Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková, chcel by som vás poprosiť, aby ste reagovali na ostatného rečníka s faktickou poznámkou.
Poslankyňa A. Malíková:
Reagujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nereagujete s faktickou poznámkou.
Poslankyňa A. Malíková:
... že ide o politický proces presne v duchu politiky revanšu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, že naozaj nebolo od vás korektné, keď ste zobrali čas pani Malíkovej, ale to je váš problém.
Ja by som chcela k vystúpeniu pána poslanca Drobného povedať len jednu vec. Hovoril v podstate o mechanizme, o mašinérii, ktorá sa spustila v päťdesiatych rokoch. Hovoril o konštruktéroch, hovoril aj o tom, že konštruktéri, tak ako to býva - a história to potvrdzuje -, konštruktéri zla obyčajne na tú svoju vymyslenú konštrukciu aj svojím spôsobom doplatia. Myslím si, že to, čo tu hovoril pán Drobný, naozaj netreba nejako bližšie analyzovať, ale naozaj by si to mali uvedomiť aj tu prítomní poslanci vrátane pána poslanca Šlachtu.
Ja si vyprosujem, aby tu pán poslanec Šlachta hovoril, že my nemáme právo porovnávať sa s ľuďmi z päťdesiatych rokov...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, nemôžete reagovať na pána poslanca Šlachtu.
Poslankyňa M. Podhradská:
Môj otec v päťdesiatych rokoch sedel vo väzení, prosím, pán poslanec Šlachta. Ja by som sa chcela spýtať, akým právom...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, máte slovo.
Zapnite pána poslanca Cabaja. Pán poslanec Cabaj bol posledný prihlásený s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, asi zle čítate poradie, pretože je tam napísaný pán poslanec Oberhauser, ale to je váš problém. Keďže ste mi slovo dali, tak ho využijem. Chcem len kolegovi profesorovi Drobnému povedať, že on síce dobre myslel a mieril niekde svoje výroky, ktoré hovoril v mnohých príkladoch a na ktoré upozorňoval. Ono viacerí síce hovoria, že je lepšie, keď to svedomie majú zakryté, a preto tu bol taký šum a také rozprávanie, jednoducho poslanci neboli ochotní počúvať.
Stále sa tu hovorí o jednej veci. My nejdeme rozhodovať o vine, my nejdeme rozhodovať o nevine a niečo podobné. Vážení, ak je tu jedna politická objednávka, o ktorej sa tu celý čas hovorí, kauza referendum je výsostne politická záležitosť. Ak sa v článku 78 ústavy hovorí, že "poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené" - chcete povedať, že pri tejto politickej kauze máme mať istotu, že to ďalšie pokračovanie, ktoré bude nasledovať v takzvaných nezávislých súdoch, bude presne podľa tých pravidiel a predpisov, ktoré majú byť splnené? Keď je tu raz daná politická objednávka a politická tlačenka, že rozhoduje koaličná rada, kto bude ďalej rozhodovať v takzvaných nezávislých súdoch? Ako to pôjde ďalej? Tak preto z tohto dôvodu je pre tento parlament nevyhnutné, aby zložil maturitu a povedal si, akým spôsobom bude pokračovať. Toto je politická záležitosť, či si to niekto chce uvedomovať, alebo nie. Bez ohľadu na to, že o tom rozhodli nejakí štyria bossovia, ktorí sedia v koaličnej rade, a povedali, že bude to takto. Páni poslanci, máte možnosť sa ukázať, či ste poslanci, alebo vykonávatelia...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Husár ako ďalší v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Tkáč.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pekne by som vás prosil, ukončil som možnosť prihlasovania sa s faktickými poznámkami pánom poslancom Cabajom.
(Reakcia z pléna.)
Pánom poslancom Cabajom, žiadne iné mená v tom čase na tabuli neboli.
Nech sa páči, pán poslanec Husár.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Husár, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia tu v sále...
(Hlasy z pléna.)
Prepáčte, prosím, dohodnite sa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár, máte slovo, nech sa páči.
(Hlasy z pléna.)
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, o pokoj v rovacej miestnosti.
Ja som vyhlásil možnosť prihlasovania sa do rozpravy...
Pokoj, pán poslanec Cuper!
... pánom poslancom Cabajom. Myslím, že sme si jasne rozumeli.
Ak bol pán poslanec Oberhauser pred pánom poslancom Cabajom, nech sa páči, dajte ešte slovo pánu poslancovi Oberhauserovi ako poslednému s faktickou poznámkou. Po ňom vystúpi pán poslanec Husár.
