Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za vystúpenie v rozprave.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Magvaši.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážené dámy,
vážení páni,
v tomto návrhu novely zákona, ktorý má pozastaviť uplatňovanie valorizačného mechanizmu úpravy platov vlastne u troch skupín, a to u ústavných činiteľov, u sudcov a prokurátorov, ako z rozpravy vyplynulo, najzávažnejšia záležitosť sa dotýka sudcov. Vystupujúci rôznymi argumentmi dávali návrhy na to, aby nedošlo k pozastaveniu uplatňovania valorizačného mechanizmu úpravy platov v roku 1999 u sudcov. Áno, je pravdou to, že vlastne skupina sudcov z týchto troch skupín je skupinou, ktorá by pri valorizácii vyžadovala najviac peňazí zo štátneho rozpočtu. Pre zaujímavosť uvediem štvrťročné nároky v prípade uplatňovania valorizačného mechanizmu v jednotlivých skupinách. U ústavných činiteľov to predstavuje vrátane 38-percentného odvodu na poistné štvrťročne 6,5 mil. korún, u prokurátorov 13,8 mil. korún, u sudcov 29,8 mil. korún štvrťročne. To znamená, že údaj, ktorý tu povedal pán predseda Najvyššieho súdu a ktorého sa dotýkali potom aj pani poslankyňa Keltošová a pani poslankyňa Tóthová, nie je celkom pravdivý. Ide o štvrťročný údaj, a to znamená v prípade uplatnenia takto znejúceho zákona úsporu zo štátneho rozpočtu 90 mil. korún u sudcov, teda nie 25 mil. To je dosť zásadný rozdiel.
(Hlasy z pléna.)
Však počítajte, 29,8 milióna je jeden štvrťrok, čiže za tri štvrťroky je to okolo 90 mil. korún. Takže vlastne z celkového objemu 200 mil. korún polovička je ovplyvnená samotnými sudcami, alebo väčšia časť je ovplyvnená kategóriou sudcov.
Chcel by som vás všetkých, panie poslankyne a páni poslanci, ubezpečiť o tom, že vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že základom fungovania právneho a demokratického štátu je rovnosť jednak zákonodarnej, výkonnej a sudcovskej moci, ako aj nezávislosť sudcov a prokurátorov. Tým by som chcel teda reagovať na spochybňovanie tohto predsedom Najvyššieho súdu. Vláda Slovenskej republiky si to plne uvedomuje. Ale vláda Slovenskej republiky v roku 1999 stojí aj pred závažnou úlohou. Je to jedna z najzávažnejších úloh vo vývoji Slovenskej republiky, a to je otázka stabilizácie ekonomiky tejto krajiny, čo môže alebo má pre budúcnosť Slovenska mimoriadne vážnu úlohu. Preto vláda mobilizuje všetky ľudské aj hospodárske činitele na to, aby sme takúto ťažkú ekonomickú situáciu čo najskôr preklenuli a nakoniec vyriešili v prospech ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky. Za takejto situácie je obzvlášť významná predovšetkým solidarita a pochopenie aj pre výnimočné, i keď nepopulárne opatrenia v odmeňovaní, ku ktorým patrí aj zmrazenie výdavkov na platy sudcov, ústavných činiteľov a prokurátorov.
Takže to principiálne, o čom tu teraz ideme hovoriť, je, či skupina sudcov je ochotná akceptovať solidárnosť s celým vývojom, ktorý v slovenskej ekonomike je, alebo sa chce stať výnimočnou skupinou pomimo ostatnej skupiny obyvateľstva. Čiže dominantná je tu otázka solidarity a pochopenia tejto výnimočnej situácie v Slovenskej republike.
Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že nárok na valorizácie platov sudcov a prokurátorov je zákonným nárokom, ktorý u sudcov predstavuje aj istú časť ich ekonomických garancií nezávislosti. Obdobne to však platí aj pre prokurátorov. Vláda chápe, že u sudcov a prokurátorov je plat jediným zdrojom ekonomického zabezpečenia, a preto požiadavku na dočasné pozastavenie rastu platov považuje za obzvlášť citlivú. Ale zároveň chápe a chce veriť, že ako sudcovia, tak aj prokurátori pochopia, že nejde o zachytenie ich nezávislosti, ale skutočne o vyjadrenie určitej solidarity ku všetkým obyvateľom tejto krajiny. Nevalorizovanie platov za deväť mesiacov v roku 1999 nie je v žiadnom prípade snahou o obmedzovanie nezávislosti sudcov a prokurátorov, predstavuje iba nevyhnutný ekonomický krok, ktorý nadväzuje na rovnaké úpravy pri odmeňovaní policajtov, colníkov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a iných štátnych zamestnancov.
Chcel by som vás teda poprosiť, aby ste odsúhlasili posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi ministrovi za jeho vystúpenie.
Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca. Konštatujem, že nie.
Pristúpime teda k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z diskusie, ktorá prebehla v prvom čítaní, vzišiel návrh, ktorý sa opakoval u troch diskutujúcich. Boli to pán Oberhauser, pán Engliš a pani poslankyňa Tóthová. Prečítam tento návrh, ktorý tu zaznel. Návrh znie: Neodporučiť predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pani poslankyne, prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Ďalej pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie.
Poslanec Š. Rusnák:
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152 z 5. marca 1999 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď vrátane gestorského výboru.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k tretiemu čítaniu o
vládnom návrhu zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 130).
Chcem pripomenúť, že v druhom čítaní sme schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy výborov (tlač 130a) a pozmeňujúci návrh, ktorý v mene skupiny poslancov podal poslanec Sopko.
Prosím spravodajcu poslanca Ivana Šimka, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.
Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania.
Pán poslanec Šimko, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V druhom čítaní bolo schválených viacero doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov jednak zo spoločnej správy a mimo iného aj z rozpravy bol schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Sopka. Tento pozmeňujúci návrh riešil vlastne dve otázky. Jednak skrátil lehotu, alebo teda skrátil obdobie pred voľbami na vytvorenie okrskov starostami a primátormi. Skrátil ju z pôvodných 45 dní pred voľbami na 30 dní pred voľbami. To bola časť pozmeňujúceho návrhu. A druhá časť pozmeňujúceho návrhu riešila veľkosť volebného okrsku s tým, že pôvodný návrh bol, aby okrsky boli zriaďované tak, aby ich vytváralo zhruba 2 000 voličov. Pán poslanec Sopko navrhol, aby sme to zjednotili s volebným zákonom alebo s pravidlami pre voľby do Národnej rady. A taktiež bol schválený návrh, aby teda ten počet občanov-voličov bol zhruba okolo 1 000.
Je potrebné si uvedomiť, alebo upozornil som počas druhého čítania, že predovšetkým skrátenie tejto lehoty je potrebné premietnuť do ďalších ustanovení návrhu vzhľadom na to, že okrsková volebná komisia sa mala vytvoriť, myslím, 40 dní pred voľbami, 45 dní pred voľbami mali byť vytvorené okrsky, 40 dní mali byť nahlásení členovia do okrskových volebných komisií a potom už mala začať konať niektoré úkony. A keď budú okrsky vytvorené len 30 dní pred voľbami, tak, samozrejme, nebude môcť byť 40 dní pred voľbami ustanovená okrsková komisia, nebude môcť robiť tie úkony, ktoré podľa iných ustanovení má robiť. Čiže bolo potrebné buď premietnuť skrátenie tej lehoty do iných ustanovení návrhu, tu sme však narazili na problémy technického rázu. Jednoducho ľudia, ktorí sa zaoberajú organizáciou volieb, nás upozornili na to, že zrejme by dochádzalo k veľkým organizačným problémom, ak by došlo k tomuto skráteniu, a z toho dôvodu odporučili, aby sme postupovali opačným spôsobom, nie premietnuť túto zmenu do ďalších ustanovení, ale aby sme vypustili túto časť zmeny, ktorú sme schválili v druhom čítaní v rámci návrhu pána poslanca Sopka. Prediskutovali sme to aj s pánom poslancom Sopkom, ktorý súhlasil s týmto postupom, a na základe toho predkladám pozmeňujúci návrh 30 poslancov, ktorý smeruje k tomu, aby sme v § 2 ods. 2, ku ktorému smeroval návrh poslanca Sopka, nahradili číslovku 30 znovu číslovkou 45, t. j. aby sme sa vrátili k tomu, čo bolo v návrhu zákona.
