Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zrejme došlo k istému nedorozumeniu pri prihlasovaní faktických poznámok.
Moment, panie poslankyne, páni poslanci, ak ste si všimli, na svetelnej tabuli bolo prihlásených v prvej fáze od jeden do desať, ale...
(Hlas z pléna.)
Nevykrikujte, pani poslankyňa.
... pán poslanec Oberhauser bol na svetelnej tabuli s číslom 20, teda chýba tam desať ľudí, ktorých...
(Reakcia z pléna.)
Moment, nechajte ma dohovoriť.
Pripúšťam, že prišlo k tomuto omylu. Preto sa pýtam, ja som mal doteraz zapísaných 16 pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí boli s faktickými poznámkami vrátane pani poslankyne Belohorskej, ktorá síce nebola, ale považujem jej procedurálny návrh za prednesený. Takže prosím tých desať pánov poslancov, ktorí boli v tom rozmedzí medzi 11 až 20, a nezapísal som si ich, nech sa prihlásia teraz.
Pán poslanec Danko, pán poslanec Krajči, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Drobný...
(Hlasy v sále.)
Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.
Pani poslankyňa Aibeková...
(Šum v sále.)
Pokoj, panie poslankyne, povedal som, ako k tomuto omylu mohlo prísť.
Tým považujem všetky tieto prihlášky do faktických poznámok za skončené.
Pán poslanec Danko, po ňom pán poslanec Krajči.
Nech sa páči.
Poslanec J. Danko:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som polemizovať s pánom poslancom Cabajom. Myslím si, že to treba postaviť úplne oveľa jednoznačnejšie. Uvedomil som si, že v tejto sále sedia strany, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, ktoré takmer všetky majú vo svojom názve demokratická. Strana demokratickej ľavice, Demokratická únia, Demokratická strana, Kresťanskodemokratické hnutie, tie malé - sa vám priznám - nepamätám si ich mená. Čiže to sú všetko demokrati. Ale ja by som chcel upozorniť pána poslanca Cabaja, že demokracia v tomto štáte bola nastolená tým, že sme zrušili IV. článok ústavy o vedúcej úlohe strany, ale oni toto zrušenie nie sú ochotní akceptovať, pretože v podstate hovoria, že oni sa rozhodli, že to tak bude, a nie sú ochotní vypočuť toho, kto je garantom ústavnosti, nechcú počuť ústavu, nechcú počuť toho, kto háji ústavu tejto republiky a kto má právo vyjadrovať sa o tom, čo je ústavné, teda Ústavný súd. Pýtam sa vás: Prečo sa bojíte počkať na rozhodnutie Ústavného súdu? Prečo chceme dopredu rozhodovať a nevieme? Predsa aj vaši experti na právo vyhlásili, že zrušenie amnestie pánom premiérom Dzurindom je právnický nezmysel. Opakujem to. A vy chcete rozhodovať čisto politicky. Ja vám blahoželám. Chcete nastoliť opäť vedúcu úlohu strany, chcete ju dať do ústavy, keď nerešpektujete ústavu a Ústavný súd?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Reagujem na vystúpenie pána Cabaja, ktorý vo svojom vystúpení spomínal Ústrednú komisiu pre referendum, ktorá vznikla spojením politických zástupcov, kde bolo 15 členov, z toho 8 bolo vtedajšej opozície a toto vlastne znamenalo aj priebeh celého referenda, ktoré jednoznačne bolo legálne vykonané, ale výsledkom a vyhlásením výsledkov, ktoré urobila Ústredná komisia pre referendum, prekročila zákon číslo 564 o konaní referenda.
Dovolím si preto povedať, čo sú kompetencie Ústrednej komisie pre referendum. Ústredná komisia pre referendum je v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spôsobe vykonania referenda orgánom na organizáciu referenda a zisťovanie jeho výsledkov. Právomoci ústrednej komisie sú taxatívne, nie demonštratívne upravené v § 12 ods. 6 písm. a) až e) predmetného zákona. Z hľadiska realizácie uvedených právomocí je potrebné definovať postavenie ústrednej komisie, ale i okresných a okrskových komisií, kde dochádzalo k takýmto hlasovaniam, ako orgánu organizujúceho referendum.
