Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Nebola to faktická otázka. Chcete reagovať, pán minister?
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Chcem reagovať. Jednak kvitujem určitý zámer pána poslanca Gašparoviča vyjadriť mi určitú azda až ľútosť nad tým, ako nezodpovedne konajú pracovníci rezortu. Ale chcem povedať, že možno to použijem pri inej príležitosti. V tejto súvislosti chcem povedať, že konanie neviedli proti Ivanovi Lexovi, poslancovi Národnej rady. Konanie viedli vyhľadávacie orgány, áno, áno, a inšpekcia sa prišla presvedčiť o tom, či takýto spis mal k dispozícii.
(Hlasy v sále.)
Parlament nemá imunitu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, prosím, nehádajte sa. Pán minister, prosím vás, odpovedajte alebo reagujte, nehádajte sa s poslancami.
Páni poslanci, prosím vás.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Parlament nemá imunitu, to si pletiete s vysokými školami. Tu prišiel vyhľadávací orgán za predsedom imunitného výboru a požiadal predsedu imunitného výboru o možnosť, o možnosť zaistenia tohto spisu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pánu ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Aké pilotné projekty bude ministerstvo školstva v tomto roku podporovať?"
Pán minister, nech sa páči, odpovedajte na otázku pani poslankyne Slavkovskej.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážené poslankyne a poslanci,
priznám sa, že celkom neviem, čo mám odpovedať pani poslankyni, pretože môžem teraz vymenovať zoznam projektov, ktoré ministerstvo školstva bude podporovať a príkladne niektoré urobím, pretože otázka pani poslankyne nie je dostatočné konkrétna, zrejme v doplňujúcej otázke spresní, o čo jej vlastne išlo, ale dovolím si odpovedať na otázku nasledovným spôsobom.
Ministerstvo školstva bude naďalej pokračovať v projekte bilingválneho vzdelávania na bilingválnych sekciách gymnázií v Slovenskej republike, ktoré vznikli na základe bilaterálnych medzirezortných dohôd v spolupráci s Francúzskom, Veľkou Britániou, Španielskom, Talianskom, Nemeckou spolkovou republikou, Rakúskom a Belgickom.
Ďalší pilotný projekt, ktorý budeme otvárať v tomto roku, je pilotný projekt v súvislosti s novo pripravovanou koncepciou maturitnej skúšky v zmysle programového vyhlásenia vlády, ktorý chceme realizovať ako pilotné testovanie žiakov 4. ročníka gymnázií Bratislavského kraja, a to konkrétne z matematiky, slovenského jazyka a literatúry a anglického jazyka prostredníctvom Metodického centra na Exnárovej ulici v Bratislave. Výsledky tohto pilotného projektu by sme chceli rozšíriť v budúcom roku na ďalšie školy na Slovensku a postupne pripraviť prechod na náročnejšiu formu maturitnej skúšky v duchu programového vyhlásenia vlády.
Ďalej budeme podporovať projekt podpory vytvárania partnerských vzťahov medzi cvičnými a reálnymi firmami. Týka sa to odborného vzdelávania, konkrétne projektu alebo nadväznosť na Projekt SR 3 - rozvoj obchodného vzdelávania a ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republike, ktorý je slovensko-nemeckým projektom a bude podporovaný v oblasti vzdelávacích aktivít pre učiteľov odborných ekonomických predmetov, pilotných obchodných akadémií a obchodných stredných odborných škôl alebo stredných odborných učilíšť v Banskej Bystrici, v Prešove, v Bratislave a v Púchove.
Ďalej by som rád spomenul projekt Phare, ktorý sa formálne skončil a ktorý sa uskutočňoval v priebehu minulého volebného obdobia, týkal sa reformy odborného vzdelávania a prípravy, do ktorého bolo zapojených 20 pilotných škôl, z toho 8 stredných odborných škôl a 12 stredných odborných učilíšť. Ministerstvo školstva bude v tomto poslednom roku, teda v štvrtom roku, podporovať realizáciu záverečnej etapy experimentálneho overovania študijných a učebných odborov a rozširovania poznatkov z modulárneho spôsobu vyučovania na ostatné školy. Je to projekt, v ktorom nadväzujeme na činnosť predošlého ministerstva.
Ministerstvo školstva, a tým by som skončil túto informáciu alebo odpoveď na vašu otázku, pripravuje pre rok 1999 ďalší pilotný projekt, ktorý sa volá Zavedenie grafických systémov do odborného vzdelávania stredných škôl. Cieľom tohto pilotného projektu je príprava absolventov v oblasti strojárstva, elektrotechniky, staviteľstva, dopravy, ktorí majú vedomosti a zručnosti v oblasti grafických systémov. Uvedené je podmienené požiadavkami trhu práce na absolventov technických odborov.
Vážená pani poslankyňa, viac som nevedel povedať, mohol by som vymenovať projekty v oblasti vedy a techniky, možno vysokých škol, ale rád si vypočujem vašu doplňujúcu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Slavkovská, máte doplňujúcu otázku?
