Štvrtý deň rokovania
11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. marca 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram štvrtý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Benčat, Kandráč, Maňka, Vrždák a Presperín. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste podpisom do prezenčnej listiny dokumentovali svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni. Súčasne žiadam overovateľov, aby hodinu po začatí rokovania Národnej rady uzavreli prezenčnú listinu.
Pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
v mene štyroch poslaneckých klubov prednášam návrh na úpravu programu, a síce tak, aby sme teraz začali rokovať o tlači 179, to je návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa doplňujú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady.
Ďalej druhý návrh na úpravu programu je, aby návrh na voľbu zástupcov zamestnávateľov do správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne sme presunuli na zajtra poobede, pretože výbor ešte neskončil rokovanie o tomto bode programu.
A tretí návrh, aby sme zaradili na koniec schôdze pred bod interpelácie stanovisko mandátového a imunitného výboru alebo správu mandátového a imunitného výboru k žiadosti o vydanie pána poslanca Ivana Lexu na trestné stíhanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Kováč. Najprv predniesol návrh, aby sme ihneď začali rokovať o návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňajú Podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky z februára 1997. Najprv dávam hlasovať o tomto návrhu.
Prosím vás, prezentujme sa, budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Prosil by som pani poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej miestnosti.
Odporúčam prejsť k rokovaniu o bode, ktorým by sme prerokovali návrh zákona o Železničnom vojsku, a potom neskôr by sme hlasovali o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Roman Kováč.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa schváleného programu nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o Železničnom vojsku.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 152. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 135.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh prednesie pán minister Palacka.
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám vládny návrh zákona o Železničnom vojsku na jeho prerokovanie a následné schválenie ako tlač číslo 152.
Návrh zákona bol pripravený na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1998, ako aj na rok 1999, a na základe rozhodnutia Rady obrany štátu z roku 1998. Predložený návrh zákona upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, štruktúru a riadenie Železničného vojska ako súčasti ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 zákona číslo 351/1997 Z. z. - branného zákona. Aktuálnosť prerokovania návrhu tohto zákona je odôvodnená absenciou právneho predpisu, ktorý by upravoval najmä postavenie a úlohy Železničného vojska v systéme ozbrojených síl, pretože tento stav pretrváva už od rozdelenia federácie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými zákonmi. Problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je ani prioritou aproximácie podľa Európskej dohody o pridružení, ani iných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet, pretože sa nezriaďuje nová rozpočtová organizácia, ale zákon len potvrdí existenciu a funkciu doterajšej organizácie ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Naopak, pri súčasnej realizácii transformačného procesu Železničného vojska a vládou v minulom roku schválených znížených počtov dochádza k efektívnejšiemu využitiu rozpočtových prostriedkov pri plnení úloh.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vás týmto požiadal o podporu predloženého vládneho návrhu zákona o Železničnom vojsku a odporúčam jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Jánovi Jasovskému.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Železničnom vojsku (tlač 152) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 152) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 1. 3. 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je spracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 1999 a v súlade s rozhodnutím 31. schôdze Rady obrany štátu. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím preto, vážený pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Sitek, pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Sitek.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
pán minister vo svojom úvodnom slove zhodnotil, aká efektivita bude z prijatia vládneho návrhu zákona o Železničnom vojsku. Myslím si, že keď sa prijíma takýto zákon, tak by mal byť jasne špecifikovaný, aké efekty prinesie, koľko ušetrí finančných prostriedkov, lebo mám na to celkom iný názor. Železničné vojsko bolo zriadené v roku 1950, čo znamená v inom režime a ešte vo federálnom štáte. Čiže plnilo absolútne iné úlohy, aké sa dnes vyžadujú od Železničného vojska. Keď si zoberieme okolité štáty, tak ani jeden okolitý štát nepozná pojem Železničné vojsko. A ak táto vláda má prioritu v integrácii, dokonca ani NATO nepozná pojem Železničné vojsko.
