Predseda NR SR J. Migaš:

Upokojte sa, panie poslankyne a páni poslanci. Faktické poznámky budú na oboch členov vlády.

Takže nech sa páči, pán podpredseda vlády, vystupujte.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďalším veľmi dôležitým dôvodom stavu podnikovej sféry, ktorý tu dnes je a ktorého dôsledkom je znižujúci sa príjem z daní z právnických osôb, z daní zo zisku právnických osôb, je spôsob, akým sa tu privatizovalo. Chcem poukázať na to, že pokles príjmov z dane z príjmu, z dane zo zisku právnických osôb nie je záležitosťou, ktorá vznikla teraz. K značnému poklesu výnosu tejto dane došlo už v roku 1997 oproti roku 1996, keď objem výnosu dane z príjmov právnických osôb bol o 30 % menší ako bol v roku 1996. Zároveň v tom istom roku 1997 objem vytvoreného zisku bol síce menší ako v roku 1996, ale len o 6 %. Takže pri o 6 % nižšom príjme zo zisku v podnikovej sfére príjem dane zo zisku v roku 1997 bol nižší o 30 %. To znamená dôkaz enormných daňových únikov a podvodov.

Ďalším dôvodom, prečo privatizácia je jednou z príčin toho zlého stavu v podnikovej sfére, je rozkrádanie majetku, ktorý ste v privatizácii prideľovali svojim priaznivcom. Východoslovenské železiarne, bývalý najziskovejší a najväčší podnik v Slovenskej republike, boli ukážkovým spôsobom...

(Tlieskanie poslancov.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, upokojte sa, vystupuje pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

... vykradnuté človekom, ktorý sa preslávil viac kúpou pražskej Sparty a svojou nenásytnosťou, ako skutočnými podnikateľskými schopnosťami. Na margo toho, aký je...

(Tlieskanie poslancov.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, upokojte sa.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne za uznanie, budem pokračovať.

(Tlieskanie poslancov.)

Čo sa týka privatizácie, najlepším dôkazom spôsobu, akým ste vydrancovali túto krajinu, je porovnanie výnosu z privatizácie, ktorý po vás za štyri roky vášho šafárenia ostal. A najlepšou ukážkou je porovnanie tohto výnosu z vašej veľkej privatizácie s výnosom z malej privatizácie. V malej privatizácii v rokoch 1991 až 1992 bol privatizovaný majetok účtovnej hodnoty 12 mld. korún. Tento bol privatizovaný v priebehu rokov 1991 a 1992 transparentným prehľadným spôsobom v dražbách a výnos z privatizácie týchto 12 mld. korún účtovnej hodnoty bol 13 mld. korún, efektívnych 13 mld. Sk prišlo do rozpočtu ministerstva privatizácie a do štátneho rozpočtu, ktoré sa mohli použiť na rozvojové programy, na financovanie školstva, zdravotníctva a podobných záležitostí.

Ako vyzerá v tomto zmysle porovnanie vašej privatizácie za roky 1995 až 1998? Za tieto roky Fond národného majetku pod vaším vedením, ktorý bol riadený schôdzami každý pondelok...

(Tlieskanie a piskot poslancov.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím, aby ste sa upokojili, vystupuje podpredseda vlády.

Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

(Po prestávke.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v 11. schôdzi Národnej rady.

Prerušili sme vystúpenie pána podpredsedu vlády. Chcem vám povedať, že v súlade s rokovacím poriadkom § 28 som udelil podpredsedovi vlády slovo. V súlade s týmto paragrafom môžem kedykoľvek udeliť slovo členovi vlády. Takto som to urobil. Pán podpredseda vlády má slovo. Chcem vám povedať, že po vystúpení podpredsedu vlády udelím faktické poznámky na členov vlády.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, pokračujte vo svojom vystúpení.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda,

vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi, aby som pokračoval. Zopakujem, nadviažem tam, kde som skončil. Hovoril som o privatizácii. Hovoril som o tom, aké boli reálne výnosy z privatizácie počas posledných štyroch rokov, a porovnával som to s výnosmi z malej privatizácie, ktorá bola uskutočnená v rokoch 1991 a 1992. Veľmi stručne zopakujem o malej privatizácii. V malej privatizácii bol dražbami, teda transparentným spôsobom, predaný majetok účtovnej hodnoty 12 mld. korún, pričom výnos pre štát, výnos pre ministerstvo privatizácie, pre štátny rozpočet bol 13 mld. korún, teda viac ako bola súhrnná účtovná hodnota týchto predávaných prevádzkových jednotiek. Malá privatizácia teda priniesla pre krajinu, pre štát prostriedky vo výške 13 mld. korún pre rozvoj a financovanie takých oblastí, ako bolo zdravotníctvo, školstvo a ďalšie.

