Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Nech sa páči, pán predseda Najvyššieho súdu, máte slovo.
Predseda Najvyššieho súdu SR Š. Harabin:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážený pán generálny prokurátor,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
moje dnešné vystúpenie nebude mať už taký charakter ako vystúpenie pri prvom čítaní z mojej strany. Vzhľadom na to, čo som si vypočul aj v rozprave a čo bolo prezentované v jednotlivých výboroch parlamentu, by som upriamil pozornosť na niektoré závažné momenty.
Ešte raz treba asi osobitne zvýrazniť z ústavy vychádzajúce trojdelenie štátnej moci na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Ide o moci nie jedna druhej podriadené, ale moci rovnocenné. Z toho teda vyplýva, že aj reprezentanti tejto moci by mali mať rovnocenné postavenie. Žiaľbohu, už terajší právny stav je taký, že ich reprezentanti rovnocenné postavenie nemajú, pretože sudcovia všeobecného súdnictva nemajú nárok na paušálne náhrady, ktoré si parlament, vláda aj Ústavný súd schvaľuje osobitným uznesením.
Hneď pri tejto príležitosti by som reagoval aj na poznámku pána predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý reagoval na otázku možného vypustenia článku II viažuceho sa na sudcov, že by tým došlo k nerovnoprávnemu postaveniu medzi ústavnými činiteľmi. Ja hovorím, že už teraz je nerovnoprávne postavenie medzi ústavnými činiteľmi. Pokiaľ by došlo k prijatiu predmetnej novely vo vzťahu k sudcom všeobecného súdnictva, najciteľnejšie by sudcovia všeobecného súdnictva pociťovali toto zníženie platov, ktoré sa navrhuje, práve preto, že nemajú paušálne náhrady.
Pokiaľ ide o možnosti zdrojov získania adekvátnej sumy, ktorá by sa vynaložila na úpravu platov, nehovorím o zvýšení platov, ale hovorím o úprave platov, pretože na to už vznikol zákonný nárok, a ide nie o valorizáciu platov, ale ide o úpravu platov, ktorá vychádza zo základného pravidla, že plat aj poslanca a od toho sa odvíjajúci aj plat sudcu všeobecného súdu je trojnásobkom priemerného platu v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok.
Aj na rokovaní veľkej sudcovskej rady som navrhol napríklad novelizovať vyhlášku o trovách trestného konania, ktorá je z roku 1980. A táto upravuje trovy trestného konania asi takto: Základné trestné konanie bez znaleckého posudku je hodnotené 800 korunami, so znaleckým posudkom 1 200 korunami a s psychiatrickým znaleckým posudkom 1 800 korunami. Sami uznáte, že tieto sumy trov trestného konania, keď sa s porušovateľmi práva musí zaoberať celý rad štátnych orgánov, počnúc policajtmi, prokurátorom a súdmi, či už prvostupňovým, druhostupňovým, eventuálne aj súdom najvyšším, už nezodpovedajú dnešnej realite.
V tomto smere došlo už dávno v Českej republike k úprave trov trestného konania. Zhodou okolností som mal dnes na návšteve predsedníčku českého Najvyššieho súdu a položil som jej túto otázku. Pritom ide o vyhlášku ministerstva spravodlivosti, čiže tam nemusí byť žiadny zdĺhavý legislatívny proces. Keďže som mal na návšteve delegáciu českého Najvyššieho súdu, samozrejme, preberali sme aj otázky znižovania platov sudcov a len na porovnanie, pretože nechcem porovnávať platy sudcov s krajinami západnej Európy, ale keďže s Českom máme podobný vývoj, tak si dovolím len tieto dve čísla: priemerný plat sudcu Najvyššieho súdu Českej republiky je momentálne 60 tisíc Kč, na Najvyššom súde Slovenskej republiky nie je tento priemerný plat ani 30 tisíc Sk. Pokiaľ ide o súdy nižších stupňov, v Českej republike je to 40 tisíc Kč a na Slovensku na súdoch nižších stupňov v priemere majú sudcovia plat okolo 17 tisíc Sk. Takže treba sa zamyslieť aj nad týmito číslami, či je riešenie navrhované v predmetnej novele adekvátne a aký odraz a signál znižovanie platov sudcov zanechá v krajinách Európskej únie, a teda u členov Rady Európy.