Obdobným problémom sú komisie pôsobiace pri výkone volebného práva. Toto definovanie nie je teoretickým výmyslom, ale má ďalekosiahly právno-aplikačný politický význam. Existuje názor, i keď formálne nevyjadrený a zrejme i nie všeobecne uznávaný, že ústredná komisia je štátny orgán "sui generis" utvorený nomináciou členov komisie politickými stranami a politickými hnutiami zastúpenými v parlamente na jednej strane a ministrom vnútra Slovenskej republiky a predsedom štatistického orgánu "ex lege" na strane druhej. Zároveň je to orgán vykonávajúci úlohu štátu a utvorený ad hoc len na organizáciu referenda a zisťovanie jeho výsledkov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
najskôr, trošku ma mrzí, že vlastne tu dochádza k takým situáciám, ku ktorým došlo práve pred 10 minútami, totiž zrušili ste staré pravidlá a nie celkom dostatočne sú vytvorené nové pravidlá hry. Myslím si, že to si uvedomujeme všetci, aj vy, aj my.
Ale aby som nadviazal na vystúpenie pána poslanca Cabaja, vlastne z jeho diskusného príspevku a z diskusie, ktorá tu už vlastne prebieha niekoľko dní, priamo vyplýva, ostáva istou nezodpovedanou otázkou, či sa vlastne referendum uskutočnilo alebo bolo zmarené. Toto do tejto chvíle ešte nikto neobjektivizoval a pokiaľ viem, ani žiadny k tomu zvolený orgán o tejto kauze nerozhodol. Je to vlastne - keď by som sa chcel vyjadriť šachisticky - úplne patová situácia. Nie je mi celkom jasné, ako v tejto chvíli majú poslanci, myslím poslanci vo všeobecnosti, rozhodnúť o zavinení alebo nezavinení viny poslanca, keď vlastne do tejto chvíle nevedia, o čom rozhodujú.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Vo svojej faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca Cabaja by som chcel zdôrazniť, že sa neuchádzame o veľkorysosť voči pánu poslancovi Krajčimu ako nejakú kompenzáciu s ohľadom na veľkorysosť, ktorú sme prejavili všetci napríklad voči poslancovi Langošovi. My jednoducho odmietame princíp, aby sa umele kašírovali kriminálne činy, ktoré v skutočnosti nenastali. Je to vlastne pokus o využívanie demonštrácie tzv. právneho zatratenia politických protivníkov. My predsa nemôžeme súhlasiť s tým, aby napríklad bol dokonca poslanec - veď to nesmie byť ani posledný občan tohto štátu - odsudzovaný za to, že nebol vykonaný čin, z ktorého je obviňovaným, konkrétne v kauze pána štátneho tajomníka Polku. Druhý prípad je takisto skonštruovaný, pretože aj ten prípad vlastne v podstate nebol sabotovaním zo strany pána poslanca Krajčiho, ale zabránením tomu, aby sa vlastne nespojili nespojiteľné dve referendá do formálne spojeného jedného referenda. Nesmie, opakujem, nesmie prezident rozhodovať oproti vôli parlamentu. Takéto oprávnenie nemal a nemá.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovolím si k vystúpeniu pána poslanca Cabaja jednu poznámku. Pripomenul tu slová niektorých poslancov, ktoré odzneli v minulých dňoch v rozprave o celej kauze, že ide naozaj o historický okamih, ale pripomínal aj minulé obdobie, keď sa tento parlament zaoberal návrhom na odňatie imunity iným poslancom. Spomeniem mená, ako pán Langoš, pán Nagy. Pán Cabaj spomínal aj to, ako sa v ich prípade mandátový a imunitný výbor zachoval. Ale myslím si, že rozdiel medzi týmito kauzami je naozaj podstatný. Tu nejde len o to, že v prípade tých menovaných poslancov a zrejme aj v prípade pána Ďuračku, ktorého som tu už spomínala a ktorý zrejme bude onedlho mandátový a imunitný výbor riešiť, išlo o riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, o ublíženie na zdraví, o fyzické alebo slovné napadnutie príslušníkov polície a podobné veci, ale ide tu o to, že táto kauza je skutočne svojím spôsobom historická. Je historická práve preto, že je vykonštruovaná. Obviňuje človeka z niečoho, čo neurobil, a to je ten podstatný rozdiel medzi tými kauzami, ktoré riešil v slovenskom parlamente, alebo v Národnej rade Slovenskej republiky mandátový a imunitný výbor v minulých volebných obdobiach. Práve kvôli tomu sa poslanci opozície ozývajú a jednoducho cítia povinnosť ozývať sa, protestovať proti takémuto postupu. Je to naša nielen občianska, ale aj ľudská povinnosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Zareagujem len na kolegu Cabaja v tom zmysle, že nie dosť explicitne povedal a vyjadril, o čo tu vlastne ide. Vždy, keď sa robia konštrukcie