Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Chcel by som povedať, že vo svojom živote aj v odborárskej praxi som mal a mám veľmi korektné vzťahy s pánom poslancom Krumpolcom. Je mi ľúto, že pán poslanec Krumpolec vystupuje v mene SDK, pretože za tento poslanecký klub to prednášal človek, ktorý bol predsedom Odborového zväzu KOVO, keď po vzniku samostatnej Slovenskej republiky od 1. januára 1993 už 19. 2., teda šesť týždňov po vzniku samostatnej Slovenskej republiky Odborový zväz KOVO navrhol odvolať členov Mečiarovej vlády. Pán profesor Patočka písal knihu o budovaní štátu, teda Česko-slovenskej republiky, kde to staval na desiatky rokov. Predseda Odborového zväzu KOVO pán Krumpolec po šiestich týždňoch 19. 2. nechal odhlasovať bez ohľadu na to, ako on hlasoval, ale bol zodpovedný za predsedníctvo Odborového zväzu KOVO - odvolať členov Mečiarovej vlády, ktorá šesť týždňov budovala samostatnú Slovenskú republiku.
Pán poslanec Krumpolec, pri všetkej úcte k tebe, k vám, by som pekne prosil, preverte si vinu všetkých tých právnych podvodníkov, ktorí organizovali referendum a ktorí oklamali 450 tisíc voličov, pretože im Ústavný súd zrušil štvrtú otázku. Štvrtý okruh problémov bol neplatný podľa rozhodnutia Ústavného súdu, lebo bol v rozpore so zákonom o vykonaní referenda, a v tejto situácii, teraz beriem do úvahy právny postoj, časť právneho úkonu, verejnoprávneho úkonu, ktorým je vyhlásenie referenda, bola v rozpore so štvrtou otázkou cez rozhodnutie Ústavného súdu. A dnes to chceme všetko našiť na pána Krajčiho. Je mi ľúto, že sme sa tam dostali.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Chcel by som sa, pán predsedajúci, vyjadriť tiež k vyjadreniu pána poslanca Krumpolca. Osobne nemám nič proti jeho osobe, len skutočne ma zarazil postoj, akým spôsobom hľadal a akým spôsobom sa snažil hľadať vinu inde, ako v skutočnosti tá vina je.
Chcem povedať, že v dnešnom čase rozmotávať klbko kauzy referenda je veľmi problematické, pretože táto kauza je značne spolitizovaná, ale každý súdny človek, ktorý sa bude snažiť abstrahovať od politických súvislostí a prečíta si napríklad aj zákon o spôsobe vykonania referenda, dospeje k záveru, že samotná Ústredná referendová komisia v tomto procese má veľmi veľa masla na hlave. To hovorím úplne jemný výraz, pretože zo žiadneho ustanovenia dotknutého zákona nevyplývali pre Ústrednú referendovú komisiu také oprávnenia, také kompetencie a taká pôsobnosť, ako dosahovali, a podotýkam, politickým hlasovaním vždy 8 : 7. Ten politický princíp, ktorý sa pretavil v tejto Ústrednej referendovej komisii, ktorý bol tak okatý, že Ústredná referendová komisia konala svoje tlačovky na Žabotovej, doslova na Žabotovej v sídle a centrále Kresťanskodemokratického hnutia, je mimo akejkoľvek pochybnosti. Čiže skutočne, ak dnes roztáčame vlnu politických trestných činov aj tohto referenda vo vzťahu ku kolegovi Krajčimu, pýtam sa, či pán Krumpolec a ďalších osem členov tejto Ústrednej referendovej komisie, ktorí konali nad rámec alebo proti rámcu, alebo proti zákonu o spôsobe vykonania referenda svojimi rozhodnutiami, či oni nenesú minimálne takú istú, ak nie väčšiu trestnoprávnu zodpovednosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej s faktickou poznámkou bude vystupovať pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Krumpolec, práve týmto vystúpením ste dokázali, že sa vaša vierohodnosť blíži k nule. Pokúsili ste sa teraz nám hovoriť, ako neposlúchala exekutíva volebnú komisiu, a pritom exekutíva zodpovedná priamo parlamentu. Ukazuje sa, že Ústrednú volebnú komisiu ste chceli prefunkcionovať na akýsi ústredný soviet na zvrhnutie moci. Tento spôsob je jednoducho neúnosný. Je neúnosné, aby ste naďalej vyhlasovali pojem zmareného referenda, pretože, čo sa v skutočnosti stalo, bola len neplatnosť referenda a takisto Ústredná volebná komisia nemôže diktovať ani zákonodarným orgánom, ani exekutívnym orgánom, ona je naozaj len sama určitou časťou exekutívy pri vykonaní samotných volieb a nikomu nemá právo, a tobôž nie ministrovi vnútra, nariaďovať, ktorý zo zákona vlastne exekuuje celý priebeh volieb.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Poznamenal som si z vystúpenia pána poslanca Krumpolca niektoré heslá. Komisia pre referendum schválila ministrovi, prijala záväzný pokyn ministerstvu, uložila ministrovi, konštatuje vo vzťahu k ministerstvu, žiada ministra, upozorňuje ministra. Pán Krumpolec, vy ste si zrejme pomýlili svoju pozíciu v Ústrednej komisii pre referendum s pozíciou v Ústrednej kontrolnej a revíznej komisii Ústredného výboru Komunistickej strany.
