Ôsmy deň rokovania
10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
24. februára 1999
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ôsmy rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ďuračka, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Maňka, pán poslanec Schuster, pán poslanec Švantner, pán poslanec Vavrík. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Migaš a s ním poslanci pán poslanec Gaľa, pani poslankyňa Kolláriková a pán poslanec Kvarda.
Žiadam panie poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny, nakoľko overovatelia hodinu po začatí rokovacieho dňa uzavrú prezenčnú listinu.
Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave o správach mandátového a imunitného výboru, tlač 144 a 145, ktorú sme neskončili. S pozmeňujúcimi návrhmi dnes vystúpia páni poslanci a panie poslankyne v tomto poradí: pán poslanec Brňák, pán poslanec Cuper, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Husár, pán poslanec Hudec, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Sitek, pán poslanec Kozlík a pán poslanec Baco.
Táto snemovňa včera prijala tiež uznesenie, v ktorom neplatí obmedzenie v rozprave pre pána poslanca Krajčiho, časové obmedzenie v rozsahu 10 minút a takisto s tým, že nemusí v rámci svojho vystúpenia podávať pozmeňujúce návrhy na uznesenie.
Páni poslanci, panie poslankyne, sme pri rozprave, v ktorej sa budú podávať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Chcem vás dôrazne požiadať, aby ste svoje vystúpenie v zmysle § 35 ods. 3 rokovacieho poriadku a podľa podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré včera tu predniesol predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, začínali prednesením pozmeňujúceho návrhu, ktorý súvisí s predmetnou problematikou.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Brňák.
Prosím, procedurálny návrh - pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovaním rozhodli o tom, že poslanec Krajči vystúpi v rozprave posledný.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, včera sme rozhodli o tom, je právo pána poslanca vystúpiť, kedykoľvek požiada, keď aj posledný, bude posledným v rozprave. Nevidím dôvod, aby sme o tomto procedurálnom návrhu dávali osobitne hlasovať.
Pán poslanec Brňák, nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
svoje vystúpenie teda začnem v intenciách stanoveného postupu tým, že dávam návrh. Tento návrh spočíva v tom, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovanie o tomto bode prerušila a aby zároveň požiadala Ústavný súd, aby z dôvodu tam existujúcich viacerých podaní v kauze takzvaného referenda a takzvanej amnestie vyriešil ako prípad naliehavý. Tento svoj návrh odovzdám písomne pánu spravodajcovi, pánu predsedovi Sopkovi.
Tento svoj návrh zdôvodňujem nasledovne: Ak odhliadneme od toho, či sa pán poslanec Krajči dopustil alebo nie skutkov právne kvalifikovaných v dvoch žiadostiach Policajného zboru, my tvrdíme, že nie. Principiálny postoj vás, zrejme väčšiny poslancov vládnej koalície, spočíva v tom, že v danom prípade nejde o politický proces, že vy nerozhodujete o vine a že vy iba uvoľňujete priechod spravodlivosti tým, že poslanec Krajči sa môže vyviniť v trestnoprávnom procese. My tvrdíme, že v danom prípade existujú, minimalisticky povedané, silné indície, ktoré svedčia v prospech politicky účelového správania sa inak nezávislých orgánov činných v trestnom konaní.
Pýtam sa, nemusíme sa skutočne báť politického procesu, ak vyšetrovatelia Policajného zboru vo svojej žiadosti na vydanie poslanca Krajčiho sa dopúšťajú právnych a skutkových excesov? Nemusíme sa skutočne báť politického procesu, ak vyšetrovatelia Policajného zboru nepoznajú ani právne relevantný stav v kauze referenda ohľadne rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky? Nemusíme sa skutočne báť politického procesu, ak vyšetrovatelia Policajného zboru doručili do parlamentu žiadosti na vydanie poslanca Krajčiho dňa 9. 2. 1999 a ich nadriadený dozorujúci orgán - generálny prokurátor ešte predtým dňa 29. januára 1999 sa v tejto kauze obrátil na Ústavný súd z dôvodu zrejme neústavného konania zastupujúceho prezidenta pána Dzurindu pri zrušení amnestie? Nemusíme sa skutočne báť politického procesu, ak ste urobili generálneho prokurátora ako orgán, ktorý vážnym spôsobom zasahuje do práce polície, politicky závislým od vlády a parlamentnej väčšiny tým, že ho môžete odvolať kedykoľvek a za čokoľvek, teda, že on je vlastne vaším politickým rukojemníkom? Nemusíme sa skutočne báť politického procesu, ak došlo k bezprecedentnému postupu vyšetrovateľa Policajného zboru voči predstaviteľom súdnej moci voči štyrom sudkyniam, na ktoré doručil na pôdu parlamentu návrh na začatie alebo na zbavenie imunity pre ich rozhodovanie v jednej kauze? Nie je toto zásah do súdnej nezávislosti a neexistuje tu vážna obava aj medzi sudcami, že takýto postup je možné dosiahnuť, povedzme, aj v tejto politicky motivovanej kauze? A takýchto otáznikov, ktoré svedčia o politickej účelovosti tohto návrhu alebo tohto bodu rokovania, je viacero.
