Šiesty deň rokovania
11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
24. a 25. marca 1999
24. marca 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram šiesty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Kandráč a pán poslanec Slobodník. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiadny poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa podpísali do prezenčnej listiny, a tým dokumentovali svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni. Overovateľov žiadam, aby hodinu po začatí rokovania Národnej rady uzavreli prezenčnú listinu.
Pokračujeme v rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999. Chcem pripomenúť, že poverení členovia poslaneckých klubov, ktorí boli prihlásení do zoznamu rečníkov, už vystúpili. Teraz vystúpia poslanci v poradí, v akom sa písomne prihlásili, ako som to už včera uviedol.
Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh?
Zapnite pani poslankyňu Malíkovú.
Poslankyňa A. Malíková:
Môj procedurálny návrh spočíva v tom, aby podľa § 146 rokovacieho poriadku zasadol ústavnoprávny výbor a rozhodol o pochybnostiach o postupe podľa tohto zákona. Týka sa to včerajšieho vystúpenia dvoch členov vlády, keď sme nemali možnosť reagovať bezprostredne na vystúpenie každého z nich. Chcela by som odôvodniť svoj návrh tým, že § 33 v odseku 1 hovorí: Poslanci majú v rozprave právo na faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka. Samozrejme, že sa v rokovacom poriadku hovorí aj o prednostnom vystúpení členov vlády a tak ďalej, ale oni sú tiež rečníkmi. Preto si myslím, že včera bol hrubým spôsobom porušený zákon a nestalo sa tak po prvýkrát, je to už vlastne tradícia. Preto si myslím, že členovia vlády sa jednoducho boja diskutovať s opozíciou a boja sa našich poznámok.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská, máte procedurálny návrh?
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán predseda, ja by som vás so všetkou vážnosťou a úctou k stoličke, na ktorej sedíte, požiadala, aby ste boli taký láskavý a zvolali politické grémium ešte predtým, ako dnes začneme rokovať, aby sa neopakovalo to, čo sa opakovalo včera, aby bola jasná dohoda medzi koalíciou a opozíciou, ako a kedy môžeme vystupovať. Prehrala som si včerajší deň v noci z pásky. Analýzou som dospela k tomu, že vlastne viacej ste vystupovali vy ako my, pritom dnešné médiá podviedli vlastne občanov tohto štátu, lebo ich informujú, že opozícia reagovala. Takže chcem vás upozorniť, že za opozíciu vystúpil len pán Andel a pán Sergej Kozlík. Kto sa tu producíroval, bola, naopak, koalícia. Zdržiava. Takže prosím vás veľmi vážne, aby ste zvolali politické grémium a povedali, ako sa môžeme vyjadrovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Malíkovej, ktorá žiada, aby zasadol ústavnoprávny výbor a v zmysle § 146 riešil rozpor, pokiaľ ide o procedurálne otázky spojené s udeľovaním slova predsedom parlamentu, podpredsedom parlamentu, členom vlády a reagovanie na nich faktickými poznámkami. Ide o tento rozpor. Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Malíkovej.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 5 poslanci.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh pani Malíkovej neprešiel.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze. Zvolám politické grémium cez obedňajšiu prestávku. Myslím si, že rokovanie prebieha v súlade s rokovacím poriadkom.
(Hlasy v sále.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem schôdzu na polhodinu a zvolávam poslanecké grémium.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v poslaneckom grémiu sme sa dohodli, že je potrebné hľadať východisko, pokiaľ ide o uplatňovanie § 28 a § 33 rokovacieho poriadku, aby nedochádzalo ku kolízii, pretože tam výklad nie je jednoznačný. Preto sme sa dohodli, že bude sa to pri vedení schôdze uplatňovať tak, že po každom vystúpení napríklad predsedu parlamentu, podpredsedov parlamentu, členov vlády, budú umožnené faktické poznámky. To je po prvé. (Potlesk.)
Po druhé, aby, pokiaľ ide o faktické poznámky, sa sprísnilo udeľovanie slova a rešpektovanie toho, že faktická poznámka má vecne reagovať na posledného rečníka. Ak to tak nebude, jednoducho predsedajúci odoberie slovo.
