Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Budem reagovať na vystúpenie pána poslanca Krumpolca, s ktorým sme prežili chvíľku svojho života v Ústrednej komisii pre referendum a s ktorým sme sa v podstate vždy vedeli dohodnúť až do chvíle, kým Ústrednú komisiu pre referendum nezačala riadiť Žabotova ulica prostredníctvom Eurotelov a každú chvíľu dostávali pokyny, akým spôsobom treba hlasovať. Tým spôsobom, že získali 8 hlasov v tejto komisii a prehlasovali akékoľvek návrhy zo strany ostatných zástupcov tejto komisie, spustil sa politický rozhodovací proces, ktorý viedol až do tej chvíle, kedy sa vlastne hlasovalo o tom, ako má vyzerať hlasovací lístok na referendum.
Ale keď sa tu argumentuje rôznymi vecami, chcel by som upozorniť na niekoľko faktov. Často sa tu argumentuje tým, že vo výklade Ústavného súdu alebo zdôvodnení sa hovorí, že referendum malo prebehnúť za každých okolností. Chcel by som upozorniť na termíny a sled udalostí, ako sa veci diali. 21. mája 1997 bol vydaný nález Ústavného súdu, ktorý jednoznačne hovoril, že otázka číslo 4 v jej prílohe je v rozpore so zákonom 564. Žiadny výklad ani dôvodová správa vtedy na svete nebola a neexistovala. Táto dôvodová správa sa objavila po vykonaní referenda, a teda pre rozhodovací proces už nemala význam.
Po druhé chcem povedať, že nález alebo výklad Ústavného súdu sa nedá právne vykonať. A na to sú všeobecné súdy. A dovolím si citovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodovacej časti: "Najvyšší súd rozhodol: žalobu proti ministerstvu vnútra, zamieta voči ministrovi vnútra sa v konaní..."
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem.
Pán poslanec Krumpolec tu operoval vraj výrokmi Ústavného súdu. Pán poslanec Mészáros sa pred chvíľou tiež opieral o výroky Ústavného súdu.
Pán Mészáros, mali by ste vedieť, že Ústavný súd nemôže vynášať ani rozsudky, ani žiadne výroky. Ale keď už toľko citujete ten Ústavný súd, tak ja by som rada zacitovala z výroku a z rozhodnutia Najvyššieho súdu. Zaujímavé je, že na to ste už dávno zabudli a ignorujete to, ako keby sa Najvyšší súd touto otázkou nezaoberal. "Jeho konanie", hovorí sa v tomto výroku, teda konanie vtedajšieho ministra vnútra pána Krajčiho "vyplývalo z neústavných krokov prezidenta i výkladu Ústavného súdu k štvrtej otázke, na základe čoho minister vnútra ako orgán výkonnej moci bol povinný konať. Iný postup ministra by stál v rozpore so zákonom, a v jeho konaní Najvyšší súd nevidí protiprávnosť." Preto vyniesol potom rozsudok taký, ktorý tu citoval pred chvíľou pán Krajči. Na to nie že radi zabúdate, na to by ste radi zabudli a chceli by ste, aby na to zabudla aj verejnosť. Aby ste tu mohli dnes odsúdiť človeka za niečo, čo nikdy neurobil. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Zelník - faktická poznámka.
Poslanec Š. Zelník:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
opakovane odznelo, že bolo porušené ústavné právo občana. Vláda na decembrovom zasadnutí súhlasila s vyhlásením krízového stavu, ale najmä s opatreniami v rámci vyhláseného krízového stavu, a to s obmedzením poskytovania zdravotnej starostlivosti. Každý deň je porušované v tomto štáte ústavné právo občana v článku 40, citujem: "Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon." Týmto zákonom je zákon o Liečebnom poriadku. Nemocnice dostali pokyn, aby tento zákon nerešpektovali, aby obmedzili zdravotnú starostlivosť. Nikomu z nás tu neprekáža, že každý deň je porušované ústavné právo občana?
Ešte vám prečítam jeden list, ktorý mi poslala jedna pacientka: "Vážený pán poslanec, obraciam sa na vás..."
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, prosím vás, k tomu, čo hovoril pán poslanec Krumpolec.
Poslanec Š. Zelník:
To je k tomu, že bolo porušované ústavné právo, že bolo porušené ústavné právo občana. A tu je porušované ústavné právo každý deň. A nikomu z nás to neprekáža? A ide o takú závažnú vec, ako je zdravie občana.