Je to návrh podľa § 85 ods. 3, keďže nemožno celkom povedať, žeby išlo o legislatívnotechnickú chybu, pri ktorej nie je potrebných 30 podpisov, ale ide o iný pozmeňujúci a doplňujúci návrh smerujúci k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia podľa ods. 1, a to sú tie ustanovenia, ktoré boli zmenené pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní. Z toho dôvodu, pán predsedajúci, odporúčam, aby sme hlasovali o tomto návrhu po skončení rozpravy v treťom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šimka.
Prosím, aby ste sa pripravili na prezentáciu a hlasovanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh bol schválený.
Podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím, páni poslanci, poslankyne, aby ste sa prezentovali a hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.
Poslanec I. Šimko:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem vám za prijatie tohto zákona. Tým sme otvorili možnosť definitívne na voľbu prezidenta občanmi.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 159. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážené dámy,
vážení páni,
návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, predkladá vláda Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, sa navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu z doterajších 3 000 Sk mesačne na 3 600 Sk mesačne a zo 16,20 Sk na 19,40 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5-hodinovom týždennom pracovnom čase. Účelom zmien zákona číslo 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274 o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov je nahradenie inštitútu minimálnej mzdy inou veličinou, konkrétne sumou 3 000 Sk, resp. 2 250 Sk na 1 500 Sk, ktoré sumy by mali byť výpočtovým základom na účely týchto zákonov upravujúcich poistné systémy.
Vzhľadom na skutočnosť, aby nedošlo k ohrozeniu základného práva na dôstojnú životnú úroveň zabezpečenú odmenou za vykonávanú prácu, vláda Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím poverenú členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslankyňu Kláru Sárközy, aby informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctená snemovňa,
dovoľte mi, aby som vám podala správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 159).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 143 z 2. marca 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 159), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 16. marca 1999.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na 10. schôdzi výboru dňa 16. marca 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 159), a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 160), s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil žiadny poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.
Slovo má pani poslankyňa Aibeková v rozprave.
Nech sa vám páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
prerokúvame ďalší bod programu a je tu predložený ďalší návrh zákona na skrátené legislatívne konanie. Aj keď niektoré návrhy zákonov, ktoré boli predložené úplne pragmaticky, poviem, že vláda musela predložiť na skrátené legislatívne konanie, pretože sa týkajú rozpočtu, a nemôžeme sa zaoberať skôr rozpočtom, kým neschválime tieto návrhy zákona, tak v tomto prípade to skutočne nebolo absolútne potrebné. My sme predkladali návrh zákona na úpravu minimálnej mzdy. Neprešiel tento náš poslanecký návrh. Bolo nám vtedy sľúbené, že bude predložený do parlamentu návrh, ktorý predloží príslušné ministerstvo. V poriadku. Berieme tento návrh, ale odporúčam, aby sa Národná rada týmto návrhom zaoberala v riadnom konaní. V riadnom konaní, pretože tento návrh nesúvisí s rozpočtom. Sám pán minister uvádzal a uviedol vo svojom úvodnom slove, že vzhľadom na skutočnosť, aby nedošlo k ohrozeniu základného práva na dôstojnú životnú úroveň zabezpečenú odmenou za vykonanú prácu, je potrebné rokovať v skrátenom konaní.