trestných činov na základe politickej objednávky, vždy v histórii to odštartovalo chronickú aktívnu demontáž a smrť politického pluralizmu. V našej histórii to už bolo. A tí, čo to spustili, si naivne mysleli, že ich to obíde. Ale to ich neobišlo. Tá aktívna smrť sa týka aj vás, vy ste súčasťou tohto pluralizmu, tejto demokracie. Len čo to začne žrať, tak to bude žrať ako apoptóza v bunečnej patológii. A zožerie to všetkých, aj vás niektorých, priatelia. V roku 1946 si Slánský myslel, že sa ho to nemôže dotknúť. A ako sa ho to dotklo, prosím vás pekne. Za malé topánky, ktoré naordinoval Švermovi, ho obvinili zo zločinu, smrti Švermu. Prosím vás pekne, veď to bolo smiešne, my sme boli vtedy mladíci a smiali sme sa z tejto kauzy. Ale bola na politickú objednávku, priatelia. A ľutovali sme vtedy Slánského, my mládežníci, ktorí sme neboli komunisticky ladení, ako ho môžu takýmto spôsobom zavraždiť. Ale išlo vyslovene o objednávku politickú. Priatelia, apoptóza v bunečnej patológii zožerie aj organely, ktoré ju odštartovali. Oni si dokonca, ak môžem personifikovať, myslia, napríklad Golgiho orgán, že jeho sa to nedotkne, jeho obalí membrána, ale potom ho zožerú killery. A potom si azda Killery uvedomí, ako Husák na lavici obžalovaných, že ako sa to mohlo stať, že to bol azda omyl. To nebol omyl. To je zákon apoptózy. Apoptóza demontuje demokratický režim. Zahubí ho a bude po všetkých nás, priatelia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Cabaj sa vo svojom vystúpení na samom začiatku dotkol problému, tak ako vznikol. On bol práve tým poslancom v minulom volebnom období, ktorý predniesol v parlamente návrh na vypísanie referenda s tromi otázkami, tento parlament legitímne schválil tri otázky. Vtedy za tie tri otázky hlasovala bývalá koalícia aj časť opozície. Čiže väčšina skutočne takto demokraticky rozhodla, že je tu záujem vypísať referendum s tromi otázkami. To sa ale nepáčilo istým silám, ktoré využili pána prezidenta, a mnohí poslanci nám vytýkali, že veď my sme si tohto prezidenta zvolili. Ja si dovolím upozorniť, že nie. My sme mali pri voľbe iba 74 hlasov. A vtedy pán Kováč podpísal dohody, ktoré neskôr začal plniť. A toto bola jedna z tých dohôd. Takže myslím si, že takto sa treba na problém pozrieť, absolútne racionálne a vecne, že teraz chce byť odsúdený za tento čin človek, ktorý iba dodržiaval zákony a chcel dodržať referendum, ako bolo schválené v parlamente.
Takže ešte k záverečným slovám, ktoré povedal, že parlament inak pristupoval ku kauzám bývalých opozičných poslancov. Pamätám si, že vtedy prvý a poslednýkrát som počula vystúpiť pána poslanca Langoša v pokoji a tak trochu skormútene, pretože sám si bol vedomý toho, že sa niečoho dopustil, čoho sa dopustiť nemal. My sme vtedy neboli pomstychtiví, iba jeden jediný poslanec vtedajšej koalície hlasoval za to, aby pán poslanec Langoš bol zbavený imunity. Tí istí poslanci teraz sú úplne krvilační na to, aby sa pomstili poslancovi iného politického...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vystúpili všetky panie poslankyne a páni poslanci vo faktickej poznámke.
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Vrátim sa znovu k tomu vášmu riadeniu dnešnej schôdze. Stále nevidím dôvod, prečo by poslanci tohto parlamentu nemohli uplatňovať svoje ústavné právo, ktoré je definované v článku 73 ústavy tohto štátu, a vy im bránite vo výkone tohto práva. Pretože vy ste zovšeobecnili nejaké pravidlo, ktoré bolo pre jednotlivý prípad, tak hovorí § 146 rokovacieho poriadku, a obmedzili ste nám toto právo na akýkoľvek slobodný prejav v tomto parlamente navždy. Ale ja dúfam, že nie navždy.
Takže navrhujem a mám procedurálny návrh, pán predsedajúci, Slovensko je a bolo štyri roky demokratickou krajinou...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser, máte procedurálny návrh?
Poslanec V. Oberhauser:
Áno.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, o ktorom žiadam hlasovať, a to, aby tí, čo sa prihlásia s faktickými poznámkami, aby boli zverejnení na tabuli, aby boli ponechaní na tabuli od začiatku. Vy ste to v predošlom vymazali a nevedeli sme, kedy sme v poradí. Jednoducho preto, lebo, po prvé, sa potrebujeme pripraviť a vedieť, kedy asi prichádzame k vystúpeniu vzhľadom na to, že máme málo času po vystúpení toho, ktorý prednáša stanovisko. To je jedna vec.