(Sústavné tlieskanie poslancov.)

Ako v tejto súvislosti vyzerá porovnanie príjmov z veľkej privatizácie uskutočňovanej v rokoch 1995 až 1998? Za tieto 4 roky Fond národného majetku pod vedením špičiek bývalej vládnej koalície, ktoré riadili Fond národného majetku každý pondelok na Úrade vlády na koaličných rozhovoroch za účasti troch predsedov bývalých koaličných strán, tento Fond národného majetku predal za tieto 4 roky majetok v účtovnej hodnote 110 mld. korún. Išlo o mnohé veľké prosperujúce podniky, ako boli Východoslovenské železiarne, ako bola Nafta Gbely a ako boli ďalšie podobné podniky. Týchto 110 mld. korún majetku v účtovnej hodnote veľmi lukratívnych vyspelých podnikov bolo predaných tak, že reálny výnos pre Fond národného majetku bol len 12 mld. korún. Teda skutočný výnos z predaja 110 mld. korún majetku vo veľkej privatizácii počas tretej Mečiarovej vlády bol nižší ako výnos z malej privatizácie. A nielen to. Nielenže výnos pre štát bol omnoho nižší, okrem toho táto tzv. privatizácia tu zanechala obrovský dlh v dedičstve dlhopisov, ktoré boli vymyslené na to, aby slúžili ako ďalší kanál na vykrádanie štátneho majetku a na zvýhodňovanie privatizérov tesne spojených s bývalou vládnou koalíciou.

Keď dnes páni opoziční poslanci tomuto tlieskajú, bol to skutočne obdivuhodný výkon. Pán Rehák, skutočne máte čomu tlieskať. Rozkradli a vydrancovali ste túto krajinu za 4 roky spôsobom, akým sa potvrdilo, presne sa potvrdilo to, čo predseda Demokratickej strany Ján Langoš na vaše margo povedal už v roku 1996. Povedal, že sa správate ako cudzia moc na dobytom území.

K dlhopisom. Dlhopisy boli zámerne vymyslené tak, aby slúžili ako ďalší kanál, ktorým sa vykrádal štát v prospech úzkej skupiny spojenej s vami, bývalou vládnou koalíciou. Poviem konkrétny príklad, ktorý...

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Jeden z najprosperujúcejších podnikov, Naftu Gbely, ktorej akcie mali v čase predaja hodnotu 2 000 Sk za akciu, privatizoval vtedajší predseda krajského predstavenstva HZDS pán Poór za zlomok skutočnej ceny. Konkrétne cena, ktorú zaplatil Fondu národného majetku, bola 500 mil. korún. Aj týchto 500 mil. korún si pán Poór požičal v Slovenskej sporiteľni, ktorá bola ovládaná taktiež vami a vašimi ľuďmi, a z týchto 500 mil. korún 150 mil. zaplatil vo forme peňazí a za časť zvyšku, za časť tých z tých 350 mil. kúpil...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyne, páni poslanci, chceli ste, aby členovia vlády boli na rokovaní Národnej rady. Zúčastňujú sa a zapájajú sa do rozpravy. Tak ich počúvajte.

Nech sa páči, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

... dlhopisy Fondu národného majetku, ktoré dal, uhradil ako druhú časť tej kúpnej ceny. Len na tejto transakcii, keďže dlhopisy napriek tomu, že vláda prijala uznesenie, že minimálna cena dlhopisov je 8 500, sa dlhopisy predávali Fondu národného majetku, resp. dlžníci platili svoje záväzky Fondu národneho majetku v hodnote 10 000 plus úrokový výnos, ale v skutočnosti od ľudí nakupovali tieto dlhopisy za 5 000 až 6 000 korún. Čiže čistý výnos tejto privatizácie pre pána Poóra, predsedu krajského predstavenstva HZDS, bol okolo 70 až 200 mil. korún, ktoré mu ostali vo vrecku. Tých 500 miliónov, ktoré dal Fondu národného majetku, dodnes nesplatil a dlhuje ich Slovenskej sporiteľni, pričom záruku za tento úver zobrala Nafta, spoločnosť, ktorá bola privatizovaná a ktorá dnes tieto peniaze musí vrátiť Slovenskej sporiteľni.

