Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca, za oboznámenie s výsledkami volieb.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní týchto členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Miroslava Gazdíka, Andreja Kučinského, Ladislava Gerlicha, Máriu Orgonášovú, Štefana Litomerického za zástupcov poistencov, za zástupcov zamestnávateľov Ladislava Pásztora a za zástupcov štátu Martina Demeša, Eduarda Kováča, Vojtecha Puhu a Martina Zborovjana.
Ďalej konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní týchto členov dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: za zástupcov poistencov Alojza Marsinu, Vasilija Demidova, za zástupcov zamestnávateľov Ondreja Gattnara a Jozefa Pittnera a za zástupcu štátu Michala Szalaya.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je
návrh na založenie národnej skupiny Medziparlamentnej únie.
Materiál ste dostali ako tlač 141.
Prosím povereného člena Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Františka Šebeja, aby návrh výboru uviedol.
Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.
Poslanec F. Šebej:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na našom rokovaní s návrhom na založenie národnej skupiny Medziparlamentnej únie. Máte to pred sebou ako tlač 141. A bol som zároveň určený ako spravodajca naším zahraničným výborom.
Poznamenávam, že formálne naša skupina Medziparlamentnej únie neexistovala, hoci parlament konal, ako keby existovala. Je potrebné, aby ju parlament založil rozhodnutím svojho pléna.
Dovoľte mi, aby som vám poskytol krátku informáciu o Medziparlamentnej únii a jej orgánoch. Máte to tiež ako súčasť tlače 141.
Medziparlamentná únia, ako viete, je svetová organizácia, ktorá združuje parlamenty suverénnych štátov a jej prostredníctvom sa uskutočňuje celosvetový parlamentný dialóg. Ku koncu minulého roka bolo členmi Medziparlamentnej únie sveta 136 národných skupín. Každá národná skupina si schvaľuje svoje vlastné stanovy a pravidlá, volí si predsedu, výkonný výbor a delegáciu, ktorá ju reprezentuje na jednotlivých konferenciách Medziparlamentnej únie. Najvyšším orgánom je Valné zhromaždenie. Stanovy, ktoré predpokladá založenie Medziparlamentnej únie, po založení našej skupiny Medziparlamentnej únie, samozrejme, naša skupina prijme.
Dovoľte mi teraz, aby som vás oboznámil so stanoviskom zahraničného výboru.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi dňa 16. februára 1999 prerokoval návrh na založenie národnej skupiny Medziparlamentnej únie a prijal k nemu platné uznesenie, v ktorom vyslovil súhlas so založením národnej skupiny Medziparlamentnej únie tvorenej z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pre druhé volebné obdobie. Zahraničný výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby za predsedu národnej skupiny Medziparlamentnej únie v druhom volebnom období bol schválený predseda Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Migaš. To je ináč dosť všeobecný medzinárodný úzus.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky tiež odporučil v nadväznosti na návrhy poslaneckých klubov v Národnej rade do medzinárodných organizácií, aby za členov stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Medziparlamentnej únii v druhom volebnom období boli schválení títo poslanci: Ivan Gašparovič za HZDS, Ján Cuper za HZDS, Peter Osuský za SDK, Anna Záborská za SDK, Peter Weiss za SDĽ, Barnabás Ferkó za SMK, Jaroslav Paška za SNS a Mária Kadlečíková za SOP, plus, samozrejme predseda, ktorý je navrhovaný za predsedu národnej skupiny.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zároveň odporučil, aby zvolený predseda a stála delegácia Národnej rady Slovenskej republiky v Medziparlamentnej únii tvorili výkonný výbor národnej skupiny Medziparlamentnej únie v druhom volebnom období. Predsedom výkonného výboru je predseda národnej skupiny Medziparlamentnej únie.
Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky a aby som vám zároveň navrhol, aby sme o uznesení hlasovali ako o celku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu a žiadam ho, aby zaujal miesto navrhovateľa.
Otváram rozpravu k tomuto bodu a zároveň konštatujem, že som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa poslancov, či sa hlásia ústne do rozpravy. Nie je to tak. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy a zároveň žiadam pána navrhovateľa, aby uviedol hlasovanie.
Nech sa páči.