Myslím si, že je podstatne lepší systémový krok, a taký systémový krok si predstavujem, že Železničné vojsko prejde transformáciou, čiže som za transformáciu, aby prešlo pod velenie Armády Slovenskej republiky, lebo si neviem predstaviť taký štát, aby vojskám velili traja ministri, ako je to na Slovensku - jeden minister vojskám Civilnej obrany, jeden minister Železničnému vojsku a minister obrany Armáde Slovenskej republiky.
O tomto bola viackrát diskusia aj v Rade obrany štátu, aj odborníci sú naklonení tomu, aby sa Železničné vojsko jednoznačne transformovalo pod Armádu Slovenskej republiky, či to už bude ženijná brigáda alebo iné zoskupenie, to už nech posúdia odborníci. Jednoznačne, aby bolo jednotné velenie, lebo si myslím, že počet vojakov, ktorí tam slúžia, ide asi o 1 800 vojakov, je veľký aparát, v podstate sa tu zdupľuje velenie. Keď si to prepočítate na finančné prostriedky, tak vychádza okolo pol miliardy Sk a myslím si, že by sa tieto peniaze mohli efektívnejšie využiť.
Čiže vzhľadom na to a vzhľadom na moju argumentáciu podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem prijať takéto uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o Železničnom vojsku a žiada vládu Slovenskej republiky, aby pripravila takú transformáciu Železničného vojska, aby sa Železničné vojsko stalo súčasťou Armády Slovenskej republiky."
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej sa ústne do rozpravy prihlásil pán poslanec Tuchyňa.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predseda,
chcela by som doplniť svojho predrečníka tiež tým, že si neviem predstaviť, aká efektivita bude, keď sa tento zákon schváli. Podľa mňa je celkom pochybné hovoriť o tom, že dôjde k nejakému efektívnejšiemu využitiu rozpočtových prostriedkov pri plnení úloh ministerstva dopravy alebo neviem koho. Tak ako spomenul pán poslanec Sitek, na 1 800 vojakov je určite nabalené množstvo úradníckeho aparátu, ktoré by sme mohli odbúrať, keby Železničné vojsko neexistovalo.
V samotnej dôvodovej správe sa hovorí, že Železničné vojsko od svojho vzniku preukázalo schopnosť zabezpečiť plnenie úloh pri obrane štátu. Samozrejme, že dosiahlo aj významné úspechy pri komplexnej rekonštrukcii tratí a mostov a pri riešení iných krízových situácií, ale toto všetko by sa rozhodne mohlo diať aj vtedy, keď celé vojsko bude pod velením ministerstva obrany, čo je určite z hľadiska byrokratického štátneho aparátu jednoduchšie, a hlavne sa ušetria mzdové prostriedky, o ktorých sa neustále opakuje, že nie sú a nevieme napĺňať príjmy štátneho rozpočtu. Tak tu je jedna možnosť, kde by sa v rozpočte mohli nejaké peniaze ušetriť a dať niekam inam, kde je to omnoho dôležitejšie. Prikláňam sa k tomu, aby sa tento návrh zákona neprerokúval.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
chcem varovať členov parlamentu pred extrémizmom pri prijatí rozhodnutia o prepodriadení Železničného vojska pod Generálny štáb Armády Slovenskej republiky.