Po tretie, dohodli sme sa, že pokiaľ ide o faktické poznámky k včerajšiemu dňu, už dnes to uplatňovať nebudeme a budeme pokračovať v rokovaní prvým písomne prihláseným rečníkom. Odporúčam Národnej rade, aby sme hneď na úvod, keď začnú vystupovať prví písomne prihlásení mimo poslaneckých klubov, schválili limit 10 minút, pretože sa prihlásilo vyše 70 prihlásených a treba racionálne túto schôdzu zvládnuť.
Preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe tejto dohody v poslaneckom grémiu ako predsedajúci odporúčam, aby vystúpenia písomne prihlásených boli podľa rokovacieho poriadku obmedzené na 10 minút. Prezentujme sa a hlasujme o tomto mojom procedurálnom návrhu.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol schválený.
Budeme pokračovať v rozprave. Prvým písomne prihláseným mimo klubov je pán poslanec Ján Šimko. Udeľujem mu slovo.
Pán poslanec Šepták, máte procedurálny návrh?
Počkajte, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som vás požiadať, aby ste oznámili členom vlády, že prerokúvame štátny rozpočet na rok 1999. (Hlas z pléna.) Nevysvetlila mi, pán predseda. Ja si myslím, že sa to nedá vysvetliť, pretože aj o desiatej je lukratívny čas, nielen o osemnástej. Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcem vysvetliť poslancom, ako som to urobil na poslaneckom grémiu, že momentálne zasadá vláda, o 12.00 hodine skončí a zúčastní sa na rokovaní o štátnom rozpočte.
Pani poslankyňa Belohorská, máte procedurálny návrh?
Zapnite pani poslankyňu Belohorskú.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcela by som len poznamenať, ďakujem za to, že ste akceptovali predtým moju požiadavku, ale chcem vás upozorniť na jednu vec. Otázka rozpočtu je otázkou bytia a nebytia každej vlády a v každom štáte. Ak chceme ísť do Európskej únie, jednoducho nie je správne usekávať diskusiu k rozpočtu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh.
Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Môj procedurálny návrh je tento: Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby sa jej členovia dostavili na obhajobu návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý predložili do parlamentu. Zdôvodnenie je nasledovné: Včerajšie vystúpenie vlády nebola obhajoba tých otázok, ktoré sú v návrhu štátneho rozpočtu, ale boli to útoky na opozíciu, ktorá predtým bola pri vláde. A chcem povedať toľko, pokiaľ pracovala vláda Vladimíra Mečiara, prerušovala rokovanie vlády a na rozpočet prichádzala alebo vysielala aspoň časť svojich členov tak, aby bola uznášaniaschopná.
Predseda NR SR J. Migaš:
Aj napriek môjmu vysvetleniu je tu procedurálny návrh pani poslankyne Tóthovej. Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovalo 10 poslancov.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh neprešiel.
Pani poslankyňa Kolláriková, máte procedurálny návrh?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Dávam procedurálny návrh. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte bola prítomná predkladateľka, teda pani Schmögnerová. Zdôvodnenie: Ako môžeme rokovať o návrhu zákona, pri ktorom nie je prítomný predkladateľ.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som organizačný odbor, aby upozornil pani ministerku, aby sa dostavila na rokovanie Národnej rady a bola prítomná pri prerokúvaní rozpočtu. Myslím si, že o tomto návrhu nemusíme hlasovať. Pani ministerka bola na úvod schôdze, prerušili sme ju kvôli politickému grémiu, urobím všetko preto, aby zasadla na svoje miesto a bola prítomná pri prerokovaní.
(Hlasy z pléna a šum v rokovacej sále.)
Pán poslanec Lexa, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec I. Lexa:
Pán predseda, môj procedurálny návrh znie, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o odstránenie niekoľko desiatok príslušníkov Policajného zboru, ktorí sa nachádzajú za dvojitými zátarasami pred parlamentom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Toto nie je, pán poslanec, procedurálny návrh.
