Poslanec I. Gašparovič:
Chcem len povedať, ako som to konkrétne povedal. Povedal som prerušiť a čakať, aby pán predseda Národnej rady požiadal aj predsedu Ústavného súdu... (Hlasy v sále.) Áno, avšak aj tak to neprešlo, len spresňujem, ako som to povedal. Takže prosím, aby sa to druhé hlasovanie dalo v tomto zmysle.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať teraz o vašom druhom návrhu - o požiadavke na predsedu Národnej rady na účasť generálneho prokurátora na tomto rokovaní. (Hlasy zo sály.) Nie. Nie, nie. Teraz sme hlasovali o prvom návrhu. Nepresviedčajte ma inak. Áno, je to tak.
Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý som pred malou chvíľou vyslovil.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Tento návrh takisto neprešiel.
Budeme pokračovať v rozprave, v ktorej teraz vystúpi pán poslanec Nagy za poslanecký klub a pripraví sa pán poslanec Krumpolec.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
čin a postup poslanca Gustáva Krajčiho ako bývalého ministra vlády Slovenskej republiky, ktorým sfalšoval a pozmenil verejnú listinu, úradnú pečať a úradné uzávery a nakoniec zmaril uskutočnenie referenda, je ojedinelým trestným činom v novodobej histórii demokratického zriadenia na Slovensku. Pán exminister Krajči týmto svojím činom porušil Ústavu Slovenskej republiky a ďalšie zákony vrátane Trestného zákona. Pán exminister porušil v spolupráci s vtedajšou vládou Slovenskej republiky na čele s Vladimírom Mečiarom základné práva občanov Slovenskej republiky vyjadrovať sa a byť zúčastnený na správe vecí verejných.
Fumigoval vôľu státisícov občanov Slovenskej republiky, ktorí sa formou petícií dožadovali práva priamej voľby prezidenta. Keď svoj odsúdeniahodný čin pán exminister dokonal, čím zmaril priebeh regulárneho referenda, niekoľkokrát sa verejne priznal, že je si vedomý svojej trestnoprávnej zodpovednosti. Vyhlásil aj to, že je schopný ju aj znášať. Po zmarenom referende následne sa občania Slovenskej republiky márne dožadovali na prokuratúre a súdoch svojho práva. Do volieb roku 1998 na Slovensku neexistoval orgán prokuratúry, orgán súdu a iný orgán činný v trestnom konaní až na Ústavný súd, ktorý by bol schopný potvrdiť uvedené porušenie zákona.
Preto, vážené poslankyne a vážení poslanci, v mene poslancov Strany maďarskej koalície žiadam poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby dali svojím rozhodnutím voľnú priechodnosť zákonnosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
udivuje ma...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím pokoj, hovorí pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Udivuje ma, kde tento pán poslanec, teda pán poslanec Nagy, berie tú drzosť, tú ľudskú drzosť obviňovať tu niekoho z falšovania verejných listín. Pýtam sa, kde tento človek, ktorý ovplyvňoval orgány činné v trestnom konaní, aby sa na ňom nevykonala spravodlivosť a aby nebol vydaný spravodlivosti do rúk za to, že jazdil pod vplyvom alkoholu, že sa dopustil evidentne trestného činu a tento človek dnes má odvahu ísť tu niekoho obviňovať z nejakých vymyslených trestných činov, ktoré si niekto želá potrestať, pretože Ústredná volebná komisia nemala nijaké právo prikazovať pánu ministrovi. Komunizmus je dávno za nami. Strany sú pod kontrolou štátu, chvalabohu, to som si myslel doteraz. Ale pán Čarnogurský presviedčal zahraničie aj domácich ľudí, a zrejme chce presvedčiť aj vás, že politické strany, ktoré majú svojich zástupcov v Ústrednej referendovej komisii, mohli riadiť ministra vnútra aj vládu Slovenskej republiky. Ak tak ďaleko pôjdeme, tak sa rozlúčme s demokraciou v tomto štáte. A tento človek bude tu niekoho obviňovať z nejakých ohavných trestných činov falšovania verejných listín.
Pán Nagy, choďte sa pozrieť do zrkadla na seba.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
som šokovaný tým, že práve poslanec László Nagy je ten zástupca klubu maďarskej koalície a strán, ktorý si dovolí s takýmto arogantným vystúpením vystúpiť. Bol som členom mandátového a imunitného výboru minulého volebného obdobia v rokoch 1994 - 1995. Tento výbor sa zaoberal prípadom, keď jeden občan Slovenskej republiky s vypnutými svetlami, to znamená bez zapnutých svetiel, v nočných hodinách v rýchlostiach vysoko prevyšujúcich sto kilometrov, absolútne opitý, ožratý, ľudovo povedané, spôsobil dopravnú nehodu, spôsobil škodu. Keď prišli policajti na miesto činu, tak tohto občana videli, ako sedí za volantom. Otvorili dvere, prvé vypadli okuliare a druhý vypadol opitý László Nagy, opitý László Nagy. Napadol orgány činné v trestnom konaní. László Nagy sa mal zodpovedať za kopu trestných činov vrátane napadnutia verejného činiteľa, to znamená príslušníka polície. To znamená, človek, ktorému hrozilo šesť rokov, šesť rokov podľa paragrafov, ktoré boli, ktorého minulá Národná rada nevydala trestnému stíhaniu, dnes si dovolí s takouto aroganciou vystupovať.
