Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Štefanovi Rusnákovi.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 170), ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze do prvého čítania na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 169), ktoré sme schválili.
Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k prvému čítaniu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci. Ústne sa do rozpravy hlásia pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa ústne do rozpravy k tomuto bodu.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, v zmysle § 28 ods. 2 rokovacieho poriadku predkladám vám žiadosť pána predsedu Najvyššieho súdu vystúpiť na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.
O tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.
Prosím, aby sme sa pripravili na hlasovanie. Prosím, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Pán predseda, máte slovo, nech sa páči.
Predseda Najvyššieho súdu SR Š. Harabin:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
od môjho zvolenia do funkcie predsedu Najvyššieho súdu je to po prvýkrát, čo som požiadal o súhlas na vystúpenie v rozprave v slovenskom parlamente. Už to asi naznačuje dôležitosť tohto môjho rozhodnutia vystúpiť, pretože považujem danú novelu zákona číslo 120/1993 Z. z. v danom obsahu, v predloženom obsahu, za mimoriadne vážnu a s vážnymi dôsledkami pre sudcovský zbor.
Plat sudcu sa odvíja od platu poslanca Národnej rady a je trojnásobkom priemerného zárobku v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok. Pokiaľ sa zvýši priemerný zárobok a adekvátne sa nezvýši plat sudcu, nepôjde o zmrazenie, ale o zníženie, pretože sa nedodrží trojnásobok požadovaný zákonom. To by som rád zdôraznil hneď v úvode. A sudcom už 1. januára 1999 vznikol nárok na tento trojnásobok platu.
Sudcovia sa v žiadnom prípade nemôžu porovnávať s členmi vlády alebo s poslancami ani so sudcami Ústavného súdu, pretože nemajú nárok na paušálne náhrady. Ako už bolo konštatované, nemôžu podnikať, ale nedostávajú 25 % za podnikanie, teda plat sudcu je skutočne jediným zdrojom jeho príjmu, pokiaľ nerealizuje vedeckú alebo pedagogickú činnosť, na ktorú pri návale práce, ktorá na súdoch je, skutočne nemá čas. Preto platy sudcov sú stanovené zákonom, aby neboli v budúcnosti predmetom vyjednávania.
Bolo konštatované v rámci rozpravy na skrátené legislatívne konanie, že dochádza k znižovaniu aj platov ostatným štátnym zamestnancom. Skutočne nerád by som podceňoval ani dehonestoval platy iných štátnych zamestnancov, ale nie je možné porovnávať sudcov napríklad s ostatnými štátnymi zamestnancami alebo s platmi učiteľov, alebo s platmi lekárov. Nehovorím, že ich platy sú adekvátne ich práci, ktorú vykonávajú. Ale sudcovia predstavujú súdnu moc, teda jednu zo zložiek moci v štáte, ktorá nie je treťou mocou v štáte, ale je mocou rovnocennou s exekutívnou a zákonodarnou mocou. Ani nikde na Západe, v západných demokraciách, nedochádza k porovnávaniu platov sudcov s platmi napríklad učiteľov alebo lekárov, pritom ale hovorím, že je hanbou tejto spoločnosti, keď platy lekárov a učiteľov sú také, aké sú.
Aj Rada sudcov Slovenskej republiky, de facto sudcovský parlament, pretože Rada sudcov reprezentuje celý sudcovský zbor a je z dvoch tretín volená zhromaždeniami sudcov, ktorá sa zišla 2. marca 1999, prijala vyhlásenie, podľa ktorého po oboznámení sa so zámermi na zmrazenie platov sudcov v roku 1999 konštatovala, že navrhované riešenie je v konečnom dôsledku rozhodnutím o znížení platov.
Súčasne zdôraznila, že sudcovia nechcú a nemôžu byť závislí od vyjadrení a výziev politikov k solidarite a vzdaniu sa nárokov, lebo funkcia sudcu nie je politickou funkciou a sudcovia nestoja a ani nemôžu stáť o politický kapitál vyplývajúci z takéhoto vyjadrenia. Keby tak urobili, spochybnili by tým predovšetkým svoju nezávislosť od akejkoľvek politickej moci. Rovnako Združenie sudcov sa následne v otvorenom liste prihlásilo k vyjadreniu veľkej sudcovskej rady 6. marca 1999 a vyjadrilo tiež nesúhlas so znížením platov sudcov. Ide o záujmové združenie sudcov.