Ja som pána ministra upozornil. On dnes dá snemovni vysvetlenie. Toto nie je procedurálny návrh, o ktorom by som dal hlasovať.
Poslanec I. Lexa:
Je to procedurálny návrh. Je to procedurálny návrh, pretože navrhujem, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky. Chcem zdôvodniť, že ma zastavil jeden z príslušníkov polície, ktorý protestuje, samozrejme, neverejne, proti takémuto postupu ministra vnútra, ktorý zavádza policajný štát.
Predseda NR SR J. Migaš:
Opakujem. Toto nie je procedurálny návrh, nedám o ňom hlasovať. Ja som pána ministra upozornil, on dá vysvetlenie alebo informáciu Národnej rade.
Pán poslanec Hofbauer, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, žiadam prerušiť rokovanie Národnej rady až do príchodu členov vlády, predovšetkým hospodárskych ministrov, pretože je prejavom neúcty, ak my tu rokujeme a vláda tu prítomná nie je. Žiadam o tomto hlasovať bez rozpravy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Navrhovateľ a členovia vlády sú prítomní, ostatní prídu po rokovaní vlády. Hlasovali sme o tomto procedurálnom návrhu, ktorý nebol schválený. Pokračujeme v rozprave.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko, máte slovo.
(Hlasy v rokovacej sále.)
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážená pani ministerka,
páni ministri,
dámy a páni poslanci,
dovolím si hneď v úvode konštatovať, že vzhľadom na poznanie, ktoré som nadobudol z podkladov oficiálnych štatistických ekonomických informácií o súčasnej ekonomickej situácii v našom štáte, je predkladaný vládny návrh o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 návrhom, ktorý v Národnej rade svojím hlasovaním podporím.
Vládny návrh o štátnom rozpočte predpokladá ako maximálne a krajné riešenie schodok vo výške maximálne 15 miliárd korún. Osobne by som na základe poznania súčasného stavu spoločnosti a uskutočnených konzultácií s politicky nezainteresovanými odborníkmi z finančného rozpočtovníctva si dovolil nakomponovať schodok vyšší najmenej o 1,5 miliardy. Išlo by, samozrejme, o zvýšenie výdavkov verejnej spotreby pre obyvateľstvo, konkrétne na riešenie problémov na úseku zdravotníctva, ďalšou vážnou oblasťou by bolo zvýšenie objemu výdavkov v kapitole ministerstva výstavby a verejných prác, t. j. zvýšenie bežných transferov na iných vládnych úrovniach, konkrétne v prospech výdavkov na technickú vybavenosť v rámci programu rozvoja bývania.
Toto preferovanie presadenia názoru o zvýšení objemu výdavkov na bytovú výstavbu počnúc, samozrejme, už rokom 1999, vychádza z volebného programu Strany občianskeho porozumenia, ktorý má podobné zámery na úseku riešenia bývania v našej spoločnosti, ako boli a sú aj programy iných politických subjektov, predovšetkým koaličných partnerov, t. j. politických strán SDK, SDĽ a SMK. Konštatujem, že aj kluby poslancov súčasnej opozície by mali podporovať smerovanie rozpočtu na riešenie bytovej výstavby spoločnosti tak dnes, ako aj v budúcnosti, pretože aj ich programy preferovali potrebu riešenia tejto oblasti v tomto čase. Z rozpočtu bolo cítiť, ale aj vystúpenie pani ministerky financií potvrdilo, že navrhovateľ totiž nepredpokladá bezkolízne dosiahnutie predovšetkým výšky návrhom stanovených príjmov. Toto konštatovanie mi dáva možnosť štátnemu rozpočtu pre rok 1999 prisúdiť prívlastok opatrný rozpočet. Ale podľa môjho názoru takáto stratégia poslanca za Stranu občianskeho porozumenia je prijateľná skutočne iba v tomto roku. V budúcich rokoch očakávam dimenzie rozpočtu tak, aby postupne napĺňali volebný program našej strany, a tým vlastne volebné programy partnerských koaličných strán, ktoré všetky sú zakomponované v programovom vyhlásení vlády.
