Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Odovzdávam slovo pánu predsedovi pred prestávkou.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, sú tri faktické poznámky.
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predseda.
Ešte raz by som chcel v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Engliša upozorniť naozaj na jednu mimoriadne vážnu vec, a to je nezávislosť súdov, ktorá by nemala byť na zákonodarnej a vládnej moci.
Nezávislosť súdov je vážna vec a signál, ktorý sa ide vydať predloženou novelou zákona, ktorým sa vlastne má deklarovať, že tá nezávislosť súdov je len zdanlivá tým, že sa znížia platy sudcov a ostatných ústavných činiteľov, toto je signál, ktorý dávame do zahraničia, do slovenskej obce sudcovskej, ktorý je mimoriadne vážny a škodlivý. Takisto, samozrejme, aj kriminálnikom, ktorí sa tešia z toho, že my sudcov takýmto spôsobom ponižujeme.
Nezávislosť súdov je aj to, čo som vo svojom vystúpení naznačil a povedal, že sú v jednej budove a mali by byť v samostatnej budove. Neviem, že pán poslanec Orosz je taký prekvapený, že je to tak. V minulosti predsa za vlády komunistickej strany bola nezávislosť súdov len zdanlivá. Nemala vôbec žiadnu oporu, a preto bola na ministerstve spravodlivosti ako podnájomník. A, vážení, hodiť to predošlej vláde, že za štyri roky nestihli postaviť budovu, je smiešne. Nám naozaj ide o odstránenie tohto jasného prejavu závislosti, a nie, ako to zosmiešňoval pán poslanec Orosz, ktorému sa úprimne čudujem za jeho vystúpenie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Engliš, ako predák odborárov ste mali oveľa reálnejšie a argumentmi podložené svoje vyhlásenia a vystúpenia. Dnes ste ma trošku prekvapili tým, že váš slovník znie "figa borová", "hrozná hlúposť". Myslím si, že toto nie sú argumenty. A snažíte sa zavádzať a klamať, a keď už nemáte argument, tak si kopnete do ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Toto sú vaše argumenty, nie vecné, ale osobné. Všetci sa tu snažíte vo vašich vystúpeniach, páni z opozície, zúžiť tému len na to, ako keby sme hovorili o platoch sudcov. Táto téma je oveľa širšia a bola by som veľmi rada, keby v tomto prvom čítaní skôr zazneli návrhy, ako to chcete riešiť a aby sme mohli potom vo výboroch a do druhého čítania priniesť argumenty, ktoré určite práve pre túto skupinu sudcov budú istým posilnením, aj finančným. A pán poslanec, zákon nie je zlý, len nie je podľa vašich predstáv. A to, čo nie je podľa vašich predstáv, je všetko najhoršie.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predseda.
Ak dovolíte, ja by som chcela poprosiť pána poslanca Engliša, aby neubližoval pánu poslancovi Weissovi, keď tu spomínal to, že sa kedysi táto spoločnosť rozhodla, že sa už nikdy komunisti do vlády nevrátia. Zdá sa, že je to teda celkom inak. Vrátili sa, tvária sa, že sú demokrati a ja mám niekedy pocit, keď sa pozriem na vedenie parlamentu a je trebárs hodina otázok a sedí tu aj vláda, že už tam chýba len pán Biľak, aby bol ústredný výbor komunistickej strany znovu uznášaniaschopný. Ale dovoľte mi ešte jednu vec povedať.
Predseda NR SR J. Migaš:
K veci, pani poslankyňa, k veci.
Poslankyňa M. Podhradská:
Odzneli tu predsa vo vystúpeniach mnohých poslancov, ktorí veľmi jasne deklarovali nesúhlas s predloženou novelou zákona, odzneli tu návrhy, ako situáciu riešiť. Jeden z tých návrhov, pani, teda slečna poslankyňa Sabolová, bol aj taký, že by stálo za úvahu zrušiť zámer postaviť most v Štúrove a ušetrila by sa pekná kôpka peňazí. Celú túto diskusiu by sme si potom mohli ušetriť. Tak nemystifikujte tu svojich kolegov, nemystifikujte tu verejnosť, že tu žiadne konkrétne a konštruktívne návrhy neodzneli. Odzneli, len vám nevyhovujú.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať po prestávke rozpravou. Vystúpi pani Keltošová a pani Tóthová.
