Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
nechcem sa na tomto mieste vyjadrovať k obsahu samotného prerokovaného návrhu zákona, ku ktorému som už svoj vzťah vyjadril pri hlasovaní vo výbore a urobím tak aj pri hlasovaní v pléne, ale pokladám pri tejto príležitosti, pri reakcii na kolegu Brňáka za potrebné poukázať na niečo odlišné. Vždy mám problém, či reagovať na politickú interpretáciu práva v tejto snemovni. Pán Brňák je právnik, ale zdá sa, že čoraz viac v ňom prevláda aj politik. Ako politik rozhodne má právo hovoriť v tejto snemovni vo svojom vystúpení, čo pokladá za správne, ale ako právnik iste vie alebo by hádam mal vedieť, čo povedal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich viacerých stanoviskách o možnosti orgánu alebo orgánov, ktoré podali návrh na Ústavný súd, svoj návrh zobrať späť. Nemusím hádam citovať potrebné uznesenia, ale ak treba, môžem.
Keď bol napadnutý vo vystúpení pána Brňáka generálny prokurátor, chcem iba dať do pozornosti tejto snemovni, že keď pán Mečiar konajúci ako zastupujúca hlava štátu bez mihnutia oka zobral späť návrh prezidenta Kováča, vtedy to akosi právnikovi pánu kolegovi Brňákovi vôbec neprekážalo. Preto pokladám za potrebné konštatovať pri tejto príležitosti pred snemovňou, ale aj pred občanmi Slovenskej republiky, že pokiaľ pán generálny prokurátor zobral svoj návrh späť a Ústavný súd akceptoval jeho rozhodnutie, konal v súlade s právnym poriadkom, samozrejme, nerobil nič iné, len uplatnil svoje práva a povinnosti. Všetko iné je teda iba zavádzaním a právne absolútne...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Myslím si, že je potrebné oceniť to, že pán poslanec Brňák argumentoval predovšetkým v odbornej rovine. Z toho hľadiska ma trocha mrzí, že miestami skĺzol do roviny politickej najmä v súvislosti s tým, že spochybňoval činnosť generálneho prokurátora. Domnievam sa, že generálny prokurátor sa ťažko môže podpísať pod rozhodnutie svojho predchodcu, ktoré považuje za nekvalifikované, ale myslím si, že o tom bude hovoriť predovšetkým on.
Chcem sa dotknúť tej časti vystúpenia pána poslanca Brňáka, kde opisoval priebeh rokovania ústavnoprávneho výboru o tomto bode programu. Skutočne je pravda, že rokovanie sa snažilo byť konštruktívne a hľadali sme riešenie z toho neľahkého problému, a dá sa povedať, že aj určité riešenie sme našli. Napriek tomu v súvislosti s hlasovaním o týchto návrhoch ústavnoprávneho výboru bude potrebné zvážiť ešte ústavné aspekty tohto problému, ktoré sme možno nie celkom docenili pri rokovaní o týchto návrhoch, najmä v súvislosti s článkom 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vo všeobecnosti hovorí o princípe rovnosti bez ohľadu na vek, pohlavie a iné postavenie. V tej súvislosti treba poukázať na to, že ústavní činitelia predstavujú určitú kategóriu, určitú osobitnú kategóriu osôb, a treba zvážiť to, či zvýhodnenie, resp. znevýhodnenie jednej z týchto kategórií, mám na mysli teraz sudcov a ústavných sudcov, je alebo nie je v rozpore s ústavou. Osobne si musím ujasniť túto otázku pred záverečným hlasovaním.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kalman dal jeden procedurálny návrh. Aj keď bol podaný v rámci faktických poznámok, pán poslanec Kalman, nemusel by som ho rešpektovať a akceptovať. Mali ste ho podať mimo faktických poznámok, ale prosím.
Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kalman navrhuje, aby sme vzhľadom na malú účasť poslancov v rokovacej sále a nezáujem poslancov o prerokúvanie týchto dôležitých návrhov zákonov skončili rokovanie o týchto bodoch programu okamžite teraz. Tak som tomu rozumel. (Hlasy z pléna.) Prosím? Prerušili rokovanie o týchto bodoch programu.
Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Kalman.
Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme, či súhlasíme s prerušením schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 11 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neschválili.
Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
pán predseda Najvyššieho súdu,
pán generálny prokurátor,
vážené dámy a páni,
skôr ako predložím pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, chcel by som sa poďakovať pánu poslancovi Mikloškovi, že zase prišiel medzi nás a prisľúbil v mene celého poslaneckého klubu SDK, že podporí naše návrhy, aby sa policajtom a sudcom a ďalším ústavným činiteľom neznižovali platy v roku 1999. Som veľmi rád, dúfam, že si to všetci policajti a sudcovia teraz všimnú. A ak to myslel ako žart, myslím si, že je to veľmi divoký žart, lebo vysmievať sa niekomu, že sa mu ide znižovať plat a jeho rodina bude jednoducho ukrátená o príjmy, tak to, myslím si, nie je najlepšie. Bude dobré zrejme rozoslať všetkým sudcom a policajtom výsledky hlasovania, ktoré budú z tohto rokovania o znižovaní platu, aby si jednoducho každý urobil sám záver, kto ako vážne myslí prácu v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, odznelo tu veľmi podrobne zanalyzované, v čom je predložený návrh vládneho zákona zlý najmä vo vzťahu k sudcovskej obci. Takisto ako predošlý zákon, ktorý sa týkal polície, väzenstva a tak ďalej, aj tento zákon jednoducho berie platy tým, ktorí sa majú starať o bezpečnosť v tejto krajine, ktorí svojou prácou môžu pomôcť aj naplniť pokladňu štátu, štátny rozpočet Slovenskej republiky. Je tu veľmi veľa možností, ako to dosiahnuť, a cesta znižovania platu je najhoršia cesta, ktorú si táto vláda v súčasnosti vybrala.
Chcel by som upozorniť na iný aspekt predloženého návrhu. Keď si vezmeme pred seba pôvodný návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, kde sú aj sudcovia, nemôžeme si nevšimnúť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoducho nie je riešený v tomto zákone v rovnováhe s ostatnými inštitúciami, ktoré sú tam uvedené. Mám na mysli, samozrejme, podobné inštitúcie, ako je Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Protimonopolný úrad, Úrad jadrového dozoru a tak ďalej. Tieto inštitúcie majú svoje samostatné rozpočtové kapitoly. Samozrejme, že sú pre ne určené aj určité pravidlá, za ktorých sa získavajú pre ne alebo vytvárajú pre ne finančné zdroje a financuje sa ich činnosť.
Keď si vezmeme pred seba porovnanie, ako bol v uplynulých rokoch financovaný napríklad Najvyšší súd a Ústavný súd, tak veľmi ľahko zistíme, že jednoducho Najvyšší súd bol hlboko diskriminovaný. Napríklad v roku 1998 boli dosiahnuté kapitálové výdavky len 410 tisíc korún, pričom Ústavný súd mal kapitálové výdavky 3 milióny. Bežné výdavky boli 5 270 tisíc, pri Ústavnom súde bolo 15 992 tisíc. Mzdové prostriedky obdobne boli podcenené v prípade Najvyššieho súdu a vyššie v Ústavnom súde. Takisto to môžeme porovnať s Najvyšším kontrolným úradom a podobne. Pritom na Ústavnom súde robí 56 pracovníkov, na Najvyššom súde 136 pracovníkov, čiže vidíme, že Najvyšší súd je predsa len skoro trojnásobne väčší oproti Ústavnému súdu, a pritom finančné zdroje poskytované tejto inštitúcii sú podstatne nižšie. Podobne aj pri určovaní platov sudcovia Najvyššieho súdu majú len plat na úrovni poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, pričom Ústavný súd určuje plat ústavného sudcu na úrovni 1,3-násobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Keď sa pozrieme aj na ostatné veci súvisiace s funkčnými príplatkami, paušálnymi náležitosťami, vidíme, že Najvyšší súd jednoducho má podstatne nižšie, resp. vôbec nemá tieto veci riešené v zákone, ktorý je platný v Slovenskej republike.
Z takéhoto dôvodu predkladám v mene 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh k tlači číslo 170, vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov takto: v článku I bod 1 v § 1 za slová "sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky" sa vkladajú slová "sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky". Ostatné zostáva v navrhovanom znení.
Jednoducho v tomto paragrafe Najvyšší súd vôbec nie je zatiaľ vymenovaný a tento návrh má riešiť, aby už v úvode v § 1 Najvyšší súd bol výslovne vyznačený.
