Piaty deň rokovania
11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
23. marca 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram piaty deň rokovania 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Kandráč, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Vrždák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiadny poslanec Národnej rady.
Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste podpisom na prezenčnej listine dokumentovali svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni. Súčasne žiadam overovateľov, aby hodinu po začatí rokovania Národnej rady Slovenskej republiky uzavreli prezenčnú listinu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že dvaja poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa vzdali svojho mandátu poslanca, navrhujem v mene štyroch poslaneckých klubov, t. j. klubov SDK, SDĽ, SMK a SOP, zaradiť na úvod dnešného rokovania správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výboru Národnej rady.
Prosil by som, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu en bloc.
Prezentujme sa, budeme hlasovať o mojom návrhu, ktorý som pred chvíľou predniesol. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prítomných je 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Pristúpime k rokovaniu o
správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Viliama Sopka, aby podal správu.
Nech sa páči, pán predseda.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
panie poslankyne, páni poslanci,
milí hostia,
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma poveril ako predsedu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal túto správu.
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán prof. Ing. Juraj Hraško, DrSc., listom z 22. marca 1999 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa vzdáva funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ako dôvod uvádza skutočnosť, že bol vymenovaný do funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky vo Švajčiarsku. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, pričom náhradníka určí politická strana.
Strana demokratickej ľavice listom predsedu Jozefa Migaša zo dňa 22. marca 1999 určila na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky prof. Ing. Juraja Hraška, DrSC., náhradníka pána Dr. Pavla Hajduka. Pán Dr. Pavol Hajduk, narodený 16. augusta 1947, bytom v Dolnom Kubíne, pracuje vo funkcii zástupcu primátora mesta Dolný Kubín. Je ženatý. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 10. schôdzi 23. marca 1999 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčasti, že určený náhradník na uprázdnený mandát je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka, platnosť jeho nastúpenia, voliteľnosť a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca.
Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 23. marca 1999 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie
1. že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Juraj Hraško listom z 22. marca 1999 sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 23. marcom 1999;
2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nastupuje podľa určenia Strany demokratickej ľavice pán Dr. Pavol Hajduk;
3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."
Prosím, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste dali za uznesenie hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi za podanie správy.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam, sa či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň uzatváram rozpravu k tomuto bodu.
Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady o uprázdnení mandátov poslancov Národnej rady a o nastúpení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov. O tomto návrhu uznesenia dávam hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Pán poslanec Krajči, po hlasovaní vám dám slovo.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že toto uznesenie bolo prijaté.
Nech sa páči, pán predseda, uveďte ďalšiu správu a návrh na uznesenie.
Poslanec V. Sopko:
Vážená Národná rada,
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma rovnako ako predsedu výboru poveril, aby som na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal ďalšiu správu.
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Dr. Miroslav Mikolášik listom z 19. marca 1999 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa vzdáva funkcie poslanca Národnej rady. Ako dôvod uvádza skutočnosť, že bol vymenovaný do funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Kanade. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, pričom náhradníka určí politická strana.
Slovenská demokratická koalícia listom predsedu Mikuláša Dzurindu zo dňa 22. marca 1999 určila na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dr. Miroslava Mikolášika náhradníka pána Mgr. Branislava Oravu. Pán Mgr. Branislava Orava, narodený 26. júna 1972, bytom v Žiline, pracuje vo funkcii riaditeľa odboru monitoringu a analýz Národného centra mediálnej komunikácie v Bratislave. Je slobodný.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 10. schôdzi dňa 23. marca 1999 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčastí, že určený náhradník na uprázdnený mandát je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka, preskúmal platnosť jeho nastúpenia, voliteľnosť a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca.
Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie v tomto znení:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie
1. že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Mikolášik listom z 19. marca 1999 sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 23. marca 1999;
2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nastupuje podľa určenia Slovenskej demokratickej koalície pán Mgr. Branislav Orava;
3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."
Prosím, pán predseda, aby ste dali o tomto uznesení hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu predsedu mandátového a imunitného výboru.
Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenia o nastúpení náhradníka Branislava Oravu na uprázdnený mandát poslanca Miroslava Mikolášika a o nastúpení náhradníka Pavla Hajduka na uprázdnený mandát poslanca Juraja Hraška.
Osvedčenie o tom, že páni Branislav Orava a Pavol Hajduk sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 23. marcom 1999, im odovzdám po zložení sľubu.
Prosím náhradníkov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.
(Príchod náhradníkov do rokovacej sály.)
Pristúpime k
sľubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo "sľubujem" a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.
Prosím pánov Branislava Oravu a Pavla Hajduka, aby predstúpili pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložili Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub.
Prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, aby prečítal text sľubu. Zároveň prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
(Po zložení sľubu poslancov zaznel potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Želám novým poslancom veľa úspechov v práci Národnej rady Slovenskej republiky a v jej výboroch.
Pokračujeme bodom programu
návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 183.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne.
Nech sa páči, Peter Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice navrhujem, aby miesto Juraja Hraška, ktorý bol členom slovenskej časti Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, do tohto výboru bol nominovaný poslanec Milan Ištván.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy a uzatváram rozpravu o tomto bode programu.
Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní členov výborov sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto podávam návrh, aby sme o odvolaní a voľbe, ako je uvedená v tlači 183, hlasovali verejne vrátane toho návrhu, ktorý predniesol predseda zahraničného výboru, aby sme hlasovali o zaradení pána poslanca Milana Ištvána do spoločného výboru namiesto pána poslanca Hraška.
Nech sa páči, pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Pán predseda, ak dovolíte, sťahujem tento návrh, aby sa...
Predseda NR SR J. Migaš:
Ešte raz zopakujte, pán poslanec Orosz.
Zapnite pána poslanca Orosza.
