Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. V rokovaní budeme pokračovať teda o 14.00 hodine. Odpoludňajšiu časť rokovania bude viesť pán podpredseda Hrušovský.
Dovoľte mi využiť tento priestor, aby som sa ospravedlnil z neúčasti na dnešnom rokovaní z dôvodu svojej účasti na 9. sneme Združenia miest a obcí Slovenska, kde som delegovaný vedením tejto Národnej rady. Ďakujem pekne.
Faktická poznámka - pani poslankyňa.
Poslankyňa A. Malíková:
Vážený pán predsedajúci,
chcem len protestovať proti porušovaniu rokovacieho poriadku vami a žiadam skutočne, aby sa dodržiaval, aj keď si ho prispôsobujete výkladmi, ako chcete. § 23 ods. 6 hovorí, že ak počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov sa zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina, má sa vyhlásiť 15-minútová prestávka. Ak po nej nie sme uznášaniaschopní, má sa určiť termín ďalšieho rokovania. Vy ste nedodržali tento článok, tento paragraf. Takže protestujem proti tomu. Už keď si robíte ako väčšina čo chcete, aspoň majte trošku slušnosti, ja si myslím, že by vás to veľa nestálo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážení členovia výboru pre zdravotníctvo, pretože prišiel inovovaný návrh zamestnávateľov, prosím vás teraz na krátke stretnutie, aby sme mohli pripraviť materiály na rokovanie o tomto bode. Bude to krátke stretnutie, kde vás budem informovať, čo prišlo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Galbavý - procedurálny návrh.
Poslanec T. Galbavý:
Pán predsedajúci, chcem vám vyjadriť obdiv, ako vediete túto schôdzu, a pochváliť vás. A nejde mi to jednoducho do hlavy, včera vás ešte opozícia chválila, že sú veľmi spokojní, a vyzývala vás, aby ste si išli oddýchnuť, že schôdzu dobre vediete. A dnes vás už nechváli. Nerozumiem tomu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Poslanec Moric, nech sa páči.
(Ruch v sále.)
Prosím vás, pokoj, páni. Pokoj.
Nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo. Želám všetkým dobrú chuť, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní 10. schôdze Národnej rady.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík s procedurálnymi, pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci.
Ako ďalší je prihlásený s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi pán poslanec Sitek.
Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, než uvediem pozmeňujúce návrhy, aby som uviedol niektoré fakty, ktoré ma viedli k týmto návrhom. Predovšetkým citujem zo správy Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení: Pred rokovaním Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky požiadal predseda výboru riaditeľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru ministerstva vnútra o doplnenie žiadosti vyšetrovateľa o ďalšie podklady nevyhnutné na objektívne posúdenie tejto žiadosti na rokovaní Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Po konzultáciách s ministrom vnútra Slovenskej republiky boli požadované podklady doručené mandátovému a imunitnému výboru, láskavo boli doručené Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. februára 1999. Vzhľadom na to, že chýbali ďalšie podklady - uznesenie vlády Slovenskej republiky vo veci vykonania referenda a vytlačenia nových hlasovacích lístkov, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči, ktorý je vlastne perzekvovaný, oboznámil Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnými dokladmi.
Vážená Národná rada, aká je kvalita práce vyšetrovateľov, ktorí s takýmto paškvilom si dovolili predložiť Národnej rade návrh na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána magistra Gustáva Krajčiho v kauze zmareného referenda? Ide o nekvalifikovanú prácu vyšetrovateľov, ide priamo o urážku tejto Národnej rady. Poslancami Národnej rady bolo potvrdené zasahovanie pána Ivora do činnosti vyšetrovateľov. Čo sa týka tejto kauzy, je ju možné jednoznačne kvalifikovať ako zmenu politickej kauzy na trestnoprávnu kauzu, to znamená, ide o plnenie politickej objednávky tak zo strany vyšetrovateľov, ako pravdepodobne aj prístupu niektorých poslancov Národnej rady v rámci mandátového a imunitného výboru. Myslím si, že takto prezentovaná práca vyšetrovateľského tímu, na základe takto predložených podkladov mali byť poslaní domov, mala byť prepracovaná, dopracovaná celá správa, pokiaľ sa s tým vôbec mala Národná rada niekedy v budúcnosti zapodievať.
