Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predseda,
pán minister,
nie som odborník na vojenské veci, skôr som mierový typ, ale napriek tomu by som chcel povedať niekoľko slov k návrhu tohto zákona. Myslím si, že tento zákon završuje proces transformácie Železničného vojska, ktorý sa naštartoval už v roku 1993, to znamená pri vzniku tohto štátu. Myslím si, že aj proces transformácie je procesom cieľavedomým a určite má vplyv na prehodnotenie a význam nových úloh, ktoré stoja pred Železničným vojskom. Chápem argumenty odborníkov a najmä vojenských odborníkov k tomuto zákonu, napriek tomu si myslím, že predsa len je rozdiel, či naďalej bude fungovať Železničné vojsko pretransformované na brigádu, alebo ostane v pozícii Železničného vojska.
Tento zákon bol pripravovaný dlhší čas na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, konkrétne v roku 1996, len rok 1998 a príprava volieb zablokovala možnosť prerokovania tohto zákona v parlamente. Tak ako som povedal na úvod svojho vystúpenia, tento zákon je v súlade s legislatívou, s rozhodnutím Rady obrany štátu, myslím si, že je podobný ako zákon o Armáde Slovenskej republiky, pretože tiež upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, štruktúru a riadenie Železničného vojska. Železničné vojsko je dôležitým prostriedkom rezortu dopravy na zabezpečenie zjazdnosti železničnej siete a najmä stráženia objektov osobitnej dôležitosti na železnici v čase mimoriadnych udalostí a podobne.
Myslím si tiež, že úlohy z hľadiska logistického zabezpečenia obrannej operácie Armády Slovenskej republiky a ekonomiky štátu majú síce európske krajiny riešené špecificky, ale nemajú to riešené len prostredníctvom armády. Náš spôsob vychádza z našej situácie, z využitia už existujúcej organizácie, ktorá tu je bez zvýšených nárokov na štátny rozpočet. Treba povedať, že toto vojsko od svojho vzniku intenzívne cvičí, je reálne schopné operatívne a v krátkych lehotách obnovovať, stavať železničné aj cestné mosty, železničné trate a stanice, je schopné, a to je vážna vec, organizovať na obnovenej železničnej sieti prevádzku, zvyšovať bezpečnosť na železnici spoločne so Železničnou políciou. To sú mimoriadne závažné skutočnosti.
Počas svojej existencie sa Železničné vojsko už aktívne zúčastňovalo na odstraňovaní následkov po živelných pohromách, ale aj pri priemyselných haváriách. Značná časť veliteľského zboru Železničného vojska sa zúčastnila aj na plnení úloh v ženijnom prápore v bývalej Juhoslávii. Samotný veliteľský zbor Železničného vojska je veľmi vzdelaný, vyspelý, schopný plniť súčasné i budúce úlohy. Toto vojsko disponuje kvalitnými vycvičenými silami, zálohami, technickými prostriedkami. Morálny stav tohto vojska bol každoročne prerokúvaný v branno-bezpečnostnom výbore Národnej rady s opakujúcimi sa závermi, to znamená potvrdzovali sa závery, že Železničné vojsko je na porovnateľnej úrovni vycvičenosti a pripravenosti ako Armáda Slovenskej republiky. Toto vojsko úzko spolupracuje a koordinuje svoju činnosť s Generálnym štábom armády a tiež aj svoj vojenský výcvik s Generálnym riaditeľstvom Železníc Slovenskej republiky, čiže je aj určitým spojovacím článkom.
Aj preto si dovolím požiadať, vážení páni poslanci, o podporu tohto zákona a odporúčam, aby zákon prešiel do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Predtým ako pristúpime k hlasovania, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
Prosil by som predsedov klubov vládnej koalície, aby prišli do zasadačky predsedu Národnej rady.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.
Pán poslanec Orosz, máte procedurálny návrh?
Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Oroszovi.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Dávam v mene štyroch poslaneckých klubov procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Železničnom vojsku odložilo na čas po schválení zákona o štátnom rozpočte.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Orosz predniesol procedurálny návrh, aby sme hlasovanie o tomto bode programu odložili na neskôr, aby vláda ešte o tomto zákone rokovala.
Prosím vás, prezentujme sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Orosz.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Orosza. Návrh znel: nehlasovať, odložiť hlasovanie o tomto bode programu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený, to znamená nebudeme pokračovať hlasovaním o tomto bode programu.
