Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, znovu budeme hlasovať o tom, či Národná rada vyslovuje súhlas alebo či je spokojná s odpoveďou pána ministra Šagáta uvedenou pod číslom 26.
Prosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nakoľko sa prezentovalo len 46 poslancov, tento bod programu nevieme dokončiť na tejto schôdzi a o odpovediach na otázky, s ktorými nesúhlasili páni poslanci Danko, Delinga a Zlocha, budeme hlasovať až na ďalšej schôdzi.
Na základe § 23 ods. 7 pristúpime k poslednému bodu programu, ktorým sú
interpelácie poslancov.
Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady prostredníctvom podateľne Kancelárie Národnej rady.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili pán poslanec Ivan Lexa, pán poslanec Engliš, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník, pán poslanec Oberhauser a pán poslanec Tkáč.
Vzhľadom na to, že je tu málo poslancov, nie sme uznášaniaschopní, navrhujem, aby poslanci, ktorí boli alebo sú prihlásení, tak ako to káže zákon, podali interpelácie písomne, na ktoré potom budú odpovedať jednotliví členovia vlády na základe zákona v určenej 30-dňovej lehote.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, mám procedurálnu otázku, ako sa vlastne volá bod, ktorý teraz ideme prerokúvať. Interpelácie na členov vlády. Sú tu traja členovia vlády. Tak koho majú potom interpelovať?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mám nielen otázku, ale procedurálny návrh, že interpelácie by mali byť prednesené na tejto schôdzi.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Pán predsedajúci, hlásim sa na prednesenie interpelácií na dvoch ministrov. Hlásim sa na prednesenie svojich interpelácií.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako vidíte, páni poslanci, aj v rámci jedného klubu sú rôzne názory. Takže zastávam rovnaký názor. Nech sa páči, odznejú interpelácie s tým, že poslanci a poslankyne ich budú musieť odovzdať písomne.
Pýtam sa, páni poslanci, či sú vaše návrhy procedurálne, lebo zatiaľ som rozpravu neotvoril. Sú procedurálne, pán poslanec Zlocha? Ďakujem. Pán poslanec Delinga? Ďakujem.
Zatiaľ budú hovoriť písomne prihlásení.
Pán poslanec Lexa.
Poslanec T. Cabaj:
Ja som sa hlásil.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste postupovali v zmysle rokovacieho poriadku a zabezpečili účasť členov vlády, aby tento bod mohol prebehnúť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Súhlasím s vami, pán poslanec, ale zároveň žiadam aj vás ako predsedu klubu i ďalších predsedov klubov, aby zabezpečili účasť poslancov. (Potlesk.)
Pán poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci, postupujte podľa rokovacieho poriadku. Snemovňa nie je uznášaniaschopná na prerokovanie tohto bodu. Nemôže sa hlasovať teda ani o procedurálnych návrhoch, ktoré by v rámci tohto bodu boli. To znamená, že to treba prerušiť a preložiť vzhľadom na ten stav, ktorý je.
Pokiaľ, samozrejme, snemovňa rozhodne, že tento bod bude pokračovať ďalej, tak potom takisto žiadam, aby ste zabezpečili účasť členov vlády, ktorí tu boli pred hodinou. A po druhé, samozrejme, žiadam a považujem za úplný nezmysel, aby tento bod neprebehol podľa dlhoročne zaužívaných regúl, ktoré znamenajú, že poslanci, ktorí chcú prednášať interpelácie, budú stáť za katedrou a budú prednášať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
trvám na tom, aby bol bod interpelácie. Veď vlastne toho roku ešte nebol. Čiže treba, aby sme naozaj pokračovali. A oveľa dôležitejšia je účasť vlády, lebo tí by mali na interpelácie reagovať, ako účasť poslancov. Tí poslanci, čo majú interpelácie predniesť, dúfam, že sú tu všetci, a ostatní, ak ich to nezaujíma, je to smutné, lebo zrejme by bolo potrebné, aby si vládni poslanci uvedomili, že treba chodiť do roboty.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, upozorňujem vás, že nielen vládni poslanci, ale aj poslanci opozície. Všetci poslanci by tu mali byť.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
trvám na tom, čo som povedal už v prvej časti, a zároveň vám chcem pripomenúť, že podľa príslušného paragrafu, ktorý hovorí o interpeláciách, sa nikde nehovorí o tom, že parlament musí byť uznášaniaschopný. To znamená, je povinnosťou, aby tu boli členovia vlády, a tí poslanci, ktorí majú záujem sa na interpeláciách podieľať, tu sedia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Prvý písomne prihlásený je pán poslanec Lexa.
Nech sa páči.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
pán predsedajúci, bol by som rád, keby ste urobili poriadok, pretože ma páni kolegovia vyrušujú.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči.
