Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda, chcela by som vrátiť pozornosť snemovne k vystúpeniu pána poslanca Tkáča, a to v tom, že skutočne rokovací poriadok a jeho zmeny môžu byť prijaté len v medziach zákona o rokovacom poriadku. Podľa jeho právneho výkladu a podľa výkladu našich právnikov uznesenie ústavnoprávneho výboru ide nad rámec zákona o rokovacom poriadku. Uviedol na to dosť konkrétnych prípadov a príkladov. Keby sme išli v takom duchu, ako vykladá ústavnoprávny výbor niektoré paragrafy, tak by naozaj každý jeden z nás mohol nosiť po jednom revolveri a neboli by sme prekročili tento zákon.
Myslím si, že treba naozaj zvážiť aj určitý konsenzus, ktorý bol dosiahnutý, pretože tento návrh rokovacieho poriadku nebol prijatý len poslancami HZDS, ako tu odznelo, a vtedajšou koalíciou, ale aj poslancami SDĽ, ktorí sa sami aktívne podieľali na príprave: konkrétne pán Fogaš, pán Ftáčnik a mohla by som vymenovať ďalších poslancov za SDĽ, pána Benčíka, ktorí sú dobrí právnici a zrejme zvážili, prečo toto ustanovenie bolo formulované tak, ako je.
A ak hovoríme o pomere vystúpení poslancov opozície a koalície, chcem vás upozorniť na to, že poslanci koalície napríklad k vládnym návrhom zákonov majú minimum vystúpení. Očakávala by som, že budú väčšmi podporovať svojich ministrov. Potom ostáva väčší priestor nám z opozície na našu kritiku, čo je zasa naša úloha a my si ju plníme. Takže nedávajte za vinu nám opozičným poslancom, že vaši koaliční poslanci nechodia dobre pripravení a nemajú dostatok poznámok na podporu alebo možno aj na kritiku vašich návrhov zákonov. Nemôžem súhlasiť s výkladom ústavnoprávneho výboru, pretože skutočne ide nad rámec zákona o rokovacom poriadku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda, chcem povedať, že aj keď tu niekoľkokrát odznelo tvrdenie, že faktickými poznámkami strácame čas a vlastne maríme možnosť prijímať zákony, odporúčam prečítať si záznamy a dôjdeme k záveru, že podstatne viac času než faktickými poznámkami sme stratili prestávkami, ktoré predsedajúci schôdze dáva, a to je skutočná strata. Totiž v tom čase sa pre národ nič nehovorí, naproti tomu faktickými poznámkami áno. Myslím si, že hlavnou pohnútkou je váš strach, že formou faktických poznámok nakoniec niekoho uhovoríme alebo presvedčíme a prídete o hlas. Nemajte strach a robte rovnaké podmienky ako na prestávky, tak aj na faktické pripomienky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ozaj by som nebola rada, keby som prišla o slovo ešte predtým, ako si toto odhlasujete a uvediete do života. Dovolila by som si prečítať z vašej koaličnej zmluvy, ktorá hovorí v bode 2 - Súčinnosť koalície - bod 2: "Väčšinovú parlamentnú podporu koaličnej vláde zabezpečujú koaliční partneri prostredníctvom svojich parlamentných klubov. Koaličnú spoluprácu a zjednotenie názorov a postupov zabezpečujú predsedovia poslaneckých klubov koaličných partnerov. Návrhy zákonov, návrhy na zmenu a doplnenie vládou predložených legislatívnych predlôh predkladajú poslanci koaličných partnerov po informovaní predsedov všetkých poslaneckých klubov koaličných partnerov. Členovia koaličnej vlády a poslanci koaličných klubov sa pred schôdzou stretnú na spoločnom zasadnutí a zaujmú k návrhu, ktorý predložil niektorý z nich, stanovisko. Ak niektorý z koaličných partnerov vznesie výhrady voči návrhu zákona, prípadne voči zmenám a doplnkom zákonov, koaliční partneri odporučia svojim poslancom rozhodnúť až po stanovisku koaličnej rady."
Čiže tu je vlastne odpoveď na to, prečo vaši páni poslanci vystupujú podstatne menej ako my. Jednoducho preto, že ich drží určitá stranícka disciplína a obávajú sa týchto vystúpení.
