Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Zelník, ktorý tu však nie je a stráca poradie. Ďalší je pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
prvú interpeláciu som orientoval na pána predsedu vlády Slovenskej republiky v tomto znení:
Vážený pán predseda vlády, uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 852 z 2. decembra 1998 bod číslo C.10 ste zrušili uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 495/1998 bod C.1 k správe o riešení usporiadania majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou. Uvedeným zrušením uznesenia podľa mojej previerky tak na Biskupskom úrade gréckokatolíckej cirkvi, ako aj Pravoslávnej prešovskej eparchii boli zabezpečené nevyhnutné finančné zdroje zo štátneho rozpočtu na odstránenie krívd spôsobených komunistickým režimom. Žiadam vás v mene predstaviteľov obidvoch cirkví, aby neboli porušené záväzky vlády Slovenskej republiky a prisľúbené prostriedky boli podľa predložených rozpisov uvedenými cirkvami pridelené v štátnom rozpočte na rok 1999.
Tento návrh predkladám z toho dôvodu, resp. požiadavku na pána predsedu vlády, lebo ako iste poznáte situáciu vy, ktorí sa tým trošku zaoberáte, vzťahy medzi pravoslávnou a gréckokatolíckou cirkvou boli v minulosti veľmi ťažko poškodené a jednoducho boli spôsobené mnohé nedorozumenia. Tieto veci sa veľmi dobre naprávajú a práve tým, že sa všetky veci aj sčasti zásluhou štátu podarilo vyriešiť, bola by škoda, keby sa tento proces zastavil a zvyšné stavby kostolov, ide o konkrétne stavby kostolov, sa nedokončili.
Druhú interpeláciu mám pripravenú na ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú.
Mesto Banská Štiavnica je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO pod položkou číslo 400 a v zmysle Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva číslo 159/1991 Zb., ku ktorému sa zaviazala aj Slovenská republika, predošlé vlády Slovenskej republiky podporovali zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov záchranu a revitalizáciu historického jadra Banskej Štiavnice. V rozpočtovom provizóriu ste však zrušili financovanie rekonštrukcie historického centra, čím vzniknú značné škody a porušenie medzinárodného záväzku, čo iste neurobí v zahraničí slovenskej vláde dobré meno.
Podľa osobitného prieskumu je pre Banskú Štiavnicu nevyhnutné v štátnom rozpočte vyčleniť 18 až 25 mil. Sk ako účelový príspevok na riešenie obnovy historického jadra pokračovaním druhej etapy projektu úprav verejných priestranstiev, hlavne statického zabezpečenia komunikácie a verejných priestranstiev. Ďalej 10 mil. Sk na rekonštrukciu objektu meštianskeho domu 6/3 na Ulici Karnerhorfská číslo 8 a 42 mil. Sk prostredníctvom Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky na výstavbu nových 40 bytových jednotiek. Tieto prostriedky sú na pokračovanie programu záchrany Banskej Štiavnice ako minimálne riešenie, a preto prosím o ich zabezpečenie v štátnom rozpočte. Myslím si, že netreba ďalej komentovať, všetci poznáte stav Banskej Štiavnice a rozpracované práce, ktoré je potrebné, aby boli dokončené.
V ďalšej interpelácii sa obraciam na pána ministra Ladislava Pittnera a predkladám takúto požiadavku.
Podľa mojich informácií na začiatku vášho pôsobenia vo funkcii ste v príslušnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky prisľúbili, že personálne výmeny na krajských a okresných úradoch sa skončia na úrovni prednostov a ich zástupcov. V súčasnosti sme svedkami, že dochádza k personálnym výmenám aj na úrovni vedúcich odborov a na dôvažok sú viacerí z nich nielen odvolaní, ale aj vyhodení zo zamestnania. Tak sa stalo na Okresnom úrade v Komárne, v Banskej Bystrici, Leviciach, Nitre a ďalších. Je to paradoxné, ak ľudia, ktorí sú odborníci - a mnohí z nich nadobudli tiež vzdelanie pre pôsobenie vo verejnej správe - sa nahradzujú novými ľuďmi bez akýchkoľvek skúseností s prácou v štátnej správe.
Vaše čistky sú takto v mnohých prípadoch politickým prenasledovaním ľudí za politické názory, resp. príslušnosť k politickej strane. Žiadam vás, aby ste predložili parlamentu rozbor, koľko vedúcich odborov krajských a okresných úradov ste od 1. novembra 1998 do 28. februára 1999 odvolali a koľkým z nich ste dali výpoveď. Rozbor predložte podľa jednotlivých krajov a okresov. Iste viete, že takýto prísľub v príslušnom výbore pán minister Pittner dal, že tieto výmeny sa nebudú robiť, a ak k nim dochádza, myslím si, že tento parlament má právo vedieť, koľko ľudí bolo takto vymenených a koľkým z nich sa dala výpoveď. Jednoducho, si myslím, že tento nárok je opodstatnený a bol by som rád, keby ste potom podporili aj takúto analýzu.