Na ilustráciu ešte uvediem, od akého mechanizmu sa odvíja plat sudcu Štrasburského súdu pre ľudské práva. Ten je vypočítavaný na základe porovnania troch najvyšších platov premiérov Západoeurópskej únie. Osobne nepovažujem, ešte raz to opakujem, za veľmi šťastné riešenie, keď dochádza zo strany exekutívy, a keby to parlament akceptoval, aj zo strany zákonodarnej moci k zásahu do súdnej moci znižovaním zákonných platov. Tieto platy sú preto zákonom stanovené, aby neboli predmetom vyjednávania každý rok pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. Koniec koncov už citovaná Európska charta o zákone pre sudcov to ani vôbec nepredpokladá. Neviem, aký odraz by zníženie platu malo v sudcovskom zbore, ale rozhodne by takýto model znižovania platu určite neprivítali. A treba si skutočne uvedomiť, či suma 25 miliónov korún, ktorú som vypočítal aj s kolegami na Najvyššom súde, pri náraste hrubého priemerného platu v národnom hospodárstve o 2 tisíc korún je adekvátna tomu, keď ktorýkoľvek senát, ako som už povedal, krajského súdu, pojednáva o 100-miliónových a miliardových kauzách. Tiež som bol na rokovaní ústavnoprávneho výboru, kde predkladateľ na moju otázku - bolo to na moju otázku - nebol schopný poskytnúť relevantné údaje a čísla k záveru, ktorý prezentoval, že za štvrťrok by si úprava platov sudcov vyžiadala 29 miliónov korún. Nevedel uviesť, z akých údajov má túto sumu.
Na záver upozorním už len na anomáliu, ktorá sa sprítomnila v predmetnom návrhu novely, pokiaľ ide o platové úpravy generálneho prokurátora a absenciu platových úprav funkcionárov Najvyššieho súdu. Na tento moment som upozorňoval predkladateľa pri vrátení tohto zákona Legislatívnou radou vlády do vlády, keď na podklade vrátenia došlo k rokovaniu na ministerstve spravodlivosti s pánom ministrom práce. Bol tam štátny tajomník ministerstva spravodlivosti pán Mazák, Generálna prokuratúra bola zastúpená prvým námestníkom a bol tam štátny tajomník ministerstva financií. Upozorňoval som na túto anomáliu, ktorá sa skutočne teraz sprítomnila, že týmto spôsobom úpravy by došlo evidentne k narušeniu rovnováhy ústavnoprávnych činiteľov v tom smere, že by bola priorizovaná prokuratúra pred najvyšším orgánom súdnej moci. Myslím si, že takýto stav je podľa môjho názoru, podľa ústavy neprípustný.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a predpokladám racionalitu zo strany poslancov pri hlasovaní o predmetnej novele zákona.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu predsedovi Najvyššieho súdu za vystúpenie.
Ako ďalší sa prihlásil generálny prokurátor pán Hanzel.
Nech sa páči, pán generálny prokurátor.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
z toho, čo tu bolo povedané, vlastne vyplýva, že obsahovo aj právne je v podstate všetko jasné, takže sa nebudem dotýkať problémov, s ktorými som dnes vystúpil vo výbore pre sociálne veci a bývanie, pretože by som vlastne len mohol konkrétne poukazovať na isté ustanovenia.
Pokiaľ ide o zákon číslo 120, zákon o platových pomeroch sudcov a platových pomeroch prokurátorov, ono to všetko jedno s druhým súvisí a všetko sa odvíja od platu poslanca.