V dôvodovej správe k návrhu zákona nie je zmienka o dosahu tohto riešenia na štátny rozpočet a o tom, ako sa to prejaví v riešení makroekonomickej nerovnováhy. Návrh neobsahuje žiadny údaj, o akú sumu sa nezvýši plat ústavného činiteľa v roku 1999 a koľko sa tým zo štátneho rozpočtu ušetrí. Je dosť dobre možné, že pri konečnom výpočte priemerného platu v národnom hospodárstve v roku 1998 pôjde len o zanedbateľnú zmenu oproti roku 1997. Podľa našich prepočtov znížením platov sudcov by sa ušetrilo pre štátny rozpočet asi 25 miliónov. Vychádzam z počtu sudcov v Slovenskej republike a vychádzam z predpokladanej sumy nárastu priemerného platu v národnom hospodárstve z 9 200 Sk približne o 2 000 Sk. Tak toľko je na platy sudcov, necelých 25 miliónov.
V tejto súvislosti by som rád upozornil, že si treba skutočne uvedomiť, že sudcovia pri tendencii razantného boja s organizovaným zločinom budú rozhodovať o závažných kauzách v trestnom konaní. Teda, kto sa podpíše pod konečný verdikt trestu aj doživotia 25 rokov, 15 rokov? Jedine sudca. Kto ponesie najväčšiu ťarchu zodpovednosti za takýto verdikt?
Ďalej si treba uvedomiť, že sudcovia rozhodujú závažné kauzy týkajúce sa daňových vecí, colných vecí, preskúmavajú rozhodnutia ústredných orgánov štátnej správy. Rozhodujú tiež kauzy obchodné, kde sú umŕtvené milióny, a dá sa povedať aj miliardy korún. Takisto konečne ťarcha rozhodnutia pôjde na plecia sudcov. A je ináč bežnou praxou, že ktorýkoľvek senát krajského súdu, nehovoriac o senátoch Najvyššieho súdu, rozhoduje o stomiliónových kauzách a my nemáme ročne 25 miliónov na platy sudcov. Čiže nepovažujem toto riešenie za vhodné ani šťastné.
Neustále úvahy a v neposlednom rade aj konkrétne kroky a rozhodnutia o modifikácii zákonom stanovených pravidiel odmeňovania sudcov sú v rozpore s požiadavkami viacerých medzinárodných dokumentov o postavení sudcov a súdnictva a vedú sudcov k pochybnostiam o reálnom uznaní nezávislosti súdnej moci zo strany moci výkonnej a zákonodarnej.
Okrem iných v tejto súvislosti uvediem článok 6 Európskej charty o zákone pre sudcov prijaté Radou Európy v Štrasburgu v júli 1998. V rámci aktivít zameraných na rozvoj a konsolidáciu demokracie berú do úvahy základné zásady OSN o sudcovskej nezávislosti schválené Valným zhromaždením OSN v novembri 1985 a odvolávajúc sa na odporúčanie Rady Európy číslo 9412, ktoré stanovuje, že sudcovia z povolania sú oprávnení poberať taký plat, ktorého výška je stanovená tak, aby neboli vystavení tlakom s cieľom ovplyvniť ich rozhodovanie a správanie v rámci ich právomoci, čím by bola ohrozená ich nezávislosť a nestrannosť. Podľa dôvodovej správy k uvedenému článku charty výška finančného ohodnotenia má byť taká, aby chránila sudcov od tlakov a nemala by sa určovať podľa toho, koľko zarobia vyšší štátni úradníci aj v oblasti exekutívy alebo legislatívy, pretože ich platy sú v odlišných národných systémoch neporovnateľné.
Dovoľte mi, aby som ešte citoval známe kritérium nestrannosti sudcu zo štrasburskej judikatúry: "Spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná." To pripomínam v súvislosti s ekonomickou nezávislosťou sudcov. Istota v platových pomeroch sudcov vyjadrená automatickým mechanizmom zmien závislosti jedine a výlučne od rastu priemerného platu v národnom hospodárstve, tak ako vyplýva z platného znenia zákona, je jednou zo základných záruk sudcovskej nezávislosti. Preto sa aj sudcovia takto razantne a dá sa povedať unisono dôrazne jej dožadujú.
Na záver by som poukázal ešte na jeden dôležitý moment predkladanej novely zákona číslo 120/1993 Z. z. Predkladateľ si nevšimol ešte jednu vec, na ktorú by som skutočne rád upozornil. Doterajší plat predsedu Najvyššieho súdu zodpovedá platu sudcu v príslušnom stupni a triede. V porovnaní napríklad s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu nemá plat ústavného činiteľa ani v pomere 1,3-násobku platu poslanca. Zákon neupravuje nároky predsedu ani podpredsedu Najvyššieho súdu na primerane vybavený byt v rovnakom rozsahu, ako je to u iných ústavných činiteľov, ani nároky na paušálne náhrady. Článok 145 ústavy hovorí, že predseda Najvyššieho súdu je ústavným činiteľom, a tak ho chápe aj zákon číslo 120/1993 Z. z. V § 24 ods. 2 a 3 sú však len zmienky o nároku na funkčný príplatok pre predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Predseda Najvyššieho súdu ako ústavný činiteľ je riešený v citovanom zákone iba neúplne. Úprava nároku predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu je v porovnaní s inými ústavnými činiteľmi nedôsledná a ich funkcii neprimeraná.
