Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pán poslanec Tatár, máte doplňujúcu otázku?
Áno, nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za odpoveď. Myslím si, že aj touto odpoveďou som bol uspokojený a občania na Slovensku sa môžu cítiť bezpečnejší ako donedávna.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem aj pánu ministrovi.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Aibeková pánu ministrovi Šagátovi: "V legislatívnom pláne úloh na rok 1999 až 2002 som nenašla novelu zákona o interrupciách. Pripravíte túto novelu alebo považujete súčasné znenie zákona za vyhovujúce?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážená pani poslankyňa,
dovoľte mi odpovedať na vašu otázku. Počet interrupcií od roku 1990 postupne klesá a v roku 1996 je o polovicu nižší ako v roku 1970. V roku 1997 bolo realizovaných 20 tisíc interrupcií pri pôrodnosti okolo 60 tisíc novorodencov, čo je súmerné s poklesom pôrodnosti v Slovenskej republike. Po roku 1970 sa rodilo okolo 110 tisíc novorodencov. Počet interrupcií je ukazovateľom, ktorý priamo závisí od životnej úrovne, morálky, sociálno-ekonomickej situácie a, samozrejme, aj od platnej legislatívy.
Súčasné znenie zákona je z právnej stránky vyhovujúce, neodporuje ústave a akceptuje právo ženy v súlade so Základnou listinou práv a slobôd v zákonom určenej lehote rozhodnúť o svojom vlastnom tele, to znamená, či tehotenstvo bude ďalej pokračovať, alebo sa preruší. Aj pri existencii zdravotných indikácií na umelé prerušenie tehotenstva má žena právo rozhodnúť sa, či s takýmto výkonom súhlasí, resp. ho odmieta. Otázku finančnej úhrady za takýto výkon zo strany zdravotnej poisťovne upravuje osobitný právny predpis, a to zákon číslo 98 o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorý ministerstvo zdravotníctva zvažuje v novele, ktorá je zaradená do plánu legislatívnych úloh na rok 1999, zmeniť tak, že pravdepodobne, ak snemovňa schváli, dôjde k zvýšeniu poplatku za interrupciu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku?
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď.
Údaje, ktoré ste uviedli, sú mi, samozrejme, známe. Túto otázku som položila preto, že ako bývalej členke výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, tak aj ako súčasnej členke výboru pre zdravotníctvo mi neustále chodia tieto otázky zo strany zástupcov občanov, rôznych združení, cirkví a podobne. V predchádzajúcom parlamente proti tomuto zákonu opakovane vystúpili poslanci za KDH. Teraz ste s nimi v koalícii v SDK a pred pár dňami sme ako členovia výboru dostali list z Trnavskej univerzity, kde sa na nás obracajú, prečo nebola znovu daná novela, ktorá už bola spracovaná v roku 1992. Takže ďakujem za odpoveď.
A ako druhú otázku by som sa chcela spýtať: Viete ako bývalý opozičný poslanec, že v našom výbore veľmi často rezonovali otázky finančného ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov. Dokonca zástupcovia lekárskych odborových zväzov sa opakovane vyhrážali štrajkami a boli pripravení štrajkovať a štrajk bol pripravený. Opakovane sa za ďalšiu úpravu platov zdravotníckych pracovníkov prihovárala lekárska komora, Konfederácia odborových zväzov a tak ďalej, tak sa chcem spýtať, pán minister, či pripravujete ďalšiu úpravu platov. Ak áno, kedy a akú máte predstavu, o koľko percent.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za ďalšiu otázku.