Pán poslanec, prosím o trošku trpezlivosti.
Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám, že ste mi udelili slovo, lebo si myslím, že nie je na škodu, keď sa urobí chyba, že sa prizná, že k nej došlo. Veď to nie je naozaj nič, čo by nebolo neriešiteľné.
Pán poslanec Drobný hovoril o politických procesoch a mnohí sa pozastavovali na tým, prečo hovorí o päťdesiatych rokoch a takto ich charakterizuje. Iste tie hrôzy, ktoré sa stali, a tie následky, ktoré mali politické procesy, sú neporovnateľné s tým, o čom sú dnes diskusie pána poslanca Krajčiho. Ale ide o to, aby sme z týchto politických procesov si urobili určitú analýzu a pozerali, aké vlastne okrem tých systémových prvkov, ktoré som už spomínal, aké procesné charakteristiky boli v týchto procesoch. Rozhodnutie vždy predchádzalo oveľa skôr a hovorilo sa, že trestný čin sa vykonal bez toho, že by boli vykonané vyšetrovania, že by došli súdy k takýmto záverom. To bolo jedna z prvých charakteristík politických procesov. Len čo tí, čo dopredu hovorili o trestnom čine a dostali sa k moci, začali až následne zhromažďovať dôkazy o trestnej činnosti. O vine sa rozhodovalo vždy v politickom grémiu, politické strany, a nie súdy rozhodli, že k trestnému činu došlo. Takisto boli účelovo vyberaní vyšetrovatelia, ktorí potom zhromažďovali vlastne naordinované výsledky trestných činov. Čiže toto sú procesné charakteristiky politických procesov, ktoré sa prejavujú aj v prípade posudzovania...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Husár je ďalší v rozprave.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia tu v sále i tí doma v pyžamách,
a vážená Markíza,
myslím toto oslovenie úplne úprimne, lebo si vážim, že ste tu v čase, keď tu nesedia ani poslanci.
Dovoľte mi, aby som sa vrátil na začiatku trošku do histórie, ale nie k päťdesiatym rokom, len do roku 1963. V tomto roku Martin Luther King vo svojom známom liste z väzenia, keď sa prihlásil ku Gándhího myšlienkam, okrem iného napísal: "Je absurdné a podlé používať nemorálne prostriedky na dosiahnutie morálnych cieľov." Tieto slová sú tak zrozumiteľné, že si nevyžadujú žiaden ďalší komentár. Ja ho nechcem ani robiť, ja k nemu urobím iba krátky slovenský aktuálny dôvetok. Je ťažké žiť v štáte, v ktorom sa porušujú zákony, ale je skoro nemožné žiť v štáte, v ktorom sa zákony porušujú pod heslami reparácie práva a reparácie morálky.
Vážení priatelia, nechcem urážať a nechcem sa dotýkať nikoho z vás. Som presvedčený, že v tejto snemovni je veľmi veľa ľudí, ktorí majú čestné a morálne politické ciele. A myslím si to, napríklad v otázke vykorenenia boľševizmu, veľmi úprimne a poctivo aj o pánu Palkovi, ktorý za to znáša z jednej a druhej strany toľko atakov. Ale pripomínam i tejto skupine ľudí, sám sebe, tú myšlienku, ktorú Gándhí povedal pred 36 rokmi: "Používanie nemorálnych prostriedkov na dosiahnutie morálnych cieľov bolo, je a bude amorálne. Na tom nemôžeme zmeniť nič." Tradícia vzťahu práva a morálky je taká stará ako samotná civilizovaná spoločnosť. A klasický konflikt Kreona a Antigony je dodnes modelom konfliktu povinnosti práva a morálky - alebo ak chcete jednoduchšie -, konfliktom dvoch povinností.
A právnici sediaci v tomto parlamente i každý, kto je v tejto kauze trochu orientovaný, pri troche poctivosti a chcenia by museli priznať, že v celej kauze Krajči nejde o nič iné ako o konflikt dvoch povinností. Povinnosti podľa § 30 zákona číslo 564/1992 Zb. o vykonaní referenda a povinnosti uloženej v ústave v článku 2 a článku 112 štátnemu orgánu, teda povinnosti nedovoliť, aby sa v takom významnom inštitúte, ako je referendum, rozhodovalo o protizákonnej otázke. Pretože to, že táto otázka je protizákonná v čase, keď sa exminister Krajči rozhodol konať tak, ako konal, bolo jasne a zrozumiteľne rozhodnuté.
