Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Ospravedlňujem sa, myslela som, že ešte vystupuje kolega predo mnou.
Navrhujem pozmeňujúci návrh k tlači 145 k uzneseniu Národnej rady vo veci odchodného pána doktora Polku, spis číslo ČVS-VKE-7/3098, a to v tom zmysle, že vypustiť text pod písmenom a), celý text, teda prípadne o ňom nehlasovať, a v časti písmena b) vypustiť písmeno b). Text teda znie: Národná rada v súlade s článkom 78 ods. 2 ústavy a § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Gustáva Krajčiho.
Zdôvodnenie: v zmysle § 141 ods. 3 má byť predložená do Národnej rady správa mandátového a imunitného výboru, ktorý hovorí o svojich zisteniach, čiže správa uvádza zistené skutočnosti vo veci vydania súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady a toto sa konštatuje v uznesení mandátového a imunitného výboru podľa predložených dôkazných materiálov.
Pretože tu zaznieva veľa výhrad, že Národná rada sa správa ako súdny tribunál a je to skutočne viac zavádzajúce a nepravdivé a aby nedochádzalo k zbytočnému spochybňovaniu časti uznesenia, preto žiadam vypustenie bodu a) z návrhu uznesenia v súlade aj s § 142 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že Národná rada rozhodne, či vydáva súhlas na trestné stíhanie. Je zbytočné viac komentáru, pretože za tieto tri či štyri dni sme skutočne počuli množstvo pripomienok, výhrad, odsúdení, urážok a nebudem sa viac k tomu vyjadrovať. Ale chcela by som vás ešte informovať, pretože už tu niekoľkokrát zaznelo, že tu nie je pán minister vnútra, pán minister spravodlivosti ani generálny prokurátor, boli ste informovaní, páni poslanci, že sú v zahraničí na služobnej ceste. Vidím, že zneužívate túto neprítomnosť, o ktorej viete, aby ste zbytočne dezinformovali aj verejnosť, ktorá možno s časovým oneskorením, ale počúva tieto naše vysielania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vaše vystúpenie, pani poslankyňa.
Ohlásená bola pani poslankyňa Slavkovská. Konštatujem, že pani poslankyňa Slavkovská nie je v sále. (Hlasy v sále.) Ďalej pán poslanec Sitek. Konštatujem, že nie je v sále. Pán poslanec Kozlík. Nie je v sále. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči s pozmeňujúcimi, doplňujúcimi návrhmi. Prosím, pán poslanec Cabaj. (Hlasy z pléna.) Áno, zdôvodním.
Pán poslanec Gašparovič, § 35 ods. 3: Ak Národná rada rozhodla o skončení rozpravy podľa odseku 2, majú právo ešte vystúpiť poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy pred podaním návrhu na jej skončenie. Rozpravu sme skončili. A poslanci, ktorí chcú podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. To práve robíme. (Hlasy v sále.) Ak dovolíte, ešte som neskončil. Podľa § 33 Faktická poznámka poslanci majú v rozprave právo na faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka.
Pán poslanec Cabaj, máte slovo.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec Oberhauser, prosím.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
predkladám pozmeňujúci návrh k tlačiam číslo 144 a 145, a to v tomto zmysle: Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na vrátení obidvoch tlačí 144 a 145 mandátovému a imunitnému výboru na dopracovanie o skutočnosti, ktoré hovoria v prospech pána poslanca Krajčiho pri tomto návrhu na trestné stíhanie.
Svoj návrh odôvodňujem takto: V predložených tlačiach, ako sme sa tu na rokovaní viackrát presvedčili a viacerí účastníci diskusie to vyjadrili, v obidvoch návrhoch, v obidvoch tlačiach, ktoré popisujú, či už išlo o skutky okolo referenda vykonaného v minulom roku v Slovenskej republike, tak aj v prípade odstupného alebo odchodného pre pána štátneho tajomníka Polku, sa konštatovalo, že vzhľadom na to, že pri hlasovaní väčšina schválila len tie veci, ktoré podporovali negatívne postoje k pánu poslancovi Krajčimu, tie, ktoré hovorili o pozitívnych veciach na jeho obhajobu, v obidvoch tlačiach uverejnené neboli. Tým došlo k skresleniu všetkých skutočností, lebo vo vyšetrovacích spisoch a tak aj v správach, ktoré mandátový a imunitný výbor pripravil, mali byť rovnocenne postavené všetky skutočnosti, ktoré sú nielen v jeho neprospech, ale ktoré hovoria aj v jeho prospech. Zvlášť sa tu konštatovalo, že mal byť uvedený rozsudok Ústavného súdu aj s termínmi, keď prichádzali jednotlivé časti rozhodnutia Ústavného súdu na ministerstvá a boli k dispozícii a ktoré jednoducho prejudikovali spôsob konania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a tiež samého ministra pána Krajčiho.
Takisto uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré hovorilo o vykonaní referenda, malo svoje termínové, časové osadenie a tieto skutočnosti bolo treba takto zadefinovať, špecifikovať a jednoznačne v správe vysvetliť. Rovnako je to aj v prípade rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý takisto má svoje danosti, ktoré hovoria v prospech pána poslanca Krajčiho, a tieto bolo treba rozanalyzovať, rozložiť a v tomto stanovisku v tlači podrobne vysvetliť. Keďže tieto veci neboli, žiadam, aby boli dopracované, tlač bola znovu takto doplnená a predložená Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie.