"Obraciam sa na vás s otázkou, dokedy budú pacienti trpieť, pretože sa nemôžete dohodnúť v Národnej rade Slovenskej republiky. Som už viac rokov nemocná, v roku 1998 som prešla vyšetrením, po ktorom mi lekár urológ gynekologickej ambulancie odporučil operáciu, na ktorú som sa aj objednala. Čakala som celé dva mesiace, kým prídem na rad. Dnes, to je 26. 1. 1998, ma neprijali vzhľadom na úsporné opatrenia. Mňa sa nikto nepýta, či zaplatím sociálne a nemocenské dávky. Jednoducho mi ich z platu stiahnu. Vychovali sme s manželom tri zdravé deti, ktoré už majú svoje deti, a myslím si, že mám nárok na zdravotnú starostlivosť, akú potrebujem."
Isteže ju má, pretože jej ju garantuje ústava. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Tkáč - faktická poznámka.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vrcholí diskusia k vystúpeniu pána poslanca Krumpolca. Chcel by som ešte niekoľko poznámok v tejto oblasti na vystúpenie aj pána poslanca Gašparoviča, pretože pred zátvorkou vystúpenia pána poslanca Krumpolca, ktoré bolo vecné a reprezentovalo určitú skupinu názorov, platí aj to, čo povedal pán poslanec Gašparovič. A to je predovšetkým to, že všetko, čo súvisí s tzv. zmareným referendom, bolo amnestované. Všetko to, čo súvisí s amnestovaním, bolo protiústavným krokom predsedu vlády v zastúpení prezidenta republiky Mikuláša Dzurindu zrušené v jeho rozhodnutí z 8. decembra 1998. Toto je právna charakteristika súčasného stavu. Preto varujem súčasnú opozíciu, aj súčasnú koalíciu, ja som sa nepomýlil, že každé, akékoľvek rozhodnutie v rámci protiprávneho rozhodnutia Ústavného súdu je protiprávne.
Pán Krumpolec definoval právny režim. Právny režim v súčasnosti je ten, že predseda vlády Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta v rozpore s článkom 102 písm. i) zrušil rozhodnutie o udelení amnestie všetkým tým, ktorých sa týka rozhodnutie pána Mečiara z marca, aj z neskoršieho obdobia.
Chcem v tejto súvislosti upozorniť, že akékoľvek trestné stíhania budú ovplyvňovať všetkých tých, ktorí vyhlasovali, že referendum nebolo zmarené. Je to otázka starostu z Petržalky, je to otázka všetkých tých, ktorí nedovolili vykonať referendum. A tie trestné stíhania lavínovite narastú. Rozhodol najhoršie prezident republiky Michal Kováč a Mikuláš Dzurinda. A o tom je reč.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Husár - faktická poznámka.
Nech sa páči.
Poslanec S. Husár:
Domnievam sa, pán poslanec Krumpolec, že ste veľmi zle urobili, keď ste práve vy prijali tú čestnú funkciu tlmočiaceho...
(Zvuk mobilného telefónu.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Buďte takí dobrí, vypnite mobily.
Poslanec S. Husár:
... tlmočiaceho stanovisko poslaneckého klubu. Rokujeme skoro dve hodiny. Po skončení hodiny otázok vystúpili zatiaľ v rozprave dvaja poslanci. Je to tak predovšetkým preto, že výber tých deklarantov bol veľmi nešťastný, páni. V jednom aj v druhom prípade. Aj keď odzneli na vašu adresu aj pekné slová, pán Krumpolec, musím vám povedať veľmi otvorene nielen svoj názor, ale aj názor mojich kolegov, že vy v tomto prípade by ste mali byť pravdepodobne naozaj veľmi potichu a vďačný tomu, že táto kauza existuje, lebo sme hlboko presvedčení, že len vďaka nej a funkcii, ktorú ste v nej zohrali, dnes sedíte v parlamente.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Konštatujem, že niet viac faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Krumpolca, preto dávam slovo pánu poslancovi Oroszovi v rozprave.
(Hlasy v sále.)
Tak prosím, procedurálny návrh - pani poslankyňa Belohorská.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nemám pripomienku k vystúpeniu pána Krumpolca, ja mám procedurálny návrh. Lepšie povedané, mali by ste kontrolovať dodržiavanie rokovacieho poriadku, pretože predkladateľ sedí hore na svojom mieste. Myslím si, že by mal sedieť na mieste predkladateľa.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som v mene svojom, ako aj v mene členov poslaneckého klubu SDĽ vyjadril náš postoj k žiadostiam vyšetrovateľov Policajného zboru k vydaniu súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Gustáva Krajčiho.