Vo všeobecnosti je možné povedať, že pôvodným zmyslom poslaneckej imunity bola predovšetkým ochrana funkčnej schopnosti parlamentu pred zásahmi výkonnej moci. Rozsah poslaneckej imunity sa dotýkal najmä ochrany prejavov a účasti poslancov pri rokovaní parlamentu a takto sa v niektorých krajinách zachoval dodnes. Naše, ale nielen naše chápanie poslaneckej imunity ide podstatným spôsobom ďalej a dotýka sa napríklad aj páchania trestných skutkov súkromnej, teda neposlaneckej povahy. Toto základné rozlíšenie poslaneckých imunít, ony majú množstvo ďalších odtieňov, považujem za významné aj pri rokovaní o dnešnej žiadosti, ktorou sa žiada zbaviť imunity kolega poslanec Gustáv Krajči.
Je pravda, že v našej krátkodobej histórii od roku 1990, ale nebudem sa mýliť, ak poviem, že aj dlhšie, v parlamente Slovenskej republiky sa vyskytli iba prípady možného zbavenia imunity poslancov za súkromné, teda za neposlanecké protiprávne konania trestnoprávneho charakteru. Je tiež pravda, že vo všetkých týchto prípadoch platil princíp lege artis, v zmysle ktorého ani jeden poslanec možno z jednej desiatky nebol vydaný na účely trestného stíhania. Nie som psychológ, ale vo všetkých doterajších prípadoch žiadosti na zbavenie poslaneckých imunít neboli akceptované viac-menej celým parlamentom zrejme pod vplyvom onoho "dnes ty, zajtra možno ja".
Pokiaľ ide o predmetnú kauzu, pokiaľ ide o postoj vyšetrovateľov Policajného zboru Slovenskej republiky, musíme si zodpovedať ďalšie nasledovné otázky. Ak by už na začiatku spomenuté vyšetrovateľky Policajného zboru postupovali skutočne ako od vlády nezávislé orgány, nepochybne by si mali zodpovedať základnú otázku, o ktorej som hovoril už v úvode, či z hľadiska práva majú vlastne o čom konať. Ak mnohí, nie iba opoziční politici a odborníci v oblasti práva spochybňujú zrušenie amnestie pánom Dzurindom, a ak navyše generálny prokurátor ako nadriadený dozorujúci orgán v tomto smere podal podanie na Ústavný súd, čo iné ako politický a účelový motor ženie v týchto kauzách orgány Policajného zboru vo vyšetrovaní? Ak nie spomenuté dve panie, tak aspoň ich generál musí vedieť, že zaniknutú trestnosť zrejme nemôže oživiť ani súčasný predseda vlády a navyše, aj keby to bola pravda, tak nesporne platí v trestnom práve princíp zákazu zhoršenej trestnoprávnej pozície páchateľa vo vzťahu k jeho situácii počas pôvodných amnestií udelených zastupujúcim prezidentom pánom Mečiarom.
Pýtam sa vyšetrovacej skupiny: Pre vás, panie a páni, je návrh generálneho prokurátora na podanie výkladu článku 102 písm. i) ústavy na skonštatovanie neústavného konania predsedu vlády pána Dzurindu nič, hoci ide o orgán, ktorý dozoruje policajných vyšetrovateľov? Podobných indícií o účelovej politickej zaujatosti, či už generálov a časti vyšších politických dôstojníkov, je viacero. Chcem v tejto súvislosti principiálne konštatovať, že všetci tí, ktorí páchajú trestné činy, majú ísť do basy. Ale má skutočný záujem o odhalenie trestných činov a ich páchateľov táto vláda a policajní vyšetrovatelia, ak napríklad ako slon v porceláne chcú zbaviť imunity poslanca Krajčiho za prísľub odstupného? A mandátový a imunitný výbor s tým súhlasí? Uvedomujete si, že napríklad všetkých súčasných ministrov, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov a vlastne každého, kto rozhoduje, bude možné inými generálmi a inými paniami vyšetrovateľkami v budúcnosti stíhať? Máme to chápať tak, že zbavovanie poslaneckej imunity za prísľub odstupného je naplnením vyjadrenia predsedu vlády pána Dzurindu, že budete rozhodní v boji s organizovaným zločinom? Že sa nedáte zastrašiť? Toto je teda ten vážny boj s mafiami, výpalníkmi, vrahmi, keď je napríklad podaný právne infantilný návrh na zbavenie imunity štyroch sudkýň iba preto, že mali iný právny názor a že v konaní nevyhoveli odporcovi? Tento návrh bez žiadnych konzekvencií voči tomu, kto ho podal, bol stiahnutý. Toto je teda ten vážny boj s mafiami, výpalníkmi a vrahmi, keď žiadate vydať na trestné stíhanie poslanca Krajčiho za prísľub odstupného?