Občania zvolili zmenu a oprávnene očakávajú zmeny predovšetkým v ekonomickej oblasti, čo sa logicky premietne v zlepšení životných podmienok. Zatiaľ občania chápu, že dosiahnuť takýto cieľ je v súčasnosti skoro nemožné.
Kladom predloženého vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 je zámer rozpočtu zaoberať sa opodstatnenosťou a legálnosťou znižovania ziskovosti veľkých podnikov a bánk. Subjekty disponujúce aktívami v objeme niekoľko sto miliárd vykazujú za predchádzajúce obdobia doslova smiešne zisky, ktoré navyše aj medziročne majú klesajúcu úroveň. Uvediem príklad. Banky v Slovenskej republike pracujú s aktívami vyše 800 miliárd, z toho rozhodujúce banky s rozhodujúcou účasťou štátu, t. j. Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka s aktívami 400 miliárd korún. Banky na Slovensku spolu vykázali za tri štvrťroky roka 1998, to znamená k termínu tesne pred konaním parlamentných volieb, čo bol môj zámer uviesť tieto čísla, zisk vo výške 2,8 miliardy korún. Ide síce za rovnaké obdobie roka o nárast zhruba o plus 0,3 miliardy korún, avšak z toho práve banky s rozhodujúcou účasťou štátu vykázali za uvedené obdobie stratu vo výške 2,5 miliardy korún. Porovnajme skutočnosť napríklad roka 1995, keď banky s rozhodujúcou účasťou štátu vykázali nie stratu, ale zisk vo výške 1,5 miliardy korún. Ak by uvedené banky za rok 1998 udržali iba uvedenú úroveň hospodárenia z roku 1995, tak príjem do štátneho rozpočtu z uvedených bánk by bol vo výške nie menej ako 800 miliónov korún. Nemusel by som dnes na tejto pôde polemizovať o rizikách pri prípadnom zvýšení rozpočtových výdavkov, a teda schodku v objeme vyššom o 1,5 miliardy korún.
Uvediem ešte, že celková výška klasifikovaných úverov dosiahla výšku 135 miliárd, z čoho majú banky s rozhodujúcou účasťou štátu 95 miliárd. Celková výška nekrytej straty sa uvažuje za rok 1998 vo výške 18 miliárd, z toho v rozhodujúcich bankách 16 miliárd korún. Hospodárenie bánk, ako je napríklad Tatrabanka, Ľudová banka bolo v roku 1998 kvalitatívne na úplne inej úrovni. Veď zatiaľ ku dňu konania parlamentu nekonsolidované hospodárenie roka v Tatrabanke za rok 1998 uvádza zisk vo výške 1 miliardy a zisk Ľudovej banky je 0,4 miliardy. Tieto údaje určite presvedčivo ukazujú na divnú situáciu v bankách s rozhodujúcou účasťou štátu, ku ktorej došlo za posledné obdobie.
Pri takejto ekonomickej úvahe finančných súvislostí a objemov štátneho rozpočtu začína určite opäť oscilovať myšlienka o účasti zahraničného kapitálu pri transformácii aj bánk. Bude však potrebné najprv prebrať možnosť fúzie uvedených bánk.
V oblasti stavebného sporenia je nutné počítať s možnosťou obnovenia systému takzvaného solidárneho sporiteľa. Zatiaľ mi však ostáva sa iba opýtať: Bude návrhom štátneho rozpočtu vymedzený objem štátneho príspevku stačiť? Sám si odpoviem: Určite nie. Niet však z čoho pridať. Z hľadiska štruktúry výdavkov je podiel kapitálových výdavkov len 6,2 % z celkových výdavkov. V tomto období chápem navrhovateľa, len upozorňujem, že v budúcich rokoch si to už nebude môcť dovoľovať, ak chceme dosiahnuť skutočnú dynamiku rastu spoločnosti, nie fingovanú ako doposiaľ.