Dovoľte mi, aby som vo svojom stručnom vystúpení reagoval na pripomienky, ktoré sa vzťahujú priamo na moju osobu alebo na prokuratúru. Nie je vôbec pravdou, že prokuratúra svoje názory na úpravu zákona číslo 120 a súvisiacich právnych predpisov neprezentovala. Je pravdou to, že tieto názory neboli medializované. Zákon o prokuratúre bol prijatý v roku 1996 a nepripustil ani neumožňuje zriadiť stavovskú organizáciu prokurátorov či samosprávne orgány. Pri monokratickom princípe výstavby a činnosti prokuratúry názory prezentuje jedine generálny prokurátor. Nepovažoval som za vhodné tieto problémy medializovať a najmä som chcel zabrániť tomu, aby tento problém nebol spolitizovaný. Ak mi to niektorí vyčítate, tak prosím vás pekne, považujte to za moju chybu a nedávajte to do súvislosti s radovými prokurátormi a celého rezortu. Žiaľ, problém zákonnej úpravy platu generálneho prokurátora sa predsa len spolitizoval. Osobne kde som pôsobil, tam som pôsobil, bol som vždy tým, kto bol za to, aby plat prokurátora, generálneho prokurátora bol upravený zákonom, a nie nejakou podzákonnou normou.
Žiaľ, dochádza k tomu, že je tu návrh na úpravu platu generálneho prokurátora, nie iných ústavných činiteľov, došlo k tomu, že tieto problémy by mali byť upravené komplexne, systémovo v porovnaní s inými ústavnými činiteľmi, najmä pokiaľ ide o isté odstupňovanie významu, spoločenského významu funkcie, a najmä pokiaľ ide o rozsah požitkov. Prosím vás pekne, ako ma chce vláda nejakým spôsobom posilňovať, ak navrhovaná zákonná úprava mi uberá na rozdiel od terajšej úpravy 4 500 korún, pán poslanec Brňák? Toľko len na vysvetlenie. Pridržiavam sa tých svojich názorov a tých svojich podnetov, ktoré sme urobili v rámci legislatívneho procesu, ktoré boli prednesené v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o podnet, to je druhá časť toho, čo som chcel zodpovedať. Pokiaľ ide o stiahnutie podnetu, návrhu pána Dr. Vaľa na Ústavný súd, nie je spor o tom, že tento návrh bol robený veľmi chvatne. Pokiaľ ide o poukázanie na rozhodnutie Ústavného súdu, nezakazuje, je to rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým skonštatoval, kedy je možné vziať späť a kedy nie je možné vziať späť, ale nakoniec o mojom stiahnutí Ústavný súd rozhodol. Ide o rozhodnutie Ústavného súdu číslo 61 z roku 1996. Problém spočíval v inom. Vznikol problém a dohad, ktorý sme skutočne veľmi starostlivo skúmali na Generálnej prokuratúre, či vôbec v čase podania vznikol spor. A pokiaľ ide o túto časť veci, tiež poukazujem na rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré boli prijaté Ústavným súdom v roku 1997. Vôbec nevylučujem, a na Generálnej prokuratúre sa pracuje na tom, že v krátkej chvíli podáme ďalší návrh, ktorý sa bude týkať všetkých troch amnestií.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu generálnemu prokurátorovi.
Pán poslanec Cuper sa hlási s faktickou poznámkou. Končím ďalšie faktické poznámky.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem sa opýtať pána generálneho prokurátora, ako môže stotožniť všetky tri amnestie. Tie dve totiž boli v súlade s tým, čo sa za amnestiu považuje v trestnoprávnej vede. Amnestia alebo teda milosť je právo štátu upustiť od potrestania, nie ako pán docent Kresák zvykne hovoriť, že je to náprava nepráva. Je to jednoducho právo štátu. A toto právo štátu sa prenáša na individuálne osoby, buď na prezidenta, alebo na niektorú inú osobu. A nevidím dôvod naprávať tie prvé dve amnestie, ale tú, ktorú udelil náš bicyklujúci ministerský predseda. Tú treba, samozrejme, zrušiť, pretože také niečo sa v päťtisícročných dejinách civilizovaných krajín neudialo. A preto si myslím, že vašou povinnosťou bolo podnet na Ústavný súd, ktorý bol podaný vaším predchodcom pánom Vaľom, na Ústavnom súde nechať, aby o ňom rozhodol, lebo spor vtedy už bol v každom prípade, keď ste tento podnet stiahli, pretože už o tom rozhodovala aj Národná rada.