Zároveň by som sa vrátil k procedurálnemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kováč.
Prvý návrh bol, aby sme zaradili na rokovanie Národnej rady ihneď návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňajú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky z februára 1997 schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 522 zo 4. februára 1997.
Dávam hlasovať o procedurálnom návrhu predsedu výboru pána Kováča.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Ďalej pán poslanec Kováč predniesol druhý procedurálny návrh, aby sme bod o Všeobecnej zdravotnej poisťovni presunuli na zajtra popoludní. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Kováča.
Nech sa páči, prezentujme sa, hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol schválený.
Ďalej pán poslanec Kováč predniesol procedurálny návrh, aby ako posledný bod 11. schôdze Národnej rady, čiže pred bod interpelácie bol zaradený bod programu na vydanie súhlasu Národnej rady na trestné stíhanie pána poslanca Lexu.
Dávam hlasovať o tomto návrhu pána Kováča. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
V súlade so schválenými procedurálnymi návrhmi teraz pristupujeme k bodu, ktorým je
návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňajú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky z februára 1997 schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 522 zo 4. februára 1997.
Návrh bol rozdaný ako tlač 179.
Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru poslanca Orosza, aby návrh výboru uviedol.
Nech sa páči, pán predseda.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
vychádzajúc z iniciatívnej funkcie výborov Národnej rady Slovenskej republiky zakotvenej najmä v § 45 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám v mene ústavnoprávneho výboru v zmysle § 1 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady návrh na doplnenie Podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky z februára 1997 schválený uznesením Národnej rady číslo 522 zo 4. februára 1997.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si môže Národná rada Slovenskej republiky, ako aj jej výbory v medziach zákona upraviť svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením. Využijúc toto ustanovenie rokovacieho poriadku prijala Národná rada Slovenskej republiky v I. volebnom období Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré v platnom znení obsahujú 23 bodov. V nich sú obsiahnuté podrobné pravidlá na aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, prevažne procesného charakteru. Potreba prijatia týchto pravidiel vznikla zo sporov a nejasností, ktoré vznikli počas rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v I. volebnom období.
Obdobne počas II. volebného obdobia došlo niekoľkokrát k sporom a nejasnostiam vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o faktickej poznámke. Časté boli aj prípady, keď niektorí poslanci zneužívajúc ustanovenie § 34 o procedurálnom návrhu sa prihlasovali o slovo, ale vo svojom vystúpení procedurálny návrh nakoniec nepredložili, čo nemožno kvalifikovať inak ako zneužitie rokovacieho poriadku Národnej rady. Obdobné problémy sa vyskytli aj vo vzťahu k aplikácii § 35 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého majú poslanci možnosť vystúpiť po rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky o skončení rozpravy už len vtedy, ak chcú podať pozmeňujúce, resp. doplňujúce návrhy.
Spory o aplikáciu týchto ustanovení zákona o rokovacom poriadku sa vyskytli jednak pri rokovaní o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a zvlášť potom počas 10. a prebiehajúcej 11. schôdze Národnej rady. Na základe týchto sporov, resp. pochybností, ktoré vznikli počas vedenia schôdze, sa predsedajúci už dvakrát obrátili využijúc ustanovenie § 146 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady so žiadosťou o zaujatie stanoviska na ústavnoprávny výbor. Ústavnoprávny výbor v oboch prípadoch zaujal stanovisko k týmto sporným otázkam uznesením. Podľa tohto stanoviska sa potom predsedajúci riadili v ďalšom priebehu schôdze.
Ako vyplýva z § 146 zákona o rokovacom poriadku, zaujatie stanoviska ústavnoprávnym výborom podľa tohto ustanovenia nemá všeobecnú generálnu platnosť, t. j. nebráni tomu, aby sa spor o aplikáciu týchto ustanovení zákona opätovne pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky nevyvolával. V záujme predísť takýmto konfliktným situáciám vám predkladá ústavnoprávny výbor návrh na doplnenie Podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky schválených uznesením číslo 552 4. februára 1997.
Z vecného hľadiska vychádza návrh ústavnoprávneho výboru z už prijatých stanovísk ústavnoprávneho výboru k týmto otázkam. Ich obsah je vyjadrený v tlači číslo 179. Zopakujem len ich podstatu.