Kľúč k prerozdeľovaniu prostriedkov pre obce a mestá podľa počtu obyvateľov nie je spravodlivý. Treba zohľadňovať aj klimatické podmienky a iné špecifické regionálne podmienky. Iné je napríklad udržiavať miestne komunikácie v horskom prostredí napríklad Vysokých Tatier, ako aj na juhu Slovenska. Rovnako v budovách v Tatrách sa kúri po celý rok, na juhu iba niekoľko mesiacov. Ďalej životy rôznych regiónov sú regulované inými normami, ako je napríklad norma ochrany prírody a podobne. Odporúčam vláde Slovenskej republiky pripraviť novú právnu úpravu prerozdeľovania výdavkov pre obce a mestá už v rámci prípravy rozpočtu obdobia roka 2000.
Podstatnou podporou súčasných potrieb štátneho rozpočtu je určite zníženie výdavkov na úseku štátnej správy, konkrétne na úseku ústredných štátnych orgánov. Dôležité určite je aj urýchlené prehodnotenie zámeru na opätovnú územnú reorganizáciu štátu s cieľom znížiť počet subjektov regionálnej štátnej správy.
Musel som zredukovať svoje vystúpenie, a preto na záver, vážené dámy a páni poslanci, trochu odbočím. Myslím si, že môj rozbor vybraných ekonomických súvislostí v návrhu štátneho rozpočtu s konkrétnymi námetmi a návrhmi do budúcnosti je odpoveďou na faktickú poznámku pána poslanca Šveca vyslovenú vo včerajšej rozprave k vystúpeniu pána Schustera. Ako koaličný poslanec Národnej rady za Stranu občianskeho porozumenia konštatujem, že ospravedlnením existencie obsahu faktickej poznámky pána Šveca je jeho záujem kandidovať na pozíciu prezidenta Slovenskej republiky a znevažovať výsledky práce poslanca, primátora pána Schustera, tiež kandidáta na prezidenta. To, že pán Švec nevedel, že Mestský stavebný podnik v Košiciach, ktorý už ani neexistuje, bol delimitovaný už v roku 1990 na podnik, ktorého zakladateľom, a teda aj usmerňovateľom bolo príslušné odvetvové ministerstvo, a teda s magistrátom Košíc v čase pôsobenia pána Schustera, mi neprekáža. Ale veľmi mi prekáža ako koaličnému poslancovi spôsob, ktorým sa rozhodol pán poslanec Švec na parlamentnej pôde uskutočňovať svoju prezidentskú kampaň. Myslím si, že sa so mnou zhodnete, že takýto spôsob vedenia prezidentskej kampane nezodpovedá osobnosti budúceho prezidenta.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi za vystúpenie v rozprave.
V rámci faktických poznámok sa hlásia pán poslanec Cuper, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Paška, pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Lexa, pán poslanec Gabriel. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Ako prvý s faktickou poznámkou je pán poslanec Cuper.
Nech sa vám páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja nemám faktickú pripomienku, tentoraz mám procedurálny návrh.
Podávam procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, aby bola prerušená okamžite schôdza, aby bol prizvaný do parlamentu minister vnútra Pittner, aby podal vysvetlenie poslancom Národnej rady, prečo každé ráno pred parlamentom je policajné cvičenie aj s čítaním rozkazu, prečo sú tam hasičské autá, prečo sú tam zátarasy. Vari sa nebojí pán Pittner o poslancov vládnej koalície, že majú strach pred občanmi tohto štátu? Lebo my poslanci opozície strach pred občanmi nemáme a cítime sa byť ako v policajnom štáte.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, k veci, prosím vás. Návrh ste predniesli, zároveň vám uplynula jedna minúta na procedurálny návrh.
Prosím, vypnite pána poslanca.
Poslanec J. Cuper:
Neustále sme sledovaní, odpočúvané sú nám telefonáty. Ja hovorím o procedurálnom návrhu, pán predsedajúci, nezvykajte sa na tieto nedemokratické móresy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Jasovský.
Nedám, pán poslanec Cuper, o tom hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo, pretože vzniká reálna možnosť, že v tomto parlamente o chvíľu opozičný politik nebude môcť vystúpiť.