Rokovali sme aj s lekárskym odborovým zväzom, samozrejme, aj s Odborovým zväzom zdravotníckych pracovníkov prakticky hneď na začiatku, ako sa zmenila vláda, to znamená v decembri 1998. V tom období sme sa dohodli, že v rámci rozpočtového provizória sa nemôžeme touto otázkou reálne zaoberať a nechali sme túto tému otvorenú po prijatí regulárneho rozpočtu na rok 1999. Samozrejme, ja a rezort budeme postavení do polohy rokovania za každých okolností i za okolností, keď nebudú peniaze, a aj za okolností, keď budú. Samozrejme, pokiaľ by rozpočet na zdravotníctvo nevyhovoval požiadavke zvýšenia platov miezd zdravotníckych pracovníkov, tak ako bolo plánované v tretej etape, potrebujeme rokovať a dohodnúť buď oddialenie, alebo inú stratégiu. Iste to nebudú príjemné rokovania a pre mňa samého iste nebude jednoduché toto zvládnuť. Ale dúfam, že až k takejto katastrofickej situácii nedôjde, ale, samozrejme, som pripravený ju riešiť, pretože napätosti v rozpočte sú veľké a o chvíľu budeme diskutovať o rozpočte, na čo sa, samozrejme, teším. Budeme mať otočené garde a ja budem vysvetľovať, prečo nie je dostatok peňazí, a vy budete hovoriť, že však sme sa o to spolu usilovali dlhé mesiace, roky v minulosti. Bude to určite pekná diskusia, teším sa na ňu. Ale napriek tomu nikdy nestratím ambíciu, aby sa ohodnotenie práce zdravotníckych pracovníkov dostávalo na takú úroveň, aká je primeraná vzdelaniu a náročnosti s ambíciou, ktorú si nakoniec teraz osvojila aj Česká lekárska komora, aby sa cieľ v určitom prijateľnom čase dosiahol na úrovni trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Zaželajme si všetci - lebo viem, že vám na tom záleží, ako sú odmeňovaní zdravotnícki pracovníci -, aby bol dostatok prostriedkov, aby sme spoločne prispeli k tomuto naplneniu a aby sme spoločne dobre obstáli.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Števček, ktorý je neprítomný v rokovacej sále, takže na otázku sa neodpovedá.
V poradí ďalším je pán poslanec Sitek, ktorý položil otázku ministerke financií pani Schmögnerovej: "Pred časom ste v televízii vyhlásili, že všetky záväzky ústredných orgánov štátnej správy z titulu štátneho rozpočtu na rok 1998 sú uhradené. Mysleli ste to vážne alebo ako predčasný prvoaprílový žart?"
Namiesto pani ministerky Schmögnerovej bude odpovedať pán minister Magvaši.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán poslanec Sitek, pán exminister obrany,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
koncom roka sa obdobne ako v predchádzajúcich rokoch v dôsledku viacerých činiteľov čiastočne narušil proces uhrádzania výdavkov rozpočtových kapitol, ktoré sa v Národnej banke Slovenska nahromadili na takzvanej kartotéke. Ide o stav, s ktorým má predchádzajúca vláda a určite aj vy, pán exminister, bohaté skúsenosti, a preto nie je potrebné vám ho bližšie popisovať.
Hneď v prvých dňoch roka 1999 sa nám podarilo tieto peňažné toky obnoviť a na kartotéke neostali blokované žiadne výdavky rozpočtových kapitol, tak ako bol schválený rozpočet Slovenskej republiky, štátny rozpočet Slovenskej republiky. To je základ myšlienky, ktorú vyslovila pani kolegyňa Schmögnerová v televíznom vystúpení a na ktoré sa vy odvolávate.
Žiaľ, na rozdiel od týchto rozpočtových tokov, to znamená podľa toho, ako bol schválený štátny rozpočet, sa nám dosiaľ nepodarilo odblokovať všetky záväzky, ktoré sú na jednotlivých inštitúciách, a tým vlastne aj kapitolách. Totiž vaša bývalá vláda po sebe zanechala miliardové dlhy nielen v rezorte obrany, ktorej ste boli ministrom, ale určite dobre viete, že aj v oblasti zdravotníctva či na krajských úradoch. Takže skôr predchádzajúca moc v priebehu roka 1998, a najmä v októbri 1998, si spravila prvoaprílový žart z občana Slovenskej republiky. Ako sa ukáže už pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu, aj v tomto smere sa snažíme postupne situáciu riešiť. V rámci rozpočtových kapitol krajských úradov sme napríklad vyčlenili 400 miliónov korún práve na riešenie takto neuhradených záväzkov najmä za energie na úseku základného a stredného školstva. Pri ich dlhu, ktorý sa pohybuje približne na úrovni 760 miliónov Sk, to je podľa nás určite nie bezvýznamný objem prostriedkov. Samozrejme, postupne chceme riešiť aj dlhy ostatných rozpočtových kapitol.