Ja by som však chcel dokumentovať a uviesť ďalší veľmi varovný signál, ktorý sa s takto konštruovanými politickými kauzami deje, a to je absolútna neprístupnosť médií, takzvaných nezávislých médií, ale aj verejnoprávnych médií voči poslancom Národnej rady, vážení koaliční poslanci, voči vašim kolegom, ktorí sú nehorázne škandalizovaní vo verejných aj súkromných a rôzne inak nálepkovaných nezávislých médiách a ktorí sú blokovaní vo vstupe do týchto médií. Stačí spomenúť konkrétne prípady pána poslanca Lexu, ktorému bolo zabránené vystúpiť v relácii Na telo v Markíze, pani poslankyňa Rusková, možnože tu by ste mohli prejaviť určitý zmysel pre zodpovednosť, podobne, ako ste ho prejavili pred pár dňami pri snahe o zabezpečenie priameho prenosu televízie Markíza z tohto parlamentu. Takisto bol vyblokovaný pán Lexa z vystúpenia priamej diskusie v Twiste a včera pán generálny riaditeľ Slovenskej televízie, verejnoprávneho to média, zrušil možnosť vystúpenia pána Lexu v relácii Téma. Čoho sa boja, kristepane! Čoho sa táto spoločnosť bojí? Toho, že sa môže niekto, kto je masívne škandalizovaný, verejne obhájiť v médiách? Takže to je k správe moje stanovisko, k nepresvedčivému celému konaniu okolo kauzy zmareného referenda, takzvaného zmareného referenda vo vzťahu k pánu poslancovi Krajčimu.
Čo sa týka druhej kauzy, ktorá sa otvára voči pánu Gustávovi Krajčimu, takisto spôsob, argumentácia, akou vyšetrovateľka požiadala o vyslovenie súhlasu s trestným stíhaním Gustáva Krajčiho, pokladám za urážku Národnej rady a myslím si, že za urážku to mal pokladať aj mandátový a imunitný výbor. Boli zámerne zamlčané, inak to neviem vysvetliť, fakty o tom, že bol dodržaný inštančný úradný postup. Otvára sa vlastne Pandorina skrinka voči všetkým zodpovedným činiteľom štátnej správy, je to de facto paralyzovanie štátnej správy, pretože sa prenáša trestná zodpovednosť za neúmyselné chyby štátnych úradníkov na vrcholných predstaviteľov štátnej správy, a dokonca nedošlo ani k škodovému naplneniu.
Je hanbou poslancov Národnej rady, ktorí v tejto kauze v mandátovom a imunitnom výbore hlasovali za zbavenie alebo za návrh uznesenia, ktorým sa mal dať súhlas na trestné stíhanie pána poslanca Gustáva Krajčiho. Jednoznačne sú dokonca definované pochybnosti členov mandátového a imunitného výboru aj z vládnej koalície, aj dokonca tých, ktorí hlasovali v tejto kauze k navrhovanému uzneseniu, čo len dokladá chabosť argumentov vyšetrovacej komisie a to, že správa takéhoto charakteru a takej kvality nemala ani byť posudzovaná v konečnom dôsledku, a dokonca s návrhom uznesenia vystúpiť z mandátového a imunitného výboru.
Takže, vážené dámy, platí to, čo tu zaznelo už aj v rozprave. Parlament sa v týchto dňoch mení na inkvizičný tribunál voči predstaviteľom opozície, mení sa kvalita vzťahov v tomto parlamente a zásadne to môže poznamenať ďalší vnútropolitický vývoj, politické vzťahy nielen v parlamente, ale v Slovenskej republike na pomerne dlhé obdobie.
Dovoľte mi v zmysle toho, čo som povedal, uviesť návrh na zmeny uznesení Národnej rady v jednom aj v druhom prípade.
Čo sa týka uznesenia Národnej rady k správe mandátového a imunitného výboru Národnej rady na trestné stíhanie poslanca Národnej rady k správe pod číslom 144, dovoľte mi, aby som požiadal o túto zmenu: "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 ústavy a zákona čís- lo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nevydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho."
A k správe číslo 145 návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
a) nezistila, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho,
b) nevydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho."
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Sitek, nech sa páči, môžete vystúpiť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Prosil by som pána poslanca Hudeca a pani poslankyňu Slavkovskú, ktorí neodovzdali pánu spravodajcovi svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré uviedli počas vystúpenia, aby tak spravili čo možno najrýchlejšie.
Nech sa páči, pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pozorne som počúval všetky argumenty, ktoré tu odzneli počas prerokovania tejto správy číslo 145 a 144, a dovoľte mi, aby som zaujal k týmto dvom správam stanovisko.
Ešte prv než zaujmem stanovisko, chcel by som pánu predsedovi mandátového a imunitného výboru zdôvodniť, že bol porušený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, a to § 57 ods. 3, kde sa okrem iného hovorí, že iné osoby sa môžu na schôdzach výboru zúčastňovať len so súhlasom výboru. Podľa vyjadrenia členov mandátového a imunitného výboru sa tento akt neuskutočnil, čiže bol porušený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Čo sa týka samotného konštatovania, tak pán predseda výboru hovoril, že osobne ich pozval, ale nedal o tom hlasovať, čiže v podstate bol porušený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.