Vážené dámy a páni, vo svojom vystúpení som uviedol, že tento proces, ktorým sa teraz zaoberáme, je mimoriadne dôležitý. Otázka imunity pána poslanca Krajčiho má svoj politický rozmer, mimoriadne vážny, lebo môže naštartovať politické procesy, ktorých sme boli svedkami v minulosti. Mnohým sa nepáčilo porovnávanie týchto procesov z päťdesiatych rokov s dneškom, ale musím povedať, že všetky tie symptómy tomu jednoznačne nasvedčujú. Tu ide o stíhanie za politický čin, ktorý bol vykonaný a ktorý, ako som už upozornil, vlastne svoj obsah, svoju podstatu ako sporu stratil, lebo prezident Slovenskej republiky sa ide voliť priamo občanmi Slovenskej republiky, vstup do NATO je otázka, ktorá sa bude riešiť dlhodobo, a nezavreli nám ani otázky okolo referenda, akékoľvek riešenia vo vzťahu vstupu do NATO. Čiže obidve témy sú absolútne irelevantné z hľadiska nejakého posudzovania alebo trestnoprávneho stíhania pána poslanca Krajčiho. Ale vždy, keď sa začne s politickými činmi, história nás učí, že sa potom prejde na stíhanie za politické názory a za politické presvedčenie, prípadne príslušnosť k politickej strane.
Dovoľte mi povedať naozaj z osobných skúseností. Deväť rokov som o tom nehovoril a nehovorím o tom rád. Môj otec pred svojou smrťou v roku 1958, keď bol vyšetrovaný pred komisiou, ktoré podobne vznikajú aj dnes, tak jednoducho za politické názory, za vlastenecké a kresťanské presvedčenie bol poslaný za robotníka do tehelne. Bol chorý a následkom týchto vecí o dva roky neskôr zomrel.
V Banskej Bystrici v tomto čase za politické presvedčenie a členstvo v politickej strane je vyhadzovaný z roboty vedúci odboru školstva. Bol pozvaný a bolo mu ponúknuté zo strany prednostu okresného úradu, že buď rozviaže pracovný pomer dohodou, alebo mu dajú v krátkom čase výpoveď. To sa nerobí nikde na svete, priatelia, v demokratických zriadeniach. Iste, odstúpiť z funkcie, keď príde nové politické vedenie ministrov, štátnych tajomníkov, prednostov krajských úradov, prednostov okresných úradov, to je výmena, s ktorou, samozrejme, súhlasíme. Je nové politické vedenie, staviate tam svojich predstaviteľov, ale toto je po prvé už do úrovne vedúcich odborných útvarov a na dôvažok, to nie je preradenie na iné pracovné miesto, ale vyhodenie z roboty. A to je principiálny rozdiel - za politické názory vyhodiť človeka z roboty.
K takému istému procesu došlo v okrese Komárno. Vedúci odboru školstva je dnes nezamestnaný. A môžeme takto citovať ďalej. Za politické názory, za politické presvedčenie títo ľudia sú vyhadzovaní z roboty. A to sa dá, vážení páni poslanci, veľmi ľahko preveriť a zistiť.
My budeme musieť vytvoriť, tak ako v Českej republike bolo za bývalej totality, výbor na ochranu nespravodlivo stíhaných, vytvoriť takýto výbor, ktorý bude dokumentovať všetky tieto prejavy politického prenasledovania na Slovensku. A budeme musieť všetky tieto veci zrejme predstaviť celej demokratickej verejnosti, aj zahraničnej, aby videli, aká je skutočná tvár demokracie, o ktorej tak radi rozprávate.
Vážené dámy a páni, naozaj by som prosil všetkých tých, ktorí neboli v tejto kauze zamočení priamo, ktorým nejde teraz o revanš a o nejaké presadenie za každú cenu svojho politického názoru, aby nerobili tieto veci, aby nechali vec dozrieť. Prehodnoťme to znovu v mandátovom a imunitnom výbore. Prediskutujte to so svojimi voličmi, či je naozaj zmyslom našej politiky, ktorú teraz budeme robiť najbližšie štyri roky, aby sme sa navzájom upodozrievali, naháňali, vzájomne osočovali, alebo aby sme sa sústredili na také veci, ako je napríklad štátny rozpočet Slovenskej republiky, ako zabezpečiť čo najviac príjmov a podobne.
Priatelia, zamyslite sa. Napríklad na začiatku, keď nastupovala vaša vláda k moci, hovorila, že zruší akcie na doručiteľa. Do plánu činnosti si to dala na apríl. V apríli už nikto nebude s takýmito akciami existovať. Priatelia, nie je toto čestné stavanie sa k veci. Mali ste to dať na návrh riešenia v októbri v minulom roku, okamžite, aby sa to vyriešilo. Vtedy by to bolo účinné.