A druhá vec je, že hoci ste v § 33 ods. 1 riešili možnosť prihlásiť sa, nie je tam otázka odhlásiť sa. Možno sa niektorí budú chcieť odhlásiť počas faktických poznámok a táto možnosť im nie je daná za týchto podmienok. Prosím o hlasovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser, myslím, že ak je to technicky možné, tak by som prosil operátorov za riadiacim pultom, aby vždy obnovovali zoznam poslancov, ktorí sú prihlásení s faktickými poznámkami, tak ako sa v poradí prihlásili, a aby boli zverejnení na svetelnej tabuli. Je to možné?
Prekonzultujeme to v krátkej 5-minútovej prestávke po odznení ďalšieho procedurálneho návrhu.
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Pán predsedajúci, chcem sa vyjadriť k tomu, čo hovoril pán poslanec Oberhauser. Chcela som dať návrh alebo odporúčanie predsedajúcemu, resp. vám, keďže vediete toto rokovanie, buď si hneď na začiatku po prihlásení na faktické poznámky urobiť presný zoznam, alebo ponechať všetkých prihlásených na svetelnej tabuli preto, lebo to prvé číslo 1 signalizuje, kto je prvý prihlásený, a to posledné signalizuje, keď je tam 20, že ich bolo prihlásených 20. Takže všetky mená sa tam neukazujú, ale je jasné, že sa prihlásilo 20 ľudí. Takže vy nemôžete potom svojvoľne jednoducho akceptovať len tie mená, ktoré na tabuli vidíte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, k tej 5-minútovej technickej prestávke spolu s operátormi sa pokúsim doriešiť techniku, ako toto môžeme zrealizovať tak, aby sme vyhoveli jednej aj druhej strane.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
nemám takýto návrh ako pán Oberhauser, lebo ten by iba legalizoval vaše právo, ktoré podľa rokovacieho poriadku nemáte a ktoré vám pán Zajac s pánom Oroszom dali, ale mám iný procedurálny návrh. V tomto parlamente fungovala demokracia počas Mečiarovej vlády zrejme aj preto, lebo tu boli americkí poradcovia. Keďže Slovensko sa nezadržateľne približuje k niektorým africkým krajinám a máme tu jedného poradcu z istej krajiny, ktorý by vám mohol dobre radiť v tomto parlamente, ako zrušiť alebo dospieť k sebaskaze, navrhujem, aby ste akceptovali môj návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že bude pozvaný do tohto parlamentu za poradcu pán Ibrahim Maiga. Pochádza z Mali. A tam už dávno zrušili aj právo na slobodu prejavu, aj parlament.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem 5-minútovú technickú prestávku.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šebej, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Hofbauer a pán poslanec Engliš.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
chcel by som povedať po dohode s operátorom k technike prihlasovania sa do faktických poznámok. Dohodli sme takýto postup. Po možnosti prihlásiť sa do faktickej poznámky by som prosil poslancov, aby sa na svetelnej tabuli prihlásili deviati, pretože kapacitou je iba toľko možné prijať údajov na svetelnú tabuľu. Ja si zapíšem prvých 9, poprosím operátora, aby vymazal prvých 9, prihlási sa druhých 9, a keď budú ďalší, tak vždy sa zmaže tá suma 9 poslancov a budeme pokračovať v zapisovaní až dovtedy, dokedy sa budú páni poslanci a panie poslankyne prihlasovať s faktickými poznámkami. Na záver môžem prečítať všetkých prihlásených s faktickými poznámkami a toto budeme považovať za konečný zoznam poslancov prihlásených s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Šebej, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.
Poslanec F. Šebej:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
dámy a páni,
na úvod jedna krátka osobná poznámka, ktorá sa netýka merita prerokúvanej veci, ale ktorú musím napriek tomu povedať.
Keď pán poslanec Langoš havaroval a skoro sa zabil, nemal v krvi ani štipku alkoholu. Nezvládol zákrutu, ublížil akurát samému sebe a svojmu priateľovi, ktorého viezol v aute. Prosím vás pekne, je to špinavosť, ak ho z toho obviňujete. Počul som pani poslankyňu Podhradskú, ako to pred chvíľou urobila.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šebej, prosil by som vás, aby ste diskutovali k prerokúvanému bodu programu.
