Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem, pán predseda.
Vážení priatelia z koalície,
nepočúvate, Sergej Kozlík má teoretické aj praktické skúsenosti a radil vám dobromyseľne. Pri konštrukcii rozpočtu ste istým spôsobom zanedbali a nedobre urobili príjmové položky. Každý štátny rozpočet začína príjmovými položkami a potom sa robia výdavky. Tak to robila aj Indira Gándhíová a známe sú jej prístupy v tom, že vždy si rozsvietila mapu sveta, zasvietila si mestá, kde si požičala, a tam, kde sa nesvietilo, tam išla požičať. A odtiaľ začala. I keď tá ekonomika, samozrejme, bola podstatne horšia ako naša. Kozlík vám radí, aby ste sa nad touto vecou zamysleli.
Napadá mi jedna možnosť zdrojov do verejných fondov. Nemocenské poistenie za Mečiarovej vlády malo vždy prebytky, ale, bohužiaľ, klesalo to z roka na rok od 5 mld. až po 2,5 mld. alebo 3,5 mld. a ja sa zamýšľam nad tým, kam to unikalo. A takisto v zdravotnom poistení unikali prebytky a potom schodky. Napríklad takisto je veľká skupina obyvateľov, ktorí sú veľmi dobre poistení v komerčných bankách. Komerčné banky platia bolestné, sociálne uplatnenie, ale zdravotné ošetrenie nie a nemocenské dávky, tie sa vôbec nerefundujú. Tak napríklad to je jeden zo zdrojov, pozitívnych zdrojov. Kedy sme, kto refundoval tieto veci od komerčných bohatých bánk, ktoré sú založené na zahraničnom kapitáli? Vždy to išlo z našej chudobnej nemocenskej poisťovne alebo zo zdravotnej poisťovne. Keby sa bolo myslelo, keby ste neboli unavení pri konštruovaní zdrojov, tak by ste boli na takéto drobnosti došli. To je niekoľko miliónov, stovák miliónov korún, ktoré nám takto unikajú. A takých zdrojov je viacej v našich možnostiach hľadania zdrojov rozpočtu, len bolo treba byť odpočinutý a robiť to s čerstvou mysľou, pamäťou a nájsť tie zdroje. Takže on vám radil dobre aj v tomto smere, nepočúvali ste ho.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda,
dámy a páni,
nadväzujem na pána Kozlíka s tým, že zdôrazňujem, ako aj niektorí koaliční poslanci, že tomuto rozpočtu už skutočne nepomôžu zábrany pred touto snemovňou, tomuto rozpočtu nepomôžu ani nejaké sťažnosti na facky a nepomôže tomuto rozpočtu ani zbavovanie imunity poslancov. Tomuto rozpočtu pomôže jedine reálna ekonomika a rozvojové impulzy do hospodárstva tohto štátu. A tomuto rozpočtu práve chýbajú tieto impulzy do hospodárstva tohto štátu. A to nám kole oči. Ja súhlasím s tým, ak ste nenašli na ministerstve financií rozpočet na tento rok, alebo návrh, ale vážení, mne kole oči, že ste našli vo vláde stav o poľnohospodárstve za rok 1997, tzv. zelenú správu a že ste ju neposunuli do Národnej rady, aby sme vlastne hovorili o tom, ako treba aktualizovať poľnohospodársku politiku v roku 1999 a ako do nej namontovať štátny rozpočet. To mi kole oči.
A, pán Kozlík, keby ste si boli prečítali ešte o rozpočte zo 4. 3. 1999 denník Sme, ktorý uviedol veľmi jednoznačne definíciu o príprave štátneho rozpočtu, ktorý zostavila súčasná ministerka financií, kde definuje, že ide o nereálny rozpočet a že na tomto ministerstve financií stojí opäť ministerka, ktorá nevie, čo do štátneho rozpočtu treba namontovať, tak ako tam stál, samozrejme, minister financií v roku 1994 - a že tento rozpočet nebude naplnený nikdy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Dotknem sa tej časti vystúpenia pána poslanca Kozlíka, v ktorej hovoril o Sociálnej poisťovni. Pretože mnohí predrečníci z SDĽ vyslovene demagogicky hovoria o sociálnej situácii obyvateľstva, tak odcitujem to, čo je v rozpočte, aby ste ma neobvinili, že si niečo vymýšľam. V rozpočte je uvedené: "Disponibilné zdroje vytvorené z príjmov v bežnom roku nepokryjú celkové výdavky, v ktorých nie je premietnutá nová valorizácia dôchodkov v roku 1999. Na krytie predpokladaného schodku vo výške 2 962,2 mil. sa použijú prostriedky z naakumulovaných zdrojov z predchádzajúcich rokov." Toto usvedčuje vaše vystúpenia, že kto tu nehovorí pravdu, sú tí poslanci z SDĽ, ktorí vyslovene demagogicky hovoria o tom, ako sa hospodárilo.
