Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Sopko, máte procedurálny návrh? Ja som uzavrel možnosť podania faktických poznámok, preto vám nemôžem udeliť slovo na faktickú poznámku.
Ďalej sa do rozpravy prihlásil podpredseda Národnej rady pán Andel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
keďže poslanci za Slovenskú národnú stranu sa vyjadria ku každej rozpočtovej kapitole návrhu štátneho rozpočtu, iba v krátkosti a vo všeobecnosti vyjadrím stanovisko a výhradu nášho klubu k nemu.
Vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 má niekoľko veľmi vážnych nedostatkov, ktoré ho robia v praxi v podstate nereálnym, a to:
1. Vláda pri príprave rozpočtu zrejme pod vplyvom rôznych vnútrokoaličných nedorozumení sa plne nemohla venovať dôkladnej príprave návrhu štátneho rozpočtu, stratila od novembra 1998 dodnes v podstate päť rozpočtových mesiacov. Táto jej pasivita mala i veľmi negatívny dosah na našu ekonomiku a postavenie Slovenskej republiky vôbec. Navŕšil sa schodok štátneho rozpočtu, čo ruka v ruke znamenalo i prehĺbenie rozpočtu a štátneho dlhu našej republiky. Rozpočet sa nakoniec pripravoval na poslednú chvíľu, šil sa, ako sa hovorí, horúcou ihlou. To je vlastne jeho najväčší nedostatok. Tento tlak cítime nakoniec i teraz pri jeho prerokúvaní v našom parlamente.
2. Základom rastu v návrhu tohto štátneho rozpočtu je nárast hrubého domáceho produktu o 3 až 4 %, podľa toho, či ide o názor podpredsedu vlády pána Mikloša alebo o názor ministerky financií pani Schmögnerovej. Pritom experti očakávajú prepad slovenskej ekonomiky do mínusovej oblasti, v lepšom prípade stagnáciu na nulovej úrovni, čiže nepôjde o žiadny nárast.
3. Ďalším nedostatkom tohto návrhu štátneho rozpočtu je skutočnosť, že v oblasti nezamestnanosti sa ráta s 15-percentnou úrovňou. Pritom už dnes podľa posledných štatistických a analytických výsledkov je jej miera už na úrovni 17,5 %. Pritom jej trend je i naďalej stúpajúci a podľa odborníkov už koncom mája, začiatkom júna by sa mohla pohybovať na úrovni 20 až 22 %. V tejto oblasti to bude a vlastne, bohužiaľ, už aj je skutočne najhorší rok po 2. svetovej vojne. Nie je to žart, bohužiaľ, je to skutočnosť. Takisto po roku 1945 bol i stúpajúci trend životnej úrovne, v niektorom roku nižší, v niektorom roku vyšší. Teraz, i keď vo všeobecnosti v porovnaní s týmto obdobím je životná úroveň oveľa vyššia, je však najprudšie tempo jej poklesu, prepadu. Do tzv. sociálnej siete sa prepadá čoraz viacej občanov Slovenskej republiky.
4. Ak zoberieme do úvahy veľký deficit a štátny dlh Slovenskej republiky, nulovú stagnáciu hrubého domáceho produktu, nárast nezamestnanosti nad predpokladanú mieru, dospejeme k reálnemu záveru, že nárast inflácie bude taký prudký, že zlikviduje našu ekonomiku a hospodárstvo. O mene, v tejto súvislosti spustenej lavíne sa bojím hovoriť.
5. Návrh štátneho rozpočtu vôbec nepočíta so zvýšením elektrickej energie, plynu, pohonných hmôt, vodného a stočného, so zvýšením poštovného a podobne. Tieto nezapočítané zvýšené náklady však v rozpočtovej položke každého rezortu znamenajú deficit minimálne, a to som pri svojich odhadoch skutočne skromný, 30 %. Napriek tejto skutočnosti dnes nikto nevie, kde na túto dieru nájdeme záplatu.
Dámy a páni, poukázal som iba na päť oblastí všeobecných nedostatkov tohto návrhu štátneho rozpočtu. V plnej nahote sa však jeho slabiny objavia pri hodnotení jednotlivých rozpočtových kapitol. Ak mám porovnávať štátny rozpočet z roku 1998 a tento, musím s poľutovaním konštatovať, že tohoročný dosahuje iba 50- až 60-percentnú hodnotu toho minuloročného.
Moje, resp. naše hodnotenia vládneho návrhu štátneho rozpočtu skutočne nevychádzajú z pomsty alebo škodoradosti. Až veľmi dobre si uvedomujeme, ako môže zle prijatý štátny rozpočet negatívne dopadnúť na našich občanov. Sme aj chceme byť konštruktívnou opozíciou, je našou morálnou povinnosťou riešiť všetky problémy našej spoločnosti, nechajte nám preto, prosím, priestor na vyjadrenie našich názorov k návrhu štátneho rozpočtu. Určite sa v nich nájde dosť progresívnych myšlienok, ktoré ho môžu skvalitniť.
Preto Slovenská národná strana a jej poslanecký klub je za stiahnutie návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999, je za to, aby bol vláde vrátený na prepracovanie. Pritom nehrozí ochrnutie chodu štátu, pretože zákon nám umožní i naďalej pokračovať v rozpočtovom provizóriu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda.