Pán generálny, ešte by ma zaujímalo, čím si zaslúžil váš predchodca až také veľké biľagovanie, že ako vychvaľovaného odborníka ste ho sám poslali - alebo neviem kto z generálnej prokuratúry - až do Dunajskej Stredy. Myslím si, že to nebol najdemokratickejší spôsob.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím, aby ste hovorili k veci.
Poslanec J. Cuper:
Hovorím k veci a prosím, neprerušujte ma, pán predsedajúci, nie ste tu na to, aby ste sústavne poúčali ľudí. Ste tu na to, aby ste viedli schôdzu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Som tu na to, aby som vás upozornil, ak nehovoríte k veci, pán poslanec.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vystúpili všetci prihlásení rečníci do rozpravy o prerokúvanom návrhu zákona.
Na návrh štyroch poslaneckých klubov vyhlasujem teraz polhodinovú prestávku.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosil by som pánov navrhovateľov k obidvom návrhom zákona, to znamená pána ministra Pittnera a pána ministra Magvašiho, pánov spoločných spravodajcov a všetkých, ktorí predniesli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k jednotlivým návrhom zákonov, plus predsedov všetkých poslaneckých klubov, aby sme sa teraz v rámci prestávky zúčastnili na krátkej porade s navrhovateľmi a so spravodajcami. Zároveň prosím aj pani ministerku financií.
Všetky pani poslankyne a páni poslanci sa môžu ísť počas prestávky občerstviť a najesť, budeme potom pokračovať. (Hlasy z pléna.) Áno, aj opozícia. Takže prerušujem na pol hodinu rokovanie schôdze Národnej rady.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím všetky pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi hlasovaním o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali a ku ktorým odznela rozprava v rámci druhého čítania. Najskôr o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Dôrazne prosím všetky pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať hlasovaním.
Prosím navrhovateľa pána ministra vnútra a spoločného spravodajcu pána poslanca Langoša, aby zaujali miesta pre navrhovateľa a spravodajcu výborov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby sme sa sústredili na spoločného spravodajcu, ktorý bude uvádzať jednotlivé hlasovania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé hlasovania najskôr zo spoločnej správy.
Poslanec J. Langoš:
Áno, pán predsedajúci. Pre poriadok len zopakujem, že pán poslanec Kačic navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky o zákone ďalej nerokovala. Podľa právnikov toto je možné, takýto návrh je možný vysloviť len v prvom čítaní, nie počas druhého čítania. Takže o tomto návrhu podľa všetkého Národná rada nemôže hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte hlasovania, najskôr hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.
Poslanec J. Langoš:
Áno. Je potrebné ich prečítať?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nie, nie je potrebné ich prečítať, len uvádzajte podľa jednotlivých bodov.
Poslanec J. Langoš:
Dámy a páni,
podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku ako spoločný spravodajca navrhujem schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor prijať, spoločne.
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste stanovisko gestorského výboru.
Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Tento návrh sme schválili.
Nech sa páči, pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci. V rozprave zaznel ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vyslovil pán poslanec Robert Fico. Máte ho na laviciach. Navrhujem, aby ste dali o ňom hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Fico. Nebudem ho čítať, pretože všetci ste ho dostali do lavíc.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli. Preto prosím, aby sme prešli k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem upozorniť pani poslankyne, pánov poslancov, že v rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Preto sa pýtam, či má niekto v zmysle týchto ustanovení zákona o rokovacom poriadku návrhy na odstránenie chýb alebo návrhy na opakovanie do druhého čítania, ktoré by chcel niekto podať v mene skupiny 30 poslancov. Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy.
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač číslo 170).
Prerokúvanie tohto návrhu zákona sme prerušili pred hlasovaním a pred umožnením vystúpiť záverečným slovom tak navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
chcel by som reagovať na rozpravu, ktorá tu zaznela a len ma utvrdila v tom, že nebolo celkom pochopené, čo touto novelou vláda Slovenskej republiky sledovala.