Poslanec F. Šebej:
Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie, o ktorom budeme hlasovať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu na založenie národnej skupiny Medziparlamentnej únie, tlač číslo 141
"Národná rada Slovenskej republiky na návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky
A. súhlasí so založením národnej skupiny Medziparlamentnej únie pre druhé volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky,
B. schvaľuje
1. za predsedu národnej skupiny Medziparlamentnej únie a predsedu výkonného výboru národnej skupiny Medziparlamentnej únie pre druhé volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Migaša,
2. za členov stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Medziparlamentnej únii a členov výkonného výboru národnej skupiny Medziparlamentnej únie pre druhé volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky týchto poslancov Národnej rady Slovenskej republiky: Ivana Gašparoviča za HZDS, Jána Cupera za HZDS, Petra Osuského za SDK, Annu Záborskú za SDK, Petra Weissa za SDĽ, Barnabása Ferkóa za Stranu maďarskej koalície, Jaroslava Pašku za Slovenskú národnú stranu a Máriu Kadlečíkovú za Stranu občianskeho porozumenia."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho máte v tlači číslo 141.
Prosím, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh uznesenia Národná rada Slovenskej republiky schválila.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku s tým, že o 14.00 hodine začíname hodinou otázok, potom budú odpovede na interpelácie a potom interpelácie poslancov. Prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
dnes bude chýbať viac ministrov, lebo sú na zahraničných cestách. Ivana Mikloša zastúpi Pál Csáky, Pavla Hamžíka Ľubomír Fogaš, pani ministerku Schmögnerovú Peter Magvaši, Jána Čarnogurského Pavol Kanis, Ladislava Pittnera Pavol Kanis, Gabriela Palacku Ľudovít Černák, Pavla Koncoša Milan Ftáčnik a Lászlóa Miklósa István Harna.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka pre predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Slobodníka: "Poznáte výrok premiéra Maďarska pána Orbána, že Maďarsko sa pridržiava rozsudku z Haagu. Vysvetlite, prosím, či sa Slovensko vzdá pozície určenej rozsudkom z Haagu a ustúpi Maďarsku a jeho chápaniu haagskeho rozhodnutia."
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Možno nie je veľa tém, pán poslanec, kde sa môžeme cítiť na jednej a tej istej lodi, ale zdá sa mi, že práve téma, ktorej ste sa dotkli vo svojej otázke, takouto môže byť.
Súčasná vláda, pokiaľ ide o otázku realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997 vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, nemení politiku predchádzajúcej vlády. Chcem vám len pripomenúť, že dôkaz o tom, čo hovorím, sme podávali ešte aj keď sme sedeli v opozičných laviciach. Spomínam si na uznesenie Národnej rady z 1. apríla, keď sme vyjadrovali podporu vláde v jej stanovisku k návrhu rámcovej dohody z 27. februára 1998, ktorá nakoniec nebola maďarskou stranou ratifikovaná. Keď sa pozriete do výsledku hlasovania, zistíte, že aj my poslanci vtedajšej opozície sme podporili toto uznesenie.
Súčasne by som si vám dovolil pripomenúť, že strany dnešnej vládnej koalície sa v koaličnej dohode jednoznačne vyjadrili, že v otázke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros budú podporovať napĺňanie záväzkov vyplývajúcich z rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Teraz som citoval príslušnú pasáž.
Ďalším argumentom je, myslím si, aj samotné zloženie slovenskej delegácie na rokovaniach s Maďarskou republikou, ktorá ostala prakticky nezmenená, a sú v nej zastúpení experti na všetky dôležité oblasti, ktorých sa rozsudok týka. Expertné komisie sedeli dvakrát, v marci sa pripravuje tretie expertné rokovanie. Myslím si, že aj to nasvedčuje tomu, že pozícia Slovenskej republiky ostáva nezmenená.
Medzinárodný súdny dvor vo svojom rozsudku z 25. septembra 1997 vo všetkých bodoch s výnimkou jedného dal za pravdu slovenskej právnej pozícii a my túto pozíciu jednoducho budeme držať. Súd, čo je, zdá sa, najdôležitejšie, potvrdil, že zmluva z roku 1977 aj naďalej platí a Slovenská republika sa stala jej stranou na základe sukcesie. Súd tiež vyslovil názor, že je dôležité, aby strany zmluvu aplikovali rozumne, berúc do úvahy dnešnú situáciu. Súd zaviazal obidve strany, aby dobromyseľne rokovali a prijali všetky opatrenia na dosiahnutie cieľov zmluvy z roku 1977.