Chcem na úvod zdôrazniť, že členovia poslaneckého klubu SDĽ si plne uvedomujú, že rozhodovanie o vydaní súhlasu na trestné stíhanie, to znamená - slangovo povedané - o zbavení imunity ktoréhokoľvek poslanca v ktoromkoľvek parlamente vo svete, je vec mimoriadne závažná a citlivá. Táto otázka vyvolá v každom parlamente kontroverzné a spravidla aj búrlivé diskusie. Nemal som pochýb o tom, že dnes bude na pôde Národnej rady Slovenskej republiky horúco. Napriek tomu som bol presvedčený, že diskusia sa bude niesť v únosných hraniciach, ako to zodpovedá dôstojnosti zákonodarného zboru. Podľa platnej ústavnej úpravy sme povinní starostlivo a zodpovedne sa zaoberať všetkými žiadosťami o vydanie súhlasu poslanca na trestné stíhanie, ako aj na disciplinárne konanie, a to bez ohľadu na to, či bude niektorý z našich kolegov podozrievaný z vraždy alebo napríklad z porušenia predpisov o pravidlách cestnej premávky. Máme totiž v rukách...
(Reakcia z pléna.)
Ak dovolíte, budem pokračovať, môžete reagovať faktickou poznámkou.
Máme totiž v rukách mimoriadny právny nástroj. Máme možnosť rozhodnúť o tom, že nášho kolegu na trestné stíhanie nevydáme a tým navždy vylúčime možnosť, aby bol za svoj skutok obvinený, za neho súdený a prípadne odsúdený, aj keby sa dodatočne preukázalo, že daný skutok jednoznačne spáchal, prípadne sa k nemu otvorene priznal. Ak sa rozhodneme inak, t. j. ak dáme súhlas na trestné stíhanie, nerozhodujeme s konečnou platnosťou, len uvoľníme priestor na to, aby o veci rozhodovali orgány činné v trestnom konaní, t. j. v konečnom dôsledku súd.
Žiadosti, s ktorými sa zaoberáme dnes, sa dotýkajú skutkov, ku ktorým došlo v čase, keď pán poslanec Krajči nebol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Mimoriadna spoločenská závažnosť týchto skutkov vyplýva z toho, že k nim došlo v čase, keď pán Gustáv Krajči vykonával funkciu člena vlády Slovenskej republiky, t. j. došlo k nim bezprostredne v súvislosti s výkonom moci. V tom je obsiahnutý politický rozmer tejto kauzy. To je potrebné otvorene konštatovať.
Na tento fakt som otvorene poukázal na rokovaní mandátového a imunitného výboru, kde som zdôraznil, že vo vzťahu k žiadostiam týkajúcim sa májového referenda v roku 1997 nesie politickú zodpovednosť celá vtedajšia vláda Slovenskej republiky najmä tým, že svojím uznesením číslo 278 z 22. 4. 1997 vydala ministrovi vnútra pokyn, ktorým zjavne prekročila svoju kompetenciu. Inými slovami, bol to protiprávny pokyn. Toto moje konštatovanie sa opiera o odôvodnenie k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. mája 1997 k žiadosti vlády na podanie výkladu článku 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z ďalších následných rozhodnutí Ústavného súdu.
Osobitne by som chcel upozorniť na uznesenie Ústavného súdu z 5. februára 1998 k výkladu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Chcem na to upozorniť aj z toho dôvodu, že dáva odpoveď na mnohé otázky, ktoré už v tejto diskusii zazneli. Ak dovolíte, budem citovať: "Štátne orgány môžu konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tomuto zodpovedá konanie orgánu štátu, vrátane vlády a ministra vnútra bez výnimky, a to aj vtedy, ak sa orgán štátu domnieva, že iný štátny orgán konal spôsobom, ktorý nebol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Údajné protiústavné konanie jedného orgánu štátu nie je pre iný štátny orgán dôvodom, aby konal inak ako v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom."
Pán poslanec Gustáv Krajči konal iniciatívne v súlade s týmto protiprávnym pokynom vlády, ktorý bol obsiahnutý v uznesení vlády, ktoré som spomínal. Konal tak počas celého priebehu a príprav referenda, a pritom vzhľadom na okolnosti prípadu jednoznačne vedieť mal a mohol, že svojím konaním napĺňa skutkovú podstatu viacerých trestných činov. Išlo o viacero skutkov, ktoré sú pomenované v správe mandátového a imunitného výboru. Spomeniem niektoré z nich:
Ide o pokyn na zastavenie distribúcie hlasovacieho lístka so štyrmi otázkami, vyhotoveného v súlade s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky. Ďalej príkaz na neoprávnené vyhotovenie listiny s tromi otázkami, pri ktorých došlo k protiprávnemu použitiu pečiatky Ústrednej komisie pre referendum. Ďalej distribúcia týchto listín za účelom ich použitia v referende.
