Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Langoš, pán poslanec Fico, v rámci rozpravy podal procedurálny návrh, ktorým...
Poslanec J. Langoš:
Prerušiť toto rokovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nie prerušiť, pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Nie, nie, nie, ja som si tu zapísal, pán poslanec Fico navrhol prerušiť rokovanie o tomto bode, pokračovať návrhom zákona o úprave platov niektorých ústavných činiteľov a po schválení alebo po prerokovaní tohto zákona vrátiť sa k tomuto. Odovzdal pozmeňujúci návrh, ale toto navrhol. Prosím vás pekne, mám to tu zapísané.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Fico v rámci rozpravy dal procedurálny návrh, ktorým žiadal prerušiť rokovanie o tomto bode programu pred hlasovaním. Teraz sme sa dostali do štádia, keď by sme mali hlasovať o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Rešpektujem a musím rešpektovať v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh pána poslanca Fica, o ktorom môžem a nemusím dať hlasovať. Musím dať vtedy, ak jeden z poslancov Národnej rady žiada o tomto procedurálnom návrhu dať hlasovať. Pýtam sa, či niekto chce, aby sme o ňom hlasovali. V prípade, že nie, automaticky rešpektujem procedurálny návrh pána poslanca Fica. Chce niekto, aby sme o ňom hlasovali?
(Hlasy z pléna.)
Áno. Dávam hlasovať o procedurálnom návrhu.
Tak ešte raz sa pýtam, chce niekto, aby sme o ňom hlasovali?
(Nezrozumiteľné hlasy z pléna.)
Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán poslanec Tkáč, máte procedurálny návrh?
Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi a pánu ministrovi vnútra.
Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
chcel by som využiť svoje právo na procedurálny návrh a navrhujem uznesenie, aby Národná rada vyzvala pána poslanca Langoša, aby sa ospravedlnil Národnej rade, aby sa ospravedlnil pánu poslancovi Robertovi Ficovi a poslaneckému klubu SDĽ za ironizovanie jeho vystúpenia. Domnievam sa, že v slušnej spoločnosti, a tento parlament by takouto komunitou mal byť, sú neprístojné výroky, aké použil pán poslanec Langoš, a nechcem nahlas zopakovať, čo mi teraz povedal, keď išiel okolo mňa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby pán poslanec Langoš nebol predkladateľom žiadneho zákona. Odôvodňujem to takto. Citujem ho: "Lenin zaspal, a keď sa zobudil... (Ruch v sále.) Buďte ticho, prosím vás, povedal to váš kolega. ... zrušil parlament." Chcem dopovedať, že pán Langoš tu zaspáva už niekoľko týždňov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že ani jeden procedurálny návrh nespĺňa náležitosti rokovacieho poriadku, nedám o nich hlasovať.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 170 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 170a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pretože pred troma dňami som predkladal a zdôvodňoval návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, nerád by som sa vracal k tomu, pretože zrejme to máte všetci v pamäti a v skrátenom legislatívnom konaní sa vlastne dostávame do druhého čítania.
Pri prerokúvaní vo výboroch znovu, opätovne zazneli rozhodujúce výhrady, ktoré tu zneli pri prvom čítaní, a preto by som vás znovu a ešte raz chcel, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, ubezpečiť o tom, že vláda Slovenskej republiky si plne uvedomuje, že základom fungovania právneho a demokratického štátu je rovnosť zákonodarnej, výkonnej a sudcovskej moci, ako aj nezávislosť sudcov a prokurátorov. Ale zároveň chcem znovu zvýrazniť skutočnosť, že táto krajina, a teda aj vláda Slovenskej republiky v roku 1999 stojí pred veľmi vážnou úlohou stabilizovať ekonomiku, ktorá sa dostala do zložitej situácie postupným vývojom, počnúc rokom 1996. Je potrebné mobilizovať všetky ľudské, hospodárske činitele na to, aby sme ťaživú ekonomickú situáciu čo najskôr preklenuli a napokon ju vyriešili v prospech ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky. Pri každej krízovej situácii, do ktorej sa každá krajina či akákoľvek spoločnosť dostane, je obzvlášť významná solidarita a pochopenie aj pre výnimočné, i keď nepopulárne opatrenia v odmeňovaní, ku ktorým patrí i zmrazenie výdavkov na platy sudcov ako ústavných činiteľov a prokurátorov.