Máme záujem na vecnom riešení všetkých otvorených otázok, avšak nie na úkor slovenských záujmov, prirodzene, o to viac, že rozsudok, ako som už uviedol, potvrdil právne stanoviská Slovenskej republiky. Máme eminentný záujem, aby boli všetky ciele zmluvy z roku 1977 naplnené, t. j. zlepšenie plavebných podmienok, protipovodňová ochrana, ochrana životného prostredia, výroba elektrickej energie, aby boli dosiahnuté spoločne a integrovane, pričom žiadnemu z týchto cieľov nie je dávaná absolútna priorita. Podotýkam, že nám ide o celú sústavu v celom úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť. Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, ale aj ostatné pani poslankyne, pánov poslancov, že ak sa takáto dohoda dosiahne, o čo sa úprimne usilujeme, budeme o nej informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Takúto dohodu predložíme Národnej rade Slovenskej republiky, aby ste boli pri tom aj vy.
Skončil som. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pán poslanec Slobodník, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte dve minúty.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán premiér.
Vaša odpoveď je dobrá pre Slovensko, ale sú tu také znepokojujúce momenty. Viete, že maďarská strana sa zriekla toho, čo dohodli predchádzajúci experti alebo predchádzajúci splnomocnenci vlády za maďarskú stranu pán Nemcsok a za slovenskú pán Baco. Nejako sa zabudlo aj na to, aj pán minister Palacka sa k tomu nijako nevyjadruje, že maďarská strana nemieni, tak sa aspoň hovorí, zvýšiť úroveň mosta Štúrovo - Ostrihom. Nechávam bokom, či je ten most potrebný. Teraz vychádzam z reality, že most sa má stavať, a ak by sa nezvýšila úroveň mostu, viete, pán premiér, že by sa nedala postaviť ďalšia časť komplexu vodného diela na maďarskej strane. Rád by som bol, keby ste mi toto vysvetlili.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím pána predsedu vlády o odpoveď na doplňujúcu otázku.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Už je to tak, že v medzinárodnej politike sa stáva, že jedna krajina má jeden názor, druhá krajina má iný názor. Dôležité je, aby sa problémy riešili v pokoji, kultivovanou cestou. Bolo dobré, že takú cestu Slovensko v minulosti zvolilo a dočkali sme sa ovocia v podobe rozhodnutia v Haagu. Bol to výsledok, že naša cesta bola pokojná, založená na odbornosti a bola pravdivá. Na tomto chceme stavať aj naďalej. V Maďarsku došlo k výmene vlád. Je celkom možné, že nová si vytvára názor. Keď tu bol maďarský premiér Orbán, otvoril som túto tému, otvoril som ju aj na trojstránke v Šoproni, kde bol nielen pán Orbán, ale aj pán Klima. Jednoducho máme záujem na naplnení tohto rozsudku. Opakujem, že v marci bude tretie expertné sedenie a potom, samozrejme, budeme vidieť, ako sa veci majú.
Čo sa týka vašej druhej otázky, na most treba dvoch a minister Palacka veľmi dobre vie, že ten most musí spĺňať všetky kritériá tak, aby Slovensko bolo spokojné. Azda vás môžem ubezpečiť, že som mu položil takúto otázku aj ja sám osobne, či je to pravda, či tie parametre viažu na seba alebo neviažu na seba, či sledujeme všetky záležitosti, všetky relevantné okolnosti, ktoré sú zaujímavé. Pán poslanec, ubezpečujem vás, že most bude stáť vtedy, keď všetky otázky, ktoré sú dôležité pre Slovensko, budú zabezpečené v predprojektovej dokumentácii, potom v projektovej dokumentácii. Hovorím to veľmi pokojne, pretože len tak táto investícia môže priniesť spokojnosť obidvoch strán. Ubezpečujem vás o tom.
Skončil som. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Druhú otázku položila poslankyňa Sabolová: "Programové vyhlásenie vašej vlády je konkrétne v jednom prípade. Zaviazali ste sa postaviť štrnásťtisíc bytov ročne. Podľa dosiaľ zverejnenej informácie návrh štátneho rozpočtu na tento rok je tomuto tempu výstavby vzdialený. Prečo?"