Domnievam sa, že v pripravovanom návrhu novely zákona mal byť spolu už s menovanými činiteľmi, okrem generálneho prokurátora, ktorý sa teraz tam vsúva, dôsledne a úplne upravený i plat a funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov aj pre predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Aby to nevyznelo osobne, že ja som teraz vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu, chcem zdôrazniť, že ide o vec zásadného významu, pretože nemôžeme priorizovať Generálnu prokuratúru pred Najvyšší súd, lebo Najvyšší súd je najvyšší orgán súdnej moci. Je to vec skutočne zásadného významu a prijal by som aj také riešenie, keby sa tieto výhody, o ktorých som rozprával, prijali, zakomponovali do zákona aj za cenu, že sa ich účinnosť prenesie o rok, dva roky alebo o tri. Vzhľadom na dané ekonomické okolnosti, aké sú. Ale ešte raz opakujem, je to principiálna otázka, keď chceme vychádzať z trojdelenia štátnej moci, veď Generálna prokuratúra, pokiaľ ju niekto považuje za orgán sui generis alebo ju považuje iba za časť výkonnej moci, takisto aj Najvyšší kontrolný úrad, má tam upravené tieto veci a Najvyšší súd nie.
Čiže na záver, pokiaľ ide o môj konečný návrh, navrhujem, aby vládny návrh novely číslo 120/1993 Z. z. nebol posunutý do druhého čítania, alternatívne navrhujem vypustiť článok II navrhovanej novely týkajúci sa zníženia platov sudcov a v článku I upraviť okrem generálneho prokurátora plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov i pre predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, a to adekvátne ako u ostatných ústavných činiteľov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán predseda.
Prosím pánov z technického zabezpečenia schôdze, aby potom, ako skonštatujeme poslancov v rozprave, dali možnosť len na technické poznámky. Takže s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Húska, pán poslanec Lexa, pán poslanec Ošváth. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami k vystúpeniu predsedu Najvyššieho súdu.
Nech sa páči, pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Pán predsedajúci,
chcem nadviazať na vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu. Naozaj treba zvážiť okolnosti, akým spôsobom a akými stratégiami sa hľadajú riešenia problémov dnešného rozpočtu. Nezvyknem sa zhodovať s názormi, ktoré sú publikované v Domino-fóre, ale včerajšie jedno konštatovanie je skutočne mimoriadne dôležité, v ktorom sa upozorňuje na hlboký omyl pokusu riešiť problémy rozpočtu v tej časti, ktorá hlavne má zabezpečiť príjmy, pretože tento postup v podstate je mylný. Napríklad znova chcem opakovať, že je veľmi dôležité, aby sme nerobili servilné gestá odovzdávaním veľkých súm napríklad na takú absurdnú stavbu, ako je most v Štúrove, a pritom hľadali a škrabali riešenia v zmrazovaní a de facto v zmenšovaní príjmov obyvateľstva a jednotlivých častí obyvateľstva. V tomto slova zmysle si myslím, že sme mali použiť to gesto, ktoré navrhol pán poslanec Husár, že sa môžeme rozhodnúť sami za seba a za vládu, ale nemali by sme siahať práve po tejto forme, ktorá sporí na sudcoch.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Lexa - faktická poznámka.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
k vystúpeniu pána predsedu Najvyššieho súdu by som si dovolil povedať tri poznámky.
Po prvé, 25 miliónov korún, o ktorých sa bavíme, je desatina promile štátneho rozpočtu na rok 1999, a teda neobstojí argumentácia, že ide o, citujem "vznik značných hospodárskych škôd s dôsledkom na štátny rozpočet v roku 1999", ak sa neprijme toto reštriktívne opatrenie, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky.
Druhá poznámka. Myslím si, že to, že pán minister sociálnych vecí a rodiny je ten, ktorý obhajuje a predkladá túto reštriktívnu normu, je dôsledkom toho, že Strana demokratickej ľavice rezignovala na svoj volebný program, neplní volebné sľuby, ktoré dala, a je to strana, ktorá sa nezúčastňuje na aktívnej sociálnej ochrane a ochrane ľudí, ktorí pracujú v rámci výkonu štátnej služby, štátnej správy a osobitne justície.