Chcem urobiť jeden oznam. Prosil by som členov Výkonného výboru Medziparlamentnej únie pánov poslancov Cupera, Ferkóa, Gašparoviča, Kadlečíkovú, Osuského, Pašku, Weissa a Záborskú, aby sme sa na 20 minút zišli v zasadačke predsedu Národnej rady a urobili zasadnutie Výkonného výboru Medziparlamentnej únie. Teraz hneď a potom sa pôjdeme naobedovať. A pokračujeme o 14.00 hodine hodinou otázok.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, keby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti. Takisto prosím členov vlády. Budeme pokračovať v 11. schôdzi Národnej rady.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, členovia vlády, prosím vás, zaujmite miesta. Budeme pokračovať v 11. schôdzi.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po tretíkrát prosím, zaujmite miesto. Upokojme sa. Budeme pokračovať v 11. schôdzi Národnej rady.
Otváram bod programu
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
za neprítomného Ivana Mikloša bude odpovedať Pál Csáky, za neprítomného Ľubomíra Fogaša Pavol Hamžík, za neprítomného Jána Čarnogurského Ladislav Pittner, za neprítomného Petra Magvašiho Tibor Šagát, za neprítomného Milana Kňažka Milan Ftáčnik.
Predseda NR SR J. Migaš:
Magvaši je tu.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Takže pán Magvaši bude odpovedať sám za seba.
Namiesto pána Kňažka pán Ftáčnik a namiesto pána ministra Černáka pán minister Palacka.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Fedoročka. Otázka znie: "Prešovský kraj má najvyššiu nezamestnanosť a najnižšie priemerné mzdy. Žiaľ, situácia nasvedčuje, že nezamestnanosť v tomto kraji porastie. Akými opatreniami chce vláda zamedziť nárastu nezamestnanosti a oživeniu jestvujúceho umŕtveného priemyslu?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, v januári 1999 miera nezamestnanosti v Prešovskom kraji bola 22,78 %, pričom najvyššou nezamestnanosťou bol postihnutý okres Stropkov, kde bola miera nezamestnanosti až 28,9 %. Oveľa lepšie to nebolo ani v Bardejove, Vranove nad Topľou, vo Svidníku. Aj vo Svidníku ešte je to nad 26 %. Z hospodárskeho hľadiska má Prešovský kraj najväčšie nedostatky v nedostatočne fungujúcom trhovom mechanizme, najmä vo sfére priemyslu a obchodu. Sú to nepriaznivé bilancie platobnej neschopnosti, zadlženosť väčšiny subjektov, malé zastúpenie súkromného sektora, nedostatočná koncepcia marketingu, nedostatočne vytvorené konkurenčné prostredie, nedostatočná ponuka a slabá kvalita ponúkaných služieb. To je asi taká diagnóza veľmi stručne Prešovského kraja z pohľadu, na ktorý ste sa opýtali.
Základným faktorom sociálno-ekonomického rozvoja Prešovského kraja je aspoň zastavenie rastu nezamestnanosti. Značne rozptýlené obyvateľstvo mimo centra na vidieku trend napredovania v rozvoji značne spomaľuje. Oblasť malého a stredného podnikania je minimálne využitá i v prostredí vidieka, kde by sa možnosťou vstupu investícií podporil vznik rodinných fariem a rozvoj turizmu.
Čo sa týka kvality ľudského potenciálu, v Prešove sa nachádza vysoký počet obyvateľov v produktívnom veku. Existuje tu rozvíjajúca sa akademická základňa rôznorodých škôl a fakúlt Prešovskej univerzity. Kraj má dobrú geografickú pozíciu. Z hospodárskeho hľadiska je kľúčom a východiskom na otázku, ktorú ste položili, podporiť vstup investícií do oblasti priemyselnej. Podľa našich analýz by to bolo najvhodnejšie do elektrotechnického, strojárskeho, odevného, drevospracujúceho a potravinárskeho priemyslu vzhľadom na prirodzené danosti a historický vývoj Prešovského kraja.
Základným akcelerátorom a katalyzátorom procesu aktívnej politiky trhu práce je veľká politika zamestnanosti spočívajúca v jednotnej a vnútorne konzistentnej hospodárskej politike. Vrátim sa k tomu, čo som už označil za kľúč k riešeniu problému vysokej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, a to sú nepochybne priame zahraničné investície. Vy ste už oboznámení s viacerými dokumentmi, ktoré vláda prijala na stabilizovanie ekonomiky. Oboznámení ste aj s tým, že sme schválili Európsku chartu miestnej samosprávy, ktorá umožňuje rozvoj euroregiónov, kde sú tiež isté možnosti, ale som presvedčený, že kľúč treba hľadať vo vstupe priamych investorov, možno aj väčších strategických, možno aj menších stredných.