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Na konkrétne prečo sa najprv pokúsim povedať konkrétne preto. Nuž preto, že stav ekonomiky a nevyhnutnosť zabezpečiť základné vitálne funkcie štátu nám takéto prostriedky na rok 1999 vyčleniť zo štátneho rozpočtu nedovoľujú. Navzdory tomu vás chcem ubezpečiť, že sa hlásim k tomuto záväzku aj ja, aj slovenská vláda. Zabezpečenie cieľov programového vyhlásenia vlády vyžaduje dokončiť, ako ste uviedli, keď to vynásobíme štyrmi v priebehu štyroch rokov, 56 tisíc bytov, pričom naša predstava je taká, že v roku 1999 to bude 10 tisíc bytov a v roku 2002 18 tisíc bytov a v priebehu štyroch rokov sa dostaneme z čísla 10 tisíc na číslo 18 tisíc.
Ťažisko financovania rozvoja bývania sa musí postupne presunúť na zdroje komerčných bánk, predovšetkým na úvery stavebných sporiteľní a na hypotekárne úvery. Legislatíva ešte v tomto roku vytvorí podmienky na hypotekárne úverovanie, rozšíri stavebné sporenie o právnické osoby a vyrieši vzťah vlastníka a nájomcu bytu úpravou Občianskeho zákonníka, ako aj vzťah vlastníka hypotéky a užívateľa bytu. Pevne verím, že tieto opatrenia povedú k postupnému rozvoju trhu s bytmi. Podmienky úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, stavebného sporenia a hypotekárneho úverovania budú upravené tak, aby sa vzájomne doplňovali a nepôsobili kontraproduktívne. Nakoniec v procese realizácie stavieb so štátnou podporou nastúpi režim maximálnej hospodárnosti a bude uplatňovaný kontrolný systém na objektivizovanie výšky celkových nákladov stavieb.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 naozaj plne nezohľadňuje požiadavky na finančné krytie pre Štátny fond rozvoja bývania na dotácie, preto ministerstvo výstavby a verejných prác pripravilo opatrenia, ktoré presne vymedzujú kritériá na získanie štátnej podpory tak, aby táto podpora bola prístupná pre tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú na to najviac odkázané. Tiež je pripravovaný systém úverov pre obce zo stavebného sporenia a rovnako budeme presadzovať v najbližšom období zo Štátneho fondu rozvoja bývania kombinovaný s dotáciou štátu na výstavbu nájomných bytov vo verejnom sektore.
Ministerstvo mi píše o konkrétnych dokumentoch, ktoré sú pripravené na predloženie do vlády, ako je konkrétny projekt oživenia bytovej výstavby. Azda tieto informácie by som doplnil len tým, že v našej koaličnej zmluve a v programovom vyhlásení máme mnohé ďalšie opatrenia, kde chceme ponúkať možnosti rozširovať intravilány obcí práve na ten účel, aby sa vyčleňovali lacné pozemky na výstavbu povedzme sociálneho bývania a do tohto systému, samozrejme, chceme vstupovať aj my naším podielom, zo začiatku viac z mimoúverových zdrojov, a pevne verím, že s rastúcim oživením ekonomiky aj s výraznejšou participáciou štátneho rozpočtu. Zhrniem: Je to na papieri, hlásime sa k tomu, je to priemerné číslo, ktoré treba vidieť z pohľadu štyroch rokov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Nie ani tak doplňujúcu otázku, ako chcem konštatovať, že som rada, že verejne hovoríme o tom, v akom stave je ekonomika, a verejne hovoríme, že chceme tento náš záväzok naplniť. Som veľmi rada, pán premiér, pretože ak o tom hovoríte tu pred parlamentom a pred verejnosťou, ktorá má možnosť tieto otázky a odpovede si vypočuť, myslím si, že je to v prospech spoločnosti, v prospech ľudí. Myslím si, že musíme hovoriť aj o tom, že nie všetko sa dá naplniť, čo by sme chceli v prvom momente urobiť, ale sme otvorení voči každému problému, ktorý v tejto spoločnosti je.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Už len kratučko zareagujem. Áno, neskrývame, máme obrovské ťažkosti. Minister je nešťastný a je väčšinou bledý vo vláde, ale jednoducho viac nie sme schopní z týchto mizerných peňazí, ktoré máme na rok 1999, vyčleniť. On ale rovnako dobre vie, že stabilizácia ekonomiky musí viesť k tomu, že keď to bude nevyhnutné, tak si dokážeme otvoriť aj lacné úverové linky a siahnuť aj k úverovým peniazom, pretože obaja veľmi dobre vieme a mnohí z vás, že práve bytová výstavba je v centre pozornosti všetkých politických strán, ktoré vytvorili vládnu koalíciu, a rovnako vieme, že práve bytová výstavba je odvetvím, ktoré multiplikuje a ťahá za sebou ďalšie. Preto vás ubezpečujem, že na osobitných rokovaniach, pri diskusii nad osobitnými koncepčnými dokumentmi budeme hľadať východiská, aby sme už v roku 1999 mohli naozaj reálne bytovú výstavbu oživiť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Tretia otázka bola položená pánom poslancom Sopkom: "Ako bude vláda Slovenskej republiky riešiť hrozivo narastajúce rozdiely v rozvoji regiónov? Počet zaostávajúcich okresov narastá zvlášť na východnom Slovensku."