Poslanec I. Lexa:
Na dnešnej hodine otázok som mal pripravenú otázku pod poradovým číslom šesť pre pána predsedu vlády Dzurindu, ktorý zbabelo ušiel z tejto hodiny otázok. Zbabelo sa vyhol odpovedi na moju otázku, a preto túto otázku vrátane širšieho rozšírenia chcem predniesť v rámci interpelácií na členov vlády, a adresujem túto otázku predsedovi alebo túto interpeláciu predsedovi vlády Dzurindovi.
Pán Dzurinda počas niekoľkých minulých rokov, ale už aj ako člen vlády, ako predseda vlády, opakovane a veľmi temperamentne vystupoval na verejnosti. Vystupoval pred nami v parlamente, kde žiadal očistu verejného života, kde žiadal, aby boli zverejnené všetky okolnosti, ktoré zasviňujú verejný život. Okrem iného celkom prirodzene spomínal aj bývalých spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, agentov Štátnej bezpečnosti, ktorí vraj pôsobili vo verejnom živote, a je vraj veľmi škodlivé, keď pôsobia ďalej.
V tejto súvislosti sa pýtam pána predsedu, neprítomného predsedu vlády Dzurindu, ktorý farizejsky takýmto spôsobom pred nami vystupoval, či mu je známe, koľko členov z jeho dvadsaťčlenného kabinetu je bývalých príslušníkov, nie teda príslušníkov, ale spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti. Či mu je známe a či vie odpovedať na túto otázku, či to je viac ako 5 %, 10 % alebo 15 % členov jeho vlády, nemám na mysli štátnych tajomníkov, mám na mysli ministrov vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý farizejsky pred nami vystupuje, žiada očistu verejného života, uráža mnohých ľudí, ktorí v tomto smere sú, a sám si nepozerá za vlastný chrbát. Chcem zdôrazniť, že predseda vlády je tou osobou, ktorá navrhuje členov vlády na vymenovanie prezidentovi Slovenskej republiky, to znamená, že predpokladám, bude vedieť na túto interpeláciu veľmi kvalifikovane odpovedať.
Chcem sa ho tiež opýtať, či mu je známe, že niektorí z týchto členov vlády, ktorí v minulosti pracovali ako spolupracovníci Štátnej bezpečnosti, boli mimoriadne efektívni spolupracovníci, boli hodnotení mimoriadne efektívne ako dobrí donášači Štátnej bezpečnosti na udržanie režimu do roku 1989, a ktorí dnes paradoxne pôsobia práve vo vláde, ktorej on má tú česť, ako hovorí, predsedať.
Chcem zdôrazniť, že jeho veľmi temperamentné vystúpenia, ktoré nechcem spájať s rómskou krvou, ktorá mu celkom prirodzene v tomto smere pomáha, ale chcem naňho apelovať ako na čestného človeka, tak ako to o sebe tvrdí, aby reagoval na túto interpeláciu otvorene a verejne. A taktiež sa ho pýtam, čo mieni robiť, pokiaľ sa preukáže, že jeho členovia vlády a viacerí, je ich tam požehnane, sú bývalí spolupracovníci Štátnej bezpečnosti najmä na úseku, podľa mojich informácií v jednom prípade je napríklad človek, ktorý si svoju kariéru v rámci ekonomického sveta vybudoval na permanentnom donášaní na vždy aktuálneho nadriadeného, kým ho nezlikvidoval s cieľom dostať sa na jeho miesto. Keď sa dostal na jeho miesto, išiel na ďalšieho nadriadeného a takýmto spôsobom spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou. To znamená, ten, ktorý na základe aj vašich rôznych verejných vystúpení patrí do kategórie najhorších príslušníkov Štátnej bezpečnosti permanentne donášajúcich na svojho najbližšieho nadriadeného s cieľom uchmatnúť jeho stoličku.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako ďalší z písomne prihlásených poslancov vystúpi pán poslanec Engliš.
Nech sa páči, môžete interpelovať.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážení kolegovia,
chcem interpelovať podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nedávno boli odvolaní štyria riaditelia krajských úradov práce vyslovene z politických dôvodov. V mesiaci február bolo odvolaných ďalších 15 riaditeľov okresných úradov práce. Je pripravené odvolávanie ďalších riaditeľov okresných úradov práce podľa mojich informácií priamo od generálneho riaditeľa Národného úradu práce. Zisťovanie odbornej spôsobilosti riaditeľov okresných úradov práce po štyroch až šiestich rokoch pôsobenia vo funkcii považujem za dehonestáciu týchto ľudí a za frašku, ktorú niekto potrebuje na krytie politického odvolávania riaditeľov okresných úradov práce v Slovenskej republike. Ako si mám ináč vysvetliť, že odvolaní boli práve riaditelia, ktorí sympatizovali s Hnutím za demokratické Slovensko alebo boli členmi Hnutia za demokratické Slovensko?