Čo sa týka správy 145, chcem zdôrazniť, že sa plne stotožňujem s pánom poslancom Kozlíkom a považujem toto za urážku Národnej rady Slovenskej republiky, kde je spor vlastne medzi výkladom § 273 a § 284 ods. 3 zákona číslo 73/1998 Z. z. Dávam to do pozornosti pani poslankyni Sabolovej, kde vlastne som ju včera vyzval, aby sa osobne ospravedlnila pánu poslancovi... (Hlas z pléna.)
Neprerušujte ma, pani poslankyňa, ja som vás vypočul a neprerušoval som vás.
... aby ste sa ospravedlnili pánu poslancovi Krajčimu, lebo si myslím, že tu je právny štát a v každom právnom štáte platí prezumpcia neviny a vy ste ho doslova včera - citujem vaše... (Hlasy z pléna.)
Mám pozmeňujúci návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Sitek, prosím, podajte ho na začiatku.
Poslanec J. Sitek:
Citujem pani poslankyňu Sabolovú, kde doslova povedala, že zneužil zastávanú funkciu...
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, pani poslankyne, nevykrikujte na pána poslanca Siteka.
Pán poslanec, prosil by som, aby ste podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Poslanec J. Sitek:
Ja dávam pozmeňujúci návrh a odôvodňujem ho.
... a zneužil svoju právomoc, to znamená, že sa ospravedlňte pánu poslancovi Krajčimu.
Pozmeňujúci návrh vyplýva z toho, že v § 284 ods. 3 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa cituje: "Podľa predpisov platných pred dňom účinnosti tohto zákona sa pre nárok na odchodné, úmrtné, príspevok a pre prídavok k dôchodku a jeho výšku podľa tohto zákona započítava doba služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a Slovenskej informačnej službe, ktorá sa započítala podľa doterajších predpisov. To znamená, že presne sa odvoláva na zákon číslo 410/1991 Zb., kde bývalý minister a terajší poslanec Národnej rady Gustáv Krajči mal právomoc odstránenia tvrdosti zákona, lebo je podstatné to, čo povedal pán štátny tajomník Polka, že podal žiadosť pred účinnosťou tohto zákona.
Treba si uvedomiť, že pán štátny tajomník Polka a bývalý poslanec Slovenskej národnej rady počas svojho šesťročného účinkovania pripravil množstvo návrhov a množstvo legislatívnych zmien, ktoré pomohli z hľadiska bezpečnosti. Ako minister obrany som sa mal možnosť zúčastňovať na rokovaniach výboru pre obranu a bezpečnosť, kde bol pán Polka poslancom tohto výboru a aj počas svojej choroby, aj svojej závažnej liečby sa zúčastňoval tohto výboru a tejto snemovne. Takže majte úctu aspoň tu k týmto ľuďom, ktorí tu niečo vytvorili.
Prečo to hovorím? Lebo vlastne sú dva prípady. Ide aj o pána poslanca Polku ako takého, lebo vlastne, keď zastupoval pána ministra, podpísal takisto list, také isté rozhodnutie voči poslancovi Pribilincovi. To znamená, že je tu spor nielen medzi pánom ministrom Krajčim, ale je tu aj ďalší spor s pánom poslancom Polkom. Môj pozmeňujúci návrh znie, aby správa číslo 145, ktorá je predložená, mala takéto znenie: "V súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nezistila, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho a nevydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho."
Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný vystúpi pán poslanec Krajči.
Nech sa páči, pán poslanec Krajči, máte slovo.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
v prvom rade mi dovoľte, aby som vyslovil poďakovanie tejto Národnej rade Slovenskej republiky, že mi umožnila vystúpiť na rokovaní mandátového a imunitného výboru, ako aj na rokovaní tohto pléna. A súčasne sa vám, kolegovia, ospravedlňujem za to, že ste museli venovať množstvo drahocenného času nato, aby ste sa bližšie oboznámili s kauzou, ktorá traumatizuje Slovenskú republiku minimálne od 13. marca 1997. Aj keď tu o tom hovoríme tri a pol dňa v kuse a nepretržite, nedospeli sme k žiadnemu záveru, ktorý by jasne konštatoval, či minister vnútra a ministerstvo vnútra porušili zákon, tak ako je to predložené vo vyšetrovacej správe.
Po druhé, chcem povedať, že s poľutovaním konštatujem, že napriek tomu, že som vlastne práceneschopný a na liečebnom pobyte na "x-ku" v Trenčianskych Tepliciach, musel som prerušiť toto liečenie a prísť medzi vás, čo súčasne chcem pomenovať tak, že mám úctu k tejto Národnej rade a vysoko si ju vážim. Na druhej strane sa mi zdá, že rýchlosť, ktorou chcete rokovať, je niečím podmienená.