Chcem vás znovu varovať. Páni kolegovia, môžete nahradiť niektorým z veľvyslancov opozíciu v televíznych debatách. Môžete zakázať napríklad voľný prístup občanov k budove, pretože sa obávajú, keď tam vidia také množstvo policajtov a "kukláčov". Ale varujem vás, toto nie je cesta demokratizácie a transformácie tejto spoločnosti. Práve naopak, to sú tri kroky dozadu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som vám, kolegovia, len povedať, že teraz ste vo vláde vy a zrejme nabudúce, pretože všetko je v pohybe, budete v opozícii. Skúste sa vcítiť do tejto pozície a skúste si sami sebe povedať, či sa vám bude páčiť, ak budú vaše práva takýmto spôsobom obmedzené. V minulosti sme opozíciu nikdy pri faktických poznámkach nejakým spôsobom neobmedzovali. Myslím si, že sa týmto vaším uznesením, ak ho prijmete, poškodí demokracia. A tá by tu mala trvať, aj keď sa vlády obmieňajú.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko pán poslanec Orosz?
Nech sa páči, pán predseda výboru.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem na úvod môjho krátkeho vystúpenia povedať, že diskusia len umocnila moje presvedčenie, že tento návrh je potrebný a vecne správny. (Potlesk.)
Diskusia mala prevažne politický charakter, miestami, chvalabohu, aj odborný charakter. K politickej časti diskusie zrejme nemá zmysel zaujímať stanovisko. My sme si už zvykli na to, že súčasná opozícia nás považuje za zlých, za tých, čo porušujú demokraciu a môžeme len konštatovať, že to je veľmi často pokrytecké, najmä z niektorých úst.
Dovolím si povedať, že táto diskusia plasticky ukázala, ako sa účelovo menia názory niektorých poslancov od obdobia, keď boli vo vládnej koalícii. Zámerne som vo svojom úvodnom vystúpení spomenul uznesenie číslo 522, ktorým sa schválili Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Nechcem opakovať to, čo už povedal vo faktických vystúpeniach pán poslanec Šimko alebo pán poslanec Kresák. No veľmi jednoznačne poukázali na to, že ustanovenia takého charakteru, aké navrhujeme teraz, už v týchto podrobnejších pravidlách sú.
Pán poslanec Šimko spomenul bod číslo 11 podrobnejších pravidiel, čím reagoval na vystúpenie pána poslanca Tkáča. Tam sa veľmi jednoznačne hovorí: "Faktickou poznámkou nemožno reagovať na inú faktickú poznámku." Teraz sa pýtam, kto schválil tieto podrobnejšie pravidlá. Myslím si, že drvivá väčšina tých, ktorí sedia na tejto strane sály. Nebol to pán poslanec Tkáč a zrejme to nebola ani pani poslankyňa Tóthová, ale drvivá väčšina súčasných opozičných poslancov to schválila. Keď pán poslanec Tkáč spomínal jednotné číslo, ktoré je uplatnené v § 33 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, s tým plne súhlasím. Vo väčšine právnych predpisov v zmysle legislatívnych pravidiel vlády sa používa jednotné číslo.
Ale v tejto súvislosti chcem upozorniť na bod 9 Podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady schválených v minulom volebnom období, kde sa tiež text ustanovenia § 27 ods. 9 veľmi analogicky vyložil. Tam sa hovorilo - v § 33 sa hovorí o faktickej poznámke ako o práve na jednu faktickú poznámku poslanca a v § 27 ods. 9 sa hovorí o práve na jedno vystúpenie člena vlády. Takže táto analógia tu plne je. Som presvedčený o tom, že tento návrh je plne v medziach zákona a veľmi sa teším na to, páni poslanci, ak podáte návrh na Ústavný súd. Myslím si, že budete mať čo robiť, aby ste to obhájili.
Čo sa týka otázky pána poslanca Brňáka, či by nebolo žiaduce schváliť Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady z minulého volebného obdobia aj pre toto volebné obdobie, podľa môjho názoru to nie je tak. Platí tu právna kontinuita, vychádzajme z toho, že to rešpektujeme aj v praxi. V tomto volebnom období sme rešpektovali volebné pravidlá a volebné poriadky, ktoré schválila Národná rada v minulom volebnom období, a nepozastavili sme sa nad tým. Ak by sme zvolili iný výklad, uznávam, že to je teoretický problém, tak potom by sme sa museli vrátiť ku všetkým uzneseniam, ktoré Národná rada schválila. A to by bolo veľmi komplikované. Myslím si, že výklad platí a že obstojí.