Nervozita na okresných úradoch práce neprispieva k riešeniu problémov nezamestnanosti v Slovenskej republike. Ja som to tu vyhlásil a mám dojem, že vláda pána Dzurindu nemá záujem riešiť tieto problémy, pretože si riešenie nezamestnanosti nedala ako prioritu alebo hlavný cieľ svojho programového vyhlásenia. A preto, vážený pán neprítomný minister, vás vyzývam, že ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny by ste nemali pripustiť praktiky, ktoré sa dejú v Národnom úrade práce. Odborníkov, ktorí robili v oblasti zamestnanosti, tak ľahko nenájdete. Kádrovanie riaditeľov okresných úradov práce okresnými kanceláriami Demokratickej únie, SOP, SDĽ, SMK a KDH, ľuďmi, ktorí o nezamestnanosti nič nevedia, neprispeje k riešeniu problémov zamestnanosti v Slovenskej republike a k zníženiu miery nezamestnanosti.
Pýtam sa vás preto, pán minister, ako zastavíte tieto praktiky, pretože v konečnom dôsledku vy ako minister budete musieť riešiť dosahy týchto politických čistiek v Národnom úrade práce.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ďalší písomne prihlásený do interpelácií je pán poslanec Húska, ktorý tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Tkáč - nie je tu.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
vážený neprítomný pán minister Šagát,
dovoľte mi, aby som v zmysle § 129 ods. 1 vám predniesla túto interpeláciu.
Vážený pán minister, pokúsila som sa doplniť rokovanie 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod - predloženie informácie ministra zdravotníctva o výsledkoch krízového režimu v zdravotníctve. Dúfala som, že poslanci podporia zaradenie tohto bodu do programu, lebo ich bude zaujímať, čo pozitívne prinieslo zavedenie krízového režimu do zdravotníctva pre tých, ktorí v ňom pracujú, ale aj pre pacientov. Dúfala som tak preto, že je tu viac lekárov, ako bolo v minulom volebnom období. Žiaľ, tento môj bod neprešiel, a tak mi bolo potom ľúto, keď mnohí z vás pri prerokúvaní bodu o vydaní poslanca pána Gustáva Krajčiho na trestné stíhanie ste nám vytýkali, že nerokujeme o bodoch programu, ktoré by zaujímali občanov. Ale, vážené dámy, vážení páni, môžeme rokovať iba o tých bodoch programu, ktoré boli schválené, a keďže ste naše body nepodporili, tak nemohol byť zaradený ani tento bod.
Preto vyzývam v rámci interpelácie pána ministra, aby nás v písomnej podobe informoval o výsledkoch zavedenia krízového režimu v zdravotníctve za uplynulé štyri mesiace a dokedy ešte chce, aby tento krízový režim bol zavedený. Predpokladám, že pánu ministrovi je známe, že pokračovanie krízového režimu v zdravotníctve sa negatívne prejavuje v zdravotníctve ako takom, na tých, ktorí v ňom pracujú, ale aj na tých, na ktorých je vlastne smerovaná zdravotná starostlivosť, a to na pacientov. Takže dúfam, že túto odpoveď dostanem, pretože sú dva rôzne pojmy - krízový stav a krízový režim. Krízový stav je pomenovanie, v poriadku, voči tomu som nenamietala ani ja, ale zavedenie krízového režimu malo isté podmienky. Tie podmienky sa začali plniť podľa nariadenia ministra a dnes sa s veľkým prekvapením dočítavam aj v Zdravotníckych novinách, čiže vysoko odbornom časopise, že zdravotnícki pracovníci prejavujú veľkú nespokojnosť so zavedením tohto režimu a vyzývajú pána ministra, aby ho skončil. Tak ja ho tiež týmto vyzývam, aby dal jasnú odpoveď, čo priniesol krízový režim a kedy bude skončený.
Vo výbore pre zdravotníctvo dňa 24. novembra 1998 ste sa zaviazali, že do 31. 1. 1999 predložíte analýzu krokov ekonomizácie zdravotníctva a návrh realizačných postupov v roku 1999. Tento materiál ste do dnešného dňa nepredložili, naopak, požiadali ste o presun termínu splnenia tohto uznesenia. Svedčí to o vašej bezradnosti alebo o tom, že takmer po štyroch mesiacoch ministrovania nemáte konkrétnu predstavu o tom, ako vyviesť zdravotníctvo z vami proklamovanej krízy. Myslím si, že ste mali mať už pri nástupe do ministerského kresla jasnú predstavu o krokoch, ktoré chcete zrealizovať na zlepšenie ekonomickej situácie v slovenskom zdravotníctve. Vy ste totiž do tejto funkcie nenastupovali ako nováčik, boli ste ministrom zdravotníctva v roku 1994, v rokoch 1994 - 1998 ste pôsobili ako poslanec vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Ako opozičný poslanec ste vždy na všetko mali recept, ako minister však pôsobíte značne bezradne.