To, čo je vlastne predmetom návrhu novely zákona, je nevalorizovanie platov počas deväť mesiacov roku 1999. Chcem vás ubezpečiť, že to nie je v žiadnom prípade tak, že vláda Slovenskej republiky má snahu o obmedzovanie nezávislosti sudcov a prokurátorov, ako sa to prednášalo pri prvom čítaní a ako sa to prednášalo aj na rokovaniach výborov. Je to len nevyhnutný ekonomický krok, ktorý nadväzuje na rovnaké úpravy pri odmeňovaní policajtov, colníkov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a iných štátnych zamestnancov a vyjadruje predovšetkým rozhodujúci symbol solidarity voči všetkým občanom tejto krajiny. Preto vyslovujem presvedčenie, že vy ako predstavitelia zákonodarnej moci budete pri rozhodovaní o tomto takto postupovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Štefanovi Rusnákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 170), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 201 z 18. marca 1999 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
II. Gestorský výbor nedostal do 22. marca 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
III. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky - uznesenie číslo 70 z 19. marca 1999. Okrem legislatívnych pripomienok odporúčal vláde Slovenskej republiky iniciovať prípravu komplexnej právnej úpravy platových pomerov ústavných činiteľov a súčasne sa bude Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky podieľať iniciatívne na príprave komplexnej právnej úpravy platových pomerov ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu - uznesenie číslo 78 z 18. marca 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie - uznesenie číslo 46 z 22. marca 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom bez pripomienok.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Body 1 a 2 článku I: Z návrhu sa vypúšťa úprava postavenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky, keďže danú problematiku bude potrebné riešiť komplexne. To bol názor ústavnoprávneho výboru a gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.
2. K článku I v bode 4 v § 29b ods. 1 za slová "uvedeným v § 1" doplniť slová "okrem sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov Slovenskej republiky". Uvedeným návrhom sa vytvára priestor, aby nedošlo k blokácii valorizácie platov sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudcov Slovenskej republiky. To bol návrh ústavnoprávneho výboru a gestorský výbor odporúča neschváliť ani tento bod.
3. K § 22a odkaz 8a) v poznámke pod čiarou zrušiť za slovom "vymenovaný" a vložiť ho za slová "generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky". Ide o legislatívnotechnickú úpravu. To bol názor Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, v znení pripomienok uvedených v tejto správe, schváliť. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1, 2 en bloc s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.
Ďalej výbor poveril spoločného spravodajcu, teda mňa, predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej predmetná spoločná správa výborov Slovenskej republiky Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru číslo 48 z 22. marca 1999.
Vážený pán predsedajúci, gestorský výbor zároveň žiada Národnú radu Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 3 v spojení s § 83 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov, ako aj o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady hlasovalo v druhom čítaní bez dodržania 24-hodinovej lehoty na ich rozdanie. Gestorský výbor rokoval dnes doobeda pomerne dlho, preto je táto požiadavka gestorského výboru.
To je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Rusnákovi, spoločnému spravodajcovi výborov, a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Áno, páni poslanci na svetelnej tabuli v poradí pán poslanec Brňák, Oberhauser, Husár, Engliš a pani poslankyňa Tóthová. Ďalšie prihlášky nie sú. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý je prihlásený pán poslanec Brňák.
Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
počas rokovania ústavnoprávneho výboru v súvislosti s predloženým návrhom zákona sme viedli veľmi rozsiahlu diskusiu, na záver ktorej boli prijaté alebo predložené dva návrhy, ktoré sú v spoločnej správe uvedené pod bodmi 1 a 2.