Poslanec L. Orosz:
Pán predseda, po dohode s pánom poslancom Weissom v mene poslaneckého klubu sťahujem tento návrh. Predložíme ho v najbližších dňoch.
Predseda NR SR J. Migaš:
V poriadku, čiže rešpektujeme stiahnutie návrhu, ktorý predniesol pán predseda zahraničného výboru.
Dal som návrh, aby sme o odvolaní a voľbe, ako je uvedená v tlači 183, hlasovali verejne. Dávam o tomto návrhu hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že o týchto návrhoch budeme hlasovať verejne.
Najskôr budeme hlasovať o návrhu na odvolanie poslankyne Márie Angelovičovej z členstva vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, ako je to uvedené v časti A tlače 183.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala poslankyňu Máriu Angelovičovú z členstva vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu poslancov Národnej rady za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako je uvedený v časti B tlače 183. Na ich zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. O návrhu budeme hlasovať naraz.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila poslancov za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán poslanec Krajči, nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v týchto dňoch si pripomíname 60. výročie historickej udalosti pod názvom Malá vojna. Pred 60 rokmi Maďarsko bez vyhlásenia vojny napadlo Slovenskú republiku a práve v dnešný deň - 23. marca 1939 - bombardovalo Spišskú Novú Ves, kde boli zaznamenané obete nielen na životoch vojakov, ale aj na životoch civilných obyvateľov. Navrhujem preto tejto ctenej snemovni, aby si obete Malej vojny a tohto bombardovania
uctila minútou ticha.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Vypočuli sme si návrh pána poslanca Krajčiho. Osobne si myslím, že mohli by sme si v Národnej rade uctiť pamiatku obetí násilia, ktoré spôsobilo tragédie nielen na vojakoch, ale aj na civilnom obyvateľstve, a mala by byť pre nás mementom v zápase a odsúdení všetkých foriem násilia. Preto odporúčam Národnej rade, aby sme si uctili pamiatku obetí násilia.
(Minúta ticha.)
Ďakujem.
Pán poslanec Tkáč, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda,
predkladám procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovaním rozhodla zaradiť na záver nášho rokovania tejto schôdze informáciu pána ministra vnútra Slovenskej republiky o bezpečnostnej ochrane priestorov Národnej rady Slovenskej republiky v čase rokovania plén Národnej rady. Toto je môj procedurálny návrh. Ako odôvodnenie chcem uviesť, že je nedôstojné právneho štátu, aby každé ráno pred začiatkom rokovania sa konali manévre desiatok policajtov, aby turisti, dnes ráno náhodou z Japonska, si robili fotografie z rozdeľovania zmien, pretože je zlé, ak sa vláda bojí svojich občanov, a nie sú tu dôvody na to, aby sa takýmto spôsobom zabezpečovala budova a ochrana Národnej rady. Je to nedôstojné. A vás tiež vyzývam, vážený pán predseda...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Na procedurálny návrh je jedna minúta.
Dám hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec Tkáč, v súlade s rokovacím poriadkom pri zaradení nového bodu alebo ďalšieho bodu do rokovania Národnej rady treba, aby tento návrh predniesli tri kluby alebo poslanec za tri kluby Národnej rady. Čiže o tomto návrhu nemôžem dať hlasovať, musí byť návrh troch klubov.
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Áno, pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby snemovňa hlasovala o tom, aby ste dali pozvať poslancov maďarskej koalície, aby vošli do rokovacej sály. Ak sú za porozumenie, mohli sa na tejto pietnej spomienke za obete Malej vojny zúčastniť. Keďže už pominul tento dôvod, môžete dať hlasovať o tom, aby prišli do rokovacej sály.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, toto nie je procedurálny návrh, preto o ňom nedám hlasovať.
Pani poslankyňa Malíková - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Mám tento procedurálny návrh. Žiadam, aby sa dalo o ňom hlasovať asi v takom znení, že Národná rada sa dištancuje od spôsobov poslancov Strany maďarskej koalície, ktorí svojou neúčasťou počas minúty ticha vyjadrili neúctu k slovenským obetiam maďarských fašistov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážená pani poslankyňa, včera sme dosť podrobne hovorili o tom, čo je procedurálny návrh, akým spôsobom ho treba predkladať Národnej rade. Toto nie je procedurálny návrh, preto nedám o ňom hlasovať.
Pán poslanec Cuper, v súlade so včera schváleným uznesením najprv by som chcel od vás počuť, čo je vecnou stránkou vášho procedurálneho návrhu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda, v prvom rade vám chcem pripomenúť, že už Magna charta libertatis povedala v roku 1215, že povinnosti je možné ukladať slobodným občanom iba na základe zákona. Vy ste nám uložili nejaké povinnosti na základe rozhodnutia pána Orosza a pána poslanca Zajaca v ústavnoprávnom výbore.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím, vypnite pána Cupera, nemá procedurálny návrh.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa schváleného programu pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 143 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte pod tlačou 143a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Pani ministerka, prosím vás, chvíľu počkajte.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili pri prerokúvaní tohto bodu (tlač 143) aj účasť ostatných členov vlády.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená poslanecká snemovňa,
vážení členovia vlády,
dovoľte mi, aby som na základe poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 a návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.
Návrh štátneho rozpočtu, ktorý predložila vláda na rokovanie Národnej rady, sa v uplynulých týždňoch značne medializoval. Rokovali o ňom i výbory Národnej rady, kde zástupcovia jednotlivých rezortov zodpovedali na otázky poslancov. Napriek tomu, že ste o návrhu už dobre informovaní, považujem za potrebné ešte raz, s prihliadnutím na viaceré súvislosti, oboznámiť vás s jeho filozofiou, základnými úlohami a opatreniami vlády zameranými na dosiahnutie jeho cieľov. Súčasne chcem zodpovedať na viaceré otázky, ktoré sa na rokovaní výborov objavovali najčastejšie.