Poslanec F. Šebej:
Takzvaná imunita poslanca je vymedzená v článku 78 Ústavy Slovenskej republiky naozaj veľkoryso. Nie je však potrebné v tomto okamihu analyzovať zmysluplnosť takéhoto širokého vymedzenia. Imunita, a to budeme asi súhlasiť všetci, je nepochybne užitočný a veľmi potrebný inštitút. Imunita má chrániť poslanca predovšetkým pred kriminalizovaním jeho politickej činnosti. V žiadnom demokratickom štáte nemohla byť úmyslom zákonodarcu beztrestnosť poslanca aj v jeho stíhaní za skutky, ktorých sa dopustil vtedy, keď nebol poslancom. Chcem veriť, že ani v prípade Ústavy Slovenskej republiky to tak nebolo. A už vôbec nemožno vykladať imunitu ako beztrestnosť pre niekoho, kto porušil a zneužil štátnu funkciu, ktorú zastával, ústavne právo všetkých občanov štátu. Mám pritom na mysli článok 30 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vo svojom prvom odseku zaručuje právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Toto právo sa napĺňa slobodnou účasťou občanov na voľbách a, samozrejme, aj na referende. Musím teda konštatovať, že každý, kto zmarí voľby alebo referendum, sa previní voči najzákladnejšiemu právu občanov štátu. Pre takýto skutok neexistuje žiadne ospravedlnenie. Ak poviem žiadne, tak myslím žiadne, a to bez ohľadu na predmet referenda alebo na jeho potenciálny účinok.
Porušenie práva hlasovať v referende je porušením občianskych práv aj vtedy, keď je výsledok referenda ako taký zmätočný. Porušenie práva hlasovať v referende je porušením občianskych práv aj vtedy, keď jeho výsledok nemá priame a právne účinky, to znamená napríklad, keď sa ním nedá meniť ústava. Porušenie práva hlasovať v referende je porušením občianskych práv aj vtedy, keď platí interpretácia, že referendom nemožno priamo meniť ústavu. Porušenie práva hlasovať v referende je porušením občianskych práv aj vtedy, keď jeho výsledok slúži iba ako podklad na rozhodovanie parlamentu alebo ako obyčajný výskum verejnej mienky.
Občania majú právo v referende hlasovať o čomkoľvek, o čo požiadali na základe svojho petičného práva, s výnimkou vecí, ktoré vylučuje Ústava Slovenskej republiky, a to sú len základné občianske a ľudské práva, dane, odvody a podobne. Občania majú teda právo hlasovať v referende aj o úplne irelevantných a nezmyselných veciach. Ak petícia občanov spĺňa zákonom stanovené podmienky, prezident republiky jednoducho musí referendum vyhlásiť a štátne orgány ho musia zorganizovať. Nikto, ani minister vnútra, ani predseda vlády, ani vláda ako celok nie sú oprávnené posudzovať právnu relevantnosť alebo zmysluplnosť referendovej otázky a čokoľvek na nej meniť. Oni len musia vykonať to, čo im ukladá Ústava Slovenskej republiky, teda vykonať referendum. Žiadnu úlohu nezohráva ani to, že Ústavný súd vyslovil výhradu k textu prílohy k referendovej otázke. Sudcovia Ústavného súdu sa vyslovili jasne, ani to nemôže byť dôvodom na nevykonanie referenda, ovplyvňuje to len účinok jeho výsledku. V prípade referenda však nešlo o akúsi nezmyselnú otázku. Išlo o masovo prejavenú vôľu občanov voliť si prezidenta v priamych voľbách. O to a o nič menšie išlo.
Počuli sme tu v mnohých variáciách tvrdenie, že Ústavný súd sa vyjadril, že otázka, o ktorú ide, bola protiústavná. Páni, to je jednoducho lož. Nič takého verdikt Ústavného súdu nevyjadruje a všetci, ktorí to tu tvrdili, o tom, samozrejme, veľmi dobre vedia. Protiústavná by mohla byť napríklad otázka týkajúca sa - ako vyplýva z textu ústavy - základných ľudských práv a slobôd, napríklad otázka o treste smrti, ako to organizovala Slovenská národná strana, daní, odvodov a štátneho rozpočtu. Ústavný súd len konštatoval, že kladný výsledok referenda nebude automaticky ústavným zákonom. To, samozrejme, nemení nič na povinnosti referendum vykonať a už vôbec nič na tom, že nevykonanie právoplatného referenda je porušením zákona. Treba len pripomenúť, že Ústavný súd v tejto veci rozhodol a jeho verdikt znel, že nevykonaním referenda boli porušené základné práva občanov.
Na záver tohto - priznávam - už únavného pripomínania právnych skutočností iba dodávam, že Národná rada v tomto okamihu nerozhoduje namiesto súdov, ale robí niečo celkom iné. Rozhoduje o tom, či umožní súdom rozhodnúť, kde je pravda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prepáčte, pán poslanec Šebej.
Pán poslanec, prosím vás, odložte mobilný telefón. Netelefonujte v rokovacej sále.