Súhlasím s pánom poslancom Brňákom aj v tom, že ustanovenia zákona o rokovacom poriadku o faktickej poznámke, o procedurálnom návrhu nie sú celkom jasné. Súhlasím s tým, že v súvislosti s prípravou novelizácie zákona o rokovacom poriadku sa treba seriózne tým zaoberať a využiť skúsenosti, ktoré sme mali v praxi, prípadne aj skúsenosti iných krajín, ktoré majú s týmito inštitútmi.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, pán poslanec Brňák navrhol vypustenie posledných dvoch viet z uznesenia k bodu 1, to je § 33 ods. 1. Osobne s týmto návrhom nesúhlasím, neodporúčam ho schváliť už aj z toho dôvodu, že jednoducho aj táto rozprava ukázala, že je potrebné mať určitý mechanizmus na prihlasovanie sa k faktickým poznámkam a ukázal to priebeh diskusie, keď sme naozaj išli od veci a diskutovali sme len účelovo.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Tkáča, aby sa stiahol tento návrh, prirodzene, neodporúčam tento návrh schváliť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, a potom by sme hlasovali o uznesení ako o celku.
Prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec L. Orosz:
Prvý návrh predniesol pán poslanec Brňák. Smeruje k tomu, aby sa z bodu 1 vypustili posledné dve vety, to znamená vety: "Predsedajúci po vystúpení rečníka v rozprave umožní poslancom prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Zistí počet a mená prihlásených a uzavrie možnosť ďalšieho prihlasovania sa s faktickou poznámkou k ostatnému rečníkovi v rozprave."
Prosím, dajte hlasovať. Neodporúčam ho schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.
Nech sa páči, pán predseda, ďalej.
Poslanec L. Orosz:
Chcem upozorniť na to, že ako navrhovateľ, pán poslanec Prokeš, mám právo vyjadriť svoj názor k tomuto návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Uvádzajte hlasovanie, pán predseda výboru.
Poslanec L. Orosz:
Pán poslanec Tkáč navrhuje stiahnuť tento návrh z rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o návrhu pána poslanca Tkáča.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol schválený.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho máte v tlači číslo 179.
Prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu uznesenia ústavnoprávneho výboru.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým sa dopĺňajú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 106. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 106a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády uvedie minister vnútra pán Pittner.
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
Národná rada Slovenskej republiky schválením Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z decembra 1998 súčasne vyjadrila svoj súhlas so zapájaním Slovenskej republiky do systému medzinárodnej spolupráce pri riešení mimoriadnych udalostí, a to na mnohostrannom i dvojstrannom základe s dôrazom na rozvoj vzťahov so susednými štátmi. V súlade s úlohami uvedenými v tomto vyhlásení ministerstvo vnútra ako gestor rokuje so susednými štátmi Slovenskej republiky s cieľom vytvoriť potrebnú zmluvnú základňu na spoluprácu v oblasti civilnej ochrany.
Zmluva, ktorá je predkladaná Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s jej uzatvorením, je ďalším krokom k utvoreniu komplexného zmluvného systému so susednými štátmi pri riešení otázok spojených s materiálnym, personálnym a organizačným zabezpečením vzájomnej pomoci vo forme záchranných, lokalizačných a likvidačných prác za účasti síl a prostriedkov susedných krajín v prípade vzniku mimoriadnych udalostí veľkého rozsahu, ktorých dôsledky možno minimalizovať len spoločným úsilím. S prihliadnutím na súčasný stav vzájomnej zmluvnej základne riešiacej problematiku prechodu štátnych hraníc a pobytu osôb na území druhej zmluvnej strany pri poskytovaní pomoci, ako aj význam vzájomnej spolupráce sa javí ako najvhodnejšie uzavretie prezidentskej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Táto možnosť je daná rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky číslo 205 z 30. augusta 1993 o prenesení právomocí dohodnúť niektoré medzinárodné zmluvy na vládu.
Návrh na uzavretie predmetnej zmluvy vláda Slovenskej republiky schválila svojím uznesením číslo 796 zo dňa 18. novembra 1998. Zmluva bola podpísaná v Bratislave dňa 25. novembra 1998 pri príležitosti oficiálnej návštevy Slovenskej republiky predsedom vlády Českej republiky.