Chcem upozorniť, budem vystupovať v rozprave, ale chcem upozorniť, že návrhy, ktoré boli prednesené, sú scestné a sú prinajmenej nedomyslené. Takéto aktivity sú vyvíjané už štyri roky. Snažil som sa zabrániť takémuto kroku, pretože existuje nejaké poučenie vo vzťahu k Železničnému vojsku z Českej republiky. Krok, ktorým sa zrušilo Železničné vojsko, mal nedozerné ekonomické dosahy z takéhoto rozhodnutia. Ak prepodriadime Železničné vojsko pod Generálny štáb, tak po čase zanikne, pretože bude nechceným príveskom Armády Slovenskej republiky, nebude mať účelovo prideľované zdroje na svoju existenciu, na svoju funkčnosť a postupne na úkor neho si bude riešiť Armáda Slovenskej republiky svoje problémy. Preto by som prosil o triezvy pohľad na existenciu Železničného vojska.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
Železničné vojsko, ktoré vzniklo v bývalej Československej republike a bolo súčasťou Československej ľudovej armády, toto Železničné vojsko vzniklo v situácii, ktorá bola počas studenej vojny podľa ideológov marxizmu-leninizmu normálna a táto normalita pozostávala z toho, že sa všetci pripravovali na útok na Mohan - Rýn a ďalej na Londýn. A toto Železničné vojsko malo pripravovať presuny celých armád z Východu na Západ. Na to bolo vytvorené Železničné vojsko. Ale teraz sa Slovenská republika nepripravuje ani na útok na Mohan - Rýn, ani na útok, neviem, na Lenu alebo Tisu. Takže nevidím dôvod, prečo by armáda, ktorá pozostáva z 35 tisíc vojakov, mala mať osobitné Železničné vojsko. To je skutočne schizofrénia a myslím si, že aj v rámci strednej Európy nijaký štát nemá nijaké Železničné vojsko. Len malá Slovenská republika a ešte menšia armáda má Železničné vojsko. Je to smiešne a je to paródia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som zdôrazniť, že nikto nehovorí o zániku Železničného vojska. Hovoríme len o jeho presune pod velenie Armády Slovenskej republiky, pod Generálny štáb, a tam môže vykonávať svoje funkcie ako ženijná časť Armády Slovenskej republiky. Nechal by som na zváženie, hovoril o tom jednak bývalý minister, a som zvedavý, čo o tomto bude hovoriť bývalý náčelník Generálneho štábu. Ak títo dvaja budú hovoriť približne podobne, tak asi... (Hlasy v sále.) No to hovorím preto, lebo sú to rozumní ľudia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Petrák.
Poslanec F. Petrák:
V mene troch poslaneckých klubov SOP, SDK a SMK dávam procedurálny návrh na vyhlásenie 10-minútovej prestávky pred hlasovaním o návrhu zákona o Železničnom vojsku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Najprv skončíme rozpravu, pán poslanec, a potom dám o vašom procedurálnom návrhu hlasovať. Pokračujeme v rozprave.
Ďalej sa prihlásil pán poslanec Tuchyňa.
Nech sa páči.
Poslanec J. Tuchyňa:
Pán predseda,
pán minister,
vážení kolegovia, kolegyne,
už viac ako dva roky poukazujem na to, že Železničné vojsko, vojská ministerstva vnútra nemajú potrebnú legislatívu na svoje fungovanie. Až teraz sa tu objavuje pokus Železničné vojsko legalizovať zákonom. Tento návrh ale predbieha základné a potrebné ústavné zákony - a tie sú v pláne legislatívnych úloh na tento rok - zákon o bezpečnosti Slovenskej republiky, zákon o obrane Slovenskej republiky, a keď máme prerokúvať zákon o Železničnom vojsku, tak až po týchto zákonoch.
Nie som proti Železničnému vojsku. Poznám jeho úlohy i miesto v systéme obrany štátu, ale nie je prijateľné, aby ozbrojené sily boli riadené z mnohých centier riadenia, aby každý z ministrov mal svoju armádu. Vláda vo svojom programovom vyhlásení rieši tento problém a chce znížiť počet orgánov velenia ozbrojených síl. Chcem poukázať na to, že tento návrh je nekompatibilný so štruktúrami členských krajín NATO, ale i krajín Európskej únie. K tomuto zákonu je doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ale táto nevystihuje podstatu, lebo právo krajín Európskej únie nepozná železničné vojsko, a tým nemôže byť kompatibilná s právom európskych krajín. Tieto krajiny poznajú len ozbrojené sily. A v štruktúre ozbrojených síl v týchto krajinách takéto železničné vojská jednoducho nie sú.
