Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.
Panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo 16. februára 1999 požiadala Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predložiť stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999, ktoré ste dostali ako tlač 167. Možnosť vystúpiť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu sme schválili pri schvaľovaní programu 11. schôdze Národnej rady. Preto prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby sa ujal slova.
Pán predseda, nech sa páči.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:
Vážený pán predseda,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená vláda,
podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a na základe uznesenia Národnej rady číslo 170 zo 16. februára 1999 predkladám vám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1999.
Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý štátny orgán opiera svoje stanovisko o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, analýzy materiálov vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých kapitol, ako aj o materiály vyžiadané od Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov. Prekladaným stanoviskom sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadruje k súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu, k príjmom štátneho rozpočtu, k výdavkom štátneho rozpočtu a k návrhu zákona Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1999.
V prvej časti tohto stanoviska hodnotíme návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 z hľadiska verifikácie východiskových makroekonomických ukazovateľov, reálnosť dosahu východísk na oblasť príjmov a výdavkov navrhovaného štátneho rozpočtu. V tejto časti tiež upozorňujeme na problematiku spojenú s financovaním schodku štátneho rozpočtu. Vplyvom dlhodobo realizovaného deficitného financovania časti rozpočtových potrieb sa stal rast štátneho dlhu jednou z najrizikovejších oblastí hospodárenia štátneho rozpočtu. Zdrojom vznikajúcich ťažkostí v obsluhe štátneho dlhu je pretrvávajúci rast protirečenia medzi zdrojmi, teda príjmami štátneho rozpočtu a rastom potreby na jeho krytie. Vývoj protirečenia je dlhodobo neudržateľný.
V súčasnosti sa trend rastu výdavkov kapitoly Štátny dlh prejavuje akútne efektom "vytláčania reálnych potrieb". Podstata vytláčania spočíva v tom, že medziročný prírastok príjmov štátneho rozpočtu nepokrýva ani prírastok jeho výdavkov spojených so splátkami úrokov a poplatkami dlhovej služby. V dôsledku toho sa nielen pomerne a reálne, ale aj nominálne zmenšuje objem disponobilných prostriedkov použiteľných na trhu tovarov, služieb a výrobných faktorov.
V podmienkach zostrujúceho sa protirečenia medzi potrebami a zdrojmi nadobúda mimoriadny význam stanovenie priorít v rozdeľovaní výdavkov. Z návrhu štátneho rozpočtu vyplýva, že z tohto titulu budú naďalej pretrvávať náročné finančné podmienky najmä v rezortoch zdravotníctva, školstva, poľnohospodárstva a pri zabezpečovaní potrieb sociálnej sféry.
V druhej časti nášho stanoviska k príjmom návrhu štátneho rozpočtu posudzujeme reálnosť ich naplnenia v členení na príjmy daňové, nedaňové, príjmy zo splácania úverov, pôžičiek a z predaja účastín, pričom poukazujeme na riziká ich tvorby.
Problém naplnenia príjmov štátneho rozpočtu úzko súvisí aj s vývojom daňových príjmov, ktoré tvoria na rok 1999 86,5 % celkových príjmov. Rezervy a riziká výnosov všetkých daní v roku 1999 sú v predloženom stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu hodnotené podľa jednotlivých druhov daní.
Osobitne by som vás chcel, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, upozorniť na to, že rezervy pri výnosoch všetkých daní podľa poznatkov z kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu spočívajú najmä vo vymáhaní daňových a colných pohľadávok, ako aj v zamedzovaní daňových a colných únikov vyplývajúcich z tzv. šedej ekonomiky a v nízkej finančnej disciplíne daňových subjektov. Problémy spojené s vymáhaním daňových pohľadávok majú rastúci trend. Celkove nedoplatky k 31. 12. 1998 dosiahli sumu 41,4 mld. Sk. Napríklad pri daniach z príjmov právnických osôb za rok 1998 k 30. 9. 1998 predstavovali sumu 5 387 mil. Sk a oproti roku 1997 bol zaznamenaný rast o 2 020 mil. korún, z toho spoločnosti s ručením obmedzeným dlhovali 2 853 mil. korún, pričom vymoženie pohľadávok od týchto podnikateľských subjektov je najproblémovejšie, lebo spravidla v čase vymáhania pohľadávok už nedisponujú žiadnym majetkom ani financiami.