Mám pocit, že práve vám som už z tohto miesta povedal, že vláda sa chystá v krátkom čase prijať konkrétne opatrenia na podporu takýchto investícií a že tam bude aj regionálny prvok. Dnes som rád, že vám môžem oznámiť, že takýto dokument sme schválili vo vláde minulý týždeň v utorok. Ja veľmi krátko zacitujem, kde by sa aj Prešovský kraj mohol v ňom hľadať. Onen dokument uvažuje aj s daňovými motivačnými opatreniami pre nové podniky založené po prvom apríli, v ktorých podiel zahraničnej osoby bude aspoň 75 %. Ak sa také niečo udeje po 1. apríli, tak bude možný daňový úver alebo daňové prázdniny, 100 % dane zo zisku počas prvých piatich rokov počnúc rokom, keď podnik po prvýkrát vykázal zisk, ak podnik splnil tieto podmienky.
Prvou podmienkou je objem investície. Hovoríme, že treba investovať aspoň 5 miliónov EURO a že treba investovať do predmetu podnikania, ktorým je výroba tovaru, a potom je tu ešte aj požadovaný výkon, a síce, aby ešte aspoň 60 % tržieb z predaja vlastnej výroby plynulo z exportu. To sú také rámcové podmienky, aby sa mohol subjekt uchádzať päť rokov o daňové prázdniny, o daňový úver. Ale vo zvlášť vytypovaných okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti a nepochybne v okresoch, ktoré som vymenoval, ktoré spadajú do Prešovského kraja, postačí investovať iba 2,5 milióna EURO, nie 5 miliónov, ale 2,5 milióna. Nachádzame v týchto dňoch konkrétnejšiu metodiku, ako špecifikovať tie okresy, ktoré dostanú takýto špeciálny špecifický bonus.
Hovoril som, že podľa našich analýz vychádza, že Prešovský kraj je dobre geograficky situovaný a má vysoký potenciál na rozvoj turizmu. Som rád, že ak sa investuje spôsobom, ako som povedal, nie do výroby, ale do rozvoja turizmu, postačí 1,5 milióna EURO, aby sa mohla firma uchádzať o daňový úver na päť rokov. Potom je aj ďalšia možnosť a síce, že daňový úver 50 % dane zo zisku je možné čerpať ešte ďalších päť rokov podľa celkom konkrétnych podmienok, ktoré už vzhľadom na to, že otázok je viac, čítať nebudem, ale ten dokument je široko dostupný. Pevne verím, že práve pomocou takýchto nástrojov, ale aj rozumných investícií napríklad na pokračovanie výstavby tunela Branisko, na oživenie bytovej politiky, aj v Prešovskom kraji sa tá situácia bude postupne stabilizovať.
Toľko, pán poslanec.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce pán poslanec Fedoročko dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec. Máš na to dve minúty.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne za odpoveď. A predsa si ešte dovolím položiť jednu doplňujúcu otázku.