Chcem ešte uviesť, že v predchádzajúcom čase, keď ústavnoprávny výbor rokoval o jednotlivých rozpočtových kapitolách či už ministerstva spravodlivosti, Generálnej prokuratúry alebo prokuratúry ako celku, tak už v tom čase ústavnoprávny výbor prijal viac-menej jednomyseľný záver bez ohľadu na to, či išlo o koaličných alebo opozičných poslancov, ktorý spočíval v tom, že jednoducho ústavnoprávny výbor si myslí, že pokiaľ ide o valorizáciu alebo lepšie povedané o zníženie zákonného nároku, zákonného platového nároku sudcov a v tom čase aj prokurátorov, nie sú tu splnené a nie sú tu dané podmienky na to, aby skutočne tento plat bol týmto ústavným činiteľom alebo predstaviteľom znížený. Tieto uznesenia ústavnoprávneho výboru existujú a dotýkali sa, hovorím, už jednotlivých rozpočtových kapitol, o ktorých sme rokovali troška dávnejšie.
Keď prišiel tento návrh zákona alebo keď bol doručený na pôdu ústavnoprávneho výboru, predmetné dva body vyplynuli, ako som už uvádzal, z rozsiahlej diskusie v samotnom ústavnoprávnom výbore. Pokiaľ ide o prvý bod spoločnej správy, kde sa navrhuje vypustiť body 1 a 2, ten sme navrhli na základe toho, že jednoducho vzniká tým, že by malo byť osobitným spôsobom upravené postavenie generálneho prokurátora v tomto zákone, nerovnomerné, nespravodlivé a nerovnoprávne postavenie jednotlivých ústavných reprezentantov jednotlivých mocí v štáte. Ak už takto má byť riešená funkcia generálneho prokurátora, namietali sme, že presne takým istým spôsobom by v tomto zákone mala byť riešená aj funkcia predsedu Najvyššieho súdu. Uvedomovali sme si jednu závažnú vec, že zaradením funkcie generálneho prokurátora v tomto zákone sa nerieši iba jeho platové a materiálne postavenie, ale vlastne iným spôsobom sa rieši a upevňuje i posilňuje celkové postavenie generálneho prokurátora a prokuratúry ako takej v rámci nášho ústavného systému.
Ten, kto pozná tento problém od počiatku, od času schvaľovania ústavy, vie, že vlastne takým vleklým spôsobom rezort alebo organizácia prokuratúry sa takto postupne snažila nahradiť istý deficit, ktorý dosiahla v rámci samotnej ústavy a v rámci neskorších zákonov vlastne vydobyť si silnejšie a razantnejšie postavenie aj v systéme, celkovom ústavnoprávnom systéme Slovenskej republiky. Chcem povedať, že tento návrh organicky nie je spätý s tým, čo sa uvádza v zákone číslo 120, pretože sa dotýka iných záležitostí ako samotnej valorizácie, resp. zníženia základného platu.
Chcem povedať a dokumentovať to aj na jednom príklade, že práve aj týmto spôsobom vláda ako celok a možno aj politické reprezentácie používajú vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi metódu cukru a biča. Metóda biča spočíva v tom, že teraz existuje platná právna úprava, na základe ktorej je možné generálneho prokurátora odvolať z funkcie kedykoľvek a za čokoľvek, nielen za neschválenie správy o zákonnosti, ale vlastne z akéhokoľvek dôvodu. Čiže tu visí istý Damoklov meč, visí tu istý politický tlak zo strany vlády, resp. zo strany koaličnej rady alebo politických reprezentácií vládnej koalície, ktorý držia formou biča nad generálnym prokurátorom v tomto vyjadrení, že je ho možné odvolať kedykoľvek a za čokoľvek.
A druhá časť tejto metódy, forma cukru spočíva teda v tom, že ako istou protihodnotou aj v rámci tohto zákona bola premietnutá povedzme istá pasáž, ktorá, opätovne podotýkam, nemá charakter iba platový a materiálny, ale vlastne rieši aj akési silnejšie postavenie funkcie generálneho prokurátora v našom ústavnoprávnom systéme.
Chcem povedať, že prvé plody takejto metódy cukru a biča sú už na svete a je mi veľmi ľúto, že to musím konštatovať, ale vlastne to dokumentuje a dokresľuje celú túto situáciu, keď súčasný generálny prokurátor stiahol z Ústavného súdu podanie svojho predchodcu, ktoré nemá politický, ale na výsosť odborný a ústavnoprávny charakter. Ide vlastne o podanie výkladu v rámci Ústavného súdu, či je možné alebo nie je možné nasledujúcim prezidentom rušiť amnestiu predchádzajúceho.