Myslím si, že naozaj nebolo seriózne, že pán minister nepredložil materiál, s ktorým sám vo výbore súhlasil a kde sme sa na znení uznesenia dohodli všetci poslanci, opoziční aj koaliční. A dnes máme pred sebou, o pár dní máme prerokúvať rozpočet a dodnes nie je materiál, aké kroky chce urobiť v roku 1999. Veľmi ťažko sa nám potom bude rokovať o rozpočte, pretože rozpočet príde skôr ako tento materiál a sám pán minister v gestorskom výbore tvrdil, že najskôr musia presvedčiť ministerku financií, od ktorej sa žiada, aby uvoľnila viac finančných prostriedkov. Vraj pán minister vie, čo chce urobiť nielen v roku 1999, ale aj počas celého volebného obdobia.
Pri predkladaní poslaneckej novely zákona číslo 98/1995 o Liečebnom poriadku ste sľúbili v gestorskom výbore, že predkladaná kategorizácia liekov bude v platnosti iba počas rozpočtového provizória a po jeho skončení pripravíte komplexnú novelu Liečebného poriadku. Z vami predloženého legislatívneho plánu úloh na rok 1999 však vyplýva, že novelu plánujete predložiť do vlády až v apríli 1999. To znamená, že pri dodržaní rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky príde do platnosti až od 1. júla tohto roku. Dúfam, že vám je známa nespokojnosť poskytovateľov zdravotníckych služieb s touto novelou, ako aj nepríjemné prekvapenia, ktoré zažívajú pacienti v lekárňach v týchto dňoch, keď si hlavne starší pacienti musia v plnom rozsahu hradiť mnohé bežné lieky, ktoré doteraz dostávali bezplatne alebo iba s malými dodatkami. Nespokojní sú nielen pacienti, ale aj lekári a lekárnici, aj zástupcovia poisťovní, a tak mi dovoľte dúfať, že plánovaná novelizácia sa vám vydarí oveľa viac ako tá, ktorá je v platnosti v súčasnosti. Interpelujem v tejto veci pána ministra preto, lebo napriek tomu, že táto novela bola predložená ako poslanecký návrh, sám pán minister povedal, že bola pripravená na ministerstve a že takto to bolo jednoduchšie, pretože pripravuje ďalšiu novelu, komplexnejšiu na ďalší termín.
S veľkým prekvapením som zistila, že v júni tohto roku plánujete predložiť novelu Ústavy Slovenskej republiky k článku 40 týkajúceho sa bezplatného poskytovania zdravotnej starostlivosti. O tomto článku ústavy už odzneli mnohé rozporuplné informácie, preto vás žiadam o upresnenie vašej predstavy o zmene článku 40 ústavy. Navyše sa dostávate týmto zaradením do legislatívneho plánu úloh do rozporu s inými ministrami súčasnej vlády, konkrétne s pánom ministrom spravodlivosti, ktorí odmietajú čiastkové novelizovanie Ústavy Slovenskej republiky. Domnievam sa, že takýto závažný krok by mal byť predložený na širšiu verejnú diskusiu, pretože sa bude dotýkať všetkých občanov, pretože pacientmi sme niektorí boli v minulosti, sme v súčasnosti alebo budeme v budúcnosti. A nezdá sa mi to celkom fair play ani voči pánu poslancovi Ficovi, ktorý bol kritizovaný zato, že predkladá čiastočné novely ústavy, a prosím, pán minister si naplánuje do legislatívneho plánu úloh čiastkovú novelu ústavy na jún tohto roku.
Vážený pán minister, opakovane ste vo svojich vystúpeniach, ako aj vo vašej odpovedi na moju interpeláciu zo dňa 29. 11. 1998 sľúbili, že pri personálnych zmenách budete realizovať výberové konanie. Pán minister mi vo svojej odpovedi píše, že je v plnej kompetencii jeho ako ministra vymieňať šéfov tých inštitúcií, ktoré podliehajú priamo ministerstvu zdravotníctva. O tejto veci, samozrejme, dobre viem a nikdy som nebrala a nebudem brať právo ministrovi, aby právomoc, ktorú má, uplatnil. Ja som interpelovala, akým spôsobom sa tieto výmeny dejú a že tu nie je celkom v poriadku to, čo pán minister deklaroval a čo mi odpovedal, o čom svedčí aj niekoľko príkladov, ktoré si dovolím uviesť.