V dôsledku toho konania sa znemožnil výkon základného práva občanov. Nehovorím pritom o mnohomiliónových škodách a nehovorím pritom o škodách politických a morálnych. Ak mohol mať eventuálne pán Krajči určité pochybnosti o svojom ďalšom postupe, nepochybne ich muselo vyvrátiť uznesenie Ústavného súdu zo dňa 21. 5. 1997, publikované pod číslom 139/1997 Z. z., z ktorého bodu 1 jednoznačne vyplýva, že otázka týkajúca sa priamej voľby prezidenta nebola položená v rozpore s ústavou, a teda nebola položená nelegitímne.
Bod 2 tohto uznesenia, o ktoré účelovo opiera svoju obranu pán Krajči, ako aj predstavitelia bývalej vlády, sa dotýka len právnych účinkov hlasovania a v žiadnom prípade nezdôvodňuje postup, ktorý pán Krajči zvolil. Ak by aj napriek tomu mal pán Krajči nejaké pochybnosti o svojom ďalšom postupe, tak ich nepochybne muselo rozptýliť vysvetlenie predsedu Ústavného súdu, ako aj ďalších členov Ústavného súdu, ktoré zazneli bezprostredne po prijatí tohto rozhodnutia. Spomeniem len niektoré. Už tu v snemovni zazneli.
Predseda Ústavného súdu pán Čič povedal: "Referendum sa môže uskutočniť vrátane štvrtej otázky." A dodal, že "pokiaľ ide o vyhlásenie referenda, prezidenta to zaväzuje a zaväzuje to aj iné štátne orgány, že musí prebehnúť". Toto vyhlásenie zaznelo z úst ústavného činiteľa, ktorý bol bezprostredne pri rozhodovaní, čo prakticky vylučuje jeho spochybnenie.
To, že to nemožno spochybniť, potvrdzuje aj tá skutočnosť, že tieto jeho myšlienky, tieto jeho vety sa objavili v odôvodnení k spomínanému uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Bagatelizovať, že to bolo len prostredníctvom médií, nie je vhodné, pretože to vysvetlenie bolo úplne jednoznačné. A naozaj neobstoja potom tie tvrdenia, s ktorými sme sa pred chvíľou tu stretli.
Po druhé treba zdôrazniť aj to, že toto vyhlásenie predsedu Ústavného súdu zaznelo v čase, keď ešte mohli byť na hlasovanie doručené hlasovacie lístky so štyrmi otázkami. Tie boli na okresných úradoch a nebol problém ich doručiť tak, aby toto ľudové hlasovanie prebehlo so štyrmi otázkami.
Na rokovaní mandátového a imunitného výboru som sa priamo opýtal pána poslanca Krajčiho, prečo tak nekonal. Jeho odpoveď ma, žiaľ, neuspokojila a aj to prehĺbilo moje presvedčenie, že konal úmyselne a, žiaľ, svojím konaním napĺňal skutkovú podstatu viacerých trestných činov. Z týchto dní je známy jeho výrok: "Zodpovednosť beriem na seba."
Vážené dámy, vážení páni, úsilím opozície bolo a je prezentovať kauzu okolo májového referenda ako akademický spor o výklad práva. Iste, v politickej praxi sa zrejme v dohľadnom čase nevyhneme snahám o účelový výklad právnych predpisov. Tieto však musia mať svoju hranicu. Nemôžu prekročiť hranicu hrubého zneužitia práva. Podľa môjho hlbokého presvedčenia sa v súvislosti s kauzou referenda toto stalo. V opačnom prípade by som musel pripustiť svoje vážne pochybnosti o odborných kvalitách právnych expertov bývalej vládnej koalície. To nie je moja metóda, to nie je metóda členov poslaneckého klubu SDĽ. Naopak, ja si odborné kvality vážim.