Predložený návrh zákona považujem za priamy útok výkonnej moci na nezávislosť súdnej moci, je to druhý útok, ktorý bol zaznamenaný v poslednom čase. Iste si spomeniete na záver krajského úradu vyšetrovania, to znamená špeciálneho politického komanda, ktoré predložilo Národnej rade Slovenskej republiky návrh na stíhanie štyroch sudkýň z Krajského súdu v Bratislave len preto, že využili svoje právo, ktoré im ukladá zákon, a rozhodli. To znamená za to, že rozhodli, boli postihované, mali byť postihované, potom sa to stiahlo. A všimnite si teraz, že hneď po vystúpení pána predsedu Najvyššieho súdu sa ako supy okolo neho zlúčili pán podpredseda Hrušovský a predseda ústavnoprávneho výboru pán Orosz, aby ho ovplyvňovali v rámci tohto riešenia, ktoré v tomto smere je. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážený pán predseda Najvyššieho súdu,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, je v sérii návrhov, ktoré sú predložené na toto zasadnutie, ako som už povedal, ktoré ovplyvňujú oblasť bezpečnosti našej krajiny, ovplyvňujú oblasť kriminality a všetkých negatívnych javov, ktoré v spoločnosti súdna moc a ostatné represívne zložky majú určitým spôsobom utlmovať, kontrolovať a odstraňovať.
Je veľmi smutné, že pri prvom vystúpení pána predsedu Najvyššieho súdu, ktorý patrí medzi naozaj významné orgány, ktoré v tomto smere pôsobia, vládni poslanci sú takí neúctiví, že ani nie sú na zasadnutí a nevypočujú ho s plnou sústredenosťou. Je to naozaj mimoriadne smutné, lebo ukazuje, že sa s malou pozornosťou venujú tejto problematike a zrejme už majú všetko jasné a naše vystupovanie akoby nemalo vôbec šancu zmeniť to, čo je už navrhnuté. A myslím si, že je to smutné, keď poslanci si neuvedomujú plnú váhu svojej zodpovednosti, že oni sú vlastne tí, ktorí o týchto veciach rozhodujú a darmo predložia politické grémiá alebo vláda návrhy, ich zodpovednosť je, či tieto návrhy schvália v tom znení, ako boli predložené. A treba jednoznačne povedať, že tieto návrhy sú zlé a neriešia problém odstránenia deficitu v rozpočte znížením platov sudcov, policajtov a ďalších verejných činiteľov, colníkov a podobne, že sa treba zamerať na iné oblasti, aby sa skôr zvýšili príjmy rozpočtu, a tým sa riešila situácia, ktorá je v súvislosti so štátnym rozpočtom.
Návrh vlády Slovenskej republiky na zmenu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov považujeme preto za nedostatočný, a to zvlášť preto, že v ňom nie sú zohľadnené pripomienky, ktoré tu boli prednesené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Súdna moc ako jedna z troch najvyšších zložiek moci v štáte je dnes kdesi na chvoste medzi zákonodarnou a výkonnou a objektívne je od nich závislá, keď sa takto s ňou vlastne manipuluje cez rozpočet. Doposiaľ nebola snaha, žiaľ, nielen doterajšej vlády a parlamentu, ale ani predošlých, zaoberať sa touto vecou. Všeobecne chceme nezávislé súdnictvo, ale ono je zo zákona závislé od rôznych okolností, ako vidíte aj dnes, v súvislosti so zákonom, ktorý prerokúvame, a ktoré sa premietajú do života sudcov.
Najvyšším orgánom súdnej moci je, ako som už povedal, Najvyšší súd Slovenskej republiky, v ktorej odborne zastrešuje všeobecné súdy. Do zákona číslo 120/1993 Z. z. jeho funkcionári ako ústavní činitelia - článok 145 ústavy -, a to predseda a podpredseda, neboli poňatí v celom rozsahu. Menovite nie sú im napríklad priznané paušálne náhrady, aké sú priznané generálnemu prokurátorovi v navrhovanej časti 22d. Do návrhu je začlenený len generálny prokurátor, ktorý je nepochybne tiež ústavným činiteľom, ale nie je ústavným funkcionárom súdnej moci. Ťažko povedať, čo bolo motívom meniť a doplňovať zákon len ohľadne generálneho prokurátora, a nie aj funkcionárov Najvyššieho súdu. Veľmi sa tu natískajú politické motívy, a to snaha vlády vyjsť čo najviac generálnemu prokurátorovi v ústrety, lebo jeho aktívna účasť sa bude vyžadovať pri dozore nad politickými procesmi, ktoré sa chystajú.