V tejto súvislosti sa tu však vynára hneď na začiatku niekoľko otázok. Boli autori tejto otázky tak právne negramotní, že nevedeli, že podsúvajú národu protizákonnú otázku? Alebo naopak, boli až takí gramotní, že to veľmi dobre vedeli a bolo to zámerom? Čo týmto zámerom sledovali? Vyvolanie napätia, enormného napätia medzi vládou, ministerstvom a občanmi? Hovorím to preto, že referenda sa okrem sympatizantov terajšej vládnej koalície chceli zúčastniť aj mnohí a absolútna väčšina sympatizantov HZDS. Z jednoduchého dôvodu. Aby už ľudia s podobnými charakterovými a morálnymi vlastnosťami ako Kováč starší na prezidentskom kresle nikdy nesedeli.
A pýtam sa ešte ďalej. Čo sa malo docieliť tým, ak by bolo referendum o tejto otázke dopadlo kladne? Vyvolanie absolútneho napätia medzi parlamentom, medzi Ústavným súdom a občanmi a deštrukcia týchto orgánov? Presné odpovede na tieto otázky vedia dať iba tí, ktorí písali scenár. Ale ak máme spravodlivo posúdiť, prečo kauza Krajči vznikla, ja sa pokúsim dať odpovede aspoň na niektoré z nich. V prvom rade sa domnievam, že všetky okolnosti prípadu, že autori otázky vedeli veľmi presne, že je protizákonná a takto ju konštruovali úmyselne. V druhom rade sa domnievam, že spojenie dvoch samostatných referendových iniciatív bolo účelové a bolo súčasťou tohto scenára, pretože v opačnom prípade samotná, takto postavená otázka strácala svoj zmysel.
Páni, napriek úsmevom, kauzalita v týchto veciach je dnes taká jasná, že je až zarážajúce, že sme ju nevideli tak isto ako občania v čase, keď sa tieto veci diali. A dovolím si tvrdiť, že predovšetkým hlavný aktér, ktorý urobil rozhodujúce kroky, exprezident Kováč je vlastne zdrojom všetkého zla. Prečo? Ak vychádzam z právnej skutočnosti, že prvým predpokladom platného referenda je účasť nadpolovičnej väčšiny voličov-občanov na referende, je potom právne nesporné a jednoznačné, že to bol práve exprezident Kováč, kto spôsobil občanom škodu na ich neodňateľnom práve, či sa chcú vážne a slobodne zúčastniť na rozhodovaní o otázkach verejného záujmu, a to účelovým a alogickým spojením dvoch významných, ale absolútne nesúvisiacich otázok verejného záujmu.
Vážení priatelia, logika hovorí jednu primitívnu pravdu. Zákon nevylučuje, aby referendum obsahovalo niekoľko otázok, ktoré vecne logicky a obsahovo súvisia, ale včleniť medzi tri otázky o vstupe do NATO štvrtú o priamej voľbe prezidenta by mohol pán prezident Kováč za predpokladu, že priama voľba prezidenta by bola jednou z podmienok na vstup do NATO. A ak si pamätám, ani NATO, ani pán Johnson nič podobné nevyžadoval, aspoň nie nahlas.
A preto nadväzujem ešte na skutočnosť, ktorú tu už povedala pani kolegyňa Podhradská. Prvé a základné právo občana v súvislosti s výkonom referendového práva je právo vyjadriť svoj negatívny postoj k referendovej otázke už tým, že sa na referende nezúčastní. Toto je neodňateľné a základné a prvé právo občana. Toto právo si občan môže slobodne uplatniť iba za predpokladu, ak ten, kto právo aplikuje, ho nepostaví pred dilemu, že ak sa chce zúčastniť rozhodovania o vstupe do NATO, musí sa zúčastniť aj rozhodovania o priamej voľbe prezidenta a naopak.
Pretože musím končiť, končím tým, čím som začal. Som úprimne presvedčený, že v kauze Krajči naozaj ide o konflikt dvoch povinností. Je na vás, aby ste rozhodli, je to skutočne len na vás. Bude však pre Európu prinajmenšom trápne a pre Slovensko tragické, ak rozhodnete tak, že urobíte z Krajčiho novodobú slovenskú Antigonu. Keď to urobíte, potom ho však zamurujte aspoň tak dôsledne, ako zamuroval Kreon Antigonu, lebo onedlho začnú aj múry vašich väzení praskať, a tí, čo spoza nich vyjdú, budú ešte nemilosrdnejší, ako ste vy dnes. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci na svetelnej tabuli. Pani poslankyňa Halušková je ako posledná. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Delinga, nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, ostro protestujem voči vášmu rozhodnutiu, že ste mi neumožnili faktickú poznámku. Prosím, rozmýšľajte, prečo ste tak urobili, pretože si myslím, že ja som zároveň, keď vy ste chceli predniesť ukončenie, stlačil svoje prihlásenie a ja za to nemôžem, že technika nedobehla vás, ale v tomto prípade dobehla mňa.