Skončil som. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Preto som staval takúto otázku, lebo pani ministerka to jasne povedala na obrazovke, presne citujem: "V roku 1998 máme všetky podlžnosti vykryté a začíname od nuly v roku 1999." Ako bývalý minister obrany dobre viem, že previsy, ktoré vlastne vznikajú aj so schvaľovaním rozpočtu, keď rozpočet je schválený v podstate v marci a pôjde do života koncom marca, tak vlastne problémy sa opakujú každý rok. Čiže to ma zarazilo, a preto som tak aj postavil otázku.
Ešte odpoviem na veci, ktoré hovoríte o miliardových dlhoch. Neviem, aké miliardové dlhy spomínate. Myslím si, že kontrakty, ktoré boli uzavreté na obrane, sú v súlade so štátnou politikou. Spomeniem len výrok vášho kolegu pána ministra Černáka, ktorý povedal po návšteve v Martine, že bude lobovať za to, aby ministerstvo obrany začalo nakupovať "špeciál" aj z Martina. Kontrakty, ktoré som uzatvoril, sú so slovenskými podnikmi. Na základe týchto kontraktov si mohli tieto podniky uzatvoriť alebo im vlastne banky mohli poskytnúť úvery. Dnes tieto kontrakty vlastne idú, a tu je len problém vo finančnom plnení, a myslím si, že ak nebude nasledovať finančné plnenie, tak ako bolo v minulom období, môžeme mať po Martine ďalšie hladové doliny.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pán minister, chcete odpovedať?
Nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Financovanie v roku 1998 ste mohli, pán poslanec, desať mesiacov ovplyvňovať. Pani ministerka financií, resp. minister obrany to mohol ovplyvňovať dva mesiace. Takže sa najskôr sám seba musíte opýtať, aké zmluvy ste podpísali nad rámec zákona o štátnom rozpočte.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pán poslanec Mikolášik položil otázku pánu ministrovi Kukanovi: "Pán minister, podrobili ste analýze medzištátne zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Ktoré zmluvy obsahujú politické, prípadne ekonomické prekážky našej plnej integrácie do NATO?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
ctené poslankyne a poslanci,
ako som už oznámil na tlačovej konferencii v utorok 23. februára, Slovenská republika pôvodne sukcedovala, teda sa stala súčasťou, do 200 zmlúv a iných dokumentov podpísaných medzi bývalými ČSSR, ČSFR a ZSSR a Ruskou federáciou. V súčasnosti zmluvnú základňu s Ruskou federáciou tvorí 42 zmlúv uzavretých bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, platnosť ktorých Slovenská republika a Ruská federácia potvrdili po revízii zmluvnoprávnej základne.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, to znamená po prvom januári 1993, bolo uzavretých 31 prezidentských a vládnych zmlúv s Ruskou federáciou. Vzťah Slovenskej republiky k Ruskej federácii bol počas ostatných štyroch rokov poznačený často snahou o jeho manipuláciu do polohy alternatívy voči našim prirodzeným integračným ambíciám v zmysle hesla Keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ. To sa odrazilo i v iniciatíve predchádzajúcej vlády smerom k podpisu viacerých zmlúv s Ruskou federáciou. Zmluvnoprávna základňa s Ruskou federáciou pritom často išla výrazne nad rámec reálnych potrieb slovensko-ruskej relácie, avšak bez dostatočnej spolupráce jednotlivých rezortov s ministerstvom zahraničných vecí.
Prísne vzaté, obsah jednotlivých článkov i zmlúv označovaných za najkontroverznejšie, sám osebe nepredstavuje takú kvalitu záväzkov, ktorá by mohla byť v rozpore s našimi budúcimi záväzkami voči Európskej únii alebo Severoatlantickej aliancii, aj keď najmä zmluvy týkajúce sa vojenskej spolupráce a nákupu niektorých zbrojných systémov z deblokácie rozhodne neboli uzavreté s ohľadom na naše základné priority. Naším cieľom však je dosiahnuť v prístupe k medzinárodnoprávnym záväzkom a ich plneniu stav, keď budeme môcť povedať, že sú v súlade a v prospech našich štátnych záujmov. Slovenská republika pritom rešpektovala a bude rešpektovať zásadu pacta sunt servanda.
Pani poslankyne a páni poslanci, zmluvy, ktoré si budú vyžadovať pozornosť a prípadné prehodnotenie s ohľadom na naše integračné ambície, sú:
- Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o vojensko-technickej spolupráci z 29. apríla 1997,
- Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o ochrane utajovaných skutočností z 29. 4. 1997,
- Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o zaistení bezpečnosti šifrových prostriedkov a
- Dohoda medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Ministerstvom obrany Ruskej federácie o vojenskej spolupráci z 26. augusta 1993.