K tomuto môjmu tvrdeniu pripájam ešte jeden argument. Ak by právni experti bývalej vládnej koalície naozaj vychádzali z presvedčenia, že ide len o ústavnoprávny spor, tak si museli byť vedomí toho, že platný právny poriadok umožňuje v tomto smere účinnú ochranu vo forme ústavnej sťažnosti proti výsledkom referenda podľa článku 129 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Že ste k tomuto právnemu prostriedku nesiahli, len potvrdzuje to, čo som povedal. V pozadí celého prípadu bola totiž hrozba politickej porážky v ľudovom hlasovaní. V záujme jej odvrátenia ste neváhali siahnuť k zneužitiu práva spôsobom, ktorý u bývalého ministra vnútra nadobudol trestnoprávny charakter.
Vychádzajúc zo svojho svedomia a z najlepšieho presvedčenia, rešpektujúc ústavný sľub, ktorý som zložil, nemôžem inak, ako v tejto kauze hlasovať za vydanie súhlasu na trestné stíhanie. Ostatní poslanci poslaneckého klubu SDĽ sa iste budú riadiť argumentmi, o ktorých som hovoril, a budú hlasovať tiež podľa svojho vedomia a najlepšieho presvedčenia.
V bezprostrednej súvislosti s kauzou referendum nemožno obísť ani rozhodnutie o amnestii predsedu vlády Mikuláša Dzurindu z 8. 12. 1998, ako aj dve predchádzajúce rozhodnutia bývalého predsedu vlády Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998. Vo vzťahu k všetkým týmto trom rozhodnutiam vyjadrili orgány SDĽ, ako aj poslanecký klub SDĽ svoje odborné i politické výhrady. Tento náš postoj ani dnes nezakrývame.
Posledné rozhodnutie o amnestii vytvorilo právny priestor na pokračovanie trestného konania v kauze referendum. Postup vyšetrovateľov Policajného zboru i Národnej rady Slovenskej republiky je z tohto hľadiska v tejto chvíli nesporne legálny. Ak by Ústavný súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie, ktorým by vyjadril protiústavnosť rozhodnutia o amnestii, zasadíme sa so všetkou vehemenciou na okamžité zastavenie trestného stíhania.
V tejto súvislosti sa opäť chcem vrátiť k článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, k jeho výkladu, ktorý som tu už citoval. Chcem to povedať v súvislosti s návrhom pána poslanca Gašparoviča, ktorý zaznel v jeho vystúpení, kde požadoval, aby Národná rada Slovenskej republiky zastavila konanie dovtedy, kým Ústavný súd nerozhodne. Budem opäť citovať z tohto výkladu: "Ani údajné protiústavné konanie jedného štátneho orgánu" - to znamená, že v tejto chvíli sa môžeme domnievať, že takto konal Mikuláš Dzurinda -, "nie je pre iný štátny orgán"- to znamená v tomto prípade Národnú radu Slovenskej republiky -, "dôvodom, aby konal inak, ako v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom." Vieme veľmi dobre, že § 141, 142 a 143 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nám dáva veľmi jasný príkaz, aby sme konali. Stanovuje lehoty a tieto lehoty je potrebné rešpektovať dovtedy, kým nerozhodne kompetentný ústavný orgán inak.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k druhej z prerokúvaných žiadostí o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky k trestnému stíhaniu poslanca Gustáva Krajčiho, ktorý je podozrievaný zo spáchania trestného činu podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, to znamená zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť tým, že vydal rozhodnutie, ktorým priznal bývalému štátnemu tajomníkovi Ladislavovi Polkovi vyšší nárok na odchodné, ako mu prislúchalo podľa platného zákona.
Je možno i škoda, že o tomto skutku sa zatiaľ v snemovni nehovorilo. Chcem zdôrazniť, že pán Krajči nerozptýlil moje podozrenie z toho, že spáchal tento skutok v rozpore s právom. Pri formulovaní môjho vlastného postoja k tejto žiadosti som však vychádzal z týchto skutočností.
Po prvé, trestný čin, z ktorého je pán Gustáv Krajči podozrievaný, vykazuje v porovnaní s konaním v kauze referendum nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti.
Po druhé, škoda, respektíve neoprávnený prospech, ktorý mal vzniknúť Ladislavovi Polkovi z tohto skutku, fakticky nevznikol, pretože nebolo toto odchodné vyplatené.
Po tretie, a to považujem za najpodstatnejšie, na základe predložených dôkazov som nemohol dospieť k jednoznačnému záveru, že bola naplnená subjektívna stránka trestného činu, to znamená, že tento skutok bol vykonaný úmyselne, tak ako to vyžaduje toto ustanovenie Trestného zákona.