Ale chcem teraz povedať k veci, že to, čo tu odznelo jednak dvomi ostatnými rečníkmi, je potrebné zákonite podporiť, pretože za pravdu treba tisíckrát vystupovať a tisíckrát ju obhajovať. A ja som tu preto postavený, aby som ju obhajoval a aby som nedopustil, aby sa tej pravde nedostalo zadosťučinenia, pretože tí, ktorí tu hovoria, že tu nehovoríme pravdu alebo že tu hovoríme nezmysly, demagógie, tak to nie sú vecné argumenty. Vecné argumenty sú v tom, čo povedali naši poslanci právnici. A ja ich plne podporujem a myslím, že to podporia aj občania vonku.
To, čo je napísané v správe, ktorú predložil mandátový a imunitný výbor, nie je dostatočné na to, aby som sa mohol rozhodnúť v tejto veci tak, aby som bol skutočne presvedčený, že hlasujem za pravdu. Preto neustále budem tu hovoriť, že treba došetriť tieto veci mandátovým a imunitným výborom a treba túto schôdzu prerušiť a treba nám tieto veci znovu a znovu dať zreteľnejšie najavo. Samozrejme, že vy sa tomu absolútne všetci bránite, pretože to nechcete.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga, chcem vás len ubezpečiť, že som nemal ani v najmenšom úmysle vám neumožniť vystúpiť vo faktickej poznámke. Skutočne som povedal, pán poslanec Cabaj bol posledný prihlásený rečník s faktickou poznámkou. Všetci ostatní sa prihlásili až potom, keď som uzavrel možnosť ďalšieho prihlásenia s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
dôrazne protestujem proti nedemokratickým praktikám, ktoré uplatňujete pri dnešnom vedení schôdze. Nedivím sa, že Strana demokratickej ľavice nepodporila váš hanebný návrh na zmenu rokovacieho poriadku, aby ste umlčali poslancov tohto parlamentu. To kvôli histórii.
Chcem vám ako právnikovi pripomenúť to, čo vám chcel pripomenúť pán profesor Drobný, ale ste nám nedali možnosť, aby som pretlmočil jeho reč do právnickej reči, ale aj pána poslanca Husára, že nikto si nemôže svoje postavenie zlepšiť protiprávnym konaním. Ani vy, všetci poslanci opozície, si nemôžete zlepšiť vaše politické postavenie tým, že budete protiprávne vydávať pána poslanca a bývalého ministra vnútra Krajčiho na konanie, aby sa ním zaoberal nestranný súd, ktorý nie je nestranným súdom, aby sa tým zaoberali dve dámy, ktoré nevedeli, čo podpísali, takže dopúšťali sa protiprávneho konania. A vy toto konanie schvaľujete. Toto hovoril veľký rímsky právnik Ulpianus vo svojich digestoch. A treba si to zobrať k srdcu. Je to veľká pravda. Ja viem, že Ulpiana nechal cisár Kaligula za to popraviť. Ale historické pravdy práve preto zostávajú pravdami, že sú pravdami. A ak budete takto pokračovať aj naďalej, ja si myslím, že naozaj dospejeme k tomu, že nie tie dve strany, ktoré spomína pán Čarnogurský a pán Šimko, ale aj ďalší spred dvoch rokov, ktorí tu vystupovali...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rusnák, nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za slovo.
Chcem predovšetkým oceniť korektné vedenie tejto schôdze pánom Hrušovským, preto aj ja som bol pred chvíľou prihlásený, nedostal som sa k slovu len preto, že som sa neskoro prihlásil.
Vážení poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, už tretí deň tu hovoríte o morálke krásne slová. A aké sú činy? Pred chvíľou som bol svedkom, keď poslanec HZDS Peter Baco fyzicky napadol nášho kolegu Ľubomíra Andrassyho, udrel ho do tváre, mám na to ďalších svedkov. Týmto činom ste ma osobne presvedčili, vážení, čoho všetkého ste v HZDS schopní. To celkom úprimne hovorím. Aj dnešné organizované protestné zhromaždenie má znak násilia podobné tomu, ktorého sa pán Baco pred chvíľou dopustil. Žiadam túto ctenú snemovňu, aby tento nehorázny čin pána Baca odsúdila.
Ďakujem. (Potlesk.)