1. K § 33 ods. 1, teda k ustanoveniu o faktickej poznámke. Toto pravidlo ustanovuje po prvé, že poslanec sa môže prihlásiť len k jednej faktickej poznámke k vystúpeniu ostatného rečníka. Iný výklad by stieral rozdiely medzi vystúpením poslanca v rozprave a samotnou faktickou poznámkou. Ak vychádzame z toho, že vystúpenie v rozprave je možné limitovať dĺžkou 10 minút, a vychádzali by sme z toho, že poslanec má právo na ľubovoľný počet faktických poznámok, mohol by byť časový priestor na prednesenie faktickej poznámky oveľa dlhší ako na samotné vystúpenie v rozprave. S tým zrejme zákonodarca nemohol počítať. Navyše, takýto výklad by vytváral priestor na reálne blokovanie rokovania parlamentu, čo by bolo zjavným zneužívaním rokovacieho poriadku.
2. V tomto pravidle sa ustanovuje mechanizmus na prihlasovanie sa poslancov k faktickej poznámke. Tento mechanizmus vychádza jednak z potreby upraviť tento postup, ktorý vyvolala prax, ako i z požiadavky, aby sa nestieral základný zmysel faktickej poznámky, ktorá by mala byť bezprostrednou reakciou na ostatného rečníka. Za týchto okolností je nezmyselné umožňovať prihlasovanie sa k faktickým poznámkam aj trebárs polhodinu po zaznení vystúpenia v rozprave podľa toho, čo povedali predchádzajúci rečníci prostredníctvom faktických poznámok.
Druhý návrh smeruje k § 34, ktorý upravuje problematiku procedurálneho návrhu. Toto pravidlo upravuje postup pri predkladaní procedurálnych návrhov. Podľa neho sa najprv poslanec vo svojom vystúpení vyjadrí k obsahu svojho procedurálneho návrhu, inými slovami, prednesie ho a v ďalšom zvyšnom čase svojho vystúpenia ho zdôvodní. Obdobný postup by mal platiť ako pravidlo k § 35 ods. 3, to znamená k predkladaniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov po skončení rozpravy.
Vážené kolegyne, kolegovia, predpokladám, že obsah návrhu ústavnoprávneho výboru je vám dostatočne známy. Myslím si, že nie je nutné ho podrobnejšie vysvetľovať. Jeho schválením vytvoríme podmienky na konštruktívne rokovanie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky a budeme predchádzať zbytočným sporom.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlásia poslanci ústne. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.
Ako prvému udeľujem slovo pánu poslancovi Brňákovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som sa aspoň v pár poznámkach vyjadril k predmetnej tlači, k predmetnému návrhu, na základe ktorého máme prijať vlastne tri ďalšie vnútorné pravidlá pre vlastné správanie sa parlamentu.
Prvá poznámka je v podstate vo forme skôr otázky na predkladateľa pána predsedu výboru Orosza v tom smere, či by nebolo žiaduce, keď rokujeme už o tomto bode, aby sme vlastne schválili v parlamente vo všeobecnosti pravidlá, ktoré Národná rada Slovenskej republiky schválila vo februári 1997, teda tie podrobnejšie pravidlá, keďže existuje aj taký názor, že uznesenia parlamentu z predchádzajúceho volebného obdobia nezaväzujú nový parlament. Napríklad na pôde ústavnoprávneho výboru sme takéto vnútorné pravidlá, ktoré sme mali odsúhlasené v predchádzajúcom volebnom období, odsúhlasovali ešte raz teraz, aby sme predišli takýmto sporom, či vôbec tie predchádzajúce pravidlá sú, alebo nie sú v platnosti. Čiže to je jeden a prvý moment, na základe ktorého by bolo možné, myslím si, vcelku rýchlym a efektívnym spôsobom vyriešiť možné problémy, ktoré by mohli vyskakovať v priebehu rokovaní samotnej schôdze.
Ďalšia poznámka sa dotýka jednotlivých návrhov, ktoré sa majú premietnuť v rámci samotných pravidiel parlamentu v rámci tejto tlače.
Pokiaľ ide o prvú pripomienku dotýkajúcu sa faktických poznámok a obmedzenia týchto faktických poznámok na jednu aj so stanovením procedúry, na základe ktorej bude zrejme nevyhnutné, aby sa táto procedúra splnila pre toho, kto chce s takouto faktickou poznámkou vystúpiť, chcem uviesť toto:
Minimálne z hľadiska historického výkladu je nepochybné a môžem to dosvedčiť aj ako jeden z autorov rokovacieho poriadku, že filozofia a vlastný obsah ustanovenia § 33 ods. 1 rokovacieho poriadku bol vnímaný v čase schválenia parlamentom jednoducho tak, že je možné dať aj viaceré faktické poznámky na vystúpenie ostatného rečníka.