Ak hovoríme o druhej kauze referenda a budeme abstrahovať od politických súvislostí, prečo sa nevyšetruje prípadná trestnoprávna zodpovednosť ďalších protagonistov v kauze referendum? Čo s exprezidentom Kováčom, ktorý zrejme v rozpore s ústavou spojil dve referendá do jedného, čo s ôsmimi členmi Ústrednej referendovej komisie, terajšej vládnej koalície, ktorí v rozpore so zákonom o spôsobe výkonu referenda si fakticky zobrali oprávnenia riadiaceho orgánu ministerstvu vnútra a protiprávne si odhlasovali decízne oprávnenia?
To, čím sa líšia podľa môjho názoru všetky doterajšie žiadosti o vydanie poslancov od tejto, som čiastočne naznačil už v samotnom úvode. Ak by som to mal vyjadriť inakším spôsobom, vo svetle širších známych skutočností...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej vystúpi s pozmeňujúcimi návrhmi pán poslanec Cuper.
Pán poslanec Brňák, prosím vás, odovzdajte svoj pozmeňujúci návrh písomne, tak ako aj všetci ostatní poslanci a poslankyne. Ďakujem.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
dávam pozmeňujúci návrh k tlači 144 v tom zmysle, že žiadam vypustiť text správy v bodoch A, B a C. Odôvodnenie: Dôvody, ktorými sa odôvodňuje a zároveň žiada vydanie pána poslanca Krajčiho na trestné stíhanie, odporujú skutkovým zisteniam a nie sú v súlade so zákonom číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.
Vážení páni poslanci, svätý Ján Evanjelista si kladie otázku, čo je pravda. Diogenes Laurencius mu odpovedá: "Žiadna pravda neexistuje, lebo čo je pre jedného spravodlivé a pre druhého nespravodlivé, pre jedného dobré a pre druhého zlé." Naším heslom je teda, nech bude zdržanlivosť v súdoch o pravde. Počas prerokovania tlače 144, ktorá obsahuje správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o vydanie pána poslanca Krajčiho na trestné stíhanie, sa tento parlament rozdelil na dve diametrálne odlišné skupiny, ktoré sa snažia presadzovať svoju pravdu. Ja som vo včerajšom vystúpení zdôrazňoval, že dôvody, ktoré obsahuje tlač 144, sú vykonštruované v zmysle zákona 564, pretože pán minister, terajší poslanec Krajči postupoval prísne v súlade so zákonom, najmä s jeho § 30 a § 27. Práve naopak, vinníkom, ktorého vydanie orgánom činným v trestnom konaní by sme mali žiadať, je tu neprítomný pán poslanec Krumpolec, ktorý riadil referendovú komisiu a ktorá si mimo § 12 zákona číslo 564 prisvojila také oprávnenia riadiť štátne orgány, ktoré jej zo zákona nevyplývajú. Ak by sme išli ešte ďalej, museli by sme konštatovať, že pán Krumpolec sa dopustil aj iných závažnejších trestných činov, pretože chcel deštruovať ústavné a demokratické princípy tohto štátu.
Toto sú jedny skutkové zistenia. Ďalšie sa dotýkajú samotnej kauzy referendum, respektíve jej iniciovania. Treba povedať, že táto kauza bola iniciovaná ešte v roku 1996 pánom poslancom Šimkom. Treba povedať aj to, že pán poslanec Šimko na tejto kauze úzko spolupracoval s právnym expertom prezidentskej kancelárie pánom Trimajom a zrejme aj s pánom bývalým prezidentom tohto štátu. Touto kauzou sa mala zabezpečiť šanca na znovuzvolenie pána exprezidenta. Pritom treba vychádzať z toho, že pán Šimko inicioval petičnú akciu, ktorá bola síce v súlade so zákonom o petičnom práve, ale už samotné dôvody a samotný úmysel pána poslanca Šimka aj pána poslanca Trimaja nebol v súlade s ústavou tohto štátu ani so zákonmi tohto štátu.
Treba povedať na úvod, že naša ústava neumožňuje v nijakom prípade, aby bola zmenená v referende priamym hlasovaním občanov, tak ako to bolo uvedené v návrhu preambuly ústavného zákona, ktorý bol pripojený k štvrtej otázke. V ňom sa hovorilo, že občania Slovenskej republiky v referende rozhodli o prijatí tohto zákona. Občania Slovenskej republiky o prijatí takéhoto zákona jednoducho v referende rozhodovať nemohli, pretože článok 72 slovenskej ústavy hovorí o tom, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavnoprávnym a zákonodarným orgánom. Pán poslanec Šimko i pán právny expert prezidentskej kancelárie, ale aj pán prezident museli byť oboznámení s týmto skutkovým stavom, a teda ich iniciovanie referenda nebolo ničím iným ako podvodom na tých občanoch Slovenskej republiky, ktorí sa im pod petičné hárky podpísali.