(Ruch a prejavy nesúhlasu v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bohunický - ďalšia faktická poznámka.
Poslanec P. Bohunický:
Vážená snemovňa,
chcem doplniť vec a kauzu medzi demokraciou a diktatúrou. Vážení kolegovia, som šokovaný zo skutku kolegu poslanca Baca. Bezdôvodne, najprv opĺzlo slovne a potom aj úderom do tváre nášho kolegu Andrassyho znesvätil pôdu tohto parlamentu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokojne, panie poslankyne, páni poslanci.
Poslanec P. Bohunický:
Som zhrozený z konania pána poslanca Baca. Začína rozhodovať sudca Lynch. Pán Baco zobral spravodlivosť do svojich rúk, opĺzlo nadáva a bije poslanca, kolegu, ktorému by mohol byť otcom. Myslím otcom vekom, ale nie výchovou.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.
Poslanec T. Galbavý:
Ďakujem za slovo.
Vážený senát,
prepáčte, pán predsedajúci, že som sa pomýlil, lebo mám stále pocit, že som na súde. Mám trošku obavy, pretože nebijú sa tu len novinári, redaktori, už sa tu bijú aj poslanci. Skutočne mám z toho obavy. Ale i napriek tomu som odvážny a budem reagovať na pána poslanca Husára.
Pán poslanec Husár, vy ste tu pred chvíľočkou povedali veľmi krásnu vetu. Nie som taký vzdelaný natoľko v hĺbke dejín. Spomenuli ste veľkého bojovníka proti národnostnej a rasovej nenávisti, čo je vám momentálne blízke, Martina Luthera Kinga. Vetu, ktorou ste operovali v prípade zbavenia imunity poslanca Krajčiho, som si zapísal. Povedali ste, citujem: "Je absurdné používať podlé, nemorálne prostriedky na morálne ciele." Ja vám ďakujem, že ste priznali, že zbavenie imunity pána poslanca ste nazvali sám morálnym cieľom. Ja vám ďakujem.
Ešte sa chcem prihovoriť, pán predsedajúci, za môjho priateľa Jána Cupera, či by ste mu nemohli udeliť výnimku aspoň dve faktické poznámky do foroty, pretože je to skutočne nespravodlivé voči jeho osobe. Viete sám dobre, že vždy držal rekord, bol na prvom mieste vo faktických poznámkach. A z tohto dôvodu sa prihováram a trvám na tom, aby Jankovi Cuperovi boli udelené najmenej dve faktické poznámky. Lebo nie je spravodlivé, my sme sa dohodli v poslaneckom klube, že jeden poslanec a desať poslancov HZDS bude reagovať. Takže to je vďaka za to.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší bol prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Moric. Vzdáva sa faktickej poznámky.
Pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
chcem reagovať na pána Husára, pretože trochu sa nejako pletú v jednotlivých vyjadreniach veci v súvislosti s referendom. Už som tu spomínal, že bol som ten, kto predkladal návrh uznesenia, aby bolo prijaté referendum o vstupe do NATO s tromi otázkami. Nebudem hovoriť o celej tej rozprave, ktorá tu prebiehala, len ma tak veľmi prekvapuje, že jednotliví predstavitelia súčasnej vládnej kolácie už prekrúcajú fakty, ako to skutočne bolo. Polemizujú teraz o tom, že my sme boli tí, ktorí zabránili, aby mohli občania v referende sa vyjadriť o vstupe do NATO. Konkrétne to bol napríklad pán Kanis.
Pokiaľ si dobre pamätáte, tie tri otázky, ktoré parlament prijal a za ktoré súčasní predstavitelia vládnej koalície nehlasovali, boli skutočne na hlasovacom lístku. Ale vystúpenie piatich predsedov politických strán, ktorí vyzvali občanov, aby sa nezúčastnili, bolo farizejstvom. A to z jednoduchého dôvodu. Na jednej strane kričali, ako chceme ísť do NATO, na druhej strane skôr si hájili svoju problematiku, ktorá bola o priamej voľbe prezidenta. Takže či si to niekto chce uvedomovať, alebo nie, ale takýmto spôsobom sa to odohralo.