Ďalšiu interpeláciu predkladám na ministra zdravotníctva pána Tibora Šagáta.
Žiadam vás, vážený pán minister, aby ste predložili, ako idete riešiť 32-hodinové služby lekárov, ktorých takéto zaťažovanie nielen vyčerpáva, ale je aj v rozpore so zákonmi určujúcimi maximálne povolenú dĺžku pracovného času. Ide o prežitok z komunistickej totality, ktorý nie je primerane vyriešený ani z hľadiska zdravia lekárov, bezpečnosti pacientov, ani z hľadiska odmeňovania za odpracované hodiny. Zároveň vás žiadam, aby ste vysvetlili, prečo diskriminujete praktických lekárov pri zavádzaní nového Liečebného poriadku v takzvanej krízovej kategorizácii, pričom očividne zvýhodňujete niektorých iných, napríklad pediatrov, ale aj ďalšie skupiny.
Žiaľ, pán minister tu nie je, aby nám tieto veci objasnil. Chcel som mu k tomu dať aj vysvetlenie, že napríklad praktickí lekári nemôžu predpisovať niektoré lieky, sú priradené len predpisovaniu iným, a toto proste znevýhodňuje ich postavenie a zbytočne zdražuje liečbu. Dôrazne vás tiež upozorňujem, že je nedoriešené ošetrovanie cudzích pacientov súkromnými praktickými lekármi najmä v lokalitách cestovného ruchu. Títo lekári totiž podľa vašich posledných rozhodnutí nebudú mať materiálne prostriedky na ich ošetrenie. Tých 35 korún na hlavu, ktoré dostanú lekári za svojich pacientov v rajóne, jednoducho za tých cudzích nedostanú ani korunu, ale budú mať náklady súvisiace s ich ošetrením, a jednoducho ich nebude z čoho hradiť. Predstavte si v takých rekreačných oblastiach, kde je veľa cudzích pacientov, jednoducho lekár bude v stave, že nebude vedieť financovať svoju činnosť.
Ďalšiu interpeláciu predkladám ministrovi pôdohospodárstva pánu Pavlovi Koncošovi.
Vážený pán minister, v súčasnom období je slovenský drevospracujúci priemysel vo veľmi ťažkom postavení. Má to svoje hlbšie príčiny, ktoré teraz nechcem podrobnejšie analyzovať. Mimoriadne dôležité pre úspešnosť drevospracujúceho priemyslu Slovenskej republiky je však optimálne riešenie obchodných vzťahov medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom. Štátne podniky lesov v tejto problematike zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Stále obhospodarujú väčšinovú časť lesov, a tým aj dodávajú väčšinové množstvo drevnej suroviny pre spracovateľský priemysel. Keďže mám informácie, že v súčasnom období je katastrofálna situácia v dodávkach dreva, žiadam vás, aby ste urobili opatrenia, ktorými by sa predišlo hromadnému prepúšťaniu zamestnancov v drevárskych podnikoch.
Zároveň vás žiadam, aby ste predložili rozbor úhrady dlžoby Bukózy, a. s., Vranov, ktorá podľa mojich informácií dosahovala výšku viac ako 105 miliónov korún. Bukóza Vranov, sa notárskou zápisnicou zaviazala, že tento dlh uhradí Východoslovenským lesom Košice do konca roku 1998. Je predsa nezmyslom, aby drevárska fabrika, konkrétne Bukóza Vranov dostávala surovinu zadarmo a my sme schvaľovali dotácie Štátnym lesom v novom rozpočte na financovanie takýchto aktivít, ktorými vlastne financujeme nepriamo podnikateľov, ktorí sa z nás môžu iba smiať.
Ďalšiu interpeláciu predkladám ministrovi pôdohospodárstva pánu Pavlovi Koncošovi v tomto znení:
V zmysle § 4 zákona číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol novelizovaný zákonom číslo 99/1993 Z. z., v súlade so zákonom číslo 83/1990 Zb. o združovaní občanov vznikla Poľovnícka spoločnosť Hubert ako dobrovoľná organizácia. Stanovy tejto poľovníckej spoločnosti riadne schválil príslušný orgán štátnej správy poľovníctva a sú registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. S cieľom získavania členov a rozširovania členskej základne tak, aby rast členskej základne prebiehal na báze výchovy členov od začiatku, teda od prípravných kurzov, školenia uchádzačov o prvý poľovný lístok, spoločnosť požiadala ešte v roku 1995 ministerstvo pôdohospodárstva o povolenie vykonávať prípravné kurzy pre uchádzačov o prvý poľovný lístok. Jediným výsledkom po dlhoročnom úsilí, doplňovaní žiadostí, rokovaniach a obštrukciách je skutočnosť, že Poľovnícka spoločnosť Hubert opätovne požiadala o povolenie teraz priamo vás, pán minister, a to 12. 11. 1998, no zatiaľ bez výsledku.
