Predseda NR SR J. Migaš:

S faktickými poznámkami sa prihlásili: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Malíková, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Krajči, pán poslanec Kalman, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Husár, pán poslanec Sopko, pán poslanec Benčat. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Pristúpime k faktickým poznámkam.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vypočula som si vystúpenie pána poslanca, ktorý v kvetnatej štylistike takmer s básnickými metaforami spojil pravicové princípy s ľavicovými ideami. Dokonca zašiel do histórie až k Periklesovi.

Dovoľte, pán poslanec, aby som aj trošku zašla do novšej histórie, a to do predvolebného obdobia. Mám pred sebou denník Práca z 28. augusta 1998, kde SDK sľubuje, že za sto dní urobí základný poriadok v legislatíve. Nebudem to bližšie rozvádzať. Uvediem len tieto sľuby, že okamžite po voľbách znížite dane a odvody pre malých a stredných podnikateľov, znížite dane z príjmu fyzických osôb a predĺžite obdobie poskytovania rodičovského príspevku na päť rokov.

Keď vám pripomíname predvolebné sľuby, vždy vravíte, že máte na to štyri roky. Ale tu je jednoznačne napísané, že to uskutočníte okamžite, a keď pozeráme štátny rozpočet, tak s ničím takýmto sa nepočíta.

Pán poslanec, ako chcete vysvetliť svojim voličom, že vlastne to, čo ste sľúbili pred voľbami, veľmi krásne, vábivé sľuby o znížení daní, že nič neplníte, že štátny rozpočet ide absolútne iným smerom?

Pán poslanec, vôbec vás to nemrzí, že klamete?

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pán poslanec Šimko sa aspoň pokúša o určitú víziu. Ten problém je iba v tom, pán poslanec, že je to vlastne vízia dozadu, že ten problém je jednoducho v tom, že napríklad hovoríte o pomoci dajme tomu mladým ľuďom pri riešení pozemkov, ktoré keby sa dali zadarmo, tak ich iniciatíva by mohla mnohé veci riešiť, ale problém je v tom, že sme v trhovom hospodárstve, že máme osobitný segment obchodu s pozemkami alebo s pôdou a že treba skôr inak nastupovať na takéto riešenia. Pravdepodobne vytváraním verejných fondov, ktoré budú intervenovať na trhu pôdy v prospech dajme tomu určitých vrstiev občanov, hlavne mladých občanov, aby mohli sústrediť svoje obmedzené zdroje predovšetkým na vlastnú výstavbu, a nie na to, aby vykrvácali pri preplácaní vysokých cien pozemkov.

Druhý prípad, ktorý znova ukazuje smerom dozadu, je relatívne vábivé informovanie, aby frustrovaný človek ohrozený zločinom napríklad začal vytvárať nové svojpomocné ľudové útvary s nosením zbraní na ochranu. Priatelia, viete, že celé orientovanie v americkom živote na slobodu nosenia zbrane pre všetkých občanov je spojené s tým, že určitá vrstva ľudí si vytvára svoje lokálne súkromné arzenály a sú mimoriadnym nebezpečenstvom pre spoločnosť. Stačí uviesť príklady za posledné tri roky pokusov mladých chlapcov, ktorí...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.

Poslankyňa A. Malíková:

Ja by som, pán poslanec Šimko, nadviazala na niektoré myšlienky z vášho doslova poeticky ladeného prejavu. Použili ste termín odborne zdatná a obetavá vláda, ktorá pre nás pracuje. Ja si myslím, že návrh rozpočtu, ktorý máme pred sebou, o tom nesvedčí, a tiež by som spochybnila obetavosť členov vlády, pretože si za dva dni a jeden a pol mesiaca vyplatili odmeny vo výške niekoľko desiatok tisíc korún.

Takisto sa zamýšľam nad odbornosťou vlády, pretože táto vláda funguje už od konca októbra, a myslím si, že neúčasť väčšiny členov vlády - ďakujem tým, ktorí sú tu a javia záujem o naše názory, aj keď sa mnohým možno nepáčia - a takisto neúčasť väčšiny poslancov vládnej koalície dokazuje to, čo sa začalo v programovom vyhlásení. Jednoducho, že do rozpočtu sa prenáša nezáujem alebo neschopnosť riešiť problémy. A myslím si, že rétorika typu, že za všetko môžu tí pred nami, čierne knihy, reči o špinavých paprčiach a podobne už občana nepresvedčia, lebo sa z nich nenaje, ani sa nepostaví z nich dom.

Ešte si dovolím vyjadriť sa k niektorým - pán kolega, nerušte ma -, k niektorým závažným výhradám, pretože najskôr sa tvrdilo, že koaličné strany podporujú tento návrh rozpočtu, ale už teraz diskutujú o dodatočných opatreniach. Napríklad Strana demokratickej ľavice chce zriaďovať nejakú komisiu. Hovorí sa o nedostatočných zdrojoch. Mali sme tu v skrátenom legislatívnom konaní veľmi veľa zákonov, ale boli to všetko zákony, ktoré boli reštrikčné. Zmrazili sme platy colníkom, policajtom a neviem ešte komu. Prečo sme sa radšej nezaoberali zákonmi, ktoré by boli o hypotekárnych úveroch, o rozvojových programoch a podobne? Teraz sa nevie...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosil by som panie poslankyne a pánov poslancov, aby nepoužívali mobilné telefóny.

Ďalej sa hlási s faktickou poznámkou pani poslankyňa Podhradská. Pardon, pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážená poslanecká snemovňa,

mňa vo vystúpení pána poslanca Šimka zaujala myšlienka, že spoločnosť nepotrebuje iba odborníkov, ale aj určitú víziu. Podľa neho tou víziou je program vlády, ktorý, tak ako povedal on, obsahuje vznešené a pekné ciele. No vznešené a pekné ciele, to je veľmi pekné, ale dať tieto ciele do praxe už je zrejme horšie. A práve sme sa presvedčili, že vláda tie vznešené a krásne ciele do tej praxe nevie dávať. O tom svedčí aj to, čo tu už spomenula pani poslankyňa Tóthová, že existoval, mediálne bol zverejnený program vlády na prvých sto dní. A čo sa s ním stalo? Nič. Absolútne sa po ňom zľahla zem. Nikto sa k nemu už dokonca ani nehlási. A tam bola možnosť ukázať, že táto vláda niečo dokáže. Pretože keď tu pán poslanec Šimko hovorí, že musíme dať vláde čas, ja sa pýtam: Aký čas? Tých sto dní, či sa to niekomu páči alebo nepáči, je dostatočný čas na to, aby vláda prevzala zodpovednosť za to, čo robí, a aby sa už nevyhovárala na to, čo tu robil niekto pred ňou. Čiže žiadny čas už neexistuje.