V článku I bod 2 za slová "doterajšia siedma časť sa označuje ako ôsma", navrhujeme, aby sa vložili slová s nasledujúcimi zmenami:
V § 23:
a) v nadpise za slová "platové pomery" vložiť slová "sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky" a ďalej bude pokračovať "a ostatných sudcov Slovenskej republiky";
b) za nadpis sa vkladá nový odsek 1:
(1) "Sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky" (ďalej len "Najvyšší súd"), "patrí plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca mesačne, začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom bol do tejto funkcie zvolený v zmysle článku 143 ods. 2 ústavy, alebo menovaný. Plat mu patrí ešte tri mesiace po ukončení výkonu jeho funkcie."
Týmto sa vlastne zrovnoprávnia sudcovia Najvyššieho súdu so sudcami Ústavného súdu a, samozrejme, aj s ďalšími ústavnými činiteľmi, ako sú predseda Najvyššieho kontrolného úradu, navrhovaná zmena generálneho prokurátora a tak ďalej;
c) odsek 1 sa prečísluje na odsek 2 a odsek 2 na odsek 3. Tu ide jednoducho o posunutie odsekov vzhľadom na to, že sa tam vložili sudcovia Najvyššieho súdu.
V § 24 navrhujeme, aby:
a) v nadpise za slovami "funkčné príplatky" sa vložili slová "a paušálne náhrady". Týmto sa vytvoria predpoklady, aby sa tam mohli zahrnúť aj ostatné náležitosti, tak ako to má usporiadané Ústavný súd a ako to majú aj iní ústavní činitelia.
V tejto kapitole navrhujeme tiež bod b), v ktorom doterajšie ustanovenia sa rozširujú o ďalšie odseky. Sú tam menovaní predseda Najvyššieho súdu s príplatkom, predtým bol funkčný príplatok 10 tisíc korún, potom je podpredseda Najvyššieho súdu s príplatkom 7 500 korún.
Po štvrté navrhujeme, aby boli príplatky. Predsedovi kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 5 tisíc korún,
Po piate, predsedovi senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 2 500 korún,
Po šieste, sudcom Najvyššieho súdu patria paušálne náhrady vo výške, ktoré určí plénum Najvyššieho súdu uznesením. Je to podobný návrh, ako to má Ústavný súd riešený s otázkou paušálnych náhrad.
Po siedme, predseda Najvyššieho súdu má počas výkonu funkcie právo bezplatne používať primerane vybavený byt. Viete, že predseda Najvyššieho súdu nie je vždy z Bratislavy a aj ostatní ústavní činitelia majú právo používať služobný byt počas pôsobenia vo funkcii. Takže je to obdobné ako pri ostatných ústavných činiteľoch a predsedu Ústavného súdu.
Po ôsme, podpredseda Najvyššieho súdu má právo podľa ods. 7 len vtedy - mať k dispozícii služobný byt -, ak má trvalý pobyt mimo sídla Najvyššieho súdu.
Po deviate, predseda a podpredseda Najvyššieho súdu majú právo počas výkonu svojej funkcie bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zariadenie a používanie účastníckej telefónnej stanice.
Po desiate, sudca Najvyššieho súdu môže bezplatne používať prostriedky pozemnej hromadnej dopravy.
Týmito návrhmi sa vlastne sudcovia v zmysle predloženého návrhu a pôvodného zákona platného pre ústavných činiteľov zrovnoprávnia do tej pozície, ako sú ostatní ústavní činitelia - ako som už menoval - Ústavného súdu, Najvyššieho kontrolného úradu a ostatných inštitúcií.
Gestorský výbor, resp. ústavnoprávny výbor vo svojom návrhu navrhol, aby sa niektoré veci zmenili, ale ako vidno, gestorský výbor to neprijíma. Na jednej strane ponecháva ďalej ustanovenia, ktorými sa upravuje pôsobnosť, resp. náležitosti generálnemu prokurátorovi. Čiže, ak teda takto sa vážená snemovňa rozhodla, bolo by užitočné, aby aj Najvyšší súd mal rovnaké náležitosti, keď gestorský výbor na týchto veciach trvá.
Takisto podporujeme druhý bod, ktorý navrhuje ústavnoprávny výbor, aby sa sudcom platy jednoducho neznižovali. Čiže vypustiť, myslím si, že je to odsek 2 návrhu, pôvodného návrhu vlády. Toto vidím ako minimálne riešenie, aby nedošlo k poškodeniu činnosti a finančného zabezpečenia súdov v Slovenskej republike.