Nečestnosť konania týchto pánov spočívala aj v tom, že úplne iný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky zaslali do Národnej rady Slovenskej republiky, nechali pánom predsedom Gašparovičom vytvoriť na to dokonca expertnú komisiu, do ktorej si ani nepokladali za povinnosť chodiť. Chodil tam právny expert pán advokát Valko. Takže celkový úmysel týchto pánov jednoducho bol nečestný, bol v rozpore s platným ústavným stavom a predovšetkým títo páni by sa mali zodpovedať za svoje nečestné konanie voči občanom Slovenskej republiky, nie bývalý pán minister vnútra a terajší poslanec pán Gustáv Krajči, ktorý sa riadil literou a duchom zákona. Svoju trošku do mlyna prilial aj Ústavný súd svojím nejednoznačným výkladom štvrtej otázky referenda, ale v nijakom prípade nemožno vykladať rozhodnutie Ústavného súdu v tom zmysle, že by sa dala meniť Ústava Slovenskej republiky referendom. Ak teda sa ústava referendom nedala meniť, to znamená, dodatok k štvrtej otázke bol protiústavný, samotná otázka bez ústavného zákona nemala zmysel, a preto minister vnútra jednoducho takýto neprávny akt vykonať nemohol.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, urobme spravodlivosti zadosť, ale predovšetkým svojmu svedomiu. Táto kauza nepochybne, ako to zdôrazňujú opoziční poslanci, poškodila dobré meno Slovenska v zahraničí. Rozdelila Slovenskú republiku a jej občanov na dva tábory. Možno by sme boli dokonca v istom čase aj na pokraji hlbších spoločenských konfliktov. Ak sa tu má celá vina za toto nechutné politické divadlo, ktoré traumatizovalo slovenskú spoločnosť takmer dva roky, zviesť na nevinného človeka, musím povedať, že potom priami vinníci sedia medzi nami a bolo by dobré, ak by občanom Slovenskej republiky pán Krumpolec povedal pravdu, teraz s odstupom možno, že by ju prijali a odpustili vám tie manipulácie, ktorých ste sa s pánom Čarnogurským a Šimkom...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh - pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som sa v úvode ospravedlnil za komplikované čítanie môjho textu, pretože včera sme do dnešného rána do 4. hodiny pracovali 19 hodín s dlhými prestávkami, ktoré vznikli z dôvodu nedisciplinovanosti poslancov vládnej koalície. Vďaka tomuto nehygienickému spôsobu som získal zápal spojiviek a ťažko sa mi číta. Prosím, keby ste to rešpektovali. Vystupujem s pozmeňujúcim návrhom na zmenu návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti vyšetrovateľa Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 8. februára 1999 evidenčné číslo ČVS-VKE-1/30-99 na trestné stíhanie poslanca, tlač číslo 144. Navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohto znenia, citujem:
"Národná rada Slovenskej republiky odkladá rokovanie o správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti o vydanie na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho, evidenčné číslo ČVS-VKE-1/30-99, do okamihu právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o podaní generálneho prokurátora a o podaní skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. 2. 1999 vo veci sporu generálneho prokurátora a sporu skupiny poslancov s predsedom vlády v zastúpení prezidenta republiky o výklad článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta republiky nemôže zrušiť rozhodnutie o amnestii, ale môže len udeliť amnestiu."
Odporúčam, aby sme tento návrh prijali po dlhotrvajúcej diskusii v čase, keď sa vládna koalícia musela prebojovať k Víťaznému februáru II, ktorý sme absolvovali túto noc, v tom zmysle, aby ste porušili predpisy, a to zákon o rokovacom poriadku vo vzťahu k postupu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak dovolíte, návrh uznesenia k tlači 144 je uznesením, podľa ktorého je možné vydať poslanca Gustáva Krajčiho republike Mali alebo do Kuala Lumpur za to, že vo Švajčiarsku padajú lavíny. Takto ste sformulovali uznesenie, pretože ten text uznesenia znie, že Národná rada vydáva na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho. Nie je povedané, na základe akého skutku, aká je skutková podstata, aké je označenie príslušného ustanovenia paragrafu Trestného zákona, akým spôsobom, kto o to požiadal, pretože podľa takéhoto textu môže ďalší vyšetrovateľ prísť s novou kauzou a Národná rada už má platné uznesenie. Toto považujem za ďalší paškvil právnického myslenia ľudí, ktorí zabezpečili celú kauzu referendiády Slovenskej republiky od roku 1993. Nejde o referendum z roku 1997 iba a len. Už v roku 1994 tá istá skupina občanov sa angažovala v popretí petičnej akcie občanov Slovenskej republiky. V ďalších prípadoch použitia ústavy, ale aj predpisov na vykonanie referenda, ale aj predpisov o petičnom práve došlo k systematickému porušovaniu týchto ustanovení, k hľadaniu bielych miest a v podstate na Slovensku od roku 1993 petičné právo i právo na referendum neboli naplnené. Má to, samozrejme, aj subjektívne, ale i objektívne príčiny.
Dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť skutočnosť, že je tu skutočne podanie dvoch subjektov, ktoré významne vstupujú do kauzy, o ktorej je dnes reč, a to je podanie generálneho prokurátora, ktorý v rámci výkonu svojej funkcie aj prostredníctvom štruktúry prokuratúry vstupuje do priebehu činnosti aktivít orgánov činných v trestnom konaní. Nie je možné opomenúť túto skutočnosť. O podaní prokurátora, generálneho prokurátora Ústavný súd nerozhodol ani v predbežnom konaní, ani nerozhodol vo veci. Predmetom tejto kauzy, tohto návrhu generálneho prokurátora je výklad článku 102 písm. i) ústavy, podľa ktorého predseda vlády v zastúpení prezidenta republiky nemôže meniť už právoplatné rozhodnutie o udelení amnestie, môže len amnestiu udeliť. Predseda vlády v zastúpení prezidenta republiky takto konal a aj podľa skupiny poslancov, ktorá 17. 2. uplatnila návrh na Ústavnom súde, postupoval v rozpore s ústavou.
Je evidentné a priebeh tejto rozpravy jednoznačne dokázal, že tu je spor. Skupina poslancov nemôže podľa Ústavy Slovenskej republiky vykonávať svoj mandát podľa vlastného presvedčenia a podľa vlastného svedomia z toho dôvodu, že je v spore s predsedom vlády, že prapodstata veci, a to rozhodnutie o zrušení už udelenej amnestie, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Chcel by som preexponovať túto oblasť, ale ponúka sa do úvahy, že si predstavte, keby predseda vlády v zastúpení prezidenta republiky, ale aj nový prezident zasahoval do predchádzajúcich rozhodnutí svojho predchodcu a začal by odvolávať alebo odnímať generálske hodnosti, alebo, že by začal rozhodovať opätovne o tom, či niektorý pán docent si zaslúži profesúru, alebo si ju nezaslúži. Aký je rozdiel v použití ustanovení a tejto právnej logiky pri udeľovaní amnestie, ako aj pri reparácii, či vraj takzvanej oprave rozhodnutia svojho predchodcu? V tejto oblasti skutočne došlo k sporu a bolo by veľmi ústavné, bolo by veľmi aj morálne a etické, ak by Národná rada vyčkala na rozhodnutie Ústavného súdu.
Chcel by som ďalej uviesť svoj právny postoj pri texte tohto návrhu uznesenia a jeho zmeny, že sa vyskytuje skupina názorov, podľa ktorých Ústavný súd už nebude o tejto veci vo veci konať, pretože vraj po právoplatnom rozhodnutí Národnej rady už došlo k zániku sporu. Chcem len ubezpečiť, že existujú už predchádzajúce rozhodnutia Ústavného súdu, citujem napríklad uznesenie číslo 61 z roku 1996, podľa ktorého okrem iného Ústavný súd skúma, či tu je spor, či tu ide o výkon kompetencií príslušného orgánu a v tomto prípade jedna pätina poslancov má ústavné právo podať návrh a s týmto názorom skupiny poslancov, teda s jednou pätinou je Ústavný súd povinný sa zaoberať. A v tejto súvislosti je ďalšie rozhodovanie Ústavného súdu už prejudikované aj tým, že Ústavný súd skúma a rozhoduje aj preto, aby v budúcnosti k podobným nedochádzalo. Doterajšia prax Ústavného súdu, najmä publikovanie v rozhodnutí 61 z roku 1996, dáva plne za pravdu tomu, že je nevyhnutné, aby Národná rada zvážila svoje rozhodovanie v konkrétnej kauze, pretože tu je evidentný spor, aj keď menšiny, ale jednej pätiny skupiny poslancov, ktorá má ústavnú kvalitu. Táto ústavná kvalita je daná tým, že ústava umožňuje jednej pätine poslancov Národnej rady Slovenskej republiky obrátiť sa na Ústavný súd, tak ako to aj v uplynulom období dokazovala časť poslancov Národnej rady, ktorá v tomto čase pôsobila v opozícii.