V prvom rade by som chcel povedať - a vy to poznáte -, že legislatívny plán a legislatívny zámer vlády Slovenskej republiky predpokladá systémovo riešiť problematiku ústavných činiteľov, ich pracovnoprávnych vzťahov a ich zakomponovanie a, samozrejme, potom aj v otázke platov, a že by to malo úzko nadväzovať na súbor zákonov, a to vytvorenia nového Zákonníka práce, zákona o štátnej službe a verejnej službe, ktoré by mali byť predmetom rokovania tohto roku a na budúci rok na to nadväzovať vlastne systémové nové zákonné opatrenia.
Takže dôvod novely zákona bol skutočne rýdzo ekonomický, rýdzo ekonomický aj vo väzbe skutočne na solidaritu, ktorú je potrebné dosiahnuť na prekonanie ekonomických problémov na Slovensku. Z tohto hľadiska som bol milo prekvapený, že profesorka správneho práva spravila takú kompiláciu rôznorodých novinových článkov v ekonomike, a musím povedať, že bolo to pre mňa veľkým prekvapením, že sa nezaoberala právnou podstatou tohto zákona, ale zaoberala sa niečím iným.
Chcel by som konštatovať ešte jednu vec, že tu bola dosť veľká argumentácia o tom, že sa tu chce nadraďovať generálny prokurátor alebo prokuratúra, akoby ona nepatrila do Ústavy Slovenskej republiky. Som prekvapený, že to hovorili tí, ktorí by Ústavu Slovenskej republiky mali dokonale poznať a mali by vedieť, že ôsma hlava hovorí o prokuratúre Slovenskej republiky, hovorí aj v článku 150 o generálnom prokurátorovi a jasne formuluje niektoré záležitosti a jasne formuluje aj štruktúru súdnej moci, ktorú delí v dvoch oddieloch na Ústavný súd a na súdnu moc, kde vo vnútri sa rozpráva o Najvyššom súde Slovenskej republiky. Takže pokiaľ niekto namietal voči tomu, že chceme zahrnúť prokuratúru a prokurátorov medzi ústavných činiteľov, chcel by som povedať, že bolo chybou, že zákon, ktorý bol schválený 21. 4. 1993 a potom novelizovaný k 1. 1. 1995, 1. 1. 1996 a 12. 9. 1998, ani jedenkrát, a vtedy bola dnešná opozícia koaličnou mocou v tomto parlamente, ani jedenkrát nezahrnuli do tohto návrhu zákona to, čo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Tomu sme sa chceli vyvarovať, a preto sme tam túto otázku zahrnuli.
Chcel by som zareagovať aj na niektoré vystúpenia, ktoré tu boli, a predovšetkým na pozmeňujúce návrhy. Prikláňal by som sa k pozmeňujúcemu návrhu číslo 1, ktorý predložil pán poslanec Engliš. Myslím si, že k zdôvodneniu, ktoré spravil, by sme mali pristúpiť tolerantne a humánne a návrh, ktorý je v návrhu našej novely zákona vypustiť § 28a, odporúčam, aby sme ho ponechali.
Ďakujem, to je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.
Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci rozpravy.
Prosil by som teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. Najskôr, aby uviedol hlasovania zo spoločnej správy.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
tak ako už bolo predložené v spoločnej správe, navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 1 a 2. Ústavnoprávny výbor navrhuje tieto body vypustiť. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod bodom IV a číslom 1, 2 a 3.
Pán poslanec Brňák v rámci rozpravy navrhol, aby sme o jednotlivých návrhoch z bodu IV hlasovali oddelene. Teda budeme hlasovať najskôr o návrhu zo spoločnej správy uvedenej pod bodom číslo 1.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Š. Rusnák:
Tak ako už bolo povedané, budeme hlasovať osobitne o bode číslo 2.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, pán spoločný spravodajca, pán poslanec Brňák navrhol, aby sme k tomuto pozmeňujúcemu návrhu ešte priradili aj článok II z predloženého návrhu zákona. Pán poslanec Brňák, tak som tomu rozumel.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ani tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.
Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec Š. Rusnák:
Budeme hlasovať o treťom návrhu zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť tento návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 3 zo spoločnej správy, ktorý je uvedený pod bodom IV.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme schválili.