Poslanec F. Šebej:
O tom a o ničom inom nerozhodujeme. Ani o vine poslanca Krajčiho nerozhodujeme, to môže iba súd, ale treba mu to umožniť.
Rád by som sa zastavil ešte pri jednom populárnom nezmysle. Zaznelo tu opakovane, že referendum zmarili tí, ktorí vyzývali občanov, aby sa ho nezúčastnili, resp. v ňom nehlasovali, keďže bola vynechaná otázka o priamej voľbe prezidenta. Tak to je teda naozaj nezmysel. Je neodcudziteľným právom všetkých občanov a predsedov politických strán z toho nevynímajúc podľa článku 26 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrovať slobodne svoje názory a presvedčovať svojich spoluobčanov o čomkoľvek, aj o tom, či majú alebo nemajú voliť alebo hlasovať v referende. Počúvam tu od ľudí, ktorí dokonca prednášajú právo na univerzite, že to je trestný čin. Rozumieť tomu môžem iba dvomi spôsobmi: buď ide o veľmi cynických ľudí, ktorí povedia čokoľvek, čo sa im hodí ako mätúci argument, a potom sa smejú do hrsti nad svojou domnelou rafinovanosťou, alebo ide o ľudí, ktorí napriek svojej profesii o práve nevedia nič.
A nakoniec ešte pár slov o amnestii. Amnestia, pokiaľ som dobre rozumel výkladu právnych odborníkov, má predovšetkým zmierňovať dôsledky krutého zákona v odôvodnených prípadoch, teda tam, kde samotná litera zákona nepozná určité nepísané ohľady a neformalizované odkazy na etické koncepty, ako napríklad spravodlivosť a súcit. Amnestia, ktorej jediným zmyslom je zaručiť do budúcnosti beztrestnosť za zjavné alebo predpokladané porušenie zákona, je amnestia nemravná a idúca proti samotnému zmyslu inštitútu amnestie. V tomto prípade ide o amnestiu medzi spoluvinníkmi. Vladimír Mečiar zneužil okamžite to, že sa mu dostali do rúk právomoci prezidenta, a vyhlásil amnestiu, ktorá vyvolala značné pobúrenie nielen doma, ale aj v medzinárodných kruhoch. Je to zatiaľ najkrikľavejší prípad cynického a egoistického zneužitia úradu a jeho právomoci. Je to ojedinelý prípad, keď niekto udelil amnestiu aj samému sebe. O tom som presvedčený.
Nakoniec by som ešte rád povedal niečo aj o ľudských a občianskych právach. Nikde som medzi nimi v ich písanej podobe nenašiel právo na beztrestnosť, iba právo na nezávislé prerokovanie pred súdom. Nikde som tam nenašiel právo na amnestiu, iba právo na slobodu, ktorá môže byť obmedzená len v prípadoch stanovených zákonom.
Dámy a páni, pravdu majú tí, ktorí hovoria, že v našom dnešnom rokovaní ide o precedens. Rád by som ho pomenoval. Ak Národná rada Slovenskej republiky neumožní orgánom činným v trestnom konaní konať v prípade pána poslanca Krajčiho, a to či už v zmysle dokázania jeho viny alebo, naopak, dokázania jeho neviny, vznikne právny precedens, že je možné, ak je niekto súčasťou vládnej moci, porušiť aj také základné právo občanov, akým je vyjadriť svoje presvedčenie vo voľbách či v referende, a zaručiť si potom beztrestnosť a vysmiať sa do očí všetkým, ktorých práva porušil. Bol by to precedens, že mocní môžu všetko a občania nemajú v ochrane svojich práv oporu v zákone. Bol by to precedens ohrozujúci slobodnú spoločnosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, tak ako ste zapísaní na svetelnej tabuli od jeden po deväť, mám vás zapísaných. Prosil by som, aby ste zmazali prvých deväť prihlásených s faktickými poznámkami.
Ďalší s faktickou poznámkou, ako jedenásty. Pán poslanec Gašparovič je posledný, ktorý bol ako deviaty prihlásený s faktickou poznámkou. Pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Benčat, pán poslanec Kačic, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Baco, pán poslanec Húska, pán poslanec Krajči, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Drobný.
Prosím, vymažte ďalších deväť po pána poslanca Andrejčáka. Pán poslanec Drobný bol, už ho mám zapísaného. Pán poslanec Slobodník, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Delinga.