Pritom ak si dobre prečítate dôvodovú správu, ktorá je k zákonu, samo ministerstvo - a správne - priznáva, že k 1. 2. 1999 iba 157 zamestnancov z 270 000 zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry poberalo minimálnu mzdu. Tak to je kvôli 150 zamestnancom ohrozené základné právo na dôstojnú úroveň? Je tu potrebné prijímať skrátené konanie? Ak sa prijme minimálna mzda na úrovni 3 600 Sk, tak sa bude dotýkať 1 328 zamestnancov. Tak aké ohrozenie?
Keď sme my predkladali tento návrh zákona, tak nám pán poslanec Roman Kováč vytýkal, že zákon nie je systémový, že sme iba upravili minimálnu mzdu a neriešili sme ďalšie kroky, ktoré s tým súvisia. A toto je systémový krok, keď ministerstvo nahradí slovo minimálna mzda sumou 3 000 Sk? Pritom s rozpočtom to skutočne nesúvisí, pretože sme preberali rozpočty, jednotlivé gestorské výbory, a keď ste si pozreli celý rozpočet, tak veľmi dobre viete, že za štát je iná suma aj v rozpočte navrhnutá ako táto minimálna mzda, resp. náhrada slovom 3 000 Sk. To sa nebude realizovať ani v rozpočte. Nie je to potrebné, pretože zákon číslo 273 a číslo 274 z roku 1994 hovoria, tak boli novelizované, že sa určuje odvod každoročne pri rozpočte, teda že navrhne príslušný rezort, ktorý predkladá rozpočet, a tam sa určí suma. Tá suma nesúvisí so zákonom o minimálnej mzde. Toto sme pripomienkovali aj pri predložení nášho poslaneckého návrhu. Opakujem, že my sme za úpravu minimálnej mzdy, ale skutočne tu nie je opodstatnené toto zhodnotenie, že tu pôjde o ohrozenie základného práva na dôstojnú životnú úroveň.
Navyše ste, pán minister, nepredložili, ako to vtedy žiadal od nás pán poslanec Roman Kováč, aby tento návrh obsahoval aj to, ako sa upravia mzdové tarify, pretože, áno, minimálna mzda sa rovná základná mzdová tarifa, takže potom by sa mali zvýšiť, ale návrh zákona to neobsahuje.
Ak dovolíte, poviem svoj názor. Preto ministerstvo predkladá tento návrh na skrátené legislatívne konanie, že tam veľmi šikovne alebo nešikovne legislatívne zapracovali dva články - článok III a článok IV. Zaujímavý je práve ten článok III, pretože podľa toho sa bude inak kreovať správna rada Sociálnej poisťovne, resp. je nové znenie, ako sa môže vláda zbaviť nepohodlného člena Sociálnej poisťovne. A tento zákon je absolútne účelovo namierený proti pánu poslancovi Tkáčovi, ktorý nielenže je členom správnej rady Sociálnej poisťovne, ale je predsedom tejto správnej rady. A vy ho podľa doterajšieho zákona nemôžete odvolať. Potrebujete ho odvolať napriek tomu, že je medzinárodne uznávaný a Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia ho v minulom roku v Kórei zvolila za člena tohto medzinárodného byra.
Upozorňujem, že tento zákon číslo 274 predkladal takmer pred piatimi rokmi, bolo to, myslím, v apríli alebo v máji 1994, pán minister Brocka. Odvtedy bolo niekoľko možností, aby sa tento zákon novelizoval, čiže nebola to naša účelová novela, bola daná iným ministrom. A zrazu sa musí dávať na skrátené legislatívne konanie návrh, len aby ste toto mohli zrealizovať. Máte na to právo, prosím, ale myslím si, že by sa to malo všetko udiať riadnym legislatívnym konaním.
Preto dávam návrh, aby sa tento zákon neprerokúval v skrátenom legislatívnom konaní. To, že dôvody neobstoja tak, ako sú napísané, nemá to súvis s rozpočtom, čiže ani takýto racionálny dôvod nemôžeme brať. A navrhujem, aby tento návrh išiel potom do prvého čítania a prerokoval sa v riadnom legislatívnom konaní.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie v rozprave.