Preto sa pýtam: Premietne sa demokratizácia našej spoločnosti aj na úseku poľovníctva, tak ako ste to sľubovali na iných úsekoch, s podporou štátnych orgánov, vytváraním zdravej súťaže medzi viacerými subjektmi, ktoré majú rovnakú náplň činnosti? Poznamenávam, že podľa mojich informácií ministerstvo pôdohospodárstva povolilo vykonávanie tejto činnosti už jednej podľa vyjadrenia ministerstva vnútra netypickej poľovníckej organizácii Poľovník z Dunajskej Stredy. Poľovnícka spoločnosť Hubert o to márne žiada už viac ako štyri roky. Ide o zrovnoprávnenie jednoducho jednej spoločnosti pri vykonávaní tejto činnosti a myslím si, že požiadavka tejto spoločnosti je oprávnená.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Z písomne prihlásených poslancov traja stratili poradie. Je tu pán poslanec Húska. Pýtam sa, či chcete vystúpiť.
(Odpoveď poslanca z pléna.)
Áno, ďakujem za vysvetlenie.
Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Píšem si: pán poslanec Zlocha, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Delinga, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Andrassy, pani poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Podhradská. Ďakujem a uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť medzi interpelujúcich.
Nech sa páči, pán poslanec Zlocha, môžete interpelovať.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
mám tiež pripravených viac interpelácií. Jedna sa bude dotýkať ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa a ďalšie tri predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu.
Teraz tá prvá na ministra životného prostredia pána Miklósa.
Z publicistickej relácie odvysielanej pred dvoma týždňami na druhom programe Slovenskej televízie som sa dozvedel, že sa pripravuje návrh zákona o Vysokých Tatrách. Bol som nemilo prekvapený vyjadrením jedného z účastníkov besedy, že do prípravy návrhu zákona nie sú zapojení odborní pracovníci zo Správy Tatranského národného parku, ba ani ministerstva životného prostredia či odboru životného prostredia Okresného úradu v Poprade, ale že záujmy ochrany prírody a krajiny bude zabezpečovať pracovník Štátnych lesov v Tatranskom národnom parku.
Mohli by ste ma informovať, prečo sa ministerstvo životného prostredia nepodieľa na jeho príprave? Ignorujete jeho vypracovanie alebo ignoruje jeho vypracovanie ministerstvo životného prostredia, alebo ministerstvo životného prostredia ako ústredný orgán štátnej správy okrem iného aj na ochranu prírody a krajiny je ignorované skupinami, ktoré by chceli v chránenom území presadiť podnikateľské a koristnícke záujmy na úkor ochrany vzácneho prírodného bohatstva? Ako zabránite presadzovaniu týchto záujmov deklarovaných v besede primátorom Starého Smokovca pred záujmami zachovania prírody už i tak na území Tatranského národného parku výrazne narušenej? Ak bude vaše ministerstvo, ktoré riadite, naďalej nečinné, ľahko sa stane, že v národnom parku vyhynú posledné symboly - cenný paleoendemit kamzík vrchovský, tatranský, mimochodom, už ich je len niečo nad tristo a je to kriticky ohrozený druh a vyhynie, alebo azda odletí ďalší symbol Tatier orol skalný, tých je v Tatrách už tiež len niekoľko párov a Tatry sa potom vytratia zo zoznamu chránených území, lebo už vlastne nebude čo chrániť.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper, nerušte, prosím vás.
Poslanec J. Zlocha:
Ďalšie otázky smerujú na predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu.
V súvislosti s očakávanými zmenami v štátnej správe ste neraz zdôrazňovali, že budete klásť dôraz na odborné vzdelanie kandidátov na funkcie, prax v štátnej správe, dokonca sa hovorilo, že prax by mala byť minimálne päť rokov, a morálne predpoklady. Zaujíma ma, koľko zmien v štátnej správe, v ústredných orgánoch štátnej správy na postoch generálnych riaditeľov sekcií a riaditeľov odborov sa urobilo. Ďalej, aké zmeny sa urobili na krajských a okresných úradoch vo funkciách prednostov, ich námestníkov a riaditeľov odborov a ako sa pritom uplatňovali deklarované kritériá, či neboli pri tom rozhodujúce len politické kritériá.
Druhá otázka na pána predsedu. Aký je váš názor na vyjadrenie jedného z čelných predstaviteľov vládnej koaličnej strany, že občania Slovenska, Slováci, bačujú v južných okresoch Slovenska na pôde, ktorá im nepatrí. Poznamenávam, že stanovisko bolo publikované v Novom čase, nikto ho nedementoval, teda bolo vážne myslené. Nebola to nepríjemná tlačová chyba, ale nepočul som ani stanovisko vlády k tomuto vyjadreniu. Nie je tým spochybnené aj pôsobenie vlády, aspoň tých členov, ktorí sú slovenskej národnosti v okresoch na juhu Slovenska? Komu vlastne táto pôda patrí? Len občanom maďarskej národnosti? Nie sú tam aj občania Slováci? Nie je tam aj štátna a cirkevná pôda?
