiku rozvoja vidieka považujeme za významnú súčasť politiky vlády. Pri rozvoji poľnohospodárstva vytvoríme primerané podmienky na využitie poľnohospodárskej pôdy s cieľom zvýšiť efektívnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva. Stabilizáciou poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a vnútorného obchodu s potravinami vytvoríme predpoklady na zabezpečenie primeranej dôchodkovosti a štrukturálnej stability podnikateľských subjektov, zvýšenie výkonnosti produkčného potenciálu pôdy a lepšie využitie kapacít spracovateľského priemyslu, ako aj zabezpečenie vyváženého rozvoja výroby vo všetkých regiónoch a výrobných oblastiach Slovenska.
Zvážime prípravu zákona o osobitných úverových podmienkach pre poľnohospodárstvo s cieľom doriešiť financovanie zásob vybraných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, poskytovanie dlhodobých úverov na modernizáciu a technologickú obnovu. V tejto súvislosti navrhneme riešenie blokov starých úverov. Nástroje podporného mechanizmu rezortu, dotačný systém, využívanie prostriedkov zo štátnych fondov rozpracujeme do jednotlivých programov s cieľom ich efektívnejšieho využitia v produkčných oblastiach.
Špecifická pozornosť sa bude venovať horským a podhorským výrobným oblastiam a iným znevýhodneným regiónom v záujme vyrovnávania zvýšených nákladov na výrobu a stabilizáciu podnikov hospodáriacich v nekonkurenčných výrobných podmienkach. Na vytvorenie valorizačného mechanizmu vláda navrhne novelu zákona o poľnohospodárstve, v ktorej sa stanoví podiel dotácií zo štátneho rozpočtu. Prijmeme nástroje na podporu exportu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, pričom však za zásadný predpoklad rastu exportu potravín považujeme rast efektívnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárstva.
Po prečítaní týchto viet je mi jasné, že rozpočet, ktorý je navrhnutý na rok 1999 pre ministerstvo pôdohospodárstva vo výške 11 708 miliónov korún, nemá nič spoločné s programovým vyhlásením vlády a jej deklarovaním, že pôdohospodárstvo považuje za významnú súčasť politiky štátu. Návrh rozpočtu je oproti rozpočtu schválenému v roku 1998 nižší o 1 345 miliónov korún. Pri očakávanej 10-percentnej inflácii je to akoby zámer na likvidáciu tohto rezortu. Už osem rokov je poľnohospodárska výroba ako celok v sústavnej strate a ďalší pád cien väčšiny produktov rastlinnej výroby v druhom polroku 1998, ako aj veľmi ťažká jeseň minulého roku vrátane jarných záplav tohto roku spôsobili, že v poľnohospodárskej prvovýrobe, ale aj v niektorých odvetviach potravinárstva vrcholí hlboká finančná kríza.
Cenové nožnice sa naďalej roztvárajú a ceny vstupov sa sústavne nekontrolovateľne zvyšujú. Prvovýrobcovia sa stávajú rizikovými klientmi bánk, čo sa prejavuje v nedostupnosti úverov aj vo vysokých úrokových sadzbách. Hoci sa v tomto odvetví sústavne zvyšovala produktivita práce, vždy sa prepadli viac ako 20 % oproti priemeru v celom národnom hospodárstve. Už aj najlepšie podniky zápasia s nedostatkom zdrojov, priemerné podniky sa stávajú zlými a tie ostatné sa dostali do takej platobnej neschopnosti, že sú terčom exekúcií ich majetku. Ak pritom prihliadneme aj na skutočnosť, že sa sústavne zvyšuje dovoz potravinárskych výrobkov, mnohokrát za dumpingové ceny, je len logické, že situácia sa dramaticky zhoršuje a ďalej klesá domáca výroba.
Ak zvážime, že v prípade vstupu do Európskej únie budú naše výrobné kvóty odvodené od domácej produkcie, v prestupovom roku nás čaká neriešiteľná situácia. Ak chceme byť dôsledným partnerom členským štátom únie, musíme zvýšiť našu výrobu tak, aby boli plne využité produkčné možnosti poľnohospodárstva za súčasného zvyšovania konkurencieschopnosti našich výrobkov. Je tu teda problém, ktorého riešenie si vyžaduje prijať mimoriadne rýchle a účinné opatrenia už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na tento rok a následne operatívne riešiť nahromadené problémy.