Nám sa zdá, že toto sú len politické gestá, ktoré nevedú ku skutočnému ozdraveniu slovenskej ekonomiky a pomerov na Slovensku. A vráťme sa naozaj ku skutočným riešeniam a k tomu za Slovenskú národnú stranu a aj sám za seba vám dopredu hovorím, že budeme robiť všetko pre to, aby sa politika na Slovensku darila, aby hospodárske výsledky boli čo najlepšie a aby sme dosiahli pokojnú atmosféru a dobré spolunažívanie všetkých našich občanov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej vystúpi pani poslankyňa Slavkovská. Po nej pán poslanec Hudec. (Potlesk.)
Pán poslanec Gašparovič - máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, je dvanásť hodín jedenásť minút a my máme od dvanástej do štrnástej vždy obedňajšiu prestávku. Prosím o túto prestávku. A je tu jedna, ani nie dve tretiny poslancov.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, začali sme dnes o jedenástej. Myslím si, že vzájomne uznáme, že by sme mali potiahnuť minimálne do trinástej hodiny. Hovorím to aj v tej súvislosti, že viete dobre, že sa začína deviaty snem Združenia miest a obcí Slovenska, na ktorý niektorí poslanci chcú ísť aspoň na úvod. Predpokladám, aj vaši poslanci. Takže chceme využiť túto hodinu.
Prosím, pani poslankyňa Slavkovská.
Pán poslanec Moric, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, procedurálny návrh.
Poslanec V. Moric:
Pán podpredseda, chcel by som sa vopred všetkým ospravedlniť, že nie je to procedurálny návrh, ale dovolil by som si jednu poznámku. Rokovací poriadok jasne hovorí, že malo by sa začínať o jednej hodine v utorok a hovorí o presnom postupe. Pokiaľ si pamätám, tak tento novozvolený parlament ešte nikdy nezačal v utorok o jednej hodine. Pri tejto príležitosti mi dovoľte, aby som si s úctou spomenul len v tomto ohľade, podotýkam, aby to nebolo zneužité, na federálny parlament, kde aspoň v tomto bol poriadok, kde to malo svoj systém. Tu zatiaľ rokovanie nášho parlamentu nemá systém a robí sa všetko v záujme momentálnej situácie, prípadne v záujme niektorých ľudí. Prosím, keby sa toto mohlo odstrániť, zaviedol by sa systém, aby aj poslanci mohli mimo toho, že tu sedia, pracovať aj mimo...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dávam pozmeňujúci návrh k tlači 144 a 145, a to v tom zmysle, aby boli príslušné materiály vrátené mandátovému a imunitnému výboru s tým, aby sa počkalo s hlasovaním a uzavretím politickej kauzy okolo pána poslanca Krajčiho dovtedy, pokiaľ všetci poslanci nedostanú k dispozícii tieto materiály: rozsudok Najvyššieho súdu, uznesenie vlády vo veci vykonania referenda, stanovisko sekcie personálnych a sociálnych činností ministerstva vnútra zo dňa 30. marca 1998, stanovisko rozkladovej komisie ministerstva vnútra, rozhodnutie ministerstva vnútra vo veci výpočtu odchodného zo dňa 16. 11. 1998 a rozhodnutie ministerstva vnútra v tej istej veci zo dňa 11. 12. 1998. Som presvedčená, že v záujme tej najvyššej objektivity, o ktorú dúfam, nám tu všetkým ide, by veľmi pomohlo, keby si poslanci mohli na základe týchto dôležitých materiálov, ktoré hrajú v celej kauze prím, utvoriť svoj vlastný názor.
Nedomnievam sa, že Národná rada súdi alebo by chcela súdiť. Ale napriek tomu, keďže toto patrí orgánom činným v trestnom konaní, napriek tomu, že my máme vydať niektorého z našich, teda pána poslanca Krajčiho práve orgánom trestným v činnom konaní, tak celú tú záležitosť, myslím si, musíme dôkladne zvážiť. A najlepšie pri tomto množstve informácií, ktoré tu odznievali v tomto pléne, si to každý zváži vtedy, ak si bude môcť v pokoji tie materiály pozrieť. Nebude tu sedieť v tejto sále plnej emócií, nebude ovplyvňovaný kolegami či už politického vlastného názoru, alebo opozičnými kolegami. Myslím si, že každý z nás je na takej inteligenčnej úrovni, že na základe takéhoto svojho vlastného posúdenia môže najlepšie rozhodnúť. A v takejto závažnej veci, keď sa ide zakladať precedens Národnej rady, si myslím, musí rozhodnúť každý sám za seba.