Ozbrojené sily týchto krajín, členských krajín NATO, Európskej únie, pretože sú to prakticky členské krajiny NATO, sú pod jednotným velením. Ako som už povedal, vláda vo svojom programovom vyhlásení jednoznačne deklaruje, že v jej období chce zabezpečiť vstup do NATO. Je potom možné takéto riešenie: začleniť železničnú brigádu pod jednotné velenie, zrušiť veľký riadiaci aparát Železničného vojska a nahradiť ho menšou operatívnou skupinou v rámci štruktúr velenia ozbrojených síl. Takéto riešenie má ešte dva aspekty. Vylúči sa pojem, vážení, nútenej práce, lebo vojaci tým, že pracujú na železnici, nevykonávajú výcvik, ale námezdnú, nútenú prácu. Je možné výcvik organizovať inak, tým, že vojaci nebudú pracovať na železnici, budú na nej pracovať železniční robotníci, a nezamestnaných máme dostatok.
Navrhujem, po prvé, v súlade s § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu a chcem odporučiť vláde, aby v reforme ozbrojených síl začlenila Železničné vojsko do štruktúry ozbrojených síl pod jednotným velením.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predseda,
chcem upozorniť poslaneckú snemovňu, že pán poslanec Tuchyňa vo svojom vystúpení zavádza poslancov, keď tvrdí, že tento legislatívny návrh predbieha ústavný zákon, najmä ústavný zákon o Rade národnej bezpečnosti a zákon o obrane. Ani jeden, ani druhý zákon nerieši problematiku a postavenie Železničného vojska. Práve tento navrhovaný zákon, ktorý sa opiera o dikciu nového branného zákona, rieši s konečnou platnosťou postavenie Železničného vojska. A pokiaľ sa argumentuje tým, že vojaci Železničného vojska vykonávajú nútené práce, tak je to nezmysel, pretože sa cvičia vo svojej odbornosti. Tak by sme potom mohli posudzovať aj nasadenie vojakov pri živelných pohromách a pri kalamitách. Na tomto sa argumentácia nedá stavať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Znovu by som chcela podporiť myšlienku, aby sa o takomto zákone nehovorilo, pretože keď si pozerám ten zákon, tak hneď v § 3 písmená b) a c) nie sú podľa mňa odôvodnené.
Písmeno b): "Železničné vojsko sa podieľa na plnení úloh pri záchranných, lokalizačných a tak ďalej prácach, keď je vyhlásená mimoriadna situácia." Tých mimoriadnych situácií sme v poslednom čase zažili dosť. Boli to povodne na východnom Slovensku alebo záplavy snehu na východnom Slovensku, ale všade nastúpila armáda. To znamená, že ženijné oddiely armády na toto jednoducho stačia. Na jednej strane hlásame myšlienku znižovania počtu armády. Keď sa bude znižovať počet armády, tak sa bude znižovať aj byrokratický riadiaci aparát, ale na druhej strane ideme vytvárať ďalší aparát k Železničnému vojsku.
Písmeno c) § 3: "Železničné vojsko sa podieľa na prevádzkovaní dopravy za brannej pohotovosti štátu pre potreby ozbrojených síl." Nuž, to je situácia, ktorá neviem kedy tu bola naposledy a dúfam, že ani tak ľahko nenastane, aby sme mali brannú pohotovosť štátu. Naozaj nevidím dôvod, aby existovalo samostatné Železničné vojsko.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
prosím, aby ste sa snažili a až budete rozhodovať o hlasovaní, aby ste brali do úvahy, že sme v sále dvaja, čo máme operačné a strategické vojenské vzdelanie, a porovnajte, či argumenty, na ktorých sa s generálom Tuchyňom zhodnem, sú také závažné, aby ste ich brali do úvahy. Bol by som rád, keby sme pochopili, že by sme sa nemali, aj keď sme my poslanci vyložene politický orgán Slovenskej republiky, dívať na rozpory v tomto zákone z politického pohľadu a doslova ich ignorovať. O čo ide? Je to zákon, ktorý má alebo sa veľmi dotýka vážneho obdobia, obdobia prechodu tohto štátu z mierového stavu do vojnového.