Ako ďalší vystúpi v rozprave za klub poslancov SMK pán poslanec Farkas.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani ministerka,
vážení páni ministri,
schválenie štátneho rozpočtu vytvára u nás v transformujúcej sa ekonomike značnú časť celkovej hospodárskej klímy. Javí sa ako hlavný nástroj štátu na zabezpečenie určených cieľov hlavne v hospodárskej politike, ale, samozrejme, vytvára určitý ekonomický priestor na rozvoj celej spoločnosti. V tomto zmysle štátny rozpočet zohráva u nás podstatnejšiu úlohu než vo fungujúcich trhových ekonomikách. Preto je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov doma i v zahraničí sa vychádza, aby štátny rozpočet začal skutočne motivačne pôsobiť na podnikateľské subjekty, na samosprávy a na správanie sa domácností.
Vláda si vo svojom programovom vyhlásení vytýčila zámery, ktoré chce urobiť, aby sa stabilizovala ekonomika krajiny, aby sa zlepšil rozpočtový systém a aby bol vytvorený priaznivý systém čerpania a naplnenia štátneho rozpočtu. Prostriedky štátneho rozpočtu preto majú byť rozdelené medzi jednotlivými kapitolami rezortov proporcionálne, vychádzajúc z objektivizovaných požiadaviek štátnej a verejnej správy. Tieto požiadavky by sa mali opierať o komplexný dlhodobý hospodársky program, v ktorom sú stanovené hospodárske priority rozhodujúcich odvetví národného hospodárstva a hlavné ciele a smerovanie spoločnosti. Žiaľ, takýto program od vzniku Slovenskej republiky ešte nebol vytvorený a nebola ani prijatá žiadna zásadná koncepcia rozvoja ekonomiky a spoločnosti, od ktorej by sa dalo odraziť pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu. Samozrejme, nie je to nedostatok, ktorý má na vine súčasná vláda, veď počas takého krátkeho obdobia pôsobenia vlády sa nedá vytvoriť takýto závažný materiál. V budúcnosti však bude potrebné sa zaoberať touto otázkou. Takáto koncepcia alebo dlhodobý hospodársky program musí byť jediným z hlavných podkladov pri prijímaní štátneho rozpočtu. Možno aj preto akcentuje u nás určitá koncepčnosť rozvojovej a rozpočtovej politiky. Preto boli každoročne viac či menej pozmenené požiadavky na rozpočtové krytie priorít tak v štátnej správe, ako aj vo vzťahu k rozpočtom obcí.
Východiská návrhu štátneho rozpočtu z hľadiska zdedenej hospodárskej situácie sú nadmieru nepriaznivé. Sú nám všetkým známe obrovské deficity štátneho rozpočtu z predchádzajúceho obdobia, neefektívnosť použitia prostriedkov rozpočtových peňazí, nepriaznivá zahraničnoobchodná bilancia, vysoké domáce a zahraničné zadlženie krajiny a menová nestabilita. Sú to také vážne negatívne ekonomické veličiny, ktoré zužujú manévrovací priestor v rozpočtovej sfére pre súčasnú vládu na minimum.
Je nám jasné, že žiadne iné riešenie pre nás neexistuje, len cesta efektívneho a hospodárneho využívania verejných prostriedkov, presadenie hospodárnosti, upevnenie daňovej a finančnej disciplíny, zabezpečenie finančnej likvidity štátneho rozpočtu, zníženie hrozivého deficitu štátneho rozpočtu a v neposlednom rade zníženie už neúnosného negatívneho salda našej zahraničnoobchodnej bilancie.
Pre vývoj ekonomiky Slovenska v roku 1998 bolo charakteristické, že došlo k spomaleniu tempa ekonomického rastu a k prehĺbeniu makroekonomických disproporcií. Došlo k nárastu inflácie a k stagnácii priemerného počtu zamestnaných v národnom hospodárstve. Pasívne saldo zahraničného obchodu tovarov a služieb vyskočilo na 80 mld. Sk. Samozrejme, takýto stav sa s plnou vážnosťou odzrkadľuje aj na návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 a vytvára zúžený ekonomický rámec na tvorbu návrhu rozpočtu na rok 1999.
V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 naznačené zmeny trendov makroekonomického vývoja sú podľa nášho hodnotenia udržateľné, len bude potrebné vyvíjať maximálne úsilie zo strany vlády na zvyšovanie náročnosti na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami. Pokles tempa rastu hrubého domáceho produktu na 3 %, rast miery inflácie na 10 % a priemerná miera nezamestnanosti na úrovni 15 % sú udržateľné iba vtedy, ak budú zavedené prísne opatrenia na hospodárne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu a na upevnenie daňovej a colnej disciplíny. Asi najvážnejším rizikovým faktorom v oblasti makroekonomických východísk je nárast miery nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti už prekračuje rámec stanovený návrhom štátneho rozpočtu. Zvýšil sa podiel tak dlhodobo, ako aj krátkodobo nezamestnaných. Podľa nášho hodnotenia je najvyšší čas vytvoriť a takisto prijať platnú koncepciu sociálnej sféry, ktorá vytvára potom podmienky na riešenie problémov sociálne odkázaných osôb či rodín.