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne. Je mi jasné, pán minister, že ste s tým mali veľké problémy, viem, že dnes pán štátny tajomník Szigeti, ktorý to dostal na starosť, mal hlavu v smútku, pretože ani netušil, čo sú to pilotné projekty, ale to neprekáža. Ja som mala na mysli ten úplne najnovší, a to zavádzanie informačných technológií v základných a stredných školách, na ktorý sme odsúhlasili účelové viazanie finančných prostriedkov v novom štátnom rozpočte 20 miliónov korún, pričom 10 miliónov sa akosi zobralo, viazalo sa to v kapitole ministerstva školstva, 10 miliónov z rezervy vlády a 10 miliónov z VPS z výdavkov 002, ktoré sú určené na telovýchovu, šport, školstvo, podporu mládeže, zdravotnícke, sociálne, humanitné, charitné a iné účely.
Takýto projekt sa začal už rozvíjať v projekte Phare, o ktorom ste tu hovorili, čiže nie je veľmi jasné, že načo týchto 20 miliónov, ktoré sa môžu ako kapitálové výdavky zísť celkom niekde inde, napríklad dalo by sa opraviť z toho asi 10 zatekajúcich striech, s ktorými máme všetci veľké problémy, teda aj vy.
Z dobre informovaných zdrojov ministerstva som počula, že medzi vašimi najbližšími spolupracovníkmi vo vysokých funkciách na ministerstve školstva aj vo vašom okruhu by som povedala najbližšej rodiny sa nachádzajú ľudia, ktorí podnikajú v oblasti výpočtovej techniky. Takže mám taký pocit, že treba niekomu zabezpečiť štátnu objednávku. Samozrejme, že informačná technológia, jej zavádzanie v školách, to je veľmi záslužná činnosť, ale už keď ste chceli vykonávať takú záslužnú činnosť, neviem, prečo ste to nedali zaviazať jednotlivým krajským úradom, ale ste to zaviazali na ministerstve školstva, dokonca ste žiadali poslancov, aby hlasovali za taký návrh rozpočtu, ako bol daný. Nechýbalo vám tých 20 miliónov kapitálových výdavkov. Potrebujete to zabezpečiť pre niektorých ľudí.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa, dovolím si vás ubezpečiť, že pán štátny tajomník vie, čo sú to pilotné projekty. U vás o tom pochybujem. Úprimne vám to poviem. (Potlesk). Inak by ste svoju otázku položili konkrétnejšie, a mohli by sme hovoriť o vecnej odpovedi na vaše takpovediac obvinenia, pretože obviňujete ľudí bez toho, aby ste mali absolútne žiadne dôkazy. Možno ste sedeli vo výbore alebo nesedeli, lebo aj to často robíte, keď pán poslanec Harach, predseda výboru, navrhol 20 miliónov na zavádzanie informačných technológií. O pilotných projektoch sa nehovorilo. Z jeho úst vyplynulo, že nemá táto republika na to, na čo by sme potrebovali, aby sme každej základnej škole a každej strednej škole na Slovensku dali možnosť vybudovať počítačovú učebňu a pripojili ju na internet. Preto pán predseda výboru použil slovo pilotné školy, pretože môžeme vybrať z toho množstva škôl, ktoré máme, len niektoré, ktorým dobudujeme počítačové učebne za tých 20 miliónov, o ktorých ste hovorili.
Poviem vám jednu smutnú správu, pani poslankyňa, že som nedávno navštívil Rakúsku republiku a stretol som sa s pani ministerkou základných a stredných škôl pani Gérerovou, ktorá mi povedala, že v Rakúskej republike všetky základné a stredné školy sú pripojené na internet. U nás, bohužiaľ, nie. Je to asi 10 % škôl a návrh pána poslanca Haracha smeruje tým smerom, aby sme vytvorili priestor, že sa tento rozdiel medzi vybavenosťou, materiálnou vybavenosťou našich škôl a povedzme našimi vyspelejšími susedmi bude zmenšovať. Len v tomto zmysle zaznel ten návrh a možno vaša otázka mala smerovať ku kolegovi Harachovi, s ktorým predpokladám, že máte možnosť častejšie diskutovať na pôde výboru ako ja. Ja som to podporil jednoducho preto, že si myslím, že je to užitočné a že to treba urobiť a v žiadnom prípade nie preto, že môj brat podniká v oblasti výpočtovej techniky. To je hlúpe obvinenie z vašej strany, zodpovedá to vašej úrovni, takéto hlúpe obvinenie z vašej strany, zodpovedá to vašej úrovni, pretože rovnako vy ako ja viete, že ak sa čokoľvek bude pre školy kupovať, bude sa to robiť verejným obstarávaním, a rozhodne nie takým, aké ste robili vy, kde ste napríklad vo verejnom obstarávaní na školské stravovanie vyhlásili za víťaza súťaže všetky tri firmy. Čo ste od nich dostali, pani poslankyňa? Môžete to verejne povedať? Čo ste od nich dostali, keď vaša pracovníčka pani Máčajová má auto, má telefón a neviem čo všetko a dnes je za to vyšetrovaná. Áno, prosím, takto to je. Vy ste hrubo porušili zákon o verejnom obstarávaní, to je doložený fakt, na ministerstve sú o tom papiere, keď ste vo verejnej súťaži, kde má vyhrať jeden, vyhlásili za víťaza súťaže tri firmy. Rovnako vás môžem obviniť ako vy mňa. Prosím, keby ste to nerobili a príďte sa pozrieť, máte na to všetky poslanecké oprávnenia, keď urobíme verejné obstarávanie na 20 miliónov, ktoré budeme chcieť, aby školy boli vybavené výpočtovou technikou, ako sa robilo výberové konanie, kto sedel v komisii a prečo vyhrala firma, ktorá to výberové konanie vyhrá. Dám vám všetky podklady k dispozícii, ale hlúpe obvinenia, prosím vás, si nechajte pre seba. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Piatu z vyžrebovaných otázok položil poslanec Prokopovič ministrovi Kukanovi. Otázka znie: "V poslednom období sa zahraničnopolitické aktivity vlády sústredili predovšetkým na plnenie takzvaných kodanských politických kritérií v rámci integračných snáh Slovenskej republiky. Nezabúda sa pritom na prezentáciu Slovenska v zahraničí v oblasti kultúry, napríklad Štefánik, veľké jubileum v roku 2000 a tak ďalej?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
ctené panie poslankyne, páni poslanci,
najskôr by som chcel ubezpečiť pána poslanca Prokopoviča, že popri plnení politických kritérií nezabúdame ani na prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí v kultúrnej oblasti. Kultúrne pôsobenie v zahraničí je prirodzenou súčasťou slovenskej zahraničnej politiky. Je účinným nástrojom pri integrácii Slovenska do Európskeho i celosvetového spoločenstva a pri vytváraní priaznivého objektívneho obrazu Slovenskej republiky v zahraničí. Ministerstvo zahraničných vecí realizuje kultúrne pôsobenie v rámci zastupiteľských úradov a vo vybraných krajinách i prostredníctvom slovenských inštitútov. V súčasnosti pôsobí v zahraničí osem slovenských inštitútov, a to v Berlíne, v Budapešti, v Bukurešti, v Moskve, v Prahe, v Sofii, vo Varšave a vo Viedni. V rámci rozvoja siete zastupiteľských úradov v rokoch 1999 - 2000 sa ráta s tým, že ministerstvo zahraničných vecí zriadi dva nové slovenské inštitúty, jeden v Bruseli a ďalší v Paríži. Z hľadiska dlhodobého horizontu sa pripravuje otvorenie slovenského inštitútu aj v Spojených štátoch.
Doterajšie poznatky z kultúrneho pôsobenia ministerstva zahraničných vecí potvrdzujú, že ciele a úlohy slovenských inštitútov pri prezentácii Slovenska v zahraničí sú nezastupiteľné. Prostredníctvom nich sa darí prezentovať špičkové oblasti slovenského umenia, výtvarné a hudobné umenie, divadlo, literárno-prekladateľské aktivity, pamiatky a predmety kultúrneho dedičstva, spôsoby ochrany a uchovávania muzeálnej historickej a etnografickej zbierky, ale aj ľudovoumeleckú výrobu a folklór, čím sa postupne napĺňa pôvodný zámer vyprofilovať pôsobenie slovenských inštitútov v zahraničí tak, aby sa stali synonymom Slovenska v zahraničí, tak ako sú synonymami svojich krajín Francúzsky inštitút alebo British Council.
V súčasnom období ministerstvo zahraničných vecí venuje mimoriadnu pozornosť projektom a podujatiam, ktorými si široká slovenská, ale aj svetová verejnosť pripomína významné výročia a osobnosti, ako aj historické udalosti našich a svetových dejín. Osemdesiate výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika, ktoré si pripomíname v tomto roku, a 120. výročie jeho narodenia, ktoré si pripomenieme v roku 2000, poskytuje jedinečnú príležitosť upozorniť širšiu medzinárodnú verejnosť na túto výnimočnú osobnosť a prostredníctvom nej aj na demokratické tradície, ku ktorým sa súčasné Slovensko hlási. Ministerstvo zahraničných vecí v súčinnosti so zastupiteľským úradom v Paríži prišlo s iniciatívou usporiadať široko koncipované oslavy Štefánikovej druhej vlasti vo Francúzsku. Cieľom série podujatí, do ktorých sú zainteresovaní významní predstavitelia a osobnosti francúzskeho politického, kultúrneho a spoločenského života, je podchytiť čo najširšie spektrum publika nielen v Paríži, ale aj v ďalších regiónoch Francúzska. Medzi najvýznamnejšie podujatia patria slovensko-francúzske kolokvium pod záštitou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky na tému Milan Rastislav Štefánik - astronóm, vojak, veľká francúzskoslovenská a európska osobnosť. Toto kolokvium sa uskutočnilo predvčerom v Maison de la Europe za účasti popredných slovenských a francúzskych historikov. V ten istý deň sa uskutočnilo slávnostné otvorenie výstavy Milan Rastislav Štefánik - astronóm, vojak a politik za účasti ministra kultúry Slovenskej republiky. Táto výstava bude reinštalovaná v ďalších šiestich francúzskych mestách a následne v budúcom roku ministerstvo zahraničných vecí predstaví túto výstavu v Ríme, Bruseli, Londýne, Prahe, vo Varšave, v Budapešti, Berlíne, Viedni, Moskve, Sofii, Bukurešti a v Spojených štátoch.