Vláda od nástupu do svojej funkcie v októbri 1998 vynaložila nemalú časť svojho úsilia na riešenie úloh súvisiacich s nápravou deformácií v hospodárstve, pričom osobitnú úlohu v tomto smere majú otázky týkajúce sa rozpočtového hospodárenia štátu. Koncom minulého roka musela vláda viazať časť výdavkov rozpočtových kapitol a súčasne takto získané prostriedky smerovať do najrizikovejších sfér. Bolo nevyhnutné pristúpiť k novele zákona o štátnom rozpočte na rok 1998 a zreálniť jeho príjmovú stránku a následne výšku schodku. Pripravili sme rozpočtové provizórium na prvý štvrťrok tohto roka. Súčasne sme pristúpili k príprave a realizácii hospodárnosti v rezortoch a balíčkov opatrení na stabilizáciu slovenského hospodárstva, podporu jeho konkurencieschopnosti, ako i tzv. sociálneho balíčka.
Rozpočet je v logike krokov, ktoré súčasná vláda musela doteraz realizovať. Znamená ďalšie vychýlenie od kurzu, ktorý presadzovala predchádzajúca vláda a ktorý vyústil do krízového stavu v slovenskom hospodárstve. Žiaľ, proces návratu na trajektórium zdravého rastu založeného na transparentných ekonomických vzťahoch, rešpektovaní zákonov a ekonomických súvislostí nemôže byť okamžitý. Vyžiada si určitý čas, prípravu noviel mnohých zákonov a vytvorenie podmienok na ich realizáciu. Súčasne bude nutné zmeniť správanie sa mnohých podnikateľských článkov, ktoré porušovanie zákona a neplnenie si svojich povinností voči štátu považujú za štandardný spôsob existencie. Morálne škody, ktoré v tomto smere napáchala bývalá vláda, sú možno väčšie ako ekonomické. Uvedené kroky realizované súčasnou vládou zvýrazňujem z toho dôvodu, že vytvárajú predpolie na pochopenie našej pozície pri formulovaní návrhu štátneho rozpočtu. Aby sme dostatočne pochopili nutnosť zmien v rozpočtovej politike štátu, bude si treba zopakovať základné východiskové situácie v slovenskom hospodárstve, ktoré zdedila táto vláda.
Štatistický úrad Slovenskej republiky práve v týchto dňoch zverejnil štatistickú správu o výsledkoch slovenského hospodárstva za rok 1998, s ktorou by som vás stručne chcela oboznámiť. Podľa štatistickej správy hrubý domáci produkt v roku 1998 vykázal rast iba 4,4 % popri 6,5-percentnom raste v roku 1997. Úroveň predchádzajúceho roka sa nedosiahla v stavebníctve a pôdohospodárstve. Tvorba hrubého fixného kapitálu dosiahla však rekordný podiel 41 %. Myslím, že v štátoch Európy nenájdeme štát s takýmto vysokým podielom fixného kapitálu na hrubom domácom produkte. Prevažná časť prírastku kapitálu sa realizovala, bohužiaľ, vo forme budov a stavieb a rastu dopravných prostriedkov. Je to až 54,2 %, čo je rovnako nepriaznivé.
Historicky Slovenská republika vykazovala investične najnáročnejší hospodársky rast. Na jednu korunu prírastku hrubého domáceho produktu bolo treba vynaložiť až 4,5 korún investícií. Je to známy pomer: investície k prírastku hrubého domáceho produktu v bežných cenách. Zahraničný obchod dosiahol saldo mínus 80,8 mld. korún, t. j. saldo o 12,5 mld. vyššie ako v roku 1997. Zvýšila sa exportná výkonnosť na 63,7 %, no dovozná náročnosť vzrástla až o 3,8 bodu - na 74,8 %. Slovenské hospodárstvo sa ukázalo nadpriemerne dovozne náročné, čo súvisí nielen s jeho nízkou colnou ochranou, no i s poklesom konkurencieschopnosti našich producentov. Schodok zahraničného obchodu na hrubom domácom produkte bol až 11,2 %. Hospodárenie finančných a nefinančných organizácií v roku 1998 skončilo so ziskom vo výške 31,2 miliardy korún v bežných cenách, čo je o 50,1 % nižšie ako v roku 1997. U nefinančných organizácií bol pokles až 56,4 %. To je výsledok privatizačného procesu, ktorý realizovala predchádzajúca vláda, to je výsledok toho, že sa nerealizovala finančná reštrukturalizácia podnikov, že sa nerealizovala reštrukturalizácia bankového sektora. Expanzívna finančná politika vlády viedla k tomu, že odčerpávala úverové zdroje na úkor podnikateľskej sféry. V roku 1998 zo všetkých domácich pôžičiek vláda odčerpala 64 %. V roku 1997 dokonca až 79 %. Dôsledkom toho bol prudký nárast úrokových sadzieb na peňažnom trhu, čím sa úverové zdroje stáli neprimerane drahé pre podnikateľskú sféru, ale, samozrejme, aj zdražovanie úverov, ktoré získavala vláda.
Ako som uvádzala výsledky v zahraničnom obchode, chcem ešte k nim dodať, že tri roky po sebe bežný účet platobnej bilancie bol horší ako 10 %, hoci je všeobecne známe, že bezpečná hranica sa pohybuje niekde na úrovni 4 až 5 %. Hospodársky rast v Slovenskej republike bol prevažne financovaný z cudzích zdrojov, zadlžovaním sa podnikov i štátu v zahraničí. Následkom toho zahraničná zadlženosť vysoko prekročila bezpečnostnú úroveň 40 % a pohybuje sa blízko k hranici 60 %.