O tieto argumenty budem opierať svoje rozhodovanie pri hlasovaní o tomto druhom skutku. Na základe tých skutočností, ktoré som uviedol, mi moje svedomie káže, aby som uplatnil vo vzťahu k nemu starú latinskú zásadu: "In dubio pro reo" - v pochybnostiach v prospech obvineného. I keď som si vedomý, že je to zásada, ktorá platí pre trestný proces.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem poslancovi Oroszovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Budeme pokračovať faktickými poznámkami.
Prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Lexa.
Nech sa páči.
Poslanec I. Lexa:
Ďakujem.
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
chcem reagovať troma poznámkami na vystúpenie pána poslanca Orosza. Vítam to, že sa v ňom pohlo svedomie vo väzbe k nekvalifikovanej žiadosti vyšetrovateľky, myslím, Hezounovej, alebo ako sa volá, podľa tohto návrhu vo väzbe k tomu druhému prípadu. To znamená vo väzbe k tomu druhému prípadu, keď je zrejme aj z diskusií pravdepodobne aj v mandátovom a imunitnom výbore účelovosť tohto podania zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Čo sa týka prvej časti vášho vystúpenia, mám však dve poznámky.
Po prvé, pán poslanec, vy ste celkom prirodzene pracovali potom, ako ste skončili svoje pôsobenie vo Federálnom zhromaždení, ako človek závislý od Michala Kováča, a to tým, že ste niekoľko rokov pracovali ako vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky Kováča v Košiciach, kde ste participovali aj na mnohých, povedal by som, právnych reliktoch, ktoré pán Michal Kováč vo svojej činnosti v týchto piatich rokoch svojho pôsobenia realizoval. To znamená, z tohto aspektu beriem aj vaše odborné vyjadrenie vo väzbe k údajnej činnosti bývalého ministra vnútra pána Krajčiho. Vo svojom vystúpení ste však v zásade aj potvrdili jeho absolútne nevinu, a to tým, že ste citovali príslušné články ústavy, ktoré umožňujú štátnym orgánom konať len to, čo im ústava predpisuje. To znamená, pokiaľ pán Krajči - a on má právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý povedal, že príloha k štvrtej otázke Michalom Kováčom vypísaného referenda je v rozpore s ústavou a zákonmi Slovenskej...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
mám tiež pred sebou uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to, čo som hovoril v prvom vystúpení, som vyberal odtiaľto. Samozrejme, môžeme si vyberať to, čo sa komu hodí, ale dovoľte, aby som prečítal jednu vetu zo strany 32. "Referendová otázka je správna len potiaľ, pokiaľ je postavená za priamu voľbu prezidenta bez prílohy." To je tu napísané. Čo by ste urobili, ak by Ústredná volebná komisia alebo minister Krajči vytlačil štvrtú referendovú otázku bez prílohy. Tak by ste vyskakovali rovnako ako teraz a rovnako by ste vyhlasovali, že referendum je neplatné. Pán poslanec, vy ste povedali jednu veľmi zaujímavú vec, že podľa vás za zmarené referendum je zodpovedná celá vláda. Blíži sa 25. február, máte veľkú príležitosť, môžete pozatvárať celú vládu. Niečo také sa už stalo, ale to bolo v roku 1948. Dnes komunisti vošli do dejín, čo urobili s demokraciou. A možnože súčasnej koalícii sa podarí niečo ešte lepšie. Zatvoríte celú vládu a budete skutočne tí najväčší demokrati na svete. Budete si vymýšľať také nehorázne "voloviny" a budete prekrúcať paragrafy, a dokonca aj výroky Ústavného súdu, ako to robíte stále.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Chcel by som komentovať vystúpenie pána poslanca Orosza ako vystúpenie poslaneckého klubu. To znamená, že to neboli len jeho osobné vízie ani stanoviská, ale je to stanovisko poslaneckého klubu SDĽ. Ja to tak vnímam a veľmi oceňujem racionálny prístup, ktorý Strana demokratickej ľavice k tomuto prípadu, k dvom prípadom, uviedla.
Začnem tým kratším a menej frekventovaným. To je otázka odstraňovania tvrdosti zákona. Veľmi sa stotožňuje s tým, pretože tiež som bol vo funkcii, keď ako jeden z mála rezortných ministrov som mal právo odstraňovať tvrdosť zákona. Nie je príliš frekventovaná kauza odstraňovania tvrdosti zákona v našom práve ani v rezortoch. Pán minister, alebo exminister vnútra realizoval svoje právo odstraňovať tvrdosť zákona. Stotožňujem sa s tým postojom pána poslanca, predsedu výboru, pána Orosza z hľadiska odstraňovania tvrdosti zákona.