Pán predseda vlády, prednedávnom sa konalo zasadnutie Euroregiónu Karpaty v Bardejovských kúpeľoch. Jednou z možných riešení zníženia nezamestnanosti by bolo aj vytvorenie bezcolnej zóny prihraničných okresov s Poľskom. Ide o okres Bardejov, Stará Ľubovňa, Svidník, Medzilaborce, Poprad. V niektorých okresoch v priebehu dvoch mesiacov stúpla nezamestnanosť o 3 %. Tým by sa vytvorili nové možnosti pre živnostníkov, pre malopodnikateľov a ušetrili by sa stámilióny korún, ktoré sú vyvážané do zahraničia. Uvažuje vláda aj s takýmto riešením?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda vlády, nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Áno, môžem potvrdiť, že takéto úvahy sú na programe dňa najmä v oblasti zmienených euroregiónov. Nedávno som bol na trilaterálke v Soproni, kde bolo viac-menej dohodnuté, že budeme rozvíjať takéto pásmo v trojuholníku Bratislava - Viedeň - Györ. Teda nepochybne o tom bude reč aj vo vláde, keď budeme prerokúvať správu zo zasadnutia daného euroregiónu, a všetky takéto rozumné aktivity nepochybne vláda podporí a bude rozvíjať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Ivanka. Otázka znie: "Zemplín v uplynulých dňoch postihli katastrofálne povodne. Vplyvom povodní v okresoch Michalovce, Trebišov a Sobrance je pod vodou niekoľko tisíc hektárov pôdy. Aké opatrenia prijala vláda na elimináciu dôsledkov v postihnutých okresoch?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Postihnuté boli, tak ako ste povedali v otázke, zmienené okresy, ale postihnuté bolo aj západné Slovensko, niektoré južné oblasti. Vieme dobre, že to bolo v dôsledku náhleho oteplenia spojeného s dažďovými zrážkami. Najprv by som vás informoval, možno to bude tiež pre vás zaujímavé, že sme vo vláde včera prerokovali informáciu, takú prvú predbežnú informáciu ministra Koncoša, z ktorej vyplýva, že do záchranných a zabezpečovacích prác boli okrem správcu vodných tokov zapojené povodňové orgány všetkých stupňov, a to technický štáb Ústrednej povodňovej komisie, operačné skupiny ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva vnútra, príslušníci Zboru požiarnej ochrany, Civilnej ochrany a polície, ale aj jednotky Armády Slovenskej republiky, príslušné okresné a krajské povodňové komisie. Problémy na tokoch v okresoch Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa neboli spôsobené povodňovými prietokmi, ale upchávaním korýt vodných tokov ľadovými bariérami, najmä v miestach zúženia prietočného profilu mostnými objektmi.
Povodňové prietoky, tak ako viackrát v minulosti, postihli najmä tie oblasti Slovenska, ktorými pretekajú vodné toky, na ktorých nie sú vybudované nádrže s retenčnými priestormi, respektíve vodné toky, ktoré pritekajú na naše územie zo susedných štátov, ako sú rieky Morava, Uh, Latorica a Tisa.
Najväčšie problémy boli naozaj na východnom Slovensku a tieto problémy prakticky spôsobilo spätné zavzdutie z rieky Tisy. Aby sa predišlo zaplaveniu Trebišova, boli vytvorené v ľavostrannej ochrannej hrádzi Trnávky dva otvory, ktorými bola voda odvedená do extravilánu. Z obdobných dôvodov bolo do suchého poldera beša napustených vyše 28 miliónov kubíkov vody. Tým sa podstatne znížilo ohrozenie priľahlého územia. V súčasnosti stupne povodňovej aktivity naďalej trvajú, nehrozí však priame nebezpečenstvo ohrozenia obyvateľov ani ich majetku podľa včerajšej informácie ministra. Pokračujú nepretržité prečerpávania vnútorných vôd stabilnými aj prenosnými čerpacími stanicami.
Vďaka dobrej koncepcii a organizácii vodného hospodárstva na Slovensku sa aj napriek neustálemu znižovaniu poskytovaných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vodohospodárom podarilo za spolupráce ostatných orgánov, o ktorých som sa zmienil, zvládnuť marcové povodne, dovolím si povedať, bez výraznejších problémov. Marcové povodne okrem vodného hospodárstva najviac postihli poľnohospodárov. Zaplavených alebo podmočených bolo vyše 70 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy najmä v okresoch, ktoré ste vymenovali, pán poslanec, Michalovce, Trebišov, Sobrance a Vranov nad Topľou. Diskusia včera vo vláde bola aj o tom, že ak to podmočenie sa ukáže také, ako sa zdá byť, zrejme bude odporučené niektorým pôdohospodárskym usadlostiam, družstvám, aby ani nezasiali, pretože to vlastne nebude mať zmysel a vláda bude hľadať optimálny režim istého odškodnenia týchto pôdohospodárskych jednotiek.
Dnes by som vás zatiaľ mohol informovať asi o tom, že marcové povodne si vyžiadali doposiaľ náklady na záchranné práce vo výške 2,3 milióna, náklady na zabezpečovacie práce vo výške 31,6 milióna, náklady na nevyhnutné sanácie ochranných hrádzí si vyžiadajú investičné finančné prostriedky vo výške 33,5 milióna Sk a v rámci opráv a údržby asi 43 miliónov Sk. Škody v poľnohospodárstve predstavujú zatiaľ približne 312 miliónov korún. Celková odhadovaná suma predstavuje doposiaľ vyše 410 miliónov korún.