Tretia otázka. Správa o činnosti Slovenskej informačnej služby, ktorú pred krátkym časom predniesol na uzavretom zasadaní poslancom Národnej rady Slovenskej republiky jej riaditeľ pán generál Mitro, ma prekvapila vo viacerých oblastiach. Prekvapila ma najmä tým, že bola označená ako tajná, a pritom bola zbierkou informácií, ktoré boli dovtedy každému známe. Aspoň tomu, kto občas nazrel do dennej tlače, alebo čiastočne sledoval Rádio Twist, alebo televíziu Markíza, prípadne kto sledoval vystúpenia poslancov vtedajších opozičných strán.
Podľa môjho názoru predkladateľovi správy nešlo o nič iné len o diskreditovanie ústredných orgánov štátnej správy z obdobia pôsobenia vlády premiéra Mečiara a vtedajších vládnych strán, spochybňovanie dosiahnutých výsledkov, pripravenie si alibi pre svoje pravdepodobne menej úspešné pôsobenie a v neposlednom rade aj o zasiatie semienok strachu medzi občanov Slovenskej republiky. Uvádzanie aktivít Slovenskej informačnej služby v zahraničí považujem za vrchol naivity. Zrejme autorom správy nestačilo diskreditovať vládu premiéra Mečiara len doma, ale potrebovala do toho zapojiť aj zahraničie v naivnej predstave zrýchlenej integrácie do euroatlantických štruktúr.
Ak si dobre spomínam, Slovenská informačná služba by sa podľa zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe nemala zaoberať literárnou činnosťou a opisovať rozprávky publikované v novinách či tie, ktoré odzneli v rozhlase a televízii, ale plniť si úlohy okrem iného aj vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a územnej celistvosti, činnosťami smerujúcimi proti bezpečnosti Slovenskej republiky či aktivitami cudzích spravodajských služieb a skutočnosťami, ktoré môžu vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. O tom som sa však z prednesenej správy nič nedozvedel. Bolo to preto, že ste vedeli, že táto správa označená ako tajná aj tak sa stane predmetom všeobecnej diskusie po zverejnení vo viacerých médiách? Alebo preto, že Slovenská informačná služba v týchto oblastiach bola nečinná? Preto si dovoľujem položiť vám tieto otázky:
Bolo by možné doplniť už aj tak odtajnenú správu Slovenskej informačnej služby aj o informáciu o týchto činnostiach? Osobitne či boli na Slovensku zdokumentované aktivity smerujúce proti bezpečnosti Slovenskej republiky. Aké má Slovenská informačná služba informácie o činnosti cudzích spravodajských služieb na Slovensku a či boli zistené skutočnosti spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť i za úplné odpovede.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ďalší vystupujúci je pán poslanec Gajdoš.
Nech sa páči.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
interpelujem pána ministra obrany, potom pána ministra zahraničných vecí.
Pán minister, na tlačovej konferencii v utorok 9. februára ste okrem iného podľa médií vyhlásili, že za najnegatívnejšie dedičstvo minulého obdobia na Ministerstve obrany Slovenskej republiky považujete to, že v oblasti zahraničnej bezpečnostnej politiky nebola splnená prioritná úloha - získanie členstva Slovenskej republiky v NATO. Podľa vás podmienky na získanie členstva zďaleka nespĺňame tak dobre, ako si niektorí namýšľajú, a Armáda Slovenskej republiky výrazne zaostala za armádami susedných štátov. Považujem toto vaše vyhlásenie za alibistické. Zároveň vás upozorňujem, že toto vyhlásenie je v príkrom rozpore s vyhláseniami, ktorými ste drukovali bývalému náčelníkovi Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky generálovi Tuchyňovi a pripisovali mu neoceniteľné zásluhy za prípravu Armády Slovenskej republiky na plnú integráciu do NATO v predvolebnom období.
Vláda premiéra Mečiara považovala integráciu Slovenskej republiky do NATO za jednu z priorít svojej zahraničnej politiky. Tento politický cieľ, ktorý nebol časovo ohraničený, sa dá naplniť len za predpokladu plného súladu záujmov žiadateľa a prijímateľa. Existovali však isté "politické prekážky" neprijateľné pre vtedajšiu proslovenskú vládnu garnitúru reprezentované jednoznačnými vyššími ekonomickými záujmami, pre ktoré sa tento cieľ nenaplnil. Armáda Slovenskej republiky však v minulosti podľa objektívnych hodnotení nielen vojenských odborníkov dosahovala v porovnaní so susedným armádami - Českej, Poľskej a Maďarskej republiky - výrazné úspechy v prístupovom procese. V organizovanosti, kompaktnosti štruktúry, disciplíne, vo výcviku a v príprave veliteľského zboru, v technických vedomostiach, schopnosti spolupracovať a komunikovať s vojskami NATO sme boli lepší, určite nie horší než naši susedia.