Sociálna poisťovňa začala pracovať v roku 1995. Chvalabohu, aj jej vedenie, aj správna rada a dozorná rada sa snažili veľmi ekonomicky narábať s prostriedkami, ktoré v zmysle zákona boli odvádzané. Na čele správnej rady stál exminister pán Tkáč a včera snemovňa prijala účelovú novelu, aby ste rýchle mohli vymenovať niekoho svojho - politického človeka. Pritom pán minister sa neštítil a veľmi nevhodným a urážlivým spôsobom vystúpil na adresu človeka, ktorý má, chvalabohu, aj medzinárodnú autoritu a bol zvolený do vysoko uznávanej medzinárodnej inštitúcie. Takže som veľmi zvedavá, ako dopadne hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 1999.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
chcel by som reagovať na vystúpenie pána Kozlíka asi v tom zmysle, že by som ho chcel doplniť, pretože zabudol pripomenúť ctenej koalícii, že stav ekonomiky po voľbách nebol taký katastrofický, ako sa tu predkladá. Myslím, že niekedy v novembri to bolo konštatované v Paríži, kde slovenská ekonomika so 47 percentami hrubého domáceho produktu v porovnaní s tvorbou HDP Európskej únie bola zaradená za Slovinskom a Českou republikou, a ak sa mýlim, prosím, experti, opravte ma. Na jeseň bol zavedený v Národnej banke plávajúci kurz koruny, čakal sa 70-percentný prepad. Koľko prepadla koruna? Pár percent. Dnes prepadá voči doláru. Zoberme si dolár, v krátkom čase 42 korún. Čiže v novembri plávajúci kurz koruny jasne ukázal ešte akú-takú silu ekonomiky, o ktorej dnes vy hovoríte, že bola na nule, že bolo vydrancované hospodárstvo. Bola tu stabilná mena. Štyri roky. Koľko sa hýbal dolár za štyri roky? Bola to stabilná mena alebo nebola? Bola demokraticky odovzdaná moc? Veď to je jedno z kodanských kritérií, ktoré sme splnili pre vás, a myslím, že aj pre celý štát. Všetci chceme, aby sme sa dostali do Európy. Takže jedno základné kritérium bolo splnené. Druhé ekonomické, myslím, že už bolo skoro splnené. Takže nehovorme tu o nejakom prepade.
A keď sa vrátime k tým bytom. Pozrite sa, tu je graf. V roku 1995 sme začali budovať 6 500 bytov a v roku 1998 to bolo 16 500 začatých bytov a 8 384 bytov bolo dokončených, vážení. A čo teraz? Čo bude toho roku? Neurobili ste ešte nič pre vami proklamovanú výstavbu 14 000 bytov za rok.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni,
pán poslanec Kozlík nezdôraznil veľmi dôležitú skutočnosť a nepoložil vám jednu dôležitú otázku, čo ste robili bezmála päť mesiacov pri príprave rozpočtu, keď ste siahli po východiskách spracovaných, prerokovaných a schválených dokonca v tabuľkovej forme podľa jednotlivých rozpočtových kapitol predchádzajúcou vládou. Porovnajte si, prosím, náš návrh s návrhom vaším, predovšetkým v príjmovej časti. Diferencia je skoro nulová, štrukturálna rozdielnosť minimálna.
V čom je však už niekoľkokrát zdôrazňované riziko? Realizujete, dámy a páni, takú finančnú a hospodársku politiku, pri ktorej sú vami rozpočtované príjmy nereálne. V tom je podstata sporu a, žiaľ, pravda je na našej strane. Potvrdí to ekonóm, potvrdí to podnikateľ, potvrdí to občan. Dámy a páni, prosím, počúvajte ich. Koľko kritiky sa znášalo na našu hlavu, keď sme rozpočtovali skromný odvod Národnej banky Slovenska. Kritika bola práve od vás. Vy s prehľadom navrhujete 3 miliardy. Máte odvahu rozpočtovať 3,9 miliardy z predpokladaného predaja štátneho majetku bez akejkoľvek špecifikácie a reálnosti naplnenia tohto príjmu. Tento rozpočet je vnútorne nevyvážený, mimoriadne rizikový, a teda nemá oporu v reálnej rozpočtovej politike, ktorú Slovenská republika potrebuje. Celý uplynulý týždeň, vážené dámy a páni, som sa pokúšal vo výbore pre financie, rozpočet a menu upozorňovať na riziká. Nielenže ste nič neakceptovali, zjavne bolo cítiť vašu neochotu vôbec ma počúvať.
Predseda NR SR J. Migaš:
To bola posledná faktická poznámka.
Do rozpravy sa prihlásila ministerka financií pani Schmögnerová.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážená poslanecká snemovňa,
odznelo tu už pomerne veľa vystúpení, veľa faktických poznámok a myslím, že je len slušné na ne reagovať priebežne a nenechávať si to na koniec. Takže dovoľte mi, aby som na niektoré z nich reagovala, i keď nebol dostatok času, aby som ich mala možnosť zhrnúť, zovšeobecniť a pripraviť si možno detailnejšiu reakciu. Prosím, berte to tak, ako to aj hovorím.
Často z rôznych úst odzneli kritiky na to, že táto vláda je vláda, ktorá zhoršuje sociálne postavenie ľudí, že dokonca pripravila balíčky, ktorými týchto svojich vlastných voličov ožobračujeme. Odpoveď znie veľmi stručne: Život nezhoršili balíčky tejto vlády, ale vaše vládnutie, vážení páni z opozície.
Druhá poznámka sa dotýka toho, že za minulej vlády rástli reálne mzdy, ceny klesali. Neviem o tom, že by ceny klesali, možno povedať, že sme mali nízku mieru rastu cien, a neviem ani o tom, že by k takému poklesu životnej úrovne nedošlo za šesť rokov ako za päť mesiacov. Veľa slov tu odznelo zo strany pánov opozičných poslancov a poslankýň. Takmer by som bola nútená veriť, že tu máme skutočne tak veľa odborníkov, ale musím vám, bohužiaľ, povedať jednu tvrdú pravdu. Iba neodborník sa nazdáva, že za štyri mesiace bolo možné napraviť krízovú situáciu hospodárstva, ktorú ste svojou politikou vyvolali za posledné štyri roky.