Neviem síce, samozrejme, či tento môj návrh bude vypočutý, pretože s tou spoluprácou v Národnej rade to vyzerá všelijako. Veľmi dobre sa pamätám ešte na ten začiatok, keď nastúpila táto nová vláda, keď teda prišlo k zmene politických síl v parlamente, tak sme niekoľkokrát počuli hlavne z úst pána premiéra výzvu k spolupráci. Niekoľkokrát táto výzva k spolupráci odznievala aj tu v poslaneckej snemovni z úst koaličných partnerov. Neviem, či teda pán premiér vedel, o čom hovorí, keď hovoril o tej spolupráci, alebo niektorí z lídrov koaličných politických strán, pretože vzápätí na to, dokonca už dvakrát, sme boli svedkami toho, že koaličná väčšina v parlamente otvorene vyjadrila svoje zhrozenie nad tým, že časť koalície zahlasovala s opozíciou, a dokonca pán premiér aj pán predseda parlamentu sa jednoznačne mediálne vyjadrili, že to sa už v budúcnosti stať nemôže. Takže, ak nám ide o nejakú spoluprácu, tak neviem ako potom takéto slová, že sa nemôže stať to, aby koalícia hlasovala s opozíciou, tieto slová potvrdzujú. Ony sa jednoducho navzájom vyvracajú.
V tejto samotnej kauze, kvôli ktorej tu trávime už druhý týždeň a ktorá sa tiež týka takejto spolupráce, je evidentne vlastne vidieť, že tá spolupráca zrejme vôbec nie je žiaduca. Spolupráca je totiž aj to, ak si jeden vypočuje druhého. Samozrejme, a to hovorím teraz na obidve strany, nielen na tú koaličnú, ale aj na opozičnú, ak si vypočujeme jeden druhého bez toho, že by sme na seba pokrikovali, že by sme si nadávali do hlupákov, že by sme sa nálepkovali gardistickými znakmi, že by sme sa jednoducho vypočuli bez ohľadu na to, čo si o tom rečníkovi myslíme. Každý tu má právo vysloviť si svoj názor.
Už druhý týždeň je tu obviňovaný pán poslanec Krajči a, samozrejme, že opozícia sa ho snaží brániť. Myslím si, že je úplne ľudské, ak opozícia, ktorej jeden z členov je napádaný, vystupuje trošku emotívnejšie. Ak niekoho bránime, tak, samozrejme, tie emócie tam fungujú. Ak sa niekto cíti ukrivdený, tak do určitej miery má na to právo. Žiaľ, v tomto prípade hlavne opozícia, ktorá sa potom uchyľovala k výsmechu, k nadávaniu už aj do tých spomínaných hlupákov a do gardistov a podobne, myslím si, že toto si mohla odpustiť. Opozícia totiž nemá v rukách moc. Tú moc má v rukách koalícia. Opozícia má v rukách iba právo na svoj vlastný názor a myslím si, že aspoň toto by mohlo byť v tomto parlamente rešpektované. Ale my sme sa zrejme tu dostali do pozície, že kde chýbajú argumenty, kde chýba dobrá vôľa, tak nastupuje demagógia. Domnievam sa, že tento parlament by sa práve takýmito tézami nemal riadiť.
Chcela by som vás všetkých poprosiť, ja si myslím, že tá moja požiadavka, aby tie dokumenty naozaj boli predložené poslancom, nie je taká náročná, a myslím si, že aj tí z koalície, ktorí aspoň trošku racionálne zmýšľajú, by mohli dať za pravdu v tom, že keď už nie vy ste zvedaví na tie materiály, tak aspoň my by sme si ich veľmi radi pozreli. Ale myslím si, že keby ste si ich aj vy pozreli, potom by ste hádam ináč pozerali na vec a aj keď nie vo všetkom, ale v niečom by ste možno ten názor zmenili. Už počas tejto rozpravy sa zmenil názor v tom, že nemožno pozbavovať poslanca imunity za to, že podpísal nejaké odchodné. A napriek tomu sme boli svedkom aj včera, že pani poslankyňa Sabolová tu vehementne žiadala, aby aj za toto bol pán poslanec Krajči zbavený imunity. Čiže vidíte, že posun v myslení u niektorých, samozrejme, počas rozpravy nastal. Po preštudovaní materiálov by určite nastal určitý posun aj u tých druhých.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Hudec, nech sa páči, máte slovo s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi k uzneseniu.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
môj pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý, vrátiť celý tento "prípad" späť na rokovanie výboru a kým sa nedokáže, jednoznačne nedokáže oprávnene hovoriť o porušení zákona, nepredložiť ho do pléna Národnej rady. Zdôvodním. Bol máj v roku 1989, išiel som z prechádzky, bol slnečný deň a z vily Ľuba Feldeka vychádzala skupina ľudí, jeden z nich sedí tu, a tento človek mi na moje prekvapenie povedal, no, tak poď už, keď ideš okolo, poď ku mne. A ja hovorím, čo ste tu mali nejaké bohoslužby alebo čo? Je nedeľa, ja viem, ako to vyzerá. Ale čoby, mali sme... Veľa papierov tam bolo, Olina to všetko upratovala. Áno, u Feldeka to bolo. A dozvedel som sa asi po polhodine, že by som sa mal k niečomu pridať. Ja hovorím, k čomu sa mám pridať? Nebolo mi to vysvetlené, ale bolo mi jasne povedané, že sa mám k niečomu pridať. Takmer by som zabudol na túto epizódu, keby nedošlo k novembru 1989. Im bolo jasné, že niektorí vedeli, niektorí nevedeli. Podobná situácia sa zopakovala v roku 1992, keď ma stretol Milan Lasica a povedal mi: Ivan, mal by si sa k nám pridať. A hovorím, a ku komu sa mám pridať a k čomu sa mám pridať? Nepýtaj sa, len sa pridaj. Opäť, niektorí vedeli, niektorí nevedeli. Táto situácia sa zopakovala v roku 1994, keď aj tu sediaci jeden pán poslanec a terajší pán primátor istého mesta ma pozvali na jedno stretnutie, kde opäť niektorí vedeli, niektorí nevedeli. Zdá sa mi, že aj teraz sa udiala podobná situácia pred týmito voľbami, keď niektorí vedeli a niektorí nevedeli. Veľmi dobre by vedeli o tom hovoriť tí páni poslanci, ktorí boli v Spojených štátoch amerických, napríklad, a kde im hovorili, koľko peňazí sem príde pred voľbami, že jednoducho nemá šancu nikto iný. Opäť niektorí vedeli, niektorí nevedeli. Je to veľmi zaujímavá situácia a je to čosi, čomu sa hovorí financovanie elity, ak chcete übermenschow, pretože to je presné. Niektorí majú tú výsadu alebo ju budú mať, keď budú nad tými ostatnými.