Vážení, len pár pripomienok. V tom čase treba riešiť presídlenie časti slovenského obyvateľstva z rôznych dôvodov. Nebudem o nich hovoriť. Treba rozvinúť armádu, to znamená, že sa narúša celkový systém celého riadenia, ktorý v republike máme. Vtedy treba zorganizovať - a to musí urobiť Generálny štáb, nikto iný to totiž nedokáže ani odborne, ani ľudsky - prípravu republiky na obranu bez ohľadu na to, ako sa bude nazývať ohrozenie, ktoré nám bude hroziť. Táto etapa sa nedá opakovať, tá sa dá urobiť iba raz. Preto vás prosím, berme do úvahy túto skutočnosť.
K samotnému zákonu. Na prvý pohľad je to veľmi sympatický, krátky, prehľadný zákon a veľmi potrebný zákon. V skutočnosti však má niektoré nedostatky, kvôli ktorým budem navrhovať, aby bol vrátený na dopracovanie. Chcem povedať, že som za zachovanie Železničného vojska a nesúhlasím s tými ľuďmi, ktorí s ním spájajú početný stav armády alebo inú odbornosť. Tak ako v civile nám nezíde na um ísť trhať zuby k očnému lekárovi, ani v armáde ženista nie je schopný nahradiť železničiara a železničiar ženistu.
Vážení, kým neskončíme v tejto republike transformáciu našej ekonomiky a celého systému riadenia, dovtedy, prosím vás, využime to, že Európa nepozná zákon o Železničnom vojsku. Nebráni to žiadnym doterajším požiadavkám ani záväzkom zahraničia, ani NATO, ani Európskej únii, ani nikomu, a nechajme ho bez ohľadu na to, kto bude vo vláde, či dnešná opozícia bude vládnuť, alebo bude v opozícii, neberme túto možnosť ministrovi dopravy a štátu. To je totiž jediná organizácia schopná rýchlo reagovať na pokyn ministra, pretože má na to zo zákona oprávnenie. Dokonca treba ešte vylepšiť jeho právomoci, aby mal právo požiadať ministra obrany alebo cez neho prezidenta, aby boli doplnené jednotky. Ak vznikne na Slovensku prírodná katastrofa veľkého rozsahu, ktorá sa dotýka dopravy, nie sme zatiaľ schopní, pretože nemáme legislatívu, prostredníctvom súkromných firiem ani žiadnym iným spôsobom zachraňovať a ratovať životy ľudí, pokiaľ ich treba prevážať. Minister dopravy má možnosti to urobiť a túto možnosť mu neberme.
Teraz k dôvodom. Úlohy a zloženie ozbrojených síl, brannú povinnosť, vojenskú službu, mimoriadne opatrenia aj organizáciu štátnej správy na úseku obrany určuje zákon číslo 351/1997 Z. z. Ďalšie podrobnosti dôležité pre obranu štátu definuje zákon o Armáde Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. v znení neskorších noviel. Podľa dikcie týchto zákonov, vážení, boli organizované aj príslušné odborné časti ministerstva, resp. celé ministerstvo, ministerstva vnútra sčasti, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sčasti, ale aj Generálny štáb. Návrh, ktorý je predložený, však robí zásah do tejto štruktúry, a aj keď nechtiac, narušuje organizačné štruktúry Generálneho štábu v období prechodu z mierového do vojnového stavu. Toto, bohužiaľ, v zákone nebolo doriešené. Je to teda najťažšie obdobie štátu a my sa s tým musíme vyrovnať. Som presvedčený, že sa to nedá len v rámci pripomienok v priebehu diskusie v pléne.