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Nemám veľa času, preto sa pokúsim byť veľmi stručný. V prvom rade poviem niečo formálne, potom niečo vecné. To, čo chcem povedať formálne, je to, že začíname práce na konkrétnej regionálnej politike. Začíname tým, že zoštíhľujeme Úrad pre rozvoj stratégie a spájame to racionálne, čo zostane, s ministerstvom výstavby tak, aby na Slovensku mohla byť konkrétne začatá konkrétna regionálna politika.
Po ďalšie, zriadili sme inštitút splnomocnenca vlády na decentralizáciu verejnej správy. To bude dobré pre všetky regióny, pre všetky obce, pretože budeme stláčať právomoci, ale, samozrejme, úmerne tomu aj peniaze.
Po ďalšie, do konca februára pod taktovkou ministra hospodárstva musí prísť do vlády materiál, ktorý sa bude zaoberať konkrétnou podporou priamych zahraničných investícií. Poviem to zjednodušene vzhľadom na čas: Čím viac na východ, čím vyššia nezamestnanosť, čím ťažšie podmienky, tým lepšie prostredie pre zahraničné investície, tým lukratívnejšie podmienky, aby sa záujem zahraničných investorov dvíhal.
Poviem aj niektoré konkrétne veci. Osobne, vlastne od nástupu do vlády sa živo zaujímam o osud Východoslovenských železiarní. Mal som mnohé rokovania, ktoré vedú k tomu, aby sa situácia v tomto gigante, pre východné Slovensko extrémne dôležitom, začala zlepšovať. Siahnem aj do Prešovského kraja. Z tých peňazí, nemnoho peňazí, ktoré máme, má napríklad stavba tunela popod Branisko najvyššiu prioritu, tam sa nesmie zmeškať výstavba ani o jediný deň. Rovnako rozpracúvame a som informovaný o projekte povedzme nábrežnej komunikácie v Prešove. Rovnako vám môžem oznámiť, že dnes je pán Figeľ v Bardejove, kde je veľké rokovanie o rozvoji euroregiónu, aby Európska komisia dala konkrétne peniaze na konkrétne spoločné podniky povedzme slovensko-poľské.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Čas vyhradený na otázky položené pánu premiérovi uplynul. Ďakujem pánu predsedovi vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil poslanec Jarjabek pánu ministrovi Kňažkovi: "Pán minister, aké sú ďalšie perspektívy existujúcej bratislavskej Novej scény, špeciálne operety? Aký bude nový rozpočet divadla?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené pani poslankyne, poslanci,
od 1. 2. 1999 nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa Novej scény na základe výsledku výberového konania pán Marek Ťapák. Súčasťou výberového konania bolo posúdenie predloženej koncepcie tohto divadla. Pán Ťapák má po nástupe do funkcie nielen právo, ale doslova povinnosť túto koncepciu realizovať. Nová scéna naďalej zostáva hudobnodramatickým divadlom, ktoré bude realizovať rôzne žánre, okrem iného aj spevohru, pravdaže s ohľadom na kvalitu výsledného diela a ekonomické vynakladanie štátnych prostriedkov.