V týchto dňoch sa končí na Slovensku demokracia. Už nikdy nebude také demokratické prostredie na Slovensku, aké bolo, pretože vláda hoci vládla, mala kompletnú opozíciu v masmediálnom priestore, až na malé výnimky. Dnes je presný opak, vláda má prakticky všetky masmédiá v rukách. Napríklad vláda si dovolí zmlátiť demonštrantov, čo predtým nikdy nebolo. Vy ste to dovolili a nikto ani neštekne, neočakávame, žeby prišiel niekto zvonku a niekto protestoval. No, čím to je? Veď to je tá otázka, pán poslanec. A ja to teraz poviem, je to presne preto, čo teraz hovorím. Nastupuje tyrania na Slovensku, páni, smejte sa z toho, ako chcete, aj vás to niektorých zožerie, možno niektorých nie. Niektorí z vás budú vedieť a niektorí nebudú vedieť. To bude to obrovské zaujímavé tajomstvo, ktoré sa dozviete až potom, keď vás to zomelie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cabaj - pozmeňujúci návrh.
Procedurálny návrh - pani poslankyňa Malíková.
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Chcem dať procedurálny návrh a chcela by som, aby sa hneď aj o ňom hlasovalo, aby ešte pred vystúpením pána poslanca Krajčiho boli prizvaní na zasadnutie pléna Národnej rady minister vnútra pán Pittner a riaditeľ sekcie vyšetrovania pán Ivor. Pretože, ak ste urobili gesto, že pán poslanec Krajči bude mať neobmedzený čas svojho diskusného príspevku, toto gesto vyznieva skutočne ako prázdne, ak teda sa nebude môcť konfrontovať jeho obhajovanie vlastne s jeho vyšetrovateľmi alebo žalobcami.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, nedám o tomto návrhu hlasovať, požiadame ministra písomne, aby bol prítomný, ale nie je jeho povinnosťou, aby bol pri tomto prípade. A okrem iného, o týchto veciach sme už hlasovali.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pozveme pána ministra sem, áno?
Pani poslankyňa Malíková, buďte taká láskavá, zopakujte svoj návrh.
Prosím, keby ste zapli mikrofón pani poslankyni.
(Ruch v sále.)
Pokoj, páni poslanci.
Poslankyňa A. Malíková:
Ešte raz žiadam, aby pred vystúpením pána poslanca Krajčiho tu boli prítomní minister vnútra pán Pittner a riaditeľ sekcie vyšetrovania generál Ivor.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán generál Ivor tu nemôže byť, pani poslankyňa, čiže len pán minister Pittner.
Nech sa páči, budeme hlasovať.
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujte sa a hlasujte.
Prezentovalo sa 65 poslancov. Je nás málo.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať zdvihnutím ruky. Prosím skrutátorov, aby spočítali poslancov v sále. Páni skrutátori zo včerajšieho dňa, nech sa páči.
Pani poslankyňa, predložili ste návrh, tak neutekajte teraz od neho.
Prosím, pokračujeme ďalej v rozprave, teda pokračujeme ďalej v pozmeňujúcich návrhoch.
Pán poslanec Cabaj, boli ste ohlásený do vystúpenia. Pán poslanec Sitek. Nie je tu. Pán poslanec Kozlík.
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, máte slovo.
(Ruch v sále.)
Prosím pokoj, páni poslanci.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte mi najprv, pán predsedajúci, aby som povedal, že toto nie je družstevná schôdza pri všetkej úcte, možno tie majú lepšiu úroveň, ako tento parlament prebieha, ale to je zrejme tou únavou, že sa tu sedelo do 4.00 hodiny do rána, potom zvyčajne výkon klesá. Chcem povedať niekoľko poznámok, pretože ste si svojvoľne vysvetlili rokovací poriadok...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, prosím vás, keby ste najprv predložili pozmeňujúci návrh, buďte taký dobrý.
Poslanec T. Cabaj:
Najskôr využívam právo faktickej poznámky, pretože...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nie, nie, nie.
Pán poslanec, žiadam vás o pozmeňujúci návrh.