Chcem len kvôli tomu, aby to bolo povedané na tomto fóre, uviesť, že v čase, keď sme ako pracovná komisia pracovali nad týmto rokovacím poriadkom, spolu s pánom Sečánskym sme aj my obaja boli zástancovia toho, aby bolo možné na ostatného rečníka reagovať len jednou poznámkou. Vtedy dosť razantne vystúpil v rámci tejto pracovnej skupiny pán poslanec Ftáčnik, ktorý bol tiež členom tejto pracovnej skupiny na tvorbu nového rokovacieho poriadku a vystúpil v podstate v tom smere, že vy máte v parlamente väčšinu, máte vládu, v parlamente si môžete odhlasovať viac-menej, čo chcete, ponechajte preto menšine v parlamente aspoň možnosť hovoriť a neobmedzujte výslovne v ustanovení § 33 ods. 1 rokovacieho poriadku počet faktických poznámok na jednu.
Musím povedať, že vtedy sme boli v takom postavení, ako ste dnes vy z hľadiska väčšiny, a tiež musím povedať, že sme sa pôvodne snažili, aby faktická poznámka bola skutočne výslovne jedna na vystúpenie ostatného rečníka. Po tejto argumentácii pána poslanca Ftáčnika a vlastne aj potom, keď si človek uvedomí, z čoho vzniká pôvodný význam slova parlament, teda, že je odvodený od slova hovoriť, sme nakoniec ustúpili, a vedome sme ustúpili pánu poslancovi Ftáčnikovi tým spôsobom, že v parlamente bude umožnené, aby menšina, ale aj väčšina, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky mohli hovoriť aj viackrát z hľadiska faktických poznámok.
Čiže chcem povedať, že prvá anomália už vznikla vtedy, keď predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky pán podpredseda Hrušovský oslovil ústavnoprávny výbor, že ide o akýsi spor o znenie ustanovenia § 33. Ten spor tu doteraz neexistoval a myslím si, že si nemusíme v tomto smere "tlačiť nejaké kaleráby", že tento spor bol vyvolaný politicky účelovým spôsobom, a vlastne ide o to, aby sme z hľadiska opozície nevystupovali toľko, koľko sme, povedzme, vystupovali v minulosti. Čiže nejde tu o vecnú stránku, nejde o odstraňovanie nedostatku rokovacieho poriadku, ale ide skôr o politicky účelový krok, ktorý, musím objektívne priznať, sme tiež pôvodne chceli zaviesť do rokovacieho poriadku ako väčšina, ale nedali sme ho tam na základe výslovne prejavenej vôle vtedajšieho člena opozície pána poslanca Ftáčnika.
Čiže v tomto smere si myslím, že máte dostatok hlasov na to, aby ste si to takto odsúhlasili, ale podľa môjho skromného názoru si myslím, že aj keby faktické poznámky existovali v nezmenenej podobe v neurčitom rozsahu, je možné v zmysle rokovacieho poriadku docieliť efektívny a ekonomický chod parlamentu. Samozrejme, záleží to na predsedajúcom a záleží to na ovládaní všetkých inštrumentov, ktoré predsedajúcemu rokovací poriadok poskytuje. Myslím si, že hlavný problém bol, ktorý sa do istej miery vymkol predsedajúcim z rúk, keď nevedeli zvládnuť celý ten proces, ktorý sme prirodzeným spôsobom ako opozícia využili.
Čiže problém nespočíva v tom, či bude jedna faktická poznámka alebo viac. Problém je v niečom inom. Ale zrejme si to odhlasujete a nevidím teraz nejaký relevantný dôvod na to, aby som dával návrh na vypustenie tohto bodu, keďže zrejme už bolo rozhodnuté. Ale chcem vás poprosiť aspoň o istý kompromis, ktorý by spočíval vo vypustení posledných dvoch viet bodu 1. Totiž, aj keď sa podpredseda Národnej rady pán Hrušovský obrátil na ústavnoprávny výbor, aby zaujal stanovisko k ustanoveniu § 33 ods. 1, tak tá otázka znela iba v tom smere, či sa má faktická poznámka uskutočniť raz alebo viackrát. Vôbec nespočívala v tom, aby bola urobená akási nová procedúra prihlasovania sa v rámci faktickej poznámky. Chcem povedať, že je to do istej miery nedôstojné a z hľadiska obsahu a významu faktickej poznámky, ktorá je svojou povahou odlišná od prihláseného rečníka samotnej rozpravy, si myslím, že nie je celkom žiaduce, a to nielen pre menšinu, ale aj pre poslancov ako takých, aby boli limitovaní podobným spôsobom, ako sú pri prihlasovaní sa do rozpravy ako rečníci.