Tieto zmluvy právne upravujú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou v oblasti špeciálnej výroby v ruskej licencii, ochranu utajovaných skutočností jednej zmluvnej strany druhou, používanie, nie však výhradné, šifrovacích prostriedkov vyrobených v Ruskej federácii a vojenskú spoluprácu.
Prvé dve spomenuté zmluvy nie sú neštandardnými zmluvami. Podobné má Slovenská republika, ako aj Ruská federácia uzatvorené s viacerými členskými krajinami Severoatlantickej aliancie, resp. regiónu strednej Európy. Tretia dohoda ostane v platnosti do morálneho opotrebovania a fyzickej likvidácie šifrovacích prostriedkov. Hoci obsahuje aj ustanovenia o budúcej spolupráci Slovenskej republiky s Ruskou federáciou, ich formulácia je veľmi nekonkrétna a bez definície ďalších možných záväzkov. Posledná zmluva o vojenskej spolupráci obsahuje niektoré senzitívne ustanovenia. Sú však deklaratívneho charakteru a podľa našej interpretácie nepoškodzujú naše integračné priority.
Pani poslankyne a páni poslanci, chcel by som na záver zdôrazniť, že súčasná vláda chápe našu politiku voči Ruskej federácii ako integrálnu a prirodzenú súčasť našej celkovej zahraničnej politiky s jej prislúchajúcou váhou a významom. Nič menej, ale ani nič viac.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem pekne.
Vážený pán minister,
moja otázka smerovala, samozrejme, do tej časti zmluvnej základne s Ruskou federáciou, ktorá nespochybňuje výhodné nadštandardné, dajme tomu, vzťahy vo vzťahu k obchodu alebo surovinovej základne. Moja otázka bola, samozrejme, smerovaná do politických, prípadne politických zábran našej integrácie. Pozorne som si vypočul vašu odpoveď a som s ňou spokojný.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Slavkovská pánu podpredsedovi vlády Csákymu: "Ste odborník na históriu?"
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete dokázať, že ste odborníkom.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Pani poslankyňa, skutočne vám ďakujem za vašu otázku. Absolvoval som univerzitu, organickú chémiu, vedecký smer. História je mojím koníčkom. Napísal som niekoľko kníh. Niekoľko recenzentov, okrem iného aj jeden z akademikov, sa vyjadrili pochvalne o tom, čo som napísal.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Slavkovská, chcete mať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Áno. Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Viem, že váš koníček je história, napísali ste aj knihu Slovensko a Maďari, kde veľmi hanobíte Slovensko. Ale otázku som vám dala preto, že v médiách prebehla správa, že chcete iniciovať založenie medzinárodnej komisie historikov, kde budú Slováci, Maďari, Rakúšania a Česi, a táto komisia má prehodnocovať slovenské dejiny a vytvoriť nejaké zvláštne dejiny regiónu. Jednoducho nechápem, čo majú prehodnocovať naše dejiny práve Maďari, Rakúšania, Česi, a neviem o tom, či by naši historici boli prizvaní v týchto krajinách na prehodnocovanie ich dejín. Ide o krajiny, ktoré nám nikdy neboli naklonené, neuznávali nás ako seberovný národ a už vôbec nechápem, ako by mali asi vytvárať nejaké regionálne dejiny. Ja som totiž historička a poznám svetové dejiny, národné dejiny, ale tu by asi išlo o nejaké dejiny Rakúsko-Uhorska alebo veľkého Uhorska. Nie je mi to akosi jasné a už mi vôbec nie je jasné to, ako v takejto komisii môže pracovať či už v prehodnocovaní slovenských dejín alebo regionálnych dejín nejaký maďarský historik, keď maďarskí historici en bloc spochybňujú napríklad príchod našich predkov do Karpatskej kotliny, ktorí tu boli 500 rokov skôr ako Maďari, čo podľa Maďarov nie je pravda.
Takže akým spôbom táto komisia má prehodnocovať slovenské dejiny?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete odpovedať.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Pani poslankyňa, zatiaľ som napísal šesť kníh, dávam vám verejné garancie, že knihu Slovensko a Maďari som nenapísal. Ak ste čítali takúto knihu, tak to bola kniha niekoho iného. (Potlesk a smiech v sále.) A približne na takej úrovni sú aj vaše ďalšie tvrdenia.