Napríklad ako bol vymenovaný za riaditeľa Nemocnice s poliklinikou akademika Dérera v Bratislave súčasný riaditeľ, nebudem ho menovať, nechcem ho poškodiť. Pretože za riaditeľa tohto zariadenia ste vymenovali neštátneho lekára, bývalého riaditeľa, ktorý bol odvolaný v roku 1990 pri takzvanom okrúhlom stole, ktorý iniciovala vtedajšia VPN. Nejde teda o riaditeľa, ktorý bol za vášho predchádzajúceho pôsobenia vymenovaný na základe výberového konania a počas exministra Javorského bol z funkcie odvolaný. Divím sa, že skutočne s tým bývalí predstavitelia VPN súhlasili, že sa vrátil do funkcie človek, ktorý neprešiel výberovým konaním, nebol odvolaný za Javorského, ktorý je súkromným lekárom a navyše v dôchodkovom veku. Žiadam pána ministra o odpoveď.
Takých personálnych zmien, kde sa ľudia sťažujú, že ide iba o politickú manipuláciu, je viac. O jednom z nich hovoril pán poslanec Danko. Ide o prípad Trebišova. Dostala som list, je to neanonymný list, je podpísaný. Tento list bol adresovaný aj pánu premiérovi, aj pánu ministrovi, kde sa pracovníci Nemocnice s poliklinikou v Trebišove sťažujú, že vymenoval za súčasného riaditeľa človeka, ktorý sa už predtým chválil, že bude vybraný na základe výberového konania, pretože má veľmi dobrú známosť s pánom ministrom. Chcela som pánu ministrovi tento list odovzdať, ale, žiaľ, nie je tu prítomný. Dúfam, že ho dostal. Hovorím znovu, nie je to anonymný list, je to list plne podpísaný. Takže sa nedivte, že potom mnohí zdravotnícki pracovníci nemajú dôveru vo výberové konania, keď sa sami riaditelia chvália a posmievajú ľuďom, že tak či tak vo výberovom konaní budú vybraní a nech kto chce, čo chce hovorí, raz to bude tak, lebo sú to známi pána ministra. Dúfam, že pán minister predloží objektívne výsledky tohto výberového konania a bude reagovať aj na tento list nespokojných pracovníkov v zdravotníctve.
To by bolo všetko. Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ďalšia poslankyňa, ktorá vystúpi, je pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči, môžete interpelovať.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
vážený poslanecký zbor,
mám viacero interpelácií. Prvá interpelácia je na pána premiéra.
V tomto roku si pripomenieme 120. výročie narodenia a 80. výročie tragickej smrti jedného z velikánov slovenského národa Milana Rastislava Štefánika. Vládny kabinet 10. februára 1999 vzal na vedomie návrh na zabezpečenie podujatí k tomuto výročiu vo Francúzsku. Na Slovensku okrem pravidelných osláv na Bradle a obnovy sochy Štefánika v Predmieri sa nič nechystá. Kedy si naša vláda uvedomí, že Štefánik patrí v prvom rade Slovensku, Francúzsko je až jeho druhá vlasť, a že by bolo potrebné zorganizovať podobný, ak nie veľkolepejší Štefánikov rok u nás?
Vážený pán minister, chcem sa vás opýtať, či vláda Slovenskej republiky naozaj na Štefánika zabudla.
Ďalšia interpelácia na pána premiéra je v súvislosti s jeho návštevou v Davose.
Pán premiér, vyjadrili ste sa v médiách, že popri iných stretnutiach ste mali v Davose stretnutie aj s finančníkom a takzvaným filantropom Georgom Sorosom, americkým Židom maďarského pôvodu. Tento človek vyvíjal proti Slovensku nepriateľské aktivity už v súvislosti s dostavbou Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, ďalej vyvíjal pochybné aktivity súvisiace so zriadením takzvanej stredoeurópskej univerzity, ktorá mala sídliť práve v tejto budove, čiže išlo mu o zmocnenie sa majetku. Všetci vieme, že je to pochybná osobnosť, ktorá financuje nevládne organizácie vyvíjajúce aktivity, ktoré podporujú spoločenské záujmy a tie politické zoskupenia, ktoré sú orientované v prospech svetovlády Spojených štátov amerických a proti národným záujmom malých štátov, ako je to napríklad i v prípade Juhoslávie. Jeho "filantropia" sa prejavila aj v tom, že bol aktérom útokov a iniciátorom pádov niektorých mien štátov, na čom, samozrejme, obrovsky finančne profitoval. Je tiež známe, že je spolumajiteľom niektorých televíznych staníc u nás, v ktorých sa infiltruje braková kultúra sexu, vraždenia a nenávisti s cieľom útočiť na kresťanské hodnoty. Práve s takouto pochybnou osobnosťou sa premiér Slovenskej republiky stretával a mňa by veľmi zaujímalo, o čom takom dôležitom pán premiér mohol asi s touto osobou rokovať.
Ďalšie interpelácie mám na podpredsedu vlády pána Csákyho.