Voluntaristická infraštruktúrna politika, náklady s politicky motivovanou zmenou územnosprávnej štruktúry a reorganizácie štátnej správy mali za následok to, že fiškálny schodok tzv. všeobecnej správy v roku 1997 a 1998 hlboko klesol pod odporúčanú 3-percentnú úroveň. Takýto vývoj akceleroval devalvačné očakávania, prispel k polarizácii hospodárstva a odčerpával devízové rezervy. Národná banka Slovenska na ne reagovala zmenou kurzovej politiky a jediná kotva slovenského hospodárstva, fixný kurz slovenskej koruny bol zrušený. Nikoho neprekvapuje, že to znamenalo rýchly pokles slovenskej koruny, ktorý po určitej stabilizácii však pozvoľnejšie pokračuje dodnes. Oslabenie slovenskej koruny znamená však mimoriadne náklady pre dovozcov, pre podniky, ktoré si vzali zahraničné úvery, i štát, ktorý si vlani požičal 1 miliardu US dolárov.
Zastaviť takýto nepriaznivý vývoj je možné iba vtedy, ak sa zabrzdia nadmerné investície do infraštruktúry financované zo štátneho rozpočtu a z tzv. mimorozpočtových prostriedkov a ak sa zníži konečná potreba štátu. Tým sa podarí znížiť dopyt štátu na peňažnom trhu, znížiť úrokové sadzby a vytvoriť priestor pre podnikateľskú sféru, ktorá je dnes odkázaná takmer výlučne iba na vlastné zdroje. Úsporné finančné hospodárenie štátu je prvým predpokladom aj pre zníženie vysokých dovozov, silného tlaku na slovenskú korunu a sústavného poklesu slovenskej koruny. Ak chceme dosiahnuť obrat, prvou podmienkou, i keď nie postačujúcou, je redukcia deficitu štátneho rozpočtu. Preto vláda k takémuto kroku pristupuje. Základným cieľom štátneho rozpočtu v roku 1999 je preto neprekročiť 2-percentný schodok upravený o istinu, t. j. 15 mld. korún.
Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k základným východiskám rozpočtu. V makroekonomickej rovine počíta štátny rozpočet s rastom dynamiky tvorby hrubého domáceho produktu o 3 %, oproti jeho tvorbe v roku 1998 to znamená pokles o 1,4 %. V diskusii vo výboroch sa ozývali názory, že vláda by mala mať ambície presadzovať vyššiu dynamiku našej ekonomiky. Budeme však presadzovať radšej nižší, ale zdravší hospodársky rast, ktorý nevyústi do ďalšieho zadlžovania nášho hospodárstva a prehlbovania jeho nerovnovážnych tendencií.
Ozdravný proces hospodárstva bude spočiatku sprevádzať rast nezamestnanosti. Vieme, že pred voľbami podniky v rukách lojálnych vlastníkov boli varované, aby udržali zamestnanosť, odkladali sa aj iné nevyhnutné reštrukturalizačné kroky. Nárast miery nezamestnanosti na začiatku sa preto nestál pre nás prekvapením. Nedalo sa mu vyhnúť.
Viacerí poslanci vo svojich vystúpeniach poukazovali na pomerne náročný cieľ vlády - udržať priemernú mieru nezamestnanosti na úrovni 15 %. Veríme však, že opatreniami, ktoré pripravujeme najmä na podporu investovania, dokážeme zvrátiť súčasný vývoj, keď nezamestnanosť prekračuje úroveň 16 %. Nepovažujeme však za únosné umelo udržiavať zamestnanosť za cenu prežívania podnikov, ktoré nemajú predpoklady transformovať sa na efektívne a konkurencieschopné jednotky.
Nevyhnutnosť pristúpiť k náprave cenových deformácií, s ktorými predchádzajúca vláda úmyselne otáľala a ktorými spôsobila veľmi nepriaznivú situáciu, napríklad v Slovenských elektrárňach atď., vyústi do rastu miery inflácie. Predpokladáme jej vývoj na úrovni 10 %. Uvedené tendencie bolo potrebné zohľadniť aj pri stavbe predloženého návrhu štátneho rozpočtu a kvantifikácie jeho základných relácií.
V diskusiách vo výboroch sa viacerí poslanci podrobnejšie zaujímali o filozofiu rozpočtu, o jeho hlavné ciele a zámery. To znamená, aké rozvojové impulzy rozpočet zakladá, či vyčleňujeme osobitné prostriedky na reštrukturalizáciu bank, aké sú jeho priority. Musím zdôrazniť, že v stave, v akom sa nachádza hospodárenie štátu, našou základnou prioritou je udržať jeho chod, splniť naše záväzky voči zahraničným i domácim bankovým inštitúciám, zastaviť alebo aspoň výrazne spomaliť rast zadlženosti štátu. Vzhľadom na prevzaté dedičstvo je to úloha mimoriadne náročná, preto očakávanie, že v tomto období budeme môcť výrazne zvýšiť transfery do poistných fondov, podporiť podnikateľskú a bankovú sféru, prípadne realizovať platové úpravy, je požiadavka jednoducho nereálna.
Negatívna skúsenosť z predchádzajúceho roka ukázala, kam vedie nedostatočná pozornosť a podcenenie situácie vo vývoji príjmovej stránky rozpočtu pri daňových príjmoch. Takýto prístup vyústil do spomalenia dynamiky rastu týchto daní a zvýšenia daňových nedoplatkov. Najmä tvorba nepriamych daní výrazne zaostala za viacerými vývojovými trendmi, napríklad i za maloobchodným obratom. Stav daňovej sústavy nie je zdravý. Potrebuje realizovať viaceré zásadné opatrenia a rozhodnutia. Vyžaduje si predovšetkým zvýšenie efektívnosti výberu daní. Realizácia týchto opatrení si vyžiada zmeny v legislatíve, vytvorenie organizačno-personálnych a informačných predpokladov. Dva z kľúčových zákonov schválila Národná rada na tomto zasadnutí. Dva ďalšie - novela zákona číslo 511 o správe daní a nie nami predkladaná novela Trestného zákona sa schvália v najbližšom období. Prínosy z týchto zákonov budú ešte v tomto roku.