To, že v Ústrednej referendovej komisii veľa polemizovali a viac robili potom už na politickú objednávku, za to ja nemôžem. O tom by mohol hovoriť pán predseda, sedí tu medzi nami. Ale pokiaľ viem, tam boli pripravené aj tri návrhy hlasovacích lístkov. Jeden bol, kde boli tri otázky o NATO, jeden bol samostatný, kde bola riešená otázka priamej voľby prezidenta, pretože ten návrh, ktorý sa riešil týmto referendom, bol pôvodne predložený aj v parlamente. A návrh na vypísanie referenda v parlamente...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Husár vo svojom vystúpení vlastne znovu zhrnul všetky základné fakty, všetky základné komponenty celého toho procesu, ktorý sa týkal referenda, a zdôvodnil z hľadiska minulej vládnej koalície, prečo takto chápané referendum bolo zákonné. Strana demokratickej koalície nám predložila svoju verziu, ktorá je v predkladacom materiáli, tlač číslo 164, či Slovenská demokratická koalícia, prepáčte. Bolo by lepšie, keby ste sa volali Strana demokratickej koalície. Ale jednoducho vy ste predložili svoju koncepciu svojej politickej pravdy. Žiaľ, treba povedať, že sme tu však mnohí, ktorých sa netýka tento váš spor. Ja by som naozaj tu chcel podčiarknuť, že vy chcete len preto, že teraz máte silu viacej hlasov presadiť svoju politickú pravdu a o nič iné tu nejde. Ale spor je mŕtvy, prezident sa ide voliť priamo, do NATO teraz momentálne aj tak nás neprijmú, a pracujete na tom, aby nás prijali. Čiže spor je absolútne mŕtvy. Tu sú vážne problémy, ktoré ľudia chcú, aby sa riešili, ale vy nechcete tieto problémy riešiť, vy chcete vyhrať svoj rok starý politický spor.
Ja by som sa chcel spýtať tých ostatných strán, či je to v koaličnej dohode, že vám priznajú túto pravdu, alebo či by sme naozaj sa nemohli pozrieť, či to nie je v nejakej tajnej časti koaličnej dohody. A keď to nie je, hlasujme rozumom, prestaňme sa zaoberať politickými spormi a poďme riešiť vážne problémy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledná faktická poznámka - pani poslankyňa Halušková.
Poslankyňa J. Halušková:
Ďakujem za slovo.
Vážení kolegovia, nebudem sa vyjadrovať k ostatnému vystupujúcemu v rozprave, ale chcela by som sa dotknúť ešte incidentu, ktorý sa tu odohral v bufete a bola som jeho svedkom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, žiaľ...
Poslankyňa J. Halušková:
Je to k tomu, čo tu padlo, prosím vás pekne, a vôbec to nie je menej závažná otázka. Viete čo, keď som išla do parlamentu, vedela som, že to nie je prechádzka ružovým sadom. Môžem vám povedať, že nie som žiadna citlivka. Ale to, čo sa tu odohralo, by ste sa mali nad tým zamyslieť, prosím vás, aj vy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, nereagujete faktickou poznámkou na ostatného rečníka.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč je ďalší v rozprave.
Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
nie som robot, aby som obišiel to, čo sa stalo pred chvíľou. Ak sa tento incident stal tak, ako sme to počuli, je potrebné sa pánu poslancovi Andrassymu ospravedlniť. Ak sa stal ten incident inak, ako som to počul vzadu, že tam koaličný poslanec, povedal by som, natiahli ruku, tak by som prosil, aby sa to vyšetrilo, pretože k takej závažnej veci, o ktorej teraz rokujeme pod týmto vplyvom tejto kauzy, sa veľmi ťažko vyjadruje. Pretože nie som robot, nemôžem sa k tomu poriadne vyjadriť.
Dovoľte mi, aby som poprosil o poriadok v sále.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, aby ste nerušili pána poslanca Tkáča. Páni poslanci, ak chcete diskutovať, tak choďte mimo rokovacej miestnosti. Nerušte rečníka, ktorý vystupuje v rozprave.
Prosím, dajte pánu poslancovi Tkáčovi 10 minút rečníckeho času.
Pán poslanec Maxon, pán poslanec Rusnák, choďte von si vydiskutovať, ak máte nejaký problém.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Dovoľte mi, aby som v úvode povedal jednu poznámku možno príliš populistickú alebo príliš ľudovú, ale chcel by som si ako právnik pripomenúť z minulosti svoj pobyt na športovom zápase, keď na rozhodnutie rozhodcu mnohí diváci pískali, a boli ich tisíce, a tak som sa v duchu sám seba ako právnik opýtal, či títo diváci mali niekedy v živote v rukách futbalové pravidlá. To isté platí aj vo vyššom stupni abstrakcie, nielen v tomto parlamente, ale aj pri posudzovaní celej kauzy referenda, či ľudia, ktorí vyjadrujú súdy, závery, ale aj odsúdenia, ale či aj naši poslanci, ktorí sedia v tejto sále, mali v rukách ústavu, spoločne s touto ústavou či mali rozložené na stole všetky právne predpisy týkajúce sa petičného práva, práva na referendum, či mali pred sebou plné texty, opakujem ešte raz, plné texty rozhodnutí Ústavného súdu a na druhej strane či mali v rukách aj rozhodnutie Najvyššieho súdu.