(Hlasy v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, aby sa upokojili a počúvali vystúpenie pána predsedu vlády, odpovede na otázky. Upokojte sa, páni poslanci.
Nech sa páči, pán premiér.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Upokojte sa, páni poslanci.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Zopakujem, že celková odhadovaná suma predstavuje doteraz vyše 410 miliónov Sk. Po ukončení povodní budú všetky škody spresnené a záverečná správa o povodniach bude predložená na rokovanie vlády.
Chcel by som vás ešte informovať o tom, že sa zdá, že tie škody, a o tom zrejme bude teraz najviac reč, budeme odškodňovať v hľadaní v troch zdrojoch. Tým prvým zdrojom budú prostriedky Európskej únie. Vykonali sme prvé kroky, aby sme sa interesovali o možnostiach podieľať sa pri podobných katastrofách, to býva bežnou zvyklosťou. Čiže časť sa nádejáme získať zo zdrojov Európskej únie, časť z poisťovní a časť zrejme bude musieť zniesť štátny rozpočet.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ivanko, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem. Chcem sa poďakovať pánu premiérovi za odpoveď, ktorá iste poteší tých, ktorých sa tie povodne najviac dotkli v uplynulých dňoch.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Brocku. Otázka znie: "Pri ťažkostiach Štátneho fondu rozvoja bývania spolufinancovať bytovú výstavbu môže výrazne prispieť hypotekárne úverovanie bánk. Čo tomu bráni? Ako k tomu môže prispieť vláda?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Skrátim odpoveď na únosnú mieru, lebo nemám veľa času. Nebudem hovoriť o iných formách, pôjdem rovno na hypotéky. Čo tomu bráni? Dnes stále vysoká úroková miera týchto hypotekárnych úverov, nerozvinutý kapitálový trh, nadmerná ochrana nájomníkov, regulácia nájomného. Tieto štyri faktory ja vidím ako hlavnú brzdu toho, že hypotekárne bankovníctvo sa nezačalo vyvíjať razantnejšie. Ale chcem informovať, pán poslanec, že na základe viacerých rokovaní, teraz tie inštitúcie všetky nebudem menovať, ale počnúc Národnou bankou cez Asociáciu bánk až ministerstvá, bolo na posledných rokovaniach dohodnuté, že výnosy z hypotekárnych záložných listov budú oslobodené od dane z príjmov. V novele zákona bude riešená priama štátna podpora, bonifikácia úrokovej miery, pričom bolo dohodnuté, že budú bonifikované len úvery poskytnuté na rozvoj bývania, zriadi sa takzvaný úverový úrad a na zvýšenie dopytu po hypotekárnych záložných listoch sa vykoná novela zákona o poisťovníctve. Pracujeme na tom, aby to hypotekárne bankovníctvo bolo účinnejšie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Čas určený na otázky a odpovede predsedu vlády je vyčerpaný. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sitek ministrovi Kanisovi. Otázka znie: "V Armáde Slovenskej republiky rezonuje otázka, či sa bude dodržiavať zákon číslo 370/1998 Z. z. pri povyšovaní do generálskej hodnosti. Pri poslednom povyšovaní do tejto hodnosti tento zákon nebol dodržaný."
Nech sa páči, pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
skôr ako budem odpovedať pánu poslancovi Sitekovi, treba si položiť otázku, či myslí posledné povyšovanie to, ktoré bolo v auguste 1998, to znamená za predchádzajúcej vlády, alebo povyšovanie, ktoré bolo k 1. 1. 1999. V prípade povyšovania v auguste 1998, pán poslanec, dobre viete, že tie povýšenia a vymenovania neboli na váš návrh. Neboli na váš návrh, tak ak myslíte tento moment, že sa povyšovalo a vymenúvalo porušením zákona, tak to bolo za vás. Ja tu nechcem čítať tie mená, ktoré boli vo vašom návrhu, a nechcem čítať mená, ktoré boli v uznesení vlády v auguste 1998. (Hlasy v sále.) Ak sa odvolávate, na želanie poslancov to prečítam. Chcel som šetriť čas.