Na strane druhej je však potrebné zastaviť ďalší rozmach tzv. špekulatívnej nezamestnanosti. Na zamedzenie ďalšieho rastu nášho negatívneho zahraničnoobchodného salda asi bude potrebné zo strany vlády uvažovať o zavedení konkrétnych ochranárskych opatrení na ochranu domáceho trhu hlavne vo vzťahu k poľnohospodárskym výrobkom a potravinám. Takýto krok evidentne pomohol aj našej poľnohospodárskej prvovýrobe, ktorá je, žiaľ, vystavená určitému nekonkurenčnému trhovému prostrediu vo vzťahu k dovozu potravín a poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú neúmerne vysoko dotované v krajinách pôvodu. Potom naša prvovýroba má viackrát problémy s realizáciou vlastnej produkcie a ako vedľajší produkt v tomto procese sa ďalej prehlbuje druhotná platobná neschopnosť poľnohospodárskych podnikov.
Ak v návrhu štátneho rozpočtu nie sú dostatočné prostriedky na realizáciu výraznejšej proexportnej politiky a na zabezpečenie vyššieho dotovania poľnohospodárskej výroby, veru bude potrebné sa zaoberať vážnejšie otázkou ochrany domáceho trhu, samozrejme, opatreniami, ktoré korešpondujú so závermi uruguajského kola GATT a ďalšími predpismi Svetovej obchodnej organizácie.
Kvantifikácia príjmov v návrhu štátneho rozpočtu charakterizuje rad rizík vývoja makroekonomického prostredia. Počíta sa so zavedením viacerých legislatívnych noriem s pozitívnym dosahom na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Konečný efekt týchto opatrení však je ťažko predvídateľný, veď nepoznáme dosah týchto opatrení na zmenu podnikateľského rozhodovania a istotne bude potrebné počítať aj s tým, že k určitým zmenám tu zákonite musí dôjsť.
Z príjmov nášho štátneho rozpočtu 86,5 % tvoria daňové príjmy, 10,5 % nedaňové príjmy a 3 % príjmy zo splácania úverov a pôžičiek. Teda základom príjmov štátneho rozpočtu je výnos z daní, ktorý má dosiahnuť celkovo 155 700 miliónov Sk. Splnenie tejto položky je podmienené prijatím a realizáciou určitých úsporných opatrení a výrazným obmedzením rozsahu tieňovej ekonomiky, špekulácií a daňových únikov. Celkové naplnenie príjmovej časti podľa nás je rizikové, najmä vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty a k dani z príjmov. Pri dani z pridanej hodnoty vývoj štruktúry domáceho dopytu a pri ostatných príjmoch stanovenie nulovej sadzby dovoznej prirážky môže výrazne znižovať celkovú výnosnosť daňových príjmov. Treba uvažovať o znovuzavedení dovoznej prirážky. Na vývoj dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bude nepriaznivo vplývať aj zmrazenie valorizácie platov štátnych zamestnancov, veď úroveň platov v štátnej sfére síce nepriamo, ale vplýva aj na úroveň platov v súkromnej sfére.
Vari najkritickejšou položkou na strane príjmov je výnos z dane z príjmov právnických osôb. Rapídne klesajúci trend tejto položky jasne poukazuje na viaceré nedostatky v našom transformačnom procese. Kým v roku 1997 sa rozpočtovali príjmy týchto daní na úrovni 40 mld. Sk, vlani už iba na úrovni 26 mld. Sk. V prerokovanom návrhu rozpočtu sú síce rozpočtové príjmy o 1 750 miliónov Sk vyššie, ale vzhľadom na súčasnú nepriaznivú ekonomickú situáciu v mikrosfére a vzhľadom na bohaté skúsenosti našich manažérov v tunelovaní podnikov uvedená suma je dosť riziková. Na strane druhej však právnické osoby čerpajú najviac prostriedkov zo štátnych fondov. Saldo takejto bilancie by poukázalo ešte presnejšie na existujúce medzery v tejto daňovej politike.
Predložený návrh rozpočtu predpokladá oproti štátnemu rozpočtu roku 1998 rast výdavkov o vyše 10 mld. Sk, to jest 5,5 %. Žiaľ, z týchto 10 mld. Sk 5 mld. činí iba sumu, s ktorou musíme vykryť zvýšené nároky na štátny dlh. Keď celkový návrh štátneho rozpočtu v makroekonomických parametroch počíta s 10-percentnou priemernou infláciou, jednoznačne sa dá poukázať na otvorenú reštriktívnosť výdavkovej stránky návrhu. Dá sa očakávať, že dôjde k zníženiu dopytu verejného sektora na trhu tovarov, služieb a investícií o necelé 4 a možno aj 5 %. Najvýraznejší pokles je v rámci kapitálových výdavkov, čo nevytvára priaznivý rámec na zabezpečenie rozvojových impulzov pre našu ekonomiku, ale, žiaľ, nie sú peniaze. Návrh síce ráta v nominálnom vyjadrení s rastom výdavkov na mzdy, platy a osobné ohodnotenia o 1 300 miliónov Sk viac, ale reálna kúpna sila týchto miezd pri 10-percentnej inflácii bude oveľa nižšia, zhruba o 4 %. Aj takýto vývoj bude mať nepriaznivý vplyv na rast celkovej spotreby u nás.
Bežné transfery podnikateľským subjektom sú určené v sume vo výške 13 266 miliónov Sk. Najväčšia suma transferov sa smeruje do poľnohospodárstva a potravinárstva v sume 7 620 miliónov Sk. Táto suma predstavuje oproti rozpočtu roku 1998 zvýšenie o 623 miliónov Sk. Takéto zvýšenie však nevykryje požiadavky spojené s očakávaným rastom inflácie. Výrazne sú skrátené aj prostriedky na kapitálové výdavky tohto rezortu. Nám všetkým musí byť jasné, že takýto stav priamo predurčuje ďalšie rozširovanie vážnych ekonomických problémov s priamym dosahom na trhu výroby. Teda môžeme očakávať, že podiel podnikov, ktoré hospodária s pozitívnym hospodárskym výsledkom, bude ešte nižší.