(Reakcia z pléna.)
Počúvala som vás pozorne, keď ste vystupovali, neskákala som vám do reči, hoci musím povedať, že nebolo jednoduché na tie mnohé vaše tvrdenia a nepodložené argumenty nereagovať spontánne a okamžite. Preto by som prosila, keby ste aj vy preukázali toľko kultúrnosti, že mi nebudete skákať do reči. Ďakujem.
Chcela by som povedať, že argumentujete dvoma číslami, ktorých hodnovernosť aspoň jedného z nich, je na vážkach. Argumentujete hrubým domácim produktom. Dnes, keď sa korigovali niektoré čísla, ukazuje sa, že je to trošku inak, ako ste to pôvodne zverejňovali. A argumentujete nízkymi cenami. Ja chcem povedať, že nárast cien v mesiaci január o 3 % bol spôsobený predovšetkým tým, že sa postúpilo v liberalizácii niektorých cien, čo ste vy zámerne zadržiavali. Keby bolo možné takto pokračovať, boli by sme to urobili aj my. Lenže tým, že ste odkladali nevyhnutné zvyšovania cien, ste privodili katastrofálnu situáciu napríklad v Slovenských elektrárňach, spôsobili ste, že Vodohospodárska výstavba nie je schopná hradiť svoje úvery, a práve táto vláda, ktorá to zdedila, prebrala po vás, musí teraz realizovať vládne záruky za bankové úvery, ktoré zobrala Vodohospodárska výstavba. Zdá sa, že ste zabudli na to, že po tretí rok...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím pánov poslancov, aby sa upokojili a sledovali pani ministerku.
Pani ministerka, nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
... ste vytvorili taký schodok bežného účtu, že je len skutočne zázrakom, že sa u nás nerealizovala podobná finančná kríza ako v juhoázijských štátoch. Odborníci sa budú musieť týmto zaoberať a budú to musieť vysvetliť. Ako by ste zabudli, vážení páni opoziční poslanci, že za vášho štvorročného vládnutia zahraničná zadlženosť tohto štátu sa zvýšila viac ako trojnásobne. Pripomeňte si, voľakedy hovoril "v blahej pamäti" Biľak, že zadlžiť sa u kapitalistov, to je ako upísať dušu čertovi. Vy ste tú dušu čertovi upísali za nás všetkých a my všetci budeme musieť za to platiť.
Ak dovolíte, pokračovala by som ďalej. "Predchádzajúca vláda pozdvihla túto ekonomiku z prahu." To bolo vyjadrenie, ospravedlňujem sa, neviem presne citovať pána poslanca, jeho meno. Neviem, z akého prahu, čo ste mali na mysli. Možno, že je to len istá slovná hračka, viem však s istotou povedať, že z prahu ste ekonomiku nezdvihli, zato ste ju do prachu vrhli. Do prachu. Áno. Nie s "h" ale s "ch". Nechali ste tunelovať podniky. Nechali ste dokonca tunelovať štátny rozpočet. Ako je to možné, vážená bývalá vláda, že sme sa dostali do situácie, keď na vratkách dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní dnes platíme viacej, ako vyberieme? Ako je to možné? Prečo ste neprijali príslušné opatrenia, zákony, inštitucionálne opatrenia a tak ďalej? Možnože ste to nevedeli. Ale neverím. Nechceli ste to urobiť, lebo vám to vyhovovalo. Vaši podnikatelia vyviezli kapitál od augusta do októbra, ktorý odhadujeme vo výške...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
... 20 až 30 mld. korún. Tvrdíte, že sú to dobrí podnikatelia, dobrí slovenskí podnikatelia. Ak sú naozaj takí, prečo ho vyviezli? Naozaj im nezáleží na tomto štáte? Takže vyzývam vás, povedzte svojim dobrým podnikateľom kolegom, aby ten kapitál, ktorý vyviezli, o ktorý obrali túto spoločnosť, doviezli späť. Nech tu pracuje.
Chcela by som pokračovať ďalej. Často a viacerí ste hovorili, stratili ste 5 mesiacov. Táto vláda nič neurobila, písala čierne knihy a tak ďalej. Môžem vám garantovať za ministerstvo financií, že ja som čiernu knihu nepísala, ba dokonca je to možno hanba povedať, ale nemala som poriadne čas ani prečítať to, čo napísali za mňa. A jednoducho preto - prosím, bývalý pán minister, nestrácajte nervy - som nemala čas si to prečítať, že som sa maximálne snažila pracovať a musím priznať, že nie je to jednoduchá robota. A možno všetkým tým, ktorí isteže nemajú čas dennodenne sledovať to, čo sa deje, by som chcela povedať, že sme pripravili viac ako 14 legislatívnych noriem. Mnohé z nich sa už poprijímali od začiatku tohto roka, dokonca ešte koncom minulého roka. Zamerali sme sa na to, čo vy ste robiť nechceli, pretože ste mali iné zámery a záujmy. Zamerali sme sa na zvýšenie výberu daní, na zvýšenie efektívnosti správy daní, colnej správy atď. Myslím, že čas, ktorý sme k dispozícií mali, sme maximálne využili. Vždy je možno povedať, že možno urobiť aj viacej.