Predložený návrh dávam k dispozícii aj s príslušnými podpismi navrhujúcich poslancov.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Oberhauserovi.
Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Husár.
Skôr než vystúpi, pán poslanec Oberhauser, chcel by som vás upozorniť, ak by ste poznali rokovací poriadok, že navrhovať môžete iba také pozmeňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona, ktoré nerozširujú predloženú novelu. Tieto vaše návrhy takmer všetky rozširujú predložený návrh zákona.
Pán poslanec Husár, nech sa páči.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážení hostia,
kolegyne, kolegovia,
na úvod chcem, prosím, poprosiť, aby sme sa aspoň trochu pokúsili zmeniť v priebehu týchto vystúpení našu argumentáciu. Začína to byť skutočne unavujúce, keď na každý návrh, na všetko je jedna a tá istá odpoveď a argument na tému, ako sme rozkradli, ako sme zničili, ako sme zdevastovali túto krajinu. Domnievam sa, že ak bude v tomto roku veľa komárov, pôjde to pravdepodobne tiež na účet niečoho podobného. Hovorím to predovšetkým preto, lebo ako ste všetci zaregistrovali, a nielen opozícia, pán premiér pri nedávnej návšteve v Nemecku rozprával pre médiá niečo celkom iné. Niečo celkom iné, pokiaľ ide o stav slovenskej ekonomiky, o schopnosť a pripravenosť Slovenska vstúpiť do európskych štruktúr. A tí, ktorí sa sem-tam dostanú alebo si kupujú nemeckú tlač, mohli si doslovne a do písmena tieto jeho výroky prečítať. Je potom namieste otázka, či pán premiér a súčasne s ním aj vy robíte dve politiky, jednu pre zahraničie a druhú pre slovenského voliča.
Nebudem teda hovoriť o tom, či sú, alebo nie sú predpoklady na to, aby sa v prerokúvanej otázke niečo rozumné urobilo. Ak mi dovolíte, chcem však na úvod poukázať na skutočnosť, že všetky navrhované zmeny nehovoria o sume 201 miliónov. Hovoria o oveľa nižšej sume, ktorú nevieme vyčísliť, čo je možno skutočne na škodu pre tento parlament, avšak skutočne sumu podstatne nižšiu.
Vážené kolegyne, kolegovia, pred chvíľou sme rokovali o nemenej dôležitých veciach, o mzde colníkov, príslušníkov Policajného zboru a obdobných inštitúcií. Ale povedzme si veľmi zrozumiteľne, že bez podceňovania spoločenského významu a dôležitosti týchto povolaní v hierarchii uplatňovania zákona sa pri tomto bode programu dostávame na tú najvyššiu priečku. A keď si odmyslím z toho, čo zákon 120 obsahuje, vládu a parlament, hovoríme predovšetkým o súdoch, sudcoch a prokuratúre. Ak niečo pokazí policajt, ak niečo pokazí colník, je tu ešte vždy niekto, kto to môže napraviť. Tým je sudca. A tak to bolo a bude v ľudskej spoločnosti od jej počiatku, že pesimisti veria jedine v spravodlivosť božiu, optimisti aj v ľudskú, a preto sa obracajú so svojimi problémami na súdy.
Myslím si, že je zbytočné opakovať to, čo sme hovorili pri prvom čítaní, aký je význam a postavenie súdov a sudcov na Slovensku. Sú takisto nemiestne výzvy, vážené kolegyne, kolegovia, k solidarite. Tieto výzvy k solidarite by bolo možné tlmočiť sudcom a prokurátorom za predpokladu, že by vláda, ale aj časť parlamentu nebola vyviedla to, čo už vyviedla. Mám teraz na mysli odmeny za jednodňové poslancovanie, či je to na strane opozície alebo koalície, mám na mysli vládne odmeny, ktoré si vláda alebo predseda vlády schválil a vláda vyplatila. To, že následne tieto peniaze išli na charitatívne účely, nepopieram, pretože som nemal možnosť sa presvedčiť o opaku. Ale keď berieme argument, ktorý sa používa dnes, že o odmenách, mzdách rozprávame v súvislosti so štátnym rozpočtom, tak aj v tomto prípade je to štátnemu rozpočtu jedno, či išli do vrecka pánov ministrov vlády, pánov poslancov alebo na charitatívne účely. Dôležité je, že išli zo štátneho rozpočtu.