Ďalej 4. a 5. mája tohto roku sa uskutoční slávnostný ceremoniál odhalenia sochy Milana Rastislava Štefánika na terase Medónskeho observatória za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý pri tejto príležitosti bude mať rokovanie so svojím francúzskym partnerom. Počas celých osláv udelí ministerstvo zahraničných vecí a zastupiteľský úrad v Paríži pamätné medaily s portrétom Milana Rastislava Štefánika, významným predstaviteľom francúzskeho politického, kultúrneho a spoločenského života, ako aj predstaviteľom francúzskej armády. Ministerstvo zahraničia pri príležitosti významných výročí Štefánika podporilo vydanie knihy Milan Rastislav Štefánik v myšlienkach a v obrazoch, ktorá vychádza v slovenskej, francúzskej a anglickej mutácii a mapuje prierez jeho života a diela. Tento projekt je súčasťou širšej koncepcie ministerstva zahraničia v oblasti prezentácie Slovenska v zahraničí vo forme výstav a sprievodných podujatí k výročiam významných osobností a historických udalostí.
Rad podujatí venovaný Štefánikovi koncepčne nadväzuje na podobný typ prezentačných akcií venovaných osobnosti Alexandra Dubčeka pri príležitosti 30. výročia česko-slovenskej jari 1968, ktoré sa uskutočnili na pôde zastupiteľských úradov a slovenských inštitútov v zahraničí a na ktoré nadviaže projekt venovaný 10. výročiu zamatovej revolúcie v roku 1989, ktoré si tohto roku pripomenieme.
Mohol by som ďalej vypočítavať niektoré akcie, ktoré sa uskutočňujú v oblasti kultúry, ale dúfam, pán poslanec, že aj tento výpočet konkrétnych vecí, na ktorý ste sa spytovali, je dôkazom toho, že v tejto oblasti sa postupuje zodpovedne a aktívne a že sa jej venuje náležitá pozornosť.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Prokopovič, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec P. Prokopovič:
Ja sa len chcem poďakovať pánu ministrovi za skutočne vyčerpávajúcu odpoveď, plne uspokojivú, ktorá nevyžaduje doplňujúcu otázku.
Ďakujem pekne, pán minister.
Predseda NR SR J. Migaš:
Šiestu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "Ako hodnotíte Európsku komisiu z pohľadu zverejnenej vyšetrovacej správy?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Európska komisia vyvodila zo správy výboru nezávislých expertov alebo takzvanej rady múdrych závery a v utorok 16. marca podala demisiu. Stalo sa to po prvý raz v 42-ročnej histórii tohto orgánu. Podľa správy je európska komisia kolektívne zodpovedná za stratu kontroly nad aparátom komisie, za prípady zlého hospodárenia, sprenevery a ďalšie nezrovnalosti. V zverejnenej správe neboli obvinení menovite jednotliví komisári, ale Európska komisia ako celok.
Vláda Slovenskej republiky zobrala túto demisiu na vedomie. Je potrebné vyzdvihnúť, že Európska komisia na seba prevzala politickú zodpovednosť za v správe obsiahnuté obvinenia a vyvodila z toho politické dôsledky. Ako zaznieva z väčšiny členských štátov Európskej únie, kríza Európskej komisie neoslabí integračné procesy v Európe, naopak, môže ich posilniť.
Udalosti z utorka tohto týždňa ukázali, že Európska únia je schopná konkrétne a jednoznačne zareagovať aj v situáciách, ktoré sú pre inštitúcie nepriaznivé alebo kompromitujúce. Dôsledkom krízy by malo byť v budúcnosti prehĺbenie kontrolných mechanizmov v rámci európskych inštitúcií.
Pokiaľ ide o prebiehajúcu činnosť nemeckého predsedníctva Európskej únie, nemecká vláda poukazuje na skutočnosť, že členovia Európskej komisie zostanú v úrade do vymenovania svojich nástupcov, čím sa zabezpečí plnenie úloh týkajúcich sa predovšetkým Agendy 2000. V súčasnosti je potrebné, aby sa zachovalo efektívne fungovanie Európskej komisie a cez štrukturálne reformy sa definitívne vylúčilo zopakovanie chýb a nedostatkov z minulosti.
Na Slovensko a jeho snahy o začlenenie do skupiny krajín rokujúcich o vstupe do Európskej únie by demisia Európskej komisie nemala mať nepriaznivý dosah. Európska únia sa bude usilovať o rýchle, nové obsadenie Európskej komisie. Odstúpenie Európskej komisie ponúka príležitosť k dôslednej obnove, čo môže byť novým impulzom k obnoveniu väčšej dôvery v inštitúciu Európskej únie, a tým aj väčšej transparentnosti fungovania.
Pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Slavkovská, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán minister,
vypočula som si teda správu o tom, čo som sa dozvedela aj v novinách. Ja som chcela vedieť váš názor na to, čo sa to vlastne v tej Európskej komisii udialo. Tá vyšetrovacia správa jasne ukázala bahno, na ktorom Európska únia stojí. Poukázala na rôzne podvody, chyby a nedodržiavanie predpisov, na zlé hospodárenie, a čo je najhoršie, na nadržiavanie jednotlivým vyvoleným krajinám a neprijateľný lobizmus, inak povedané korupciu. Odhalilo sa pokútne zadávanie zákaziek, vyberanie a zamestnávanie súkromných firiem prepojených s ľuďmi okolo Európskej komisie. Prejavil sa hyenizmus v tom, že úradník, ktorý na tento marazmus poukázal ešte v minulom roku, bol okamžite odstránený, aby sa celá nechutná záležitosť ututlala a Európska komisia si šafárila ďalej. Komisári začínali s realizáciou rôznych projektov, na ktoré ani nemali dostatočné finančné prostriedky, takže boli vopred odsúdené na zánik. Ibaže, keďže to boli projekty už partnerské, príslušné krajiny boli tlačené na zloženie svojich 50 % na projekty, to sa tak napríklad evidentne dialo v školstve v programe Leonardo.
Preto sa vás pýtam, pán minister, tak toto je ten cieľ, ktorý v zahraničnej politike chcete dosiahnuť? Treba naozaj robiť všetko pre to, aby sme sa dostali do Európskej únie, kde vrcholový manažment podvádza a pestuje korupciu?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem, pán predseda.
Pani poslankyňa, keď som počúval to, čo ste začali čítať, mal som také rôzne asociácie, že mi to niečo pripomína, možno aj tu doma na Slovensku nedávno. No ale k tomu, čo hovoríte.
Áno, súhlasím s vami, že akákoľvek inštitúcia, ktorá potrebuje pre svoje fungovanie byrokratický aparát, často dochádza k situácii, že tento byrokratický aparát, a v Európskej komisii sú ich skutočne desiatky a stovky, vytvorí takú veľmi mocnú silu, ktorá vie veci ovplyvňovať. Správa rady múdrych ukázala, že áno, v praxi Európskej komisie boli nešváry a boli negatívne veci, tak ako ste o nich hovorili. Myslím si, že povzbudzujúce je to, že pritom, keď bolo na to poukázané, mali tú silu a podali demisiu, že sa nesnažili nejakým spôsobom tieto veci zakrývať, vysvetľovať alebo nejakým spôsobom ich interpretovať. A práve v tom si myslím, že je určitá nádej alebo proste záruka, že v budúcnosti nebude možné tieto veci opakovať a že v skutočnosti v budúcnosti budú musieť omnoho priehľadnejšie a jasnejšie fungovať.
Nemecký kancelár Schröder povedal, že každá kríza má v sebe zakódovanú šancu na obnovu alebo na pozitívnu zmenu. A som presvedčený, že táto kríza Európskej komisie privedie skutočne k vyčisteniu tých vecí a že tieto celoeurópske inštitúcie budú fungovať efektívnejšie a lepšie. A o takúto účasť Slovenska máme v budúcnosti záujem a sme presvedčení, že Európa si dokáže vyriešiť tieto veci tak, aby to bolo skutočne na úžitok a na prospech všetkých krajín, ktoré sú súčasťou týchto organizácií.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister. Prosil by som vás, keby ste zostali za rečníckym pultom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene opozičných aj koaličných poslancov a v mene svojom zablahoželal k dnešným meninám Eduardom, čiže aj Eduardovi Kukanovi všetko dobré. Zajtra je Jozefa. Pán minister, všetko dobré. (Potlesk.)
Končím bod programu hodina otázok.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Po nej budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o mzdách ústavných činiteľov.
Procedurálny návrh má pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
chcem využiť príležitosť, že sú tu členovia vlády, lebo odídu. Dávam procedurálny návrh. Boli sme nedávno na ceste vo Veľkej Británii, kde na hodine otázok odpovedal pán Tony Blair, predseda britskej vlády, a ostatní členovia. Neexistovalo, aby na doplňujúcu otázku bola taká odpoveď, ako ju predviedol pán minister Palacka. Rokovací poriadok jasne hovorí, že poslanec, ktorý položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. A jediné, čo je tam obmedzenie, povedané v odseku 5, že prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty. Pán minister Palacka si svojvoľne vysvetlil § 131 hodiny otázok. Žiadam, aby v budúcnosti sa tieto veci neopakovali a aby k tým otázkam, ktoré som predniesol, dal do 30 dní písomnú odpoveď.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Ak dovolíte, ja by som chcela, aby mi chvíľočku venoval pozornosť hlavne pán minister Ftáčnik. Pán minister, môžem vás poprosiť o pozornosť?
Predseda NR SR J. Migaš:
Máte procedurálny návrh?
Poslankyňa A. Malíková:
Nie je to procedurálny návrh, ale je to protest proti urážlivému spôsobu, ktorý použil pán minister k odpovedi pani Slavkovskej. Pokojne ma môžete vypnúť, ale ja si myslím, pán minister, vyzeráte ako muž, tak by ste sa podľa toho mali aj správať a mali by ste sa pani poslankyni Slavkovskej ospravedlniť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prestávka 15 minút.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som pána podpredsedu Presperína, aby zaujal miesto za predsedníckym stolom, bude viesť rokovanie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, prosím vás, keby ste sa posadili na svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov.
Budeme pokračovať rozpravou, v ktorej teraz vystúpi pani poslankyňa Keltošová. Dávam jej slovo.
Nech sa páči.
(Ruch v sále.)
Páni poslanci, prosím vás, pokoj.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne,
dovoľte mi, aby som povedala pár poznámok na margo predkladania novely zákona.