Poslanec T. Cabaj:
Dávam pozmeňujúci návrh v bode A. Národná rada zisťuje, že nie sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho.
Ale budem pokračovať. Pán predsedajúci, svojvoľne si vysvetľujete rokovací poriadok. Ja som si myslel, že keď odišiel pán Ftáčnik do vlády, že tu už nemáme vykladača rokovacieho poriadku a že parlament sa skutočne bude riadiť rokovacím poriadkom, čo, bohužiaľ, vám sa celkom nedarí, ale to už sa budete musieť zamyslieť vy. Pretože aj napriek tomu, že aj televízia určitým spôsobom taktizuje, aby občania čo najmenej toho videli v televízii, pretože tie programy sa posúvajú, ako im to pasuje, mnohí pozerali toto zasadnutie, pretože tým, že ste potiahli rokovanie schôdze až do 4.00 hodiny aj nejaké minúty, tak to, čo sa odohrávalo po polnoci, vlastne občania pokojne videli od 6.00 hodiny do 10.30 hodiny. Takže to som rád, že takýmto spôsobom ste dosiahli niečo aj pre občanov Slovenskej republiky, aby videli, o čom je vlastne tento parlament.
Nemôžete tak, ako ste svojvoľne povedali, že nie je tu procedurálny návrh alebo niečo podobné. Viem, že ak sa doštuduje rokovací poriadok, ešte niekoľkokrát sa bude o tom hovoriť. A takisto, ak tu bol návrh, aby bol prizvaný generál Ivor, ja osobne môžem povedať, že by som za to nehlasoval, lebo toto je posvätná pôda parlamentu a z jeho vystupovania ako úradníka som mal dosť zmiešané pocity v mandátovom a imunitnom výbore, tak určite by som tento návrh nebol podporil. Parlamentná väčšina má právo hlasovať. Preto aj takýmto spôsobom vlastne tento inštitút zneužívate, preto sa aj rozhodlo o štvrtej hodine a dvoch minútach po polnoci ráno alebo nadránom, že demokraticky rozhodnete, že sa skončila rozprava.
Len pán predsedajúci, ak by to bolo skutočne tak, ako to vy vysvetľujete, tak potom nebude možné ani hlasovať o žiadnom predloženom pozmeňujúcom návrhu, lebo, ak ste raz skončili rozpravu, pozmeňujúci návrh možno predložiť iba v rozprave. Takže tiež tam máte nejakú medzeru, kde to zaškrípalo, pretože rozprava môže byť skončená, až keď vystúpia všetci tí, ktorí predkladajú pozmeňujúce návrhy. Takže je to o niečom inom, ale bude to v zázname, verím, že doslovne, tak ako to bolo povedané. Samozrejme, hovorím, že bol to ten demokratický krok, len bolo by dobré, keby ste sa vládnej koalície spýtali, teraz už podpredsedu vlády pána Csákyho, s ktorým som mal možnosť absolvovať na pozvanie americkej vlády jeden študijný pobyt v Amerike v roku 1997, ktorý sa volal Demokracia je viacej ako vláda väčšiny. Myslím si, že keď sa zídete v rámci koaličných klubov, vám o týchto veciach môže povedať, bol tam okrem iného aj Anton Poliak, ktorý teraz je prednostom v Krupine, a ďalší zástupca z Demokratickej strany.
Prečo som predložil tento návrh, podľa ktorého by mala Národná rada zistiť, že nie sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek skutočnosti, že už mnohé veci tu boli povedané, na mnohé skutočnosti boli poslanci upozornení, aj keď treba povedať, že by tu bol nejaký extra veľký záujem o niektoré argumenty, fakty, to sa nedá povedať, pretože oveľa zaujímavejšie je sedieť pri káve alebo v bufete, pretože, ak politické rozhodnutie padlo, tak už teraz ho treba iba vykonať. Takže nedá sa ani povedať, že by bol úspech zaručený v tom, že sa podarí niekoho presvedčiť. Ja som bol predkladateľom návrhu uznesenia Národnej rady o vyhlásení referenda a hneď prvý chybný krok bol zo strany prezidenta Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh uznesenia, respektíve už uznesenie zo 14. februára 1997, kde Národná rada schvaľuje uznesenie, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum s týmito otázkami:
1. Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO? Áno - nie.
2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky? Áno - nie.
3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky? Áno - nie.
Ak si zoberiete zo Zbierky zákonov číslo 76/1997 čiastku 33 rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 13. marca 1997 o vyhlásení referenda, vyhlasuje referendum o otázkach:
1. Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?
2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky?
3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky?
Treba povedať základnú a podstatnú vec. Prezident republiky je povinný rešpektovať uznesenie Národnej rady do poslednej bodky a čiarky, nemá možnosť nič zmeniť. Nech sa tým zaoberajú právni experti, prečo úradníci pána prezidenta mu predložili takýto návrh, pod ktorý sa podpísal, nehovoriac o tom, že pripojil štvrtú otázku: Súhlasíte, aby prezidenta Slovenskej republiky volili občania Slovenskej republiky podľa priloženého návrhu ústavného zákona? To je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky. Tak tu treba začať, kde bola prvá zásadná chyba, odkiaľ sa išlo. Spomenul som zároveň aj to jeho pripojenie štvrtej otázky, pretože to bol druhý chybný krok. Ak si to porovnáme s Maďarskou republikou, kde obdobne prezident republiky spojil dve referendá o pôde a o NATO, na základe rozhodnutia Ústavného súdu musel toto zmeniť a boli to dve samostatné referendá. Ak sa chceme poučiť, poučme sa, ak nie sme poučiteľní, tak ťažko nám niekto poradí.