V tejto súvislosti by som sa chcel spýtať, kto z pánov poslancov si prečítal návrh mandátového a imunitného výboru na uznesenie, pretože tento návrh je z právnej stránky neuveriteľne zlý. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti skomentoval právnu stránku veci, pretože o inú tu nejde.
Celá otázka referendového práva, a to sa už opakuje z faktickej poznámky, si vyžaduje komplexné a systémové riešenie v podmienkach Slovenskej republiky. Sú tu poslanci, ktorí pracovali veľmi aktívne proti bývalému režimu ešte pred novembrom 1989. Ste tu poslanci, ktorí ste pracovali v parlamente na začiatku roku 1990. Dáte mi za pravdu, že predpisy o petičnom práve, o práve združovacom, o zhromažďovacom aj o referende a o ďalších sú predpisy, možno povedať, sú z prvej stovky predpisov nežnej revolúcie. Oscilujú okolo sumy 80, čo nebola veľká kvantita. Ešte pri týchto zákonoch sa čakalo, že prídu autobusy a vyvezú tých ľudí, ktorí sú nositeľmi tejto nežnej revolúcie, že vyvezú ich kdesi za Prahu, a to platilo aj pre Federálne zhromaždenie. V takejto situácii sa tieto zákony rodili. Rodil sa takto aj petičný zákon a rodili sa aj predpisy o referende na federálnej úrovni.
Mal som tú česť pracovať v jednej skupine ľudí, ktorá pripravovala práve politické zákony ešte pred rokom 1989 v disente. Nevyhlasujem sa tým za disidenta, ale vyhlasujem sa za človeka, ktorý bol v kontaktoch s týmito ľuďmi. Tieto právne predpisy sa rodili v čase federálnej ústavy socialistického typu. Bolo treba, aby boli v súlade, až neskôr sa menila ústava. Tieto predpisy nie sú dobré a nie sú dobré ani pre budúce roky, a keď si spočítate, všetky kauzy referend, petičných akcií od roku 1994 vyvolávajú vo mne pocit horkosti, pocit smútku a ľútosti nad tým, že sa politicko-právne reformy zastavili v podstate na začiatku rokov deväťdesiatych. Toto je podľa mojej mienky prapríčina aj toho, že vznikali politizujúce kauzy vo vzťahu k referendu, ale aj k základným zákonom politického systému tejto krajiny.
V nadväznosti aj na ústavný vývoj sa domnievam, že by Národná rada skutočne si mala za okrúhlym stolom tieto veci ujasniť a garantovať aj cez koalíciu, aj cez opozíciu vyriešenie všetkých tých sporných otázok a oblastí, ktoré celý systém politických zákonov v dobrom zmysle slova, teda zákonov, ktoré garantujú základné politické práva a slobody, aby tento systém bol revidovaný, aby sa vylúčili pre budúcnosť takéto situácie, ktorých sme svedkami aj v súčasnosti. To nie je ani obhajoba, ani žaloba na konkrétnu kauzu, ktorú dnes riešime. Dnes nemôžeme riešiť, samozrejme, všetko, ale riešime žiadosť o vydanie na trestné stíhanie poslanca tejto Národnej rady. Mandátový a imunitný výbor v tejto oblasti už pracoval a predložil závery.
Ja by som si dovolil v tejto nadväznosti zvýrazniť, že skutočne existujú pre celý problém vydania na trestné stíhanie, existujú tu závery Ústavného súdu, nie sú jednoduché a nie je ich dosť a nie je ich ani málo. Chcel by som len uviesť a to znovu opakujem, nehovorím ako obhajobu, že v čase samotného rozhodnutia toho skutku, teda keď malo dôjsť k tomu, z čoho je pán poslanec Krajči podozrivý, že v čase tohto skutku boli časové disproporcie medzi vydaním nálezu Ústavného súdu a medzi jeho odôvodnením. Toto, prosím, treba, aby si aj tí, ktorí z toho robia dôkazy, proste uvedomili. A odvolávať sa na odôvodnenie je síce politicko-právne možné, ale v čase nerovnováhy medzi vydaním nálezu a vydaním odôvodnenia je otázka subjektívnej stránky trestného činu príliš pochybná.