Takto teda vyzerala privatizácia prostredníctvom dlhopisov, z ktorých dnes, dnešná vláda má záväzok vrátiť ľuďom 30 mld. korún. Namiesto majetku vo Fonde národného majetku ostala len sekera a dlhopisy, ktoré sa budú musieť splácať, slúžili len ako ďalší nástroj na vykrádanie podnikov vami a vašimi prívržencami.

Ďalší dôvod stavu podnikovej sféry, lebo hovorím stále o stave podnikovej sféry, o fundamentálnych príčinách toho, prečo je znížený príjem štátu z výnosu z dane zo zisku, spočíva v zlikvidovaní kapitálového trhu. Zlikvidovali ste počas posledných štyroch rokov na Slovensku kapitálový trh, pričom ste ho zlikvidovali ako cielenými útokmi, nezákonnými útokmi, kde Najvyšší súd potvrdil nezákonnosť týchto útokov proti niektorým investičným fondom, tak aj plošnými zákrokmi, a to účelovými zmenami zákonov, konkrétne účelovou zmenou zákona o investičných fondoch a investičných spoločnostiach. V dôsledku toho je dnes slovenský kapitálový trh hodnotený ako najhorší kapitálový trh v strednej Európe, pričom dôležitosť kapitálového trhu pre zdravý rozvoj ekonomiky, pre zabezpečovanie zdrojov do ekonomiky a pre presun zdrojov medzi podnikmi a odvetviami je medzi všetkými skutočnými ekonómami všeobecne uznávaný.

Ďalšou oblasťou, ktorej dedičstvo vašej vlády je jedno z najhorších, je oblasť vlády zákona, je oblasť všeobecného nerešpektovania a neúcty k zákonom. Aj daňová disciplína, o ktorej som už hovoril, aj to masové tunelovanie podnikov, aj presúvanie aktív z podnikov, ktoré boli privatizované a ktoré si zobrali veľké úvery do iných podnikov a nechávanie na tých podnikoch len škrupiniek a dlhov voči bankám, ktoré nikdy nebudú splatené, to bol spôsob podnikania vašich priaznivcov. To bol spôsob podnikania napríklad Júliusa Tótha, ktorý tiež vyšiel z vašej liahne a ktorý týmto spôsobom vytuneloval mnohé slovenské strojárske podniky.

Neúcta k zákonom, ktorá sa tu dosť masovo rozšírila v dôsledku spôsobu, akým ste vládli v tejto krajine, je do značnej miery aj dôsledkom toho, že vláda samotná porušovala zákony a zároveň vláda samotná prijímala často účelové zákony, ktorých zmyslom a cieľom nebolo vytvoriť pravidlá hry, ktoré by viedli k ozdravovaniu ekonomiky, ale cieľom týchto zákonov bolo vytvoriť špeciálny privilegovaný režim pre vašich priaznivcov a pre tých, ktorí boli s vami spojení a prostredníctvom vášho politického vplyvu, nie prostredníctvom svojich schopností, pretože jediná ich schopnosť bola, že boli schopní všetkého, sa k tomuto majetku dostávali. Takéto účelové zákony boli napríklad zákon o revitalizácii alebo novela zákona o dani z príjmov, ktorou ste zvýhodnili ešte viac tých privatizérov, ktorí sa vo vami organizovanej privatizácii za symbolické ceny dostávali k majetku, ktorý potom vykrádali. Ešte ste im odpúšťali aj daň zo zisku, ktorú by museli inak zaplatiť v dôsledku týchto svojich výhodných transakcií. Masovým spôsobom a v mnohých prípadoch ste prijímali účelovú legislatívu, ktorá rozhodnutiami Ústavného súdu bola zhodnotená ako protiústavná a odporujúca slovenskej ústave.

Ďalším dôvodom, ktorý viedol k dnešnému stavu v reálnej ekonomike a v podnikoch, bola absencia konkurzov, absencia normálneho vynucovania dodržiavania zákonov, absencia normálneho vzťahu medzi veriteľmi a dlžníkmi. Najlepším dôkazom tejto skutočnosti je, že napriek rastu platobnej neschopnosti a zadlženosti počas vlády vašej vládnej koalície, počas posledných štyroch rokov boli ukončené len dva konkurzy, pričom masovo sa rozmáhalo vykrádanie podnikov.