Naproti tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky zabezpečuje nezávislé rozhodovanie na najvyššej úrovni bez ohľadu na to, ktoré politické strany sú pri moci, a o tom sa doterajšie vlády mohli presvedčiť. Je preto len malá nádej, že vládna moc takémuto orgánu pôjde v ústrety. A toto, vážené dámy a páni, páni poslanci a poslankyne, je raritou v Európe. Určite tým, že Najvyšší súd ako najvyšší orgán súdnej moci napríklad nemá svoju budovu a zároveň je akýmsi nájomníkom umiestneným s inými orgánmi, nemá svoju rozpočtovú kapitolu, ale jeho výdavky sa odvíjajú od orgánov štátnej správy, ako je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tomuto stavu, samozrejme, zodpovedá jeho súčasné materiálne vybavenie výpočtovou technikou, ktoré je v katastrofálnom stave. Terajší stav nie je únosný, ale veľmi sťažuje plnenie jeho základných funkcií.
Prečo to pripomínam? V citovanom zákone majú úpravu aj iné ústavné orgány, či už ide o Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad, prípadne Protimonopolný úrad, ktoré sú riešené na veľmi slušnej úrovni, pričom to neplatí o Najvyššom súde. Toto porovnanie nemienim rozoberať, lebo iste ešte v ďalších diskusiách môže vám to oveľa podrobnejšie povedať pán predseda Najvyššieho súdu. Len jedna otázka by nám mohla v tejto súvislosti napadnúť, ktorý z týchto orgánov je dôležitejší, ako orgány súdnej moci a konkrétne Najvyšší súd. Zrejme v spoločnosti by sme sa mali k tomu aj tak správať, aká je jeho úloha v spoločnosti a aký význam aj v svetovom meradle sa najvyšším súdom prikladá.
Teraz mi dovoľte povedať niečo k zmrazeniu platov sudcov na všetkých úrovniach súdov, teda aj na okresných, krajských a, samozrejme, na Najvyššom súde. Všetci od nich čakáme nestranné, spravodlivé a z odbornej stránky fundované rozhodnutia. Nikto nemôže pochybovať, že je to jedno síce možno z najkrajších, ale z najťažších a dovolím si povedať aj najnebezpečnejších právnických povolaní. K tomu, aby sudcovia mohli zodpovedne vykonávať nevyhnutné, nevyhnutne musia mať aj objektívne podmienky. Zoberme si aspoň trochu porovnateľné právnické povolania, ako sú advokáti, komerční právnici, notári, hádam aj exekútori či prokurátori. Ak položíme otázku, kto je na tom najhoršie materiálne, zistíme, že sudcovia. A kto nesie najväčšiu zodpovednosť, takisto vidíme, že najväčšia zodpovednosť je na sudcoch. Prokurátori síce sú s platmi na úrovni sudcov, ale rozdeľujú si spravidla ušetrené mzdové fondy, ktoré na súdoch v takej miere jednoducho ušetriť je nemožné, lebo by to ohrozilo plnenie úloh, ktoré sú tam. Tam, kde podá žalobu a navrhne riešenie advokát či komerčný právnik alebo obžalobu prokurátor, vždy musí zase rozhodovať sudca a na ňom je najväčšia zodpovednosť. Tam, kde u notára nastane medzi účastníkmi konflikt, odstupuje sa znovu vec súdu, a to platí aj v prípade, keď ide o exekútora.
A porovnajme, kto za svoju prácu je najhoršie zaplatený. No vidíme, že v každom prípade sudca, od ktorého očakávame, že vlastne bude tým vrcholným v celom tomto článku. Za svoje rozhodnutie podpisuje, zodpovedá, je zaň vystavený rôznym nástrahám hlavne tých, čo takýmto rozhodnutím sa cítia byť poškodení. Takých je spravidla aj veľmi veľa, pretože väčšinou na súde uspeje len jedna stránka. V budove súdu sú ešte títo ľudia ako-tak chránení, je tam justičná stráž, ale mimo súdnej budovy už žiadnu ochranu nepožívajú. Len oni by mali vedieť, akým nástrahám sú dnes vystavení.
Materiálne zabezpečenie pozostávajúce z jediného príjmu, a to platu, bolo zabezpečené zákonom a výkonná moc, teda vláda, a zákonodarná moc, teda parlament diktujú rovnocennej zložke - moci súdnej, aby sa zákon vlastne nerešpektoval. Hneď sa prijíma novela, ktorá má zrušiť to, čo im už bolo priznané, práve sudcom. Tu nemožno hovoriť ani o tom, že súdna moc sa dáva rovnocenne na úroveň moci zákonodarnej a výkonnej. Predsa sa len treba obzrieť, ako sa to robí v iných krajinách. Napríklad často dávate príklady z Českej republiky, tak sa choďte pozrieť tam. Tam sú sudcovia podstatne lepšie platení.