Na túto tému veľmi kvalifikovane a fundovane vystúpil v prvom čítaní predseda Najvyššieho súdu, ktorý tlmočil názor sudcovského stavu. Chcem k tomuto dodať iba toľko, že hru, ktorú rozohrávame so sudcovským stavom, myslím si, sudcovský stav eviduje veľmi dobre, aj keď o nej ešte celkom nehovorí. Najprv sme sudcom povedali, že si sami zvolia svojich šéfov a pán minister to bude akceptovať. Potom to v 25 či 26 prípadoch nebola už pravda, pretože pán minister predsa vie lepšie, koho vymenovať. Dnes rozhodujeme fakticky o protiústavnom znížení ich platov.
Skrátim toto vystúpenie, pani kolegyne, kolegovia, pretože nechcem zas počúvať, ako dojemne bojujeme za platy a práva sudcov, iba opätovne upozorňujem, aby ste nenaskočili na to, na čo sme naskakovali aj my v bývalej koalícii, a síce, že nám niekto povedal, ak v rozpočte raz povolíte, to je koniec, rozsype sa to celé. Nie je to pravda. Máte to v rukách, máte dostatočný počet hlasov, aby ste v tomto prípade výnimku urobili a skutočne pôjde o možno 100 miliónov pre sudcov a prokurátorov. Preto svoje tri pozmeňujúce návrhy obmedzujem práve zo všetkých ústavných činiteľov iba na sudcov a prokurátorov. A podávam pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a doplnení.
Tieto tri pozmeňujúce návrhy sú:
Prvý - v § 29b ods. 1 za slová "ústavným činiteľom uvedeným v § 1" vložiť slová "s výnimkou ostatných sudcov Slovenskej republiky" a pokračovať v texte.
Druhý - článok II sa vypúšťa.
A tretí - článok III sa vypúšťa.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o súvisiace návrhy, žiadam, aby sa hlasovalo o nich spoločne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Husárovi.
Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Engliš.
Predtým s faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Prokeš a pani poslankyňa Kolláriková.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci,
chcem len toľko povedať k predrečníkovi, že plne podporujem pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladá. Myslím si, že tých 210 miliónov by sa v rozpočte naozaj malo nájsť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Tiež si myslím, že suma, ktorú spomínal predrečník, by sa určite dala nájsť niekde inde v príjmovej časti. Ale chcela by som ešte dodať, ako chce vláda naplniť svoje programové vyhlásenie o bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, keď si sama podkopáva pod nohami zem. Je veľmi jednoduché siahnuť sudcom a prokurátorom na platy, ale aká akcia, taká reakcia. Sudcovia sa nám začnú presúvať do komerčnej oblasti, kde sú platy nepomerne vyššie. Kde budeme hľadať sudcov ochotných ostať na svojich miestach za takýchto podmienok? A tu sa rysuje druhá možnosť. Ak si ich nezaplatí štát, tak si ich zaplatí druhá strana, to sú páchatelia trestných činov, a bezpečnosť občanov ostane za dverami. Preto hľadajme iné možnosti, ako naplniť príjmovú časť v štátnom rozpočte.
Keď už hovoríme o šetrení s financiami, finančnými prostriedkami, pýtam sa, prečo ste v niektorých rezortoch rozšírili počet štátnych tajomníkov. Doteraz nám to nechýbalo, ale tejto vláde zrejme áno. Zrejme si tu každá koaličná strana potrebovala presadiť svojho zástupcu a k týmto štátnym tajomníkom treba, samozrejme, pripočítať i obslužný personál. Tu finančné prostriedky nikomu nechýbali? My poslanci za Slovenskú národnú stranu takýto návrh zákona nepodporíme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Pán predsedajúci,
pán minister,
vo svojom vystúpení v prvom čítaní som svoje názory povedal, no považujem za potrebné ich zopakovať aj preto, že pri bode 3 k článku I, ktorý som navrhoval vypustiť - celé znenie, som spomínal, že každá slušná spoločnosť sa stará o svojich vyslúžilcov. Pri debate vo výbore nám nebol schopný nikto povedať, o akú sumu ide. Dal som si tú robotu. V minulom parlamente zostali štyria ľudia, a to pán Smolec, Sečánsky, Benčík a Baránik, ktorí by mali tieto sociálne výhody, ak to tak môžem povedať, využívať. Traja sú z toho poslanci HZDS, jeden poslanec SDĽ. Neviem, prečo a kto má záujem toto ustanovenie zrušiť, myslím ustanovenie v pôvodnom zákone. Považujem to za nekorektné a upozorňujem na to všetkých poslancov, že skutočne ide z minulého parlamentu o štyroch, neviem, koľkí by boli teraz. Upozorňoval som, že je to smiešne malá suma a smiešne málo ľudí. Čiže upozorňujem vás a žiadam, alebo prosím vás o podporu tohto návrhu.