Čiže chcem poukázať, že ak súčasný generálny prokurátor urobil podanie, ak Ústavný súd stiahol túto vec, ktorá má na výsosť skutočne odborný charakter, skutočne sa treba obávať, že metóda cukru a biča môže v budúcnosti narásť do celkom iných, aj politických rozmerov. Chcem povedať, ak už som spomenul tento konkrétny príklad Ústavného súdu, že existuje napríklad rozhodnutie Ústavného súdu z minulosti, ktoré hovorí o tom, že nie je možné, aby generálny prokurátor vo všeobecnosti stiahol podanie na Ústavný súd. V minulosti, keď sa o to raz pokúšal generálny prokurátor doktor Vaľo a chcel stiahnuť pôvodne ním podaný návrh na Ústavný súd, Ústavný súd mu toto odmietol s tým, že už týmto návrhom nedisponuje a jednoducho nie je možné takýto návrh zobrať späť. Ak k tomu došlo dnes a je z toho cítiť silný politický náboj, možno mať tieto obavy aj do budúcnosti.
Čiže to boli hlavné dôvody, ktoré nás viedli v ústavnoprávnom výbore, nielen poslancov opozície, ale, podotýkam, viac-menej všetkých členov ústavnoprávneho výboru, že sme neodporučili, aby toto nesystémové opatrenie bolo obsiahnuté v rámci novely tohto zákona. To znamená, že zároveň sme navrhli, aby či už ústavnoprávny výbor alebo samotná vláda pripravila koncepčný návrh, ktorý by povedzme pokryl takýchto ústavných činiteľov, nielen generálneho prokurátora, ale aj predsedu Najvyššieho súdu a podobne, v rámci akejsi ucelenejšej právnej predstavy. Čiže v tomto smere je troška pre mňa nepochopiteľné, keď gestorský výbor, neviem, zrejme má na to právo a plné oprávnenie, ale vlastne nerešpektoval skôr odborný a vecný názor, ktorý vzišiel z rokovania ústavnoprávneho výboru, keďže nešlo o problém samotnej valorizácie platov.
Pokiaľ ide o druhý bod spoločnej správy, v prvom rade chcem poukázať, že je tu problém. Návrh, ktorý je napísaný v spoločnej správe pod bodom 2, nie je identický s tým, ktorý prešiel v ústavnoprávnom výbore, pretože sa dotýka dvoch bodov zákona číslo 120, teda návrhu zákona o platových pomeroch. Nedotýka sa len ustanovenia § 29b ods. 1, ale zároveň aj ďalšej časti pod rímskou II, ktorú súčasne, ak by prešiel tento návrh, bolo žiaduce vypustiť, pretože nemôže jedna časť byť bez tej druhej. Čiže zrejme pri opise v kancelárii došlo k nejakej technickej chybe, keď tu bola zavedená len prvá časť a druhá časť, ktorá je takisto dôležitá a podstatná, pretože hovorí tiež o plate sudcov, len myslím si o plate sudcov v spojitosti so špeciálnym zákonom, ktorý sa dotýka sudcov, je už vynechaná zo spoločnej správy. Je to možné overiť priamo z uznesenia ústavnoprávneho výboru, vlastne že sme prijali takýto návrh, pretože tento by bol nezmyselný a nemal by žiadne racionálne opodstatnenie.
V súvislosti s predložením tohto návrhu si neodpustím jednu poznámku, keď sme rokovali o tomto návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore, na ktorú sme narazili počas nášho rokovania na pôde ústavnoprávneho výboru a ktorá svedčí o odbornosti samotných zostavovateľov rozpočtu. Keď sme sa počas tohto rokovania v ústavnoprávnom výbore snažili dopátrať, akú sumu vlastne vláda ušetrí, ak sa zníži plat dotknutým ústavným činiteľom, nedozvedeli sme sa žiadnu hodnovernú sumu a pracovníci rezortu pána Magvašiho ako gestori uviedli, že tieto údaje im z ministerstva financií neposkytli, že sú tajné. Prítomní pracovníci ministerstva financií zase hovorili o inej sume, ako bola uvedená v samotnom návrhu, a relevantní reprezentanti najvyšších ústavných činiteľov, o ktorých vlastne malo ísť, či už predseda Najvyššieho súdu alebo námestník generálneho prokurátora, hovorili z hľadiska svojich výpočtov zase o celkom odlišnej sume, ktorá bola nepomerne nižšia a bola v porovnaní s tou, ktorá bola uvedená v návrhu, takmer bagateľom.