Na záver mi dovoľte jednu výzvu. Vraciam sa k svojmu predchádzajúcemu vystúpeniu a skutočne by som odporučil okrúhly stôl, kde by sa vyjasnili tieto problémy, pretože sa rozhodnutím Národnej rady o vydaní pána poslanca Krajčiho vo veci referenda otvára eskalácia, sú ohrození ďalší poslanci Národnej rady v tej istej kauze, pretože sa angažovali ako primátori a starostovia, prípadne sa angažovali v kauzách referenda v uplynulom období. Ak by sme išli do právneho purizmu, je tu celá skupina a množina verbálnych deliktov, je tu ohrozená skupina žurnalistov, ktorí sa podieľali na verbalizovaní a podpisovali sa pod svoje skupiny názorov. Je tu skutočne ten názor, že vzniká v spoločnosti celý okruh sporov a do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu treba podľa mojej mienky počkať, tak ako sa to deje v právnom štáte aj v iných kauzách a v iných prípadoch. Ja želám členom a poslancom Národnej rady, aby skutočne vystupovali podľa svojho presvedčenia a svojho svedomia pri takom závažnom rozhodnutí pre budúcnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám, pán poslanec.
Ďalej vystúpi pani poslankyňa Belohorská, po nej pán poslanec Husár.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
milí hostia,
tak ako náš bývalý kolega pán poslanec Kočtúch kedysi hovorieval ctená opozícia, dovolím si predniesť na dnešnom rokovaní pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 144 a k tlači 145. Dávam procedurálny návrh na prerušenie rokovania o tlači číslo 144 a 145 na rokovaní 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a žiadam, aby Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podal Národnej rade Slovenskej republiky nový návrh po prerokovaní vo výbore doplnenom kompletným dôkazovým materiálom, ktorý pri rokovaní výboru v dňoch 15. a 16. februára 1999 chýbal, a členovia mandátového výboru do dnešného dňa s týmito spismi neboli oboznámení.
Vážení kolegovia, dovoľte mi oprieť tento môj pozmeňujúci návrh, tento môj procedurálny návrh o skúsenosť z doterajšieho nášho rokovania aj v pléne. Poznáte ma, môžem povedať, ako politického realistu. Beriem, že je vás viac, beriem, že v kvantite vyhrávate, ale neberte nám právo ako opozícii brániť svojho kolegu, a musím povedať, že my ako opozícia ponúkame v tomto prípade kvalitu. Skúste postaviť oproti našim cteným kolegom, či už pánu poslancovi Kandráčovi, pánu poslancovi Gašparovičovi, pánu poslancovi Brňákovi, pánu poslancovi Tkáčovi a iným, skúste ponúknuť recipročnú náhradu. Všetky naše vystúpenia sa opierali o jasnú reč zákona.
Nedá mi, aby som sa v tomto prípade skutočne nepozrela do zahraničia a nevidela súvislosti a nespojila tieto rokovania alebo neporovnávala s rokovaním v iných štátoch. Došlo k istým problémom v Spojených štátoch, ale musím povedať, že tam aj napriek tomu, že došlo k nejakej udalosti, proces, ktorý prebiehal, prebiehal s plnou vážnosťou na obidvoch úrovniach aj v kongrese, aj v senáte za prítomnosti všetkých generalít. Ja som sa tu opakovane pýtala: Kde je minister spravodlivosti pri rokovaní o takej závažnej kauze, kde je minister vnútra, kde generálny prokurátor, načo sme týchto ľudí volili? Povedzte mi, načo sú vo funkciách, ak prebieha takýto proces a oni nie sú zvedaví na to, aby si vypočuli, že tam, kde nedošlo k trestnému činu, tam, kde trestný čin nemá svoje naplnenie, a to už ste tu mali dokázané, tak tam chcete obviniť človeka, kde sa trestný čin nestal.
Chcete porovnať jeden štát s druhým, máme ho. Hovoríme o neuskutočnenom referende alebo o zmarenom referende. Ja som sa naschvál vo svojich vystúpeniach opierala o médium, ktoré nebolo naklonené Hnutiu za demokratické Slovensko, a tak si dovolím vám znovu zopakovať skutočne kvôli histórii a kvôli tomu, aby tieto veci vám boli pripomenuté a boli v zápise, rozhodnutie senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. mája 1997:
Zákonodarná moc v Slovenskej republike je upravená dvojakým spôsobom. Táto moc patrí nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj priamo občanom. Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda podľa článku 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti.
Bod 2. Príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o otázke uvedenej v I. časti písm. b) vo štvrtom bode rozhodnutia odporuje § 2 ods. 3 zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, ktorým sa podľa článku 100 upravuje ústavný režim spôsobu vykonania referenda.