Minulý rok bol rok 1998, a nie 1988, takže sa zobuďte, buďte taký láskavý. To je prvá vec. Druhá vec, prestaňte tu traktovať o zmarenom referende. Žiadne referendum zmarené nebolo. Ja som na referende bol, ja som dostal hlasovací lístok, ja som odhlasoval. O čom je teda reč, čo mám ja vízie alebo vy máte vízie?
Ďalej, vrele vám odporúčam, pán Krumpolec, aby ste sa pozreli na najvyššie legislatívne dokumenty tohto štátu, a to je ústava, to je Ústavný súd, a to je Najvyšší súd. Prezident republiky nemá referendovú právomoc formulovať otázky. To je prvá vec. Druhá vec, Ústavný súd rozhodol, že referendom sa nemôže meniť text ústavy a Najvyšší súd rozhodol pozitívne o tej procesnej stránke. Tak čo tu mútite hlavu ľuďom, tárate nepravdy z poslaneckej tribúny a zavádzate ľudí cez kamery televízie podobne, ako ste to robili počas celého obdobia prípravy a priebehu referenda?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som pánu Krumpolcovi povedať, že má pravdu, keď hovorí a vyslovuje svoje tvrdenia v pomere 93 : 43, viac nie. Ono totiž nám povedal veľa, ale zamlčal jednu vec - táto Národná rada prijala uznesenie, ktorým žiadala prezidenta, aby vyhlásil referendum podľa tohto uznesenia. To slovo tohto sme tam vložili úmyselne v priebehu rozpravy a podľa tohto uznesenia, vážení, dodnes nebolo vykonané referendum. Michal Kováč nevyhlásil referendum podľa uznesenia Národnej rady. Lenže my máme postavenú ústavu tak, že za svoje prezidentské činy, ktoré urobí, nemôže byť ani potom, keď skončí prezidentovanie, súdený.
Takže ak nemôže byť ten, kto začal tú špirálu veľmi tvrdého rozdelenia parlamentu kvôli referendu, tak nepokúšajme sa teda aspoň niekoho iného za to postihnúť. Príčina je úplne inde. A nezmení to nič ani ten pomer 93 : 43, lebo ten môže iba ovplyvniť hlasovanie, ale nemôže znásilniť pravdu a skutočnosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec, vy ste povedali jednu vetu, s ktorou nemôžem súhlasiť. Povedali ste, že dôvod vynechania štvrtej otázky je irelevantný. To nie je pravda. Na tom celom vlastne stojí podstata veci. Štvrtá otázka bola vynechaná preto, že pred vytlačením lístkov Ústavný súd Slovenskej republiky vyriekol jej rozpornosť s platným právom. To je dôvod. Ďalej, vôbec vám neprekážalo, že vlastne išlo o dve referendá, a to hovorím aj Ústrednej volebnej komisii, dve referendá, úplne odlišné, aj vecne, aj z hľadiska iniciatívy. Bolo to referendum, ktoré bolo na základe iniciatívy Národnej rady o vstupe do NATO a bolo to referendum na základe petičnej iniciatívy občanov o voľbe prezidenta. A pán exprezident vyhlásil len jedno referendum. O tomto ste sa nezmienili. A veľmi krátko, pretože už pán poslanec Hofbauer o tom hovoril, vo vašom vystúpení skutočne ste viaceré postavenia a úlohy referendovej komisie prezentovali, ktoré robila, ale jednoznačne v rozpore s platným právom, pretože nemala na to kompetenciu. A najväčší rozpor s právom bola záverečná správa tejto komisie. Nejde o žiadne zmarenie referenda, pretože referendum bolo vyhlásené, ja aj mnoho ďalších občanov sa na ňom zúčastnilo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
chcem doplniť pána Krumpolca vo vzťahu k jeho tvrdeniam týkajúcim sa tlače hlasovacieho lístka. Zo zákona o spôsobe vykonania referenda veľmi jasne vyplýva, že hlasovací lístok musí zodpovedať rozhodnutiu orgánu, ktorý je oprávnený referendum vyhlásiť, to znamená v tomto prípade prezidenta Slovenskej republiky. Vy všetci veľmi dobre viete, že v tomto rozhodnutí boli štyri otázky, a nie tri otázky. Za týchto okolností, ak si veľmi dobre pozriete zákon o spôsobe vykonania referenda, vtedajší minister vnútra nemohol zmeniť hlasovací lístok tak, aby mal tri otázky. Ak to urobil, porušil zákon. Porušil nielen zákon o spôsobe vykonania referenda, ale, žiaľ, porušil aj Trestný zákon. (Potlesk).