A po tretie, prečo ten návrh predkladám na zmenu uznesenia, že je tu rozhodovanie výsostne politické - Ústrednej referendovej komisie. Ja som včera už túto otázku vysvetľoval, preto sa nebudem nejakým spôsobom touto otázkou opäť zaoberať, pretože, myslím si, že je to tak trochu zbytočné. Len kolegom, ktorí prišli do parlamentu noví, tu chcem pripomenúť, že existuje záznam o 24. schôdzi Národnej rady, a pripomínam im 13. a 14. február 1997, kde je doslovný zápis všetkých vystúpení vašich predchodcov, ktorí hovorili k otázke referenda, k tým trom otázkam, ktoré som tu predkladal ako návrh.
Takže, ak si toto preštudujete, potom môžeme aj na tú tému ďalej hovoriť, pretože hovorilo sa tu o všetkom možnom, len nie o tých podstatných veciach, odkiaľ sa to vlastne začalo. Nemusím vám opätovne pripomínať rozsudok Slovenskej republiky, a to Najvyššieho súdu, ktorý už tu bol takisto pripomenutý. Tí, ktorí tu neboli, zrejme budú si to musieť v zázname prečítať, pretože Najvyšší súd rozhodol o zastavení konania voči ministrovi vnútra, a to bolo takisto vo veci, k právnej veci žalobcu Lászloa Nagya, ktorý žiadal preskúmanie rozhodnutia ústredného správneho orgánu, to znamená ministerstva vnútra. Len pripomínam pre faktografiu, že toto všetko tu takisto bolo.
Hovoril som o niektorých návrhoch, ktoré už boli prednesené v parlamente, to znamená, že spomínali sa tri kauzy, o ktorých sa už hovorilo v minulosti, ktoré sa tu riešili na pôde parlamentu. Nebudem vás znovu presviedčať o tom, že je potrebný vyšetrovací spis, pretože ak to hovorili takí právni experti, ktorí v tom čase pôsobili v imunitnom výbore, a včera som to tu znova pripomienkoval, tak si myslím, že ja vás budem ťažko presviedčať, keď ste už dávno rozhodnutí, že nie je pre vás potrebné, aby ste tieto doklady mali alebo touto otázkou sa vôbec zaoberali.
A len chcem potvrdiť na záver jednu podstatnú vec, a to v súvislosti s pánom Nagyom, to bola tá štvrtá kauza, ktorá sa tu spomínala, že skutočne táto problematika sa nikdy neriešila na pôde Národnej rady ako v snemovni. Tento podnet skončil v imunitnom výbore, a to z jednoduchého dôvodu, že sa to skončilo ako priestupok napriek tomu, že tam bol hrubý stupeň opitosti a všetky náležitosti, ktoré s tým súviseli, že pán poslanec sa správal tak, ako sa správal v tomto období jednak proti príslušníkom Policajného zboru, ale aj voči ostatným účastníkom, ktorí boli pri tejto akcii zapojení. Netreba ďalej na tú tému hovoriť, navyše pripomínam len jednu maličkosť. Pán kolega Nagy v tom čase síce bol zvolený za poslanca, ale svojej funkcie sa ujal až následne po zložení sľubu poslanca Národnej rady. Takže, ak dvaja robia to isté...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Baco vystúpi ako posledný pred obedňajšou prestávkou.
Nech sa páči.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
som členom mandátového a imunitného výboru a chcem povedať, že nesúhlasím s návrhom uznesenia, ktoré mandátový a imunitný výbor predložil. Nesúhlasia s týmto návrhom uznesenia ani ďalší moji kolegovia poslanci z HZDS, je nás päť, a zo SNS. Hlasovali sme proti tomuto uzneseniu, a preto predkladám pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh znie tak, že návrh uznesenia doplniť o bod A. Bod A zisťuje, že nie sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho.
Ja si myslím, vážené dámy a vážení páni, že diskusia, ktorá tu prebieha na túto tému, jednoznačne potvrdzuje, že nie sú dôvody na to, aby Národná rada vydala na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho. Ešte raz mi dovoľte pripomenúť vecne, o čo ide. Máme zbaviť imunity pána poslanca Krajčiho za to, že nechal vyplatiť odstupné, ktoré sa nevyplatilo. Máme vydať na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Gustáva Krajčiho za to, že ako politik sa neprevtelil do polohy referenta, pretože mal riadne zúradované veci príslušnými úradníkmi a jeho povinnosťou ani možnosťou nie je preskúmavať to, čo mu inštančne riadne pripravený spis ponúka na rozhodnutie.