Znovu hovoríte o tom, že - nariekate nad tým - ako môže štátny rozpočet negatívne dopadnúť na ľudí. Ale dovoľte jednu jedinú vetu. Na ľudí ste mali myslieť vtedy, keď ste vládli. Dnes je už neskoro z vašej strany. Dovoľte, aby som pokračovala ďalej. Často - a vidím, že je to vaša úspešná zbraň - útočíte, ako si táto vláda nehorázne vyplatila odmeny, platy. Je to nezmysel, vážení. Nebudem sa už tu unúvať ani znižovať samu seba, aby som vysvetlila ešte raz, čo sa vlastne odohralo. Ale dovoľte mi odpovedať jednou jedinou vetou. Členovia Mečiarovej vlády nepotrebovali odmeny, zabezpečili sa na generácie iným spôsobom, napríklad kauzou obilie - a ja budem len veľmi rada, keď sa konečne povie, kto sa na nej obohatil -, napríklad privatizáciou prostredníctvom svojich príbuzných, aby to nebolo až také okaté, napríklad zneužívaním funkcie verejného činiteľa. Božie mlyny melú pomaly, ale iste, vážení, počkajte.
Dovoľte mi, aby som pokračovala ďalej. Často sa opakujú výčitky, že nie sú v rozpočte dostatočné kapitálové výdavky na takej úrovni ako v roku 1998. Pani poslankyňa Slavkovská, i keď nepresne, ale prosím, cituje moje vyjadrenie, ktoré som v nejakej podobe uviedla pri uvádzaní návrhu zákona o štátnom rozpočte, že nebudú zdroje na rozvojové projekty a tak nejako. Nebolo to tam tak presne, ale na tom nezáleží. Pani poslankyňa, neberte to ako mentorovanie, hoci vy ste učiteľka, ja som ňou kedysi tiež bola, ale 80 % hrubého domáceho produktu sa dnes produkuje v podnikateľskej súkromnej sfére. Prečo by sme teda mali hľadať rozvojové projekty, rozvoj slovenského hospodárstva iba vo výdavkoch štátneho rozpočtu? Prečo základ rozvoja slovenského hospodárstva nehľadáte tam, kde by sme ho hľadať mali, v podnikateľskej sfére? Prečo ste teda počas rokov svojho vládnutia zamedzili podnikateľskej sfére, aby sa naozaj rozvíjala? Bola odkázaná buď na svoje vlastné zdroje, alebo na zahraničné úvery. Dnes nariekate, že klesla slovenská koruna. Narieka len ten, kto nevie, aké sú príčiny. Takže pozrite sa sami na seba. Príčinou je práve vysoká zahraničná zadlženosť, príčinou je vysoký schodok bežného účtu platobnej bilancie a tak ďalej.
(Hluk v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás, upokojte sa, buďte tolerantní voči ministerke, správajte sa slušne.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Zdá sa, že pravdu nechcete počúvať, páni poslanci.
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojte sa, páni poslanci, panie poslankyne!
Páni poslanci!
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Pokiaľ viem...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, poprosím vás, upokojte sa.
Pani ministerka, nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Pokles úrokových sadzieb je tá najvhodnejšia pomoc podnikateľskému sektoru a zámer znížiť fiškálny schodok všeobecnej vlády - teraz hovoríme o schodku štátneho rozpočtu - je tým najvhodnejším zámerom, ako postupne vytvoriť vhodnejšie podnikateľské prostredie, ako zabezpečiť pokles úrokových sadzieb. Ja som len rada, že krok za krokom, aj keby som bola radšej, keby to išlo rýchlejšie, sa nám to darí. Chcem povedať tým, ktorí majú uši na počúvanie, že tento deň sa nám podaril jeden taký celkom významný krôčik dopredu. Ministerstvo financií emitovalo štátne dlhopisy s lehotou na 3 roky za cenu pomerne celkom dobrú, za 16,8 %. Ak to porovnávam s tým, za čo ste vy kupovali štátne pokladničné poukážky, keď neraz cena vyskočila na 30 %, musím povedať, že je to určitý krôčik dopredu a musí sa to odraziť aj na úrokových sadzbách, aj na štátnej dlhovej službe.
Hovorili ste o tom, že vláda sa nevie rozhodnúť o dovoznej prirážke. Ja by som len chcela položiť otázku bývalým členom vlády. Prečo ste sa na poslednom zasadnutí vlády rozhodli zrušiť dovoznú prirážku, keď ste ju predtým znížili na nulu, ak ste sa nazdávali, že je to taký významný nástroj a že ju bolo treba udržať?
Rada by som hovorila ešte k niektorým ďalším otázkam. Hovorilo sa tu, myslím, že celkom oprávnene, o prémiovom sporení, o stavebnom prémiovom sporení a o výške prémie vo výške 6 000 Sk, o tom, že táto prémia neodráža infláciu atď. Neviem presne, kto to povedal, chcela by som povedať, že na tejto úrovni je stavebná prémia už niekoľko rokov, myslím, že od roku 1993. Takže ste mohli o tom hovoriť aj predtým, vážení predstavitelia opozície. Ale ja by som to chcela postaviť do iného svetla. Je otázne, či táto prémia od začiatku bola tým najlepším, či prémiové sporenie bolo to najlepšie riešenie. Skutočne je otázkou, či sa založilo stavebné sporenie v takej podobe, aké sa založilo, správne, či bolo dostatočne efektívne a či ste nemali vy, ktorí ste ho zakladali, rozmýšľať aj o efektívnejšom spôsobe podpory rozvoja bývania. Dnes, samozrejme, je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom.