K tej prvej časti veľmi komplexnej, týkajúcej sa referenda, by som chcel povedať možno svoje vízie, ale ak pán poslanec Šimko, ktorého si vážim ako právnika, ale zároveň veľkého konšpirátora, mága z hľadiska referendových otázok aj väzby na Ústavný súd, by som si podľa Hlavy XXII, ktorú rád cituje, aj vo väzbe na pána poslanca Fica či pána poslanca Fogaša, ale aj pána poslanca Dr. E. V., ktorý bol zvolený do licenčnej rady, či aká to je v televízii, rád rozdiskutoval, čo je vlastne podstata referendovej otázky. V tejto súvislosti by som podporil pána poslanca Orosza, že pán poslanec Mikloško kedysi povedal, že pani Mochnáčová vyhlásila ako hovorkyňa Ústavného súdu, čo je pravda.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.
Prosím.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Orosz, chcel by som vám povedať, že diskusia, ktorá sa tu v poslaneckej snemovni ku kauze rozvinula, je adekvátna vášmu úsiliu rýchle označiť vinníka a skončiť tento proces, pretože aj vám je celá táto záležitosť nepríjemná. Bolo to vidieť na pánu predsedovi mandátového a imunitného výboru, keď prednášal svoju úvodnú správu. Myslím si, že vinníka v tejto kauze hľadáme na nesprávnom mieste. Pred poslaneckou snemovňou sa mal zodpovedať pán Čarnogurský, ktorý ako šedá eminencia stál za celou záležitosťou podľa vás zmareného referenda o integrácii Slovenskej republiky do NATO. Vy ste predsa nemohli pripustiť ako vtedajšia opozícia, aby toto referendum bolo úspešné, aby vláda Slovenskej republiky pod vedením Vladimíra Mečiara mohla deklarovať a podporiť týmto referendom svoje zahraničné a politické smerovanie. Skutočne by bolo potrebné obrátiť pozornosť na pravých vinníkov. A v snahe zaretušovať vaše hriechy ste si našli vinníka, ktorého chcete takýmto spôsobom v poslaneckej snemovni vydať napospas orgánom činným v trestnom konaní. Nedivím sa poslancom za SDK, že sa na toto podujali, ale divím sa poslancom SDĽ a SOP, že sa veľmi pričiňujú o to, aby sa vyriekol ortieľ nad exministrom Krajčim.
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej pani poslankyňa Slavkovská - faktická poznámka.
Prosím.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som zareagovať na pána poslanca Orosza v tom zmysle, že akosi zabudol v tom svojom príspevku, že skutočne tá štvrtá otázka alebo jej príloha bola v rozpore s ústavou.
Chcela by som sa ho opýtať, keď teda vystupuje ako právny expert nielen sám za seba, ale aj za celý klub SDĽ, ako tu povedal, že kde bol on vtedy a celý klub SDĽ, keď sa vlastne takáto otázka pripustila. Dnes tu povedal, že poslanci SDĽ si uvedomujú, že zbavenie imunity vyvolá veľkú diskusiu a že sú si vedomí svojej zodpovednosti za to, aby sa tu nastolil právny štát. Ale napriek tomuto tvrdeniu vám to, pán poslanec, a celému klubu SDĽ vôbec nebráni obviňovať človeka na základe vykonštruovaných obvinení, pretože stále tu ide iba o vykonštruované obvinenia. Predsa každému je naozaj jasné, že to referendum zbabral prezident republiky, a nie vláda Slovenskej republiky. Treba hľadať vinníka niekde inde. A práve vy, pán poslanec, a všetci poslanci SDĽ by ste si mali uvedomiť, kam to speje, keď sa raz začnú vykonštruované procesy.
Vaši predchodcovia vašej strany už raz takéto vykonštruované procesy robili. Ja som v živote v žiadnej strane nebola. Vaši predchodcovia robili tieto vykonštruované procesy a vy v nich pokračujete. Potom už je neskoro hovoriť to, čo ste povedali, že ak sa ukáže, že to nebola pravda, tak sa so všetkou vehemenciou zasadíte za zastavenie trestného stíhania. To je už potom neskoro. Treba sa zasadiť vtedy, keď ešte len tie vykonštruované procesy začíname.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
keď pôjdete do parlamentného bufetu, naskytne sa vám úžasný pohľad. Hlavný konšpirátor celého tohto politického divadla a zároveň minister spravodlivosti Slovenskej republiky sedí pred monitorom a robí si poznámky. Pán Čarnogurský, ak ma počujete, nech sa páči, poďte so sály, kde sa toto divadlo odohráva, a pozerajte sa podvedeným poslancom vládnej koalície do očí, aj občanom Slovenskej republiky. Možno, že si lepšie budete spytovať svedomie, ako si ho spytujete v parlamentnom bufete.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem.