Páni, je tu rozhodnutie Ústavného súdu. V materiáloch, ktoré sme my mali predložené na také závažné obvinenie a vydanie nášho kolegu, neboli iné materiály, ktoré obsahujú napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu. Dovolím si citovať pána Kováča mladšieho. Pán Kováč mladší protestuje proti slovám pána premiéra Mečiara: Bol by som rád, keby pán Mečiar nezabúdal na prezumpciu neviny aj v prípadoch, keď špiní prezidenta Slovenskej republiky a moju osobu. Vtedy pán predseda, predseda, prezumpcia neviny neplatí? Ja sa to teraz pýtam vás, kolega, jeho ústami: Platí prezumpcia neviny alebo neplatí? Obvinili sme človeka, ktorý pracoval v podmienkach, v akých pracoval, z niečoho, čo nespáchal? Nezabudnite, že koleso dejín sa točí tak, že dnes ste to vy, zajtra to môžeme byť my. Zavdávate skutočne jednu príčinu pre možno budúce nezhody v tomto parlamente, a pritom aj v otázke voľby prezidenta, priamej voľby prezidenta občanmi, vážení páni, možno bolo treba trošku pochopenia aj z vašej strany, aby ste boli navrhli kandidáta alebo aby ste sa posadili k rokovaniu o tomto kandidátovi, aby prezident mohol byť tu zvolený.
Dovolím si preto sa týmto spôsobom obrátiť aj na občanov v regiónoch, kde dnes máme 40-percentnú nezamestnanosť, aby si uvedomili, že tento vtip, ktorý sme im ponúkli, stojí, bude stáť 80 - 100 alebo podľa niektorých expertov som počula až 200 miliónov korún. Verte mi, že tieto peniaze sa dali použiť iným spôsobom.
Prosím pána kolegu, aby si sadol na svoje miesto, tam je jeden gombíček, ktorým sa môže prihlásiť do debaty a diskusie a vyprosím si, aby zasahoval do môjho vystúpenia.
Chcem povedať, že o otázke prebiehajúceho referenda, o otázke nášho vstupu do NATO, vážení páni a vážené dámy, by sme sa mali zamyslieť nad inými skutočnosťami, či spĺňame predpoklady na tento vstup. A tu mi iste dajú za pravdu vojaci, že jednoducho ochrana utajovaných skutočností je jeden z najzávažnejších predpokladov splnenia a podpisovania tejto dohody. Včera sme si vypočuli vo vašich a v našich vystúpeniach rôzne argumentácie. Išlo o argumentácie, napríklad o povolenie alebo prerokúvanie, alebo neprerokúvanie kauzy kuchynského letiska, a teda prítomnosti amerických letcov na území Slovenskej republiky, či to malo byť a či to nebolo, a to už bolo dohodnuté predchádzajúcou vládou. Áno, ja viem o tom, že tie rokovania boli, ale vysvetlite mi dôvod, prečo potom nemohol prísť niekto z terajšieho ministerstva obrany, pán minister, prečo nám tu nemohol dať túto zmluvu na schválenie alebo nám aspoň vysvetliť, že nie je obava a vysvetliť to v prvom rade občanom, nie čakať až na tieto reakcie.
Vážení páni, pri otázke nášho vstupu do NATO budeme hovoriť aj o takzvanej civilnej kontrole armády, čiže tam potom sa nemôže kandidát na prezidenta usmiať a povedať, že on nerozumie tejto problematike, lebo bude robiť veliteľa ozbrojených síl. Civilná kontrola armády práve zdôrazňuje a všetky vojská, ktoré sú členmi NATO, myslia na tento aspekt. Možno by tu mali vojenskí experti povedať, či práve letisko v Kuchyni je výhodné, ktoré sa nachádza v trojuholníku vlastne troch štátov, a mohli by vysvetliť nám civilom, aká je otáčka stíhacieho lietadla, či nemôže dôjsť k nalietavaniu na územie inej republiky z nášho územia. Takže možno v rámci práve tejto civilnej kontroly armády sme si mali tieto veci predebatovať tu spolu, a nie dávať za vinu zmarené referendum, že tam sme chceli dokázať, že nechceme do NATO vstúpiť.
V našich vystúpeniach sme sa zamerali, predovšetkým my opoziční politici, na ochranu svojho ministra a ja sa tomu ani nedivím, že vy ste nevystupovali, pretože dovolím si pripomenúť možno tiež kvôli...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalej prosím pána poslanca Husára s pozmeňujúcimi návrhmi. Po ňom vystúpi pán poslanec Hudec.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
v zmysle § 29 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam tento pozmeňujúci návrh.
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky rozhodla, že nevydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho.
Použil som vzhľadom na to, čo sa včera v tomto parlamente odohrávalo, vo svojom pozmeňujúcom návrhu návrh pre absolútnu väčšinu z vás extrémny a na rozdiel od mojich kolegov som nenavrhoval prerušenie rokovania o tomto bode programu z jednoduchého dôvodu, že viem, že chcete a musíte rozhodnúť dnes. Ak Národná rada chce a musí rozhodnúť dnes z toho, čo v tomto parlamente za uplynulé dni odznelo, ak Národná rada nechce stratiť posledné zvyšky puncu pred občanmi tohto štátu, nemôže rozhodnúť inak, ako som v pozmeňujúcom návrhu odporučil. Prečo? Pretože napriek mnohým apeláciám nebola doriešená najzákladnejšia vec. Ak by som pripustil a absolútne pripustil, že všetkého toho, z čoho je obviňovaný, sa Gustáv Krajči dopustil, nebola týmto parlamentom ani imunitným a mandátovým výborom doriešená principálna, fakticky základná vec vo vzťahu k osobe Gustáva Krajčiho, a to je jeho stíhateľnosť z dôvodu právoplatne a zákonne udelenej amnestie.