Ostatné - článok II a článok III som zdôvodňoval.
Čo sa týka bodu 4 k článku I, chcel by som, pán minister, len upozorniť na to, že § 27 zákona jasne hovorí o valorizačnom mechanizme. My to upravujeme do 31. decembra. Čiže ďakujem v mene všetkých ústavných činiteľov. Pokiaľ by nám to nevyšlo vzhľadom na zmrazenie miezd, tak ste nám zabezpečili, aj všetkým ústavným činiteľom, platy do konca roka. Čiže za ten paragraf vám ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš skončil svoje vystúpenie.
Ako posledná je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
k problematike, ktorú dnes prerokúvame, som už vystúpila v prvom čítaní, kde som odporučila predložený návrh nepostúpiť do druhého čítania. Samozrejme, parlamentná väčšina mala iný názor a sme v ďalšom čítaní.
Z celého vystúpenia, ktoré nebudem opakovať, chcem zopakovať len myšlienku, že súdy vlastne nielen berú zo štátneho rozpočtu, ale doň aj produkujú. Produkujú v takej miere, že v čase, keď som bola ministerkou spravodlivosti, urobili sme prepočet a výdavky na justíciu, ako aj príjmy z justičnej aktivity - súdne poplatky a ďalšie - sa takmer vyrovnali. Je tu skutočne moment, na ktorý upozornila pred chvíľou pani poslankyňa, že čo ak toto bude motivácia v negatívnom zmysle slova. Ale prosím, nemusí to tak byť. Pán minister, ktorý predkladal tento legislatívny návrh, ho predovšetkým zdôvodňoval výlučne ekonomicky a výlučne jednoznačne uviedol, že nemá - asi v krátkosti by som to zopakovala -, že nie je iné východisko, pretože tá hrozná Mečiarova vláda nechala v katastrofálnom stave ekonomiku.
Preto mi dovoľte - budete mať záverečné slovo, a keď som nadsadila, pán minister, je tu priestor, aby ste to opravili. Chcem uviesť, že Mečiarova vláda vonkoncom nezanechala ekonomiku v takom katastrofálnom stave, ako sa to snažíte prezentovať. (Hlasy v sále.) Áno, dobre, môžeme hneď hovoriť. Hovorili ste, že za rok 1998 je prázdna pokladňa, že sme v roku 1998 ponechali prázdnu pokladňu. Prosím vás pekne, zostalo vám tam na fungovanie štátu, dokonca z tejto prázdnej pokladne si vláda stihla za dva dni výkonu činnosti priklepnúť celomesačný plat a dať 40-tisícové odmeny za dvojmesačnú činnosť, čo vysoko prekračuje v prepočte odmeny za celý rok, ktoré dostávali členovia Mečiarovej vlády, nehľadiac na to, že zostali peniaze aj na veľmi početné zahraničné cesty s početným sprievodom.
Ďalej, vážení páni poslanci, pani poslankyne, chcem upozorniť na to, že tá katastrofa s ekonomikou Mečiarovej vlády nemohla byť taká, pretože ak Národná banka bez oznámenia, bez informácie vlády Vladimíra Mečiara uskutočnila plávajúci kurz, tak koruna len mierne poklesla, a potom sa vyhupla naspäť. Toto mena nerobí, ak je taká katastrofálna ekonomická situácia, ako to naznačujete vy. Navyše chcem upozorniť, v júli roku 1998 Svetová banka vydala stanovisko o ekonomike Slovenskej republiky a uviedla, že Slovenská republika zaznamenala jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe. Miera inflácie klesala až na 6 %, čo je jedna z najnižších mier spomedzi transformujúcich sa krajín. Vážení, pri takej katastrofálnej ekonomike to nemožno konštatovať. Ďalej, rast hrubého domáceho produktu v roku 1997 bol vyšší ako 6 %, čo je tiež jeden z najlepších výsledkov v regióne, uvádza sa v analýze. V roku 1998 bol rast hrubého domáceho produktu predpokladaný na 5 %. Samozrejme, po nástupe Dzurindovej vlády a po ráznom zastavení rozvojových programov táto miera HDP klesla na 4,4 %. Ale čo je katastrofálne, vláda Dzurindu nezvyšuje rast hrubého domáceho produktu. Je predpokladaný len 3-percentný rast a pán podpredseda vlády Mikloš nedávno v Londýne uviedol, že rast hrubého domáceho produktu, teda toho známeho HDP, v roku 1999 neprevýši 2 %. Vážení, keď sa pozrieme na to reálne, tak vidíme, ako asi vy hospodárite v tomto štáte.