Napĺňať ciele prvej a druhej etapy interoperability sa nedarí ani našim susedom. Podľa mojich informácií sú na tom horšie ako my. Je to otázka zdrojov, a nie ochoty, a tie chýbajú všade. Preto si myslím, pán minister, že nie je dobré, ak na základe povrchných hodnotení bez hlbších znalostí situácie susedných armád vynášate nad Armádou Slovenskej republiky takéto súdy, ktoré v konečnom dôsledku škodia integračným cieľom Slovenskej republiky. Ak vás hĺbka a vážnosť problémov Armády Slovenskej republiky vyplývajúca v prevažnej miere z ťažkého dedičstva socializmu zastrašila, treba ísť od toho. Aj na čele tohto rezortu musí byť razantný, ale pritom racionálne mysliaci minister schopný zjednotiť ľudský a technický potenciál a všetky možné zdroje vrátane zahraničných, a teda aj deblokácie na to, aby postupne, krok za krokom približoval Armádu Slovenskej republiky úrovni armád vyspelých štátov NATO.
Zaráža ma vaše súčasné koketovanie s myšlienkou odstúpenia od kontraktu s Ruskou federáciou o nákupe systému PVOS 300 PMU 1. S ukončením životnosti niektorých protilietadlových raketových systémov, predovšetkým VOLCHOV a NEVA, takýto krok znamená likvidáciu protivzdušnej obrany Slovenskej republiky. Neverím, že by sa NATO bránilo myšlienke mať na svojich východných hraniciach takýto kvalitný systém tvorený dvoma kompletmi s už existujúcim systémom S 300 vo výzbroji Armády Slovenskej republiky. Zbytočne budete špekulovať a meditovať o tom, čo by ste mohli za peniaze z dlhu Ruskej federácie pre Slovenskú republiku dajme tomu z energetických surovín alebo iných komodít doviezť. Nebuďte naivný. Ruská federácia je členom parížskeho a londýnskeho klubu, má právo reštrukturalizovať svoje dlhy a stanoviť si splátkový kalendár pre jednotlivé krajiny. Ale zároveň potrebuje udržať v chode svoj obrovský zbrojársky potenciál. Treba dôkladne poznať ruských partnerov, potom môžete snívať.
Preto sa vás so všetkou vážnosťou pýtam: Chcete Armádu Slovenskej republiky integrovať do spoločenstva armád členských štátov NATO ako funkčný bojaschopný prvok kolektívnej bezpečnosti alebo dať NATO k dispozícii armádnu infraštruktúru a služby na obranu štátu si objednávať v NATO? Budete ich mať z čoho zaplatiť? Stále si myslím, že nie preteky kto skôr, ale v akej kvalite sa budeme podieľať na európskej bezpečnostnej architektúre je dôležitejšie. Preto je potrebné umne rozložiť sily a prostriedky na integráciu Slovenskej republiky do NATO, ale aj na ukončenie transformačného procesu Armády Slovenskej republiky.
Interpelujem pána ministra zahraničných vecí.
Vážený pán minister, prečítal som si vyznanie ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o zahraničnej politike Slovenskej republiky počas prvých sto dní pôsobenia novej vlády a musím sa priznať, že som taký politicky naivný dokument ešte nedržal v rukách. Neviem, komu je tento dokument určený a koho má svojou výpoveďou osloviť a presvedčiť, ale mňa utvrdil v mojom názore, že všetko, čo súčasná vláda a predovšetkým niektorí jej členovia robia, sa deje v emocionálnom ošiali z uchopenia moci živelne a nekoordinovane. Viem, že Damoklov meč visiaci nad stratou prestíže z nesplnenia predvolebných sľubov - za 100 dní do NATO a v prvej vlne do Európskej únie, je dostatočnou motiváciou pre kyvadlovú diplomaciu, ale bez premyslenej stratégie, hoci aj ako zmysluplná turistika je o ničom a navyše z vreciek daňových poplatníkov, alias občanov Slovenskej republiky, ako to radi zdôrazňujete.
V dokumente ste objavili Ameriku konštatovaním, že najvyššou a trvalou prioritou Slovenskej republiky je jej začlenenie sa do Európskej únie a NATO. To museli byť pán Santer, Roblais, Solana, ba dokonca aj komisár Európskej únie Hans van den Broek milo prekvapení. Vláda premiéra Mečiara totiž stála pri všetkom, čo znamenalo v praxi napĺňanie slovíčka integrácia. Keby ste netrpeli vlčou hmlou a účelovou stratou pamäti, keby vo vás bolo skutočne aspoň niečo málo človečenského a demokratického, tak by ste objektívne museli priznať kus poctivej práce, ktorý sa na tomto poli urobil, už nie kvôli Mečiarovi, ale kvôli ľuďom, ktorí sa na procese podieľali. Pochvaly, úsmevy, prísľuby, konštatovania o pozitívnych zmenách so zmenou vlády, to sú všetko diplomatické "hrátky". Nemyslíte, pán minister Kukan? Aký je skutočný efekt vašej diplomacie, aj keď musí byť? Nulový. Členstvo v NATO v nedohľadne, zmena postavenia Slovenskej republiky v prístupovom procese do Európskej únie a jeho preradenie do prvej vlny adeptov na prijímanie takisto.