Na niektoré z uvedených rezerv v práci daňových a colných orgánov Najvyšší kontrolný úrad už viackrát upozorňoval vo svojich stanoviskách alebo správach predkladaných Národnej rade a príslušným orgánom štátnej správy. Aby bolo možné minimalizovať daňové a colné úniky a splniť rozpočtované daňové príjmy v roku 1999, je na to potrebné vytvoriť podmienky prijatím legislatívnych a organizačných opatrení, tak ako ich uvádzame v predkladanom stanovisku.
Čo sa týka nedaňových príjmov, tieto sú v predloženom návrhu rozpočtu na rok 1999 rozpočtované oproti roku 1998 vyššie o 77 %. Dosiahnutie týchto príjmov v rozpočtovej výške predpokladá radikálne sprísnenie finančnej disciplíny na všetkých úrovniach s ingerenciou štátu, hospodárneho vynakladania prostriedkov v štátnych podnikoch, štátnych organizáciách, orgánoch, ako aj novelizáciu zákona o štátnom podniku. Taktiež splnenie príjmov štátneho rozpočtu v sume
3,9 mld. Sk z predaja štátneho majetku, resp. privatizáciou majetkových účastí štátu je podmienené prijatím novely zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a ďalších súvisiacich predpisov, podľa ktorého dosiaľ príjmy z predaja štátneho majetku nie sú príjmami štátneho rozpočtu, ale príjmom celého Fondu národného majetku. V súčasnosti sú príjmy z predaja majetku štátu vedené aj na osobitných účtoch zakladateľov a ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Podotýkam, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 sa neuvádzajú subjekty, z ktorých vláda predpokladá rozpočtovaný príjem z privatizácie. Najvyšší kontrolný úrad z toho dôvodu nehodnotí vo svojom stanovisku túto oblasť príjmov z hľadiska ich rizík, resp. rezerv ich naplnenia.
V tretej časti nášho stanoviska k výdavkom štátneho rozpočtu poukazujeme na možné rezervy a riziká v oblasti zabezpečovania financovania bežných a kapitálových výdavkov podnikateľských subjektov a štátnych fondov, verejnej spotreby obyvateľstva a verejnej spotreby štátu. V tejto súvislosti osobitne chcem upozorniť na porušovanie predpisov pri využití finančných prostriedkov štátnych účelových fondov, ktoré preukázali kontroly za minulý rok, že v celom rade, v celej šírke tieto štátne účelové fondy prekračovali rámec únosnosti v míňaní a v hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu. Kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu z hospodárenia štátnych účelových fondov poukazujú na potrebu prehodnotenia ich činnosti v kontexte požiadaviek na ich ďalšie fungovanie.
So zvýšeným transferom sa uvažuje len v Štátnom fonde cestného hospodárstva, a to v sume 6 500 mil. Sk. Z tejto sumy na opravy štátnych ciest sa navrhuje suma 800 mil. Sk, na splátky istín a úrokov súvisiacich s výstavbou ciest a diaľnic suma 5 700 mil. Sk. Financovanie diaľnic komplikuje neujasnenosť ďalšieho postupu ich výstavby. Penalizácia za oneskorené uhrádzanie pohľadávok z roku 1998 sa dnes odhaduje vo výške cca 600 mil. Sk a táto môže v konečnom dôsledku neefektívne zaťažiť štátny rozpočet. Žiaľ, na pretrvávajúcich problémoch podnikateľskej sféry z hľadiska solventnosti sa podieľa i štát nevčasným uhrádzaním svojich záväzkov.
V oblasti verejných výdavkov obyvateľstva Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky chýbajú kompetencie na kontrolu hospodárenia s tzv. verejnými finančnými prostriedkami, konkrétne poistného vybraného a spravovaného poisťovňami. Pritom disponobilné zdroje základného systému zdravotného poistenia sa kvantifikujú na rok 1999 v sume 43,4 mld. Sk. Tie sú mimo dosahu a mimo kontrolného dosahu nezávislého kontrolného úradu. Tento problém je o to výraznejší, že absentuje aj účinná vonkajšia kontrola zo strany štátneho dozoru, čoho výsledkom bola aj neukončená alebo neskončená úplne kontrola v týchto zdravotných zariadeniach, resp. v zdravotných poisťovniach.