Na záver pán poslanec Šimko povedal, že máme ruky, rozum a odhodlanie, takže akosi ani neprekáža, že nám tie peniaze chýbajú. Ja si myslím, že prekáža. Ruky, rozum a odhodlanie sú veľmi dobré vtedy, keď ich vieme dôsledne používať. Ale pri tomto rozpočte sa ukázalo, že ten rozum akosi používať nevieme, a tým sa vlastne stráca jeden celý rok, v ktorom táto vláda mohla ukázať, čo dokáže.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Ja by som chcela k vystúpeniu pána poslanca Šimka povedať len niekoľko poznámok.

Pán poslanec, naozaj sa nedá nazvať odvahou, skôr je to bezočivosť z vašej strany, po tom ako ste hodili za hlavu všetky vaše predvolebné sľuby, vyzývať teraz verejnosť a občana, aby vám uveril, že ten rozpočet, ktorý budete robiť na rok 2000, bude lepší ako tento a že tam sa konečne už bude na občana pamätať. Je to naozaj bezočivosť z vašej strany.

Ale dovoľte mi, aby som ešte niektoré vaše ďalšie geniálne výroky komentovala. Neviem, tá výzva na to, aby sa tu vytvárali nejaké skupiny, ktoré by mali napomôcť bojovať polícii a iným zložkám so zločinom, má to byť výzva na vytváranie nových Ľudových milícií, alebo nebodaj chcete vyvolať vznik skupín, ktoré by tu organizovali masové lynče? Ja predpokladám, že aj vaša odvolávka na bohaté, luxusné domy a podobné veci zrejme zvažuje napríklad aj 40-miliónový dom vášho exkolegu pána Ďuračku.

A dovoľte mi, pán poslanec, ešte jednu vec povedať. Vy ste sa v tomto parlamente predstavili už niekoľkokrát ako vykladač citátov. Ja by som vás chcela vyzvať, aby ste, keď už použijete citáty, a citujete klasikov, ktorí sa nemôžu brániť vášmu výkladu, buďte v tomto presný a naozaj citujte veci v logických súvislostiach. Citovali ste napríklad Exupéryho, že v jednom zo svojich diel hovorí: "Prinúť ich, aby spoločne postavili vežu, a urob z nich bratov." Vy ste si to v tomto rozpočte vysvetlili asi tak: Prinúť ich, aby za miliardu postavili jeden zbytočný most, a urob z nich hlupákov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ak dovolíte, tak i ja musím pochváliť pána kolegu Šimka, že veľmi pekne hovoril. Len keď si pozrieme rozpočet, tak ten hovorí o niečom inom. Zoberieme si napríklad bytovú otázku. Účasť štátu na financovaní bytovej výstavby je prezentovaná na veľmi neprijateľnej úrovni. V rozpočte nie sú peniaze na náležitú podporu zámerov vlády v oblasti bytovej politiky. Prémia stavebného sporenia zostáva na úrovni 6 tisíc Sk, tak ako to bolo minulý rok, pričom je inflácia, čiže v skutočnosti táto suma je omnoho menšia. Ako chcete naplniť programové vyhlásenie vlády, kde ste sľubovali mladým rodinám, že im pomôžete pri získaní bytu? Sľubovali ste hypotekárne úvery, ale zatiaľ sú to len a len sľuby. Keď sa pozrieme, aká je situácia v rozpočte na autobusovú dopravu, je to skutočne veľmi, veľmi smutné. Vážny problém vidím aj v oblasti tepelného hospodárstva. Na tento rok je opäť vyčlenených 1,6 mld. Sk, pričom si musíme uvedomiť, že energetické vstupy vlastne od začiatku tohto roku stúpli na cene. Keď skutočne pozeráme, tak pekné reči sú pekné reči, ale malo by sa to prejaviť aj v našom prerokúvanom štátnom rozpočte.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážená snemovňa,

reagoval by som na predrečníka, ktorý hovoril, že tento štátny rozpočet zabezpečuje základné požiadavky, ktoré sú kladené. Dovolím si povedať, že tento štátny rozpočet, keď sa prijme v tejto podobe, bude katastrofou pre fungovanie Slovenskej republiky a v žiadnom prípade nerobí žiadnu lepšiu perspektívu po roku 2000, tak ako sa to nám to snažil predrečník povedať. Skôr naopak, ešte väčšie problémy vzniknú v roku 2000, pokiaľ hrobár slovenskej armády pán Kanis bude rozpredávať slovenskú armádu a jej výzbroj, pokiaľ budeme predávať stíhačky po 50 000, pokiaľ budeme predávať rôzne ďalšie veci, už nehovorím o pontónoch, ktoré boli predané. A tým chcem povedať jednu vec. Keď vstúpime do NATO, samozrejme, bude potrebné kupovať novú výzbroj, na ktorú nikdy finančné zdroje v tomto štátnom rozpočte nebudú. Keďže šetríme, tak sa treba zamyslieť aj nad tým cirkusom, ktorý sa pripravuje pri priamej voľbe prezidenta, ktorý bude stáť 250 miliónov korún, o moste, ktorý sa buduje v Štúrove a takisto za penále za vypovedanie zmlúv s Ruskou federáciou v rámci deblokácie. To sú všetko peniaze, ktoré ste už vyhodili von oknom.

Ďalej sa chcem pozastaviť nad tým, čo tu pán Šimko vlastne hovoril o tých národných gardách, pretože takýto spôsob obrany obyvateľstva pred zločinom azda existuje jedine v Bolívii alebo tam, kde sú drogové kartely. Ale my už máme toľko ozbrojených zborov v Slovenskej republike, že ma to zaráža, keď máme bezpečnostné služby, máme mestské polície, máme pomocníkov Policajného zboru, máme policajtov, a ešte chceme robiť nejaké národné gardy. To znamená, že vráťme sa my len späť k tým našim policajtom, zaplaťme ich tak, ako sme im to sľúbili v zákone, ktorý bol prijatý v roku...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem, pán predseda.