Nemám z toho radosť, naopak, som z toho smutný, ale ako vojenský pragmatik poznám cenu za čarovné slovko áno. Po politických prídu a už sú tu ekonomické podmienky a budú tvrdé. Mrzí ma naša rozvadenosť, ba až nenávistná neznášanlivosť, čo v konečnom dôsledku bude znamenať krutú daň za európsku rovnoprávnosť. Som veľmi rád, že všetky panie a všetci páni, s ktorými ste sa stretli, pripustili na základe vašich informácií, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. To isté tvrdili pri stretnutiach s nami na všetkých úrovniach aj v minulosti. Teraz však ešte zrejme nemali preložené alebo si neprečítali informácie o vašich ekvilibristických kúskoch v oblasti legislatívy na krágľovanie zamestnancov štátnej správy a rôznych inštitúcií majúcich iný názor, alebo, nedajbože, politické tričko HZDS. Ústava nie ústava, zákon nie zákon, čo tam po prezumpcii neviny, reprivatizácia, hon na čarodejnice, kominárske knihy, rozvrat spoločnosti, mediálne znásilňovanie občanov, to všetko sú atribúty vášho stodňového vládnutia.
Chcem sa vás teda opýtať, pán minister Kukan, či ste aspoň medzi riadkami priblížili svojim partnerom v zahraničí tieto skutočnosti. Som zároveň zvedavý, podľa akého protokolu je minister suverénneho štátu partnerom pre vedúceho sekcie alebo riaditeľa odboru, hoci aj na ministerstve obrany alebo zahraničných vecí v USA. Však je to hanba, takto sa dať ponížiť. Mienite v tom pokračovať? Ak áno, o chvíľu vás bude prijímať nejaký kmeňový náčelník v rezervácii. Gratulujem.
Zaujal ma výraz v tomto dokumente na strane 2 "intenzifikovaný individuálny dialóg". To je nejaký nový diplomatický prvok? Rokuje sa sólo pred zrkadlom alebo ako? Tomu nerozumiem. Zarazil ma aj rozpor medzi konštatovaním v dokumente a vaším vyhlásením pre médiá v otázke odškodnenia obetí fašizmu. V dokumente uvádzate, že nemecká vláda považuje tento proces na medzištátnej úrovni za uzavretý a nehodlá túto otázku otvárať. V televízii ste však vyhlásili, že nemecká vláda bude podporovať vznik nadácií, do ktorých budú prispievať priemyselné koncerny, a prostredníctvom týchto nadácií budú občania odškodnení. Tvrdili ste, že by sa tak mohlo stať v priebehu niekoľkých týždňov. Pýtam sa, pán minister, keď nadácie ešte neboli zriadené, v priebehu koľkých týždňov? Prečo klamete postihnutých občanov, ktorí si pri ruksaku ekonomických opatrení Dzurindovej vlády a perzekúciách fašistického režimu v minulosti veľa radosti na tomto svete zrejme neužili. Tak, kde je pravda, pán minister?
Azda jedna rada na koniec, nie otázka. Ak nevie minister odpovedať na otázku, zatvári sa diplomaticky záhadne, je to bez straty kytičky. Ak poviete, že poslaním NATO je aj bojovať proti drogám a organizovanému zločinu, pán minister, tak to je gól.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší interpelujúci je pán poslanec Delinga.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený prítomný pán minister,
dámy a páni,
moja interpelácia bude stručná, jasná a dúfam, že to pán minister zahraničných vecí ocení, pretože smeruje práve k nemu.
Vážený pán minister, dobre si pamätám, ako opozičný poslanec na sklonku prvého volebného obdobia, t. j. v minulom roku, ste verejne kritizovali vládu pána Mečiara, že na posty veľvyslancov Slovenskej republiky vymenúva osoby bez patričnej diplomatickej kvalifikácie a politicky príslušných k HZDS. Žiadam vás, vážený pán minister, aby ste zverejnili, ako spĺňajú alebo napĺňajú diplomatickú kvalifikáciu menovite tie osoby, ktoré už vymenovala a mieni ešte vymenovať súčasná vláda na posty veľvyslancov Slovenskej republiky v zahraničí, aká je ich politická príslušnosť. Myslím si, že je to ešte hlbšie v intenciách toho, čo ste kritizovali.
Ďakujem pekne a teším sa na odpoveď.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší interpelujúci je pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené pani tri poslankyne,
vážení páni poslanci,
ctení neprítomní,
dovoľte mi, aby som zareagoval a interpeloval pána ministra kultúry. Dovoľte mi, aby som zareagoval na čiernu knihu pána ministra kultúry a konkrétne na tieto tri riadky: "Príklad priameho zadania naštudovania muzikálu Kráľ Dávid na Novej scéne súkromnej firme, teda preliatie sumy vo výške 4 milióny Sk cez štátnu inštitúciu tiež svedčí o nejasnom hospodárení osôb blízkych vedeniu ministra kultúry." No hospodárenie bolo veľmi jasné a ten, kto napísal tieto tri riadky, myslím si, že pánu ministrovi kultúry robil medvediu službu. Dovoľte mi, aby som to dokázal pár riadkami.