Navrhovaný štátny rozpočet na rok 1999 je v rámci kapitálových výdavkov reštriktívny a vytvára predpoklad napätosti medzi požadovanými a reálnymi zdrojmi. I pri deficite rozpočtových prostriedkov na investície pretrváva, ako to vyplýva z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu, nedostatočná rozpočtová disciplína pri ich vynakladaní, čo má za následok často plytvanie s už aj tak obmedzenými rozpočtovými zdrojmi. Uvedené má za následok, ako uvádzame v stanovisku, aj predlžovanie času výstavby, zvyšovanie náročnosti na dokončovanie stavieb a z toho vyplývajúce následné vyššie zaťaženie štátneho rozpočtu v budúcich obdobiach a v neposlednom rade aj znehodnocovaním majetku štátu. Nedostatočná je i kontrola preberania vykonaných prác a dodávok, čoho dôsledkom je zvyšovanie obstarávacích cien tovarov a služieb často i fiktívnymi dodatkami k uzavretým hospodárskym zmluvám.
Riziká rozpočtu vo výdavkovej časti vidíme i v klesajúcej dotácii k cene tepelnej energie dodávanej domácnostiam bez kompenzácie v sociálnych dávkach, čo môže postihnúť sociálne slabšie vrstvy najmä vo veľkých mestách.
V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 sa na krytie rozdielu rozpočtovanej dotácie oproti skutočným potrebám navrhuje úprava zvýšenia ceny tepelnej energie dodávanej domácnostiam - zvýšenie zo 150 Sk za gigajoul na 200 Sk za gigajoul.
Z kontrolných poznatkov úradu vyplýva, že mechanizmus plošného prideľovania dotácie k cenám tepelnej energie je zložitý a vzhľadom na zmenené podmienky vlastníctva bytov nevyhovujúci. Boli zistené prípady, že poberatelia dotácií ich dostali aj napriek tomu, že nesplnili požadované podmienky na ich pridelenie tým, že nepredložili atesty orgánov energetickej inšpekcie, doklady o vlastníctve, resp. správe bytového domu a podobne. Najvyšší kontrolný úrad tiež zistil, že kontrola súvisiaca s nárokovaním dotácií vykonávaná daňovými úradmi a cenová kontrola vykonávaná správcami finančnej kontroly bola vykonávaná v mnohých prípadoch nedostatočne.
V predloženom návrhu rozpočtu na rok 1999 sú rozpočtované rezervy, ktoré by mali v priebehu rozpočtového roka eliminovať riziká vyplývajúce z riešenia mimoriadnych potrieb.
Vo štvrtej časti stanoviska sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadruje k niektorým ustanoveniam návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.
Najvyšší kontrolný úrad v záverečnej časti svojho stanoviska konštatuje, že vláda Slovenskej republiky prijala rad opatrení zameraných na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, od realizácie ktorých je závislá aj realizácia úloh štátneho rozpočtu na rok 1999. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na zvládnutie rizík spojených s plnením úloh vyplývajúcich z návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 považuje za nevyhnutné prehĺbiť účinnosť daňového systému, vonkajšiu kontrolu systému poisťovní a zabezpečiť maximálnu hospodárnosť pri vynakladaní rozpočtových prostriedkov a nakladaní s majetkom štátu, a tým zefektívniť vo všetkých kapitolách vnútorný kontrolný systém. Len tak bude možné vytvoriť predpoklady naplnenia štátneho rozpočtu v príjmovej aj vo výdavkovej časti.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánovi Balejíkovi.
Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán predseda.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani ministerka,
vážení páni ministri,
dámy a páni,
prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 131 zo dňa 23. februára 1999 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 a návrh rozpočtov kapitol na rok 1999 podľa § 87 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996
Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva na prerokovanie do 11. marca 1999 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do 16. marca 1999.
Ako gestorský určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a poveril ho vypracovaním spoločnej správy výborov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil na svojom rokovaní dňa 16. marca 1999 uznesením číslo 74 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1999. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu určil ako spoločného spravodajcu výborov predsedu výboru Pála Farkasa.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu navrhol Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vyslovila súhlas s tým, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1999 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako sa to už aj stalo.
Gestorský výbor poveril svojím uznesením spoločného spravodajcu
1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní,
2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej podľa § 83 ods. 2, podľa § 84 ods. 2, podľa § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.
Gestorský výbor uložil predsedovi výboru a spoločnému spravodajcovi
1. informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výbore,
2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní.
Teraz vás poinformujem o celkovom priebehu výsledkov prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.
Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 a návrhy rozpočtov príslušných kapitol prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s týmto záverom:
K návrhu zákona o štátnom rozpočte
1. súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok a doplňujúcich návrhov vyjadrili nasledujúce výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky;
2. súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť;
3. dva výbory neprijali k návrhu zákona o štátnom rozpočte platné uznesenie, pretože podľa § 52 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nevyjadrila s návrhom uznesenia súhlas potrebná väčšina prítomných členov výboru, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Teraz by som vás informoval o výsledkoch prerokovania návrhu rozpočtu kapitol.
1. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v kapitolách boli gestorskými výbormi schválené nasledujúce rozpočtové kapitoly: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (Civilnosprávny úsek a Bezpečnostný úsek), Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Štátny dlh Slovenskej republiky, Štátne hmotné rezervy Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Krajský úrad v Bratislave, Krajský úrad v Trenčíne, Krajský úrad v Trnave, Krajský úrad v Nitre, Krajský úrad v Žiline, Krajský úrad v Banskej Bystrici, Krajský úrad v Prešove, Krajský úrad v Košiciach, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
2. S návrhmi na zmeny príjmov a výdavkov boli odsúhlasené nasledujúce kapitoly: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Všeobecná pokladničná správa, Slovenská informačná služba, Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.
V ďalšom texte uvádzame pripomienky a odporúčania výborov k paragrafovému zneniu návrhu zákona i pripomienky a odporúčania k návrhu zákona ako celku a ku kapitolám vo vzťahu k prílohám návrhu zákona v nasledujúcom členení:
Pod bodom B sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Spolu je 11 bodov. Potom navrhujem hlasovať spoločne o nasledujúcich bodoch: 1, 2, 3, 6, 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Ďalej spoločne hlasovať o bodoch 4, 5, 7, 8, 9, 11 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.
Pod bodom C.3. sú uvedené návrhy na zvýšenie kapitol návrhu rozpočtu. Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.
Pod bodom C.4. sú uvedené presuny medzi kapitolami návrhu štátneho rozpočtu. Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 6, 11 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Ďalej spoločne hlasovať o bodoch 4, 5, 7, 8, 9 a 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
Pod bodom C.5. sú uvedené návrhy na presuny v rámci príslušných kapitol návrhu rozpočtu. Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1, 3 a 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. A ďalej spoločne hlasovať o bodoch 2, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.
Pod bodom D sú uvedené iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu. Uvedené body v prípade ich prijatia tu v pléne budú, samozrejme, zapracované do samostatného návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1a, 1b, 1c, 2, 3, 4, 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Ďalej chcem navrhnúť, aby do tohto istého návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky boli zapracované aj návrhy poslancov, ktoré tu potom odznejú v rozprave, ktoré buď uložia vláde vykonať určité úlohy, alebo žiadajú od vlády vykonať opatrenia, alebo odporúčajú vláde riešiť úlohy.
Súčasťou spoločnej správy výborov je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, ktorým schvaľujeme návrh rozpočtu. Do tohto návrhu budú potom zapracované všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktoré budú prijaté hlasovaním v rámci druhého čítania k návrhu zákona o štátnom rozpočte. O návrhu uznesenia ako o celku budeme potom hlasovať v treťom čítaní ako o návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999.
Ďakujem za pozornosť.
Skončil som, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za kluby piati poslanci v poradí: Schuster, Benkovský, Farkas, Šimko, Kozlík.
Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásilo 72 poslankýň a poslancov v poradí: Šimko, Kotian, Rakús, Gaľa, Danko, Maxon, Zelník, Malchárek, Jasovský, Kadlečíková, Sitek, Mesiarik, Gajdoš, Kalman, Klemens, Drobný, Tatár, Bárdos, Rakús, Brňák, Kačic, Aibeková, Belohorská, Sopko, Halušková, Baco, Engliš, Andrejčák, Rusnák Štefan, Lexa, Tuchyňa, Fico, Krajči, Husár, Dzurák, Delinga, Slaný, Kužma, Zlocha, Šťastný, Benčat, Števček, Tóthová, Brhel, Húska, Mušková, Gašparovič, Jarjabek, Tkáč, Kujan, Kováč, Cagala, Keltošová, Ambróš, Angelovičová, Hudec, Tarčák, Cabaj, Paška, Bartoš Stanislav, Podhradská, Rehák, Bohunický, Gabriel, Cuper, Faič, Slavkovská, Orosz, Švantner, Andrassy, Malíková.