Moja prvá interpelácia je v otázke vytvorenia maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie pre záležitosti národnostných menšín. Vážený pán podpredseda, jej vytvorenie ste hodnotili ako výraz pozitívnej politickej vôle, samozrejme, slovenskej. Zaujímalo by ma, v čom sa prejavuje pozitívna politická vôľa zo strany maďarskej. Z rokovania komisie totiž vzišli aj odporúčania pre obe vlády a práve na tých odporúčaniach vidieť, že komisia sa zaoberala iba problémami, ktorých riešenie je výhodné pre maďarskú stranu, ale v žiadnom prípade nie pre stranu slovenskú. O probléme Gabčíkovo-Nagymaros sa napríklad nehovorilo i napriek tomu, že je to pre Slovensko dôležitá otázka. Pre Slovensko áno, žiaľ, pre slovenskú vládu nie.
Zato sa hovorilo o stavbe mostu Štúrovo-Ostrihom, ktorý bude slúžiť maďarským záujmom, a táto stavba by mohla aj zabrániť dostavbe dolného stupňa Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Hovorilo sa tiež o vhodných legislatívnych podmienkach pre činnosť maďarských pobočiek fakúlt vysokých škôl a univerzít u nás a slovenských v Maďarsku, ak to tamojšia slovenská menšina bude žiadať. Samozrejme, že nebude, pretože slovenské školy v Maďarsku neexistujú, základné ani stredné, takže kto by asi študoval na tých vysokých školách. U nás však určite existovať budú a budeme si tam vychovávať ďalších iredentistov.
Hovorilo sa o Európskej charte regionálnych a miestnych jazykov, ktorá ani nie je platným politickým dokumentom, ale keďže to vyhovuje našim maďarským susedom, bude na nás, samozrejme, tlačené, aby sme tú chartu prijali aj my. Konečne už sa tak deje v súvislosti s vypracúvaním zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý je absolútnou diskrimináciou slovenského národa.
Pán podpredseda, mohli by ste mi uviesť analýzu ústretovosti maďarskej strany na konkrétnych prípadoch v prospech slovenskej strany?
Moja ďalšia interpelácia na podpredsedu vlády pána Csákyho je v súvislosti s jeho ďalšou pochybnou aktivitou, ktorú aj dnes spomínal, a to je snaha o prehodnotenie slovenských učebníc dejepisu, ktoré podľa neho vychovávajú mládež k nevraživosti voči iným národnostiam. Keďže to hovorí on, tak zrejme mal na mysli príslušníkov maďarskej národnosti. Je to absurdný výmysel. Pán podpredseda buď nepozná učebnice dejepisu, alebo ich obsah si prispôsobuje svojim potrebám. Naše učebnice popisujú dejiny tak, ako boli.
Ak máme hovoriť o slovensko-maďarských vzťahoch, tak pri ich popisovaní nie je možné popisovať ich ružovo, ako by si to zrejme pán podpredseda predstavoval. Pretože ak si veľmi objektívne zoberieme vzťahy od obdobia Rakúsko-Uhorska, na to sú predsa fakty, tak vieme, že v období Rakúska-Uhorska nás Maďari ako národ skoro zlikvidovali, to je skutočnosť. Obdobie Rakúsko-Uhorska je tragická realita a nemôžeme si dávať ružové okuliare a vychovávať deti k nejakej láske k maďarskému národu. A postoje maďarského národa voči Slovensku sa nezmenili ani potom. Zoberme si pokus o obsadenie Slovenska Bélom Kunom z roku 1919, aj o tom sa píše v týchto učebniciach. Zoberme si obsadenie južných území Slovenska po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938. Zoberme si po vzniku prvej Slovenskej republiky 23. marec 1939, útok na východné Slovensko a zabranie ďalších 70 slovenských obcí, ďalej ide o obsadenie južných území v roku 1968 a čuduj sa svete takmer na tú istú čiaru, ako bola Viedenská arbitráž. Zoberme si vypovedanie zmluvy o Gabčíkove z roku 1989, kde vlastne išlo o spochybnenie hraničnej čiary na Dunaji. Zoberme si poslednú vec, a to je infiltrovanie sa do slovenskej vlády v roku 1998, aby sme napríklad cez jazyk, cez pozemkový fond alebo cez pôdu, ktorá sa bude dávať obciam, mohli pôsobiť na deštrukciu tohto štátu.
Vážený pán podpredseda, veľmi pekne by som vás žiadala o odpoveď na otázku: Ako chcete prehodnocovať slovenské učebnice, keď o maďarsko-slovenských vzťahoch sa tam naozaj píše iba pravda?
Moja ďalšia interpelácia je na pána ministra Palacku.
Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci stavby mosta Štúrovo-Ostrihom. Je všeobecne známe, že dnešná vláda ide zmraziť investície do stavby diaľnic. Za takejto situácie je paradoxné, že práve most Márie Valérie, most regionálneho významu, ktorý neexistuje od druhej svetovej vojny a nechýbal, sa stal pre vládu väčšou prioritou ako ktorýkoľvek iný úsek diaľnice. Hoci sa o urýchlenom postavení mosta neustále hovorí, dokonca sa tým zaoberala aj slovensko-maďarská zmiešaná komisia pre záležitosti národnostných menšín, zatiaľ som nepočula ani jeden jediný argument, ktorý by hovoril o nevyhnutnosti okamžitej rekonštrukcie tohto mosta.
Vážený pán minister, prosila by som vás, keby ste tie nevyhnutné argumenty uviedli.
Ďalej mám niekoľko interpelácií na pána ministra Ftáčnika.
Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci listu pedagógov galantského gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským adresovaného riaditeľke gymnázia. List podpísalo 22 pedagógov a žiadajú v ňom riaditeľku, aby nepodpisovala dvojjazyčné vysvedčenia, pretože na to nemá morálne právo. Odôvodňujú to tým, že podpisovala jednojazyčné vysvedčenia. Pýtam sa vás, pán minister, ako zakročíte voči týmto 22 učiteľom, ktorí nemajú morálne právo vyučovať deti, pretože im idú zlým príkladom. Nepriamo ich navádzajú na neplnenie platných zákonov a vštepujú im šovinistické postoje voči každému, kto nie je ochotný ignorovať slovenské zákonodarstvo.
Ďalšia interpelácia na pána ministra Ftáčnika sa dotýka personálnych otázok.
Vážený pán minister, súčasná vláda venuje alebo venovala veľa času, aby pomocou čiernych kníh dokázala, že všetko, čo robili jej predchodcovia, bolo zlé a nehospodárne, že všetky miesta boli obsadené neodborníkmi. Vytvára sa dojem, že nástupom novej vlády sa všetko zmení, do funkcií sa dosadia len odborníci. Prax však ukazuje niečo iné.
Dňa 4. decembra 1998 bola odvolaná riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu. K odvolaniu ministerstvo školstva nemalo a ani neuviedlo žiadny dôvod. Po odvolaní riaditeľa obyčajne vedie podnik alebo ústav jeden z námestníkov. Nebolo to v tomto prípade. Ministerstvo poverilo riadiť ústav odborníka. Kto je to ten odborník? Náš odborník poverený riadiť ústav je zamestnankyňa ústavu, ktorá je už v dôchodku. Očakávali by ste, že náš odborník dôchodca bude aspoň hýriť titulmi. Musím vás sklamať ešte raz. Náš odborník dôchodca má len vyššiu pedagogickú školu. Z vysokej školy stačil absolvovať iba jeden jediný ročník. Ministerstvo školstva vypísalo aj konkurz na obsadenie tohto miesta. Konkurzné podmienky boli konzultované s naším odborníkom dôchodcom. Medzi inými požiadavkami sa ocitlo vykonanie kvalifikačnej skúšky, pretože tú náš odborník má. Ibaže kvalifikačná skúška slúži na zaradenie učiteľa základnej školy do vyššej platovej triedy. Na nič iné.
Začiatkom januára sa teda uskutočnil konkurz na miesto riaditeľa. Napriek tomu, že sa na ňom zúčastnilo 9 uchádzačov, ministerstvo nevybralo nikoho. A tak ústav vedie naďalej náš odborník dôchodca bez vzdelania. Medzi nekvalitnými uchádzačmi na miesto riaditeľa bolo päť kandidátov vied, z toho jedna univerzitná docentka. Dôchodcovia sú asi kvalifikovanejší. Naša odborníčka dôchodkyňa, inak bývalá riaditeľka základnej školy, rozumie zrejme aj ekonomike a pracovnému právu, a preto nechala previesť v decembri 1998 na depozitný účet sumu asi 2 milióny Sk. Cez depozitný účet sa presúvajú peniaze na vyplatenie miezd do budúceho roka, teda januára. Na jednoduché vyplatenie miezd na ústave stačí cca 700 - 800 tisíc Sk. Dva milióny sú trochu veľa. Naša odborníčka z nich však potom vyplatila aj odmeny pre celý ústav. Neprekážal ani fakt, že celému ústavu boli vyplatené odmeny už v mesiaci decembri. Každý sa, samozrejme, potešil kvôli tej odmene. Takže pracovníci ústavu dostali v januári druhé odmeny zrejme za vianočné dovolenky a sviatky približne v rovnakej výške, aké dostali v decembri za celý rok.