V návrhu pána ministra boli mená vymenovať profesionálnych vojakov do hodnosti generálmajora - plukovník Jozef Tuček, Jozef Zadžora, plukovník Peter Černega, plukovník Ignác Juruš, plukovník Ján Kútik, plukovník Igor Čombor, plukovník František Budko, plukovník Oto Nečas, plukovník Ján Dendeš. A v rozkaze, ktorý bol 19. augusta 1998 k vymenovaniu, povýšeniu do hodnosti generálov, boli vojaci v zálohe do hodnosti generálmajora Ing. Jozef Gajdoš, Dr. Michal Vaľo. Ak by ste namietali, pán poslanec, že neboli v činnej službe, prosím, to je tiež jeden z príkladov toho, o čom bolo to vymenovanie, ako bol porušený zákon. Potom boli vymenovaní dňom 20. augusta 1998 plukovník Marián Mikluš, Oto Nečas, František Budko, Gašpar Ozman, Ondrej Samaš, Alojz Sír a boli povýšení 20. augusta z profesionálnych vojakov do hodnosti generálporučíka generálmajor Bilčík, generálmajor Ešmír, generálmajor Gombík, generálmajor Honzek a generálmajor Váňa, hoci nebol vo funkcii, aby som doplnil.
Čiže, ak myslíte, pán poslanec, toto povyšovanie v auguste, súhlasím s vami a možno by som mal aj otázku na vás, ako bolo možné, že sa to stalo porušením zákona.
A teraz odpoveď na vašu otázku. Ako základný fakt treba v prvom rade uviesť, že vymenúvanie a povyšovanie do generálskych hodností sa odvíja od ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, a nie od ustanovení zákona číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe. V tomto smere ustanovenie článku 102 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky zveruje pôsobnosť prezidentovi Slovenskej republiky, pričom podľa článku 1 bod 2 ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ustanovenie článku 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prešlo toto oprávnenie na predsedu Národnej rady. Ústava Slovenskej republiky však nevymedzuje ďalšie hmotnoprávne ani procesnoprávne podmienky na vymenúvanie a povyšovanie do generálskych hodností a ani v týchto prípadoch neodkazuje na osobitný zákon. Z tohto dôvodu sa v ustanovení § 99 ods. 3 zákona číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe iba deklaruje, že do generálskych hodností vymenúva a povyšuje prezident Slovenskej republiky, pričom návrhy predkladá prezidentovi vláda Slovenskej republiky na návrh ministra obrany. Z rovnakého dôvodu sa v ustanovení § 102 ods. 1 citovaného zákona nevymedzuje čas výsluhy v generálskych hodnostiach.
Možno, že sa odvolávate, pán poslanec, na zásady navrhovania vojakov v činnej službe na vymenovanie alebo povýšenie do hodnosti generálov, ktoré schválila vláda uznesením z 25. apríla 1995. Čiže túto skutočnosť dokazuje aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v zastúpení predsedu Národnej rady číslo 5607, ktorým bolo realizované vymenovanie a povýšenie profesionálnych vojakov rezortu ministerstva obrany do generálskych hodností k 1. 1. 1999. Ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia, bol na základe ustanovenia článku 102 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky a ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. na návrh vlády dňom 31. decembra 1998 vymenovaný do vojenskej hodnosti generálmajora plukovník Ing. Jozef Zadžora, ktorého ste zhodou okolností navrhovali aj vy, riaditeľ sekcie ekonomickej politiky ministerstva obrany, a povýšený do vojenskej hodnosti generálporučíka generálmajor Ing. Milan Cerovský, náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade vymenovania a povýšenia profesionálnych vojakov rezortu ministerstva obrany do generálskych hodností k 1. 1. 1999 bola ústava aj zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe dodržaný.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce pán poslanec Sitek dať doplňujúcu otázku?