Ďalšou oblasťou, ktorá sa veľmi značne podpísala pod dnešný stav ekonomiky, je odkladanie prijímania nevyhnutých opatrení. Najlepším dôkazom je toho stav ekonomiky, stav tých podnikov, ktoré sú tzv. prirodzenými monopolmi a ktoré produkujú také výrobky a služby, ako je napríklad elektrina, plyn, telekomunikácie a podobne. Odkladali ste úpravu regulovaných cien v týchto podnikoch a zároveň vami dosadení, politicky dosadení predstavitelia týchto podnikov tieto podniky vykrádali a zároveň aj vplyvom inflácie, aj vplyvom rastu nákladov sa znižoval zisk týchto podnikov. Zároveň tieto podniky brali obrovské úvery v tvrdých menách, napríklad Slovenské elektrárne na dostavbu Mochoviec, pričom tieto úvery boli garantované vládou, teda garantované štátnym rozpočtom. V dôsledku neefektívneho hospodárenia v týchto podnikoch a v dôsledku zvyšovania nákladov pri udržiavaní regulovaných cien došlo následne k tomu, že mnohé z týchto podnikov sú dnes v strate, znižuje sa ich zisk a hrozí reálne, že zo štátneho rozpočtu budeme musieť vynakladať ďalšie a ďalšie prostriedky daňových poplatníkov na hradenie týchto dlhov. Vodohospodárska výstavba - jeden z podnikov, ktorý ste vyhlasovali za vlajkové lode a ktorý riadil počas celého tohto obdobia váš dnešný poslanec pán Binder - Vodohospodárska výstavba je dnes v takom stave, že v prvom polroku má splatné úvery vo výške asi 3,5 mld. korún, pričom nie je schopná tieto úvery splatiť. Je to veľmi jasný a presný príklad obyčajného vykrádania, nekompetentnej a nezodpovednej hospodárskej politiky.

Pár slov by som chcel povedať aj k zahraničným investíciám. Zahraničné investície sú niečo, čo vám veľmi leží v žalúdku, a niečo, čo ste nedovolili, aby prichádzalo na Slovensko v priebehu posledných štyroch rokov. Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami strednej Európy je minimálny. Aj v dôsledku toho je situácia v podnikovej sfére taká, aká je. Podniky potrebujú investície, podniky potrebujú investície preto, že mnohé majú zastarané technológie, boli vykrádané, boli tunelované a nevedia vyrábať produkciu, ktorá má v sebe vyššiu pridanú hodnotu a ktorá by bola realizovateľná na zahraničných trhoch. O tejto skutočnosti najlepšie svedčí fakt, že podiel sofistikovanej produkcie, produkcie s vysokou pridanou hodnotou a produkcie, ktorá má veľa pridanej práce, za ktorú sa dá zo zahraničia získať veľa zdrojov, podiel takejto produkcie na slovenskom exporte je stále 15 až 16 %, čo je presne to isté číslo, ktoré tu bolo v roku 1995 aj v roku 1996. Teda aj to je jasný dôkaz, že počas vášho hospodárenia, že počas posledných štyroch rokov sa nezlepšila situácia v podnikovej sfére, naopak, zhoršovala sa. Jedna z dôležitých príčin tohto nízkeho podielu sofistikovanej produkcie je veľmi nízky prílev priamych zahraničných investícií za roky 1995 až 1998, teda počas vašej vlády bolo vo Fonde národného majetku, ktorý bol riadený tu prítomným pánom poslancom Rehákom, privatizovaných asi 900 podnikov. Z týchto 900 podnikov len v troch bol prílev priamych zahraničných investícií, boli predané zahraničným investorom. Všetky tieto tri prípady sa udiali v roku 1995, to znamená, že v rokoch 1996, 1997 a 1998 ste v privatizácii ani jeden podnik nepredali zahraničným investorom. Aj to je jeden z dôvodov, prečo dnes Slovensko z hľadiska reštrukturalizácie je na tom tak, ako je, prečo stav podnikovej sféry je taký, aký je.