Tlač číslo 152 nepočíta napríklad so začlenením Železničného vojska do Armády Slovenskej republiky a jeho podriadenie sa plne náčelníkovi Generálneho štábu. Dokonca dôkazom je dikcia § 1, § 3 ods. 1 písm. c) a ods. 2 v § 3, tiež aj § 5 v ods. 1 v znení § 4. Dokonca aj v dôvodovej správe je dôkaz, že sa s tým nepočíta, o tom hovorí v stati 1 odsek 1, jeho štvrtá veta. Aké dôsledky by malo schválenie takto predloženého zákona pre Slovenskú republiku? V prípade rozporu názorov štátnych funkcionárov nebude Slovenská republika schopná vyriešiť, kto má prednosť, kto má pravdu a kto bude riadiť presuny v období prechodu do brannej pohotovosti. Chcem len pripomenúť, že v Slovenskej republike nemáme doriešené, a nie podľa rozhodnutia vojenských orgánov sú vyčlenené a uložené zásoby. Povedal by som, že ani v krátkom čase na to nebudeme mať finančné prostriedky. Bude teda navzájom proti sebe veľa presunov, keď sa budú prevážať a budú sa musieť prevážať civilné a vojenské zásoby a na toto nie je možné použiť dve armády. Mohlo by sa stať, že ozbrojené zložky vystúpia proti sebe a zablokujú celý systém dopravy.
Prečo tak tvrdo o tom hovorím? Podľa doterajších kompetencií Generálny štáb Armády Slovenskej republiky je povinný rozhodovať o všetkých pohyboch a prítomnosti tak v bojovej zóne, ako aj v tylovej zóne. Toto mu nemôže zobrať štát inak než zmenou vojenskej teórie a na základe toho zmenou vojenských kompetencií, ktoré budú rozhodovať o bojovej činnosti. Preto sú vytvorené, a hovoril som, že boli vytvorené štruktúry, orgány aj systém riadenia v Generálnom štábe. Vážení, to nie je niekoľko ľudí, za tým treba vidieť celé systémy odborníkov, ktorí sú niekoľko rokov odborne pripravovaní, a na základe toho potom sú v tom extrémne krátkom čase schopní takýchto rozhodovaní a zlaďovať takéto rozhodovania.
Upozorňujem, že schválením tohto zákona by sa systém narušil. Som presvedčený, že ak by sme odložili a dopracovali zákon a prijali ho - lebo som za prijatie tohto zákona, tak ako som v úvode povedal, až dovtedy, kým neskončíme transformáciu Slovenska -, tak sa nič pre Železničné vojsko nestane. Kým je Železničné vojsko pod ministerstvom dopravy, nepočíta sa podľa Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách do počtu armády. Nemá teda s počtom armády nič spoločné. Železničné vojsko financuje minister dopravy. Železničné vojsko je používané na potreby dopravy. Ak by v mieri bolo zaradené do armády, nesmú byť vojaci použití na opravu železničného zvršku a v podstate táto činnosť je prípravou na to, aby sme mali počas vojny dostatok odborníkov, aby to robili. Ak toto budeme ignorovať, celkom narušíme tento systém. Ale až dokončíme transformáciu a budeme mať vytvorené legislatívne rámce na to, že bude možné rozhodovať, tak ako je to v Rakúsku, v Nemecku alebo kdekoľvek na Západe za brannej pohotovosti štátu a ten systém Národná rada vytvorí, potom sa stane Železničné vojsko zbytočným. Som však presvedčený, že to bude trvať niekoľko rokov.
Súhlasím s pánom generálom Tuchyňom, že najhoršie, čo by sme mohli urobiť, by bola skutočnosť, že vytvoríme dve centrá riadenia ozbrojených síl. Je to nebezpečná vec a varujem pred tým. Nesúhlasím však v tom, že Železničné vojsko, ktoré v mieri robí výcvik podľa plánu schváleného ministrom dopravy, by malo charakter nútenej práce. Túto otázku sme v rokoch 1990 a 1991 veľmi precízne na vtedajšom Generálnom štábe Česko-slovenskej armády posudzovali, radili sa s právnikmi, robilo sa veľa expertíz, a preto bol aj vtedy zamietnutý návrh zrušenia Železničného vojska, lebo sa ukázalo, že nie je existencia Železničného vojska v rozpore so Základnou listinou práv a slobôd občanov. Preto sa nehodnotí, kým bude pod ministrom dopravy, ako nútená práca.