Rada by som reagovala na niektoré vyjadrenia, ktoré hovoria, ktoré zneli asi v takom smere, že je tu kríza, ktorá je vyvolaná touto vládou, odráža sa to na poklese hrubého domáceho produktu, na miere inflácie - za január, myslím, že som sa to už snažila vysvetliť, čo odráža a čo je za 3-percentným rastom inflácie -, ba dokonca sa hovorí, že miera nezamestnanosti vzrástla, že to je výsledok tejto vlády, aj o tom sme už hovorili, nielen ja i viacerí. A ak to treba, tak to zopakujem. Vážení, znovu musím zopakovať, že mali ste sa starať o podniky v čase, keď ste na to mali priestor, a nie dnes, keď ste vytvorili pre podnikovú sféru takú situáciu, že takmer už nevedia ako ďalej. Nariekali ste nad poklesom slovenskej koruny. Verte, že nikoho z nás to neteší. Ale prečo ste nenariekali vtedy, keď ste vytvorili podmienky na to, aby Národná banka Slovenska musela zmeniť fixný kurz? Odvtedy klesá slovenská koruna.
(Hlas z pléna.)
Vtedy ste mali myslieť na to, že treba založiť podmienky v slovenskom hospodárstve, aby sme mohli udržať fixnú korunu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, prosím vás, nevyrušujte pani ministerku.
Pani ministerka, nedajte sa vyrušovať, vystupujte.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Znovu ste hovorili o tom, že mali sme okamžite prijímať opatrenia na riešenie situácie. Prosím vás, na jednej strane tvrdíte, že sme zdedili hospodársky zázrak, stabilizovanú hospodársku situáciu, a na druhej strane pán poslanec Kozlík hovorí, že sme stratili čas a že sme mali okamžite prijímať opatrenia. Na čo, pán poslanec Kozlík, na čo, ak sme zdedili slovenské hospodárstvo v takom vynikajúcom stave? Zrejme ste zabudli, zrejme ste zabudli, vážení páni opoziční poslanci, že v júni na súhrnnom účte štátneho rozpočtu bola nula. Zrejme ste zabudli, že k 30. septembru 1998 ste prekročili schodok štátneho rozpočtu, ktorý bol plánovaný na celý rok. Dosiahol 8,4 mld. Zrejme ste zabudli aj na to, že krajské úrady nad rámec zákona o štátnom rozpočte - a boli to vaši prednostovia krajských úradov - minuli na faktúrach viac ako 2 mld. korún, ktoré nie sú dnes vyplatené. Zrejme ste zabudli, že bolo potrebné akútne riešiť situáciu v školstve, kde už vypínali teplú vodu, kúrenie, svetlo, a že sme museli dať do škôl 800 miliónov korún, aby sa školy nemuseli zatvoriť, že sme museli dať ďalších pár sto miliónov korún do zdravotníctva, lebo už neboli ani základné lieky, ktoré zachovávali ľudský život. Takže zdá sa, že máte veľmi krátku pamäť, vážení páni poslanci.
(Reakcia z pléna.)
Prečo provizórium, myslím, že ani veľmi by som nemusela vysvetľovať. Jednoducho preto, že sme potrebovali čas na prípravu základných legislatívnych noriem, ktoré zmenili politiku, ktorú ste tu robili štyri roky. Rozčuľujete sa, že v skrátenom legislatívnom konaní prerokúvame niektoré normy. Naozaj nechápem vaše protirečivé vyjadrenia, pretože ak sme chceli niečo urobiť, museli sme často aj takéto legislatívne postupy použiť. A rada by som vám teda položila otázku, ak nás kritizujete, že teraz pripravujeme a prijímame rôzne zákony, odpovedzte mi, prosím, ešte raz. Prečo ste vy neprijali novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa zamedzuje daňový únik tohto druhu dane? Prečo ste vy neprijali novelu zákona o spotrebnej dani z liehu, kde konečne chceme zamedziť nadmerným vratkám tohto druhu dane? Prečo ste vy neprijali novelu zákona číslo 511 o správe daní, kde chceme vyjsť konečne s inštitútom daňovej exekúcie? Prečo ste vy nenovelizovali Trestný zákon, kde budú nové skutkové podstaty trestných činov, napríklad nový druh vymedzenia tunelovania podnikov, neplatenia daní a tak ďalej a tak ďalej? Ak vám naozaj išlo o tento štát, prečo ste nekonali?
Rada by som k tomu dodala ešte pár slov. Zdá sa, že pán poslanec Kozlík je veľmi rád, keď nachádza príklady prognóz niektorých inštitúcií, ktoré prognózujú nulovú mieru rastu. Uviedli ste Deutsche Bank.
(Hluk v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani ministerka, pokračujte.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Možno, že v snahe o objektívnosť ste mohli citovať aj iné prognózy, napríklad predikcie OECD, napríklad predikcie Prognostického úradu, Štatistického úradu, Infostatu a tak ďalej. Ani jedna z nich nehovorí o nulovom raste.