Dovoľte mi teda, aby som v rámci týchto vystúpení, ktoré tu odzneli, povedal, že naozaj vnímam tento spor minimálne v troch-štyroch rovinách, tak ako to povedal predrečník pán Kandráč a ďalší moji kolegovia. Predovšetkým to vnímam v rovine politickej, v rovine ústavnoprávnej a trestnoprávnej, ale aj v rovine ľudskej. Keďže o týchto prvých troch sa tu veľa porozprávalo, dovoľte mi, aby som hádam povedal niečo aj o tej rovine ľudskej, o tom, kto je to ten Gustáv Krajči, ktorého obraz v tejto spoločnosti je vytvorený takým negatívnym obrazom a postojom, ako sa to podarilo urobiť za dva roky, dva mesiace a dva dni počas pôsobenia vlády Vladimíra Mečiara, keď som pôsobil ako minister vnútra Slovenskej republiky. Počas tohto pôsobenia dvoch rokov, dvoch mesiacov a dvoch dní som bol trikrát navrhnutý na odvolanie. Tento proces pokračuje ešte ďalej. Dnes som navrhnutý na zbavenie imunity a kde to bude ešte pokračovať ďalej, to nevie odhadnúť ani jeden z nás, ako tu sedíme. Pripomeniem len preto, ako sa táto situácia vyvíjala.
Považujem za svoju najväčšiu vinu to, že som bol ministrom Mečiarovej vlády. Keby to hádam bola iná vláda, možno, že by sa to nestalo. Prvé odvolanie alebo návrh na odvolanie vtedy išiel za zásah Policajného zboru na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, kde došlo zjavne k porušeniu zákona zo strany opozičných poslancov tým, že obsadili ústredný orgán štátnej správy. V tom čase som bol dokonca obviňovaný opozičnými politikmi, že som priamo riadil policajnú akciu prostredníctvom vysielačky. A tu sa znovu akosi natláča určitá paralela s rôznymi telefonickými záznamami, pokynmi cez vysielačky, ktoré nikdy neboli preukázané a ktoré tu ktosi konšpiratívne vymýšľa. Na základe toho bol prvý návrh na moje odvolanie. Ale to ma tak nemrzelo ako skôr to, keď ste začali kompromitovať moju osobu prípadom, ktorý sa udial v roku 1977, to znamená 20 rokov predtým, keď ste ma verejne označili ako bitkára, násilníka, ktorý inzultoval svojho nadriadeného, a týmto prípadom ste začali tvoriť obraz osoby Gustáva Krajčiho. Musím vám povedať, že toto ma naozaj veľmi mrzelo, pretože v tomto období som sa na vlastnej koži presvedčil, čo je to totalita, čo je to vedúca úloha strany, a ako začínajúci učiteľ som nemal ani najmenšiu šancu obhájiť sa na súde v tomto spore. Preto som sa aj v roku 1989 a 1990 pridal na stranu demokratických síl, ktoré chceli zvrhnúť tento systém, ktorý neumožňoval občanovi očistiť sa, ktorý mu neumožňoval dosiahnutie svojich práv. Tak som vstúpil do VPN, neskôr HZDS a postupne som sa stal až ministrom vnútra Slovenskej republiky.
To nehovorím preto, žeby som chcel nejako poukazovať na to, čo som prežil, pretože tu medzi vami sedia mnohí, ktorí prežili oveľa viac. Ja tu chcem poukázať len na to, že naozaj sme bojovali za to, aby sa takéto veci neopakovali.
Druhý návrh na moje odvolanie išiel v súvislosti s májovým referendom v roku 1997. A nebudem tu teraz rozoberať technické náležitosti a trestnoprávnu zodpovednosť, tej sa hádam dotknem trošku neskôr, ale chcem povedať, že vtedy pri tomto odvolávaní tu vystupovali niektorí poslanci opozície a porovnávali tento proces odvolania s norimberským procesom. Bolo to znovu strašné porovnanie a znovu ďalšia pečiatka na čelo toho Gustáva Krajčiho, ktorý je vyfarbovaný nielen ako zloduch, ktorý zbil svojho nadriadeného, nielen ako marič referenda, ale pokračovalo sa v ďalšom opečiatkovávaní, aby sa vytvorilo meno, ktoré nie je zlučiteľné s tým, aby takýto človek bol vo vrcholových funkciách.