Nikdy som netvrdil a neinicioval také aktivity, ktoré by mali prehodnotiť dejiny. Domnievam sa, že dejiny by mali byť vysvetlené a napísané na základe faktov a fakty by mali byť nezmenené. Chcel som iniciovať a mienim iniciovať inú vec. Obraz Maďara, Slováka, Čecha, Nemca v učebniciach, z ktorých čerpajú vedomosti naše deti. A nejde mi o nič iné, len aby obraz toho suseda nebol negativistický, aby naše deti už v školách nenasavávali alebo nevsávali do seba negativistický obraz svojho suseda. Domnievam sa, že by sme mali rozmýšľať v intenciách strednej Európy a Európskej únie, a domnievam sa, že by sme si mali vážiť jeden druhého. O to mi ide.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Končím bod programu hodina otázok a vyhlasujem 5-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa schváleného programu nasleduje bod
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 20. decembra 1998,
ktoré ste dostali ako tlač 132.
Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam.
(Ruch v sále.)
Pokoj, vážení poslanci, žiadam vás, aby ste si sadli na svoje miesta.
Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 132 nachádza.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiadny poslanec, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Danko, pán poslanec Delinga, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Slobodník. Ďakujem. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Danko, máte slovo.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
odpoveď pána ministra Šagáta na moju interpeláciu ohľadom odvolania riaditeľa nemocnice v Trebišove pána MUDr. Bugatu je pre mňa, povedal by som, nieže neuspokojujúca, naopak, veľmi ju vítam, lebo v tejto odpovedi pán minister stopercentne potvrdil, že toto bolo odvolanie na politickom princípe. Nespochybnil ani jedno z mojich tvrdení o úspešnosti v riadení pána doktora Bugatu, neuviedol jediný dôvod na jeho odvolanie okrem dôvodu, ktorý nesporne vyvoláva úsmev. Týmto dôvodom, dobre ma počúvajte, vážení kolegovia, kolegyne, je, že pán doktor Bugata neabsolvoval konkurz.
Pýtam sa pána ministra Šagáta, aký lepší konkurz ešte existuje ako úspešnosť pri vykonávaní svojej funkcie počas troch rokov, ako excelentné vedenie nemocnice, ktorá teraz v decembri, keď odovzdával túto nemocnicu, bola z hľadiska financovania v prebytku. Neviem, či pán minister Šagát si uvedomuje, čo je zmyslom konkurzu. Navyše tam dosadil človeka, ktorý tam bol takisto dva a pol roka alebo tri a ktorý bol odvolaný pre neschopnosť riadiť túto nemocnicu. Ak má byť dôvod na odvolanie riaditeľa to, že neabsolvoval konkurz, tak potom mám pocit, že pán minister Šagát prispeje aj k vedeckému poznaniu, pretože vlastne tvrdí, že samotná skutočnosť je menej dôležitá ako predpovedanie tejto skutočnosti. Zmyslom konkurzu je predsa predvídať na základe psychotestov a iných pohovorov to, ako daný kandidát na funkciu bude v tejto funkcii pôsobiť, či bude úspešný alebo neúspešný. Ale pán Šagát tu vlastne povýšil konkurz na samoúčelný proces, ktorý je dôležitejší ako výkon funkcie.
Mám pocit, že mi neostáva nič iné, len poprosiť doktora Maxona, ktorý napriek tomu, že je inžinier, ale túto prezývku v parlamente dostal po tom, keď v relácii SITO vyškoľoval pána ministra ohľadom systémových krokov v zdravotníctve, ak mu bude udeľovať ďalšiu lekciu v našich verejných médiách, aby bol taký láskavý a niečo povedal o kapitole vplyv schopností a vedomostí na efektívnosť riadenia riadiaceho pracovníka.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ako ďalší ústne prihlásený je pán poslanec Delinga.
Nech sa páči, máte slovo.
A prosím, aby ste uviedli aj číslo odpovede.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Číslo odpovede je 18. Interpeloval som ministra pôdohospodárstva pána Koncoša vo veci zrušenia preferenčného cla na dovoz pšenice na potravinárske účely z Maďarskej republiky.