Hovorili ste aj o tom, aké veľké investície zabezpečil Vladimír Mečiar počas svojho štvorročného vládnutia. Ja vás chcem ubezpečiť, že Volkswagen neprišiel do Slovenskej republiky kvôli Vladimírovi Mečiarovi, ale napriek Vladimírovi Mečiarovi. (Potlesk.)
No bolo by možné, samozrejme, aj detailnejšie reagovať, pokiaľ by bol záujem skutočne vypočuť si to, ale zdá sa, že páni opoziční poslanci prišli len rozprávať, a nie počúvať. Tiež to nie je znak dobrej vychovanosti. Ale rada by som ešte reagovala na tak často pertraktované riziká rozpočtu na príjmovej časti a na výdavkovej časti. Viete, tie riziká ste naozaj založili vy a my sa s nimi musíme potýkať. Založili ste ich napríklad v nadmerných zárukách štátu za bankové úvery. Založili ste ich v nadmerných nákladoch na dlhovú službu, ale aj napríklad v mäkko prijatých zákonoch, niektorých zákonoch o sociálnej pomoci.
Viete, pán poslanec, je pre mňa dojemné, že HZDS sa stala teraz obrancom Demokratickej strany, dokonca jej spojencom, a že ste toľkokrát vo svojom vystúpení citovali ako hlavný argument to, čo odznelo na tlačovej konferencii Demokratickej strany. Dokonca ste citovali, aj ste sa s tým stotožnili, že vlastne tento rozpočet je socialistický rozpočet. Žiaľ, ani Demokratická strana, ani vy ste nepovedali, v čom je socialistický. Ale ak pán poslanec Maxon povedal, že my sme vlastne nič iné neurobili, len sme údajne okopírovali rozpočet, ktorý ste vy pripravili, a ja, keďže som na tom ministerstve financií od 30. októbra, som tam naozaj nenašla rozpočet, tak potom by som rada počula, dohodnite sa, prosím. Tak váš, údajne vami pripravený rozpočet bol naozaj taký zlý, s prívlastkom socialistický?
Tvrdíte, že je tam priveľa rizík a že ako môžeme takýto zákon predložiť, nech ho stiahneme a tak ďalej. Zdá sa, že už ste zabudli, že ste prednedávnom obidvaja robili ministrov na ministerstve financií, takže ste aj zabudli, že pravidelne každým rokom sa pripravuje analýza rizík štátneho rozpočtu. Pravdaže, vy ste o tom nehovorili, možno vám to slúži ku cti, ale jednoducho ste sa zaoberali rizikami štátneho rozpočtu tak, aby to nikto nevedel, a tým ste, samozrejme, neinformovali primerane ľudí. Ale horšie nie je len to, že ste zakrývali pred ľuďmi pravdu, ale že aj niektoré opatrenia, ktoré ste pripravovali, ste napokon nerealizovali. A my sme dedičmi toho, čo ste vy neurobili. Takže preto sme tu, kde sme, lebo vy ste práve tie riziká, ktoré vaši zamestnanci zodpovedne pripravili, nechceli eliminovať.
Je dojemná starostlivosť o podnikateľskú sféru, ktorú teraz prejavujete. Skutočne dojemná. Ale nevyšla vám. Tá vaša starostlivosť o podnikateľskú sféru vám nevyšla. Pokles ziskovosti podnikov za rok 1998 o 54 % iste nie je výsledkom vládnutia tejto vlády za mesiac november a december. To dokonca aj vy, pán poslanec Húska, keďže ste starý odborník, pochopíte. Za vami je totiž cintorín podnikov. To sú výsledky vašej privatizačnej politiky. Čo sa stalo z VSŽ, z vlajkovej lode slovenského hospodárstva? Zadlžená spoločnosť, ktorá - a daňová kontrola to jednoznačne ukazuje, vážené dámy a páni - za štyri roky neodviedla do štátneho rozpočtu nič, pretože preplatky, ktoré na dani z príjmov právnických osôb zaplatila, si vyúčtovala nadmernými odpočtami DPH. Taká je pravda.
Rovnako môžem povedať o jednej z najziskovejších spoločností Nafta Gbely, ktorej akcie kedysi stáli 2 000 korún, dnes jej akcie sotva dosahujú jednu desatinu. Ale mohla by som hovoriť aj o malých podnikoch. A možno niektorým z vás sú dokonca aj bližšie - Klára Utekáč, kedysi prosperujúci podnik. Technické sklo. Vážení páni, ktorý člen minulej vlády tam dosadil svojho člena a doviedol podnik do takej krízy, v akej sa nachádza? Buďte takí láskaví, prihláste sa. Liehofruct White Lady. Ktorý člen minulej vlády stojí za druhým najväčším neplatičom? Nože ukážte, majte tú odvahu a ukážte sám na seba! Ja to dokážem ukázať.
(Reakcia z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, upokojte sa, pani ministerka vystupuje.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Na záver by som chcela povedať, že vaša sociálna rétorika, vážená opozícia, je falošná. Vaše slzy sú oneskorené. Ochraňujete ľudí pred dôsledkami svojej vlastnej politiky. Vlastnej voluntaristickej, koristníckej politiky. (Potlesk.) Mali ste na ľudí myslieť vtedy, keď ste umožnili rozkradnúť tento štát, keď ste umožnili vytvoriť hlboké sociálne rozdiely, keď ste umožnili vytvoriť Rezeša a jemu podobných na jednej strane a armádu nezamestnaných na strane druhej.