Naše poľnohospodárstvo prežíva vážnu krízu. Bude potrebné v nasledujúcom období nájsť spôsob na riešenie najvážnejších ekonomických problémov tohto odvetvia. Bude tu na to vytvorený priestor.
Na rok 1999 sa navrhujú bežné transfery štátnych fondov vo výške 11 566 mil. Sk, čo je v nominálnej hodnote o 668 mil. Sk viac než v rozpočte na rok 1998. V hospodárení štátnych účelových fondov hlavne v rezorte pôdohospodárstva sa však už aj v minulosti často vyskytovali viaceré vážne nedostatky, ktoré poukazujú aj na určité rezervy v rozpočte, preto sa mohlo stať, že napríklad minister pôdohospodárstva rozhodol presunúť prostriedky zo Štátneho vodohospodárskeho fondu a zo Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu formou pôžičky do Štátneho podporného fondu, nezohľadňujúc ani škody vzniknuté povodňami na východnom Slovensku. Zo Štátneho podporného fondu ministerstva pôdohospodárstva potom putovali tieto peniaze poľnohospodárskym podnikateľským subjektom nie vždy najjasnejším spôsobom. A na základe subjektívneho rozhodovania, samozrejme, došlo k viacnásobnému porušeniu zákona. Ale môžem tu potvrdiť, že za to sa nikomu nič nestalo, nikto nebol braný na zodpovednosť aj napriek tomu, že Najvyšší kontrolný úrad poukázal na vážne porušenie zákona.
Aj týmto príkladom nelegitímneho hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu som chcel poukázať na vážny problém v hospodárení niektorých štátnych fondov a aj na to, že popri všetkom sa nájdu ešte rezervy v našom rozpočtovom hospodárení. V budúcnosti bude potrebné skoncovať s praxou oddeľovania peňazí do nadmerného počtu samostatných štátnych fondov, kde sa potom šafári so zverenými prostriedkami štátneho rozpočtu a napokon činnosť týchto fondov vôbec neprinesie očakávaný výsledok. Podpora určitých cieľov a oblastí zo strany štátu mizne a rozširuje sa subjektivizmus a rôzne formy korupcie. Ciele, ktoré sú sledované a podporené prostredníctvom štátnych fondov, môžu byť priamo konkretizované v návrhu štátneho rozpočtu. Celý proces prideľovania prostriedkov štátneho rozpočtu bude transparentnejší a spravodlivejší.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podľa nášho hodnotenia aj predložený návrh štátneho rozpočtu poukázal na niektoré úzke miesta v našej hospodárskej, rozpočtovej a fiškálnej politike. V budúcnosti bude potrebné návrh rozpočtu koncipovať tak, aby plnil stabilizačnú úlohu pre hospodárstvo krajiny a nie aby bol zdrojom rozdelenia lacných peňazí. Zavedením štátnej pokladnice sa niektoré vzťahy isteže optimalizujú, ale nedá sa očakávať od tohto procesu, že sa zmení všetko od seba. Treba pripravovať ďalšie právne normy na vymedzenie priaznivého ekonomického priestoru na podnikateľskú sféru. Bude potrebné ho neustále zdokonaľovať a harmonizovať s právom vyspelých európskych štátov. Musí dôjsť k neodložiteľným zmenám vo fiškálnej politike, ktoré smerujú k stabilizácii vzťahov v našom hospodárstve. Strana maďarskej koalície je pripravená spolupodieľať sa na tomto procese v prospech občanov Slovenska.
Na konci môjho vystúpenia by som vám ešte chcel predložiť určité pozmeňujúce návrhy.
Po prvé, k § 13: V § 13 sa vypúšťa odsek 4 a poznámka pod čiarou k odkazu 21. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4. Následne je potrebné potom prečíslovať odkazy 22
až 25.
Ako odôvodnenie tu uvediem, že navrhované vypustenie ustanovenia § 13 ods. 4 vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 súvisí s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, a s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu, ktorým sa novelizuje zákon číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, pretože podľa pozmeňujúcich návrhov k parlamentnej tlači číslo 165 a číslo 158 sa v roku 1999 nebude určovať príslušný koeficient ďalších platov. Úprava obsiahnutá v predmetnom ustanovení vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 je bezpredmetná.
Ako ďalší návrh by som chcel tu predniesť návrhy, ktoré smerujú k zvýšeniu určitých prostriedkov pre Najvyšší kontrolný úrad a k zvýšeniu počtu zamestnancov.
1. Zvýšiť limit počtu zamestnancov pre kapitolu Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o 2 osoby, t. j. nerealizovať jednopercentné zníženie počtu zamestnancov v zmysle návrhu opatrení zameraných na hospodárenie a efektívne vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila v časti A, bod A.3, uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 852 zo dňa 2. decembra 1999.
2. Zvýšiť bežné výdavky rozpočtovej kapitoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o 2 705 tisíc Sk, a to na tovary a ďalšie služby na ťarchu výdavkov rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa v skupine 8 - Rezerva na riešenie dosahov nových zákonných úprav a iných vplyvov.