Kráľ Dávid bol realizovaný divadlom Nová scéna, a nie agentúrou LH production, ktorá navyše nie je agentúrou, ale je ňou sám autor pán Ľubomír Horňák ako fyzická osoba. Projekt bol realizovaný v roku pôvodnej slovenskej hudby v rámci podpory vzniku nových pôvodných diel. Účelová dotácia bola určená nielen vzhľadom na pôvodnú tvorbu, ale aj na podporu a podchytenie mladého tvorivého realizačného potenciálu. Mladí režiséri, choreografi, scénickí a kostýmoví výtvarníci, žiaľ, málokedy dostanú priestor na profesionálnych scénach, a preto im mnohokrát tlieskajú diváci v zahraničí. Tak dochádza k odlivu naším školstvom vyformovaných a vydotovaných umelcov.
V Kráľovi Dávidovi odprezentovali svoje umelecké schopnosti - náročky budem hovoriť iba iniciály mladých umelcov - režisér D. G., choreografka Š. S., scénograf M. H. či kostýmová výtvarníčka E. G. Podotýkam, že títo ľudia mali priemerný vek 25 rokov. Nech už bola kritika akákoľvek, podotýkam, toto divadlo bolo vyhodnotené ako počin roka v rámci svojho žánru. Ide o počin, z ktorého by si mohli brať vzor aj ostatné štátom dotované inštitúcie. Skutočne "nezvyklý", v úvodzovkách, ako spomínate, ale v opačnom zmysle slova.
Zadanie výroby scény a hudobných podkladov mimo divadelného subjektu je bežná prax vzhľadom na skutočnosť, že divadlo Nová scéna nedisponuje vlastnými divadelnými dielňami ani profesionálnym hudobným štúdiom. Nakoľko ide o dielo pôvodné, zadanie výroby scény, ako aj hudobného pásu bolo v súlade s novým autorským zákonom notársky overeným, kde má autor prioritné právo určiť si podmienky realizácie svojho diela. Netreba hádam pripomínať, že muzikál je žáner náročný vzhľadom na požiadavky na interpretov. Syntetických umelcov je, žiaľ, stále málo, je prirodzené, že konkurzom vybraní protagonisti a tanečníci nie sú všetci z radov interných zamestnancov Novej scény. Podotýkam, že interná alternácia študovala projekt od samého začiatku, skušobný proces na tri týždne však prerušila vzhľadom na zahraničný zájazd do štátov Švajčiarska, Rakúska a Nemecka.
Myslíte si aj teraz, pán minister, že je tu niečo, čo je na zákonné spochybnenie?
Vrátil by som sa k toľko pertraktovaným zmluvám, ktoré sú dnes témou dňa. Mnoho sa v poslednom čase hovorí o takzvanej výhodnosti alebo nevýhodnosti podpísaných zmlúv. Budem hovoriť o divadle, ale platí to takmer pre všetky úseky, kde sa pracuje na základe istej prijatej alebo ak chcete schválenej koncepcie. Je veľmi ťažké posúdiť, či je zmluva výhodná, alebo nie, keď ju vytrhávame z kontextu ostatných zmlúv. Ich uzatváraniu z hľadiska chodu organizácie vždy predchádza istá analýza predchádzajúceho obdobia v nadväznosti na koncepciu fungovania v ďalšom období. Čo sa však dá posúdiť relatívne ľahko, aspoň v divadle, je fungovanie organizácie. Samozrejme, pán minister, ak je vo vašej koncepcii alebo v koncepcii riaditeľov divadiel vami schválených - konkurzné komisie sú vaše pomocné orgány - urobiť z niektorých divadiel agentúry bez stálych súborov, potom je pre týchto riaditeľov nevýhodná ešte aj kolektívna zmluva.
Čiže ešte raz. S výhodnosťou a nevýhodnosťou zmlúv je to veľmi relatívne. Môžeme však porovnávať fungovanie v tomto prípade napríklad Novej scény. Kým v minulej sezóne Nová scéna spravila 11 skúšobných procesov, od septembra po dnešok ani jeden. Všetky, ktoré boli rozbehnuté bývalým vedením, boli zlikvidované vrátane dramaturgického plánu. Veľmi dobre viete, pán minister, že na peniaze sa vyhovárať v tejto chvíli nedá. Toto vedenie má presne tie isté finančné prostriedky ako predchádzajúce. Nový rozpočet ešte len budeme schvaľovať. Pýtam sa, prečo neprebiehajú skúšobné procesy napríklad v súbore spevohry. Je to predzvesť jej likvidácie, to znamená premeny na agentúrne divadlo? Prečo ešte o tom zamestnanci nevedia, keďže už prebehol približne pred mesiacom, šiestimi týždňami konkurz na riaditeľa?