Dávam slovo ako prvému písomne prihlásenému pánovi Schusterovi za poslanecký klub Strany občianskeho porozumenia.
Sú procedurálne návrhy?
(Hlasy z pléna.)
V súlade s rokovacím poriadkom sa môžete ústne prihlásiť po skončení vystúpení písomne prihlásených poslankýň a poslancov.
Pán predseda SOP, máte slovo.
Poslanec R. Schuster:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán predseda vlády,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
milí hostia,
cestou na dnešné rokovanie mal som možnosť porozprávať sa s jedným občanom, ako sa hovorí, jednoduchým človekom. Ten občan zrejme nemal ukončené ani stredné ekonomické vzdelanie, lebo je to radový robotník, údržbár, ale ja som po našom rozhovore usúdil, že má väčší cit a pochopenie pre ekonomiku ako mnohí vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Keď sme si totiž navzájom vyliali srdcia, keď sa mi zdôveril so svojimi problémami a ja zase jemu so svojimi vrátane toho dnešného, ktorý máme teraz tu spoločne riešiť, onen človiečik prehodil takúto múdru vetu: "Nuž áno, pán Schuster, z veľa sa ľahko gazduje, ale skúsme z mála."
Predstavte si, ako presne vyjadril podstatu našej situácie. My vlastne musíme tohto roku dokázať, že aj s tým málom, čo máme k dispozícii v rámci "rozpočtu prvej pomoci", ako ho nazval premiér Dzurinda, sa dá vyžiť, prežiť, ba musí sa dať aj čosi ušetriť. A že je umením gazdovať v takom ťažkom roku, že taký rok je skutočnou výzvou pre hospodára a že len takýto rok môže dokonale vyskúšať jeho schopnosti a sily.
Môj náhodný spoločník na ceste do parlamentu hovoril z vlastnej životnej skúsenosti. Porozprával mi, ako bol takmer dva roky ťažko chorý, práceneschopný, ako mu hrozila dokonca trvalá invalidita. A tak celú rodinu spolu s troma školopovinnými deťmi po celý ten čas živila jeho manželka, takisto robotníčka, krajčírka, a dobre vieme, aké dnes majú platy pracovníčky nášho odevného priemyslu. Vari najnižšie v celom národnom hospodárstve. Preto celá táto rodinka žila veľmi skromne. Zadlžili sa u príbuzných aj u priateľov. Muž sa však z najhoršieho postupne dostal a opäť sa mohol zamestnať. Zvýšený príjem pociťuje vraj jeho žena i deti ako obrovskú úľavu, ako nevídaný rast životnej úrovne.
Pomyslel som si, že náš štát a obyvateľstvo tejto krajiny prechádza práve podobným vývojom. Verejné financie sú choré, štátna kasa zíva prázdnotou, pomaly niet rezortu, ktorému by akútne nechýbali peniaze. Ja však hovorím, že prikryť sa môžeme len takou dekou, akú máme. Viem, že každá strana z vládnej koalície chápe prijímanie štátneho rozpočtu aj ako príležitosť ukázať svojej členskej a voličskej základni, že to so svojím politickým a volebným programom naďalej myslí vážne. Viem, že každý minister bojuje nielen za svoj rezort, ale aj za farby tej či onej strany alebo hnutia, ktoré ho do vlády delegovalo. Ibaže rozdeliť sa môže len toľko, koľko v tom spoločnom balíku je. Pridáš jednému, ukrátiš druhého.
Poviete, že hovorím triviálne veci. Ale ak sú triviálne, prečo potom schvaľovaniu rozpočtu predchádzala taká zúrivá stranícka vojna nervov? Niekomu je zrejme zaťažko pochopiť aj veľmi jednoduché poučky. Zostavovatelia navrhovaného rozpočtu museli veľmi škrtať. Diskutovať možno jedine o tom, nakoľko boli racionálne zásady, podľa ktorých sa pri škrtení výdavkov riadili, nakoľko správne vystihli hlavné priority. To však nič nezmení na základnom konštatovaní, že deka je krátka, pričom natoľko krátka, že nedokáže zakryť všetky diery. Na tomto mieste by som mohol začať nadávať na predchodcov, na bývalú vládnu koalíciu, ktorá nám zanechala takúto deku a toľké diery. Nie je to však v mojej povahe rekriminovať staré hriechy, radšej sa dívam do budúcnosti. Preto chcem kolegov z opozičných lavíc vyzvať k spolupráci.