Pán poslanec Šimko okrem iného hovoril aj o tom, že je nutné, resp. že vláda vypracuje rozvojový program do obdobia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ja hovorím, že nie je nutné takýto program vypracovať, pretože takéto programy sú už rozpracované, pochopiteľne, že sa budú korigovať každým rokom a prispôsobovať. Nie je dôvod vypracovať nový program, pretože ani nové podmienky zo strany Európskej únie neboli dané. Napriek tomu mi dovoľte, aby som práve vo vzťahu k tomu, čo povedal pán Šimko vo vzťahu k Európskej únii, predsa len niečo povedal.

Vážené dámy, vážení páni, návrh štátneho rozpočtu, ktorý v tomto smere sledujem, aj ekonomické kritériá pre Európsku úniu, je absolútne v rozpore s týmito kritériami a vlastne odďaľuje Slovenskú republiku aj od zaradenia do prvej skupiny. Ako chceme splniť tieto ekonomické kritériá? Ja vám znova pripomínam, že za nášho pôsobenia boli ekonomické kritériá pomerne slušne hodnotené samotnou Európskou úniou. Ako teda chceme vstúpiť do Európskej únie? Ja si myslím, že sa chceme odďaľovať a že Helsinki, od ktorých si veľa sľubujeme, a ja verím a prial by som si, aby sa nám to podarilo dostať sa do tej prvej skupiny, sami takýmito plánmi a koncepciami si rozbíjame.

Hovorili ste, pán Šimko, že treba počkať, že treba prežiť a potom bude lepšie. Pýtam sa: Kedy? Až potom, keď všetko padne totálne do blata? A znova sa vraciam k Európskej únii: Bude čakať aj Európska únia? A opäť: Dokedy? Pán Šimko, hovorili ste aj o tom, že Slovensko je vybudované. Áno, veľa sa vybudovalo aj za posledné 4 roky. Je to vidieť, oceňuje to aj zahraničie. Ja sa však obávam, že za vášho pôsobenia sa toľko nevybuduje, aj keď ste už niečo vybudovali. A čo zostane definitívne po vás? Čierne knihy. Ale z toho sa nepostavia ani diaľnice, ani byty, ani sa nenajeme chleba.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vystúpenie pána poslanca Šimka bolo veľmi zaujímavé a veľmi, by som povedal, optimistické, čo je, samozrejme, vzhľadom na to, že ako poslanec vládnej koalície sa musí pozerať z tej krajšej stránky na návrhy, ktoré predkladá vláda. Aká je však realita proti ním vykreslenej idyle a takých veľmi pozitívnych vízií? Slovenská demokratická koalícia, ktorú reprezentuje, sľubovala v týchto voľbách dvojnásobné platy, sľubovala výstavbu bytov na Slovensku, sľubovala zníženie daní podnikateľom a fyzickým osobám, a všetko sa presne deje opačným smerom. Platy sa znižujú. Práve v uplynulých dňoch z iniciatívy vládnej koalície sa znížili platy colníkom, policajtom, väzenskej stráži, sudcom, zmrazili sa platy v štátnej správe a fakticky sa znižujú všetkým ľuďom na Slovensku tým, že sa zvyšujú ceny. Veď každý deň, keď pôjdete do obchodu, zistíte, že všetko je drahšie. Drahšie jednoducho preto, lebo len za obdobie vlády terajšej vládnej koalície sa zdevalvovala slovenská koruna o 20 %, a tým aj všetky dovozy sú, samozrejme, drahšie a všetky tovary, ktoré sú dovážané, sú v našich obchodoch oveľa drahšie. Ďalej sa zdražila elektrická energia, zdražila sa voda atď. Čiže presne opačne sa vyvíja ako idylicky kreslené vízie, ktoré nám predstavil pán poslanec Šimko. Dúfam, že pri prerokúvaní rozpočtu budete otvorení ale takým návrhom, ktoré budú smerovať k zlepšeniu príjmovej stránky, a na to sme pripravení.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Ivan, vo svojom vystúpení si povedal, že štátny rozpočet vyjadruje filozofiu, ktorou chce vláda realizovať svoju moc. Znamená to, že bohatou dotáciou pre Slovenskú informačnú službu chce vláda skvalitniť sledovanie občanov nášho štátu? Že znížením dotácie pre Maticu slovenskú takmer na polovicu a znížením prostriedkov pre fond Pro Slovakia chce naša vláda vlastne zlikvidovať slovenskú kultúru? A že zvýšením prostriedkov na podporu menšín takmer na trojnásobok si chce naša vláda udržať podporu 15 poslancov jednej menšiny v parlamente?

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán poslanec,

Slovensko prijíma tieto nové ekonomické opatrenia bolestne. Ja súhlasím, Slovensko prijíma o to bolestnejšie rôzne opatrenia, ekonomické balíčky, vami vyhlásené krízové stavy v rezortoch, o čo sú odlišnejšie naše terajšie skutky od vašich predvolebných sľubov, počnúc dvojnásobnými platmi, končiac výstavbou bytov. Ak si myslíte a tvrdíte, že o rok bude lepšie, mýlite sa. Zastavili ste rozvojové programy, ako napríklad výstavbu diaľnic, zrušili ste národného leteckého dopravcu, zastavili ste podporu malého a stredného podnikania. Keď tieto programy budete chcieť znovu rozbiehať, a to budete musieť, veď ako chcete ísť do Európskej únie, ak nebudeme mať diaľnice, tepny hospodárstva, tak na tento rozvoj, znovurozbehnutie týchto rozvojových programov budete potrebovať oveľa, oveľa viac financií, ako keby ste nechali tieto rozvojové programy bežať. A ja neviem, keď o rok budú tie financie chýbať, na koho sa potom budete vyhovárať?

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Domnievam sa, že vystúpenia zástupcov politických klubov, tak ako prebehli, doteraz občanom príliš veľa optimizmu nepridajú. A takéto bolo aj vystúpenie pána kolegu Šimka predovšetkým preto, že je evidentná jedna základná vec, a to je politický populizmus v takej či onej forme. Či ten ľavicový, ako je často vytýkaný, alebo ten pravicovo liberálny. Rozdiel je v jednom jedinom, že každý oslovuje iný okruh občanov a voličov. A preto nerozumiem ani celkom dobre poznámke, ktorá bola urobená na margo tohto rozpočtu citáciou podpredsedu vlády pána Mikloša, že toto riešenie je krátkozraké a obmedzené, pričom zdôrazňujem, že nechcem robiť advokáta pani Schmögnerovej. Ak nakoniec pán podpredseda vlády prizná, že toto riešenie bolo jedine možné, tak je to výrok, ktorý si naozaj zaslúži pozornosť SITA.