Považujem preto za nevyhnutné:
1. Minimálne o 5 % valorizovať sumu dotácie do poľnohospodárstva, ktorá bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky pre rok 1998, t. j. zabezpečiť pre tento rok minimálne 9,5 miliardy korún pre túto kapitolu. Je potrebné zvýšiť dotáciu do Štátneho fondu trhovej regulácie minimálne o 800 miliónov korún, aby boli pokryté potreby vývozu súčasných prebytkov v niektorých komunitách.
2. Prijať opatrenie vlády, v ktorom bude stanovený termín predloženia návrhu zákona o osobitných podmienkach úverovania poľnohospodárskej prvovýroby, nákupných a spracovateľských podnikov, ktoré zabezpečujú celoročné preskladňovanie produkcie. Tento návrh predložiť do Národnej rady najneskôr do 30. 6. 1999.
3. Zvýšiť ochranu domácich výrobcov dôsledným využitím v minulom parlamente prijatých zákonov proti nadmerným väčšinou dotovaným dovozom zo všetkých krajín vrátane Českej republiky a súčasne úplne liberalizovať exportnú licenčnú politiku štátu. Rovnako je nevyhnutné, aby kompetencie s vydávaním dovozných a vývozných licencií prešli v plnom rozsahu z ministerstva hospodárstva na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Vláda sa tiež musí zaoberať otázkou, ako zabezpečiť maximálnu štátnu podporu propagácie spotreby domácich výrobkov nielen potravinárskych, ale aj ostatných výrobkov vyrobených v Slovenskej republike. Vyžaduje si to zvlášť aj možnú podporu vytvorenia silnej agrárnej vývoznej organizácie, ktorá by dokázala postupne znižovať zápornú obchodnú bilanciu agrokomoditami.
4. Ďalším problémovým okruhom je správanie zahraničných obchodných systémov, ktoré zaplavujú náš trh výrobkami z dovozu a za odobraté domáce výrobky neúmerne predlžujú lehotu splatnosti. Je preto potrebné prijať také legislatívne zmeny, ktoré zabezpečia, aby boli domáci i zahraniční predajcovia zaviazaní uhrádzať faktúry za potravinársky tovar do 14 dní a zároveň budú zaviazaní zabezpečiť v sortimente predaja dostatočnú ponuku aj domácich výrobkov.
5. Rovnako je potrebné zmierniť dosah dlhodobo neuhradených záväzkov od tých bývalých štátnych podnikov, ktoré po privatizácii alebo likvidácii neuhradili svoje záväzky voči prvovýrobcom, hoci tieto na seba prevzali. Možným riešením by bolo, aby tieto záväzky na seba prevzal Fond národného majetku. Následne by sa vytvoril priestor, aby tieto, ak nebude mať fond zdroje na ich priamu úhradu, umožnil prvovýrobcom kapitalizovať v tých funkčných podnikoch, v ktorých ešte Fond národného majetku má majetkové podiely alebo ich spätne získa, ak odstúpi od zmlúv tých podnikov, ktoré včas neuhrádzajú dohodnuté splátky.
O necelé štyri mesiace začne tohtoročný zber úrody obilnín a bude potrebné, aby vláda zabezpečila štátne záruky na úvery, ktoré budú použité na nákup obilia, a súčasne sa zaoberala prípravou vládneho opatrenia, ktoré by v zmysle vládneho programu systémovo riešilo i takzvaný starý blok úverov. Minulotýždňové celoslovenské zhromaždenie poľnohospodárov a potravinárov veľmi rázne upozorňovalo na súčasnú prehlbujúcu sa krízu a petícia adresovaná Národnej rade a vláde Slovenskej republiky dáva tušiť, že naši roľníci sú odhodlaní podporiť svoje požiadavky aj nátlakovými akciami. Ak chceme byť objektívni, tak musíme priznať, že ich situácia je skutočne krízová a možné ohrozenie potravinovej bezpečnosti štátu nemôže byť ľahostajné ani Národnej rade Slovenskej republiky. Aj z týchto dôvodov navrhujem, aby boli pri schvaľovaní štátneho rozpočtu tieto skutočnosti zohľadnené.