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe číslo 170a.
Teraz by som prosil pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v poradí, ako odzneli v rozprave, v ktorej vystúpili s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Husár a pán poslanec Engliš.
Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte jednotlivé návrhy týchto pánov poslancov v takom poradí, ako som to čítal. Najskôr pán poslanec Oberhauser.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem. Považujem predmetný návrh pána poslanca Oberhausera prakticky za rozšírenie tohto návrhu zákona. Odporúčam, aby sme hlasovaním en bloc tento návrh neschválili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, počuli ste stanovisko pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča, aby sme hlasovali o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Oberhausera.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Tento návrh sme neschválili.
Ďalším v poradí bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Husár, ktorý máte rozdaný v laviciach.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, prvý návrh je k § 29 ods. 1. Nech sa páči, budeme hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár, žiadate, aby sme hlasovali oddelene o jednotlivých návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave?
(Odpoveď z pléna.)
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať spoločne o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Husár a ktoré boli rozdané všetkým do lavíc, preto ich nebudeme čítať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Husára sme neschválili.
Ako posledný vystúpil v rozprave pán poslanec Engliš, ktorý navrhol spolu tri pozmeňujúce návrhy, ktoré vecne na seba nenadväzujú, teda je možné hlasovať o nich oddelene. Keďže sme už v spoločnej správe z výborov schválili prijatie článku II, o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Engliš, je bezpredmetné hlasovať. O tomto hlasovať nebudeme, teda budeme hlasovať o prvom z podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa článku I bod 3, ktorým odporúča vypustiť celé znenie a ponechať v platnosti pôvodné znenie. Pán poslanec Engliš to tak navrhuje.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Tento návrh sme schválili. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Š. Rusnák:
Navrhujem, aby sme o treťom návrhu nehlasovali, pretože sme o tom už hlasovali pri návrhu pána poslanca Husára, ktorý tiež navrhol, že článok III sa vypúšťa, takže je to bezpredmetné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pani poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave k tomuto návrhu zákona.
Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítania, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem opäť upozorniť, že v rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku, ktoré smerujú k odstráneniu chýb alebo k návrhu na opakovanie druhého čítania, ktoré sú oprávnení v zmysle rokovacieho poriadku podať 30 poslanci. Pýtam sa, či má niekto takéto návrhy.
Prosil by som vypnúť mobilné telefóny, ktoré hrajú Pre Elišku. SOP ukazuje na SNS, SNS na SOP.
Nemá nikto tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a pristúpime k hlasovaniu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať posledným bodom rokovania dnešnej schôdze, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 160 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač číslo 160a.
(Hlasy v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
tak ako som vo štvrtok uvádzal tento materiál, zrejme si ho pamätáte, týmto vládnym návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90 o minimálnej mzde a v podstate rieši zvýšenie minimálnej mzdy z doterajších 3 tisíc Sk mesačne na...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pána poslanca Morica, aby išiel telefonovať von.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
... na 3 600 Sk mesačne a zo 16,20 Sk na 19,40 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5-hodinovom týždennom pracovnom čase. Zároveň paralelne s touto zmenou zákona dochádza aj k zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ďalej zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, kde je nahradenie inštitútu minimálnej mzdy inou veličinou, konkrétne sumou 3 tisíc Sk, resp. 2 250 Sk a 1 500 Sk, ktoré by mali byť výpočtovým základom na účely týchto zákonov upravujúcich poistné systémy.
Takže toto je predmet návrhu zákona. Pri prerokúvaní vo výboroch vyplynuli, samozrejme, rôzne pohľady na otázku výšky mesačnej mzdy. Pri zdôvodňovaní v prvom čítaní som uviedol, ako došlo ku konštrukcii tejto výšky mzdy, že sa vlastne započítal rast životných nákladov v roku 1998, teda v tom období, keď bola vytvorená minimálna mzda, a predpokladaný rast životných nákladov v roku 1999. Považujeme takúto konštrukciu za správnu a vyhovujúcu.
Ďakujem.