Ak hodnotíte veci objektívne, musíte uznať, že súčasnej vláde nejde o rozbitie tohto štátu, čo sa jej zavše podsúva, ale o jeho budovanie aj v súčasných sťažených ekonomických podmienkach. Bolo by krátkozraké a nebezpečné z týchto ťažkostí ťažiť, rozpútať sociálne vášne, pomýšľať na zvrátenie mocenských pomerov pod heslom: "Čím horšie, tým lepšie." Naopak, som presvedčený, že podobná politická taktika a stratégia by nenašla pochopenie ani v najširších vrstvách nášho obyvateľstva. Žiadna vládna koalícia, ale aj opozícia, tu nie je natrvalo. Na to by sme mali myslieť, najmä my z vládnej koalície, aj pri našich vystúpeniach.
Vrátim sa k úvodu môjho príspevku. Múdry gazda, ako sme počuli, nerád zúfa, nehádže flintu do žita, ale vydrží a hľadá skryté rezervy. Je v tom koncentrovaná stáročná skúsenosť ťažko skúšaného národa, ktorý zažil oveľa zložitejšie obdobia vo svojich dejinách a prežil. Preto ani my tu v zákonodarnom zbore, ale aj mimo neho nehorekujme, nebedákajme, ale hľadajme na každom pracovisku, v každej obci a, áno, i v každej domácnosti spôsob, ako ušetriť a ako si poradiť aj za súčasnej finančnej mizérie štátu. Ruku na srdce, priveľmi sme si v nedávnej minulosti zvykli obzerať sa na všemocný štát, vo všetkom čakať pomoc od iného, od Boha, od neho. Teraz je tu čas, keď pomoc potrebuje štát od nás. A keďže platí, že štát, to sme my, tak pomáhajúc štátu, pomôžeme i sebe. A nemám pritom na mysli len dochvíľne plnenie si daňových povinností.
Obzrime sa okolo seba, ako veľa môžeme dokázať bez nároku na štátne dotácie, resp. subvencie, alebo ich lepším zhodnocovaním. Aké rezervy máme v rozvoji malého a stredného podnikania. Koľko môžu dokázať samotné mestá a obce bez toho, aby neustále otŕčali ruky k Bratislave. Áno, mestá a obce sú dnes na tom za posledné roky najhoršie. Ak chcú udržať to, čo majú, a rekonštruovať to, čo treba, aby sa tam občania mali lepšie, musia sa zadlžovať, lebo na Slovensku dostávajú len okolo 6 % z celoštátnych daní a mali by dostať minimálne okolo 30 %. Napriek tomu nenariekame a snažíme sa pomôcť si v rámci tých podmienok, ktoré nám reálne táto vláda vie dať s tým, že to bude iba, samozrejme, na prechodný čas, kým sa nepodarí našu ekonomiku rozbehnúť. Verím, že to nebude trvať dlhšie ako rok. Stačí, ako sa hovorí, priložiť ruky k dielu, aby práve teraz na začiatku jari zažiarili naše ulice a námestia čistotou, krásou kvetinových záhonov, upravenosťou súkromných i verejných priestranstiev, aby sa stalo Slovensko príťažlivejšie pre zahraničných turistov, ale i podnikateľov, ktorých k nám inak neprilákame.
Inými slovami, sústreďme sa na veci, ktoré nevyžadujú veľké náklady, ale môžu priniesť veľké efekty. Presvedčme seba i svet, že sa vieme obracať i v čase hospodárskej recesie, že Slováci vedia hýbať rozumom, a preto z každej tvŕdze vychádzajú ešte silnejší. Ukážme všetci, že sa dokážeme uskromniť v záujme budúcej prosperity Slovenska.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec, máte faktickú poznámku?
Poslanec J. Švec:
Mám faktickú poznámku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Moment, počkajte.
Čiže s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Švec, pani poslankyňa Kolláriková, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Oberhauser. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky na predrečníka pána Schustera.
Skončíme faktické poznámky, potom urobíme obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predseda.
Rád by som konštatoval, že vystúpenie pána poslanca Schustera sa netýkalo rozpočtu, pretože neuviedol ani jeden konkrétny návrh a neuviedol ani jeden konkrétny príklad, akým spôsobom by si pán poslanec predstavoval pomoc vláde, ktorá je v ťažkej situácii pri príprave rozpočtu.