Okrem toho sme sa sústredili na získavanie aj iných zdrojov ako len z daňových príjmov. Naša pozornosť sa zamerala aj na získanie nedaňových príjmov. Naším zámerom je najmä zásadnejšie uplatňovať vlastnícke práva štátu v štátnych podnikoch a v akciových spoločnostiach, v ktorých má štát významný podiel. V tomto smere očakávame aktívnejší prístup najmä hospodárskych rezortov. Konkrétne nepôjde len o Slovenský plynárenský priemysel a Slovenské telekomunikácie, ale aj o niektoré ďalšie podniky.
Medziročne predpokladáme rast aj v prípade administratívnych poplatkov. Bude podmienený úpravami výšky poplatkov v niektorých oblastiach, najmä v oblasti vydávania nových osobných dokladov a štátnych poznávacích značiek. Môžem povedať, že sa pripravuje novela zákona o správnych poplatkoch, budú sa upravovať aj niektoré súdne poplatky.
Naším zámerom je i dôslednejšie postupovať pri nadobudnutí tých prostriedkov, ktoré sa v predchádzajúcich rokoch poskytli vo forme návratných finančných výpomocí, pričom návratnosť sa odsúvala. Sme si vedomí, že v situácii, keď je značná časť týchto podnikov v zlej finančnej situácii, bude náš zámer - získať tieto prostriedky - značne náročnou úlohou.
Ďalším osobitným zdrojom príjmov budú príjmy získané predajom štátneho majetku či predajom účastín štátu. Ak chceme medziročne zvýšiť tvorbu príjmov takmer o 14 mld. korún, musíme príjmovej stránke rozpočtu venovať oveľa väčšiu pozornosť, než to bolo v predchádzajúcom období. Z charakteru rozpočtovaných príjmov vyplýva, že ich získanie bude podmienené nielen prijatím viacerých legislatívnych noriem, ale aj prijímaním ďalších zásadných rozhodnutí počas roka. Z tohto hľadiska je štátny rozpočet na strane príjmov, a to netajíme, do istej miery otvoreným dokumentom, jeho prijatím na pôde parlamentu sa na viacerých úsekoch práca vôbec neskončí.
Pri využití zdrojov získaných z nedaňových príjmov, resp. z predaja majetku, musíme mať v súčasne na zreteli, že ide v zásade o jednorázové neopakovateľné zdroje, preto nemôžeme pripustiť, aby sa stali súčasťou trvalej spotreby. Skúsenosť z predchádzajúcich rokov, keď sa príjmy z uplatňovania dovoznej prirážky nevynaložili na podporu podnikateľských aktivít a exportu, ale sa v podstate použili na bežnú spotrebu, je varujúca.
Rozsah definovania cieľov v príjmovej oblasti bol faktorom, ktorý do značnej miery limitoval výdavkovú stránku rozpočtu, druhým bola únosná výška schodku. Tieto dve ohraničenia nám umožnili rozpočtovať výdavky na úrovni necelých 190 mld. korún. Vláda venovala nemálo úsilia na to, aby disponibilný objem prostriedkov rozdelila čo najefektívnejšie a najracionalnejšie. Podobne ako pri daňových príjmoch, aj pri výdavkoch sme stále vo vleku viacerých chybných rozhodnutí, ktoré sa prijali v predchádzajúcom období. Bývalá vláda po sebe nezanechala len rozpracované nereálne diaľničné projekty, ale aj miliardové dlhy v podstate vo všetkých rezortoch. Najčastejšie sa spomína zdravotníctvo, krajské úrady, dlhy sú však aj v rezorte obrany a v ďalších. Zameranie viacerých zákonných noriem, nároky dlhovej služby, rozsiahla drahá štátna administratíva a ďalšie faktory v značnej miere predurčili prerozdelenie a smerovanie zdrojov v reláciách, ktoré nezodpovedajú pôvodným zámerom súčasnej vlády. Jednoznačne sa tu ukazuje, aký je významný faktor zotrvačnosti. Charakter predurčenia minulosťou je taký, že riešenie si vyžiada dlhší čas a najmä viaceré legislatívne a iné zmeny.
Napätá situácia vo výdavkoch nútila vládu mimoriadne dôsledne zvažovať, ktoré výdavky môže priorizovať a naopak, ktoré musí obmedziť. Medzi výdavky, ktoré sme museli medziročne znížiť, patrili kapitálové výdavky, ich celkový objem klesol na úroveň 12 mld. korún, pričom v roku 1997 sa rozpočtovali ešte na úrovni 21 mld. korún. Ďalší reálny priestor na zníženie kapitálových výdavkov v súčasnosti nevidíme. Musíme sa dôstojne sústrediť na dokončenie tých akcií, ktoré sú v najvyššom stupni rozostavanosti. V prípade stavieb, ktoré sú v nízkom stupni rozostavanosti, a vieme, že zo štátneho rozpočtu sa nenájdu prostriedky na ich ukončenie, sa musí urýchlene zvážiť predaj alebo definitívne zastavenie ich výstavby.