Predmetný zákon sme pripravovali ešte v roku 1992 a neskôr v roku 1993 a myslím si, že tak ako tento zákon, aj ďalšie zákony by si už časom zaslúžili príslušnú novelu, ale nie v tomto zmysle. Chcem upozorniť znova na to, čo už tu odznelo z úst predsedu Najvyššieho súdu, že spomínaná novela bude mať skutočne mimoriadne dôsledky na sudcovský zbor. Myslím si, páni poslanci, či už z koalície, alebo z opozície, ktorí ste prišli do kontaktu so súdmi, že ste takisto zaregistrovali preťaženosť súdov. Súdy majú stovky, ba tisíce reštančných vecí. Súdne spory sa ťahajú niekedy polroka, niekedy rok, niekedy aj viac. Čo mňa najviac mrzí, je, že takouto novelou zákona vlastne krátkozrako prelievame alebo vyberáme z jedného vrecka peniaze a do druhého vrecka vkladáme. Teraz hovorím o štátnom rozpočte.
Vo svojej minuloročnej praxi som sa stretávala nezriedka s prípadmi neplatičov výživného na maloleté deti. Neviem, či všetci o tom viete, ale v tom prípade, ak neplatiči - to už je jedno, či je to otec alebo matka - neplatia výživné, túto povinnosť preberá štát. Nehovorím teraz, že všetci rodičia, ktorým boli zverené deti, sa obracajú automaticky, ale je ich veľmi veľa a ich počet rastie. Čiže ja sa pýtam, či táto novela, ktorá bude sudcov demotivovať, keď skutočne prípady vymáhania výživného sa ťahajú niekoľko mesiacov, či toto je rozumné, ak budeme šetriť v štátnom rozpočte na valorizácii platov sudcov a na druhej strane budeme vyplácať sociálne dávky maloletým deťom. Toto je môj prvý argument, ktorý by som vám dávala do pozornosti, aby ste zvážili, či sudcovia majú byť v tej skupine ústavných činiteľov - okrem iných argumentov, ktoré tu už odzneli a nechcem ich opakovať -, či majú byť v tej skupine ústavných činiteľov, ktorí nebudú mať nárok na valorizáciu platov v tomto roku.
Druhý argument, ktorý tu zatiaľ neodznel, alebo iba v časti vystúpenia predsedu Najvyššieho súdu, je naše smerovanie do štruktúr Európskej únie. Ak ste si pozorne prečítali posledný posudok Európskej komisie, bola tam pasáž, ktorá hovorila medzi odporúčaniami, že treba podporiť nezávislosť sudcov na Slovensku. Toto je jedna z podmienok nášho úspešného integračného úsilia. Takže ja sa pýtam, či takýto krok voči sudcom nie je kontraproduktívny k tej širokej aktivite, ktorú teraz vláda vyvíja spoločne aj s nami poslancami, ktorí sme členmi Európskeho integračného výboru, pri úsilí začleniť Slovensko do prvej skupiny krajín, s ktorými sa začne vyjednávanie. Je to zapísané v posudku Európskej komisie a myslím si, že v tomto prípade by vláda nemala konať kontraproduktívne ku svojim snahám smerom do zahraničia a nemala by vyslať takýto negatívny signál.
A do tretice by som chcela poznamenať na záver. Hovorilo sa tu o rozbujnenosti štátnej správy. Niektorý z poslancov tu uvádzal príklady o tom, že na určitom okresnom úrade sú nadstavy úradníkov. Ja by som vám chcela dať do pozornosti jeden fakt a ten je myslím principiálny. Ak ste odsúhlasili koaličnou väčšinou, že sa rozrástli rady štátnych úradníkov nielen na tých okresných úrovniach, to sú malé ryby, ale že máme vo vláde o troch štátnych tajomníkov viac, ktorí majú, samozrejme, nemalé platy, nemalé výhody, ktoré im z toho plynú vrátane áut, štátnych telefónov, sekretariátov, poradcov, s tým ste súhlasili. Ak ste súhlasili alebo neprotestovali ste proti tomu, že nová vláda nastúpila 30. októbra už so zvýšenými platmi oproti Mečiarovej vláde o 4 000 korún, že si nová vláda za dva mesiace práce dala kvartálne odmeny 40 000 korún, myslím si, vážená koalícia, že by ste nemali byť takí úzkoprsí voči sudcom, ústavným činiteľom, ktorí nemajú tieto ďalšie takzvané služobné pôžitky, ako majú ministri, štátni tajomníci a vedúci úradov.
Dúfam, že zvážite naše návrhy, ktoré už tu dali poslanci za HZDS, a vynecháte sudcov, prípadne aj prokurátorov z tejto novely zákona.
Ďakujem za pochopenie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Prosím, dávam jej slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
člena vlády tu nemáme, pardon, vážený pán minister, prepáčte, chcela som vás osloviť, len zle som pozerala,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení prítomní,
dovoľte mi, aby som hneď na úvod vyjadrila svoje rozhorčenie nielen nad tým, že zákon takéhoto obsahu bol do parlamentu predložený, ale i nad tým, že bol predložený v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore s rokovacím poriadkom a jeho § 89.