Návrh štátneho rozpočtu, a teda aj rezortu kultúry bol schválený na mimoriadnom zasadnutí vlády Slovenskej republiky 22. februára, t. j. tento pondelok večer. Momentálne pracujeme na jeho rozpise, preto ešte nemožno hovoriť konkrétne o položkách pre jednotlivé organizácie v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ubezpečujem vás však, pán poslanec, že ministerstvo kultúry a vedenie Novej scény urobí všetko pre to, aby tento súbor mohol prežiť rok 1999 so cťou i novými tvorivými aktivitami aj napriek tomu, že nebude mať ani zďaleka také podmienky ako za predchádzajúcej vlády, ktorá, žiaľ, spôsobila okrem iného dnešnú kritickú finančnú situáciu, a to nielen v rezorte kultúry.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Chce pán poslanec položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec D. Jarjabek:
Áno, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, a ďakujem, pán minister, za konkrétnu odpoveď. Pýtam sa na to z takéhoto dôvodu. Viem, že bolo vymenené vedenie, viem, že bol spravený konkurz, viem, že nastúpil nový riaditeľ do divadla. Pýtam sa na to kvôli tomu, že do dnešného dňa zamestnanci Novej scény podľa mojich informácií s touto novou koncepciou jednoducho neboli oboznámení. Preto som sa pýtal aj na tie veci, na ktoré som sa pýtal, a keby ste boli taký láskavý, ako doplňujúcu otázku by som vám chcel položiť, či sa ráta so zmenou zriaďovacej listiny.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Zmena zriaďovacej listiny bude závisieť od konkrétnej podoby budúceho hudobnodramatického divadla. Pokiaľ viem, podmienky, ktoré boli stanovené z hľadiska budúcej koncepcie pre konkurz, spočívali v tom, že bude zastúpená hudobnodramatická zložka, orchester, balet a, samozrejme, celá, povedal by som, servisná odborná časť divadla. Takže z tohto hľadiska tam neprichádza k zásadným štrukturálnym zmenám. Celkovo príde k zoštíhleniu zamestnancov, pretože, ako sám veľmi dobre viete, bolo ich okolo 200, čosi vyše 200 plus 250 hostí na rôzne predstavenia. Budúcnosť by mala vyzerať trošku inak, okolo 130 - 135 zamestnancov, a koľko bude hostí, to závisí od konkrétneho repertoáru, do ktorého ministerstvo kultúry ako úrad, samozrejme, nebude zasahovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď.
Pán poslanec Ivanko položil otázku pani ministerke Machovej: "Ukončilo už ministerstvo inventúru o privatizovanom majetku za obdobie rokov 1995 - 1998? Ak áno, môžete povedať, v akom stave sú zmluvy? Ako si plnia záväzky privatizéri?"
Nech sa páči, pani ministerka, môžete odpovedať.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
táto otázka, tak ako je položená, smeruje vlastne do dvoch rovín a vlastne aj do dvoch inštitúcií, ktoré zo zákona určitým spôsobom participujú na procese privatizácie. Asi tá rozhodujúca časť sa týka privatizácie označovanej ako veľká privatizácia v zmysle zákona číslo 92/1991 Zb., kde vlastne v zmysle tohto zákona návrh na rozhodnutie o privatizácii vydáva orgán štátnej správy - ministerstvo privatizácie po schválení vládou. V podstate na základe zákona realizuje už ten zmluvný vzťah s novým nadobúdateľom Fond národného majetku.
Ku koncu januára tohto roku eviduje Fond národného majetku 206 neplatičov splátok za majetok, teda za majetok vyplývajúci z kúpno-predajných zmlúv, a celková nesplatená suma týchto splátok dosahuje výšku 1,6 mld. Sk. Z uvedeného počtu 206 neplatičov je 51 vo vymáhaní v sume 568 mil. korún, 18 exekúcií vo výške 97 mil. korún, 44 v konkurze vo výške 609 mil. korún a 6 prípadov sa nachádza už v procese likvidácie vo výške 39 mil. Sk. Zároveň Fond národného majetku k tomuto dátumu eviduje 105 neplatičov za akcie, ktorých celková nesplatená suma je 777 mil. korún. Z uvedeného počtu 105 neplatičov v 25 prípadoch sa pristúpilo k vymáhaniu v sume 528 mil. korún, v jednom prípade sa nachádza, už vlastne zmluvný vzťah dospel až do exekúcie a v jednom prípade evidujeme podnik, ktorý sa už nachádza v likvidácii.