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej pán poslanec Baco - faktická poznámka.
Poslanec P. Baco:
Pán poslanec Krumpolec, obraciam sa na vás v duchu, kto si bez viny, hoď do mňa kameňom. Vy pán poslanec ste boli členom komisie - predsedom referendovej komisie. Každý dnes na Slovensku vie, že vy ste zbabrali to referendum s pánom prezidentom. Dnes to vie už celé Slovensko. A vy kde beriete, prosím vás, tú morálnu vnútornú silu, že sa dovolávate trestného stíhania človeka za skutok, ktorý ste spáchali vy? V tejto logike by som si dovolil poprosiť aj vás ostatných pánov poslancov z vládnucej koalície, dajte si aj vy tú otázku, kto si bez viny, hoď do mňa kameňom. Vy ste to politicky, demagogicky zneužili proti nám. Boli sme vo vláde, mali sme veľa práce, nestačili sme reagovať na vašu demagógiu a teraz chcete trestne stíhať za to človeka? Vášho kolegu, poslanca? Pán poslanec Krumpolec, tak ako pán poslanec Nagy bol oslovený, prehodnoťte svoje morálne pozície, svoje morálne kvality a odovzdajte mandát poslanca.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Chcel by som doplniť niektoré vystúpenia, ktoré odzneli vo väzbe na vystúpenie pána poslanca Krumpolca.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, reagujte len na pána poslanca Krumpolca, pán poslanec.
Poslanec V. Tkáč:
Neviem, či treba zopakovať, čo som povedal, že chcem zopakovať niektoré vystúpenia alebo komentovať vo väzbe na vystúpenie pána poslanca Krumpolca. Myslím si, že iný nevystupoval v tomto bloku. V tejto oblasti je skutočnosťou fakt, že skupina ľudí okolo prezidentskej kancelárie a pán predseda ústavnoprávneho výboru bol v tom čase riaditeľ či vedúci kancelárie pána Michala Kováča v Košiciach a dnes je predseda ústavnoprávneho výboru, obhajuje nezmyselné veci, ktoré už rozhodol Ústavný súd. A Ústavný súd rozhodol veľmi jednoznačne, že príloha k otázke referenda je v rozpore so zákonom o vykonaní referenda.