Nebudem opakovať to, čo tu odznelo na adresu jej reparácie či zrušenia. Všetci, všetci právnici, neprávnici, pomaly ešte aj kominári v tomto štáte vedia, že ide o právny paškvil, že ide o akt nepráva. Ale paradoxom je práve skutočnosť, že na jednej strane obviňujeme a chcete súdiť exministra Krajčiho za to, že konal spôsobom, ktorý mu zákon nedovoľuje. Paradoxom na druhej strane je skutočnosť, že nad tým, že premiér Dzurinda konal spôsobom, ktorý mu zákon nedovoľuje, prechádzame mlčky bez povšimnutia alebo s ironickým úškrnom. Ak sú toto tie pevné a nezvrátiteľné základy právneho štátu Slovenskej republiky, sú to základy, ktoré zoberie nieže povodeň, ale najbližší silnejší jarný dážď.
Vážené kolegyne, kolegovia, rozprava ma osobne presvedčila o tom, čo som včera hovoril. Celá táto kauza je - a naozaj úprimne hovorím, že klobúk dole - perfektnou inscenáciou a scenárom, ktorý sa začínal veľmi ďaleko a veľmi dávno, a je súčasťou veľmi premysleného psychologického nátlaku a spôsobu likvidácie Hnutia za demokratické Slovensko. A nehovorili o tom iba poslanci opozície. Veľmi vecne a zrozumiteľne túto skutočnosť potvrdil pán kolega Osuský. Ak som včera hovoril vo svojom vystúpení o kauzalite, o účelovom a pripravenom spájaní a nadväznosti protizákonnej otázky položenej v prílohe v nadväznosti na zlúčenie dvoch referendových iniciatív do jedného referenda, pán kolega Osuský mi to tu a nám všetkým potvrdil, doslova a do písmena v rozprave povedal: My, keď sme zakladali petičný výbor, sme veľmi dobre vedeli, čo bude nasledovať. A vedeli sme aj o tom, že Mečiar udelí amnestiu. Ak v tomto čase pán Osuský a petičný výbor vedeli, čo bude nasledovať, potvrdzuje to bezvýhradne absolútne moje včerajšie slová o tom, že Gustáv Krajči vliezol do pasce, do ktorej boli dva vchody, ale žiaden východ. Do tejto pasce nevliezol naivne. Vliezol do nej v snahe, v čase, keď sa mal rozhodovať konať skutočne podľa svojho vedomia a svedomia. A či sa bude toto svedomie ozývať aj v tých, ktorí vlastne zdôvodnenie výroku Ústavného súdu pustili von v takejto dôležitej kauze s časovým odstupom, neviem povedať. Malo by sa však predovšetkým ozývať v nás. Malo by sa ozývať aspoň trochu v tých, ktorí, pripusťme to, lebo je to pravda, vlastne dnes svojím spôsobom už robia sudcov.
Včera som vás požiadal, že ak sa tú novodobú slovenskú Antigonu rozhodnete zamurovať, aby ste ju zamurovali aspoň tak pevne ako Kreon Antigonu. A toto je skutočnosť, na ktorú tu poukazujú viacerí moji kolegovia, ktorej sa ja osobne bojím najviac. Podvedome cítim, že nekonáme dobre. Podvedome cítim, že sa snažíme zo Slovenska urobiť druhú Sicíliu, kde budú mať moje deti a vaše deti napísané bielou kriedou v čiernom komíne, na koho sa vzťahuje vendeta. Pretože aj v tomto prípade ide o vendetu. Ak hlasovanie dopadne tak, ako predpokladám, vážené kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, nezabudnite sa pri návrate domov pochváliť svojej manželke, svojim deťom, že ste vykonali dobrú, poctivú robotu. Určite to povie svojej manželke a svojim deťom aj Gustáv Krajči.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej vystúpi pán poslanec Oberhauser vzhľadom na to, že pán poslanec Hudec nie je v rokovacej sále. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Sabolová.
Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser s pozmeňujúcim návrhom k uzneseniu.
(Hlasy z pléna.)
V poriadku, pán Oberhauser sa vzdáva poradia.
Prosím, pani poslankyňa Sabolová. Konštatujem, že pani poslankyňa Sabolová tiež nie je v rokovacej sále. (Hlasy v sále.) Áno, pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, vystúpte s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Po pani poslankyni Sabolovej vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.