Podmienky skráteného konania sú, a keďže ide o sudcov, verím, že sa budú zaujímať o tento prenos tak trošku z právnej stránky, čiže podmienky skráteného konania sú po a) ohrozenie základných ľudských práv a slobôd. Čím sú ohrozené, alebo v čom sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, keď neprejde táto novela o znížení platov sudcov skráteným konaním? Dovolím si tvrdiť, že v ničom nie sú ohrozené základné ľudské práva a slobody. Ďalšia podmienka § 89 je, že skrátené legislatívne konanie sa uskutoční, ak je ohrozená bezpečnosť štátu. V čom je ohrozená bezpečnosť štátu, ak nebude v skrátenom legislatívnom konaní prijatý tento návrh novely? Dovolím si opätovne konštatovať, v ničom. Po c) ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Dovolím si tvrdiť, že tým, že urýchlene neznížite platy prostredníctvom skráteného legislatívneho konania, nehrozí štátu nič značné a už vonkoncom nie škoda, pretože pojem škoda v právnom predpise má svoj obsah a ten sa vôbec tohto legislatívneho návrhu nedotýka ani neohrozuje.
Teda, vážení právnici Slovenskej republiky a vážení sudcovia Slovenskej republiky, dozaista vnímate ako odborne erudovaní ľudia s právnickým vzdelaním, že tu evidentne došlo k porušeniu zákona, k porušeniu § 89, ktorý v rokovacom poriadku dáva presne stanovené tri podmienky na skrátené legislatívne konanie.
A takto, vážení odborníci z oblasti práva, sa v tomto parlamente od nástupu vládnej koalície permanentne porušujú zákony a rokovací poriadok. Takisto včera pri schválení skrátených legislatívnych konaní ďalších noviel bol takisto porušený § 89 rokovacieho poriadku.
Pokiaľ ide o obsah zákona, dovolím si uviesť, že jednoznačne s ním nesúhlasím. Týmto zákonom sa totiž reálne znižujú platy sudcov. Berie sa sudcom to, čo im už bolo priznané. Nedávno, pred hodinou otázok, v tejto snemovni boli uvádzané názory, že už v minulosti poslanci terajšej opozície, to jest v predchádzajúcom volebnom období, mali vyjadrovať a prezentovať tie názory, ktoré tu v parlamente uvádzajú, pretože dnes je to populizmus. Chcem uviesť, že ako exministerka spravodlivosti môžem s plnou zodpovednosťou uviesť, že tie názory, ktoré tu budem prezentovať, som prezentovala aj v minulosti a počas svojej funkcie som zastupovala záujmy sudcov a výrazne som sa zasadzovala za ich náležité finančné zabezpečenie a ohodnotenie ako jednu z podmienok v Európe uznávanú ako podmienku nezávislosti súdnictva.
Všetkým nám je jasné, že dôvodom predloženia prerokúvanej novely je zostavovanie štátneho rozpočtu. Vážení, dovoľte mi, aby som uviedla, že všeobecne sa uznáva pravda, že konštrukcia rozpočtu a jej príprava odhaľuje, odkrýva nielen hospodársky potenciál krajiny, ale i myslenie jeho zostavovateľov a ich stratégiu.
Nedávno v tlači k predloženému rozpočtu vládou Mikuláša Dzurindu bolo uvedené - dovoľte mi, aby som doslovne citovala -, že "pri pohľade na návrh štátneho rozpočtu do parlamentu Dzurindovou vládou nie je celkom jasné, čo je v horšom stave, či ekonomika, alebo myslenie zostavovateľov rozpočtu". Dovolím si uviesť, že tento citát nie je z denníka Slovenská Republika, ale z iného periodika. Ja si dovoľujem konštatovať, že v horšom stave je myslenie zostavovateľov rozpočtu a ich stratégia. Už včera vo svojom vystúpení som uviedla, že vláda nemá rozvojové programy, preto robí reštrikcie aj tam, kde to nie je vôbec náležité. Požadovať plnenie predvolebných sľubov v zmysle zvýšenia platov je už dnes každému úsmevné. Takáto politika vlády je pre našu krajinu nebezpečná a, žiaľ, práve občania budú niesť jej dôsledky a na základe týchto noviel aj tí, ktorí sa podieľajú na plnení úloh štátu.
Akcentujúc potrebu plnenia úloh štátu, nedávno predseda Slovenskej vlády pán Mikuláš Dzurinda sa obrátil na sudcov, aby pochopili ekonomickú situáciu a prejavili dávku vlastenectva. Táto výzva bola podľa môjho názoru viac než zaujímavá. Apelovať na to, aby slovenskí sudcovia, ktorí už prejavili veľkú dávku vlastenectva pri vzniku Slovenskej republiky a mali opätovne svoje vlastenectvo dokazovať a prejavovať finančným uskromňovaním, to je, nehnevajte sa, vlastne ignorácia ich postoja v minulosti.