Pán minister, som zásadne proti zrušeniu akéhokoľvek fungujúceho hudobného telesa alebo divadla. Napríklad tento problém je v tejto chvíli najaktuálnejší, čo sa týka komornej opery, ktorá vlastne už dostala avízo o svojom zrušení, dostala avízo o zmene zriaďovacej listiny. Na Slovensku neexistuje jeden profesionálny operný spevák, ktorý by nespieval v zahraničí. To sa týka presne aj orchestrálnych hráčov, aj profesionálnych hudobných súborov a orchestrov. Sú na vysokej európskej úrovni a je po nich v zahraničí stály dopyt. Je to vývozný artikel, ktorý môžete ihneď použiť. Pri akom druhu umenia si to ešte môžete dovoliť? Treba vytvoriť patričné podmienky pre tieto hudobné divadlá a telesá, nie ich pod akýmikoľvek zámienkami likvidovať. Toto však súvisí s koncepciou fungovania hudobných telies na Slovensku iste v rámci transformácie celej kultúry. Táto mi zatiaľ od vás chýba. Mrzí ma však, že bez toho, aby bola známa už dnes, sa hovorí o rušení niektorých hudobných telies. No v podstate to je to najjednoduchšie. Chcel by som poznať z vašej strany koncepciu hudobnej kultúry na Slovensku vrátane hudobnodivadelnej kultúry.
Mám tu ešte jednu interpeláciu, ak dovolíte.
Vážený pán minister, neporušuje Ústredie ľudovej umeleckej výroby v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady číslo 4/1958 Zb. o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách, ktorý vymedzuje pôsobnosť tejto národnej kultúrnej štátnej príspevkovej organizácie?
Po prvé, v súlade so zákonom nie je možné podnikať na základe vami udelenej výnimky v takomto predmete činnosti. Ide o reštauračnú činnosť, lebo to jednoducho zákon Slovenskej národnej rady číslo 4/1958 Zb. nepovoľuje.
Po druhé, takúto činnosť nemôže uskutočniť v priestoroch ÚĽUV-u na základe nájomnej zmluvy súkromná firma, ale len na základe svojvoľného rozhodnutia terajšieho dočasne povereného riaditeľa ÚĽUV-u Ing. Beliaka.
Po tretie, aké zákonné právo má pán Ing. Beliak, ktorý je dočasne povereným riaditeľom ÚĽUV-u, vyhlásiť zmluvy uzatvorené podľa všetkých zákonných predpisov predošlým vedením za neplatné?
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ako ďalší interpelujúci vystúpi pán poslanec Andrassy.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctené dámy,
vážení páni,
podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky využívam takisto možnosť interpelácie a interpeláciu mám na ministra vnútra pána Ladislava Pittnera.
V nedávnej minulosti sa v tlači rôznych denníkov poukazovalo na nehospodárne a takisto aj protizákonné nakladanie so štátnymi prostriedkami v Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky. V nadväznosti na tieto kauzy pán minister zverejnil aj v Čiernej knihe a tiež v tlači v denníku Pravda dňa 25. 1. informácie o niektorých kauzách, a preto mám na pána Pittnera tri otázky.
Prvá otázka. Ako sa bude pokračovať v známych kauzách na štátnych hmotných rezervách napríklad pri úložkách do komerčných bánk, kde boli neoprávnene poukázané prostriedky v 63 prípadoch až do výšky 11 miliárd Sk. Podľa mojich informácií totiž naďalej v správe štátnych hmotných rezerv pôsobia pracovníci, ktorí podpisovali neoprávnené prevody, a dokonca im bolo v súčasnosti vrátené právo podpisovať bankové prevody.
Druhá otázka. Zároveň bola spomenutá aj takzvaná kauza obilie. Mám informácie z protokolu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o nedoriešenom prípade nákupu obilnín firmou MIO, spol. s r. o., Prešov pre štátne hmotné rezervy. Vzhľadom na to, že štát prišiel o stovky miliónov Sk, zaujíma ma, ako sa v tomto prípade postupuje, resp. v akom štádiu šetrenia je uvedená kauza.
Moja posledná otázka, teda tretia. Prečo dodnes, teda bezmála štyri mesiace po vymenovaní novej vlády, neboli voči zodpovedným pracovníkom vyvodené žiadne dôsledky v zmysle náhrady škody, ktorá v štátnych hmotných rezervách vznikla? Ako pracovala vnútorná kontrola, škodová komisia a ako boli dodržiavané iné zákonné postupy pri vymáhaní škôd a zaprávňovaní ich vzniku? Žiadam o vyjadrenie takisto aj zodpovedných pracovníkov štátnych hmotných rezerv, ako je zabezpečená ochrana organizácie pred vznikom ďalších podobných škôd a či budú voči zodpovedným pracovníkom, ktorí umožnili takéto konania, vyvodené aj adekvátne postihy.
Ďakujem za odpoveď a ďakujem aj za pozornosť.