Končím ďalšiu možnosť prihlásiť sa a prečítam. Pani poslankyňa Tóthová, Podhradská, Danko, Husár, Jarjabek, Brňák, Cagala, Gašparovič, Cabaj, Belohorská, Benčat, Kačic, Oberhauser, Baco, Húska, Krajči, Andrejčák, Drobný, Slobodník, Tkáč a Delinga. Všetkých som prečítal.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Nasleduje pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa K. Tóthová:
Aj keď pán poslanec Šebej odišiel, chcem mu tlmočiť, že, žiaľ, nerozoznáva nezákonnosť a neústavnosť. Ja tu už vyše týždňa argumentujem tým, že otázka na voľbu prezidenta, teda štvrtá otázka bola nezákonná a takto rozhodol aj Ústavný súd. Mám tu nález, otázka bola aj s prílohou a tá znie: "Príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda odporuje § 2 ods. 3 zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda." Tak nech tu hrušky s jablkami pán poslanec Šebej nemotá a potom nás nech neobviňuje.
Ďalej stále opakujem, že nezákonné rozhodnutie alebo jeho časť nemožno vykonať. A pokiaľ Ústavný súd v individuálnych veciach rozhodoval, nerozhodoval o nezákonnosti, ale o tom, že bolo porušené ústavné právo. A to ústavné právo vzniklo počtom podpísaných podpisov pod petíciu a tam vzniklo ústavné právo, ktoré zmarila nezákonná otázka. A pokiaľ išlo o nemravnú amnestiu, ktorú vyhlásil vraj expremiér Mečiar, tak mám otázku: Amnestia exprezidenta Kováča, keď dal amnestiu svojmu synovi, bolo to mravné? Keď dal korunnému svedkovi Fegyveresovi, bolo to mravné? A je mravné, keď zruší Dzurinda jednu amnestiu a nezruší amnestiu Fegyveresa, ktorý je v kauze...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovolím si k vystúpeniu pána poslanca Šebeja najprv jednu poznámku. Nemôžem sa jej vyhnúť, lebo v jeho príspevku odznela jedna vec, ku ktorej sa musím vyjadriť. Pán poslanec Šebej, mne je naozaj úprimne ľúto, že si život a zdravie priateľa pána Langoša ceníte menej ako život a zdravie iných ľudí, keď si myslíte, že ak sa pri nehode, ktorú spôsobil pán Langoš, zranil jeho priateľ, tak je všetko v poriadku. Dovolím si povedať ešte jednu vec. Pán poslanec Šebej sa tu hral na právneho experta a pokúšal sa nás - poslancov opozície označiť za ľudí, ktorí právu vôbec nerozumejú a robia to buď vedome, alebo sú takí diletanti, že ani nevedia, čo hovoria. Nuž z toho výkladu, ktorý nám tu podal dnes pán poslanec Šebej, keby som mala použiť príklad, či ho považujem za právne relevantný, tak by som sa asi zamyslela nad oprávnenosťou pána Šebeja hovoriť takéto slová asi v tom zmysle, že by som sa spýtala tohto parlamentu, resp. pána poslanca, či vie, aký je rozdiel medzi pôrodníkom a anjeličkárkou, lebo asi taký rozdiel je medzi výkladom právnika odborníka a výkladom pána Šebeja.
Keď hovorí o tom, kto všetko porušil zákon a má na mysli, samozrejme, predovšetkým pána poslanca Krajčiho, rada by som mu pripomenula, že v zákone o spôsobe vykonania referenda v § 1c v ods. 1 sa hovorí, že prezident republiky musí preskúmať, či petícia svojím obsahom zodpovedá ústave (2b) a osobitnému zákonu (2c) a či má predpísané náležitosti. A ak podmienky uvedené v ods. 1 neboli splnené, prezident republiky vyhlásenie referenda odmietne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Nasleduje pán poslanec Danko.
Poslanec R. Hofbauer:
S pánom poslancom Šebejom môžem súhlasiť iba v jednom bode, a to, že v tomto parlamente skutočne sedia ľudia, ktorí o práve nevedia nič, a on bol toho excelentným príkladom, pretože ten traktát, ktorý nám tu prečítal, tak to bola znôška nezmyslov. Ak niekto zmaril referendum, tak to boli dve osoby: prezident Michal Kováč a šéf Ústrednej volebnej komisie Jozef Krumpolec. Ak niekto by mal byť stíhaný, tak tieto dve osoby. Referendum, ktoré prebiehalo, nebolo zmarené. Boli dve referendá, ktoré boli prijaté podľa článku 95 ústavy, a prezident republiky mal povinnosť tieto dve referendá vyhlásiť. Čo sa týka práva hlasovania, občania môžu v referende hlasovať o čomkoľvek, ale formou otázky áno - nie, ale nie meniť text ústavy. A toto hanblivo obchádzal František Šebej v celom svojom vystúpení.