Ale pán poslanec položil nám všetkým aj sebe jednu veľmi závažnú otázku. Veľmi závažnú, na ktorú neodpovedáme. K čomu tento rozpočet smeruje. K čomu majú smerovať všetky obete, ktoré majú občania a spoločnosť priniesť. Reči o tom, že je to rok stabilizačný, dva budú také a štvrtý onaký, sú len politickým slangom. Rok 1999 sú konkrétne a reálne čísla, ktoré dopadnú na občanov. Čiže v tejto otázke má pán poslanec Šimko jednoznačne pravdu. My ak máme niečo podporiť, máme opasky utiahnuť sebe aj občanom, ako ich zástupcovia musíme vedieť čomu a v zmysle akého cieľa.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Sopko.

Poslanec V. Sopko:

Áno, chcem reagovať na pána poslanca Šimka, ktorý vo svojom vystúpení zašiel do histórie, a myslím, že je to správne, pretože pri stavbe rozpočtu musíme zohľadňovať aj časy minulé, to znamená priebeh a dôsledky transformácie. Treba zmeniť, v tom sa zjednocujeme, alebo zmierniť dnes ťažko znesiteľné sociálne postavenie väčšiny spoločnosti. Treba zmeniť uťahovanie opaskov v zdravotníctve, školstve, v dôchodkoch, treba oživiť bytovú výstavbu. Ale, páni kolegovia z opozície, vy ste to v minulom štvorročnom období, prosím, nedokázali, naopak, dostali ste tisícky ľudí do nezávideniahodnej situácie, na hranicu biedy. Hospodársky obraz Slovenskej republiky má ďaleko k Švajčiarsku, pán Cuper. A dnes sa tvárite ako svätý za dedinou. (Ruch v sále.) A to by sme si nepamätali, čo všetko sa udialo v minulom období. Takže, prosím, vám zlyháva pamäť a pamätáte si len to, čo vám vyhovuje. Občania Slovenskej republiky si však pamätajú všetky súvislosti posledného vývoja. Nielen posledných 100 dní a nie, prosím, len posledných 5 mesiacov súčasnej vlády. A na to, prosím, nezabúdajte. A ja verím, že občania Slovenskej republiky si pamätajú všetky okolnosti okolo hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky vo všetkých súvislostiach, a nie len to, čo si vy prajete. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Pán predseda, chcel by som, než začnem, sa spýtať, prečo nesedia na svojich miestach pani ministerka a pán predkladateľ. Máme tu z toho humor všetci, bavíme sa navzájom, takže zrejme asi tie naše poznámky nie sú k veci.

Ja by som sa vrátil k tým poznámkam pána Šimka. Mal tam takú poznámku: Máme ruky, rozum a odhodlanie. To je síce pekné. Bez toho sa totiž nedá robiť nič. Ja by som pripomenul tie veci, ktoré s tým súvisia. Vládna koalícia vo voľbách 1998 urobila nepriamo zmluvu s našimi voličmi, s obyvateľstvom tým, že predložila program a obyvateľstvo zvolilo vás, vládna koalícia, pretože ste im predložili tento program, a očakáva, že tento program bude plnený. Tento program, ako sme už dnes počuli, budem sa opakovať, skoro vo všetkých položkách, prakticky vo všetkých položkách nie je plnený. Tak čo tu vyplýva potom pre vládnu koalíciu? Odstúpiť od programu? Alebo odstúpiť od vlády? Neviem.

Malá poznámka k bytom. Ak chceme robiť 14 tisíc bytov ročne, trochu vidím do tejto profesie, to azda nie je možné len z nejakých sľubov a z nejakých chimér. Tu treba pripraviť najprv finančné zabezpečenie, infraštruktúru, rozbehnúť výrobu stavebných látok, zabezpečiť ľudí, aby mali nejaký nábehový finančný podiel, aby mohli tieto pripravované hypotéky využívať a podobne. To nejde len takým spôsobom, dívať sa stále dozadu a niečo sľubovať. Vážení, keď niečo sľubujete, zmluvy plňte!

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán predseda, chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Šimka, kde som si vypočul jednu zaujímavú poznámku, že pán podpredseda Mikloš sľúbil, že v roku 2000 to bude niečo iné, že ten rozpočet bude lepší. No ďakujem pekne, ak toto má byť ozaj taká vízia a niečo zvláštne. Z roka na rok by rozpočty "mali byť lepšie". Ale je zaujímavé aj to, čo povedal pán poslanec Sopko v súvislosti s pánom poslancom Šimkom, či zabúdame a či sme stratili pamäť, čo tu všetko bolo, čo sa zlé stalo.

Páni poslanci, zoberte si ratingy Slovenska. Keď sme odchádzali, bolo BB plus, dnes je BBB mínus. A počujte, čo vám povedala jedna pani analytička, pani Elena Hesselová z agentúry Standard pour s, kde hovorila, že sa zmenila situácia makroekonomiky. Mali sme dobrú makroekonomiku a z toho vyplývali aj výsledky mikro, keď sa zvýšili dôchodky a reálne platy. A táto pani hovorí, že zložitá makroekonomická situácia na konci roka Slovenskú republiku, novú vládu postavila pred mimoriadne ťažkú úlohu. Jej zvládnutie si vyžaduje mimoriadne silnú vládu, ktorú však Slovensko nemá. Takže, pán poslanec Šimko, neviem, čo ste nám to sľubovali.

Predseda NR SR J. Migaš:

Skončili sme faktické poznámky.

Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

Nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Chcem vám v prvom rade dať hlasovať o tom, aby parlament vám vyslovil poďakovanie za to, že sa neriadite tým nezmyselným rozhodnutím ústavnoprávneho výboru a dali ste slovo pánovi Gašparovičovi, ktorý nebol zapísaný do zoznamu "fakticientov" s faktickými poznámkami.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Tak budeme pokračovať v rozprave.

Pán poslanec Kozlík za Hnutie za demokratické Slovensko, nech sa páči.