Čo sa týka obdobia rokov, na ktoré sa pýtate, tak v tomto období bolo uzatvorených 1 145 kúpnych zmlúv, ku ktorým bolo vyrobených 406 dodatkov, ktoré riešia rôzne požiadavky kupujúcich. Ide najmä o odpustenie úrokov, zliav kúpnej ceny, zmeny splátkového kalendára, odpustenia investícií, presun časti kúpnej ceny do investícií a iné. Veľká časť dodatkov, ale aj veľa prípadov nasvedčuje tomu, že sa nepostupovalo v súlade so zákonom, a nasvedčujú tomu desiatky sťažností zo strany občanov na ministerstvo, na Fond národného majetku, na Úrad vlády, rezortné ministerstvá a podobne. V týchto prípadoch Fond národného majetku v súčinnosti s ministerstvom privatizácie pripravil podklady na to, aby sa mohli tieto prípady posudzovať kvalifikovaným spôsobom, t. j. súdnou cestou.
Z toho prehľadu neplatičov a súm, ktoré sú vlastne nesplatené, ktoré vyplývajú z uzatvorených zmlúv, je zrejmé, že Fond národného majetku v predchádzajúcom období, ale teraz myslím nielen obdobie posledných štyroch rokov, si nedostatočne plnil svoje funkcie, najmä tie, ktoré vyplývajú z jeho pozície ako zmluvnej strany, pretože v zozname neplatičov, ktorý je naozaj veľmi dlhý - ten počet som tu hovorila - sú vlastne aj také nesplatené dlžné sumy vo výške vyše 186 mil. korún, ale splátka je v tomto prípade neuhrádzaná vlastne už od roku 1994. A tak by sme mohli pokračovať.
To znamená, že nie je to nejaký nový problém, netýka sa len zmlúv, ktoré boli uzatvorené v poslednom období, ale svedčia o tom, že sa dôsledne nesledovalo a dôsledne nepostupovalo v zmysle zákona. Totiž, ak potom splátky narastajú, je jasné, že sa nabaľujú o úroky a pre nového nadobúdateľa sa určite situácia začala komplikovať a azda bolo možné riešiť tento problém ráznejším zásahom v počiatočných etapách.
Druhá časť otázky by mohla smerovať k tomu, či ministerstvo pre správu a privatizáciu už skončilo inventúru zmluvných vzťahov vo veci prevodu majetku podľa iných paragrafov zákona číslo 92/1991 Zb., a to podľa § 47b, ktorý sa vlastne týka prevodu majetku v súvislosti s likvidáciou štátnych podnikov, keď v určitej etape likvidácie je možné, aby aj ministerstvo vstupovalo do tohto procesu, keď likvidátor požiada o predaj majetku nie v dražbe, ale iným spôsobom.
Za obdobie, odkedy vošiel do platnosti tento paragraf, na ministerstve evidujeme 1 947 zmlúv, ktoré sa týkajú tohto paragrafu. Samozrejme, že nie je možné alebo nebolo možné všetky preverovať za tento krátky čas a zrejme nie je ani účelné, pretože čas plynie, ale v tých prípadoch, kde sme zistili, že si zmluvná strana neplní svoje záväzky, v spolupráci s likvidátorom a zakladateľským rezortom, sme pristúpili k určitým nápravám. Tam, kde ešte prevod v podstate nebol zapísaný v katastri, odstúpili sme od zmluvy a postupujeme novým spôsobom.
Obdobne sme analyzovali aj zmluvy, ktoré sa týkajú prevodu majetku alebo predaja majetku podľa § 47c, t. j. tej časti majetku, ktorá bola predávaná a nebola privatizovaná v súlade s privatizačným projektom alebo nebola súčasťou privatizačného projektu. Postup je obdobný. Tam, kde sme zistili určité skutočnosti, ktoré sú overiteľné, kde sa nepostupovalo podľa vyhlášky, postupujeme štandardným spôsobom, t. j. odstupujeme od zmlúv, rokujeme so zmluvnou stranou, resp. hľadáme iné cesty nápravy tam, kde došlo k porušeniu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pani ministerke za konkrétnu a vyčerpávajúcu odpoveď.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani ministerka.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tatár pánu ministrovi Pittnerovi: "Aké boli doteraz vykonané zmeny na účinnejší boj s kriminalitou a na vyšetrenie činov súvisiacich so zneužívaním postavenia verejných činiteľov?"
Odpovedať bude pán minister Kanis.
Nech sa páči.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vzhľadom na to, že pán minister vnútra je na služobnej zahraničnej ceste, bol som určený odpovedať na otázku pána poslanca Tatára.