Ďalej chcem upozorniť na článok v Lidových novinách, ktorý vyšiel v septembri minulého roku, kde sa doslova hovorí, že slovenská ekonomika si výrazne polepšila. A sú tu dané určité konkrétnosti. Vážení, tak vy tvrdíte, že ste ju prevzali v katastrofálnom stave a zahraničie konštatuje, že ekonomika sa výrazne polepšila. Ba dokonca je nevysvetliteľný výrok premiéra Dzurindu nedávno v Nemecku, ktorý uviedol, že Slovensko je ekonomicky na tom lepšie ako okolité krajiny. No tak ako je to vlastne? Máte katastrofu ekonomickej situácie, ktorú ste prevzali len pre domácu politiku? Alebo tu niečo neštimuje. Skôr si dovolím tvrdiť, že tu niečo, aby som to nazvala slovenským pojmom, neštimuje, pretože v auguste minulého roka pán Fischer, ktorý je predseda Parlamentu Rakúskej republiky, v čase, keď Rakúsko bolo predsedajúcou krajinou, uviedol, citujem: "Slovensko spĺňa dve z troch hlavných podmienok na vstup do Európskej únie, a to podmienku ekonomických predpokladov a podmienku prispôsobenia práva v Slovenskej republike." Po niekoľkomesačnom vašom riadení štátu dnes už Európska únia nehovorí, že Slovensko spĺňa ekonomické predpoklady na vstup do Európskej únie.
Takže, vážení páni, to, že sa predkladá táto novela, je asi nie vinou vlády Vladimíra Mečiara v takom svetle, ako to uvádzate. Konečne aj posledné reakcie, budem citovať, z marca 1999 v Práci uvádzajú svetlo do toho, čo sa na Slovensku deje. Pán redaktor Štefan Mészáros uvádza dôsledky zastavenia výstavby diaľnic, o ktorých hovoríte, že zadlžili Slovenskú republiku, pred chvíľou tu pán poslanec Langoš hovoril o katastrofálnom zadlžení Slovenska. Vážení, Slovensko nie je o nič viac zadlžené ako Maďarsko, Poľsko a ďalšie krajiny. Spojené štáty sú jednou z najzadlženejších krajín a pozrite sa, aký je tam ekonomický rast. A to ešte neuvádzam, koľko dlhov bolo odpustených Poľsku.
Takže vôbec zadlženie Slovenska nie je katastrofálne. Ale čo je katastrofálne, to je napríklad, že ste znížili vašimi opatreniami počet zamestnaných v stavebníctve o 50 tisíc stavbárov. Ďalej citujem stanovisko z Práce: "Každý stavbár na seba viaže štyroch ďalších pracovníkov v priľahlých odvetviach." To znamená, že vlastne vašimi rozhodnutiami sa zvýšil počet nezamestnaných na rok 1999 o 200 tisíc pracovníkov. Máte článok, môžete si ho podrobne prečítať, pán poslanec. Keď mi neveríte, je to Práca z 19. marca 1999. Čiže máme o 200 tisíc nezamestnaných viac a pri vašich rozhodovacích aktivitách reštrikčného rozpočtu bude ešte ich počet zvýšený, a tam pôjdu financie z nášho rozpočtu, ktoré by mohli ísť na platy sudcov, prokurátorov a polície. Takáto je vaša politika.
Už nebudem hovoriť o tom, že odborníci dnes jasne vypočítavajú sumy, ktoré bude stáť zakonzervovanie diaľnic, k akým škodám a následkom dôjde. O tomto sa dosiaľ mlčí. Takéto rozhodnutia sú podkladom toho, že dnes prerokúvame novelu, ktorá vlastne zneisťuje postavenie takých zložiek v štáte, ako je súdnictvo, prokuratúra, polícia, čo môže mať ďalšie negatívne dôsledky, nad ktorými neskôr plač tejto krajine nepomôže.