Preto dávam na záver pozmeňujúci návrh, aby bol štátny rozpočet na rok 1999 pre ministerstvo pôdohospodárstva v kapitole 27 zvýšený o sumu 1,5 miliardy korún.
Chcel by som ešte upozorniť váženú Národnú radu na text petície Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorú ste dostali k dispozícii do lavíc. Táto petícia bola prijatá zhromaždením poľnohospodárov a potravinárov 19. 3. 1999 v Bratislave. Odporúčam vám, vážené poslankyne a vážení poslanci, aby ste si túto petíciu dôkladne prečítali a zvážili každé slovo, ktoré je v tejto petícii napísané.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.
Budem sa pýtať postupne: Pán poslanec Slaný, procedurálna či faktická poznámka? Faktická. Pán poslanec Oberhauser, faktická či procedurálna poznámka? Faktická. Pán poslanec Maxon, procedurálna či faktická poznámka? Procedurálny návrh. Pán poslanec Ištván, pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Angelovičová. Takže s procedurálnym návrhom najskôr vystúpi pán poslanec Maxon, potom s faktickými poznámkami pán poslanec Slaný, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Ištván, pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Angelovičová. Uzatváram tým aj možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Maxon.
Nech sa vám páči, pán poslanec.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som predložil procedurálny návrh. Môj procedurálny návrh znie: Národná rada súhlasí, aby za každý poslanecký klub mohli vystúpiť ešte traja poslanci bez časového obmedzenia, maximálne však v rozsahu 35 minút. Ďakujem vopred za podporu môjho návrhu a prejavenie úcty k práci tých, ktorí príprave na vystúpenie venovali primeranú pozornosť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pani poslankyne, je tu procedurálny návrh pána poslanca Maxona, ktorý znie, aby nad rámec prihlásených v rozprave mali možnosť vystúpiť ešte traja poslanci z každého poslaneckého klubu v rozsahu maximálne 35 minút. Tak, pán poslanec? Áno.
Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie.
Čiže v rámci tých, ktorí sú prihlásení v rozprave.
Prosím, keby ste sa pripravili na hlasovanie a hlasovali o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh nebol prijatý.
Faktická poznámka - pán poslanec Slaný.
Zapnite pána poslanca Slaného.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Kotiana, ktorý dáva návrhy na riešenie problémov slovenského poľnohospodárstva. Podstata jeho návrhov je v tom, že navrhuje zvýšenie dotačných titulov a štátnych záruk do poľnohospodárstva. Myslím si, že...
(Šum v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím pokoj, páni poslanci.
Poslanec J. Slaný:
... táto cesta je veľmi jednoduchá, ale máme i druhú cestu, ktorá je síce ťažšia, ale myslím si, že vzhľadom na stav štátneho rozpočtu nielen na tento rok, ale aj na roky budúce vláda musí uprednostniť druhú cestu, a to je cesta komplexnej reformy agrárneho sektora na Slovensku, ktorý by mal spĺňať parametre vysokovýkonného a konkurencieschopného odvetvia smerom i k Európskej únii i k ostatným agrárnym producentom v Európe. Čiže z tohto titulu sa mi javia jeho návrhy nereálne vzhľadom na to, aký je hrubý domáci produkt a daňové odvody, a preto sa prikláňam osobne, aby sme sa vydali na cestu reformy poľnohospodárstva ako celku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Oberhauser.
Prosím, páni poslanci, trocha pokoja v snemovni.
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Kotian upozornil na kritickú situáciu v poľnohospodárstve a navrhol riešenia, ktoré sa opierajú okrem iného aj o zvýšenie prostriedkov do dotačných fondov a do ďalších fondov, ktoré sú zamerané na vývoz poľnohospodárskych produktov Slovenska a podobne do zahraničia. Na rozdiel od pána poslanca Slaného si myslím, že treba urobiť reštrukturalizáciu, ale bez peňazí sa ju nepodarí uskutočniť. A práve všetky okolité štáty veľmi intenzívnou dotačnou politikou zasahujú do toho, že jednoducho ich výrobky sa ľahšie presadzujú na zahraničných trhoch ako slovenské výrobky, ktoré nemajú také dotačné zdroje. A v tomto som v príkrom rozpore s tvrdením pána poslanca Slaného. Teraz si zoberme...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Na pána poslanca Kotiana reagujte, dobre?