Pán doktor Orosz, kandidát vied je mojím študentom, ktorého som učil. Ja si ho vážim ako partnera. Podľa teórie práva neplatnosť právneho úkonu je viazaná na rozhodnutie ex tunc a ex nunc. V tejto súvislosti je otázka neplatnosti štvrtej otázky už dnes deklarovaná aj konštitutívne Ústavným súdom. A ten, kto mal vykonať po línii vykonateľnosti, to bol minister vnútra, a nie komisia pre referendum, pretože toto nie je štátny orgán ani orgán s kompetenciami, ani so zodpovednosťou. Tento človek vykonal toto referendum tak, že rešpektoval rozhodnutie Ústavného súdu a dnes je predmetom rokovania či bude, alebo nebude za to trestne stíhaný. Veď to je hanba právneho štátu. A zodpovednosť si berte vy vo vládnej koalícii.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem pánu poslancovi Krumpolcovi pripomenúť niektoré ďalšie veci, okrem tej skúsenosti s pánom Čarnogurským. Chcem povedať, že komplot "referendum" spúšťal a jediný, kto mal záujem na jeho spustení bol bývalý prezident tohto štátu pán Michal Kováč, hanba to slovenského štátu. Tento komplot spúšťal s pánom Šimkom a s pánom Trimajom. Možnože, pán poslanec Krumpolec, vy ste sa do toho komplotu aj s pánom poslancom Oroszom dostali celkom nevinne alebo možno, že ste mali ambície dostať sa do parlamentu. Pán Orosz je mimo obliga, pretože on bol podriadený pána prezidenta a riadil jednu odbočku prezidentskej kancelárie. Takže jeho obhajobné reči tu nie sú celkom objektívne. Tento komplot, ktorí ste spustili, ste chceli doviesť, samozrejme, až do víťazného konca, ale Ústavný súd vám urobil škrt cez rozpočet, pretože povedal, že štvrtá otázka je jednoducho protiústavná, pretože v referende sa návrh ústavného zákona schvaľovať jednoducho nemôže. Pán minister aj vláda tohto štátu postupovala v súlade s článkom 2 ods. 2 ústavy tohto štátu, keď nevykonali to, čo im zákon neprikazuje, pretože jednoducho rozhodnutie Ústavného súdu povedalo, že štvrtá otázka je protiústavná a taká sa jednoducho vykonať nedala. Pán Krumpolec, takže nie my a pán Krajči sa máme hanbiť pred tým národom. Hanbite sa vy pred týmto národom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Budem pokračovať v reakcii na vystúpenie pána poslanca Krumpolca v myšlienke, ktorú som uviedla, že nemožno vykonať nezákonné rozhodnutie, teda nezákonnú štvrtú časť otázky, nezákonnú časť rozhodnutia prezidenta.
Minulý týždeň som položila otázku podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Fogašovi, či možno na základe nášho platného práva vykonať nezákonné rozhodnutie alebo jeho časť. Toto plénum veľmi obšírne oboznámil s celým systémom právnych noriem, ktoré nedovoľujú takýto postup, a to či ide o nezákonné rozhodnutie alebo časť rozhodnutia súdu, štátneho orgánu, ako aj orgánu verejnej správy. Vážení, to vám nestačilo, ako tu definoval a uvádzal jednotlivé ustanovenia zakazujúce vykonať nezákonnú časť rozhodnutia alebo celé rozhodnutie? Podľa týchto predpisov musel, zdôrazňujem, musel postupovať aj exminister Krajči. Tie predpisy som nie ja tomuto plénu predostrela, tieto predpisy predostrel v súčasnom čase podpredseda slovenskej vlády pán Ľubomír Fogaš. Prosím, keď neberiete moje slová do úvahy ako opozičnej poslankyne, berte do úvahy aspoň slová vášho koaličného podpredsedu vlády.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Brňák, nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Samotný politickoprávny paradox celej tejto kauzy spočíva v tom, že exminister Krajči by bol zrejme terajšou vládnou koalíciou vinný a stíhaný alebo bol by tu urobený pokus na stíhanie či už v tomto prípade, keď vypustil túto štvrtú otázku, ale presne tak by mohol byť stíhaný, aj keby ju nechal, pretože potom by ste ako šibnutím čarovného prútika otočili vašu argumentáciu a povedali by ste, že jednoducho nerešpektoval výrok rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý jednoznačne štvrtú otázku považoval za protiústavnú. V tomto smere opätovne, a urobil som to už dvakrát na tejto pôde, chcem zvýrazniť slová exprezidenta Kováča, ale aj pána poslanca Šimka, ktorý v deň rozhodnutia Ústavného súdu dali verejné vyhlásenia o tom, že dostali v podstate, že utrpeli politickú prehru, že v danej kauze v podstate zvíťazila vládna koalícia a že skutočne podľa nálezu Ústavného súdu má pravdu vládna koalícia. Sú to dobové materiály.