Totiž charakter faktickej poznámky je veľakrát závislý nielen od priamej reakcie na bezprostredného ostatného rečníka, ale aj vzhľadom na to, čo bude ostatnými v rámci faktickej poznámky vyslovené ako reakcia práve k ostatnému rečníkovi. Je to citlivý, komplikovaný problém a uvedomujem si, že veľakrát býva aj zneužiteľný zo strany poslancov, keď sa veľakrát reaguje na veci, ktoré nepovedal ostatný rečník, ale ktoré, povedzme, vyplynuli z ostatných faktických poznámok, ktoré tieto faktické poznámky používali.
Čiže tu by som sa prihováral aspoň za to - ak už teda schválite, že má byť len jedna faktická poznámka -, aby ste vypustili poslednú pasáž s tým, že môže nastať taká situácia, že jednoducho pôvodne v čase prihlasovania sa do zoznamu faktických poznámok som nechcel reagovať na ostatného rečníka, ale práve pod vplyvom predo mnou vystúpených poslancov, ktorí reagujú faktickými poznámkami na ostatného rečníka, vznikne objektívna potreba reagencie nie na toho, kto faktickú poznámku prednesie, ale skutočne na toho ostatného rečníka. Pretože nemáme bližšie definované, čo je to faktická poznámka a fakt, po faktickej stránke sa zvyklo veľmi často používať aj to, že faktickou poznámkou sa reaguje a dopĺňa sa napríklad ostatný rečník v tom, že nepovedal niečo, čo ešte povedať mal a podobne. Čiže práve kvôli tomu, že je to veľmi citlivá záležitosť, práve kvôli tomu, že je možné, alebo nie je vždy možné zo strany predsedajúceho veľmi citlivým spôsobom narábať s tým, kedy ešte ide o faktickú poznámku a kedy nie, prihováral by som sa aspoň za to a dávam návrh, aby posledná a predposledná veta pod bodom 1 bola vypustená.
Chcem povedať ešte jednu poznámku vo vzťahu k ďalšiemu návrhu, ktorý je pod bodom 2, že síce chápem, aké dôvody viedli k tomu, aby sa toto pravidlo schválilo a prijalo, lebo skutočne boli prípady, keď v rámci procedurálnych návrhov neodzneli konkrétne znejúce návrhy, ale chcem povedať, že bolo aj mnoho prípadov alebo veľa prípadov, keď predsedajúci jednoducho nedal hlasovať o sformulovaných procedurálnych návrhoch a ten problém podľa môjho názoru nespočíva v tom, či mám predniesť celkom na začiatku procedurálny návrh a až potom ho odôvodniť, ale problém spočíva predovšetkým v tom, že nemáme presne vydefinované - a asi to ani nedokážeme a tam by sme sa mali upriamiť z hľadiska našej pozornosti -, čo má tvoriť obsah procedurálneho návrhu.
Tu sa hovorí, že o procedurálny návrh ide vlastne vtedy, ak sa týka spôsobu prerokovania veci, časového alebo vecného postupu rokovania Národnej rady. To je taká definícia alebo taký obsah, ktorý sa nedal, úprimne sa priznám, nejako bližšie konkretizovať pre tieto účely v samotnom rokovacom poriadku. Ale na druhej strane charakter a význam akéhosi procedurálneho návrhu môže nastať aj v takom prípade, že jednoducho bude pomerne komplikované ho sformulovať do nejakej konkrétnej podoby, a preto veľakrát v minulosti - a nielen vtedy, keď sa chcel zneužívať tento inštitút, ale keď sa chcelo objektívne pomôcť nejakému problému alebo nejakému sporu, ktorý vznikol - sa napríklad toto ustanovenie dotýkalo aj takých vecí, keď sa predniesli touto formou skôr ako procedurálne otázky.