Aj tento chaos vlastne svedčí o tom, že rozpočet je pomerne na akýchsi labilných a hlinených nohách a doteraz ani v skutočnosti nevieme, akú sumu by vláda ušetrila alebo akú sumu by vláda ušetrila v spojitosti či už s valorizáciou alebo znížením základného platu sudcov, prokuratúry, poslancov, členov vlády. Je pravdou a je to tak, že v rámci u nás existujúcej deľby moci v štáte existujú popri sebe rovnocenné moci, rovnocenné v tom smere, že je tu moc výkonná, exekutívna, moc zákonodarná, moc súdna. Z tohto uhla pohľadu je potrebné povedať, že exekutíva alebo vláda má, samozrejme, právo navrhnúť znížiť zákonný plat, podotýkam ešte raz, znížiť zákonný plat, a nie upraviť valorizáciu, ako sa lakonicky o tom hovorí v samotnom návrhu zákona. Znížiť zákonný plat okrem iného aj ústavným činiteľom, pretože ani poslanci, ani členovia vlády a koniec koncov ani prokurátori neprotestovali proti tomuto kroku. Myslím si, že je potrebné predpokladať, že súhlasia s tým, že dobrovoľne budú niesť svoje bremeno a umožnia tejto vláde, aby im znížila základný plat práve v záujme dosiahnutia istého nárastu príjmovej zložky štátneho rozpočtu. Ale pokiaľ jedna z dotknutých častí veľmi razantným a rezolútnym spôsobom protestuje, myslím si, že je to veľmi vážne a že jednoducho v systéme deľby moci v štáte nie je možné obísť tento protest inak, ako mu iba vyhovieť.
Dovolím si v tejto súvislosti odcitovať dve základné stanoviská sudcov, či už ich stavovskej alebo samosprávnej organizácie, ktoré nesúhlasia s postupom vlády Slovenskej republiky, čo aj následne zdôvodňujú. Stavovská organizácia sudcov, je to Združenie sudcov Slovenska, zaslala otvorený list všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v tom smere, že Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska na svojom zasadnutí v dňoch 5. a 6. marca 1999 sa zaoberala aj situáciou vzniknutou v súvislosti s návrhom vlády Slovenskej republiky na novelizáciu zákona číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska v nadväznosti na svoje predchádzajúce vyhlásenia opätovne upozorňuje na to, že prijatím vládneho návrhu novely tohto zákona by v skutočnosti došlo k zníženiu platov sudcov, čo okrem iného odporuje aj medzinárodným dokumentom zakotvujúcim základné princípy nezávislosti súdnictva. Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska zároveň vyslovuje sklamanie nad tým, že vláda neakceptovala stanovisko sudcov Slovenskej republiky, v ktorom okrem iného poukázali aj na to, že plat sudcu je jeho jediným zdrojom príjmu na rozdiel od príjmov a ďalších materiálnych požitkov ostatných ústavných činiteľov. Prípadné zníženie sudcovských platov vníma združenie sudcov ako vážny zásah do nezávislosti súdnictva. Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska preto vyzýva všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby pri svojom rozhodovaní zvážili všetky negatívne dôsledky, ktoré by mohli nastať v prípade prijatia vládneho návrhu zákona, citovaného zákona vrátane zhoršenia medzinárodného hodnotenia Slovenska.