Dovoľte mi, aby som preto navrhol vrátiť zákon na prepracovanie a vyriešenie otázok a pred jeho čítaním alebo pred jeho pokračovaním aby bol požiadaný náčelník Generálneho štábu, aby vo výboroch predniesol odborné stanovisko a dal garanciu, že súhlasí s týmto zákonom. Bolo by to po prvýkrát v našej praxi, ale pri veľmi závažných vojenských otázkach je to v západných štátoch bežným zvykom, že pozývajú človeka, ktorému sa v prípade ohrozenia menia zásadným spôsobom kompetencie. Je vypočúvaný parlamentom, aby sa nemohol pre budúcnosť vyhovárať. Odporúčam preto takúto prax alebo tento systém zvážiť a prípadne na to vytvoriť podmienky. Teraz však navrhujem vrátiť zákon na dopracovanie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
chcel by som vás upozorniť, že tento zákon nemôže vo svojich kompetenciách riešiť postavenie a úlohy Železničného vojska počas brannej pohotovosti štátu a počas vojny. Takéto úlohy môže riešiť iný zákon, zákon, o ktorom sa zmienil pán poslanec Tuchyňa. Je to zákon o obrane Slovenskej republiky. Pretože v tomto zákone sú stanovené úlohy rezortom, a teda aj ministerstvu dopravy, môže sa v tejto časti riešiť i postavenie Železničného vojska počas brannej pohotovosti štátu a počas vojny. Tento zákon nemá túto kompetenciu. Týmto zákonom riešime mierové postavenie Železničného vojska. Toto si treba, prosím vás, uvedomiť. Po rozdelení federácie existoval tento druh vojska, myslím tým Železničné vojsko na Slovensku, na pololegálnej báze ako súčasť ozbrojených síl podľa federálneho branného zákona číslo 92/1949 Zb. Nový branný zákon číslo 351, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1998, síce legalizuje existenciu Železničného vojska ako súčasť ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale nešpecifikuje postavenie, úlohy a štruktúru vojska.
Vládny návrh zákona, ktorý bol pripravený už počas našej vlády, tento deficit odstraňuje. Existujú rôzne názory na existenciu tohto druhu vojska, jeho podriadenosť a efektívnosť. Existujú však aj rôzne názory na existenciu vojsk ministerstva vnútra alebo napríklad na podriadenosť takzvanej vládnej letky ministerstva vnútra. Všetky tieto názory sú viac-menej poznamenané určitým klientelizmom, a nie pragmatickým pohľadom na účelovosť a efektívnosť existencie týchto štruktúr. Pokiaľ nebude vytvorená na vládnej úrovni skupina expertov na zásadnú reformu ozbrojených síl zastúpená odborníkmi jednotlivých zložiek ozbrojených síl neodporúčam, aby sa prijímali unáhlené rozhodnutia na likvidáciu čo i len jedinej z nich. A prepodriadenie Železničného vojska pod Armádu Slovenskej republiky v tejto etape takto hodnotím.
Chcem znovu upozorniť na zlú skúsenosť Českej republiky s likvidáciou Železničného vojska. Rok po jeho likvidácii, v roku 1990, boli snahy o jeho znovuzavedenie z dôvodu, že Železnice Českej republiky neboli schopné plnohodnotne plniť niektoré úkony na železnici, ktoré predtým vykonávalo Železničné vojsko. Náklady na jeho výstavbu však boli také vysoké, že tento pokus stroskotal. Argumentácia, že režijné náklady ženijného vojska sú vysoké, neobstojí. Výkony, ktoré produkuje Železničné vojsko, ak obídem mobilizačné úlohy a úlohy počas brannej pohotovosti štátu, sú niekoľkonásobne vyššie než náklady na jeho réžiu. Niekomu nedá spať obrovský majetok Železničného vojska a niektorí poslanci Národnej rady sú preto takí aktívni, lebo sa o privatizáciu tohto majetku usilovali po celé štyri roky a ja som s tým musel tvrdo bojovať.