Jednoducho tu nastal nejaký pomerne komplikovaný stav. Poslanec sa domnieval, že rokujeme o konkrétnom bode v rozpore či už s vecným, časovým alebo iným postupom, tak ako sa hovorí o procedurálnom návrhu, a skutočne vzniká tu nejaký otáznik ako ďalej. A v takom prípade - je to už istá zvyklosť, tradícia či obyčaj tohto parlamentu - bolo možné sa predsedajúceho aj formou práve tejto pasáže, ktorá hovorí o procedurálnom návrhu, opýtať procedurálnu otázku, ktorá nemusela automaticky smerovať do podoby konkrétneho procedurálneho návrhu. Pretože ak budeme zasa dogmaticky a účelovo vnímať toto ustanovenie, nie je problém si pripraviť diapazón nejakých piatich, šiestich univerzálnych procedurálnych návrhov, ktoré mechanicky vždy prečítam a následne si poviem, čo som chcel povedať. Čiže tu chcem povedať, že je pomerne komplikované snažiť sa vtesnať poslanca do roly predneseného procedurálneho návrhu s tým, že realita môže byť niekedy komplikovanejšia a že nie vždy je dôvodom na použitie tohto ustanovenia iba predloženie procedurálneho návrhu.
Mohol by som použiť konkrétne príklady z minulosti nie v takých prípadoch, keď to bolo zneužívané, ale keď bol poslanec vedený dobrou snahou zamedziť nejakému rozpornému správaniu sa či už predsedajúceho, poslanca alebo samotného priebehu rokovania v parlamente. Ale uvedomujem si, že pokiaľ tento návrh prejde, samozrejme, pre priemerne rozmýšľajúceho poslanca nebude absolútne problém mechanicky si proste pár všeobecných a univerzálnych procedurálnych návrhov vymyslieť, ktorými bude vždy automaticky začínať svoju reč.
A je to podobné aj vo vzťahu k poslednému bodu, pretože sme boli vlastne svedkami toho, že pri bode, myslím si, v spojitosti s pánom Krajčim sa vlastne vtedy parlament na základe stanoviska ústavnoprávneho výboru uzniesol na tom, že pokiaľ bude skrátená rozprava, tá rozprava, keď sa poslanci prihlásili ústne, je potrebné začať túto rozpravu prednesením konkrétneho pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu, čo je opätovne príliš formálne a pre praktické použitie vcelku nereálne. Myslím si, že ani takýmto znením to, čo chce prípadne pán predkladateľ, alebo čo chce vedenie tohto parlamentu, alebo väčšina, sa jednoducho nedosiahne, pretože zase bude možné kedykoľvek aj v prípade obmedzenej ústnej rozpravy pripraviť si akýkoľvek pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa mechanicky prednesie a následne bude zase vytvorený priestor pre poslanca, aby mohol vystúpiť, aby mohol hovoriť.
Čiže chcem povedať, že tie body okrem prvého, teda body 2 a 3 v konečnom dôsledku, myslím si, že z objektívnej stránky nič pre rokovanie tohto parlamentu jednoducho neprinesú, a ak sa chce urobiť v tomto smere istá náprava, treba používať iné prostriedky, s ktorými rokovací poriadok ráta.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vypustenie poslednej vety z výkladu § 33 odôvodnil pán poslanec Brňák prevažne historickými a etickými argumentmi. Pre svoje stanovisko mám jednoznačne právne argumenty, a to také, že týmto výkladom sa zakladá, opakujem, zakladá sa právo predsedajúceho uzatvoriť faktické poznámky, čo v zákone nikde nie je a mne ako poslankyni sa ukladá povinnosť do určitého času sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Takáto povinnosť nikde v rokovacom poriadku o faktických poznámkach nie je. Je len pojem uzatvorenie, aj to len v súvislosti s rozpravou, a nie s faktickými poznámkami. Teda dochádza k stavu, že mne ako poslankyni ukladá povinnosť výklad, a nie zákon. Toto považujem v právnom štáte za nemožné, neprípustné a neadekvátne, a preto ak bude prijatý tento výklad, považujem to za porušenie môjho zo zákona vyplývajúceho práva a obrátim sa na súd. Pretože nie je možné, aby mi výklad výboru ukladal určitú povinnosť koncentrovať prihlásenie svojej faktickej poznámky. Zákon o rokovacom poriadku mi takúto povinnosť ukladá jedine pri prihlásení sa do rozpravy.