Toto je stavovský orgán sudcov a existuje ešte ďalší, samosprávny, ktorým je Rada sudcov Slovenskej republiky. Rada sudcov Slovenskej republiky prijala toto vyhlásenie:
Rada sudcov Slovenskej republiky na svojom rokovaní 2. marca 1999 prerokovala obsah vyhlásenia predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu k sudcom a prokurátorom v Slovenskej republike. Oslovenie sudcov predsedom vlády chápe rada ako uznanie zákonných nárokov sudcov a krok, ktorý, i keď oneskorene, ale predsa smeruje k tomu, aby sudcovia mali možnosť vyjadriť sa k uvažovanému návrhu novelizácie zákona číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Rada sudcov chápe súčasné ekonomické problémy, ktoré vedú vládu k opatreniam v odmeňovaní ústavných činiteľov. Sudcovia vidia a cítia každodenné problémy občanov tohto štátu, pretože sa s nimi stretávajú denne pri výkone svojej funkcie vo všetkých oblastiach rozhodovania. Vidia však aj mnohé príčiny súčasných problémov spočívajúce aj v tom, že súdny systém od roku 1990 nikdy nebol dostatočne finančne dotovaný zo štátneho rozpočtu napriek neustálemu rastu úloh a množstva sporov. Súdnictvo a sudcovia zďaleka nestoja štát toľko, ako by sa mohlo zdať pri prvom pohľade na rozpočtovú kapitolu ministerstva spravodlivosti a preceňuje sa samotný možný vplyv úsporných opatrení na platoch sudcov.
Návrh novely zákona o platoch ústavných činiteľov neobsahuje žiadny údaj, o akú sumu sa nezvýši plat ústavného činiteľa v roku 1999 a koľko sa tým zo štátneho rozpočtu ušetrí na plate 1 100 sudcov. Rada je presvedčená, že vláda má a môže nájsť také ekonomické nástroje, ktoré zmiernia rast priemerných platov v národnom hospodárstve, ak nie sú v súlade s rastom produktivity práce. Pokiaľ však k rastu priemerného platu v národnom hospodárstve dochádza a bude dochádzať, je oprávnená otázka sudcov, či snaha o zníženie platov sudcov nemôže byť chápaná aj ako prejav pocitu neviazanosti výkonnej moci platným zákonom. Ak vláda rozhodla o zmrazení platov v rozpočtovej sfére, mohla tak urobiť len v rámci právnej úpravy platnej ku dňu rozhodnutia vlády a v rámci svojich kompetencií vo vzťahu k orgánom štátnej správy. Platy sudcov ako ústavných činiteľov sú určené zákonom a nepodliehajú žiadnemu mechanizmu ich ovplyvňovania v rukách výkonnej moci. Je to základný a v našich podmienkach vysoko cenený a potrebný princíp zachovania nezávislosti súdnej moci a garancia nezávislosti súdov.
Ak vláda predkladá novelizáciu zákona, ide nad rámec vlastného uznesenia a potiera princíp ochrany nadobudnutých a priznaných práv. Dávame do pozornosti skutočnosť, že nielen rast platu sudcov, ale samotné stanovenie platu sudcov v tom-ktorom kalendárnom roku je viazané na priemerný plat v národnom hospodárstve v predchádzajúcom kalendárnom roku prostredníctvom platu poslanca v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 v súvislosti s § 2 zákona číslo 120/1993 Z. z. Je to jediná zákonom stanovená miera na stanovenie priemerného platu sudcu v pomere zodpovedajúcom trojnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Platové rozpätie u sudcov od 70 do 130 % priemerného platu sudcu znamená, že sa ním vyjadruje dĺžka výkonu sudcovskej funkcie a stupeň súdu, na ktorom vykonáva funkciu. Najvyšší platový stupeň dosahujú len sudcovia Najvyššieho súdu s dlhším výkonom funkcie ako 29 rokov, v súčasnosti je ich 28.
Ak vláda a na základe jej návrhu zákonodarný zbor siahne na túto úpravu tým, že spomalí rast platu sudcov ponechaním na úrovni roku 1998, a ak došlo k rastu priemerného platu v národnom hospodárstve v roku 1998, znamená to v reálnom vyjadrení zmenu, zníženie pomeru medzi platom sudcov a priemerným platom v národnom hospodárstve na menej, ako je zákonom stanovený trojnásobok. Sudcom od 1. januára 1999 zo zákona patrí plat odvodený od trojnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve v roku 1998, a nie je ich chybou, že dosiaľ nebol oficiálne potvrdený a podľa neho sa nepostupuje. Stanovenie platu vo výške zodpovedajúcej platu v roku 1998 v skutočnosti znamená, že rozhodujúci je priemerný plat v národnom hospodárstve za rok 1997, ktorý podľa našich predbežných poznatkov bol nižší, ako bude vypočítaný priemerný plat v roku 1998.