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja som sa jasne pýtal a vy máte jasne odpovedať. Ja som sa pýtal, že prečo bol porušený zákon pri poslednom vymenovaní do generálskej hodnosti. A keď ste citovali zákon, tak ja vám zákon zacitujem: Zákon číslo 370/1997 Z. z. - to je zákon o vojenskej službe a tento zákon upravuje právne vzťahy vojakov ozbrojených síl. V piatej časti pod § 98, kde sú vojenské hodnosti, sa v odseku 1 píše: "Pre vojenské hodnosti sa ustanovujú tieto vekové hranice" a pod písm. k) je generál 55 rokov. Pri poslednom povyšovaní do generálskej hodnosti tento zákon bol porušený. Zákon porušila vláda Slovenskej republiky, porušil ho premiér a porušil ho predseda Národnej rady ako zastupujúci prezident Slovenskej republiky.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán poslanec, začal som svoju odpoveď tým, že vymenúvanie a povyšovanie do generálskych hodností sa odvíja od ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, a nie od ustanovení zákona číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe. Kvôli tomu, aby bola vysvetlená aj táto otázka, ktorú ste tu vy vzniesli, chcel by som však upozorniť na to, že vymenúvanie a povyšovanie generálov v auguste 1998 - drvivej väčšiny - sa udialo bez vášho návrhu. Chcel by som sa vás spýtať, ako je možné, že došlo k takému masovému porušovaniu zákona a masovému porušovaniu ústavy.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, prosím vás, upokojme sa.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Oberhauser pre pána ministra Palacku. Otázka znie: "Aký je stav na výstavbe diaľnic na Slovensku a ako je zabezpečené financovanie v roku 1999?"
Pán minister Palacka, nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
súčasný stav vo výstavbe diaľnic na Slovensku treba vidieť vo svetle faktov alebo problémov, ktoré sa nahromadili v roku 1998 a ešte predtým, keď sa ukázalo, že predchádzajúcou vládou podporované urýchlené tempo výstavby diaľnic je nefinancovateľné. Určite budete so mnou súhlasiť, že realizácia akéhokoľvek infraštruktúrneho projektu sa musí opierať o taký model a plán financovania, ktorý je v súlade s ekonomickými možnosťami štátu. Nezvládnutie tohto princípu v minulosti viedlo k zníženiu tempa výstavby a vlastne k zastaveniu už v poslednom štvrťroku 1998, a to v dôsledku neuhradenia faktúr za vykonané práce. Jednoducho aj stavebné firmy si už v septembri minulého roku uvedomili, že sa dostali do obchodného prostredia, v ktorom štát nevie plniť dohodnuté finančné záväzky. Stagnácia vo výstavbe bola zjavná.
Riešenie výstavby diaľnic v roku 1999 a v ďalších rokoch je pripravené a vláda prijme rozhodnutie hneď po schválení štátneho rozpočtu na rok 1999. Riešenie spočíva v dokončení a sfunkčnení rozostavaných diaľničných stavieb a v začínaní len tých novostavieb, pri ktorých je zabezpečené financovanie po celý čas výstavby. Výdavky na stavebné práce pri zreálnení finančného zabezpečenia dosiahnu približne 60 % úrovne z roku 1998. Financovanie sa zabezpečí z úverových zdrojov. Konzultácie v súčasnosti prebiehajú s viacerými európskymi i zámorskými bankovými inštitúciami a experti rezortu dopravy v týchto dňoch rokujú o čo najvýhodnejších úverových podmienkach.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vaša odpoveď je absolútne nedostačujúca z jednoduchého dôvodu. Vy ste vedeli, že tento rozbehnutý stav výstavby diaľnic je taký, aký je už pri preberaní funkcie a aj v priebehu vašej prípravy na túto funkciu a mali ste zabezpečiť, aby toto financovanie pokračovalo tak, aby firmy neskrachovali, lebo kým vy budete vymieňať riaditeľov Slovenskej správy ciest a učiť ich, ako majú zabezpečovať financovanie stavby, kým budete robiť ďalšie personálne operácie, tak všetky podniky, ktoré riadne podpísali kontrakt na výstavbu diaľnic, jednoducho skrachujú.
Ďalej by som chcel upozorniť, že v rámci vášho pôsobenia ste sa už úspešne postarali o likvidáciu Slovenských leteckých spoločností a teraz všetci musia lietať z cudzích letísk z Prahy, Budapešti a z Viedne. Podobný proces prebieha aj v ďalších oblastiach telekomunikácií a podľa mojej poslednej informácie predávate byty dlhoročných zamestnancov Slovenských železníc, ktorí na železniciach odpracovali viac ako 20 rokov, a chcete ich vyhodiť na ulicu. Je to konkrétne v obci Melčice, okres Trenčín, kde rodinám Michalcovej, Samákovej, Ondrákalovej, Mikovej, Kopulcovej a ďalším majú byť ich byty vydražené v dražbe a oni za dlhoročnú prácu na železnici budú ďalej bývať zrejme na ulici. Dokedy chcete takto pokračovať v rezorte a čo máte ďalšie v pláne?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec, priznám sa, že nerozumiem, ako súvisia byty a lietadlá s výstavbou diaľnic, vy ste sa pýtali na výstavbu diaľnic a doplňujúca otázka mala byť k vašej otázke a k mojej odpovedi. A preto budem odpovedať na doplňujúcu otázku týkajúcu sa výstavby diaľnic.