Vážená Národná rada, nerobme také zásadné veci, ako je uloženie povinnosti výkladom ústavnoprávneho výboru. Ústava jednoznačne hovorí, že povinnosť môže uložiť jedine zákon.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem. Pán predseda, mám dve poznámky k vystúpeniu pána poslanca Brňáka.
Najskôr sa chcem vyjadriť k otázke, či by nebolo potrebné schváliť uznesenia, ktoré boli prijaté v predchádzajúcich volebných obdobiach. Myslím si, že toto by sme nemali pripustiť. Jednoducho existuje právna kontinuita, existuje hŕba uznesení, ktoré prijali predchádzajúce Národné rady, resp. ktoré prijala Národná rada v predchádzajúcich volebných obdobiach, ktoré sa jednoducho dodržiavajú - napríklad aj náležitosti platu poslanca sú určené uznesením -, to, čo je nad rámec zákona, ale sú aj iné uznesenia, ktoré sa jednoducho prijali v minulom volebnom období a podľa nich sa správame, či už je to nejaký vnútorný predpis Národnej rady, alebo sú to uznesenia, ktorými sme prijali nejaké rozhodnutia, ktoré nie sú ďalej upravené v ústave alebo v zákone. Lebo o zákone by sme mohli hovoriť, že síce sme ho prijali uznesením, ale ústava hovorí o tom, že sú platné aj napriek tomu, že to prijala predchádzajúca Národná rada. V tomto smere si myslím, že by to bolo veľmi zlé, ak by sme pristúpili k tomu, že každá Národná rada, to znamená, po každých voľbách si musí schváliť všetky uznesenia, ktoré akceptuje, a tie ostatné prestali platiť. Ani sa napokon nemáme o čo oprieť, že by takéto niečo, takýto princíp bol stanovený v nejakom právnom predpise.
A pokiaľ ide o návrh, ktorý dal pán poslanec Brňák a ktorý sa dotýka posledných viet bodu 1, je to obdobný režim ako pri schvaľovaní programu schôdze. A ak si pozriete § 24, v ktorom sa hovorí o schvaľovaní programu schôdze, tak tam tiež nie je napísaný tento režim, ale jednoducho sa dodržiava preto, lebo si to takto vyložil predsedajúci.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som sa vrátila tak ako pán poslanec Brňák trošku do histórie. V rokoch 1990 - 1992 som bola podpredsedníčkou Slovenskej národnej rady. Boli to prvé slobodné voľby tohto parlamentu, Ferko Mikloško bol predsedom, Laco Nagy bol podpredsedom aj ja som bola podpredsedníčkou v tých časoch a nepamätám sa, že by sme v tých búrlivých ponovembrových časoch boli obmedzovali poslancov počtom faktických poznámok. A rokovania skutočne neboli jednoduché. Mnohí z vás sedeli v Slovenskej národnej rade alebo to sledovali z médií. Čiže myslím si, že ak chceme urobiť určitý nedemokratický krok, tak potom ho pomenujme. Prečo to ideme teraz robiť? Pretože ide rozpočet, ide priamy prenos, ďalej ide kauza Lexa. Povedzme si otvorene, že netreba dávať opozícii taký priestor, aby sa mohla dostatočne vyjadrovať. Ale nesnažme sa to zaobaliť do nejakých časových alebo iných limitov, pretože si myslím, že všetci veľmi dobre vieme, že slovo parlament vzniklo z francúzskeho slova parlé, čo znamená hovoriť. Ak zoberiete poslancom možnosť rozprávať, tak potom vlastne môžete celú opozíciu vygumovať a vôbec tu nemusíme sedieť ani pri rozpočte, ani pri ďalších návrhoch zákonov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Lexa - faktická poznámka.
Poslanec I. Lexa:
Pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
chcem povedať, že považujem toto uznesenie alebo návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Orosz, za normalizačné uznesenie. Vyslovene normalizačné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým v rozpore s platným zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky chcete obmedziť práva poslancov parlamentnej opozície. Nie je možné uznesením Národnej rady meniť zákon. Nie je možné uznesením Národnej rady Slovenskej republiky ukladať povinnosti poslancom, akým spôsobom sa majú správať pri procedurálnych návrhoch, akým spôsobom sa majú správať pri pozmeňujúcich návrhoch. Jednoducho, nie je na to právo. Toto môže byť len ten váš valcovací stroj.