Poslanec V. Oberhauser:
Áno, to je v súvislosti s pánom poslancom Kotianom. A v tejto súvislosti by som chcel upozorniť aj na to, že táto vláda, hoci vládla iba krátky čas, spôsobila obrovské škody práve rezortu poľnohospodárstva tým, že pán minister Koncoš schválil 40 tisíc ton dovozu obilia práve v čase, keď bolo obilia na slovenskom trhu dostatok. Slovenskí poľnohospodári nemohli predať svoje obilie, a tým majú problémy so založením úrody na začiatku jarnej sezóny. Takisto dovoz mäsa, ktorým sa pokryla spotreba Slovenska až do mája, spôsobil, že producentom mäsových výrobkov, mäsových komodít sa výrazne obmedzili príjmy...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej pán poslanec Ištván.
Poslanec M. Ištván:
Ďakujem.
Chcel by som doplniť pána poslanca Kotiana o informáciu, že, samozrejme, poslanecký klub SDĽ si veľmi podrobne a pozorne prečítal petíciu prijatú zhromaždením poľnohospodárov a potravinárov 19. marca v Bratislave. Viacerí naši poslanci tam boli, takže vieme, že aj bývalý pán minister Baco tam bol prijatý veľmi spontánne, vrelo, piskotom, skandovaním a pokrikmi latifundista a obilie a, mimochodom, v tejto petícii sa píše: Koncepciu prijatú v roku 1993, ktorá bola zameraná na stabilizáciu a obnovenie prosperity poľnohospodárstva, poľnohospodári uvítali, ale ciele tejto koncepcie sa nedosiahli, na čom sa podieľa aj vládna politika nedostatočnej ochrany domácej výroby pred dovozom, politika tlmenia cien poľnohospodárskych výrobkov a pokračujúca politika úžerníckych úrokov z úverov. To viedlo k finančnej kríze výrobcov a ich vysokému zadlžovaniu so všetkými negatívnymi dôsledkami na podnikanie v agrosektore. Vládna politika tlmenia cien poľnohospodárskych výrobkov so zámerom minimalizovať rast cien potravín bez regulácie cien vstupov a primeranej kompenzácie dodatočnou podporou sa ukázala nevhodná. Viedla k tomu, že poľnohospodárska a v značnom rozsahu aj potravinárska výroba sa stali stratové, znížil sa podiel poľnohospodárstva na pridanej hodnote v reťazci výrobcovia potravín a jedine poľnohospodári sa stali obeťou udržiavania sociálneho zmieru. Pripomínam, že hovoríme o období, keď bol ministrom pán Baco, ktorý bol tak spontánne privítaný na tomto zhromaždení v Istropolise.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Delinga, nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo, ale nedodržujete to, čo bolo prijaté v poslaneckom grémiu a poslanci sa vyjadrujú nie k poslednému rečníkovi, ale znovu tu zakladajú míny medzi politickými stranami.
Nebudem na to reagovať, ale pán poslanec Kotian jednoznačne potvrdil, že nad poľnohospodárstvom začína visieť Damoklov meč, aj keď v poľnohospodárstve za jeden rok sa nedá dokázať prevratná zmena. Málokto prijme také, by som povedal, konštatovanie, že uplynulé štyri roky znamenali pre poľnohospodárstvo nejaký prepad, pretože čísla a analýzy, ktoré sa podávali, v súčasnosti hovoria úplne ináč. Ale chcem poukázať v súvislosti s vystúpením pána poslanca Kotiana na to, že poľnohospodárstvo v deväťdesiatych rokoch na začiatku malo vysoký podiel z hrubého domáceho produktu vinou toho, že hrubý domáci produkt bol nízky.