Prednostný však musí byť záujem štátu. Bola naštartovaná racionálna transformácia Železničného vojska, ktorá má za úlohu znížiť počty, zefektívniť štruktúru a znížiť náklady na činnosť vojska. Treba mu dať šancu túto transformáciu ukončiť a posúdiť jej efektívnosť.
Z toho dôvodu odporúčam, vážená poslanecká snemovňa, návrh vládneho zákona o Železničnom vojsku postúpiť do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko pán minister?
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci,
som rád, že sa rozprúdila taká živá diskusia o tomto vládnom návrhu zákona. Takisto je, myslím si, zaujímavé, že rôzne názory sa objavujú tak na strane koalície, ako i na strane opozície.
Chcem povedať, že od vzniku Slovenskej republiky a rozdelenia Železničného vojska bývalej ČSFR boli rozdielne názory na jeho potrebu, činnosť a pôsobnosť. Najlepšou odpoveďou na tieto otázky sú dosiahnuté výsledky Železničného vojska Slovenskej republiky v mierovej činnosti tak pri plnení úloh v rámci ozbrojených síl, ako aj v rámci rezortu dopravy. Vojenský odborný výcvik vykonáva Železničné vojsko na tratiach a objektoch rezortu dopravy, čím zabezpečuje svoju pripravenosť na plnenie odborných úloh v čase brannej pohotovosti a tento výcvik má tiež nezanedbateľný ekonomický význam pre rezort.
Ak môžem tak veľmi jednoducho povedať, Železnice Slovenskej republiky v súčasnej svojej ekonomickej situácii a vo vedomí ich transformácie nie sú a v dohľadnom čase ťažko budú schopné zabezpečovať úlohy, ktoré pre železnice vyplývajú ako pre strategicky významný rezort, alebo presnejšie, odvetvie dopravy za prípadnej mobilizácie alebo brannej pohotovosti. Ak by Železničné vojsko v rezorte dopravy tieto úlohy neplnilo, tak železnice a rezort dopravy na to nebudú mať prostriedky a nebudú mať na to odborný potenciál, kapacitu ľudí, strojov, zariadení.
Na druhej strane je, myslím si, odôvodnený predpoklad, že ak by táto činnosť prešla pod Armádu Slovenskej republiky, opäť uvedomujúc si súčasnú situáciu armády a finančných zdrojov ťažko možno predpokladať, že práve činnosti pre potreby železničnej dopravy by boli prioritou Armády Slovenskej republiky. Mám veľmi vážnu a reálnu obavu, že činnosť zabezpečenia obranyschopnosti na železniciach by bola týmto vážne ohrozená. Železničné vojsko existuje, aj keď možno zákonná úprava nie je celkom taká, ako by sme si želali, ale existuje, vykonáva svoju činnosť, nezriaďuje sa nové Železničné vojsko. Preto si myslím, že by bolo účelné pokračovať v procese, ktorý sa naštartoval transformáciou Železničného vojska a príslušnými legislatívnymi a inými rozhodnutiami o príprave legislatívy pre definíciu Železničného vojska, tak ako je tento vládny návrh zákona pripravený.
Takisto nesúhlasím s tým, že zákon nie je dostatočne pripravený na to, aby mohol byť prerokovaný. Nevylučujem, že ctená snemovňa nájde možno lepšie formulácie, lepšie definície niektorých častí zákona, niektorých paragrafov, ale na to je priestor v druhom čítaní o tomto návrhu zákona. Preto chcem poprosiť v mene vlády ctenú snemovňu, aby posunula tento návrh zákona do druhého čítania a aby sme sa v druhom čítaní vo výboroch pokúsili hľadať možno optimálnejšie formulácie, možno aj za účasti pána náčelníka Generálneho štábu, a aby sme prijali zákon, ktorý uvedie súčasnú existenciu Železničného vojska do nášho právneho poriadku osobitným zákonom. Myslím si, že by to bolo v prospech železníc, v prospech Železničného vojska, v prospech rezortu dopravy a v konečnom dôsledku aj v prospech obranyschopnosti Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.