Ako odôvodnenie uvediem, že v súvislosti s návrhom kontrolných činností Najvyššieho kontrolného úradu je potrebné zvýšiť počet zamestnancov s postupným personálnym dobudovaním expozitúr v Košiciach a Banskej Bystrici, to má za následok aj zvýšenie finančných prostriedkov výdavkovej časti.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ako spoločný spravodajca vás chcem ešte požiadať o niečo. Pri úprave textu spoločnej správy výborov zo strany Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vypadol, žiaľ, jeden pozmeňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý znie: Zvýšiť celkový objem výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva o 500 miliónov Sk a tieto prostriedky účelovo treba viazať pre Štátny fond trhovej regulácie. Tento návrh, samozrejme, gestorský výbor prerokoval a odporučil neschváliť. Žiaľ, pri vypracovaní tejto spoločnej správy, pri koncipovaní zo strany Kancelárie Národnej rady vypadol tento návrh, ale bol prerokovaný v gestorskom výbore.
Ďakujem vám za pochopenie. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcem sa spýtať tých, ktorí sa prihlásili na svetelnej tabuli, či sa všetci hlásia s faktickými poznámkami. Áno. Čiže je to sedem poslancov. Uzatváram možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami. V poradí: pán Lexa, pán Kozlík, pani Slavkovská, pán Delinga, pán Paška, pán Šepták a pán Krajči.
Nech sa páči, pán poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
veľmi ma udivila vehementnosť, s akou zástupca Strany maďarskej koalície pán Pál Farkas obhajuje tento mizerný štátny rozpočet, ktorý osobne považujem za najslabší v doterajšej histórii samostatnej republiky. Samozrejme, že je potrebné hľadať pravé dôvody, pre ktoré takýmto spôsobom zástupca Strany maďarskej koalície vystupuje tak, ako vystupuje, pretože každému z nás je jasné, najmä po minulotýždňovom bojkote parlamentu poslancami Strany maďarskej koalície, ktorí natvrdo povedali, že podporia štátny rozpočet len vtedy, ak si vytrucujú desiatky miliónov korún na podporu národnostných menšín. Verejne toto bolo deklarované z úst podpredsedu Bugára. Ja chcem pogratulovať pánovi Farkasovi, že takýmto spôsobom obhajujú svoje úzko stranícke záujmy Strany maďarskej koalície, ktoré sú plne premietnuté v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999. Vytrucovali ste si milióny na národnostné menšiny, vytrucovali ste si napríklad zbytočne vyhodených 500 miliónov korún na dostavbu štúrovského mosta, ktorý nikto nepotrebuje. Tieto prostriedky mohli byť využité podstatne efektívnejším spôsobom, obzvlášť za stavu, keď dostavba tohto mosta výrazne poškodí štátne záujmy Slovenskej republiky v ďalšom pokračovaní v oblasti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Trucujete si o 180 tisíc ha pôdy, ktorá má zo štátu prejsť na maďarské mestá a neskoršie prostredníctvom nich do rúk občanov maďarskej národnosti, pretože táto pôda je koncentrovaná na úzkom území južného Slovenska. To znamená, toto sú hlavné dôvody, pre ktoré takto vehementne podporujete štátny rozpočet. A neklamte verejnosť, ani nikoho o tom, že akým spôsobom skutočne...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Ja by som, vážená Národná rada, rád upozornil na tú časť vystúpenia pána Farkasa, kde cituje to, že štátny rozpočet by mal byť zameraný na stabilitu slovenskej ekonomiky. Chcel by som pripomenúť, že stabilita Slovenskej republiky novou vládou bola už poškodená vtedy, keď dala neúmerné populistické sľuby vo voľbách, ktoré, samozrejme, veľmi ťažko napĺňať. Že stabilita slovenskej ekonomiky pri padajúcej slovenskej korune sa nedá zachraňovať tým spôsobom, že významný ekonomický činiteľ vlády na adresu podniku, ktorý ho informuje o tom, že pokiaľ bude pokračovať pád slovenskej koruny tým tempom, ako to je, dôjde ku krachu veľkých slovenských podnikov, ktoré významne investovali, a na to sa dopočuje z úst tohto činiteľa vlády, že jeho nezaujíma osud slovenských podnikov, jeho zaujíma stabilita slovenskej ekonomiky. Ak chceme stabilitu slovenskej ekonomiky zabezpečiť na cintoríne slovenskej ekonomiky, na cintoríne slovenských podnikov, tak je to o ničom.
Podobne je možné poukázať, pán poslanec Farkas, na rozporuplnosť trebárs medzi pani Schmögnerovou a pánom Miklošom. Čo sa týka dovoznej prirážky, po piatich mesiacoch svojho fungovania vláda nemá jasno ani v takýchto elementárnych kategóriách, ako sú nástroje ochrany vnútorného trhu alebo podpory zahraničného exportu. Keby som menoval tieto protirečivé vzťahy medzi členmi vlády, nestačilo by mi desať prstov na oboch rukách.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený poslanecký zbor,
bolo dojemné počúvať, ako pán poslanec tu plače nad dlhým rozpočtom, ale akosi som nepochopila prečo, veď je predsa súčasťou vládnej koalície, tak má možnosť sa zúčastňovať alebo mal možnosť zúčastňovať sa tvorenia tohto štátneho rozpočtu a ešte mal možnosť ho aj nepodporiť. Lenže, samozrejme, tu vôbec o to nejde. Ale najviac ma prekvapilo to, že vyhlásil, že tu chýba koncepcia rozvoja národného hospodárstva a že, samozrejme, nie je na vine táto vláda, pretože za ten krátky čas to nestihla.