Medzinárodnopolitické pozadie významu predmetnej zmluvy má širší kontext daný aktivitami Organizácie Spojených národov v oblasti humanitárnej pomoci v krízových situáciách. Uvedené aktivity sú rozvíjané v súlade s Rezolúciou 46/182 zo dňa 19. decembra 1991 Valného zhromaždenia OSN o posilnení koordinácie humanitárnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach, ktorá sa stala bezprostredným podnetom na zapojenie Slovenskej republiky do týchto aktivít.
Ako príklad možno uviesť pristúpenie k projektu OSN 213/3 o využití vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri záchranných akciách, vytvorenie národnej komisie Medzinárodnej dekády znižovania nebezpečenstva prírodných katastrof. Treba sem zaradiť i Dohodu s vládou Ruskej federácie o spolupráci v oblasti civilnej ochrany a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach, ktorá vstúpila do platnosti koncom roku 1995, ako aj Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách, ktorá bola podpísaná v Bratislave dňa 21. apríla 1997, a Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách, ktorá vstúpila do platnosti 30. novembra 1998. V súčasnosti sú v štádiu príprav na uzavretie ďalšie obdobné zmluvné dokumenty, a to s vládami Ukrajiny a Poľskej republiky.
Predložená zmluva je v súlade s normami a zásadami medzinárodného práva, s právnym poriadkom Slovenskej republiky i so záväzkami vyplývajúcimi z iných medzinárodných zmlúv, ktoré už Slovenská republika uzavrela. Vzhľadom na to, že ide o prezidentskú zmluvu, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť pred ratifikáciou súhlas s jej uzatvorením podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Vladimíra Palka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Palko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 127 zo dňa 17. februára 1999 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády vo výboroch.
Výsledky prerokovania správy vo výboroch:
V stanovenom termíne prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach všetky výbory. Z uznesení jednotlivých výborov vyplýva, že s uvedeným návrhom súhlasia a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu niekto ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán minister. Nie.
Pán spoločný spravodajca? Nie.
Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach.
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach."
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Prosím všetky pani poslankyne a pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
(Šum v rokovacej sále.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je nás málo, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 123. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 123a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Prosím, aby sa všetky pani poslankyne a páni poslanci dostavili do rokovacej sály. Po tomto odôvodnení budeme hlasovať o obidvoch návrhoch vlády.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom Slovenskej republiky musí byť schválená i slovenským parlamentom. Zavedením nových pravidiel o pôvode tovaru, ktoré sú obsahom Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA, sa očakáva zosúladenie a zjednodušenie postupov pri určovaní pôvodu tovaru s ohľadom na ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi pracovníkmi a colnými správami v krajinách Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode s cieľom umožniť širšiu kumuláciu pôvodu.
Rokovania o nových pravidlách pôvodu vychádzali z deklarácie predsedov vlád krajín CEFTA z 11. septembra 1998 v Prahe, v ktorej predsedovia vlád zdôraznili význam doplnenia protokolu číslo 7 k CEFTA týkajúceho sa pravidiel pôvodu tovaru v súlade s príslušnými výsledkami rokovaní medzi zúčastnenými krajinami v paneurópskej kumulácii. Nové pravidlá pôvodu boli vypracované podľa výsledkov rokovaní o zjednotení pravidiel pôvodu tovaru medzi krajinami Európskej únie, asociovanými krajinami k Európskej únii a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré boli ukončené 20. októbra 1998 v Bruseli.
V nadväznosti na deklaráciu predsedov vlád splnomocnení zástupcovia zmluvných krajín CEFTA prerokovali a odsúhlasili návrh Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA spolu s jeho prílohou, ako aj deklaráciu Bulharskej republiky. V deklarácii Bulharská republika vyhlasuje, že prijíma Doplnkový protokol číslo 7 k CEFTA a bude ho uplatňovať od dátumu uplatňovania dohody o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Ustanovenia uvedené v prílohe Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA nahrádzajú ustanovenia, ktoré sú zahrnuté v Doplnkovom protokole číslo 4 k CEFTA. Príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA a týka sa úpravy pravidiel pôvodu tovaru. Zmluvné strany CEFTA sa dohodli na prevzatí textu dohodnutého s Európskou úniou, ktorého uplatňovanie by malo Slovenskej republike uľahčiť vzájomnú obchodnú výmenu s Európskou úniou a krajinami EZVO a zároveň podporiť zintenzívnenie vzájomných obchodných vzťahov medzi krajinami CEFTA.
Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 830 z 2. decembra 1998 súhlasila s uzavretím Doplnkového protokolu číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Jeho slávnostné podpísanie sa uskutočnilo dňa 10. decembra 1998 v Prahe na stretnutí splnomocnených zástupcov krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Vykonávanie Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA s platnosťou od 1. januára tohto roku bolo podmienené splnením rumunských vnútroštátnych právnych podmienok, nakoľko rumunský právny poriadok neumožňuje systém predbežného vykonávania. Dňa 21. decembra 1998 oznámila rumunská strana na základe článku III tohto doplnkového protokolu, že splnila svoje vnútroštátne legislatívne predpisy. Splnením tejto podmienky je umožnené vykonávanie Doplnkového protokolu číslo 7 k CEFTA vo vzťahu ku všetkým krajinám Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode bez výnimky.
Vážená Národná rada, odporúčam, aby ste vylovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným doplnkovým protokolom.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Šimko:
Ďakujem.
Vážené vedenie Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil na rokovaní Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode ako spoločný spravodajca určený Výborom Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 130 z 19. februára 1999 pridelil návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie do 15. marca tohto roku, pričom ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predložený návrh v stanovenom termíne. Správu gestorského výboru, vážené dámy a páni poslanci, máte k dispozícii ako tlač číslo 123a.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil s návrhom súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Teraz mi dovoľte, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 1999 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode."
Ďakujem a odovzdávam slovo pánu predsedajúcemu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za slovo.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť ešte navrhovateľ pán minister Pittner. Nie.
Pán spoločný spravodajca? Nie.
Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec J. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ako už bolo spomenuté, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa v treťom čítaní vyslovuje súhlas s predmetným doplnkovým protokolom číslo 7. Teda zopakujem návrh uznesenia.
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode."
Prosím, pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa, budeme o tomto návrhu hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Teraz prosím pána predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, aby uviedol hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktoré sme prerušili. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.
Poslanec V. Palko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
prečítam uznesenie, jeho návrh:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach."
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada tento návrh uznesenia schválila.
Ďakujem pánu ministrovi Pittnerovi a spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Palkovi.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu rokovania 11. schôdze Národnej rady, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 154 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 154a.
Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
nad rámec toho, čo som uviedla pri prvom čítaní alebo pred prvým čítaním zákona o dani z priadnej hodnoty, dovoľte mi, aby som ešte raz zdôvodnila dôležitosť prijatia tejto novely zákona.
Tak ako ste ju dostali predloženú, všetci veľmi dobre viete, že táto novela zákona nezvyšuje sadzby dane z pridanej hodnoty ani neuskutočňuje žiadne zmeny, ktoré by boli spojené s presunom tovaru a služieb z jednej sadzby do druhej. Táto novela zákona chce vniesť poriadok do výberu dane z pridanej hodnoty. Chce zamedziť nadmerným únikom tohto druhu dane, ktorý je spojený s nadmerným vrátením dane z pridanej hodnoty. Práve preto presnejšie vymedzuje podmienky vrátenia dane z pridanej hodnoty. Osobitne rieši aj otázku zamedzenia daňových únikov v dôsledku fiktívnych vývozov, s ktorými sú spojené ďalšie pohľadávky na vrátenie dane z pridanej hodnoty. To bol zámer tohto zákona a vyčíslili sme aj predpokladané dôsledky na príjmovú časť štátneho rozpočtu v tomto roku a, samozrejme, aj v rokoch nasledujúcich.
Môžem konštatovať, že po prerokovaní vo výboroch nevznikli žiadne základné pozmeňujúce návrhy, ktoré by zmenili ducha tohto zákona, zámery a ciele tohto zákona. Pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali aj do spoločnej správy pod číslom 154a, majú skôr charakter legislatívnotechnický a možno s nimi súhlasiť. Mám na mysli body, ktoré sú vymedzené v časti IV spoločnej správy pod číslom 154a.
Žiadam vás teda opakovane o podporu novely zákona o dani z pridanej hodnoty.
Ďakujem za slovo.