Reštrikcia materiálneho zabezpečenia súdov znamená reštrikciu ich nezávislosti a v konečnom štádiu reštrikciu spravodlivosti. Prijatie vládneho návrhu zákona v znení, ako je navrhovaný, sa v budúcnosti určite veľmi vypomstí a ťažko sa budú škody naprávať.
Pri tejto príležitosti mi dovoľte povedať aj niekoľko poznámok k tým návrhom a pripomienkam, ktoré tu povedali niektorí páni poslanci a vyčísľovali straty, ktoré boli v minulosti spôsobené a ktoré ovplyvňujú súčasnú situáciu. Mali by sa láskavo pozrieť aj na straty z prítomnosti. Pani ministerka Schmögnerová osobne priznala, že z dôvodu zverejnenia údajov okolo deblokácie ruského dlhu a problémov Devín banky bola spôsobená tomuto štátu strata 1 miliardy korún. Čo je to proti 25 miliónom pre sudcov, vážené dámy a páni? Ďalšie deblokácie, ktoré sa dnes umelo brzdia na ministerstve financií, spôsobujú mínus do štátneho rozpočtu 5 - 10 miliárd Sk. Čo je to oproti celým 200 miliónom pre ústavných činiteľov vo všeobecnosti, a nehovoriac o tom, že celý ten balík, o ktorom sa tu dnes takto doťahujeme s policajtmi a colníkmi nerobí viac ako 1 - 1,5 miliardy korún? Čiže keby len tieto straty neboli spôsobené terajšou vládou, mohlo byť na platy ústavných činiteľov, sudcov, policajtov, colníkov a tak ďalej.
Ďalšie nedostatky súčasnej vlády, ktoré spôsobili zjavné zníženie príjmov štátneho rozpočtu, vyplývajú z výstavby diaľnic. Zastavením výstavby diaľnic bolo prepustených okolo 20 tisíc ľudí pracujúcich v stavebníctve, na ktorých sú výdavky v podpore v nezamestnanosti, na ktorých bolo vyplatené odstupné a tak ďalej. Na dôvažok spôsobilo to zníženie príjmov štátneho rozpočtu. Kriminalizovanie podnikateľov rozhodne spôsobilo obrovské straty, ktoré spôsobili zníženie výberu daní, ktoré sa odhaduje od 2 do 4 miliárd za prvé dva mesiace. Likvidácia Slovenskej leteckej spoločnosti, ktorá vlastne bola podporou okolitých letísk vo Schwechate, v Prahe a Budapešti, určite spôsobila zníženie príjmov slovenskej ekonomiky, takisto následne katastrofu, ktorú vyvolali týmto rozhodnutím v cestovných kanceláriách. Obdobné škody sú v poľnohospodárstve, v zdravotníctve z krízového režimu, v poľnohospodárstve z dovozov, ktoré spôsobujú ťažkosti našim poľnohospodárom. Jednoducho realita je taká, že sa treba sústrediť na príjmy štátneho rozpočtu, urobiť všetko preto, aby tieto príjmy pokryli výdavky, ktoré sú aj z titulu potrieb na mzdy a platy ústavných činiteľov a takýmto spôsobom postupovať, a nie opačne, reštrikciou, znižovaním platov postihovať ľudí, ktorí sa majú zaslúžiť o väčší príjem do štátneho rozpočtu.
Z toho dôvodu vám navrhujem, aby ste prehodnotili svoj postoj, najmä vládni poslanci, k tejto novele a aby ste ju neodporučili do druhého čítania.
Vážené dámy a páni, vážený pán predsedajúci, ja som sa hlásil o faktickú poznámku, ktorú ste mi nedovolili predniesť, a preto pri tejto príležitosti chcem na ňu upozorniť. Pani poslankyňa Malíková navrhovala stiahnuť materiál z rokovania a vy ste sa odvolali, že tento návrh nie je procedurálny návrh.
Podľa § 34 zákona o rokovacom poriadku poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania vecí, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. Išlo o spôsob prerokúvania veci a postupu. Tento návrh na stiahnutie bol riadny procedurálny návrh a žiadame, aby sa dodržiaval rokovací poriadok a neustále sa neporušoval.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.
Predtým sa ešte pán poslanec Orosz hlási s faktickou poznámkou k vystúpeniu predrečníka. Takisto pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Oberhauser a takisto aj ostatní poslanci, ktorí už vystúpili alebo chcú vystúpiť, mali by ste vedieť o tom, že ústavnoprávny výbor už 3. marca tohto roku pri prerokúvaní rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti prijal uznesenie, v ktorom neodporúča zmraziť platy sudcov. Nevyužívame dnešné rokovanie na nejaký politický exhibicionizmus a populizmus. Jednoducho sa veľmi seriózne budeme zaoberať tými návrhmi, ktoré zazneli z úst predsedu Najvyššieho súdu na rokovaní ústavnoprávneho výboru a predložíme na rokovanie v rámci druhého čítania návrhy ústavnoprávneho výboru.