Ďalšie odvolanie smerovalo 10 dní pred termínom konania volieb, ktorý mal byť presunutý na jún. Vzhľadom na to, že sa potom termín volieb posunul neskoršie, tak to bolo trošku s odstupom času. Dôvodom na odvolanie bolo to, že minister vnútra nezvláda boj s organizovanou kriminalitou. Všetci ste tu vehementne vystupovali, aká je zlá situácia na Slovensku, ako za to môže minister vnútra Slovenskej republiky a znovu ten zlý Krajči, ktorý to všetko spôsobil. Pričom keď sa spätne pozriem a porovnám to, čo sa deje dnes, s tým, čo sa dialo v minulosti, tak musím poďakovať všetkým, ktorí v tom čase na ministerstve vnútra so mnou pôsobili a s nasadením vlastných životov, s nasadením námahy, síl a prostriedkov, ktoré sme mali k dispozícii, sme v roku 1997 veľmi účinne potlačili prejavy organizovanej kriminality na Slovensku, a to nielen v oblasti legislatívnej, kde bolo prijatých viac legislatívnych noriem na to, aby sa vám dnes lepšie zasahovalo. Kým ja som musel svedkov chrániť bez toho, žeby bol na svete ešte zákon o ochrane svedka, a dokázali sme to, dokázali sme preukázať vinu mnohým ľuďom, ktorí pôsobili v organizovanom zločine, dnes máte nástroje, ktoré môžete spokojne využívať, pretože sme ich pre vás pripravili.
Toto všetko hovorím preto, aby som nadviazal na to, čo sa vlastne deje v súvislosti s týmito kauzami, ktoré prebiehajú. Ak dovolíte, prešiel by som k tej prvej, k tlači číslo 145, ktorú všetci považujete za trošku nepodstatnejšiu a hovoríte o tom, že teda je to len prípad, ktorý nemá také vážne dôsledky a že poniektorí sa už aj vyjadrili, že v tomto prípade nebudú hlasovať za zbavenie imunity poslanca.
Chcem vám len pripomenúť, že naozaj v mandátovom a imunitnom výbore bol tento vyšetrovací spis alebo vyšetrovacia správa pripravená veľmi povrchne. Chýbalo v nej stanovisko Sekcie personálnych a sociálnych činností z 30. marca, ktoré bolo vypracované tak, aby minister to rozhodnutie, ale nie o vyplatení odchodného, ako tu hovoril pán Mészáros, ale o odpustenie tvrdosti zákona, mohol minister podpísať. Pán štátny tajomník Polka totiž odchodné mohol dostať až vtedy, keď odchádzal z Policajného zboru, a pán štátny tajomník Polka ešte po mojom odchode na ministerstve pôsobil na policajnom prezídiu viac ako mesiac, čiže on odchodné ani dostať v tom čase nemohol. Pri odchode z Policajného zboru má každý policajt nárok na odchodné. A keďže pán Polka si podal žiadosť o odpustenie tvrdosti zákona, kde sa píše vo vyšetrovacom spise, že táto žiadosť sa nenašla, ale vo vyjadrení pán Polka hovorí, že túto žiadosť predložil, ja neviem identifikovať, kde táto žiadosť je. Či bola podaná písomne alebo ústne, pretože zákon číslo 71 o správnom konaní umožňuje podať žiadosť aj ústne. Ale to nie je moja vec, aby som ja skúmal, či bola, či nebola žiadosť.
Ja som sa o tomto prípade dozvedel pred necelými tromi týždňami, keď som bol pozvaný na Úrad inšpekčnej služby, aby som podal v tejto veci vysvetlenie, a tam som jasne povedal, že denne som podpisoval niekoľko desiatok, ba boli dni, keď aj niekoľko sto rozhodnutí, ktoré prechádzali cez moju kanceláriu, ktoré prechádzali cez sekretariát, a v rámci pošty som tieto rozhodnutia podpisoval. Z obsahovej stránky som niektoré kontroloval, prezeral. Ale, nehnevajte sa, aby som kontroloval aj dátum, kedy, kto, čo, ako, na takéto veci som skutočne nemal čas a nevylučujem, žeby takéto rozhodnutie bolo podpísané či v auguste, či v marci. Podľa mňa je podstatné to, že pán Polka ma informoval o tejto skutočnosti, začal sa o to zaujímať, keď bol prijatý nový zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, a žiadal o to, aby mu boli započítané roky, ktoré prežil a strávil tu v tomto parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky, a teda jedine minister mohol odpustiť tvrdosť zákona tak, aby sa mu tieto roky započítali. Pán Polka mal započítaných 20 rokov činnej služby v Policajnom zbore.
Poviem tu len iný príklad, už som o ňom hovoril, ale neberte to, že nejako nemám rád pána ministra Pittnera. Mne pán Pittner ani nepomohol, ani neublížil, aspoň si to myslím. Ale v každom prípade musím povedať, že keď tu dnes hovoríme o tom, že bol porušený administratívny postup pri odpúšťaní tvrdosti zákona, tak musím povedať, že takýto administratívny postup pri vymenovaní pána Pittnera za generála bol takisto porušený. Prečo z toho máme urobiť teraz nejakú kauzu? A pritom hodnosť generála je oveľa viac ako odchodné vo výške 130 tisíc korún alebo rozdiel vo výške 130 tisíc korún.