Poslanec S. Kozlík:

Vážená Národná rada,

vážený pán predseda,

vážení členovia vlády,

v prvom rade pred vlastným vystúpením by som sa rád spýtal: Prečo okolo parlamentu sú regimenty policajtov, či niekto v tejto Národnej rade sa cíti byť osobne ohrozený, či sa zo Slovenska stáva policajný štát? Koho sa vlastne vládna moc bojí po piatich mesiacoch svojej vlády? Pán predseda parlamentu, rád by som počul, a kolegovia z poslaneckého klubu HZDS tiež, odpoveď v tom ďalšom priebehu rokovania parlamentu na tento problém.

Dovoľte mi, vážená Národná rada, prejsť teraz k vlastnému meritu veci. Štátny rozpočet je zrkadlom hospodárskej a sociálnej politiky každej vlády. V tom tkvie politický a spoločenský význam tohto dokumentu, preto zákon o štátnom rozpočte je najdôležitejšou normou, ktorú v danom roku schvaľuje parlament. Čo sa teda, vážená Národná rada, odráža v zrkadle predloženého návrhu štátneho rozpočtu?

V prvom rade je to akútna kríza terajšieho spôsobu vládnutia, ktorá prudko vyúsťuje do hospodárskeho, sociálneho i spoločenského úpadku. Zreteľne to preukazujú aktuálne štatistické údaje. Ekonomický rast, ktorý sa vyše 4 roky pohyboval v rozmedzí 5 - 7 %, sa vo štvrtom kvartáli 1998 prepadol na 0,5-percentný rast, to znamená na úroveň stagnácie. Miera inflácie za mesiac január zaznamenala historicky najvyššiu úroveň od vzniku samostatného štátu a podobne negatívne sa vyvíja aj miera nezamestnanosti, ktorá začína úspešne atakovať hranicu 17 %. Hodnota koruny citeľne klesá so zničujúcimi dôsledkami pre podniky, ktoré vo väčšej miere investovali, a viaceré ratingové agentúry posunuli Slovensko z investičného do špekulatívneho pásma, resp. do negatívnych výhľadov.

Výroky a postoje viacerých členov súčasnej vlády včítane jej predsedu výrazne oslabili a zneistili dôveru nielen domáceho podnikateľského prostredia, ale i dôveru zahraničných hospodárskych kruhov. Vláda nepredvídavo, ale o to úpornejšie a so samovražednou snaživosťou spochybnila a ďalej spochybňuje hospodársky potenciál Slovenskej republiky, základné línie obnovy a budovania výrobno-technickej základne, modernizáciu infraštruktúry a priemyselnej nadstavby našej krajiny. Do tohto rámca zapadá i plošné spochybňovanie privatizácie a novovytvorených vlastníckych vzťahov, kriminalizácia podnikateľských štruktúr, snaha o škandalizáciu a kompromitáciu predchádzajúcej vládnej garnitúry. Zvolený spôsob prezentácie reality Slovenska doma i v zahraničí, ktorý zo strany vládnej moci pretrváva, je znakom politickej slepoty, slabosti, ale aj nezmyselného zotrvávania na disidentských postojoch voči vlastnému štátu. Ak toto mal byť obraz zmeny, ktorú vládna moc sľubovala občanom, tak ide o hlboký omyl, o podvod na občanoch a voličoch, ktorých sklamanie každým dňom narastá.

Na pokles dôvery podnikateľského prostredia však vplývali a naďalej pôsobia ďalšie nepremyslené kroky vlády, predovšetkým zrušenie revitalizačného zákona v čase, keď už bol pripravený rad ozdravných projektov, čo kriticky hodnotí ostatná správa OECD o Slovensku, absencia hospodárskej koncepcie, ktorá vyúsťuje do rozporných postojov jednotlivých členov vlády v takých zásadných otázkach, akými sú definovanie priorít hospodárskeho a sociálneho rozvoja, zmien daňového systému, nástrojov ochrany domáceho trhu a podpory exportu, sociálnej priechodnosti cenových úprav a ďalších, jednostranné opatrenia vlády na vytvorenie výhodnejších podmienok pre zahraničný kapitál, čo konkurenčne znevýhodňuje tuzemských investorov a podnikateľov, výroky zodpovedných ekonomických ministrov o možnej vysokej devalvácii Slovenskej koruny spojené s výraznými devalvačnými očakávaniami, priame útoky predstaviteľov vládnej moci na konkrétne podniky a ich manažmenty, ktoré znižujú funkčnosť a konkurencieschopnosť podnikov, dostupnosť zdrojov na ich prevádzku a rozvoj a dôveru zahraničných partnerov, plošné čistky a personálne zmeny nie na báze odbornosti, ale na báze politickej oddanosti, ktoré podstatne znížili úroveň a de facto paralyzujú správu štátu.

Aktuálne výsledky konjukturálneho prieskumu Štatistického úradu Slovenskej republiky preukazujú, že od októbra minulého roka, to znamená od nástupu novej vlády, indikátory dôvery v priemysle, stavebníctve i vnútornom obchode zaznamenávajú pokles. Pritom pokles indikátorov dôvery ako syntetického ukazovateľa budúceho vývoja odbytu zásob, produkcie a nadväzne i zamestnanosti a platobnej schopnosti bude pretrvávať i v priebehu ďalších mesiacov marca až mája. To znamená, že vláda, ktorá miesto riešenia naliehavých spoločenských problémov, ktorá miesto definovania koncepčných východísk zahlcovala svoju kapacitu i potenciál štátnej správy zostavovaním čiernych kníh, stratila drahocenný čas a začína žať plody nezmyselne premrhanej energie s negatívnym odrazom i v proporciách štátneho rozpočtu. Možno naozaj povedať, že keby súčasná vláda nič nerobila, keby mlčala a nevysielala do sveta nezmyselné a spochybňujúce signály, nepochybne by stav ekonomiky i sociálnej situácie nedospel do takého poklesu, akého sme v súčasnosti svedkami.

Čo sa týka vlastného štátneho rozpočtu, nemám pre vás, vážené poslankyne, vážení poslanci, dobrú správu. Vláda premeškala 5 rozpočtových mesiacov. Prvé dva mesiace ešte na konci roka 1998, keď sa vzdala náročného prístupu spočívajúceho v okamžitých razantných úpravách zameraných na zvýšenie príjmov a reguláciu výdavkov s cieľom minimalizácie schodku štátneho rozpočtu v roku 1998, vytvorenia priaznivých východísk na rok 1999 a vydania signálu o svojej pripravenosti riadiť štát a jeho ekonomiku. Pritom určite správne uznesenie už tejto Národnej rady vládu zaväzovalo prijať opatrenia na zabezpečenie úrovne schodku vymedzenej zákonom o štátnom rozpočte na rok 1998, t. j. vo výške maximálne 5 + 3 mld., t. j. 8 mld. korún. Vláda však, žiaľ, pristúpila v závere roka 1998 len k pasívnemu zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu a súčasne i štátneho dlhu o ďalších 11 mld. korún, čím si síce vyčistila rozpočtový stôl, ale nezaložila žiadny pozitívny impulz aspoň na prvý štvrťrok 1999. Upozorňoval som vtedy ctenú snemovňu, že tento ústupok, táto nedôraznosť sa vráti v ďalšom rozpočtovom období ako bumerang a rastúci deficit štátneho rozpočtu v prvých mesiacoch tohto roka to potvrdzuje.