Ja tu mám však citát od terajšieho pána premiéra Dzurindu, ktorý už v decembri 1997, čiže už pekne dávno, vyhlasoval, citujem: "Je treba siahnuť po odvážnych opatreniach, takých, ako ponúka SDK vo svojej koncepcii národohospodárskej, ktorú sme predstavili verejnosti na odbornej konferencii v Bratislave." Kde sa tá koncepcia stratila, teda tomu nerozumiem. Možnože Strana maďarskej koalície nebola s tým oboznámená, ale, žiaľbohu, tá koncepcia sa neprejavila ani v tomto rozpočte.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
K vystúpeniu pána poslanca Farkasa musím reagovať v tom zmysle, že očakával som od pána predsedu výboru, že zreprodukuje svoje stanoviská, ktoré tak vehementne presadzoval na margo štátneho rozpočtu v uplynulom volebnom období, na posilnenie finančnej politiky v odvetví pôdohospodárstva. A poľnohospodári sa znovu nádejali, že na poste finančného a rozpočtového výboru je človek, ktorý vyšiel z rezortu pôdohospodárstva, že bude teda vehementnejšie presadzovať záujmy. Očakával som, že pán poslanec a pán predseda výboru Farkas bude reagovať aj na petíciu poľnohospodárov a očakávali ho poľnohospodári na tomto stretnutí v piatok minulý týždeň ako veľkého predstaviteľa, alebo dôležitého predstaviteľa finančnej politiky v parlamente. Nestalo sa tak. Napriek tomu zúžil svoje vystúpenie len, samozrejme, do časti, čo majú urobiť príslušné orgány v rezorte, vo fondoch a podobne.
Ja som skutočne prekvapený, pán predseda výboru, že na to poľnohospodárstvo už nemyslíte tak, ako ste naň mysleli pri rozpočte na roky 1998, 1997, 1996, keď ste presadzovali do fondov a do kapitoly ministerstva rezortu od 1,5 do 2 mld. korún a teraz nepresadzujete do tejto kapitoly ani grajciar. To poľnohospodárov veľmi mrzí a mrzí nás to všetkých.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Áno, pán Farkas, hospodárska situácia na Slovensku je zložitá, a to najmä preto, že vaša vládna moc nerobí už pol roka iné, iba sa sťažuje na predchádzajúcu vládu, že vám nenaplnila štátnu pokladňu tak, aby ste z jej práce mohli ešte aspoň polroka, alebo rok bezpracne existovať. Ale, vážený pán, nehanbíte sa v čase, keď vašej vláde chýbajú peniaze na zaplatenie učiteľov, železničiarov či iných štátnych zamestnancov vypumpovať zo štátnej pokladnice viac ako pol miliardy na zbytočný most v Štúrove a viac ako 200 miliónov Sk na vaše údajne kultúrne aktivity? Tie peniaze nám budú chýbať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Dalo by sa veľmi veľa povedať, ale, bohužiaľ, krátka faktická poznámka mi to neumožňuje, tak sa obmedzím len na krátke vystúpenie a ostatné si povieme v mojom príspevku, ktorý budem mať, že by som sa chcel pánovi Farkasovi poďakovať, že ma svojím vystúpením len utvrdil v tom rozhodnutí, že tento rozpočet je veľmi rizikový a ťažko naplniteľný a že je potrebné ho stiahnuť na dopracovanie. A čo sa týka toho strednodobého plánu rozvoja hospodárstva, sám som na vlastné uši počul, ako pán minister Magvaši v jednej relácii potvrdil, že táto vláda ho nemá. Chcel by som sa spýtať, čo teda robíme, keď nemáme takéto základné veci, čo sa týka rozvoja hospodárstva v strednodobom pohľade.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči - faktická poznámka.
Zapnite pána poslanca Krajčiho.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Dámy a páni,
môžem súhlasiť s časťou vystúpenia pána Farkasa, ktorý hovoril, že táto vláda nemá ani predstavu o tom, ako naplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu a v prípade, že by aj naplnila to, čo si tam naplánovala, tak celý tento štátny rozpočet môže vydržať maximálne do októbra. Je preto zarážajúce, že my sa tu zaoberáme štátnym rozpočtom, a pritom neboli schválené zákony, ktorých prijatie zabezpečuje naplnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu, a teda prijímame niečo, čo nebude mať stabilitu.