Citujem takisto zo stanoviska Sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá hovorí: "Dňa 16. marca 1993 bol pán Pittner opätovne vymenovaný do funkcie ministra vnútra, z neplatenej zálohy nebol vyňatý. Na tejto funkcii je plánovaná hodnosť generál." Zákon 410/1991 ani vykonávacie predpisy k tomuto zákonu neustanovujú bližšie podmienky na vymenovanie do hodnosti generála. Tieto sú ustanovené v § 11 len pre 1.A skupinu: hodnosti. Zákon číslo 410 upravuje v § 12 iba otázku, kto vymenúva do hodnosti generála. Formálna podmienka predchádzajúceho návrhu vlády bola splnená. Na základe týchto skutočností prezident republiky podľa ústavy vymenoval svojím rozkazom číslo 6 z roku 1994 pána Pittnera do hodnosti generála. Dôvod bol: 60. výročie dožitia sa pána generála.
Z ústavnoprávneho hľadiska došlo pri jeho vymenovaní k nesprávnej aplikácii článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa ustanovuje nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady s funkciou príslušníka Policajného zboru. Poslancovi Pittnerovi aj po vymenovaní za člena vlády jeho mandát nezanikol, iba sa neuplatňoval. Menovaný nebol vyňatý z neplatenej zálohy, a napriek tomu bol na návrh vlády vymenovaný do hodnosti generála.
Myslím si, že nie je celkom správne a kolegiálne, keď budeme na seba brýzgať, nadávať a hľadať, keď sa budú vlády meniť, a my budeme vydávať jednu čiernu knihu, druhú černejšiu a tretiu ešte černejšiu. Niekoľko prvenstiev, ktoré ste zaznamenali počas tejto vlády, je skutočne významných. Po prvýkrát boli vydávané čierne knihy na svojich predchodcov, po prvýkrát bola na Slovensku a možno aj v Európe zrušená amnestia, ktorú dal predchodca. Po prvýkrát sedia vo vláde Slovenskej republiky zástupcovia maďarskej menšiny. Ja nehovorím, či je to dobre alebo zle, ale je to po prvýkrát. Po prvýkrát sa ide zbavovať imunity a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, tak ako ste to vy vždy hovorili pri referende, sa to aj uskutoční. Ale chcem vás upozorniť, že tieto prvenstvá sú iné ako tie, ktoré zaujímajú občanov Slovenskej republiky.
To znamená, ku kauze pána štátneho tajomníka Polku by som povedal len jedno. V zmysle predložených dokumentov nie som si vedomý toho, že by som uskutočnil akt, ktorý by porušil akýkoľvek zákon v súvislosti s rozhodnutím o odstránení tvrdosti pre pána štátneho tajomníka Polku.
Zaujímavejšia a častejšie pertraktovaná kauza je kauza v súvislosti s referendom v máji 1997. A tu by som naozaj sa tiež trošku viac venoval rovine politickej, pretože rovina ústavnoprávna a trestnoprávna tu už bola podaná toľkými predrečníkmi, že by som všetky fakty, ktoré tu boli povedané, len opakoval a musím povedať, že naozaj od mája 1997 existujú skupiny nielen občanov, ktorí jedni sa domáhajú svojich práv, že chceli hlasovať s hlasovacím lístkom so štyrmi otázkami, druhá skupina sú tí, ktorí chceli hlasovať s troma otázkami, že existuje skupina, ktorá sa cíti poškodená tým, že mala obmedzené svoje práva, lebo minister vnútra im dal len hlasovací lístok s tromi otázkami, ale aj druhá skupina, ktorá hovorí, že mala poškodené svoje osobné práva tým, že prezident spojil dve referendá do tretieho.
A naozaj bolo tu riešenie, bolo tu riešenie zabudnúť, nechať to a jednoducho všetky kauzy okolo referenda nechať zmiznúť zo sveta, z povrchu zeme formou amnestie, ktorá dávala možnosť všetkým, ktorí sa vtedy angažovali v referende, že sa to vyrieši spôsobom odpustenia. Žiaľbohu, k tomuto neprišlo. Prišlo sa k druhej metóde, znovu sme to vytiahli na svetlo Božie a budeme sa teraz znovu sporiť niekoľko mesiacov, možno niekoľko rokov o tom, či je pravda, že Krajči to spôsobil, alebo nie, a pritom tu v Národnej rade si povieme, veď sme mu dali možnosť, môže sa očistiť, môže sa obhájiť. To je tak, ako keby vás niekto oblial špinavou vodou a povedal, však sa môžeš ísť očistiť. Pretože vy ste tu už toľko nahovorili a toľko sa dostalo medzi občanov, že tí už možno ani nebudú sledovať súdny proces, ktorý tu bude existovať, a jednoducho už kdesi rozhodli a zaradili Krajčiho a tých, ktorí okolo referenda pôsobili.