Manévrovací priestor nemáme ani pri výdavkoch štátneho dlhu. Predchádzajúca vláda nám nechala v tomto smere 20-miliardové dedičstvo len na tento rok v podobe výdavkov na úroky, ktoré si vyžiada obsluha dlhu štátu v roku 1999, a 88 mld. korún istiny, ktorú treba v roku 1999 revolvovať. Čo sa týka dlhovej služby, ide takmer o 10 % všetkých výdavkov rozpočtu. Aj v tomto smere sa argumentuje, že v porovnaní s niektorými inými krajinami nie je tento objem kritický. Kritický je však splátkový kalendár, pre ktorý sú charakteristické krátkodobé úvery. Splátky sa sústreďujú na tento a budúci rok. Zníženie výdavkov štátneho dlhu je podmienené reprofiláciou splátkových kalendárov. Aj to je proces, ktorý si vyžiada značné úsilie a dlhší čas a ktorý sme už nastúpili.
Ďalší okruh výdavkov, ktoré značne znižujú domácu spotrebu, sú splátky za realizované záruky za bankové úvery. V tomto roku budú predstavovať minimálne 4 miliardy korún, pričom existujú tlaky na prekročenie tohto objemu. Aj to je daň za nekvalitné rozhodnutia v minulosti. S cieľom zvládnuť vývoj a v tomto smere sme vytvorili úverový a záručný výbor vlády, ktorý by mal nielen posudzovať požiadavky na nové záruky, ale aj vytvárať podmienky na to, aby sa záruky čo najmenej realizovali na úkor štátneho rozpočtu a aby poskytnuté návratné finančné výpomoci boli splatené v súlade so splátkovými kalendármi. Považujem za potrebné upozorniť, že podcenenie vývoja v tomto smere môže vyústiť do jedného z najväčších rizík rozpočtového hospodárenia v nasledujúcich rokoch. Sumárne údaje za prevzaté bankové záruky a riziká ich splácania sme už zverejnili.
Ďalšou sférou, ktorú sme dôsledne zvažovali pri rozpočtovaní výdavkov, boli mzdy. Pristúpilo sa k značne nepopulárnemu, ale nevyhnutnému opatreniu, keď sme zmrazili mzdy v zásade na úrovni roku 1998. Samozrejme, mám tu na mysli v štátnej administratíve. Medziročný rast, ktorý v tejto sfére existuje, je spôsobený premietnutím minuloročnej valorizácie na celoročnú úroveň. Nie je správny názor, ktorý odznel v niektorom výbore, že pred zmrazením sa v štátnej správe rýchlo zvýšili platy. Nie je to pravda. Zmrazenie miezd by malo byť do istej miery signálom pre celú štátnu správu, že k správe štátneho majetku a k hospodáreniu s ním musí pristupovať tak, aby si dokázala zarobiť na zvýšenie miezd. Ak nebude celá štátna správa dôslednejšie v tomto smere postupovať, priestor na zvýšenie miezd sa bude vytvárať len ťažko. Nie sme zástancovia toho, aby sa pri rozhodovaní o zmrazení miezd osobitne riešili niektoré skupiny pracovníkov. Navrhujeme presadzovať v tomto smere princíp solidarity.
Ďalšou témou, ktorá vyvolala zvýšený záujem poslancov, je rozpočtovanie výdavkov na prevádzkovú činnosť štátnej správy, to znamená, výdavky na tovary a služby. Posudzovanie týchto výdavkov je často predmetom značnej kritiky, pretože sa podľa nich posudzuje aj stav a rozsah administratívy či byrokracie. Vláda má záujem znižovať administratívu. Spolu so znižovaním stavu pracovníkov v zásade o jedno percento je jedným z nástrojov aj prísne posudzovanie výdavkov na jej správu, aby sa nevytvárali podmienky na jej bujnenie. Sme si vedomí, že medziročné znižovanie týchto výdavkov pri raste cien energií bude pre všetky rozpočtové organizácie mimoriadne náročné. Sme si vedomí i toho, že znižovanie štátnej administratívy musí byť v nasledujúcich rokoch väčšie. Všetci členovia vlády a správcovia rozpočtových kapitol sú si vedomí, že zachovanie funkčnosti ich rezortov pri vyčlenených prostriedkoch si vyžiada mimoriadne úsilie. Máme však aj návod, ako zvládnuť hospodárenie v týchto podmienkach. Dôsledná realizácia balíčka opatrení, príprava transformácie v podstate vo všetkých rezortoch.
Vláda prijala program hospodárnosti, ktorý je zameraný najmä na znižovanie výdavkov na prevádzkovú činnosť organizácií. Bude ho priebežne vyhodnocovať, aby ho nestihol osud predchádzajúcich podobných pokusov, ktoré zapadli prachom a nepriniesli žiadne efekty, len zvýšenú administratívu pri ich vyhodnocovaní.
Pri prerokúvaní rozpočtových kapitol vo výboroch sa objavili viaceré požiadavky na zvýšenie výdavkov na tovary a služby. Ich realizácia by vo vzťahu k iným rozpočtovým kapitolám nebola spravodlivá. Preto verím, že tieto návrhy pri hlasovaní o rozpočte nepodporíte.
Ďalším výdavkovým okruhom, ktorý si vyžiada mimoriadne zvažovanie vlády a zásadné politické rozhodnutia, sú transfery zo štátneho rozpočtu. Ich smerovanie a alokovanie vyvolali aj váš mimoriadny záujem.