S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Hudec:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
viem, že ide o vládny návrh, a teda pán minister nemá právo, právo teda má, ale bolo by veľmi ťažké postupovať proti rozhodnutiu vlády. Ale rád by som podčiarkol a upozornil na skutočnosť, ktorú spomínala pani poslankyňa Aibeková. Naozaj by nebolo vhodné, aby terajší predseda správnej rady pán poslanec doc. Tkáč, ktorý bol na medzinárodnom fóre ustanovený do vysokej funkcie, bol takýmto spôsobom účelovo, prostredníctvom účelových ustanovení zákona odvolávaný. Navrhujem, aby toto plénum poslancov pomohlo vyriešiť tento problém a naozaj neschválilo skrátené konanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
pripojila by som sa k vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej a chcela by som zdôrazniť, že táto novela, tak ako je predkladaná, zo svojej vecnej stránky, pokiaľ ide o zvýšenie z 3 000 na 3 600 korún, je určitým kompromisom medzi naším návrhom, ktorý bol 4 000 korún, a súčasným právnym stavom. Takže v tejto situácii navrhovať 3 600 po dohode so sociálnymi partnermi považujem za zrejme jediné východisko vlády. Ale naozaj vidím, a to sa mi nepáči na tomto návrhu, keď nás pokladáte za naivných a myslíte si, že sme prehliadli skrytý dôvod, prečo ste tam uviedli aj novelu zákona číslo 274. Nehnevajte sa, pán minister, myslím si, že dá sa novela zákona číslo 274 pripraviť, ale potom komplexne tak, aby sa tam upravili aj iné veci, ktoré možno už trebárs v tomto zákone upraviť, ale účelovo tam vsunúť kvôli jednej osobe, ktorá navyše, myslím si, že všetkým poslancom je tu dobre známa, Sociálna poisťovňa je fungujúca inštitúcia, takže nevidím tu dôvod na to, aby v tejto novele zákona bol novelizovaný aj zákon číslo 274.
A ešte jednu poznámku by som chcela povedať. Takisto sa odvolávam na vystúpenie pána Romana Kováča spred 2-3 mesiacov, ktorý vytýkal nášmu návrhu zákona, pod ktorým som bola ja podpísaná, nesystémovosť. Vtedy nám bolo sľúbené, že novela zákona o minimálnej mzde bude systémovo riešená, že nejde len o zvýšenie sumy z 3 000 na 4 000 korún, že vôbec nejde o peniaze, že tu ide o koncepčný zámer. A ja som sklamaná týmto návrhom, pán minister, preto sa pripájam k návrhu pani poslankyne s tým, aby sme neprerokúvali ďalej tento návrh a vôbec nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Magvaši?
Nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pretože prerokúvame skrátené legislatívne konanie a k meritórnym častiam zákona budeme rozprávať potom pri prvom čítaní, chcel by som sa predovšetkým vyjadriť k tomu, čo nás vlastne viedlo k tomu, aby sme išli na skrátené legislatívne konanie. Viete veľmi dobre, že minimálna mzda je jeden z veľmi dôležitých atribútov vôbec celého sociálneho dialógu a na rozdiel od predkladaných návrhov, ktoré tu boli predkladané ako poslanecké návrhy, tento návrh zákona je výsledkom tripartitného vyjednávania medzi sociálnymi partnermi s tým, že vlastne inštitút minimálnej mzdy je aj veľmi dôležitým nástrojom pri kolektívnom vyjednávaní. Nezachytenie valorizácie potreby zvýšenia minimálnej mzdy, to nie je tých 127 ľudí, ale je to hranica, od ktorej sa vlastne odvíja potom celé ďalšie kolektívne vyjednávanie. Takže je to jednak výsledok tripartitného rokovania, kde sociálni partneri požadovali, aby so schválením štátneho rozpočtu bola zároveň schválená nová výška minimálnej mzdy. To je jedna vec.