Preto, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak budeme hlasovať, ja za tento legislatívny návrh nebudem hlasovať, a to nielen zo zotrvačnosti, že som bola ministerkou spravodlivosti a že som bojovala za zvýšenie ich platov, ale aj vzhľadom na dôvody, ktoré som uviedla.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani poslankyni Tóthovej.
Faktické poznámky - pán poslanec Dzurák a pán poslanec Oberhauser. Končím ďalšie faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
moja predrečníčka pani poslankyňa Tóthová tu povedala niekoľko očarujúcich čísel. Tiež som už zažil jedného politika, ktorý vravel, že z grafov sa ľudia nenajedia ani z tých jej čísel sa, žiaľ, ľudia nenajedia.
Veľmi správne povedala, že tu niečo neštimuje. Neštimujú jej čísla so životnou úrovňou ľudí. Odporúčal by som jej, aby sa išla pozrieť do Chirany v Starej Turej, aby sa išla pozrieť do Cebo Holding v Partizánskom, do ďalších strojárskych a stavebných firiem, aký malo na ne dosah ich vládnutie. Skutočne neštimujú, pani poslankyňa, tie čísla s úrovňou ľudí a momentálnym stavom v podnikoch. Tiež som prišiel z jedného takéhoto podniku. Na vlastnej koži som zažil to vaše zázračné vládnutie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
dávam procedurálny návrh, aby sme skončili dnešné rokovanie a hlasovanie uskutočnili zajtra v pokračovaní schôdze. Je to aj zo zdravotných dôvodov, aj z hľadiska Zákonníka práce. Ráno už o 8.00 hodine začínajú rokovať výbory, je nerozumné, aby sme ďalej pokračovali v tomto rokovaní. Dávam návrh, aby sme prerušili dnešnú schôdzu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser, o tomto procedurálnom návrhu sme už hlasovali a rozhodli sme, že budeme pokračovať ďalej. Takýto procedurálny návrh dal pán poslanec Kalman.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda Najvyššieho súdu požiadal o možnosť vystúpiť v pléne Národnej rady. (Šum v rokovacej sále.) Áno, budeme hlasovať, pán poslanec Gašparovič. Prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o možnosti pána predsedu Najvyššieho súdu vystúpiť v pléne Národnej rady.
Pýtam sa pána generálneho prokurátora, či chce tiež vystúpiť, aby sme mohli jedným procedurálnym návrhom odhlasovať obe vystúpenia.
Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa urýchlene dostavili.
Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Zopakujem ten istý návrh čo pán Oberhauser, pretože sme povedali, že budeme rokovať po 19.00 hodine, ale neodhlasovali sme dokedy. O 8.00 hodine máme výbory. To tu máme sedieť nonstop? Alebo to má opozícia robiť tak ako koalícia, že si chodíte na striedačku niekde zdriemnuť? Pán Mikloško pendluje hore dole. Podriemete si, prídete, je vás tu polovička a vlastne potom neviem, o čo sa tu snažíte. O čo sa tu snažíte? (Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, aby ste formulovali svoj procedurálny návrh konkrétnejšie, aby sme mohli dať o ňom hlasovať.
Poslankyňa A. Malíková:
Aby sme prerušili rokovanie vzhľadom na to, že zajtra je normálna práca výborov a normálna práca pléna.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch oddelene.
Hlasujeme o prvom, aby pán predseda Najvyššieho súdu a pán generálny prokurátor mohli vystúpiť v pléne Národnej rady k prerokúvanému návrhu zákona.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme schválili.
Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Malíkovej, aby sme dnes skončili. (Hlasy v pléne.) Pani poslankyňa, váš procedurálny návrh neznel tak, aby sa prerušilo rokovanie až po vystúpení pána predsedu Najvyššieho súdu. Tak formulujte ešte raz a presnejšie váš procedurálny návrh.
Poslankyňa A. Malíková:
Keďže sme odhlasovali, že si vypočujeme predsedu Najvyššieho súdu a nebolo by slušné ho preháňať hore dole, tak po jeho vystúpení žiadam, aby bolo hlasované o tom, že plénum bude prerušené a bude pokračovať potom zajtra.