Ďalšou zásadnou chybou vlády bola rezignácia vládnej moci na zostavenie štandardného návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 a aplikácia rozpočtového provizória v prvom kvartáli 1999. Hľadalo sa opäť pohodlnejšie riešenie a stratili sa tri mesiace, počas ktorých najmä v oblasti príjmov už mohli pozitívne pôsobiť niektoré opatrenia, pokiaľ by ich však súčasná vláda mala premyslené a pripravené. Dva mesiace do konca roka 1998 vytvárali dostatočný priestor pre kompetentnú vládu na zvládnutie návrhu celoročného rozpočtu roku 1999. Zároveň musím opätovne pripomenúť, že návrh východísk zostavenia štátneho rozpočtu na rok 1999 predchádzajúca Mečiarova vláda prerokovala vrátane rozpisov výdavkov podľa jednotlivých kapitol. Oblasť príjmov bola kvantifikovaná na 179,7 mld. korún, čo sa dojemne takmer zhoduje so 179,9 mld. korún uvažovanými v súčasnej vládnej predlohe. Predpokladanú úroveň deficitu 13,7 mld. korún však predošlá vláda zamietla a žiadala dopracovať opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov na jeho zníženie na 5 mld. korún.

Dovoľte mi teraz, vážené poslankyne, poslanci, prejsť k makroekonomickým východiskám štátneho rozpočtu. Vládna predloha uvažuje s prírastkom hrubého domáceho produktu vo výške 3 až 4 %, s mierou inflácie 10 % a mierou nezamestnanosti do 15 %. Týmto číslam dnes už neverí ani podpredseda vlády Mikloš a autority ako Deutsche Bank a ďalšie inštitúcie na základe ostatného vývoja prognozujú nulový rast. Dovolím si podotknúť, že aj to len v tom lepšom prípade. V tejto súvislosti chcem poukázať na nezmyselnosť a detinskosť v tvrdení, že ekonomický pokles zaranžovala predošlá vláda. Zdôrazňujem, že v tranzitívnych štátoch len málo vlád, ktoré udržali len dlhšie obdobie ekonomický rast okrem Slovenska, tak to bolo v Poľsku, ale je veľa vlád, ktoré za pár mesiacov položili ekonomiku. To platí aj o tej súčasnej. Načasovať ekonomický pokles, to nie je ako zhasnúť svetlo v kúpeľni.

Pred voľbami predseda vlády Dzurinda tvrdil, že má skvelé kontakty na skvelých zahraničných partnerov, čo prinesie skvelé zahraničné investície. Ukazuje sa to, že to boli len skvelé rečičky. V dohľadnom čase žiadny nový významný investor na Slovensko nepríde, ak nerátam tých, ktorých zariadila Mečiarova vláda. Stačí pripomenúť Volkswagen, a to aj v Martine, stačí pripomenúť Motorolu, US Steel Group, Sony, JAZAKI a ďalších, a ak nerátame tých, ktorí možno prídu lacno poskupovať majetok niektorých i strategických podnikov, k čomu im významne napomôže okrem vlády aj klesajúca slovenská koruna. Takže zbytočne sa daňový systém pred zahraničným kapitálom vyzlieka do trenírok. Výrazné zneistenie domácej podnikateľskej štruktúry, nedôvera zahraničia, slabá obrana trhu, pokles hodnoty slovenskej koruny, odliv voľných zdrojov do zahraničia a absencia vnútorných rozvojových impulzov, to všetko naznačuje, že vo východiskách štátneho rozpočtu je reálnejšie počítať s nulovým rastom hrubého domáceho produktu a s mierou nezamestnanosti minimálne na úrovni 17 %. To znamená, že východiská rozpočtu sú postavené na vode. Zodpovedná vláda by mala pristúpiť k príslušnej korekcii nielen východísk, ale i nadväzujúcich proporcií štátneho rozpočtu, ináč v priebehu roka padne vláda do rozpočtovej pasce a parlament sa bude môcť akurát hanbiť.

Príjmová a výdavková stránka štátneho rozpočtu v podstate vychádzajú z 10-miliardového zvýšenia na oboch stranách v porovnaní so skutočnosťou roka 1998. To však znamená, že pri neexistujúcej dovoznej prirážke je potrebné v porovnaní s rokom 1998 zvýšiť rozpočtové príjmy o cca 16 mld. korún. Novely daňových zákonov zamerané na zlepšenie správy a výberu daní a zvýšenie príjmov deklarujú len neistý prírastok 4 mld. korún a váha prírastku príjmov štátneho rozpočtu sa tak predsúva do oblasti nedaňových príjmov, tie však predovšetkým za príjmy z privatizácie nie sú bližšie konkretizované a vláda nedala odpoveď ani na otázku Najvyššieho kontrolného úradu. Ich výška je sporná i v prípade odvodu voľného zostatku zisku Národnej banky Slovenska, pretože je plne závislá od jeho reálnej hodnoty na konci roka 1999.

Zahrnutie príjmov z privatizácie do príjmov štátneho rozpočtu je novým a negatívnym prvkom konštrukcie štátneho rozpočtu. Ide o jednorazový neopakovateľný zdroj príjmov, ktorý by zásadne nemal slúžiť na krytie rozpočtovej spotreby, pretože v opačnom prípade po vyčerpaní týchto zdrojov sa stáva nekrytou rozpočtovou pascou. Z tohto dôvodu aj nová metodika Medzinárodného menového fondu zahŕňa prostriedky z privatizácie použité v štátnom rozpočte do rozpočtového deficitu. Z toho vyplýva, že deficit, ktorý je obsiahnutý v návrhu tohto štátneho rozpočtu, nie je 15 mld. korún, ale v skutočnosti minimálne 21 mld. korún. Návrh štátneho rozpočtu v príjmovej oblasti vôbec nezohľadňuje už známe riziko výrazného poklesu daňových príjmov, keď za prvé dva mesiace tohto roka boli daňové príjmy o 4 mld. korún nižšie než v minulom roku. Pritom vôbec nie je rozhodujúce, v ktorých druhoch príjmov sa táto diferencia prejavuje. Rozhodujúce je, ako sa táto situácia bude ďalej vyvíjať a aké opatrenia vláda prijme. V každom prípade ide o ďalšie významné riziko na príjmovej stránke rozpočtu s tým, že možno toto riziko celoročne ohodnotiť na cca 10 mld. korún.