Po druhé chcem povedať, že naozaj súhlasím s pánom Farkasom aj v tom, že treba zabezpečiť ochranu slovenského trhu a hlavne prvovýrobcov, pretože situácia je naozaj vážna a v prípade, že budeme zasýpať náš trh zahraničnými výrobkami, je potrebné sa uchýliť aj k tomu, čo robila predchádzajúca vláda a čo presadzoval pán Kozlík a čo ste tak kritizovali. To sú dovozné prirážky. Vidím, že aj vy sám navrhujete, že tá ochrana trhu musí byť preto zabezpečená, a teda potvrdzujete to, čo sme robili my už predtým. No a v tomto prípade, keď sa hovorí o ochrane prvovýrobcov, treba povedať, aby aj politické strany plnili svoje volebné programy. A jedna z nich má na plagátoch napísané, že základné potraviny, že základné ceny - a to je vlastne tá otázka dotácie poľnohospodárstva a ochrana vnútorného trhu. Keď sme my presadzovali otázku Nadácia SOS, to jest Slovenský občan sebe, tak ste sa vysmievali, že slovenskí občania by mali kupovať predovšetkým slovenské výrobky. Dnes s tým vychádzate ako s objavnou myšlienkou. Myslím si, že ste zaspali dobu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi za klub SDK pán poslanec Šimko.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
milé poslankyne,
vážení poslanci,
ctená vláda,
dámy a páni,
milí spoluobčania,
rozpočet štátu, to nie je iba účtovníctvo budúcich odhadovaných anonymných peňazí. Zložitý rozpočtový mechanizmus, ktorý sa často zdá nezrozumiteľný pre neodborníkov, sa azda niekedy aj úmyselne usiluje zahaliť podstatu a tá je celkom jednoduchá, ide o príspevok ľudí, ktorí si ho odtrhli od úst na budovanie spoločného diela. Preto štátny rozpočet je viac než len súhrn položiek jeho príjmov a rozčlenenie jeho výdavkov. Je to tiež o filozofii a duchu nášho spoločenstva. Preto je každý štátny rozpočet zásadne dôležitý. A osobitne dôležitý je tento, ktorý máme pred sebou. Je pokračovaním rozpočtovej filozofie poslednej etapy porevolučného obdobia. Od predchádzajúcich sa však líši tým, že sme sa dostali na hranice možností. Prakticky každá jeho kapitola je jasným dôkazom toho, že takto to už ďalej v budúcich rokoch nepôjde.
Celkom na začiatku považujem za potrebné povedať, nie je to dávno, čo sme vyjadrili vláde dôveru. Má náš mandát, a preto ak má ukázať, či si s týmto mandátom v našej vlasti poradí, musíme jej dať primeraný čas a primerané prostriedky. Znamená to, že ak to s dôverou vláde myslíme vážne, rozpočet, ktorý pripravila, schválime. Klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície pri tom nezaváha. To však neznamená, že k tomuto návrhu štátneho rozpočtu nechceme nič povedať. Je to zatiaľ biankošek postavený na tejto dôvere.
Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš celkom otvorene pre SME v sobotu 13. marca povedal, že cesta, akou sa riešia rozpočtové riziká, je krátkozrakou a obmedzenou, ale iná možnosť tu teraz nie je. Hovorí tiež o tom, že rozpočet na rok 2000 by mal byť úplne iný. Toto sú pre nás veľmi dôležité slová. Nestačí totiž iba mlčky a tŕpne schvaľovať čosi, k čomu nás prinútila realita. Treba tiež vidieť zdroje na to, aby o rok alebo o dva bolo aspoň o kúsok lepšie. Potrebujeme zdroje spoločenského optimizmu. Potrebujeme etos skromnosti.
V uplynulých rokoch sa tu rozšafne prijímali štedré zákony. Potom sa pred schvaľovaním rozpočtov obvykle ukázalo, že na to slovenská spoločnosť nemá. To bolo i po minulé roky, len do rozpočtu na rok 1997 to bolo ukryté priamo v zákone o štátnom rozpočte, potom to znemožnil rokovací poriadok. Ale vždy sa novelizovali zákony, pri ktorých sa ukázalo, že na to slovenská spoločnosť nemá. Treba si to otvorene povedať, ako kedysi povedal antický Perikles: "Priznať sa k chudobe nie je pre nikoho hanba, ale skôr je hanba neurobiť nič, aby sa z toho človek dostal." A rozhodne tiež nestačí, ak o tom, ako sa z dnešnej chudoby dostaneme, vie iba vláda. Poznáme všetkých jej členov a sme presvedčení, že sú to odborne fundovaní ľudia. Aby však nielen táto snemovňa, ale slovenská spoločnosť našla vnútorné odhodlanie utiahnuť si opasky, napľuť si do dlaní a pustiť sa do diela, potrebujeme všetci poznať očakávaný výsledok a reálnu cestu k nemu. Potrebujeme, aby bola viditeľná stratégia pre túto cestu.
Predložený rozpočet je, ľudovo povedané, na prežitie. Získavame ním čas, slovami Ivana Mikloša, na to, aby sme ten budúci pripravovali už inak. To však nesmie byť iba internou úlohou vlády. Tu je potrebný plán pre celé Slovensko. Múdry vladár v Exupéryho Sita de Lés svojmu synovi vraví: "Prinúť ich, aby spoločne budovali vežu a urobíš z nich bratov. Ak chceš, aby sa nenávideli, predhoď im zrno." Na to, aby sme urobili krok od rozpočtu na prežitie, potrebuje slovenská spoločnosť víziu. Nestačí len odborne zdatná a obetavá vláda. Tu sa žiada mobilizujúce posolstvo, schopné oduševniť ľudí. Program národnej obnovy, s ktorým pred troma mesiacmi predstúpila vláda, obsahuje pekné a vznešené ciele. Sú to záväzky pre najvyšších štátnych úradníkov. Ľudia, ktorí v tejto krajine žijú, sa však pre spoločné dielo dokážu nadchnúť iba vtedy, ak budú vidieť aj za horizont jednej vlády a hlavne ak uvidia aj cesty, časový harmonogram a jednotiacu ideu.