A ešte na jeden paradox chcem poukázať v spojitosti s týmto referendom. V čase po vyhlásení tohto rozhodnutia Ústavného súdu znela otázka takto. Dobre, malo sa uskutočniť referendum o štvrtej otázke. Aké účinky by malo toto referendum v tejto štvrtej otázke vzhľadom na výrok rozhodnutia Ústavného súdu? Akademik Čič, podpredseda vlády Fogaš, pán poslanec Šimko sa vyjadrili veľmi jasne, že bol by to v podstate štatistický prieskum verejnej mienky bez účinkov samotného referenda. Ale proste, že uskutočniť sa to malo. Čiže za čo chcete stíhať poslanca Krajčiho? Za neuskutočnený štatistický prieskum verejnej mienky? (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Chcem nadviazať na pána Krumpolca. Myslím si, že keby on dostal slovo, poďakoval by sa aspoň tým, ktorí sa držia merita veci, ale ťažko môže poďakovať tým, ktorí zosmiešňujú jeho osobu, aj keď by sa mali radšej pozrieť najskôr do zrkadla. Každopádne páni z dnešnej vládnej opozície, ktorí tu dnes vystupujú, veľmi dobre vedia, a to zdôrazňujem, veľmi dobre vedia, že minister vnútra nemal právo zmeniť už navrhnuté referendum so štyrmi otázkami. Veď to jasne konštatoval aj Ústavný súd. Keby si pozreli materiál, ktorý je v časti 4 výkladu Ústavného súdu, citujem, tam sa jasne hovorí: Pokiaľ ide už o vyhlásené referendum prezidenta, to zaväzuje a zaväzuje to aj iné štátne orgány, že musí prebehnúť. A ďalšia citácia: Uznesenie Ústavného súdu o výklade článku 72 v spojení s článkom 93 ods. 2 ústavy nemá a nemôže mať žiadny priamy vplyv na ďalšiu prípravu a priebeh referenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky číslo 76 z roku 1997.
Pozrite sa, aké to rozhodnutie bolo. Bolo to rozhodnutie o referende so štyrmi otázkami. Je jasné, a to vy veľmi dobre viete, že referendová komisia bola podľa zákona a že teda veľmi ťažko obhájite to, keď hovoríte, že konala svojvoľne. Každému je dnes jasné, prečo sa snažíte tú vinu hodiť na niekoho iného. Veď referendum neprebehlo pre vašu bohorovnosť. Preto, že nevyšlo z vašej dielne. Preto, že ste sa báli hlasu ľudí. Preto, že ste sa báli, že stratíte politické body. Našťastie, aj napriek zmarenému referendu, a možno práve vďaka nemu, ste tieto body stratili a dnes ste opozíciou.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcela by som ešte doplniť pána poslanca Krumpolca, ktorý popísal viac-menej konanie Ústrednej referendovej komisie. My však zabúdame na to, že meritum veci je vydanie poslanca za zneužívanie právomoci verejného činiteľa za falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny. Čiže toto je meritum veci, o ktorom rokujeme, a nie o tom, čo s referendom, ako s referendom.
Ale chcela by som k tomu povedať ešte jednu poznámku, a to je vyjadrenie pána poslanca Krajčiho v mandátovom a imunitnom výbore, kde na poznámku a otázku poslancov, že jasne vedel ešte pred konaním referenda, že Ústavný súd vyriekol, že referendum má byť vykonané so štyrmi otázkami. Pán poslanec Krajči odpovedal, že bolo by to trošku smiešne, keď o dve hodiny alebo o tri, keď rozhodol o tom, že bude referendum s troma otázkami, alebo vydal pokyn na tlač lístkov, aby zmenil tento názor, lebo nebolo by to celkom dobré, keby minister takto menil svoje rozhodnutia. Toto zaznelo v mandátovom a imunitnom výbore.
Čiže pýtam sa pána poslanca Krajčiho, nech sa vyjadrí k tejto veci. To sú veci...
(Hlasy z pléna.)
Ďakujem pekne za upozornenie, pani poslankyne, ale bolo by potom dobre, aby aj vy ste upozornili svojich kolegov, aby tu nerozprávali od veci, ktoré nemajú s touto kauzou nič spoločné a aby nezavádzali ani verejnosť, ani poslancov o tom, že pán poslanec Krajči si nebol vedomý toho, že zmenil a falšoval, pozmenil verejnú listinu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Mészáros.
Poslanec L. Mészáros:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k vystúpeniu pána Krumpolca. Chcel by som ho doplniť.