To platí aj pre posudzovanie tohto skutku z hľadiska komentárov alebo komentátorov a pri odvolávaní sa na autoritu Ústavného súdu takéhoto poukazovania na autority sme už svedkami boli. Je asi na úrovni jedného z pánov poslancov - nebudem ho menovať -, ktorý v televízii v tom čase - a vtedy mi išli zimomriavky po chrbte - povedal, že riaditeľka Kancelárie Ústavného súdu zastáva názor, že sa referendum malo vykonať. Toto nie je autoritatívny výklad, ktorý by zaväzoval verejnosť. Ale politika, žiaľ, je postavená na povrchnosti.
Chcel by som ďalej uviesť, že už pri samotnom prerokúvaní tejto žiadosti o vydanie na trestné stíhanie v mandátovom a imunitnom výbore vznikol celý rad pochybností o tom, ktoré dôkazné prostriedky boli alebo mali byť predložené. Ak vyšetrovateľka žiada o vydanie a je diskutabilné pre právnikov, či je to ten príslušný orgán, ktorý je partnerom celej Národnej rady aj za pochybnej účasti jej priameho nadriadeného, v tejto oblasti dôkazné prostriedky neboli vôbec zabezpečené. Už pri samotnom prerokúvaní v pléne Národnej rady ste vyprodukovali celý rad školáckych právnických chýb. Končí to v podstate až v tom, že chcete znásilňovať rokovací poriadok.
Pán predsedajúci, ja vás považujem za výborného človeka a máme výborné vzťahy, ale zjednotiť sa na tom, že máme dostať právo len jednej faktickej poznámky po štyroch rokoch fungovania minulého parlamentu, ale aj pri tvorbe zákona o rokovacom poriadku, ktorý bol ako jeden z mála zákonov v tejto snemovni výsledkom koaličným a opozičným, v tejto oblasti považujem za politicky príliš nešťastné na to, aby ste dávali redukciu počtu faktických poznámok práve v takejto citlivej kauze.
Druhým problémom, ktorý v tejto súvislosti vidím, je porušenie § 142 zákona o rokovacom poriadku v tejto kauze, a to v tom, kedy sa má rozhodnúť o žiadosti o vydanie na trestné stíhanie, a to na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového a imunitného výboru. Museli ste žiadať ústavnoprávny výbor, aby prerokúval tieto záležitosti s novým výkladom, veľmi extenzívnym výkladom pre Národnú radu. Pri takejto citlivej a zložitej právnej kauze sú to školácke a babrácke chyby na úrovni pokazenej štvrtej otázky pri referende, keď v mrazoch, ako ste sami povedali, ste podviedli päťstotisíc občanov, ktorí podpísali protiústavnú otázku a protizákonnú otázku, tak ako to konštatoval aj Ústavný súd.
Posledná poznámka z tohto balíka procesných pochybení je tá, že v súčasnosti sú dve podania na Ústavnom súde, ktoré riešia túto kauzu. Je to podanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 28. januára 1999, podľa ktorého sa generálny prokurátor domnieva, že orgány prokuratúry, ktoré už vstupujú do procesu, do činnosti orgánov činných v trestnom konaní, sú v spore, pretože si vykladajú rozhodnutie predsedu vlády v zastúpení prezidenta republiky ako protiústavné. Skutočnosťou je to, že tu platí aj podanie ďalšej skupiny poslancov o tom, že rozhodnutie predsedu vlády v zastúpení prezidenta republiky nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Vážení, máte aj predpojatosť, pán predseda ústavnoprávneho výboru, pretože ste pracovali v Kancelárii prezidenta republiky a priamo ste sa angažovali v tejto oblasti, to platí aj pre poslancov, ktorí podávali podanie na Ústavný súd.
Posledná poznámka na margo predsedu mandátového a imunitného výboru. V texte, že vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho, nemáte ani označený skutok, ani označenie skutkovej podstavy, ani číslo príslušného ustanovenia Trestného zákona. Návrh tohto uznesenia je z vašej strany zmätočný. Summa summarum porušujete systematicky právo a ústavu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky: pán poslanec Cuper, pán poslanec Orosz, pán poslanec Baco, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Keltošová, Slavkovská, Hofbauer, Cagala, Krajči, Kačic, pán poslanec Brňák.
Prosím o vymazanie prvých desiatich.
Pán poslanec Kačic, pán poslanec Brňák, Maxon, Engliš. Pán poslanec Engliš je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Prečítam: pán poslanec Cuper, Orosz, Baco, Belohorská, Keltošová, Hofbauer, Cagala, Krajči, Kačic, Brňák, Maxon, Engliš. Končím, panie poslankyne, páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.