Dobročinnosť našej odborníčky pokračovala ďalej. Z depozitu sa totiž vyplatili odmeny po 20 tisíc Sk aj námestníkom riaditeľa, ba dokonca aj odvolanej bývalej riaditeľke. Tá sa iba potešila, pretože po svojom odvolaní nedostala od novej odborníčky dôchodkyne ani len písomnú výpoveď. Takto jej ona zvýšila priemerný plat, ktorý sa jej bude vyplácať v trvaní výpovede asi o 7 tisíc Sk za mesiac viac. Zároveň pozabudnutím alebo svojou nevedomosťou dať odvolanej riaditeľke písomnú výpoveď, čím jej predĺžila čas vyplácania priemernej mzdy o jeden mesiac, samozrejme, ukrátila školstvo o určitú sumu peňazí. Ale školstvo na to má. Z dvojitých odmien sa potešili aj námestníci. Aj ten, ktorého mesiac po tom, čo dostal svoju druhú odmenu vo výške 20 tisíc Sk, odvolala. Svoje odvolanie, samozrejme, tiež ničím nezdôvodnila, doručila ho hneď deň po ukončení týždňovej práceneschopnosti. A taktiež sa pričinila o to, že týmto mu zvýšila priemernú mzdu počas výpovednej lehoty o zopár tisíc korún.
Odvolaná riaditeľka a odvolaný námestník ju upozornili na jej nekvalifikované konanie, ktorého výsledkom je značná hospodárska škoda. Odpoveď nebola nijaká. Z depozitu sa vyplácali aj ostatné osobné náklady, ktoré však nepatria do mzdových výdavkov rozpočtových organizácií. Napriek tomu však v ústave na depozitnom účte ostalo 200 tisíc korún, ktoré sa neodviedli po vyplatení miezd a dohôd o vykonaní práce do štátneho rozpočtu. Nestalo sa tak, čím došlo k neoprávnenému viazaniu štátneho rozpočtu.
Na záver by som sa chcela poďakovať pánu ministrovi za skutočne dobrých a kvalifikovaných odborníkov, ktorí nás dovedú k mieru a k jasnému a spravodlivému zajtrajšku. Chcela by som sa ho opýtať, či nemá naporúdzi ešte ďalších takýchto odborníkov.
Moja posledná interpelácia na pána ministra Ftáčnika je v otázke nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov na ministerstve školstva. Prvý dôkaz je ten, že zo 78 810 dvojjazyčných vysvedčení sa chybne vytlačilo 18 135, čo predstavuje 23 %. Chybné tlačivá sa museli dať tlačiť odznovu, čím vznikla ministerstvu finančná ujma.
Ďalším dôkazom nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov je používanie motorových vozidiel na ministerstve. Napriek tomu, že ministerka financií vyhlásila zvýšenie úspornosti v štátnej správe aj znížením počtu služobných vozidiel, čím sa znížia aj výdavky na mzdy vodičov napriek tomu, že na gremiálnej porade ministerstva 27. 1. bol prijatý materiál - rozpracovanie programu hospodárnosti na podmienky rozpočtovej kapitoly rezortu školstva, napriek tomu, že ministerstvo novelizovalo smernicu o používaní služobných motorových vozidiel s cieľom zhospodárniť a znížiť náklady na prevádzku vozidiel a prehodnotiť počet nadčasových hodín vodičov, napriek tomu sa absolútne žiadne z týchto pravidiel nerešpektujú.
Vedúci úradu pán Gabčo má prideleného osobného šoféra s autom, dokonca aj na dni pracovného voľna, na sobotu a nedeľu, a okrem toho pridelil sám sebe ešte aj dispozičné vozidlo. Potom neviem, na aký pracovný čas, keď osobné auto so šoférom má aj na sobotu a na nedeľu. Ešte veľkorysejšie si počína riaditeľka sekretariátu pána ministra, ktorá využíva sekretariátneho šoféra ako svojho osobného šoféra priamo na ministerskej úrovni, t. j. každé ráno chodí po pani riaditeľku pán šofér domov a vozí ju do práce. Po pracovnom čase ju vyčkáva a vozí ju z práce domov, pretože pani riaditeľka je zrejme na úrovni pána ministra. Zrejme sa tak deje pod vplyvom predvolebného hesla Strany demokratickej ľavice, ktoré znie Lepší život pre pracovitého a statočného človeka.
Pýtam sa vás, pán minister, či tými pracovitými a statočnými ľuďmi sú iba príslušníci SDĽ na ministerstve školstva, pretože voči ostatným sa tak veľkoryso nesprávate. Porušujete zákon napríklad v tom, že ostatným šoférom ste nevyplatili nadčasové hodiny, ktoré mali odjazdené. Porušujete zákon v tom, že štylizujete riaditeľku vlastného sekretariátu na svoju úroveň a na úroveň štátnych tajomníkov. Takisto štylizujete do tejto úrovne aj pána vedúceho úradu, ba dokonca toho ste aj povýšili nad štátnych tajomníkov, pretože štátni tajomníci majú zo zákona nárok na dispozičné auto a nedostali ho, pán vedúci úradu nemá nárok na dispozičné auto, ale ho dostal.
Chcela by som sa vás opýtať, pán minister, akú nápravu mienite v tomto urobiť.
Ďakujem za pozornosť.