Súhlasím s vami, že diaľničná výstavba nebola pripravená, tak ako by som si aj ja želal, ale potom vaša výčitka má smerovať k tu prítomným viacerým bývalým členom vlády, k bývalému ministrovi dopravy, k bývalému ministrovi financií, k bývalému podpredsedovi vlády pre ekonomiku. Keď sme prišli do úradu v novembri 1998, tak sme zistili, že nielen na rok 1999 nie sú pripravené financie, ale ani na stavby, ktoré ste veľkolepo predvádzali vo volebnej kampani, na ktoré ste si volali zahraničné hviezdy. Ani tie neboli zaplatené. A dodnes na ne peniaze pripravené neboli.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Gašparovič ministrovi Pittnerovi. Otázka znie: "Príslušníci Policajného zboru na pôde parlamentu dokonca aj bez príkazu príslušného orgánu chceli odňať veci patriace poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, čím hrubo porušili svoje právomoci. Ako vysvetlíte a aké sankcie uložíte?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
Z úradného záznamu vyšetrovateľa, ktorý bol prítomný na rokovaní imunitného výboru, vyplynulo podozrenie, že pravdepodobne došlo k spáchaniu trestného činu zneužívania právomoci nezistenými príslušníkmi Policajného zboru, vyšetrovateľmi alebo príslušníkmi kriminálnej polície, ktorí pracovali na objasňovaní a vyšetrovaní trestnej veci zavlečenia poškodeného Michala Kováča mladšieho do Rakúska, pretože v rozpore so zákonným ustanovením § 65 ods. 1 Trestného poriadku neoprávnená osoba, poslanec Národnej rady Ivan Lexa, má vo svojej držbe listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Na základe písomného podnetu vyšetrovateľa Policajného zboru bol pán poslanec Lexa v zmysle Trestného poriadku podľa § 78 - povinnosť na vydanie veci požiadaný v prítomnosti predsedu mandátového a imunitného výboru pána Sopka v jeho kancelárii, aby vydal písomné materiály pracovníkom Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru, ktoré môžu súvisieť s vyšetrovaním trestnej činnosti. Nakoľko pán poslanec Lexa ústnou formou uviedol, že predpokladané materiály nevlastní, od ďalšieho konania bolo upustené.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič, doplňujúca otázka?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán predseda.
Pán minister, teraz to hovorím úplne úprimne, ľutujem vás kvôli vašim zamestnancom alebo tým, ktorí vám pripravovali túto vašu správu, nie je to vaša chyba, to ja viem, ale z tohto titulu vás ľutujem. Stačí zacitovať len jeden paragraf Trestného poriadku a musíte aj vy uznať, že to, čo urobili vaši zamestnanci, urobili proti všetkým právam, ktoré v tejto krajine existujú. Paragraf 10 Trestného poriadku hovorí: "Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby používajúce imunity a výsady podľa zákona alebo medzinárodného práva." Pán poslanec Lexa má stále ešte imunitu a je stále poslancom a pôda parlamentu Národnej rady je pôdou, kde nemôže prísť vyšetrovateľ, ktorý nemá ani len súhlas alebo poverenie od svojho nadriadeného, aby prišiel a len sa spýtal poslanca, aby vydal takéto materiály.
O tom ďalšom hovorí aj § 12 ods. 1, kde sa hovorí, že orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán. A títo páni neboli ani jedným z týchto funkcií. Títo páni boli z kontroly alebo z inšpekcie ministerstva vnútra. Takže, pán minister, mohol by som citovať ďalšie ustanovenia tohto zákona aj § 78 a § 112 a tak ďalej, ale nemá to význam. Preto, pán minister, dovoľujem si ešte raz povedať, je to veľmi zlé, čo sa stalo na pôde tejto Národnej rady, pretože nepoznám parlamenty, kde by mohli príslušníci bezpečnosti služobne kedykoľvek prísť za tým účelom, aby vypočúvali poslanca alebo sa domáhali jeho osobného vlastníctva. To, čo ste tam čítali, že je nejaký zápis z nášho výboru, ja si taký zápis a záznam nepamätám, ale v poriadku, možno taký urobili. Pán minister...