Na záver, samozrejme, najradšej by som sa už vôbec neobracala na pravú stranu. Najradšej by som hovorila k tým, ktorí chcú tomuto štátu pomôcť. A chcela by som odpovedať tým, ktorí čakajú, že konečne tu nastane náprava. Chcela by som povedať, že týmto zákonom o štátnom rozpočte chceme si vytvoriť priestor na to, aby sme riešili nahromadené ťažkosti z minulých rokov. Chceme zastaviť pokles v podnikovej sfére. Chceme urýchliť reštrukturalizáciu vo finančnom sektore. Chceme mobilizovať daňové príjmy, znížiť daňové nedoplatky, zamedziť daňové úniky. A chceme redukovať aj výdavky na štátnu správu.
Ak je tento návrh zlý, ak je tento návrh štátneho rozpočtu zlý, ak je politika, ktorú robíme, zlá, prečo myslíte, že sme získali vo voľbách dôveru? A túto dôveru nesklameme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani ministerka.
Do rozpravy sa prihlásil podpredseda vlády pán Mikloš.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.
(Ruch v sále.)
Upokojte sa, panie poslankyne, páni poslanci.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave o návrhu štátneho rozpočtu.
Odznelo tu veľa rôznych slov o tom, čoho je štátny rozpočet zrkadlom. Štátny rozpočet je najmä zrkadlom stavu ekonomiky.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som vás, páni poslanci, upokojte sa.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, pokračujte.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Stav ekonomiky, ktorý tu dnes máme, je výsledkom drancovania, nekompetentnej a neefektívnej politiky, nezodpovednej politiky bývalej vládnej koalície. V roku 1995 bývalá vláda preberala slovenskú ekonomiku v relatívne dobrom stave ako z hľadiska zahraničnej zadlženosti, tak z hľadiska deficitu zahraničného obchodu, ako aj z hľadiska bežného účtu. Boli vytvorené predpoklady na to, aby mohol byť zabezpečený dlhodobo udržateľný rast slovenskej ekonomiky. Namiesto toho tie posledné štyri roky boli zneužité. Politická moc bola zneužitá na úzke skupinové a osobné záujmy predstaviteľov vládnej koalície, ktorí sa aj dnes namiesto pokory na margo toho, v akom stave túto krajinu zanechali, správajú tak, ako sa správajú. Poviem jedno prirovnanie, ktoré som čítal v týždenníku Plus 7 dní a ktoré mi pripadá veľmi výstižné.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, upokojte sa, vystupuje pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
To prirovnanie bolo asi také, že dnešná opozícia sa správa presne tak ako manžel, ktorý zadlží rodinu, privedie rodinu na pokraj krachu, potom rodinu opustí, vyvaľuje sa v kožených kreslách, popíja šampanské, zajedá to kaviárom a kritizuje svoju bývalú manželku a matku svojich detí, že jej deti nemajú každý deň na obed mäso. Presne tento systém vášho správania tu dnes je.
Aj poslanci za vládnu koalíciu, aj členovia vlády si slušne vypočuli vaše príspevky, aj keď často z hľadiska obsahu a z hľadiska formy, akou boli podané, boli na úrovni suterénu. Takže bolo by vhodné, ak by ste taktiež chvíľu počúvali vy. Ale zrejme nie ste toho schopní, tak ako nie ste schopní rešpektovať realitu a argumenty.
V ekonomike platí, a platí to v každej ekonomike, že opatrenia akejkoľvek hospodárskej politiky, či už dobrej, alebo zlej, sa dostavujú až s určitým oneskorením. Tak, ako keď po desaťročiach komunizmu, deformácií centrálne plánovanej ekonomiky bola nevyhnutná ekonomická recesia a žiadna transformujúca krajina sa ekonomickej recesii nevyhla. Tak aj po štyroch rokoch vášho nezodpovedného a nekompetentného bačovania, žiaľbohu, je nevyhnutná istá ekonomická recesia.
Zanechali ste túto krajinu s obrovskými dlhmi. To už bolo neraz povedané. Ale ja by som chcel povedať, čo to znamená z hľadiska veľmi praktického. Z hľadiska praktického to napríklad znamená, že ak za tri roky, roky 1996, 1997 a 1998, deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol vyše 200 mld. korún a zároveň prílev kapitálu bol minimálny, konkrétne to znamená, že len za tieto tri roky sa spotrebovalo v slovenskej ekonomike o toľkoto viac, ako sa v nej vytvorilo. A rozdiel tých 200 mld. korún, to je zadlženie štátu a zadlženie podnikového sektora, kde však za značnú časť týchto dlhov, týchto úverov ručí dnes štát. A tento váš ekonomický zázrak na úkor rastu zadlženia dnes musíme jednoducho začať splácať. Musíme ho začať splácať, pretože pokračovanie v tom vývoji, v tom spôsobe uskutočňovania ekonomickej politiky, ako ste ho robili vy, by bolo cestou do pekla. By bolo cestou do krízy, akú dnes môžeme vidieť v Rusku.