Čo sa týka zmiernení činu amnestiou, je to nezmysel. Prezidentská amnestia zastavuje a ruší celé pokračovanie, ako keby nikdy nebolo, a pán Šebej o tom veľmi dobre vie. To je prvá vec, ktorá bola uskutočnená rukami prezidenta Michala Kováča, ktorý zastavil a odblokoval celý jeden blok ľudí, ktorí sa týkali problematiky, ktorá bude prerokúvaná aj na tomto pléne Národnej rady. A druhá vec, ak prišlo k protiústavnému kroku, tak to bolo predovšetkým samovoľné vyloženie ústavných práv Mikulášom Dzurindom, ktorý uskutočnil to, na čo ústavné práva nemal, nemá a nikdy mať ani nebude, pretože Ústava Slovenskej republiky právo rušiť amnestiu predchádzajúceho prezidenta jednoducho nemá.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Danko. Po ňom pani poslankyňa Keltošová.
Poslanec J. Danko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pozorne som si vypočul vystúpenie pána Šebeja a myslím si, že možno s ním tvrdo polemizovať. Vydáva sa za demokrata - a ja mu aj verím, že sám o sebe predpokladá, že je demokratom -, len zabúda na jednu vec, že ak chceme ísť do Európskej únie, tak predsa len existuje určitá komparácia medzi tým, čo robíme, a medzi tým, čo sa robí v Európe, a existuje určitá komparácia medzi tým, čo sa deje v transformujúcich krajinách.
Ak dovolíte, rád by som rozdrvil jeho prejav, ale v dvoch minútach to nedokážem, zameriam sa len na jeden bod: Aká je komparácia s Európskou úniou. V Taliansku vyhlásili referendum a bolo tam sedem otázok, sedem urien a nikomu nenapadlo, a to je krajina Európskej únie, aby to spojili dokopy. Nikomu takýto nezmysel nenapadol. Ešte raz opakujem, výročné zhromaždenie Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe minulý rok v Poľsku odmietlo prijať uznesenie, ktorým by konštatovalo, že minister vnútra porušil zákon.
Komparácia s transformujúcimi sa krajinami. V Maďarsku prezident Göncz dal otázku na Ústavný súd, či je možno spojiť dve referendá. Jednoznačne bolo odmietnuté, že nie je to možné. A to je komparácia v rámci transformujúcich sa krajín. V Maďarsku boli dve referendá. Jednoducho pán Šebej je vtedy demokrat, keď mu to vyhovuje, keď mu to nevyhovuje, úplne v pohode pošliapava všetky princípy demokracie a vôbec ho nezaujíma aproximácia nášho práva do Európskej únie, vôbec ho nezaujíma to, čo sa v strednej Európe považuje za právne myslenie, právny postup, demokratický postup. Vtedy mu neprekáža, že demokratickosť jednoducho porušuje.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová. Po nej pán poslanec Husár.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k vystúpeniu pána poslanca Šebeja. Myslím si, že je to typické pre tohto poslanca, že keď si odreční svoje, tak odíde zo sály. Dúfam, že počúva aspoň niekde v predsálí.
Chcela by som sa vrátiť k článku 30 ústavy, kde citoval právo občana zúčastniť sa na voľbách, na referende a opätovne zavádzajúco tvrdil, že referendum bolo zmarené. Chcem upozorniť, že ani vyšetrovateľky v mandátovom a imunitnom výbore nezdôvodňovali údajnú vinu pána poslanca Krajčiho za zmarené referendum. V ich spise nie je ani raz uvedený § 177 Trestného zákona, kde sa hovorí o marení referenda. Takže, prosím vás, už prestaňte s tým zmareným referendom, pretože keď už teda polícia aj vyšetrovatelia od toho ustúpili, nebuďte tvrdohlaví a ustúpte aj vy.
Pokiaľ ide o referendum ako o také, vy ste tu citovali, aj pán poslanec Šebej, nález Ústavného súdu. Dovoľte, ja vám prečítam len časť z rozsudku Najvyššieho súdu, pretože napokon pán poslanec Krajči sa bude obhajovať, predpokladám, z politickej viny a znásilnenia práva, že dôjde aj k tomu, že pôjde až na Najvyšší súd, bude sa obhajovať aj pred Najvyšším súdom, a tu je rozsudok a jeho časť čítam: "Otázky, ktoré boli dané v návrhu na uznesenie Národnej rady pri referende a v petícii občanov, ktorí iniciovali referendum, v právnom poriadku niet subjektu, ktorému by ústava alebo zákon právomoc dávala manipulovať s týmito otázkami." Čiže v prvom rade kto nedovolene nakladal, bol prezident. Prezident manipuloval s otázkami, ktoré boli dané do referenda. Prosím, toto je z nálezu Najvyššieho súdu, ku ktorému, predpokladám, dovolanie...
(Zaznel zvuk časomiery.)