Vo vyspelých krajinách poľnohospodárstvo nemá vysoký podiel na hrubom domácom produkte. Pohybuje sa medzi 3 - 4 percentami. Aj naše poľnohospodárstvo sa začalo k tomu blížiť a v súčasnosti je to teda okolo 5 %. Ale keďže táto vláda plánuje zníženie hrubého domáceho produktu, tak zrejme musí plánovať aj zníženie dotácií do poľnohospodárstva, aby sa úmerne udržal pomer poľnohospodárskej výroby na hrubom domácom produkte. A tam je asi ten problém, čím sa teda zdôvodňuje, že poľnohospodárstvo je v takejto situácii a že nemá založené rozvojové tendencie. Nemá ich založené preto, že vláda ich zakladať nevie a že ich ani vo svojom vládnom programovom vyhlásení nedala. To je ten najzákladnejší fakt.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem. Plne podporujem vystúpenie pána poslanca Kotiana. Uvedomme si, čo sa stalo so slovenským poľnohospodárstvom v rokoch 1990 až 1992, uvedomme si, že táto vládna koalícia zrušila zákon o revitalizácii, ktorý bol nasmerovaný predovšetkým na revitalizáciu poľnohospodárstva. Vtedy boli veľmi vzletné reči, že sa uskutoční komplexná reforma poľnohospodárstva smerom jej oživenia. Vládny program a hlavne tento rozpočet nič také nenasvedčuje.
Ďalej táto vláda dala súhlas na dovoz potravinárskej pšenice z Maďarska, čo je taktiež fantastický krok. Áno? Vážení, kam chceme naše slovenské poľnohospodárstvo dostať? O čo sa tu hrá? Hrá sa podľa mňa o likvidáciu slovenského poľnohospodárstva. Ak nebudeme dotovať, poľnohospodárstvo padne. A vážení, vezmite si papier a ceruzku a vypočítajte, koľko bude nezamestnaných, koľko bude musieť ísť zo štátneho rozpočtu na ich podporu a uvedomme si, že potraviny, ktoré dnes dovážame, budeme dovážať, ak naše poľnohospodárstvo padne, za oveľa, oveľa vyššie financie. Pôjde to opätovne na chrbát našich občanov a čo je najdôležitejšie, potravinová bezpečnosť štátu nebude. Ale vám asi nezáleží na tomto štáte, na tejto Slovenskej republike, veď ste za ňu ani nehlasovali a tieto vaše kroky idú k ekonomickej likvidácii nášho štátu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Vážený predsedajúci,
vážený pán minister,
ctená snemovňa,
nadviažem na stať rozpravy pána poslanca, v ktorej hovorí, že cenové nožnice sa neustále, citujem, roztvárajú. Správne komentoval, že sú vysoké vstupy do poľnohospodárstva, že cena poľnohospodárskych komodít je nízka. Budem konkrétnejšia a poviem: v rokoch 1993 až 1997 táto disproporcia odčerpala z poľnohospodárstva 5,2 miliardy korún. Je jar 24. 3. 1999. Nová vláda nastúpila v októbri 1998, tu ťažko niečo komentovať. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Procedurálny návrh - pán poslanec Kalman.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem, pán podpredseda, už včera som chcel predniesť procedurálny návrh, žiaľ, nebolo mi demokraticky umožnené. Dnes po vystúpení pána poslanca Ištvána chcem ho opätovne predložiť, aj keď v pozmenenej podobe.
Vážené dámy a vážení páni, prerokúvame návrh štátneho rozpočtu na rok 1999. Neprerokúvame a nehodnotíme činnosť predchádzajúcej vlády. Činnosť predchádzajúcej vlády hodnotil predchádzajúci parlament, tento parlament nemá na to právo, aby posudzoval, a už vonkoncom nemajú na to právo členovia vlády. To je po prvé.
Po druhé. Odporúčam všetkým v tejto ctenej snemovni sa oboznámiť s výsledkami, ktorýmikoľvek výsledkami alebo akýmikoľvek výsledkami predchádzajúcej vlády, pretože vidím, že mnohé otázky nenadväzujú, nemajú určitú kontinuitu. Preto odporúčam, aby sme skutočne v záujme efektívneho využitia toho času, ktorý ste nám skrátili, hovorili len o štátnom rozpočte. Nehovoríme to preto, že sa bojíme hovoriť o tom, čo sme robili, kedykoľvek, s kýmkoľvek si o tom môžeme pohovoriť, ale na inom mieste.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Belohorská, prosím.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Mám procedurálnu otázku alebo procedurálny návrh. Prosila by som pána poslanca, ktorý teraz odišiel, ale ospravedlňujem sa, že meno týchto nových pánov poslancov ešte nepoznám, sedel vedľa pána poslanca Maňku, ktorý na slová pani poslankyne Tóthovej zareagoval trošku tak chlapsky drsno. Nie je jedno, vážení páni, keď sa tu vy budete akokoľvek hrubo a vulgárne jeden voči druhému vyjadrovať, ale ja vás veľmi pekne prosím, aby ste si toto tu nenavykli voči ženám. Žiadala by som pána poslanca, aby sa pani profesorke Tóthovej ospravedlnil, pretože jednoducho jemu sa nemusí páčiť to, čo niekto hovorí, ani mne sa veľakrát nepáčia veci, ktoré hovoríte vy, ale predsa sme si ešte nepotykali, vážení. Takže, ak ste sa to nenaučili predtým, tak buďte takí láskaví a veľmi rýchle urobte nejaký kurz slušného správania.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Rakús.