Veľa diskusií v procese rozpočtu vyvolala kvantifikácia dotácií do poľnohospodárstva. Tomuto sa v rámci prerokovania návrhu rozpočtu na pôde príslušného výboru venovala niekoľkohodinová diskusia. Zúčastnila som sa prednedávnom rokovania poľnohospodárov a potravinárov z celého Slovenska, bolo to v piatok v Istropolise, a mala som možnosť sa oboznámiť s petíciou adresovanou Národnej rade a vláde. Súhlasím, že situácia v poľnohospodárstve je kritická, ako i s tým, že je to výsledok zlej agrárnej politiky predchádzajúceho obdobia. Viem, že poľnohospodári sa domáhajú dotácií, lebo ich pokladajú za jediné isté zdroje a žiadajú ich zvýšenie. Možnosti štátneho rozpočtu to, žiaľ, v tejto chvíli neumožňujú. Chcela by som uviesť, že pri kvantifikácii objemu dotácií sme zohľadnili viacero faktorov. Vychádzali sme zo skutočnosti roka 1998, v ktorom sa dotácie mimo kapitálových čerpali v objeme 6,8 miliardy korún a z toho sme odvodili dotácie na bežné výdavky v roku 1999. Je pravdou, že poklesnú dotácie určené na kapitálové výdavky. Chcem však pripomenúť, ako sa tieto dotácie v ostatných rokoch nehospodárne vynakladali, ako sa poskytovali prednostne tým, ktorí boli previazaní s vládnou mocou. Ak odstránime prípady krajne neefektívneho používania týchto dotácií, čo je jedným z našich cieľov, ich rozpočtovaný objem v medziročnom porovnaní opäť vzrastie.
Rezort pôdohospodárstva pripravuje nový výnos upravujúci používanie dotácií, ktorým sa musí dosiahnuť ich sústredenie na skutočne prioritné a ťažiskové zámery. Tým sa vytvárajú podmienky, aby sa vyčleneným objemom dotácií do poľnospodárstva riešili aspoň tie najdôležitejšie a najobjektívnejšie potreby. Chcem pripomenúť, že sme vyšli poľnohospodárom v ústrety tým, že podľa zákona bude možné poskytnúť štátne záruky i na štátny podporný fond v poľnohospodárstve. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sme vyčlenili prostriedky na náhradu škôd spôsobených živelnými pohromami. Urobíme všetko preto, aby aj dotácie z tretieho štvrťroka mohli byť uhradené skôr, ešte v druhom štvrťroku. V tejto chvíli nie je však možné súhlasiť so zvýšením transferu do štátneho fondu trhovej regulácie, ale zaväzujeme sa, že budeme hľadať ďalšie možnosti, ako to uskutočniť neskôr.
Osobitný okruh rozpočtovania tvoria výdavky na sociálne účely. Pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1998 odznelo z úst jedného z mojich predchodcov konštatovanie, že naša ekonomika má vo vzťahu k tvorbe hrubého domáceho produktu príliš vysoký podiel výdavkov na sociálne potreby. Na ich neadekvátnu výšku a najmä neefektívny spôsob rozdeľovania poukazujú aj rôzni medzinárodní experti. Čo sa však v priebehu minulého roka nestalo. V priebehu roka 1998 vstúpil do platnosti zákon o sociálnej pomoci, ktorý si v roku 1999 vyžiadal porovnanie s rozpočtom na rok 1998 nárast týchto výdavkov o 4 miliardy korún. Jeho konštrukcia je taká, že prefinancovanie všetkých nárokovateľných titulov by vyústilo do neúnosného tlaku na rozpočet. Ak vláda bude musieť pristúpiť k prehodnoteniu príslušných zákonov, respektíve zákona, bude si potrebné na pôde Národnej rady spomenúť na diskusie, ktoré odzneli pri prerokúvaní rozpočtu.
Ďalším osobitným a ťažiskovým okruhom rozhodovania pri príprave rozpočtu boli transfery do zdravotného systému. V porovnaní s rozpočtom na rok 1998 a pôvodnými zámermi sme do tohto systému vyčlenili o 500 miliónov korún viac. Problémy zdravotníctva považujeme za vôbec najkomplikovanejšie o to viac, že za ostatné štyri roky sa ani o krok nepokročilo v reforme zdravotníctva. Ich riešenie sa však neodohráva len v rámci štátneho rozpočtu, ale musí sa hľadať konsenzus viacerých článkov štátneho rozpočtu, zdravotných poisťovní, lekárov, dodávateľov liekov a tak ďalej a tak ďalej. Naše stanovisko je známe. Základ riešenia zložitej situácie musí byť v reforme zdravotníctva. Ak sa podarí získať ďalšie prostriedky, tie sa musia použiť na urýchlenie reformných procesov v zdravotníctve. O to sa vláda bude usilovať a je k tomu zaviazaná aj svojím osobitným uznesením.
Súčasne bude potrebné zvážiť aj vzájomné vzťahy medzi jednotlivými fondmi nemocenského, dôchodkového a zdravotného poistenia, resp. odvodové povinnosti do nich. Chcem upozorniť, že novelou Trestného zákona sa zakladajú nové skutkové podstaty trestných činov, napríklad skrátenie poistného, neodvedenie poistného, ktoré by mali preventívne pôsobiť na zvýšenie odvodovej disciplíny a zlepšiť výber poistného v zdravotnom i sociálnom poistení.
V diskusiách vo výboroch sa, samozrejme, venovala značná pozornosť aj školstvu, armáde, kultúre či výstavbe bytov a diaľnic. Pri zohľadnení našich priorít rozpočtujeme na tieto kapitoly to, čo sme objektívne schopní. I ja som nespokojná s prostriedkami určenými na podporu bývania. Musím však podčiarknuť, že je najvyšší čas urobiť zásadnejšie zmeny vo formách podpory bývania, ak chceme realizovať zámer 14 tisíc bytov ročne.