Treba konštatovať, že príjmová stránka návrhu štátneho rozpočtu je nedostatočne prepracovaná, je nepreukázaná, nezabezpečená, čo v konečnom dôsledku predznamenáva riziko podstatne vyššieho deficitu štátneho rozpočtu než 15 mld., s ktorými uvažuje vládny návrhu, a to až vo výške 25 - 30 mld. korún. Keďže na úrovni vlády zatiaľ nedošlo k dohode o nástrojoch na ďalšie posilnenie príjmov, návrh príjmovej stránky štátneho rozpočtu je vlastne mačkou vo vreci a ani vláda nevie, aká je tá mačka veľká, zlá. 10-miliardové riziko v konštrukcii štátneho rozpočtu nakoniec včera potvrdil i podpredseda vlády pán Mikloš. Za možné riešenie označil redukciu navrhovaných výdavkov a prijatie ďalších noviel daňových zákonov na posilnenie príjmov. Myslím, že to optimizmus vo vládnych koaličných kreslách nezvýši. Pani ministerka Schmögnerová označila kvantifikáciu rizika deficitu štátneho rozpočtu vo výške 25 - 30 mld. korún pred pár dňami za poplašnú správu. Treba povedať, že ja pokladám za poplašnú správu predmetné stanovisko pani ministerky a to, že nedoceňuje hĺbku nevyváženosti tohto štátneho rozpočtu.

V predloženom návrhu štátneho rozpočtu absentuje dôsledné prepojenie najmä v zdrojovej časti na iné platné právne normy, čo z neho vytvára najrizikovejší štátny rozpočet, aký bol vôbec u nás na Slovensku zostavený. V takejto kvalite skutočne mohla vláda rozpočet predložiť už v decembri alebo najneskôr v januári a tak skrátiť obdobie rozpočtového provizória. Už teraz je zrejmé a včera to pred novinármi pripustila i pani ministerka, že v priebehu roka bude potrebné vykonávať korekcie v podobe noviel rozpočtového zákona. Pritom zákon o štátnom rozpočte by mal byť integrujúcim zákonom, ktorý okrem iného je i výsledkom súvzťažnosti právneho systému vo finančnom vyjadrení. Bohužiaľ, o tomto návrhu štátneho rozpočtu to povedať nemožno. Vláda sa upla i na také zdroje, ktoré sú podľa súčasného právneho stavu v rozpore s inými právnymi predpismi, napríklad odvody iných štátnych podnikov, ako sú zapísané v návrhu zákona, a dividendy štátnych akciových spoločností. I z tohto faktu rezultuje ďalšie rozpočtové riziko v sume 2,1 mld. korún. Podobne úplne rozkryté sú i ďalšie právne normy zamerané na posilnenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu, o ktorých má údajne vláda rokovať až na budúci týždeň. To už je skutočne rozpočtové Kocúrkovo. Najprv má parlament schváliť predlohu štátneho rozpočtu a dodatočne, ak Pán Boh a vláda láskavo uznajú, sa bude parlament zapodievať zákonmi, ktoré by mali zdrojovo napĺňať, a teda zreálňovať a verifikovať návrh štátneho rozpočtu. Je to neuveriteľné a pokladám to za urážku tejto snemovne.

Vážená Národná rada, ak som v doterajšom vystúpení kritizoval a poukazoval na neuveriteľné riziká vládneho návrhu štátneho rozpočtu v oblasti príjmov, treba povedať, že o nič lepšia nie je ani konštrukcia výdavkov. Už z prvého pohľadu je zrejmé, že zostavovateľ rozpočtu primárne nesledoval reálnosť úhrnnej výšky výdavkov limitovanej príjmovými možnosťami a únosnou mierou rozpočtového deficitu, ale na prvom mieste stála priechodnosť rozpočtu vo vláde. Takže členovia vlády si ťapli do dlaní a výdavky štátneho rozpočtu utešene vyleteli o 10 mld. korún nad úroveň výdavkov roka 1998, ktorých reálne čerpanie podmieňuje už spomínaný rozpočtový deficit na úrovni 19 mld. korún. Preukázateľne úroveň výdavkov rozpočtu na rok 1999 bola postavená bez zodpovedajúcej definície rozpočtových príjmov, ktoré teraz vláda dodatočne a v chvate zháňa ako ovečky po grúňoch. Očividný diletantizmus takejto konštrukcie už nemohli prehliadnuť ani v koaličnej Demokratickej strane, ktorá označila, citujem, "súčasný spôsob tvorby štátneho rozpočtu za pochádzajúci z filozofie rozpočtu centralistického štátu spred roka 1989". Takýto rozpočet slúži predovšetkým rozdeľovaniu podľa narastajúcich požiadaviek štátnych rezortov a ich klientov. Výdavky sú čo do užitočnosti míňania prostriedkov nekontrolovateľné. Podľa Demokratickej strany potrebné verejné výdavky napríklad na školstvo, zdravotníctvo, sociálne výdavky nemajú kontrolu účinnosti a účelnosti a na kontrolu chýbajú predovšetkým rôzne formy samosprávy. Rozpočet nemá doriešené príjmy, má privysoké výdavky na štátnu správu a veľkú časť neproduktívnej ekonomiky. S týmto stanoviskom, v tejto súvislosti môžem povedať kolegom z Demokratickej strany, je možné len súhlasiť. Ale zároveň toto stanovisko navodzuje i otázku, čo ešte vládny návrh štátneho rozpočtu v parlamente hľadá. Prečo ho vláda nestiahne a nedopracuje? Zo strany poslaneckého klubu HZDS takýto podnet určite príde.