Je všeobecne známe, že základným princípom právneho štátu je, aby právoplatné rozhodnutia štátnych orgánov boli dodržané. Za daných okolností prezident republiky ako štátny orgán vyhlásil svoje rozhodnutie o referende a vzhľadom na to, že sa to objavilo v Zbierke zákonov, stalo sa právoplatným. Žiadny iný štátny orgán nemal právo meniť toto rozhodnutie. Pravdou je to, že opravný prostriedok existoval, teda právny prostriedok existoval. Pokiaľ sa niekto nazdával, že je to protiústavné alebo protiprávne, tak sa mohol obrátiť na Ústavný súd a Ústavný súd bol kompetentný toto rozhodnutie vyhlásené už v Zbierke zákonov meniť, ale nie minister vnútra. Totiž ani predseda daňového úradu alebo riaditeľ daňového úradu nemôže meniť rozhodnutia okresného úradu. A takáto istá kompetenčná chyba sa stala aj za daných okolností.
(Hlasy z pléna.)
Myslím to veľmi vážne.
A ešte by som chcel dodať jednu vec. Nazdávam sa, že v predmetnej veci my nemusíme rozhodovať o tom, či bol porušený, alebo nebol porušený zákon. O tejto veci už Ústavný súd aj v minulom roku rozhodol. A pokiaľ dovolíte, tak vám potom neskôr prečítam toto rozhodnutie.
Ale vzhľadom na to, že teraz mám už málo času, by som skončil.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Doplnil by som pána poslanca Krumpolca a nešiel by som do nejakých interpretácií, ale citoval by som zo Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 1997 vydaných v Košiciach v roku 1998. Myslím si, že tam je meritum veci.
Zverejnené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 5. 1998 číslo 31 z roku 1997 hovorí toto: Ústava neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda podľa článku 93 ods. 2 ústavy bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti. Myslím si, že to stačí.
A v odôvodnení sa ďalej hovorí. Pokiaľ ide už o vyhlásené referendum, prezidenta to zaväzuje a zaväzuje to aj iné štátne orgány, že musí prebehnúť. Ústava neumožňuje, aby bolo ešte pred vyhlásením výsledkov referenda zrušené. Výsledok referenda tvorí inú oblasť problémov, ku ktorej Ústavný súd v tomto konaní nemá povinnosť zaujať stanovisko. Ostatné je jednoducho folklór.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej pán poslanec Smerek - faktická poznámka.
Poslanec J. Smerek:
Ďakujem pekne.
Vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som povedal svoj názor na predchádzajúce vystúpenie. Priznám sa, že ako nový poslanec som mal trošku iné predstavy o rokovaní, o obsahu a hlavne o spôsobe rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa vystúpenia pána Krumpolca sa mi zdá, že toto naše rokovanie, ktoré trvá už dosť dlho, je niečím iným, nie zákonodarným orgánom demokratického štátu.
Pán Krumpolec vo svojej reči obviňuje pána ministra Krajčiho z vecí, ktoré mu zatiaľ neboli dokázané. Neviem, či my sme tu tým orgánom, ktorý má súdiť. Myslím si, že v právnom štáte sú to iné inštitúcie.
Mám pred sebou, čo sa týka zmarenia referenda, dokumenty, ktoré ukazujú, že tým zmarením by mal byť obvinený úplne niekto iný. Štyridsaťosem hodín pred referendom v denníku SME vyšiel návod, ktorý bol podpísaný predsedami strán, vtedajších opozičných strán, a odporúčali občanom, ktorí mali ísť na referendum, aby toto referendum bolo zmarené. Je tu presný návod.
Vážení kolegovia poslanci, chcel by som apelovať pri tejto kauze, ktorá je zinscenovaná, a chcel by som apelovať nie na vaše stranícke tričká, ale na váš zdravý rozum.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
podľa § 3 ods. 2 zákona číslo 490/1991 Zb. otázka predložená na rozhodnutie v referende musí byť formulovaná tak, aby bolo možné na ňu odpovedať jednoznačne a odpovedať áno alebo nie.
Prvé tri otázky boli takto postavené. Podotýkam, že ich formulovali poslanci Národnej rady za vtedajšiu vládnu koalíciu. Ako bola formulovaná štvrtá otázka? Citujem: Súhlasíte, aby prezidenta Slovenskej republiky volili občania Slovenskej republiky podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? To bola priam šalamúnska otázka hodná svojich autorov z vtedajšej opozície pod vedením pána poslanca Šimka, aby niečo skomplikovali. Pritom museli vedieť spolu s prezidentom Slovenskej republiky, že naša vtedajšia a súčasná Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, aby prezident Slovenskej republiky vyhlásil referendum o zmene Ústavy Slovenskej republiky. Ale zrejme účel svätil prostriedky, bolo potrebné niekoho diskreditovať, rozsievať neistotu medzi občanmi Slovenskej republiky a hlavne upozorniť zahraničie, že Mečiarova vláda je nedemokratická. Podarilo sa vám to čiastočne, a preto teraz chcete využiť príležitosť a vyberáte si obete.