Prosím pokoj, páni poslanci, poslankyne. Buďte takí dobrí, venujte pozornosť rečníkovi.
Nech sa páči, pán poslanec Rakús.
Poslanec A. Rakús:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
budem hovoriť o zdravotníctve najmä preto, že síce všetci alebo takmer všetci navonok deklarujú, že chápu, že stav v zdravotníctve je vážny, ale podľa faktických reakcií mám niekedy dojem, že nechápu, až ako je vážny.
Na úvod by som uviedol niekoľko konkrétnych faktov. Chcel by som teda pripomenúť, že podstatnú časť príjmov, z ktorých sa uhrádza zdravotná starostlivosť, tvoria príjmy zdravotných poisťovní zo zdravotného poistenia.
Odvodom na zdravotné poistenie sa zúčastňuje zamestnanec 3,7 percentami zo mzdy a zamestnávateľ 10 percentami z vyplatených miezd. Za skupiny ľudí v zmysle zákona o zdravotnom poistení platí poistné štát. Uvedené prostriedky sa realizujú cez kapitolu ministerstva zdravotníctva. Štát si určuje každoročne v zákone o štátnom rozpočte výšku úhrady za skupiny ľudí, za ktorých platí zdravotné poistenie. Pre rok 1999 je to 13,7 % zo 76,5 % vymeriavacieho základu, ktorým má byť minimálna mzda, je to ale z 2 700 Sk. V celkovom objeme na tento rok pripadá 11 007 929 tisíc korún, čo v prepočte na jedného poistenca za mesiac činí 283 Sk. V roku 1998 to bolo 270 Sk na jedného poistenca za mesiac. Skutočné náklady na takéhoto poistenca v roku 1998 však boli 710 korún, teda zhruba trojnásobne vyššie.
K 31. 12. 1998 nedoplatok štátu od roku 1994 za poistencov, za ktorých platí poistné, dosiahol výšku 30 499 miliónov Sk. Skryté potreby rezortu sa odhadujú na 60 - 80 miliárd Sk, čo vyplýva z nedofinancovania fondu reprodukcie hmotného majetku, neuskutočňovanej obmeny drobného hmotného majetku vrátane ochranných osobných pracovných prostriedkov a posteľnej bielizne, ako aj bežnej údržby budov a prístrojov. Za rok 1998 zdravotnícke zariadenia, ktoré sú finančnými vzťahmi napojené na zdravotné poisťovne, vykazujú dlhy vo výške 8 424 miliónov Sk voči svojim dodávateľom a stratu vo výške 3 329 miliónov Sk, čo je, mimochodom, viac, ako štát v tomto roku odvádza zo štátneho rozpočtu, a čo je 25,6 % z celkových plánovaných zdrojov na rok 1999. Toľko na úvod fakty.
Chcel by som povedať, že táto situácia, ktorá panuje v zdravotníctve, je výsledkom dlhodobého a chronického nedofinancúvania zdravotníctva. Štát sa totiž správa k zdravotníctvu už desiatky rokov tak, že keď nemá dostatok, tak si vyberie ako obetného baránka rezort, kde sa nedostatok dofinancovania hneď neprejaví, teda prejaví sa to až s istým časovým oneskorením, a preto je do istej miery aj pohodlné práve tento rezort nedofinancúvať. Počína si vlastne tak, ako je to v tom vtipe o chovateľovi, ktorý odúčal kobylu žrať, a keď ju už takmer celkom odučil, tak vtedy potvora zdochla. Naozaj zdravotníctvo je v situácii pred zdochnutím, obrazne povedané, pred kolapsom, pred tým, že nebude schopné zabezpečovať zdravotnú starostlivosť ani v základnom rozsahu.