Po druhé chcem povedať, že šesť rokov od vzniku Slovenskej republiky v čase, keď ste boli v opozícii, k takémuto opatreniu Mečiarova vláda ani Hnutie za demokratické Slovensko nikdy nepristúpilo. Nikdy nepristúpilo k tomu, aby obmedzovalo rečnícky priestor, aby obmedzovalo možnosť parlamentnej opozícii vyjadriť sa. Nikdy sa takýmto nedemokratickým spôsobom nepostupovalo voči vtedajšej parlamentnej opozícii. To znamená, krok, ktorý robíte, čudujem sa pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru, že vôbec s takýmto nehoráznym nedemokratickým výstupom vystúpi v parlamente a predkladá v parlamente, pretože po prvé je to protizákonné uznesenie Národnej rady a po druhé je v rozpore s elementárnymi pravidlami rozvoja demokracie na Slovensku, pretože jednoducho zapchávate opozícii ústa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kresák - faktická poznámka.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegyne a kolegovia,
tiež by som veľmi rád, pokiaľ mi to umožní priestor, reagoval na vystúpenie pána Brňáka.
Pokladám za potrebné uviesť niektoré veci trošičku na správnu mieru. Boli tu vyjadrenia ohľadne obmedzovania diskusie v parlamente prostredníctvom tohto výkladu, ktorý bol podaný. Pokladám za potrebné povedať aj pre občanov, ktorí to iste dobre vedia, že riadny parlament vlastne diskutuje formou rozpravy. Faktická poznámka nie je nástrojom diskusie, najmä ak sa faktická poznámka vlastne stáva nástrojom, ktorý blokuje činnosť parlamentu. Z tohto pohľadu je celkom pochopiteľné a normálne to, že sa vyloží rokovací poriadok, tak ako to urobil ústavnoprávny výbor, ktorého som tiež členom.
Rovnako pokladám za dôležité upozorniť aj na skutočnosť, že absolútne nedochádza k úprave nejakých povinností, ale pokiaľ by si kolegovia poslanci otvorili podrobnejšie pravidlá rokovania, ktoré boli schválené v minulom funkčnom období v roku 1997, tak už pri bežnom prečítaní sa každý dozvie, že vlastne tieto pravidlá sú plné takýchto takzvaných povinností. Ale, samozrejme, nejde o žiadne povinnosti, tak sa to nedá nazývať, možno iba konštatovať, že ide o podrobnejšiu úpravu určitého procesu.
Ešte posledná poznámka. Samozrejme, zastávam podobný názor ako kolega Šimko, že ide o právnu kontinuitu z hľadiska potrebnosti alebo nepotrebnosti potvrdzovať uznesenia. Všade je absolútne bežný úzus, že uznesenia Národnej rady alebo zákonodarného orgánu platia, pokiaľ sa, samozrejme, nevyčerpal ich obsah v uplynulom funkčnom období alebo pokiaľ sa Národná rada nerozhodne ich zmeniť.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Myslím si, že navrhované uznesenie, ktoré máme pred sebou, je jednoznačne účelové. Článok 73 Ústavy Slovenskej republiky v odseku 2 totiž hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia, a to by som chcela zdôrazniť, nie sú viazaní príkazmi! Ak bude odsúhlasené toto uznesenie, považujem ho za príkaz, čiže vlastne odsúhlasíte porušenie ústavy. Na to by som chcela upozorniť zvlášť dôrazne.
Takisto rokovací poriadok v § 33 hovorí, že poslanci majú právo podávať faktické poznámky a tak ďalej. Nikde sa nehovorí, prečo by mala byť diskusia ukončovaná.
A ešte by som vám chcela, páni kolegovia, dať do pozornosti článok 75 ústavy kvôli vám aj kvôli sebe, pretože ja to dodržiavať budem. Neviem však ako vy. Pri sľube poslanca sme sa zaväzovali, že budeme dodržiavať ústavu a ostatné zákony. Takže som vás chcela upozorniť na článok 73, pretože chcete prijať príkaz, ktorým sa jednoducho dostane naša práca do rozporu s ústavou. A myslím si, že žiadna diskusia neblokuje činnosť parlamentu, pravdaže len v tom prípade, ak je parlament demokratický, čo sa mi po prijatí tohto uznesenia už asi zdať o našom parlamente nebude.
Ďakujem.