Chcem poukázať na to, pán Oberhauser, že, ak hovoríte o tom, že Najvyšší súd nemá svoju rozpočtovú kapitolu, že nemá svoju budovu, že nemajú dostatočnú výpočtovú techniku, ak o tom hovoríte, tak sa zamyslite nad tým, kto je za to zodpovedný. Ja si myslím, že tá vláda, ktorá tu fungovala štyri roky a pustošila túto krajinu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky - pani poslankyňa Slavkovská. Po nej pani poslankyňa Tóthová. Zároveň uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pani poslankyňa Slavkovská má slovo, prosím.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som nadviazať na pána poslanca Oberhausera v otázke inštitútu nezávislého súdnictva, ktorý on spomenul. Veľmi dobre sa pamätám, ako celé predchádzajúce štyri roky dnešná koalícia obviňovala predchádzajúcu vládu, že sústavne narúša inštitút nezávislého súdnictva, robí všetko preto, aby súdnictvo bolo závislé od vlády. No a dnes sa pokojne siaha na mzdové náležitosti sudcov, čo jednoznačne môže viesť k vzniku závislého súdnictva. A z toho, ako sa správa aj dnešný parlament pri prerokúvaní tohto zákona, je evidentné, že koalícia zrejme chce vyvolať práve takýto stav. Zrejme pre tie všetky procesy, ktoré sa tu chystajú, sa jej to veľmi hodí a bude dobré, aby mala súdnictvo v rukách. Sudcovia naozaj nemajú nič iba ten svoj plat. Nemajú ani paušálne náhrady tak ako generálny prokurátor alebo poslanci, alebo členovia vlády. Už tu bolo spomínané, že treba zmraziť dajme tomu platy členov vlády, pretože oni si potom dajú odmeny, takže to je iné, ale sudcovia nemajú nič. Takže zmrazme ešte aj tie paušálne poplatky členom vlády. Im to určite nebude chýbať. Zoberme im ich a budeme mať určitý balík peňazí, ktorý môžeme rozdeľovať napríklad pre sudcov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vypočula som si slová pána poslanca Oberhausera, že nesedeli tu poslanci v tej chvíli, keď vystupoval predseda Najvyššieho súdu, žeby si ho s úctou vypočuli. Načo, vážení? Načo by si ho vypočuli? Táto vládna koalícia má moc v ruke s ústavnou väčšinou a tú realizuje silou a v rozpore so zákonmi. Všimnime si v podstate, o čo ide. Parlament permanentne porušuje rokovací poriadok. Ďalej nedáva sa možnosť obhajcom, aby sa podľa zákona mohli vyjadriť. Nedávno komora advokátov dala protest proti takémuto postupu. Čítali ste to v novinách? Okrem jedného denníka tlač to absolútne neodpublikovala. Žiadny komentár k tomu. Ďalej bol vyžiadaný súhlas na stíhanie sudkýň nie za to, že by brali úplatky alebo niečo podobné, ale za to, že rozhodovali v rámci zákona, tak ako im to ich svedomie dávalo.
Vážení, a ďalej sa siaha na finančné ohodnocovanie sudcov. A toto sa robí pod heslom prehlbovania právneho štátu a demokracie. Vážení, veď je to výsmech, pretože, keď si to spojíte, vidíte, kam to smeruje. Veď to je absolútne proti princípom právneho štátu, keď sa ide proti obhajobe, keď sa nedodržiavajú zákony a keď sa siaha na garancie súdnej nezávislosti. Pokiaľ ide o samostatnú kapitolu, to je o ničom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pred prestávkou ako posledný vystúpi pán poslanec Engliš. Po prestávke ako prvá pani poslankyňa Keltošová. Po hodine otázok, samozrejme.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážený pán predseda Najvyššieho súdu,
excelencie panie veľvyslankyne a páni veľvyslanci,
vážená snemovňa,
vážení občania Slovenskej republiky,
vážený pán predseda Najvyššieho súdu, ja som si váš prejav s veľkou úctou vypočul a myslím si, že aj moje reakcie sú preto také, aké sú.