V odpovedi, ktorú som dostal od pána ministra, je deklarované, že 45 tisíc ton potravinárskej pšenice alebo dovezenej na iné účely z Maďarskej republiky v období do 31. 3. 1998 neohrozuje domácich producentov v období hospodárskeho roka od 1. 7. 1998 do 30. 6. 1999. Ťažko môžem pochopiť, ako pán minister mohol dať takúto odpoveď za obdobie, keď ešte nebol ministrom, za obdobie jari roku 1998. Takže sa pýtam pána ministra, či ide o nejaké nedorozumenie, alebo ide v podstate o to, že týmto spôsobom sa skutočne nedá ovplyvniť domáci trh v roku 1999.
Preto nemôžem súhlasiť s touto odpoveďou pána ministra a chcem ho požiadať, aby spresnil vlastne kumuláciu dovozu potravinárskej pšenice v hospodárskom roku, teda zvyšku hospodárskeho roka v roku 1999, pretože značná časť tejto pšenice z kvóty 45 tisíc ton sa práve bude dovážať na jar tohto roku a veľmi dobre vieme, že cenové relácie tohto produktu na Slovensku sú v súčasnosti ešte neustále nízke. Takže žiadam pána ministra, aby dal k tomu ešte raz svoje vyjadrenie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalším je pán poslanec Zlocha, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážení dvaja členovia vlády Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
v písomných odpovediach sú uvedené odpovede na moje štyri interpelácie. Prvá pod číslom 6 je interpelácia na ministra životného prostredia, kde som sa zaujímal o to, čo urobí ministerstvo vo veci zabránenia likvidácie zelene v Bratislave.
S odpoveďou nie som spokojný, pretože som sa dozvedel akurát o tom, že by som o tom mal byť informovaný. To je pravda, vedel som a viem o tom, ale mrzí ma, že v Bratislave mizne jedna zelená plocha po druhej. Je to hlavne v historických častiach Bratislavy. Podľa môjho názoru výstavba garáží pod Námestím Slovenského národného povstania alebo podzemných garáží pred ďalším hotelom a vyrúbanie 10 alebo 15 stromov, z ktorých viaceré sú chránené, v žiadnom prípade nenahradí úžitok z týchto ekonomických činností. Vo všetkých vyspelých krajinách je snaha vytesniť osobnú aj nákladnú dopravu z historických centier a urobiť tam pešie zóny. Nedostal som vôbec odpoveď na to, čo ministerstvo v tomto prípade urobí, aby zabránilo devastácii a likvidovaniu zelene. Stačí sa pozrieť po Bratislave a mám vážne obavy, že Bratislava sa o niekoľko desaťročí stane betónovým mestom. A to nebude v žiadnom prípade slúžiť ku cti ani Slovensku a už v žiadnom prípade nie rezortu, ktorý má na starosti ochranu prírody a krajiny.
Ďalšie tri odpovede pod číslami 31, 32, 33 sa týkajú mojej interpelácie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Magvašiho, ministra vnútra pána Pittnera a ministra životného prostredia ohľadne činnosti inštitútu Krista Vykupiteľa v obci Žakovce.
Nestál som a môžem znova povedať, že nestojím o všeobecné poučovania. Dával som otázku, veľmi konkrétne otázky, čo urobia. Od ministra vnútra som sa dozvedel, že je to vlastne spor medzi starostkou a pánom miestnym farárom, ináč aj šéfom Inštitútu Krista Vykupiteľa, ale pravda je pritom niekde celkom inde. Podľa zákona o obecnom zriadení o všetkom, čo sa robí na území obce, by mala rozhodovať obec, teda obecné zastupiteľstvo na čele so starostom alebo mestské zastupiteľstvo. Nie je predsa možné, aby niekto zhromažďoval na území obce, aj keď v najlepšej myšlienke, bezdomovcov, alkoholikov, narkomanov, deti z detských domovov alebo absolventov detských domovov a väzňov po výkone trestu. A zhromažďoval ich v nie vyhovujúcich podmienkach bez odborného a špeciálneho dozoru. Samozrejme, že v takomto prípade musí byť komunikácia medzi obecným zastupiteľstvom, ktoré reprezentuje záujmy obce. Môžem vás ubezpečiť, že táto činnosť hlboko narušila spolunažívanie občanov tejto obce. Rozdelila ich na dva tábory. Jeden menší, ktorý podporuje pána farára, tvoria ho vierovyznaním rímskokatolíci, a ďalšia, väčšia skupina, v ktorej ľudia sú gréckokatolíckeho vyznania alebo zo zmiešaných manželstiev, ktorí majú veľké výhrady voči činnosti šéfa Inštitútu Krista Veľkňaza.