Slovensko svoju premenu prežíva veľmi bolestne. Ťažko je sa rozlúčiť s navyknutými predstavami, spôsobmi správania sa, hoci teoreticky a inštinktívne všetci vieme, že po starom sa už nedá. Nové sa však na nás valí bez jasných pravidiel. Každé nevyhnutné opatrenie, ktoré vláda či parlament prijme, jatrí rany, čo priniesla doba, v ktorej žijeme. Ak ich tento ľud má uniesť, musí vidieť miesto týchto opatrení vo väčšom a pozitívnom pláne. Potom to spolu vydržíme. A toto hovorím, vážené dámy a vážení páni, úplne mimo stranícko-politických zápasov. Podľa nášho názoru je potrebné čo najskôr spracovať a zástupcom občanov, teda parlamentu predložiť strategický plán budúceho rozvoja našej vlasti. Tento plán by mal byť vypracovaný na obdobie najväčších premien, ktoré nás ešte čakajú, to znamená približne na obdobie do vstupu Slovenska do Európskej únie. Mal by obsahovať opatrenia, časový harmonogram a v nich aj základnú ideu. Touto základnou a jednotiacou ideou by mala byť podľa mňa pomoc v svojpomoci.
Práve predložený rozpočet je rozpočtom na prežitie, a preto v zásade vychádza zo starej spoločenskej filozofie pomoci bezmocným. Ak nezmeníme filozofiu, tak tu nepomôže sebafundovanejšia a ani sebaobetavejšia vláda. Pomoc svojpomoci znamená účasť štátu pri podnecovaní aktivity a tvorivých schopností miliónov ľudí, prebúdzanie a prehlbovanie zodpovednosti každého za svoj život. Pokúsim sa uviesť niekoľko nedokonalých príkladov. Štát už asi nikdy nebude mať na to, aby pokračoval v niekdajšom financovaní a prideľovaní bytov bez účasti tých, ktorí v nich budú bývať. Treba pomôcť ľuďom, aby si ich mohli postaviť. Samozrejme, že aj finančne prístupnými hypotekárnymi úvermi, rozvojom stavebného sporenia a podobne. Nezostávajme však len pri takomto rozmýšľaní. Nájdime napríklad právnu možnosť, ako mladým ľuďom rozdať do užívania pozemky a budeme sa čudovať, ako si postavia domy aj sami.
Štát sa dnes morí s bojom proti zločinu, hlavne tomu organizovanému. Treba pomôcť ľuďom, aby sa na svojej ochrane mohli podieľať. Pre účinný boj je štát limitovaný objemom finančných prostriedkov. Skúsme však dať legálnu možnosť podnikateľom a občanom vôbec, aby v súčinnosti s políciou utvárali svojpomocné ozbrojené ľudové útvary vrátane možnosti použiť zbraň a uvidíte, ako si s vydieračmi a výpalníkmi poradia. To sa dá urobiť tak, aby to bolo v súlade s ústavou.
Ľuďom, ktorí stratili prácu, treba iste pomáhať, aby prežili. Nemôžeme sa však zmieriť s tým, že desaťtisíce ľudí sa spoliehajú na podporu štátu a pracovať sa im jednoducho nechce. Kto nechce pracovať, nech ani neje. To nie je komunistické heslo. Je to biblická zásada apoštola národov z 2. listu Solúnčanom. Zásada, ktorá stála na úsvite našej civilizácie a je stále aktuálna. A táto zásada však neplatí len na povaľačov. Kto dnes prejde po Slovensku, nebude sa mu zdať, že je to chudobná krajina. Chudobný je len štát a mnoho jeho obyvateľov. Bohaté nové domy a drahé luxusné autá sú dôkazom, že nie všetci. Kto si zaslúžil a zarobil na to, nech má. Tam sa chráňme pred pocitom závisti. Kto však za to spoločnosti nič neodviedol, toho treba zaťažiť aspoň dodatočne. A ak prestúpil zákon, treba vyvodiť aj osobnú zodpovednosť. Strategický plán svojpomoci by bolo potrebné urýchlene vypracovať a predložiť. Celá spoločnosť potrebuje vidieť, že ak dnes šetríme na platoch sudcov a na zdravotníctve, tak je to len a len preto, aby už o rok mohlo byť inak, aby Slovensko vykročilo smelo dopredu v ústrety premenám novej doby, na to je potrebné takéto strategické myslenie. Je potrebný jasný a zrozumiteľný plán pre celú našu pospolitosť organizovanú štátom a hlavne k tomu všetkému naše spoločenstvo potrebuje nového ducha. Rozpočet štátu totiž nikdy nesmie byť iba súhrnom položiek, tak ako vyšli z kancelárií ministerských úradníkov. Nesmie byť výslednicou viac alebo menej odborných odhadov a zápasov rezortného lobizmu. Na začiatku tvorby rozpočtu, ako aj pri jeho výsledku sa žiada vízia do budúcnosti a duch, v ktorom spoločenstvo ľudí, ktorí sa celkom náhodou stretli v tejto krajine a v tejto dobe, rozhoduje prispieť k výsledku práce svojho umu a svojich rúk na správu spoločných vecí.
Žijeme v neľahkej dobe. Ak aj nemáme dostatok finančných zdrojov, máme ruky, rozum a odhodlanie. Ak to dokážeme dať správne dokopy, ten budúcoročný rozpočet už bude optimistickejší. Klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície je pripravený pre to urobiť všetko.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)