Obdivujem pána poslanca Šimka, ktorý niekoľko minút po tom, ako ste odhlasovali v snemovni, že rozprava je skrátená v jednom vystúpení na desať minút, dokázal svoje vystúpenie zostrihať, skrátiť, prepísať tak, aby mu to vyšlo presne bez jednej minúty na deväť minút. Ja som sa na svoje vystúpenie v parlamente pripravoval niekoľko týždňov, minul som obrovské množstvo času a prostriedkov na to, aby som sa stretol s pracovníkmi rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, stretol som sa s mnohými riaditeľmi SAD, stretol som sa so železničiarmi, s vedením železníc, stretol som sa s odborármi, cestármi, stretol som sa s poštármi, stretol som sa s telekomunikačiarmi, pripravil som si množstvo materiálu. Tento rezort má dnes 120 tisíc ľudí a ja mám za desať minút povedať to, čo si o tomto rezorte myslím a mám povedať názor, ako tento rezort má smerovať ďalej.
Bolo by bývalo korektné, keby ste nás boli upozornili, že máme za desať minút niečo natárať a nepripravovať sa niekoľko týždňov na seriózne vystúpenie v tomto parlamente. Ja si zákon ctím a vážim, som presvedčený, že zákon o štátnom rozpočte by mal byť základným dokumentom na fungovanie a riadenie tohto štátu. Ale aj predchádzajúce vystúpenie deklarovalo, že sa vystúpenie pána predrečníka vôbec nedotýka štátneho rozpočtu, presadzujú sa stranícke záujmy, a to nie je správne. Rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií bol doteraz rezortom, v ktorom bol prioritou rozvoj stratégie a zamestnanosť. Dnes je tento rezort úplne na krachu, stáva sa zdrojom nezamestnaných v tomto štáte. Ďakujem pekne za takúto možnosť vystupovania v parlamente. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka.
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vystúpenie pána poslanca Šimka bolo mimoriadne konštruktívne, očakával som však, že v závere aj navrhne spôsob, akým by sa zvýšil rozpočet na individuálnu výstavbu a ostatnú bytovú výstavbu na Slovensku, nakoľko naozaj je to veľmi vážny problém, ktorý zaujíma celé obyvateľstvo, ale zaujíma aj stavebný priemysel. V tomto konštruktívnom duchu však včera pre tlač pani ministerka Schmögnerová povedala, že vlastne naše rokovanie je zbytočné zdržiavanie času a myslím si, že toto bola urážka aj pána poslanca Šimka a ďalších poslancov vládnej koalície, ktorí úprimne chcú navrhnúť, aj s opozičnými poslancami, možné riešenia, ktoré sú východiskom z daného stavu aj východiskom z rozpočtu, aby sa naplnila príjmová stránka a tak sa riešila aj výdavková stránka. A v tomto smere, myslím si, že je to vrcholne nekorektné zo strany pani ministerky takto znehodnocovať naše vystupovanie.
V súvislosti s bytovou výstavbou by som chcel upozorniť veľmi dôrazne, že navrhnuté prostriedky v štátnom rozpočte jednoducho nezaložia žiadnu novú bytovú výstavbu na Slovensku. Je doposiaľ prihlásených 7 768 žiadateľov na príspevok zo štátnych prostriedkov na podporu výstavby ich bytov, ktoré vlastne už sú skoro dokončené, čiže nie sú pre stavebné organizácie žiadnou pracovnou príležitosťou. Štátny rozpočet bude kryť len tieto byty a nezaloží vôbec žiadnu novú bytovú výstavbu, čo bude znamenať aj neplnenie vládneho programu a programov koaličných politických strán.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Som veľmi rada, že pán poslanec Šimko pripomenul verejne voličom SOP, ale, samozrejme, aj voličom celej koalície, že v ich programe bolo zvýšenie objemu výdavkov na bytovú výstavbu. Dokonca vyslovil aj presvedčenie, že keby sa to udialo, celkom určite by to podporila aj opozícia. Samozrejme, že by to podporila, pretože aj my sme to mali vo svojich predvolebných programoch. Ale potom akosi nechápem, prečo pán poslanec nedal aspoň jeden pozmeňujúci návrh, prečo to aspoň neskúsil, či mu to nevyjde a či by náhodou sa nedali tie prostriedky na bytovú výstavbu zvýšiť. Inak je to úplný alibizmus, vystupovanie o ničom.