Ak by sa v uskutočnenom referende objavila aj štvrtá otázka, čo by sa vyriešilo? Nič, vôbec nič! Občania by prejavili záujem voliť prezidenta priamo, ale to je všetko, pretože právo zmeniť ústavu je článkom 72 priznané Národnej rade, len Národnej rade Slovenskej republiky. Toto je všetko uvedené aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okrem toho sa v ňom píše: Referendová otázka je správna len potiaľ, pokiaľ je postavená za priamu voľbu prezidenta občanmi, bez prílohy zákona.
Som presvedčený o tom, že minister vnútra konal správne, v súlade s vysvetlením Ústavného súdu. Svedomie by si mali spytovať tí, ktorí takto úmyselne skomplikovali referendum, pokúsili sa oklamať občanov Slovenskej republiky, a preto by práve oni mali zato niesť zodpovednosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem sa opýtať pána poslanca Krumpolca, ale aj pani poslankyne Sabolovej, akú verejnú listinu pán poslanec a vtedajší minister vnútra Krajči pozmeňoval alebo falšoval. Chcem sa pýtať, keďže § 30 zákona o vykonaní referenda jednoznačne hovorí, že pán minister alebo ministerstvo má povinnosť vyhotoviť vzor hlasovacieho lístka.
Takže ten medzičlánok, ktorý pán Krumpolec tam podsúval a jeho Ústredná referendová komisia v podobe svojho hlasovacieho lístka bol jednoducho jeho paškvilom. On zneužíval právomoci verejného činiteľa, ktorým bol pre tento účel ustanovený, a nie pán minister. Pán minister opisoval priamo rozhodnutie o vypísaní referenda a ako štátny orgán. Poučený rozhodnutím Ústavného súdu jednoducho nemohol vykonať protiústavnú otázku. Otázka falšovania listín je tu vymysleným bezprecedentným biľagovacím prostriedkom, ktorý tu pán Krumpolec predniesol, aby dehonestoval ctihodného občana tohto štátu. A preto aj moje tvrdšie vystúpenie, pán Volf. Pán Krumpolec je človek zrelý a mal vážiť slová. Ja sa nemusím pozerať do zrkadla, pán Volf, vám by občas nezaškodilo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán Krumpolec v predstave svojej pozície ústrednej kontrolnej a revíznej komisie ÚV zrejme prehliadol niektoré detaily pri tom, čo on menoval. A za tie detaily bezpochyby považuje predovšetkým Ústavu Slovenskej republiky.
Takže, pán Krumpolec, ja vám prečítam, ako znie článok 102 písmeno m): "Prezident vyhlasuje referendum." A ako vyhlasuje referendum, na základe čoho? Článok 95 Ústavy Slovenskej republiky uvádza: "Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o petíciu požiada aspoň 350 000 občanov" - to bolo to prvé referendum s tromi otázkami - "alebo sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky", to bolo to druhé referendum, ktoré inicioval pán poslanec Šimko a ktoré bolo evidentne protiústavné, pretože text ústavy navrhoval zmeniť referendom.
Takže štvorotázkové referendum neexistovalo. Neexistovalo z titulu ústavy, pretože takéto štvorotázkové referendum jednoducho nebolo prijaté ani petíciou občanov, ani uznesením Národnej rady. Takže tu neklamte a nezavádzajte občanov a neohlupujte poslancov Národnej rady.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej pán poslanec Kalman - faktická poznámka.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Podobne ako pán poslanec Tkáč, aj ja pána Krumpolca poznám pomerne dlho. Veľmi často sme spolu spolupracovali, veľmi často sme diskutovali o rôznych otázkach. Môžem zodpovedne povedať, že som nikdy nevycítil z úst pána poslanca, žeby chcel niekomu ublížiť, žeby chcel spáchať na niekom krivdu, žeby sa chcel nejakým spôsobom osobne stotožniť s nejakou nespravodlivosťou, ale naopak, tieto veci potieral. Teraz však sledujem pána poslanca Krumpolca, ako vstúpil do sociálnej demokracie, určitým podstatným spôsobom sa zmenil. Ak tu dnes niekto hovorí o tom, že ho urážame, alebo že ho niektorí poslanci urážajú, ja som pevne presvedčený, že ho uráža vlastný predseda strany, ktorý ho určitým spôsobom manipuluje. To nie sú slová, Jozef, to nie sú slová tvoje. Ty nie si za to, aby sa tu spustili politické procesy. Ty nie si človek, ktorý by chcel niekomu ublížiť. Nenechávaj sa manipulovať. A o tom, že si manipulovateľný, svedčí aj to, resp. že ťa chceli manipulovať, svedčí aj to, že si v čase po tvojom vystúpení predseda k tebe sadol, aby ti dodával ďalšiu odvahu. Jožko, prepáč, kamarátsky to myslím.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej pán poslanec Hudec - faktická poznámka.