Tu si treba povedať, čo bolo dôvodom na to, že vlastne referendum sa malo uskutočniť. Prvým dôvodom bolo to, že sa končilo funkčné obdobie bývalého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Človeka, ktorý vám bol blízky svojimi názormi a ktorý dokonca podporoval tieto názory nielen doma, ale aj v zahraničí. Preto, aby tento pán prezident neodišiel z politickej scény, hľadal sa spôsob, ako ho zachrániť.
Už koncom roku 1996 predložila skupina poslancov Národnej rady návrh zákona o priamej voľbe prezidenta. V tejto Národnej rade bola vytvorená odborná komisia na posúdenie tohto zákona a legislatívny proces pokračoval. Vy ste však videli, že termín sa blíži, a preto bolo potrebné urobiť niečo iné. A to bolo to, že sa pripravilo referendum a petičná akcia, v ktorej sa hovorilo o zmene ústavy priamou voľbou občanov. Na tento nesprávny postup ste boli upozorňovaní niekoľkokrát, ale aj napriek tomu ste v tejto akcii pokračovali, a dokonca ani pán prezident, keď bola petičná akcia uskutočnená, neurobil potrebnú nápravu toho, aby nespúšťal reťaz ďalších nezákonností, ktoré v súvislosti s tým vznikli. Namiesto toho, aby postupoval múdro, tak ako napríklad prezident Maďarskej republiky Göncz, ktorý si dal na Ústavnom súde vyložiť možnosť, či sa dajú dve referenda spojiť do jedného. On si dal poradiť možno svojimi právnikmi, ktorí mu jednoznačne poradili, aby tak učinil, a tým získal kvórum na svojom referende o priamej voľbe prezidenta.
Tento protizákonný krok vytvoril reťaz ďalších nezákonných reakcií štátnych orgánov, pretože prezident pri vyhlasovaní referenda je štátnym orgánom a štátny orgán sa môže riadiť jedine podľa článku 2 ods. 2 ústavy, to znamená v zmysle ústavy a zákonov tejto republiky. Táto reťaz protiprávnych krokov došla až do 21. mája 1997, pričom už v apríli, 22. apríla 1997 vláda svojím uznesením konštatovala, citujem: "Ústavu Slovenskej republiky nemožno meniť referendom."
Po vyhlásení rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 13. marca 1997 číslo 76 z roku 1997 o vyhlásení referenda sa vec stala spornou medzi prezidentom ako vyhlasovateľom referenda a vládou Slovenskej republiky ako organizátorom referenda po štátnej línii. Podľa názoru vlády Slovenskej republiky v rozhodnutí prezidenta z 13. marca 1997 číslo 76 o vyhlásení referenda otázka uvedená v prvej časti písmena B.4, ako aj príloha k rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky vychádzajú z nesprávneho výkladu článku 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a sú v rozpore s článkom 2 ods. 2, s článkom 72, s článkom 84 ods. 3 a s článkom 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ukladá ministrovi vnútra z dôvodov uvedených v časti A tohto uznesenia zabezpečiť doručovanie hlasovacích lístkov obciam len s otázkou uvedenou v prvej časti písmena A, bod 1 až 3 rozhodnutia prezidenta. Bod B.2 - do vyriešenia sporu nedoručovať obciam hlasovacie lístky s otázkou uvedenou v prvej časti písmena B.4 v bode rozhodnutia prezidenta. Súhlasí so zmenou uznesenia vlády a tak ďalej, toto nebudem čítať, pretože to sú organizačné pokyny, ktoré mali prebehnúť na zabezpečenie referenda.
Z tohto dôvodu bolo potrebné sa rozhodnúť 21. mája, pričom Ústredná komisia pre referendum svojím uznesením odhlasovala a potvrdila, že vzor hlasovacieho lístka je so štyrmi otázkami, to je ten, ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a čakalo sa už len na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tieto lístky so štyrmi otázkami boli distribuované na okresy a všetci sme čakali, čo povie Ústavný súd. Ústavný súd 21. mája 1997 vo svojom náleze v druhej časti konštatoval, že otázka číslo 4 je v rozpore so zákonom číslo 564 o vykonaní referenda, a práve preto je zo zákona štátny orgán povinný konať jedine v súlade so zákonom, a teda nemôže pokračovať v protiprávnom akte, ktorý bol spustený. Na základe toho som dal pokyn pracovníkom ministerstva vnútra, aby boli pripravené hlasovacie lístky s tromi otázkami a tieto distribuované na obce.