A keď sa tu pred chvíľou teda skracovali tie diskusné príspevky na desať minút, tak hádam by sa malo uvažovať aj o tom, že nech potom nevystupujú poslanci, ktorí iba plačú nad rozpočtom, ale potom na záver stranícky poslušne skonštatujú, že, žiaľ, tohto roku sa nedá nič robiť. To je úplne alibizmus tejto vlády, ktorá sa tvári, že ona síce bude vládnuť štyri roky, ale tento rok nemôže robiť nič, začne to robiť až od budúceho roku. Povedala by som, že nie je to alibizmus, ale že je to úplne infantilné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Paška, prosím.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šimko, na reklamných tabuliach pri našich cestách môžeme dodnes vidieť vaše predvolebné sľuby, v ktorých sa zaväzujete, že ak sa dostanete k vládnej moci, presadíte vysielanie priamych prenosov z rokovania slovenského parlamentu. V štátnom rozpočte na rok 1999 je pre Slovenskú televíziu navrhnutých o 100 miliónov Sk menej, ako mala Slovenská televízia v predchádzajúcom roku. Za takýchto finančných podmienok, samozrejme, nemôže Slovenská televízia zabezpečiť priame prenosy z Národnej rady. Nemyslíte si, že ak podporíte takýto návrh štátneho rozpočtu, aký je predložený, dopustíte sa podvodu na svojich voličoch?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Všetko, pán poslanec?
Poslanec J. Paška:
Áno.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Hofbauer, prosím.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, v prvom rade kategoricky protestujem proti tomu, že nebolo hlasované o mojom procedurálnom návrhu a takisto nebolo hlasované o procedurálnom návrhu Jána Cupera. Predsedajúci tejto schôdze nemá mandát na to, aby debatoval o procedurálnych návrhoch, ale aby o tom dal hlasovať. To je v súlade s rokovacím poriadkom. A ja teraz dávam ďalší procedurálny návrh, aby s okamžitou platnosťou boli stiahnuté policajné zbory a hasičské zbory z okolia tohto parlamentu, pretože je absurdné, ak vstupujem do rokovacej sály, do tejto budovy a policajti ma zastavia, že čo tu hľadám. Nuž tak ich teda jednoznačne nie a pána ministra Pittnera takisto nie.
A k vystúpeniu poslanca Šimka. Pán poslanec Šimko, ak vyjadril, že občania chápu, že dosiahnutie zámerov SOP je v súčasnosti nereálne, tak moja otázka znie, že kedy robila SOP prieskum verejnej mienky medzi občanmi o tom, čo poslanci chápu alebo nechápu a aká je miera ich chápavosti alebo nechápavosti. A druhá vec, že pokiaľ v budúcom štátnom rozpočte predstavy Strany občianskeho porozumenia budú rešpektované, to znamená, že v tomto rozpočte nie sú rešpektované, takže moja otázka automaticky smeruje: Tak prečo potom poslanci Strany občianskeho porozumenia budú podporovať tento rozpočet, ktorý nerešpektuje ich predvolebné sľuby a ich predstavy a rešpektuje niečo úplne iné.
A ešte jedna poznámka k SOP a k ďalším stranám. Páni, bolo by účelné, keby ste si predvolebnú prezidentskú kampaň robili na inom fóre, zriadili si nejakú tribúnku tu niekde na verejnom priestranstve a tam rečnili, čo vám srdce ráči a neprevetrávali ste klady a zápory svojich prezidentských kandidátov tu v tejto rokovacej sále, lebo toto je mimo rámca rokovania tohto parlamentu. A žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste upozornili vystupujúcich na to, čo je predmetom rokovania v tejto sále.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem. Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem za slovo.