Ďalej pán poslanec povedal jednu vec, ktorú je potrebné zdôrazniť. Rozpočet je taký vo výdavkovej časti, ako dovoľuje jeho príjmová časť. Jeho príjmová časť. Rád by som sa spýtal pána poslanca, v akej polohe sa nachádza jeho magistrát, keďže vieme z tlače, že magistrát dlží do štátneho rozpočtu 29 mil. korún prostredníctvom Stavebného podniku Košice, a vieme rovnako, že magistrát dodnes nezaplatil vystúpenia zahraničných umelcov. A tieto finančné prostriedky určite budú štátnemu rozpočtu chýbať. Domnievam sa, že ak hovoríme o tom, akým spôsobom chceme pomôcť vláde a štátu a občanom tejto republiky, tak predovšetkým by sme nemali tvoriť vlastné dlžoby, za ktoré sme zodpovední.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Kolláriková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení predstavitelia vlády,
dovoľte mi, aby som nadviazala na predrečníka.
Všetci si uvedomujeme, že štátny rozpočet je napätý. Rozpočet nie je vyrovnaný, ale je so schodkom 15 mld. Sk. Táto suma určite nie je konečná, ale porastie. Preto sa mi páčilo vyjadrenie pani ministerky, že vláda má snahu znižovať administratívu. Je to chvályhodný krok. Nakoniec v štátnej správe na úrovni krajských a okresných úradov je naplánované zoštíhlenie štátnej správy na rok 1999 o 1 %. Ale zároveň si dávam otázku: V ústredných orgánoch je naplánované aké zoštíhlenie? Pretože decentralizácia znamená presun kompetencií z ústredných orgánov na nižšie zložky štátnej správy, teda na kraje alebo okresy.
Podľa mňa proklamované znižovanie pracovníkov v štátnej správe, teda i v ústredných orgánoch, sa predsa nerobí tak, že sa vytvárajú nové miesta štátnych tajomníkov a nové miesta pre ich obslužný personál. Vytvorili sa i ďalšie miesta podpredsedu vlády, a teda i nové miesta pre jeho obslužný personál. A to už nehovorím o počte poradcov predsedu vlády, ktorý doslova tvoria cyklistický peletón. A peniaze, tie sa na to museli niekde nájsť.
A tak sa nedivme, že včera svojou väčšinovou silou hlasov ste odsúhlasili také zákony, ktoré môžu mať dosah na bezpečnosť občanov Slovenskej republiky. Siahli ste na také citlivé položky, ako sú platy policajtov, sudcov a prokurátorov, čo skutočne môže mať dosah na bezpečnosť občanov. Pretože - znovu opakujem - ak si štát nezaplatí...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia,
môj predrečník hovoril o tom, že treba, aby Slováci ukázali sebe a, samozrejme, aj svetu, že ak treba, vedia hýbať rozumom a vedia sa uskromniť. Ja s tým súhlasím, len musím sa opýtať, že dokedy sa budeme uskromňovať, pretože tento rozpočet, tohoročný rozpočet nezakladá absolútne žiadne vývojové trendy, teda trendy, ktoré by problémy, ktoré sú v našom národnom hospodárstve, odstraňoval. Priznáva to aj sama predkladateľka, ktorá to doslova povedala. A domnievam sa, že ak vláda konštatuje, iba sucho konštatuje, že vývojové trendy tu nie sú, takže to je katastrofálne, pretože ak nepredpokladáme žiadne možnosti navŕšenia výdavkov, a tie rozhodne nepredpokladáme, tu môžem odcitovať pána podpredsedu Mikloša, ktorý doslova povedal, že "nie je možné žiadnymi prostriedkami zvýšiť príjmy, je možné iba obmedziť výdavky". Koniec citátu. Takže ak toto je plán v dnešnej vláde, myslím si, že nás ešte čaká veľmi veľa ťažkých časov. No a v tej súvislosti si veľmi rada spomínam na diskusie, ktoré odznievali vlani pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, aj pani ministerka Schmögnerová nás k tomu vyzvala, aby sme si na to spomenuli, a citujem tu hneď pána Dzurindu: "SDK odmieta vládny návrh štátneho rozpočtu, lebo je v ostrom protiklade so sľubmi, ktoré vláda vo vlastnom programe vyhlásila." Takže my tiež odmietame tento štátny rozpočet, pretože tiež je v absolútnom rozpore s tým, čo vláda vyhlasovala.