Druhá vec, treba si zobrať do úvahy, že neexistuje len štátny rozpočet, existuje schvaľovanie spolu so štátnym rozpočtom aj rozpočtov verejnoprávnych inštitúcií, konkrétne Národného úradu práce, a práve schválenie takéhoto znenia zákona je podmienené aj správnym schválením rozpočtu Národného úradu práce. A preto je tu návrh na skrátené legislatívne konanie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani spravodajkyňa. Nie.
Prosím, pristúpime k hlasovaniu. Predložte návrhy na uznesenie.
Poslankyňa K. Sárközy:
Z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh, a to od pani poslankyne Aibekovej. Prosím vás, dajte o tom hlasovať. Pani poslankyňa Aibeková mala pozmeňujúci návrh.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ešte raz prosím.
Poslankyňa K. Sárközy:
Z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh od pani poslankyne Aibekovej, ktorá žiada, aby Národná rada nesúhlasila s prerokovaním tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Prosím, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme sa prezentovať a hlasovať o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh neprešiel.
Nech sa páči, ďalší návrh.
Poslankyňa K. Sárközy:
Teraz by som prečítala návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 160), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 160. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 144.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážené dámy,
vážení páni,
vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov sa výška minimálnej mzdy navrhuje upraviť z 3 000 Sk mesačne na 3 600 Sk mesačne a zo 16,20 Sk na 19,20 Sk za odpracovanú hodinu pri určenom 42,5-hodinovom týždennom pracovnom čase. Táto navrhovaná výška zohľadňuje súčasnú úroveň sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu stanovenú zákonom číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok a zároveň aj rast spotrebiteľských cien o 6,7 % od poslednej úpravy výšky minimálnej mzdy, t. j. od 1. 1. 1998 do konca roku 1998, ako aj predpokladaný rast približne okolo 10 % do konca roku 1999. Takže konštrukcia 3 600 Sk vychádzala z týchto dvoch základných parametrov, podľa ktorých bol daný tento návrh na 3 600 Sk mesačne.
Tento návrh zároveň rešpektuje súčasnú, ako aj v roku 1999 predpokladanú úroveň dohodnutých najnižších miezd vrátane odvetví s trvale dosahovanou nízkou úrovňou priemerných mesačných miezd, ako napríklad odevného a textilného priemyslu, spracovania kože a výroby kožených výrobkov, maloobchodu a poľnohospodárstva.
Chcel by som aj vás, vážené poslankyne a vážení poslanci, informovať o tom, že tento text návrhu zákona bol upravený pracovnou skupinou, ktorá bola vytvorená pri Rade pre hospodársku a sociálnu dohodu Slovenskej republiky na riešenie problematiky minimálnej mzdy. Táto pracovná skupina bude aj naďalej pokračovať v práci, ktorá by mala vyústiť do konca júna 1999, kde by sa mal vlastne systémovo doriešiť rad vecí, o ktorých tu bola reč pri schvaľovaní skráteného legislatívneho konania a vlastne zaviesť systémový prvok prípadnej valorizácie výšky minimálnej mzdy.
Vo vládnom návrhu zákona sa súčasne navrhuje nahradiť aj inštitút minimálnej mzdy v zákonoch upravujúcich poistné systémy, t. j. v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov a v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov pevnými sumami 3 000 Sk, resp. 2 250 Sk a 1 500 Sk. Sú to sumy zodpovedajúce doteraz platnej výške minimálnej mzdy pre jednotlivé skupiny obyvateľstva v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z.
Chcel by som vás zároveň informovať o tom, že v Legislatívnej rade vlády je nariadenie vlády, ktorým sa upravujú mzdové kategórie vo väzbe na predpokladanú zmenu minimálnej mzdy ako výsledok tripartitného vyjednávania, to znamená, že táto záležitosť je pripravená, aby následne po schválení zákona boli upravené aj mzdové tarify.
Ďakujem.