Považujem za potrebné stručne sa venovať rozpočtu krajských úradov. Pri mechanickom porovnávaní rozpočtov krajských úradov v roku 1998 a 1999 udrie do očí takmer 7-miliardový nárast výdavkov. Pri porovnaní so skutočnosťou roka 1998 tento nárast predstavuje 3,8 mld. korún. Neznamená to, že by sme osobitne neriešili potreby krajov na úkor ostatných kapitol. Prostredníctvom krajských a okresných úradov sa však realizujú viaceré výdavky, ktoré medziročne výrazne vzrástli. Ide najmä o dávky sociálnej pomoci, o ktorých som už hovorila. Prostredníctvom rozpočtov krajských úradov sa realizujú aj mzdy pre pracovníkov stredných a základných škôl. Zachovanie úrovne konca roka 1998 znamená v celoročnom premietnutí nárast miezd v objeme 1,1 mld. korún. To teda vysvetľuje nárast výdavkov v jednotlivých kapitolách krajských úradov. Prostredníctvom rozpočtov krajských úradov sa snažíme aspoň čiastočne riešiť problematiku zadlženia školských zariadení. Na riešenie neuhradených záväzkov, najmä za energie, najmä na úseku základného a stredného školstva, sme vyčlenili 400 mil. korún. Je to znovu dedičstvo z minulého obdobia, z posledného roka predchádzajúcej vlády. Pri ich dlhu, ktorý sa pohybuje na úrovni zhruba 760 mil. korún, to nie je síce všetko, ale nie je to ani bezvýznamný objem prostriedkov.
Postupne chceme riešiť aj dlhy ostatných rozpočtových kapitol. Jednou z kľúčových úloh v roku 1999 bude aj prehodnotenie zabezpečovania viacerých úloh štátu prostredníctvom krajských a okresných úradov. Viacerí ministri poukazujú na skutočnosť, že prechodom agendy na tieto štruktúry sa efektívnosť výkonu činnosti znížila. Rozhodnutia v tejto sfére však nebudú unáhlené, bude im predchádzať objektívna analýza.
Ďalším osobitým okruhom rozhodovania a rokovania boli transfery do rozpočtov obcí a výška podielových daní. V rámci podielových daní smeruje v porovnaní s rozpočtom na rok 1998 do rozpočtov obcí viac o 700 mil. korún. Pri delení daní vzrástol predovšetkým ich podiel na dani z príjmov fyzických osôb, čo vzhľadom na tendencie ich vývoja predstavuje určitý stabilizačný faktor.
Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sme dosiahli posun aj vo vzťahu štátneho rozpočtu a Národnej banky Slovenska. Keďže banková rada Národnej banky Slovenska formulovala svoje zámery pri úročení účtov štátu, neriešime túto problematiku osobitne v rámci zákona o štátnom rozpočte.
Pri prerokúvaní návrhu rozpočtu ste vo viacerých výboroch vzniesli pochybnosti, či vyčlenené prostriedky budú stačiť na tú či inú oblasť. Na základe poznania toho, ako hospodárili naši predchodcovia, sa nazdávam, že odstránením rozkrádania, ktoré sa pestovalo vo vzťahu k hospodáreniu s majetkom štátu, musíme ušetriť prostriedky nielen na prežitie, ale aj na podporu zdravých a efektívnych rozvojových projektov.
Rada by som pripomenula včerajšiu diskusiu, kde sme si mali možnosť vypočuť napríklad nárast nákladov spojených napríklad s prevádzkovaním spoločnosti TIPOS. Rada by som vás aj informovala o tom, ako narástli náklady, správne náklady v dvanástich štátnych fondoch jednotlivých kapitol Slovenskej republiky. Musím povedať, že nárast nákladov na správne fondy predstavuje index v porovnaní s rokom 1996 vyše dvojnásobok, čiže viac ako 200-percentný. Myslím, že to sú smery, na ktoré musíme zamerať našu i vašu spoločnú pozornosť. Ak sa nám podarí plniť značne ambiciózne ciele a získať dodatočné zdroje, budeme môcť riešiť viacero napätých a úzkych miest na výdavkovej stránke rozpočtu.
Pri rozhodovaní o alokovaní a výške výdavkov do jednotlivých sfér okrem výšky príjmov musíme rešpektovať aj výšku schodku štátneho rozpočtu a schopnosť prefinancovať ho. Rozpočet sme pripravili so schodkom 15 mld. Sk. V porovnaní so skutočnosťou minulého roka by to malo byť menej o viac ako 4 mld. korún. Ak sa nám podarí udržať tento schodok, bude to signál, že so znižovaním schodku to myslíme naozaj vážne. Veľa diskusií sa viedlo o tom, aká je vlastne úroveň schodku celého okruhu verejných rozpočtov. Rozdielna interpretácia tohto schodku vyplýva z rozdielnej metodiky pri jeho výpočte. Podstatné je to, aby sa nám podarilo presadiť tendenciu jeho podstatného poklesu, ktorej dodržanie by malo v nasledujúcich rokoch priniesť pre naše finančné hospodárenie štátu významné výsledky. A náš zámer je rozpočtové hospodárenie dostať do nulového schodku, resp. prebytku.
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
pri príprave a schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu sa rozhoduje v podstate o všetkých sférach nášho života. Je to nepochybne najdôležitejší zákon roka. To podmieňuje šírku záberu diskusie, diskusie, ktorá odznela vo výboroch a ktorá nepochybne odznie i v dnešnom a v nasledujúcich dňoch. Pri rozhodovaní o návrhu štátneho rozpočtu, prirodzene, nie je možné všetky návrhy, všetky námety, všetky otázky riešiť. Napriek tomu štátny rozpočet dáva dôležitý signál o tom, s akým objemom prostriedkov možno na jednotlivých úsekoch počítať a čo bude možné uskutočniť na zabezpečenie chodu štátu v nasledujúcom období. Dosiahnutie zámerov rozpočtu by znamenalo výrazný krok v odstraňovaní disproporcií nášho hospodárstva. Ich neriešenie, naopak, by vyústilo do neudržateľnej situácie nielen na úseku štátnych financií, ale i platobnej a menovej sfére. Preto vás v mene vlády Slovenskej republiky žiadam o podporu predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)