Zahraničný dlh tvoril v čase, keď ste preberali moc, 4,6 mld. dolárov. Za štyri roky narástol na sumu 12,3 mld. dolárov. Rástol najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín strednej Európy, kým napríklad v Maďarsku a Poľsku v tomto čase dosť klesal a klesal aj vďaka tomu, že tieto krajiny využili výnosy z privatizácie, z transparentnej privatizácie, z privatizácie v prospech krajiny a občanov na uhrádzanie tohto zahraničného dlhu. My v dôsledku vašej politiky sme dnes v stave, že dlhy ste zanechali obrovské, aj zahraničné dlhy, ale z hľadiska majetku ste nielenže nezanechali žiaden majetok, z ktorého privatizácie by bolo možné čiastočne tie dlhy splácať, ale naopak, zanechali ste aj na Fonde národného majetku sekeru voči vlastným občanom Slovenskej republiky za 30 mld. korún za dlhopisy, ktoré ste vymysleli zámerne dať, aby ste sa aj na tom mohli nabaľovať. A poviem to na konkrétnych príkladoch, ako sa to dialo. Dlh štátneho rozpočtu, splátky istín a splátky úrokov v tomto roku dosahujú 100 mld. korún. To je obrovská suma, ktorá jednoducho je naakumulovaná spôsobom, akým sa tu hospodárilo v posledných rokoch. Dlh štátu, priamy dlh štátu je dnes okolo 180 mld. korún, pričom ďalších 100 mld. korún sú skryté dlhy, ktoré sa postupne prejavujú.
V makroekonomickej oblasti je nevyhnutné z dôvodov, veľmi praktických dôvodov vytvorenia podmienok na oživenie podnikovej sféry znížiť fiškálny deficit. Znížiť fiškálny deficit, samozrejme, znamená prijímať aj nepopulárne opatrenia. Ale aj v štátnom rozpočte platí to, čo platí v rozpočte každej rodiny. Ak sa dlhodobo žije nad pomery, ak sa míňa oveľa viac, ako sa vytvorí, ak politika rodinného rozpočtu je nezodpovedná, tak jednoducho donekonečna sa to týmto spôsobom robiť nedá. Skôr či neskôr sa dlhy musia splatiť. Dnes v dôsledku vašej politiky nadišiel, žiaľbohu, čas splácania dlhov.
Hovorilo sa o podnikovej sfére. Naozaj stav podnikovej sféry je aj z hľadiska štátneho rozpočtu, z hľadiska príjmov, ale aj výdavkov v štátnom rozpočte, kľúčovým problémom. Naozaj stav reálnej ekonomiky je ten problém, je ten ukazovateľ, od ktorého závisí aj to, či štátny rozpočet bude mať dosť prostriedkov na zabezpečenie sociálnych záležitostí, školstva, zdravotníctva a podobne.
Pozrime sa teda na to z hľadiska tohto návrhu štátneho rozpočtu, aký je stav podnikovej sféry a prečo tento stav je taký, aký je. Stav v podnikovej sfére je najlepšie možno vidieť z toho, že štatisticky oficiálne 60 % podnikov, a to platí, odkedy sme prevzali moc, vykazuje oficiálnu stratovosť. Jednoducho väčšina slovenských podnikov je v dôsledku vašej ekonomickej politiky stratových.
Ten stav podnikovej sféry je tu z mnohých dôvodov. Medzi najdôležitejšie patria tieto: Po prvé, je to úroveň úrokových sadzieb, ktorá už najmenej od polovice mája 1997 je neudržateľná a je taká, že neumožňuje rozvoj podnikateľských aktivít, neumožňuje reštrukturalizáciu ekonomiky. Tieto vysoké úrokové miery vznikli ako dôsledok nekompetentnej hospodárskej politiky. Konkrétne ako dôsledok expanzívnej fiškálnej politiky, ktorú ste robili. Teda medzi narastaním, enormným narastaním deficitu dlhu verejných financií a medzi reštriktívnou politikou Národnej banky, menovou politikou, ktorú táto inštitúcia musela robiť, aby neutralizovala dôsledky vášho nekompetentného hospodárenia v oblasti fiškálnej. Inak by nebolo možné udržiavať na kontrolovateľnej úrovni ani infláciu, ani kurz. Takže dôsledkom tohto rozporu, dôsledkom tejto vašej nenásytnosti a tohto nekontrolovateľného zadlženia boli potom vysoké úrokové sadzby, ktoré sa od roku 1997 pohybujú na úrovni vyše trojnásobku miery inflácie, čo, samozrejme, je všade hodnotené tak, že to sú likvidačné podmienky na to, aby mohlo nejaké podnikanie existovať. Toto je aj hlavná príčina toho, prečo nezamestnanosť je taká, aká je, a prečo sa nevytvárajú nové podnikateľské príležitosti. Je veľmi ťažké predstaviť si, že by mohli začínať nové podnikateľské príležitosti, noví živnostníci, malí a strední podnikatelia za stavu, keď pri 6 až 7-percentnej inflácii úrokové miery presahujú 20 %. Aj preto je jednou z priorít tejto vlády znižovanie fiškálneho deficitu a vytváranie predpokladu na to, aby úrokové miery mohli klesať.
Ďalším dôvodom rastu úrokových mier je spôsob, akým ste organizovali a zabezpečovali privatizáciu a reštrukturalizáciu finančného sektora, najmä komerčných bánk. Stačí si pozrieť tretiu najväčšiu slovenskú banku, Investičnú a rozvojovú banku, ktorú ste predali svojim politickým spolupútnikom, ľuďom, ktorí sa preslávili najmä svojou nenásytnosťou a ktorí kade šli, nechávali spálenú zem a vykradnuté podniky. Takisto skončila aj Investičná a rozvojová banka v dôsledku vášho špecificky slovenského modelu privatizácie v prospech vašich vlastných spojencov.
(Ruch v sále.)