Výdavkovú časť štátneho rozpočtu charakterizuje výrazné zníženie kapitálových výdavkov i podstatné zníženie objemu prostriedkov smerovaných na rozvojové impulzy, predovšetkým v oblasti výdavkov infraštruktúry bytov a stabilizácie poľnohospodárstva. V súvislosti s posilnením bežných a sociálnych výdavkov a výdavkov na správu štátu možno povedať, že rozpočet má samopožierací charakter a nezakladá takmer žiadne stimuly, ktoré by v budúcnosti boli zdrojom nových príjmov.

Rozpočtové výdavky kapitoly Slovenskej informačnej služby napriek až fanatickej kritike v predošlom období zostali takmer na rovnakej úrovni, čo dokumentuje farizejstvo bývalej opozície, dnes vládnej koalície. Za ešte väčšiu dvojtvárnosť však možno pokladať volanie vládnej moci po občianskom pochopení zmrazenia miezd, to znamená 10-percentného znehodnotenia zníženia platov pracovníkov štátnej správy, či už učiteľov, zamestnancov silových rezortov, sudcov, financov a ďalších ústavných a verejných činiteľov, pričom vláda samotná si hneď pri svojom nástupe zvýšila mesačné platy o 4 000 Sk, vyplatila si ich aj za mesiac október, hoci nastúpila do výkonu funkcie 30. októbra a prilepšila si 40 000-korunovými odmenami. Návrh štátneho rozpočtu nezabudol pre členov vlády ani na nákup nových bavorákov za 35 mil. Sk. Takže niekde sa šetrí viac a niekde ani nie.

Predloženému vládnemu návrhu štátneho rozpočtu chýbajú makropohľady na súhrn verejných rozpočtov, rozsah vytvorených zdrojov. V nich bez vzájomných transferov nie je zrejmé, aký je podiel niektorých výdavkov na súhrne verejných rozpočtov, napríklad výdavkov na sociálne účely a podobne. Rozpočet je svojím poňatím statický a nejaví sa ako integrujúci prvok sústavy verejných rozpočtov. Vláda sa nenamáha predložiť pohľad na sústavu verejných rozpočtov ako celku, ale poskytuje v rámci rozpočtu len pohľad na jej parciálne časti. Určite nemilým prekvapením pre zainteresovaných sa stal rozpočtovaný vzťah k ostatným súčastiam verejných rozpočtov, najmä však k miestnej samospráve. Kde sú v minulosti prezentované návrhy pani Schmögnerovej na vyšší podiel obcí na výnose republikových daní? Kde je tých 17 mld. Sk, ktoré by podľa MESA 10, spol. s r. o., a pána Mikloša mali obce ročne dostávať zo štátneho rozpočtu? Nedochádza ani k zmene prerozdeľovacieho systému podielových daní obciam a dá sa predpokladať, že k výrazným zmenám nedôjde ani pri rozdelení dotácií na výkon samosprávnych funkcií. Takže vďaka Bohu aspoň za snahu dodržať tzv. Kozlíkovu krivku v rámci podielov na daňových výnosoch pre obce a mestá.

Za značne ohrozené je možné pokladať i hospodárenie verejnoprávnych poisťovní. Problémy zdravotných poisťovní sú všeobecne známe. Ako nový fenomén vystupuje Sociálna poisťovňa, ktorej potreby v roku 1999 sa sčasti majú kryť zostatkami vytvorenými v uplynulých rokoch. To znamená, že ak aj Sociálna poisťovňa ako tak prežije tento rok, tak v roku 2000 sa systém dôchodkového zabezpečenia zrúti.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, záverom by som vám rád poskytol optimistickú informáciu. Zacitujem preto predsedu vlády pána Dzurindu, ktorý sa v Press clube minulý týždeň pochválil, že súčasná vláda navrhovaným štátnym rozpočtom zabezpečí zníženie úrokových mier a že už v súčasnosti výnosové úroky štátnych dlhopisov predstavujú 17 %, kým v minulosti to bolo 30 %. Ale i v tejto informácii je, žiaľ, malý háčik a pána Dzurindu buď niekto klame, alebo klame on sám seba. Pred rokom v takomto čase skutočné výnosové úroky štátnych dlhopisov neboli na úrovni 17 %, ba dokonca neboli na žiadnej úrovni, pretože ich emisia nebola potrebná, pretože štátny rozpočet v I. kvartáli 1998 bol prebytkový a refinancoval sa na vlastnej zdrojovej báze. Takže všetko je úplne ináč. Navrhovaný štátny rozpočet v tej podobe, ako bol predložený, je cestou nikam, doslovne možno povedať, že slabá vláda predložila slabý rozpočet. Alebo ak chcete bližšie definovať jeho smerovanie, je to štátny rozpočet, ktorý smeruje k hospodárskemu úpadku, k poklesu životnej úrovne širokých vrstiev občanov, je to prechod z rozpočtového provizória na provizórny rozpočet, ktorý je rádovo horší než vlastné rozpočtové provizórium.

Už v predchádzajúcej časti vystúpenia som uviedol, že súčasná úroveň príjmov štátneho rozpočtu nezodpovedá ani len úrovni výdavkov rozpočtového provizória, ktoré sú pritom o 10 mld. Sk nižšie než prerokúvaný návrh štátneho rozpočtu. Navrhovaný štátny rozpočet je vnútorne nevyvážený, nepreviazaný. Vnútorné zdrojové riziká i podpredseda vlády Mikloš kvalifikuje na 10 mld. Sk. Opatreniami na riešenie príjmových rizík štátneho rozpočtu sa vláda pripravuje zapodievať na budúci týždeň, to znamená týždeň po prerokovaní štátneho rozpočtu v parlamente. Výdavková časť štátneho rozpočtu je taktiež zrelá na komplexné prepracovanie vo vzťahu k zreálneným východiskám a príjmom, čo dnes už nie je len názor opozície, ale i predstaviteľov Demokratickej strany a mnohých uznávaných nezávislých ekonomických expertov. Myslím, že je načase skončiť s dzurindovskými sľubotechnami.

Pokračovanie v rozpočtovom provizóriu a prepracovanie návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 sa v danej situácii ukazuje ako najmenej škodlivé riešenie pre náš štát. Tento postup by mohol primäť vládu k zodpovednejšiemu hľadaniu riešenia príjmov a na druhej strane by blokoval zdrojovo nepodloženú akceleráciu výdavkov. Z uvedených dôvodov za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko nemožno k predloženému návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 zaujať iné systémové stanovisko, ako požiadať parlament o vrátenie predmetného návrhu vláde na jeho prepracovanie.

Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)