Môžem vás ubezpečiť, že som bol sám veľmi prekvapený touto činnosťou, a môžem povedať aj to, že som bol zhrozený tým, že starostlivosť o týchto 50 až 80 ľudí s touto profesiou, o ktorej som hovoril, alebo tohto pôvodu, zabezpečuje miestny kňaz, kostolník a ešte jeden člen, aj keď prípadne si tam pozývajú odborných spolupracovníkov. To je trošku málo! Ešte v čase, keď som sa chcel presvedčiť o tom, aké sú asi požiadavky na činnosť takýchto inštitúcií, bol som sa pozrieť v obdobnom zariadení v Tomášove. A mám taký dojem, že je tam viac pedagógov, psychológov, lekárov a odborných pracovníkov, ako majú chovancov. Z toho dôvodu mi veľmi záležalo a záleží na tom, aby sa otázka Žakoviec a činnosti Inštitútu Krista Veľkňaza doriešila.
Takisto nie som spokojný, samozrejme, ani s vyjadrením pána ministra Magvašiho. On síce cituje, upozorňuje, poučuje, ale vôbec nič som sa nedozvedel o tom, či môžu tieto činnosti robiť ľudia, ktorí v tomto prípade nemajú ani kvalifikáciu. Je to poľnohospodársky inžinier a kňaz alebo stavebný inžinier, kostolník. Podľa môjho názoru sú to činnosti alebo odborné prípravy, ktoré nie sú dostatočné.
Dobre som si prečítal zákon o obecnom zriadení. Skutočne o všetkom, čo sa v rámci obce robí, rozhoduje alebo malo by rozhodovať obecné zastupiteľstvo a starosta či starostka. Ak vôbec nie sú informácie o tom, kto sa v týchto objektoch fary nachádza, ak ľudí stretávajú napríklad na traktoroch alebo na autách, alebo pri podobných príležitostiach, v krčme, alebo na ulici bez toho, aby vedeli, kto to je, samozrejme, keď sa ešte dozvedia, že sú to ľudia, z ktorých sú mnohí po výkone trestu, tak občania sa boja. Veľa pripomienok je aj voči inej činnosti, keď napríklad počas turistickej sezóny sú na budove fary pootvárané okná, a musím povedať, že diletantskí alebo začínajúci hudobníci tam nacvičujú rôzne tanečné a populárne skladby, ale nacvičujú ich od rána do večera. Pritom napríklad penzión, ktorý tam má zriadený jeden občan alebo jedna rodina z Bratislavy, ktorý prijíma hostí zo zahraničia na veľmi vysokej úrovni, pravdepodobne budú musieť zlikvidovať, pretože, ak vám niekto falošne vyhráva, a pritom so zosilňovačmi, s reproduktormi v oknách od rána do večera, tak, samozrejme, obec by mala urobiť opatrenia.
No a potom odpoveď, ktorú dal minister životného prostredia alebo ministerstvo, ma takisto vôbec neuspokojila. Zdôrazňujem, prípad dobre poznám, riešil sa ešte počas môjho pôsobenia na ministerstve. Len tak pre zaujímavosť, pán farár si v roku 1993 zmyslel, že postaví dom špeciálnych služieb pre telesne postihnuté deti. Dodnes nie je ukončený, je ukončená len hrubá stavba. Je tam prestavaných skutočne veľa peňazí, oficiálne sa hovorí o 23 miliónoch. Koľko bude treba na dokončenie, ťažko povedať. Podotýkam, na túto stavbu obec dala súhlas a okresný úrad, teda ešte okresný úrad životného prostredia dal stavebné povolenie.