Máme rozhodnúť o odňatí imunity poslanca pána Gustáva Krajčiho za to, že zmaril referendum, pritom referendum sa vykonalo. Vykonalo sa vďaka jemu, vykonalo sa vďaka jeho rozhodnutiu. Každý dnes vie, nielen na Slovensku, že pokus o zmarenie referenda sa začal v kancelárii pána prezidenta, ktorý vypísal iné referendum, ako rozhodla Národná rada Slovenskej republiky. Stanovisko, ktoré k tomu prijal Ústavný súd, dostalo pána vtedajšieho ministra Krajčiho do situácie, že či rozhodne tak alebo onak, vždy to bude v rozpore s niektorým rozhodnutím. Samozrejme, a je prirodzené, že sa rozhodol tak, ako mu prikázalo uznesenie vlády Slovenskej republiky, čím prakticky sa dostal do objektívnej polohy, že nemohol vlastne inak konať.
Dámy a páni, znova pripomínam, že celý problém sa začal zrušením amnestie. Opakujem, že aj zahraniční právni analytici potvrdzujú, že v žiadnom ani demokratickom, ani v nedemokratickom štáte, ale ani v žiadnom diktátorskom štáte sa doteraz nestalo, aby prezident zrušil amnestiu predchádzajúceho prezidenta. Ako sme tu počuli z úst renomovaných odborníkov, ako je napríklad aj pán profesor Kandráč, amnestia je jednosmerná možnosť, čiže je možné amnestiu udeliť, ale nie je možné amnestiu zrušiť. Z toho dôvodu vyplýva následne nepríjemné pokračovanie - nadväznosť, to znamená, že podľa právnych analýz krok pána premiéra a úradujúceho prezidenta Dzurindu o zrušení amnestie je nutné považovať za krok zneužitia svojich právomocí. A pokiaľ sa bude v tomto smere konať a nepočká sa na rozhodnutie Ústavného súdu, tak jednoducho celú situáciu zamotávame, dramatizujeme a môže mať veľmi nepríjemné dôsledky do riešenia politických vzťahov na Slovensku v budúcnosti.
Považujem tú diskusiu, ktorá tu prebehla, za veľmi potrebnú a myslím si, že nebyť toho, že vládnuca koalícia bola nervózna a rôznymi obštrukciami sa prerušovalo rokovanie, mohli sme to mať už dávno za sebou, keď si zoberieme to, že ako sme vo štvrtok, v piatok rokovali aj včera rokovali, prestávky a odďaľovanie, odkladanie, prerušovanie. Ukázalo sa, myslím si, jednoznačne, že tento problém je taký závažný, že o ňom treba hovoriť a treba o ňom hovoriť veľa a že si treba názory navzájom vypočuť. Ja osobne som rád, že tu boli aj niektoré myšlienky, také názory, že občania Slovenskej republiky sa mohli dozvedieť to, čo doteraz vlastne nevedeli alebo si mohli niektoré doterajšie informácie potvrdiť.
Pri tejto príležitosti mi dovoľte, aby som vám podal jednu informáciu, dámy a páni, ak dovolíte, rád by som upriamil vašu pozornosť. Dnešný deň Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu v Bratislave vo veci pána poslanca Dušana Slobodníka, na základe ktorého rozhodnutia Okresného súdu v Bratislave denník SME bol povinný sa ospravedlniť a uverejniť opravu pánu Slobodníkovi za výrok, že súd potvrdil fašistickú minulosť Dušana Slobodníka, že krajský súd potvrdil právo pána Slobodníka na opravu a ospravedlnenie vrátane priznania odškodného. A tento rozsudok je konečný. Ja by som to dal do pozornosti alebo dovolím si to dať do láskavej pozornosti aj pánu poslancovi Langošovi, ktorého takisto denník SME citoval v tom duchu, že uznesenie súdu pripustilo, že Dušan Slobodník má fašistickú minulosť.
Takže, dámy a páni, naša diskusia bola dobrá aj preto, aby sa takéto nehorázne klamstvá, takéto nehorázne tvrdenia vyvrátili. Myslím si takisto, že je dobré, že pán poslanec Šebej označil pána Slobodníka za človeka, ktorý nosí na čele gardistický znak. Nechal som si predložiť varianty gardistických znakov, ktoré reálne existovali. Všetky tieto znaky sú v podstate totožné so štátnym znakom Slovenskej republiky. Takže je pravda, vážené dámy a páni, že keď pánu poslancovi Šebejovi je na zvracanie, keď vidí gardistický znak, tak je mu na zvracanie, keď vidí štátny znak Slovenskej republiky, pretože tento znak je zhodný. Myslím si, že je to veľmi dôležitá informácia, je dobré, že sme sa identifikovali. Páni poslanci zo skupiny pána poslanca Šebeja sa tu jednoznačne identifikovali ako skupina, ktorá je tohto vierovyznania, ktorá zastáva tieto pozície, ktorá má takýto vzťah k slovenskému štátu a slovenskosti.
Dámy a páni, ešte raz nakoniec mi dovoľte, aby som vás poprosil, aby ste skutočne zobrali všetky fakty, ktoré tu boli, do úvahy, aby ste nesúhlasili s odňatím imunity pánu poslancovi Krajčimu. Môj pozmeňujúci návrh predkladám písomne.
Ďakujem.