Poslanec I. Hudec:
Neviem, koľko hodín budeme ešte diskutovať, ale všetkým je nám jasné, že politické rozhodnutie padlo. Teraz ide len o to, ako ho zdôvodniť, ako ho dať stráviť občanovi tohto štátu, o ktorom si možno myslíme, že ešte sa dá oklamať všelijakými reklamami, všelijakými politickým plagiátmi a inými vecami.
Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, my sme svedkami historickej, skutočne historickej chvíle Slovenska. Tu sa rozbehnú politické procesy, ktoré aj tak raz história odsúdi a pošle do tých "šuplíkov", ktoré sú najhoršie a z ktorých nikdy nič pekné nevoňalo. Uvedomme si, čo teraz robíme. Toto je tragédia slovenskej politiky. Ak si myslíte, že na tomto sa dá vybudovať politické šťastie, nech sa páči. Upozorňujem vás, o dvadsať rokov sa budú hanbiť vaši potomkovia, že ste takto hlasovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcela by som doplniť vystúpenie pána poslanca Krumpolca o prečítanie výrokovej časti rozhodnutia Ústavného súdu, pretože som presvedčená, keby bol začal týmto svoje vystúpenie, nemôže dôjsť k tým záverom, ku ktorým došiel. Vo výrokovej časti rozhodnutia Ústavného súdu, táto je záväzná, sa uvádza: "Príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda odporuje", opakujem, "odporuje § 2 ods. 3 zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení ďalších predpisov". Takže, pán poslanec, týmto ste mali začať a potom vynášať závery. A ak dovolíte, chcela by som sa teda veľmi otvorene spýtať: Ako predseda referendovej komisie ste mali prehľad, ktorí starostovia nerozdali hlasovacie lístky v referende. Vy viete, že nerozdanie hlasovacích lístkov je trestný čin marenia referenda. Moja otázka znie: Budete iniciovať trestné stíhanie aj týchto osôb, vrátane trestného stíhania tých politických činiteľov, ktorí v tlači vyzývali, aby občania nešli do referenda? Pretože aj takéto výzvy majú v zmysle Trestného zákona charakter trestného činu marenia referenda. Dajte si ruku na srdce, odpovedzte, prosím.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej má faktickú poznámku pán poslanec Mészáros.
Nech sa páči, pán poslanec Mészáros.
Poslanec L. Mészáros:
Vážená Národná rada,
ja by som ešte k prejavu pána poslanca Krumpolca dodal nasledovné. To, či ministerstvo vnútra na čele s pánom exministrom Krajčim porušilo zákony a ústavu, o tejto veci už samotný Ústavný súd vo viacerých prípadoch rozhodol, a to naposledy 26. januára 1999. Dovoľte mi, aby som vám výrok tohto rozhodnutia, tohto nálezu Ústavného súdu prečítal: "Ústavné právo občana zúčastniť sa na referende, ktoré v piatok 23. mája a v sobotu 24. mája 1997 sa malo konať tak, ako ho prezident Slovenskej republiky vyhlásil rozhodnutím uverejneným pod číslom 79/1997 Z. z., bolo postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré pri zabezpečení vykonania referenda nekonalo tak, ako to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona o spôsobe vykonania referenda, porušené." Teda je to jednoznačné a je to stanovisko Ústavného súdu.
A ešte k tej otázke, či mohli ostatní primátori zmariť referendum. Nemohli. Z toho dôvodu, lebo nedostali hlasovacie lístky v zmysle zákona, v zmysle toho, ako to bolo vyhlásené v Zbierke zákonov. To boli iba kvázi hlasovacie lístky s tromi otázkami, a nie tak, ako to vyplýva zo zákona.
Ďakujem.