Vážený pán poslanec Tatár, z hľadiska obsahu vami položenej otázky je potrebné vás informovať, že zneužívanie právomoci verejného činiteľa je upravené v ustanovení § 158 zákona číslo 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov Trestného zákona. Je potrebné v tejto súvislosti tiež poznamenať, že pojem verejný činiteľ sa nevzťahuje len na príslušníkov Policajného zboru, jeho definícia je uvedená v ustanovení § 88 ods. 9 Trestného zákona. S touto problematikou úzko súvisia aj niektoré iné ustanovenia citovaného zákona, ako je napríklad súbeh s trestnými činmi ublíženia na zdraví, sprenevery, prijímania úplatkov, ohrozenia služobného a štátneho tajomstva a podobne.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na účinnejší boj s kriminalitou a na vyšetrenie činov súvisiacich so zneužívaním postavenia verejných činiteľov doteraz prijalo opatrenia v dvoch rovinách, na úseku vyšetrovania a na úseku činnosti Prezídia Policajného zboru.
Dovoľte mi, aby som vás zoznámil s jednotlivými opatreniami na úseku vyšetrovania. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky bol začiatkom novembra 1998 na Sekcii vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru zriadený odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Vyšetrovatelia tohto odboru vykonávajú vyšetrovanie v prípadoch závažnej trestnej činnosti svedčiacich, že ide o organizovanú trestnú činnosť, ak to vyžaduje povaha vecí vzhľadom na spôsob vykonania procesnej strany alebo na iný dôležitý záujem. Vyšetrovaním trestnej činnosti policajtov boli vzhľadom na náročnosť vyšetrovania a vylúčením možnej zaujatosti vyšetrovateľov okresných súdov vyšetrovania Policajného zboru poverení špecializovaní pracovníci, vyšetrovatelia krajských úradov vyšetrovania Policajného zboru.
Vyšetrovanie ostatných trestných činov verejných činiteľov mimo rezortu ministerstva vnútra vykonávajú podľa vecnej a miestnej príslušnosti vyšetrovatelia okresných a krajských úradov vyšetrovania Policajného zboru. Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ak je dostatočne odôvodnený záver, že ho spáchala určitá osoba, začína vyšetrovateľ Policajného zboru bez meškania trestné stíhanie. Podnetom k tomu býva najčastejšie prijatie oznámenia o trestnom čine a návrh na začatie trestného stíhania od pracovníkov kriminálnej polície, resp. policajných orgánov.
Informácia, aké opatrenia sa urobili na úseku činnosti Prezídia Policajného zboru. Po vymenovaní do funkcie ministra vnútra Ladislav Pittner vzhľadom na uvedenú problematiku považoval za prvoradé a nevyhnutné vykonať zmeny v organizačnej štruktúre ministerstva vnútra a Prezídia Policajného zboru. V rámci organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zriadený Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorého úlohou a poslaním je predovšetkým prešetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Vo vzťahu k takzvaným mimorezortným verejným činiteľom je zriadená správa kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru, v rámci ktorej má v danej problematike dominantné postavenie najmä Úrad finančnej polície. Jeho poslaním je najmä prešetrovanie nezákonných finančných operácií.
Na tomto mieste je potrebné znovu zdôrazniť, že zneužívanie právomoci verejného činiteľa je širokospektrálna problematika, ktorá je páchaná v súbehu s inými trestnými činmi, kde významný podiel na jej odhaľovaní a dokumentovaní zohrávajú iné organizačné celky, správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru, z ktorých najvýznamnejšie postavenie má odbor boja proti korupcii, ktorý je organizačne začlenený na Úrade organizovanej trestnej činnosti tejto správy. Činnosť všetkých týchto útvarov, ktoré sa podieľajú na boji proti tejto závažnej protispoločenskej činnosti, je v súčasnosti v procese transformácie, pretože sa priebežne prehodnocujú odporúčania a smernice Rady Európy a Európskej komisie, ktoré na základe predvstupového paktu po organizovanom zločine sa budú postupne implementovať do právneho systému Slovenskej republiky.
Okrem toho je v súčasnosti pripravovaný komplexný program boja proti zločinnosti a rezortný realizačný projekt potlačovania organizovaného zločinu, ktoré budú v prvom polroku 1999 predložené na rokovanie vlády Slovenskej republiky a následne budú predložené na prerokovanie i do Národnej rady Slovenskej republiky.
Na záver chcem ešte zdôrazniť, že na tvorbe komplexného programu na implementácii predvstupového paktu sa aktívne podieľajú aj iné ústredné orgány štátnej správy. (Potlesk.)