Pri delení česko-slovenskej federácie totiž v Čechách sa časť súdnictva stala nefunkčnou, keďže sudcovia prešli do lepšie platenej súkromnej sféry. Na Slovensku po vzniku Slovenskej republiky vtedajšie ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením vyzvalo sudcov Slovenska, aby napriek vtedajšiemu nenáležitému finančnému ohodnoteniu zotrvali pri výkone svojich sudcovských funkcií. Môžem jednoznačne uviesť, že na Slovensku ani jeden okresný súd sa nestal nefunkčným tak, ako sa to stalo v Čechách. Ja som našim sudcom povďačná, že práve na základe prejaveného vlastenectva zotrvali v súdnictve pri výkone sudcovských funkcií. Plne si treba uvedomiť, že znefunkčnenie jedného piliera moci na Slovensku pri vzniku novej štátnosti, pri jej zakladaní by mohlo spôsobiť nemalé problémy.
Ak vláda Slovenskej republiky, konkrétne jej premiér, vyzýva z titulu vlastenectva k uskromňovaniu, podľa môjho názoru mala by ísť ona predovšetkým príkladom. Aké je to vlastenectvo a uskromňovanie sa vlády, keď si, ako pred chvíľou pani poslankyňa Keltošová už uviedla, zvýšila svoje platy o 4 000, keď za jeden až dva dni výkonu funkcií si priznala celomesačné platy? Aké je to vlastenectvo a uskromňovanie, ak si priznáva za dva mesiace 40 000 odmeny? A dokonca pani ministerka Schmögnerová ešte vyhlási, že verí, že to občania Slovenskej republiky pochopia.
Ako to majú občania chápať, keď od nástupu tejto vlády im životná úroveň rapídne klesá? Veď odmena 40 000 pre členov vlády za dva mesiace vysoko prekročila odmenu, akú dostávali počas výkonu svojej funkcie členovia Mečiarovej vlády. Aj veľké reči o zmrazovaní platov členov vlády dnes sa zdajú byť súčasťou, teda dnes sa zdajú byť len súčasťou celého komplexu zmrazovania, a dokonca znižovania platov sudcov, polície, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov a ďalších. Nie je bez zaujímavosti, že platy Mečiarovej vlády v roku 1998 neboli vôbec valorizované napriek tomu, že sme mali na to zákonný nárok, ale nikde sme sa tým do masovokomunikačných prostriedkov nešli chváliť, nikde sme to nezdôrazňovali, ale riadili sme ekonomiku štátu tak, a či sa vám to ľúbi, alebo nie, že vo viacerých ekonomických ukazovateľoch Slovenská republika bola na špici asociovaných krajín a viacerí politici západnej Európy konštatovali, že Slovenská republika v ekonomických parametroch spĺňa, opakujem, spĺňa podmienky na vstup do Európskej únie. Dnes, žiaľ, vážení zástupcovia vládnej koalície, už po niekoľkých mesiacoch vášho vládnutia sa táto skutočnosť nekonštatuje.
Ale vráťme sa k predloženému legislatívnemu návrhu a položme si otázku, aká bude finančná úspora po prijatí tohto legislatívneho návrhu. Už viackrát bolo konštatované, že je veľmi žalostná, t. j. úspora plus-mínus 25 mil. korún. Aj keď táto suma v predstavách bežného občana je veľmi veľkou a nesmiernou sumou, z hľadiska štátneho rozpočtu všetci viete, ktorí sa podieľate na jeho zostavovaní a pripomienkovaní, že je to minimálna suma.
Navyše, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ako exministerka spravodlivosti si dovolím upriamiť vašu pozornosť na jednu skutočnosť. Súdy Slovenskej republiky nie sú sústavou, ktorá čerpá len zo štátneho rozpočtu. Súdy svojou aktivitou sú sústavou, ktorá vlastne zarába do štátneho rozpočtu, to znamená, že v ich činnosti na základe súdnych poplatkov a iných poplatkov súvisiacich s návrhmi na konanie prinášajú do rozpočtu značný balík peňazí. V čase, keď som vykonávala funkciu ministerky spravodlivosti, robili sme výpočet a porovnanie sumy, ktorú dostávajú súdy z rozpočtu a ktorá prichádza do rozpočtu na základe ich činnosti, a konštatovali sme, že táto suma už v tom čase, keď boli súdne poplatky nižšie, a kauzy, o ktorých sa rozhodovalo, viete, že poplatky sa platia aj z výšky finančnej sumy, o ktorej sa rozhoduje, boli oveľa nižšie, tak už v tom čase sme konštatovali, že výdavky sa takmer rovnajú príjmom zo súdnej aktivity.
Túto skutočnosť vnímajú sudcovia a je im známa. Kladiem teda otázku: Ako má prerokúvaná novela motivovať sudcov k zvýšeniu ich aktivity? Vážení, my dnes požadujeme - a myslím - oprávnene od sudcov, aby zrýchlili súdne konanie, aby zvýšili svoju aktivitu. Nie som presvedčená, že táto novela prispeje k tomu, aby na súdoch došlo k urýchleniu prejednávania veci, o ktorých sudcovia rozhodujú, a že tým vyjdeme v ústrety aj našim občanom, ktorí oprávnene žiadajú zrýchlenie súdneho konania.
Zvážiac všetky uvedené skutočnosti, ktorých som sa vo svojom vystúpení len stručne dotkla, dovolím si vyjadriť na záver stanovisko, že navrhujem nepokračovať v prerokúvaní tejto novely a nepostúpiť ju do druhého čítania.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za vašu pozornosť.