Chvalabohu, vaša demagógia, ktorú predvádzate aj tu teraz, vaša demagógia ohľadom vytvárania atmosféry strachu zo zahraničných investícií je vecou, ktorej už neverí takmer nikto, ktorej dnes už neveria ani vaši priatelia. Zahraničné investície, ako to vyplýva aj z prieskumov verejnej mienky, sú čím ďalej tým viac vnímané pozitívne. Čím ďalej tým viac ľudí na Slovensku vie, že v tých podnikoch, do ktorých vstúpili zahraniční investori, rastie výroba, rastie export, rastú pracovné príležitosti, či už je to príklad Volkswagenu, Siemensu alebo ďalších podnikov. Tieto podniky okrem toho neprinášajú len prácu vo mzde, tieto podniky práve preto, že na Slovensku existuje potenciál pre rozvoj najmä strojárskej výroby, pretože tu existuje dlhá tradícia, prinášajú aj možnosť výroby sofistikovanej produkcie. Najlepším príkladom je Volkswagen, kde napríklad mzdy sú dvakrát tak vysoké, ako je priemer v slovenskom národnom hospodárstve, a kde napríklad vznikajú aj nové výrobné aktivity, ktoré nielen montujú to, čo sa sem dovezie, a potom to vyvážajú, ale ktoré vyrábajú diely, ktoré sa potom používajú vo výrobe týchto automobilov.

Dovoľte mi povedať pár slov aj k výdavkovej stránke štátneho rozpočtu. Netajíme sa tým, že štátny rozpočet je vecou, ktorá je vážna, že bude potrebné veľmi vážne rozmýšľať aj nad prijímaním niektorých dodatočných opatrení. Stav je taký, že v oblasti príjmovej sú síce isté rezervy, ktoré sa dajú využiť na to, aby sa príjmy zvýšili, ale tieto rezervy nie sú neobmedzené. Zásadnú rezervu treba vidieť na strane výdavkov. Na strane výdavkov sme tiež zdedili po vás systém, ktorý je drahý, neefektívny a neudržateľný. Najlepším dôkazom toho je oblasť štátnej administratívy. V štátnej správe sme zdedili neefektívnu, drahú, nevýkonnú a mnohopočetnú štátnu administratívu. Túto sme zdedili najmä ako dôsledok vami uskutočnenej reformy štátnej administratívy, ktorú ste urobili v roku 1996. Robili ste ju asi tak kultivovane, ako sa správate teraz, a asi aj tak kompetentne, pretože výsledkom tej reformy štátnej správy je zvýšenie nákladov na štátnu správu rádovo v objeme desiatok miliárd korún. Je to účelové vytvorenie okresných a krajských úradov, ktoré ste si prideľovali ako zemepáni svojim rodiskám a mestám a obciam, z ktorých ste prišli, ale dôsledok takejto reformy je zvýšenie nákladov a zníženie efektívnosti štátnej správy. My tento stav nielen konštatujeme, my zároveň aj pripravujeme konkrétne opatrenia na znižovanie nákladovosti tejto štátnej správy a na zvyšovanie efektívnosti štátnej správy.

Druhá oblasť, kde sú obrovské rezervy a kde budeme pripravovať zásadné zmeny, je oblasť sociálneho systému. Sociálny systém, ktorý sme po vás zdedili, je systémom, ktorý je drahý, neefektívny, neudržateľný a nespravodlivý. Je to tak najmä z toho dôvodu, že tento systém je mäkký, neadresný a nie je odolný proti zneužívaniu. Aj tu treba nastoliť poriadok a spravodlivosť. Spravodlivosť v sociálnom systéme znamená, že sociálne dávky budú dostávať len tí, ktorí sú na ne naozaj odkázaní, a že ten systém nebude zneužívaný a zneužiteľný.

Takže na záver chcem povedať, že - čo sa týka štátneho rozpočtu - stav ekonomiky je taký, že neumožňuje lepší štátny rozpočet, neumožňuje veľkorysejší štátny rozpočet, neumožňuje najmä na strane výdavkov financovať všetky tie veci, ktoré by sme financovať chceli a potrebovali. Zároveň sme však odhodlaní urobiť, čo je nevyhnutné na to, aby tie nevyhnutné výdavky, ktoré štát musí zabezpečiť, boli zabezpečené a medzi ne napríklad platí vláda zákona a vyrovnanie sa so všetkými, ktorí porušovali zákony.

A zároveň chcem povedať, že vláda je odhodlaná napriek tomu, ako sa dnešná opozícia správa, presadiť projekt makroekonomickej stabilizácie a aj vďaka rozpočtu a dodatočným opatreniam, ktoré budú prijímané, stabilizovať ekonomiku a vytvoriť predpoklady na dlhodobý rast tak, aby to bolo v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť a ďakujem za vytrvalý potlesk.

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Prerušujem rokovanie 11. schôdze do zajtra do 9.00 hodiny.