Pán poslanec Orosz vo svojom vystúpení povedal, že štátny orgán môže robiť len to, čo predpisuje alebo dovoľuje zákon. Myslím si, že aj prezident môže robiť len to, čo mu dovoľuje zákon. Kde zobral právo bývalý prezident Slovenskej republiky na to, aby urobil z dvoch referend jedno referendum? Porušil zákon o referende. To nikomu neprekážalo? On nemusel dodržiavať zákon? To bola jeho prvá chyba. Chýb v súvislosti s referendom urobil viac. Otázka, ktorou sa obrátili v rámci petície na občanov organizátori petičnej akcie znela predsa inak, ako znela tá štvrtá otázka v referende. Kto dovolil prezidentovi, aby zmenil formuláciu otázky tak, ako sa to jemu hodilo? Predsa občania v petícii podpisovali iné znenie otázky! Prezident jednoducho porušil zákon niekoľkokrát. A keď konal vtedajší minister vnútra tak, aby zákonu učinil zadosť, tak vy ho chcete teraz postaviť pred súd. Je to naozaj paradox.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Orosz, vo vašom vystúpení odznelo značné množstvo poloprávd, ktoré sú tým zákernejšie, že sú polopravdami. Časť z toho platí a druhá časť buď nie, alebo bola nedopovedaná. Niektoré veci vám doplním. Vy ste tvrdili, že je možná otázka v referende, že je možná zmena ústavy. Áno, ale iba otázka, nie schvaľovanie textu zmeny ústavy. To je tá polopravda. Vy ste teda vlastne nepovedali pravdu.
Druhá vec. Ako čert kríža sa všetci vyhýbate uzneseniu Najvyššieho súdu, ktorý v tejto celej problematike vyniesol jednoznačné stanovisko, jednoznačný postoj. Vy sa toho bojíte doslova ako čert kríža. Tak citujte toto. To je predsa záväzné, to nikto nezrušil.
Tretia vec. Prečo obchádzate fakt, že taká objektívna Ústredná referendová komisia, na ktorú sa do omrzenia odvolávate, robila svoje tlačovky a verejné vystúpenia v centre Kresťanskodemokratického hnutia na Žabotovej ulici? Viete si domyslieť, že referendová komisia, v ktorej by malo HZDS prevahu, by vyrobilo tlačovku na Tomašíkovej ulici? Máte vôbec takú predstavu? Alebo na Jégého, to máte jedno, pán Weiss.
Po ďalšie. Ak ste sa toľko odvolávali na rozhodovanie v súlade so svedomím, domnievam sa, že aj tam ste to povedali neúplne. Odvolávajte sa na vaše rozhodovanie v súlade so svedomím koaličnej rady, pretože tam sú hranice vášho svedomia.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Gašparovič - faktická poznámka.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Orosz spomínal, že je tu rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré umožňuje nekonať, resp. konať vo veci, ak nekoná iný štátny orgán alebo koná aj štátny orgán. Proste, že nie je zábranou, nie je prekážkou v tomto prípade to, že Národná rada nemôže konať, pokiaľ nerozhodol Ústavný súd. Ja som to takto nikdy nepovedal, ja som povedal, že Národná rada by nemusela konať, pokiaľ nerozhodne Ústavný súd, a to článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ste citovali, s týmto nemá nič spoločné. Ja som to tak pochopil.
A pokiaľ ide o skutočnosti tej druhej kauzy, tak, pán poslanec, ja som vo svojom vystúpení povedal, že tu nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty. A ani z toho vystúpenia vyšetrovateliek v našom výbore ten dojem, proste nemám ten dojem, že majú také materiály a také vecné dôkazy, ktoré by ich oprávňovali k tomu, aby začali trestné stíhanie. Viete, je jedno staré rímske pravidlo: "Nihil probat, qui nimium probat" - nič nedokazuje, kto priveľmi dokazuje. A tu si myslím, že je strašne veľa dôkazov o ničom. A starí Rimania hovorili: "Non deficit ius, probatio" - nie právo chýba, ale dôkaz chýba.