Ja som verejne v mediách vyhlásil, že túto politickú zodpovednosť pri tomto rozhodnutí beriem na seba, pretože iná šanca nebola. Ja som nebol referent ministerstva vnútra, ktorý sa môže za niekoho skryť, ja som bol minister vnútra a podpredseda Ústrednej komisie pre referendum a minimálne som bol viazaný tromi sľubmi: sľubom člena vlády, ktorý som skladal, sľubom podpredsedu Ústrednej komisie pre referendum, ktorej som bol členom, ako aj sľubom, ktorý som dával občanom tejto republiky, a to znamená, že som musel konať v súlade so zákonom podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
To, čo sa cituje s veľkou dávkou sarkazmu, že zdôvodnenie Ústavného súdu hovorí, že pokiaľ aj jeden štátny orgán vykonal nesprávny akt, ten ďalší nemá možnosť ho napraviť a musí prebehnúť a tak ďalej, alebo že to, čo prezident raz zverejní v Zbierke zákonov, je nemenné a podobne, to sú všetko veci, ktoré sa citujú zo zdôvodnenia Ústavného súdu, ktoré nebolo k dispozícii 21. mája, keď došlo k rozhodnutiu, ani 22., ani 23., ani 24., keď bolo referendum vykonané. Toto zdôvodnenie sa objavilo až po vykonaní referenda a slúžilo na to, aby sa zrazu začali prekrúcať fakty, ktoré boli v náleze Ústavného súdu. Veď si spomeňme na reakciu pána Šimka, ktorý veľmi negatívne reagoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a povedal, že Ústavný súd prekročil svoje kompetencie a že nie je oprávnený hovoriť o tom, či štvrtá otázka je alebo nie je v rozpore so zákonom. Nie poslanci HZDS reagovali takto negatívne na Ústavný súd, ale práve opozícia. Ale po objavení sa zdôvodnenia zrazu sa hľadali argumenty, že ten Krajči postupoval zle a treba s ním zatočiť.
Nabehlo to ďalšou reťazou trestných oznámení. A tu treba povedať, že to bola naozaj politická akcia, pretože bola riadená z centra. A táto akcia sa začala riadiť vtedy, keď v Ústrednej komisii pre referendum sme zistili, že zástupcovia politických strán sú zastúpení v pomere 8:7, pričom 8 bolo za opozíciu. Odvtedy nebolo možné komisiu presvedčiť o žiadnom inom kroku, pretože jednotne na prenosný telefón riadená pánom Čarnogurským cez pána Baxu hlasovala ako jeden človek. A to je to politikum, ktoré v tomto referende je, a to je to, čo potom slúžilo ďalej na to, keď sa robila zápisnica z priebehu referenda, keď išli metodické pokyny na jednotlivé volebné komisie, ako má vyzerať zápisnica. Tam, kde máme väčšinu svojich členov, treba uviesť, že počet zúčastnených na referende je nula a tak ďalej, a nazvať referendum zmareným.
To sú všetko kompetencie, ktoré neprináležia Ústrednej komisii pre referendum. Tak sa aj stalo, že po vykonaní referenda Ústredná komisia pre referendum prekročením svojich kompetencii nazvala toto referendum zmarené, pričom referendum zmarené nemôže byť. Referendum môže byť len platné, alebo neplatné. Aj napriek tomu s týmto pojmom operujete dodnes a snažíte sa presvedčiť občanov, že ministerstvo vnútra a minister zmarili referendum.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, je doba, keď sa zmenila politická sila na Slovensku a treba ukázať, že táto sila je dostatočne veľká na to, aby bol niekto potrestaný. Áno, ja si myslím, že je to tak, ale predovšetkým si myslím, že by ste mali hľadať vinníka kdesi inde, nie v dôsledku, ale v príčinách toho, čo sa udialo a prečo vlastne referendum dopadlo takým spôsobom. Keď hovoríte o tom, že minister vnútra sa dopustil trestného činu a zmaril referendum, ja môžem len povedať, že moje konanie bolo vlastne len protiopatrením proti protiprávnosti, ktoré vylúčilo protiprávnosť, t. j. nezákonným právnym aktom, ktorý bol zverejnený v otázke číslo 4, zmeniť Ústavu Slovenskej republiky.
Na takéto konanie sa díva, ako keby nebolo trestné. To sú základné veci práva, ktoré sa učia právnici v prvom ročníku. Ale, samozrejme, ja vás tu nemôžem teraz presviedčať, že ja mám pravdu, alebo že pravda je niekde inde. V tejto spoločnosti sú naozaj nezávislé súdy, ktorým ja verím. Verím, že tieto súdy nebudú konať tak, ako konali v roku 1977, keď som ešte neprekročil ani prah okresného súdu a už som vedel, aký bude vynesený rozsudok. Verím, že tieto súdy sú naozaj nezávislé a že zvážia všetky skutočnosti, ktoré budú predložené. Ja sa len chcem opýtať potom, keď som musel dva roky - a v marci budú už pomaly tri - znášať príkoria, označovania, a súd ma označí nevinným, ako sa budete cítiť. Ja by som nechcel byť vo vašej koži.
A preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver dovoľte mi len jedno: Rozhodnite sa tak, ako uznáte za vhodné. Ja svoje meno očistím, ale vy s tým ostanete do konca svojho života.
Ďakujem. (Potlesk.)