Z uvedeného vyplýva, že pod zmrazením platov sa v skutočnosti skrýva zníženie platov v rozpore s ustanovením § 18 zákona o platových pomeroch sudcov. Rada sudcov Slovenskej republiky pripomína, že pokiaľ v roku 1995 došlo k obdobnému riešeniu, nejde o pozitívny precedens prejavu vzťahu výkonnej a zákonodarnej moci k moci súdnej a nemal by sa viac opakovať, lebo nie je v súlade s princípmi právneho štátu a článku 1 Ústavy Slovenskej republiky. Sudcovia by si neradi kládli otázku, prečo je potrebné zmeniť opätovne zákonom stanovené pravidlá a ako často bude takéto riešenie zvolené, či len raz za štyri roky alebo aj každý rok.
Platy sudcov, hoci ich stanovuje zákon, sa každoročne stávajú predmetom diskusií v súvislosti so zostavovaním štátneho rozpočtu, stávajú sa teda neistými, čím sa potiera základný princíp, t. j. závislosť platu sudcu len od platového vývoja v národnom hospodárstve. Sudcovia sa tohto princípu nemôžu vzdať a súčasne žiadajú jeho dodržiavanie. Sudcovia nechcú a nemôžu byť závislí od vyjadrení a výziev politikov k solidarite a vzdaniu sa nárokov, lebo funkcia sudcu nie je politickou funkciou a sudcovia nestoja a nemôžu stáť o politický kapitál vyplývajúci z takéhoto vyjadrenia. Spochybnili by tým predovšetkým svoju nezávislosť od akejkoľvek politickej moci.
Rada sudcov Slovenskej republiky poukazuje na to, že neustále úvahy, v neposlednom rade aj konkrétne kroky a rozhodnutia o modifikácii zákonom stanovených pravidiel odmeňovania sudcov sú v rozpore s požiadavkami viacerých medzinárodných dokumentov o postavení sudcov a súdnictva a vedú sudcov k pochybnostiam o reálnom uznaní nezávislosti súdnej moci zo strany výkonnej a zákonodarnej moci. Okrem iných v tejto súvislosti uvádzame článok 6 Európskej charty o zákone pre sudcov prijatý Radou Európy v Štrasburgu 8. až 10. júla 1998 v rámci aktivít zameraných na rozvoj a konsolidáciu demokracie, berúc do úvahy základné zásady OSN o sudcovskej nezávislosti schválenej Valným zhromaždením OSN v novembri 1985 a odvolávajúc sa na odporúčanie Rady Európy číslo (9412), ktoré stanovuje, že sudcovia z povolania sú oprávnení poberať taký plat, ktorého výška je stanovená tak, aby neboli vystavení tlakom s cieľom ovplyvniť ich rozhodovanie a všeobecnejšie správanie sa v rámci ich právomocí, čím by bola ohrozená ich nezávislosť a nestrannosť. Podľa dôvodovej správy k uvedenému článku charty výška finančného ohodnotenia má byť taká, aby chránila sudcov od tlakov a nemala by sa určovať podľa toho, koľko zarobia vyšší štátni úradníci v oblasti exekutívy alebo legislatívy.
Napriek tomu, že pán predseda vlády vo svojom vyhlásení podčiarkol, že nevalorizovanie platov počas 9 mesiacov v roku 1999 nie je v žiadnom prípade snahou o obmedzovanie nezávislosti sudcov, sudcovia doterajšie jednostranné kroky vlády v tomto smere takto oprávnene vnímajú. Za nevhodné pritom považujú poukaz na to, že ide o ekonomicky nevyhnutný krok, ktorý nadväzuje na rovnaké úpravy v odmeňovaní policajtov a iných príslušníkov ozbrojených zložiek. Rada sudcov pripomína, že sudcom nepatria nielen náležitosti ostatných ústavných činiteľov spočívajúce v tom, že poslanci, vláda a sudcovia Ústavného súdu sami stanovujú výšku nezdanených náhrad nákladov, ktoré ako nezdanené príjmy slúžia aj na vylepšenie ich platových pomerov, ale sudcom všeobecných súdov dosiaľ neboli priznané ani práva na takéto požitky a nepatria im ani požitky a náhrady patriace práve policajtom a iným príslušníkom, ako je napríklad odchodné pri odchode zo služobného pomeru, výsluhový príspevok či príspevok dôchodku. Nevieme preto, akú nadväznosť má pán predseda vlády na mysli pri porovnávaní nárokov sudcov a policajtov na rok 1999 a hlboko nás sklamala aj neznalosť pani ministerky financií, podľa ktorej má sudca vyšší plat ako člen vlády.