Chcel by som povedať, že tu nejde o také výkony, ako sú transplantácie kostnej drene, ako sa domnieval jeden poslanec z rozpočtového výboru, ale že tu nie sú peniaze ani na to, aby sa zabezpečoval dostatok infúzií a fakticky, najmä u starších ľudí sa dnes stretávame s takými situáciami, ktoré nemožno nazvať ináč ako pasívnou eutanáziou.
Samozrejme toto má vážne dôsledky predovšetkým na morálny stav zdravotníckych pracovníkov, na lekárov a musím povedať, že najbežnejšia reakcia na súčasný stav zo strany lekárov je to, čo je podľa mňa morálne najhoršie, a to, že sú úplne ľahostajní a že reagujú slovami vyjadrenými rozličnými spôsobmi, ako mne je všetko jedno, ja už na to všetko kašlem a podobne. To si myslím, že je veľmi vážne z morálneho hľadiska, u zdravotníckych pracovníkov a u lekárov špeciálne.
Vzhľadom na obmedzený čas by som si teraz dovolil, aby som to stihol, predniesť pozmeňujúci návrh už aj preto, že výbor pre zdravotníctvo nebol prizvaný na rokovanie rozpočtového výboru v čase, keď sa kapitola rozpočtu rezortu zdravotníctva prerokúvala a nebolo možné sa k tomu vyjadriť, nebolo možné patrične veci vysvetliť a navyše sa v texte objavili nepresnosti vo vzťahu k citovaniu záverov, ktoré prijal zdravotnícky výbor.
Poznamenávam, že tento pozmeňujúci návrh podpísali všetci členovia výboru pre zdravotníctvo a ďalší poslanci, a potom ho odovzdám, samozrejme, v písomnej forme.
Skupina poslancov navrhuje teda vyňať na osobitné hlasovanie body D.1a) a D.1c) spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich. Na bod D.1a) by som zvlášť chcel upozorniť, to je to, aby sa schválilo na prvý polrok vyplatenie sedem dvanástin z teraz plánovaného rozpočtu, pretože v opačnom prípade ten dlh a tú situáciu, ktorá vznikla, sa nepodarí zastaviť, a tá guľa sa bude pred nami nabaľovať a valiť stále väčšia.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky:
1. Urýchlene iniciovať legislatívne opatrenia, na základe ktorých sa v roku 1999 umožní presun finančných prostriedkov z Fondu nemocenského poistenia a Sociálnej poisťovne do systému zdravotného poistenia vo výške 3,6 mld. Sk;
2. pripraviť legislatívne normy, ktoré od roku 2000 umožnia zlúčenie nemocenského a zdravotného poistenia do systému zdravotného poistenia;
3. urýchlene pripraviť návrh legislatívnych noriem, ktoré umožnia presunúť celú problematiku kúpeľnej starostlivosti do pôsobenia zdravotných poisťovní vrátane presunu finančných prostriedkov uvoľňovaných na tento účel zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne;
4. pripraviť návrh legislatívnych noriem, ktoré umožnia zvýšiť odvodovú povinnosť pre zdravotné poistenie znížením odvodovej povinnosti do nemocenského poistenia.
O každom z uvedených štyroch bodov žiadame hlasovať potom na záver osobitne.
Chcel by som len upozorniť a zdôrazniť, pretože chápeme, že nemožno zvyšovať deficit štátneho rozpočtu, že všetky tieto predložené návrhy zabezpečujú v istom zmysle nové koncepčné riešenie financovania systému zdravotného poistenia, čím sa predíde ďalšiemu zadlžovaniu systému tohto poistenia. Návrhy nebudú zvyšovať deficit štátneho rozpočtu v roku 1999 a nebudú si vyžadovať dodatočné zdroje štátneho rozpočtu.