Ďalšie objekty sa stavali v rámci fary alebo v objektoch fary. Fara alebo cirkev v Žakovciach zdedila či zreštituovala asi 40 hektárov pôdy. Túto pôdu, samozrejme, treba obrábať, obrábajú ju práve títo ľudia, špeciálne práce robia osoby po výkone trestu, ktorých si pán farár vyberá podľa špecializácie, a na jeseň v októbri minulého roku začali rekonštruovať faru. Dodnes nie je zrekonštruovaná. No a problémom, kameňom úrazu je vlastne výstavba z hľadiska životného prostredia, je to výstavba troch trojposchodových dvojdomov pre mladých manželov, siroty z detských domovov. Takto to označuje pán farár. Označuje ich síce ešte ako domčeky. Začal ich stavať bez územného rozhodnutia a bez stavebného povolenia. Obec okamžite reagovala, upozornila okresný úrad. Okresný úrad vykonal stavebný dozor, urobil príslušné rozhodnutia. Nariadil zastaviť stavbu, ale pán farár pokračoval v prácach. Dostal pokutu 100 tisíc korún, pán farár ju nezaplatil a odvolal sa. Viem už o tom, že krajský úrad jeho odvolanie zamietol. Keďže naďalej pokračoval, okresný úrad vydal rozhodnutie o zbúraní stavby. Pán farár to, samozrejme, nerešpektuje, ale v tomto prípade ako fyzická osoba, pretože tieto tri dvojdomčeky nestavia Inštitút Krista Vykupiteľa ani farský úrad, ale stavia to fyzická osoba, pán farár. A, samozrejme, obci prekáža, že tieto domčeky stavia na mieste, kde chcela obec postaviť niečo inšie.
Len tak pre zaujímavosť, susedná obec je Vrbov, známe termálne kúpaliská, a obec práve v tejto časti chcela vybudovať športovo-rekreačný areál s možnosťou ubytovania a poskytovania služieb, a teda s možnosťou zabezpečiť si príjmy pre obec. Pani starostka, obecné zastupiteľstvo sa obrátilo na viaceré výbory Národnej rady Slovenskej republiky aj na výbor pre životné prostredie. Môžem povedať, že po vykonaní poslaneckého prieskumu, ja som sa už z taktických dôvodov na ňom nezúčastnil, som bol veľmi smutný z toho, že výbor v podstate odporúča zmierlivosť a umožnenie, aby pán Kuffa mohol dostavať tieto domy. On sa veľkoryso zaviazal pri výjazde výboru pre životné prostredie, že nebude pokračovať až do vyjasnenia a my odporúčame alebo vlastne podporujeme, aby ľudia, ktorí nerešpektujú zákon, zákony naďalej porušovali, aby sa nekonalo tak, ako je v súlade a so záujmami obce.
Mám informácie, že na obecnom zastupiteľstve, keď dostali vyjadrenie výboru pre životné prostredie, tak horko zaplakali a prejavili údiv, že poslanci, ktorí by vlastne mali byť tvorcami zákonov a mali by obhajovať platné zákony, navrhujú alebo v podstate súhlasia s tým, aby niekto zákony porušoval. Nakoniec sa nečudujem ministerským úradníkom, že dávajú formálne odpovede. Keď som pracoval na tomto poste, bol som proti takýmto jednoduchým, nič nehovoriacim odpovediam. Bol by som veľmi nerád, aby sa na príslušných ministerstvách prebudili až vtedy, keď dôjde v obci Žakovce k nejakému závažnému činu, a keď sa potom chytíme za hlavu, čo sa tam vlastne dialo. Myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby minister životného prostredia, minister vnútra aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny dali podrobne preveriť činnosť Inštitútu Krista Veľkňaza v obci Žakovce, okres Kežmarok, aj jeho šéfa, pána farára, magistra, inžiniera Kuffu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Vzhľadom na to, že pán poslanec Slobodník chce vystupovať v interpeláciách v ďalšom bode, pán poslanec Zlocha bol posledným ústne prihláseným do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Preto budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpovediach členov vlády na interpelácie, ktoré interpelujúci považuje za neuspokojivé. O odpovediach budeme musieť hlasovať šesťkrát - o odpovedi na interpeláciu číslo 26 pána poslanca Danka, na interpeláciu číslo 18 pána poslanca Delingu a na štyri interpelácie pána poslanca Zlochu.
Budeme hlasovať o odpovedi ministra Šagáta na interpeláciu poslanca Danka pod číslom 26, s ktorou vyslovil nespokojnosť.
Prosím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali, či súhlasíme s odpoveďou pána ministra. Pán poslanec nesúhlasí.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.
Prítomných je 45 poslancov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o tom, či súhlasíme s odpoveďou pána ministra Šagáta na interpeláciu pána poslanca Danka.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 65 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)