Vážený pán predseda vlády, napriek vášmu presvedčeniu o podpore sudcov, postupu vlády v oblasti odmeňovania za rok 1999 sme nútení vysloviť zásadný nesúhlas s uvažovaným postupom zníženia základného platu sudcov tým viac, že vláda už uvoľnila aj doterajšiu mzdovú reguláciu v hospodárskej sfére. Vieme, že predloženie návrhu zákona do Národnej rady Slovenskej republiky je jedine v kompetencii vlády, tak ako je v kompetencii parlamentu o tomto návrhu rozhodnúť aj bez zreteľa na stanovisko sudcov. Napriek tomu veríme, že vláda nájde možnosti riešenia tejto situácie spôsobom zodpovedajúcim platnému zákonu, k čomu sme ochotní poskytnúť odbornú súčinnosť a námety aj na posilnenie príjmov štátneho rozpočtu v nasledujúcom období.
Toľko z vyhlásenia Rady sudcov Slovenskej republiky.
V zmysle obidvoch týchto relevantných podkladov reprezentujúcich súdnu moc ja na rozdiel od spravodajcu v rámci spoločnej správy by som odporúčal v prvom rade, aby sa o bodoch 1 a 2 nehlasovalo en bloc, ale individuálne a po doplnení a odstránení nedostatku technického charakteru v spojitosti s bodom 2 spoločnej správy, aby sme akceptovali túto pripomienku a aby sme vo vzťahu k sudcom tento plat, zákonný nárok neznižovali.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Kalman, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kresák, pán poslanec Orosz. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Pán podpredseda, ďakujem. Nemám faktickú poznámku. Chcem predložiť procedurálny návrh.
Vzhľadom na to, že rokujeme o dôležitej oblasti, ktorá sa vzťahuje na významných predstaviteľov Slovenskej republiky, žiaľ, rokovanie v pléne Národnej rady, myslím tým na účasť, keď nás je dohromady 22 a pol, tomu nezodpovedá. To je po prvé.
Po druhé, keďže sme naplnili to, čo sme si už odhlasovali, rokovať po 19.00 hodine a po 19.00 hodine sme už rokovali 56 minút, dávam nový procedurálny návrh, aby sme dnešné rokovanie skončili a pokračovali zajtra.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcela by som nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Brňáka, kde upozornil na zaujímavý postoj Ústavného súdu, ktorý vyzval generálneho prokurátora, aby sa vyjadril, či trvá na návrhu exgenerálneho prokurátora pána Vaľa. Pozerali sme nálezy Ústavného súdu a existuje nález, ktorý v obdobnom prípade Ústavný súd vyriekol, že nemožno takýto návrh vziať naspäť. Chcela by som uviesť, že som bola prekvapená postupom pána generálneho prokurátora, ktorý ako strážca zákonnosti a ústavnosti nebol zvedavý na výrok Ústavného súdu, či zrušenie amnestie je ústavné. Veď predsa jeho prokurátori budú činní v konaní a je jeho eminentným záujmom, aby vedel, či takáto činnosť je ústavná. Navyše, chcem povedať, že s pánom generálnym prokurátorom som pracovala dva roky. Vybrala som si ho za štátneho tajomníka, pretože som ho považovala a aj ho považujem za veľmi dobrého odborníka v oblasti trestného práva. Na základe toho chcem konštatovať, že som hlboko presvedčená o tom, že pán generálny prokurátor vie, že amnestiu nie je možné zrušiť, teda že postup pána premiéra Dzurindu bol protiústavný.
Ďakujem vám za pozornosť.