Súhlasím s predrečníkom, že je veľmi dôležité riešiť bytovú otázku pre mladých ľudí, pokračovať vo výstavbe bytov pre mladých ľudí, pretože mladí ľudia a mladé rodiny samy nemajú možnosť si vyriešiť bytový problém. Veď iba vstúpili do života ekonomicky činných ľudí a peniaze zatiaľ na to ešte nemajú. Je chvályhodné, že je to vo vládnom programe, ale nestačí to proklamovať len na papieri, pretože to, čo je v rozpočte, to skutočne nestačí. V rozpočte nie sú peniaze na náležitú podporu zámerov vlády v oblasti bytovej politiky, ako to bolo proklamované vo vládnom programe. Prémia stavebného sporenia stále ostáva na úrovni 6 tisíc korún. Keď je už teraz inflácia, tak vlastne táto hodnota 6 tisíc korún nie je ani na úrovni roku 1998. Pýtam sa, ako chce vláda naplniť svoj program, ktorý prezentovala ľuďom, keď túto otázku pre mladých ľudí nerieši. Alebo ich dáme bokom?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pán poslanec Lexa, nech sa páči - faktická poznámka.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
na vystúpenie pána poslanca Šimka by som chcel uviesť, že sa mi javí, že v poslednej časti sa nedotýkalo vôbec rozpočtu, ale sa týkalo vyslovene politiky. Chcem na základe tohto povedať tiež to, že sa mi nepáčilo ani vystúpenie pána poslanca Šveca, rovnako ako sa mi nepáčili rozprávky o človiečikovi od pána poslanca Schustera. To znamená, chcem to v reakcii povedať.
Po druhé, pán predsedajúci, nie je v poriadku, keď parlament je mesiac obliehaný policajnými kordónmi. Myslím si, že nemáte právo nedať hlasovať o procedurálnych návrhoch. Už ste nedali hlasovať ani o mojom v tomto smere a ja vás žiadam, aby ste o ňom dali hlasovať, pretože deň čo deň sa tu posilňujú tieto policajné hliadky. Posilňujú sa tu dokonca tie požiarne vozidlá, neviem na základe čoho. Čoho sa bojíte? Občanov Slovenskej republiky?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec, k tomu len toľko. Nedám o tomto návrhu hlasovať z toho dôvodu, že nesúvisí s vecou, ktorú prerokúvame v tejto snemovni.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Pán poslanec Gabriel, nech sa páči - faktická poznámka.
Pán poslanec Gabriel má slovo.
Poslanec J. Gabriel:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Osobne som veľmi rád, že čoraz viac ľudí a hlavne poslancov, ktorí sú dôležitou súčasťou riadenia spoločnosti, sa zaujíma aj o bankový systém a snaží sa vnikať do jeho problematiky. Žiaľ, myslím si, že nesúvisí to priamo s touto témou rozpočtu roku 1999, ale napriek tomu som rád, že takáto úvaha tu zaznela o ziskovosti a stave slovenských bánk. Určite to napomôže budúce riešenie a budúce úvahy o reštrukturalizáciu bankového systému, predpokladám, že vláda sa tým zaoberá spolu s Národnou bankou Slovenska a dotknutými bankami. Pán poslanec, iba niekoľko poznámok. Klasifikované aktíva v bankách, kde s prevahou je akcionárom štát, vznikli predovšetkým nie v systéme po roku 1989, ale pred rokom 1989.
Môžem to dokladovať, povedzme, iba za jednu banku, nie za všetky banky. Jedna banka podľa výroku audítora, medzinárodného audítora, Deloitte and Toutche bol ten audítor, povedala, že z jej stavu klasifikovaných aktív 84 % vzniklo pred 1. 1. 1990. Netvrdím, že ďalšie banky nemajú problémy s klasifikovanými aktívami väčšinou z nového obdobia, ale pokiaľ viem, v jednej z veľkých - nemenujem tie banky náročky - takisto štátom riadených bánk, gro klasifikovaných aktív vzniklo z malej privatizácie. Takže situácia nie je taká jednoduchá a myslím si, že keby ste sa boli opýtali na niektoré veci, bol by som vám to bližšie vysvetlil a boli by sme sa dohodli aj na nejakom spoločnom postupe, ako iniciovať možnosti riešenia bánk, a nie dostávať ich do politickej polohy.