Návrh zákona považujem za veľmi zlý. Už som to tu raz povedal. Táto vláda predkladá už v poradí tretí zákon, v ktorom znižuje príjmy priamo zamestnancom štátu, ak to tak môžem povedať. Táto vláda pripravuje zníženie platov aj ďalším zamestnancom, od ktorých závisí chod štátu - školstvo, zdravotníctvo a podobne. Zákon o štátnom rozpočte to jednoznačne hovorí. A sľuby o nezmrazení miezd v školstve, zdravotníctve sú tu jasne deklarované na úrovni figy borovej. Sľuby v predvolebnej kampani o zvýšení platov o 100 až 200 % vôbec nekomentujem.
Táto vláda v návrhu zákona znižuje platy sudcov, prokurátorov o 10 %, ale tvári sa, že len zmrazuje a len v tomto roku. Prijatím tohto návrhu zákona to môže urobiť vláda každý rok v zákone o štátnom rozpočte, ak sudcovia a prokurátori nebudú poslúchať. Odvolať sudcov naraz nemôže všetkých ani pán minister Čarnogurský. Bolo by to okaté aj pre priateľov z Európskej únie. Ale postupne áno a platy sa dajú tým novým, ktorí budú poslúchať. Takto sa podriadi súdnictvo a prokuratúra vládnej moci bez toho, že by to niekto v tej Európe odhalil. Demokracii sa tu medze nekladú, len polená hádžu ako v päťdesiatych rokoch. Takto múdro to nerobili ani komunisti v päťdesiatych rokoch. A tí boli úplní amatéri oproti tomu, čo robí táto vládna garnitúra. Je mi len nepochopiteľné, ako to môžu podporovať promovaní antikomunisti z Demokratickej strany. Nie sú tu. (Hlasy v sále.)
Ale páni, ja môžem teda povedať, keď sa ozývajú hlasy. Máte parlament, máte vládu, chcete mať aj súdnictvo a prokuratúru, samozrejme, aj prezidenta. Pán Weiss tu povedal, že HZDS sa už nikdy nevráti k moci, ale to sme, pán Weiss, hovorili aj komunistickej strane. A myslíte si, že v HZDS nie sú takí istí ľudia odborníci ako v SDĽ? Ja si to nemyslím.
Ale k tým návrhom. Samozrejme, že navrhujem stiahnuť celý zákon z rokovania. Pokiaľ sa bude o ňom rokovať, dám to, samozrejme, aj písomne.
Vyjadrujem sa hlavne teda k článku II a k článku III, ktorý hovorí o platoch sudcov a prokurátorov. V článku I mám pripomienku len k bodu 3. Navrhujem bod 3 zrušiť, pretože každá slušná spoločnosť sa stará o svojich, ak to tak môžem povedať, "vyslúžilcov". Týchto prípadov, ktoré sú tu, je smiešne málo. Ja to môžem prečítať. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 28a, podľa ktorého má poslanec, ktorý po skončení volebného obdobia odíde do dôchodku, právo na využívanie účelových zariadení Kancelárie Národnej rady. Uvedeným ustanovením sa pre všetkých poslancov zabezpečili sociálne výhody, ktoré v podmienkach prechodu na trhový mechanizmus nemajú opodstatnenie.
Páni, ja mám k tomu toto. Keby som nebol v parlamente, povedal by som, že je to hrozná hlúposť, ale nemôžem si to dovoliť. Argumentovať trhovým mechanizmom, to je smiešne. Od nás sa očakáva aspoň slušnosť voči starým. Obavám sa, že bod 3 absolútne toto neakceptuje, preto ho navrhujem zrušiť. Hovorím, ide skutočne o málo ľudí a je smiešne sa vôbec tým zaoberať.
Bod 4 - k tomu sa nevyjadrujem. Ten sa môže ponechať. To sa nebojím, že by si páni koaliční poslanci nepresadili svoje zvýšenie platov. Čo sa týka článku II návrh zmeny znie škrtnúť celý článok II, t. j. ponechať valorizačný mechanizmus u sudcov. V článku III škrtnúť článok III, ponechať valorizačný mechanizmus u prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
Na záver by som chcel povedať: Zdôrazňujem, že ak je zákon veľmi zlý, považujem ho za zákon, ktorým vládna garnitúra dáva gól demokracii na Slovensku. Zákon odporuje aj medzinárodným dokumentom zakotvujúcim základné princípy nezávislosti súdnictva a prokuratúry. Zníženie sudcovských a prokurátorských platov je vážny zásah do nezávislosti súdnictva a prokuratúry a znamená priamu politicko-ekonomickú závislosť od vládnej politickej garnitúry. Je to koniec demokracie na Slovensku, ak sudcovia a prokurátori budú platení podľa toho, ako budú poslúchať vládnu politickú garnitúru, čo tento zákon zakotvuje. Preto som oslovil aj pánov a panie veľvyslankyne.
Ďakujem. (Potlesk.)