Mohol by som teraz to ešte stručne obhajovať. Chcel by som len apelovať na tých, ktorí sú zodpovední za vedenie rezortu sociálnych vecí, aby prejavili istú solidaritu so zdravotníctvom a nepresúvali trošku možno aj kamuflovane prostriedky, ktoré ušetrili, pretože tam je na nemocenskom poistení ušetrených 5,5 miliardy Sk, aby ich nepresúvali do nejakých iných názvov alebo kapitoliek, ako je rezervný fond alebo dôchodkový fond, aby pocítili túto solidaritu, pretože na nemocenské poistenie fakticky "zarába" aj zdravotníctvo. To je aj dôvod, prečo ich chceme zlúčiť, pretože je to aj logicky správne. Je to aj vecné a je to aj spravodlivé.
Ďakujem vám pekne za vypočutie a za podporu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.
Znova sa pýtam ako u predchádzajúcich rečníkov: Pani poslankyňa Keltošová, faktická poznámka alebo procedurálny návrh? Čiže faktická poznámka. Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka. Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka. Pán poslanec Drobný - faktická poznámka. Pán poslanec Zelník - faktická poznámka. Pán poslanec Paška - faktická poznámka. Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka. Pán poslanec Tkáč - faktická poznámka. Tým končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvá s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Rakús, pri všetkej úcte k vašim vedomostiam a k vašej praxi chcela by som uviesť pre ostatných poslancov niekoľko stručných poznámok. Po prvé, spomínate si, ako v roku 1994 v tomto parlamente ste pozvali vy, keď my sme boli v opozícii, na odbornú prednášku zástupcov takzvanej Hutníckej zdravotnej poisťovne z Ostravy a dávali ste to za model poisťovníctva aj na Slovensku? Tá poisťovňa skrachovala do polroka. My sme vás vtedy na to upozorňovali, že tento model zdravotného poistenia na Slovensku nie je dobrý. Po druhé, pýtam sa, akej solidarity sa dovolávate teraz s rezortom práce a sociálnych vecí. Ak poviem veľmi stručne, zdravotníctvo po prvé nezarába na nemocenské poistenie, po druhé, solidarita je iba v zdravotnom poistení, to vám povedia všetci odborníci, ale v nemocenskom poistení je princíp zásluhovosti. To znamená, z môjho platu percento na nemocenské poistenie je určite vyššie ako z priemerného zárobku. Čiže tu solidarita neexistuje. V odborných kruhoch vám to vysvetlia.
To, že sa chcete zmocniť nemocenského fondu, ktorý je ziskový, momentálne, je pochopiteľné, ale to problém zdravotníctva nevyrieši. Pokiaľ zdravotníctvo neurobí rez, rázny systémový rez, čo sa týka počtu poistencov, počtu poisťovní, správnych nákladov, pokiaľ sa nedohodnete s rezortom sociálnych vecí, ktoré lôžka budú v nemocniciach vyhradené ako sociálne, pokiaľ neobnovíte aspoň čiastočne službu geriatrických oddelení a geriatrických sestier, tie náklady do zdravotníctva budú stále len rásť.
A na záver chcem dať ešte jeden námet. My sme pripravili ešte za našej vlády jeden spoločný zákon s rezortom zdravotníctva o spoločných revíznych kontrolných lekároch Sociálnej poisťovne, t. j. aj nemocenského fondu, aj zdravotného. Ja sa pýtam, prečo nejdete najprv touto systémovou zmenou a prečo chcete zničiť inštitúciu, ktorá funguje?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Belohorská, prosím.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som pána poslanca a bývalého ministra zdravotníctva podporiť v jeho nárokoch na rozpočet, a to z hľadiska Deklarácie základných ľudských práv a z hľadiska toho, aby Slovensko skutočne sa dostalo medzi vyspelé krajiny západnej Európy. Darmo sa budeme, páni, snažiť dodržiavať práva menšín, ktoré sú nadprávami, ak nebudeme rešpektovať základné ľudské práva, ktoré vo svojom článku 25 hovoria o tom, že každý má nárok na štandardnú lekársku starostlivosť, na základné sociálne podmienky a podobne, keď sa dostávame do štádia, že onkologickí pacienti na svoju liečbu, len čo je trošku drahšou liečbou, musia žiadať obyvateľstvo, aby sa na nich zbierali.
Takže pokiaľ pôjde o tento aspekt žiadosti aj pána bývalého ministra, ktorého, musím povedať, že si mimoriadne vážim ako odborníka, v tejto časti ho podporím, pretože vidieť jeho citlivý prístup k rezortu, ktorý riadil, na rozdiel od terajšieho ministra.