Vyzývam vás, pán poslanec, aby ste sa vôbec do týchto diskusií nezapájali, aby ste si mlčky spytovali vlastné svedomie, pretože vy ste jeden z tých, ktorého minulá Národná rada Slovenskej republiky a mandátový a imunitný výbor nevydal v úhrnnej sume šesť rokov, čo ešte vysoko prevyšuje to, čo ste tu, jednoducho tieto "bláboly", ktoré ste vo väzbe k pánu poslancovi Krajčimu povedali. To znamená, vyzývam vás, keď máte štipku osobnej mužskej cti, tak choďte domov a vôbec sa nezúčastňujte na týchto diskusiách tu, pretože vy osobne nemáte na to elementárne morálne právo. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.
Nech sa páči.
Poslanec S. Kozlík:
Vážená Národná rada,
rád by som pánu poslancovi Nagyovi pripomenul rozsudok Najvyššieho súdu a úzus, ktorý v tomto bol uvedený, že ministerstvo vnútra bolo povinné a bolo jediným subjektom oprávneným zabezpečiť tlač hlasovacích lístkov v potrebnom množstve a zabezpečiť ich distribúciu. Teda exminister Krajči bol osobou oprávnenou dať pokyn na ich tlač. Bol by som rád, keby si toto uvedomili aj ostatní poslanci, koaliční poslanci pri rozhodovaní o výroku mandátového a imunitného výboru.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vaše vystúpenie.
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Pán kolega Nagy, vy ste vystúpili za poslanecký klub, ale už vo funkcii sudcu. Na takéto vystúpenie by skutočne už ten talár ako dekorácia pravdepodobne bol veľmi efektný a vhodný. Chcem vám pripomenúť, že váš koaličný kolega pán Kresák a kolektív vydali jednu múdru knihu, ktorá sa volá Občan a demokracia, a dostali sme ju aj my poslanci ako podarúnok nato, aby sme zmúdreli a vedeli sa správať v súlade s právom tohto štátu. A v tejto knihe na strane 181 je napísané: "Kým nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, akoby bol vinný." A vy ste tu o vine hovorili. Vrele vám odporúčam, aby ste tejto knihe, aj keď je v slovenčine, venovali pozornosť a prečítali si ju.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej bude s faktickou poznámkou vystupovať pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vypočuli sme si tu nielen individuálne stanovisko jedného poslanca, ktorý skutočne bol predmetom rokovania mandátového a imunitného výboru v minulosti. Každý máme ľudské slabosti a máme právo sa aj pomýliť a potknúť. Tento poslanec ako poslanec skutočne pod vplyvom alkoholu riadil auto. Spôsobil dopravnú nehodu. Mal 3 promile alkoholu v sebe a tento poslanec dnes tu zdvíha svoju hruď a poučuje nás o demokracii, poučuje nás o láske k vlasti a poučuje nás o ľudských právach. Nota bene, po spišsky zvlášť, tento pán je ešte predsedom výboru pre ľudské práva v tomto parlamente. Prosím vás, majme už úctu sami k sebe. V tejto súvislosti by som skutočne odporučil pokoru a zodpovednosť a vrátiť sa do svojho vnútra, aby vaše svedomie skutočne nemuselo mať zásadné problémy. Chcel by som v tejto súvislosti naozaj zvážiť alebo, aby vy ste si zvážili, či tá funkcia predsedu výboru pre ľudské práva ešte je pre vás vhodná.
Vážení, vy tu dopredu porušujete všetky princípy právneho štátu, ako je prezumpcia neviny, a o prezumpcii neviny by vám tie západné agentúry a nadácie, ktoré vás financujú a financovali, mali urobiť skutočne školenie. Až do posledného právoplatného výroku kompetentného orgánu nikto nie je vinný. V tejto súvislosti skutočne by som vám odporúčal, keby ste sa zahĺbili sám do seba a nevystupovali tu navyše ešte v mene maďarskej koalície. Je to, žiaľ, v tejto Národnej rade.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som sa obrátiť na svojich kolegov poslancov z maďarskej koalície v súvislosti s vystúpením pána Nagya, že by si po druhýkrát naozaj zvážili, či medzi sebou nemajú chlapa, čo má vo svojej krvi tisíc promile alkoholu a že by tam poslali naozaj človeka, ktorý je v tomto smere bezúhonný, aby sme sa my ostatní nemuseli cítiť, že vodu káže, víno pije.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh vo väzbe na vystúpenie pána Lászlóa Nagya, aby sme hlasovali o tom, aby pán László Nagy bol odvolaný z funkcie predsedu výboru pre ľudské práva.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, o tomto návrhu môžeme hlasovať len tak, že ho zaradíme ako bod samotného programu, to znamená, pýtam sa vás, pán poslanec Maxon, či navrhujete ako ďalší bod programu odvolanie pána poslanca Nagya z funkcie predsedu výboru. Nemôžeme hlasovať, tak ako ste to predložili. Viete to dobre, že to nesúvisí s rokovacím poriadkom. Prosím, pán poslanec Maxon, vyjadrite sa.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, trvám na tom, aby sme o tomto mojom návrhu hlasovali okamžite bez rozpravy, je to procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Šimko sa hlási s procedurálnym návrhom.
Poslanec I. Šimko:
Pán predsedajúci, to nie je procedurálny návrh, to, čo navrhol pán poslanec Maxon. Voľba a odvolávanie predsedov výborov sú osobitnými bodmi programu, ktoré treba navrhnúť. Na to, aby sme rozšírili náš program, je potrebné, aby to navrhli kluby, nestačí na to jeden poslanec, musí to byť písomný návrh, musia o tom rokovať výbory, a potom sa v tajnom hlasovaní o tom rozhoduje.
Takže navrhujem vám, pán predsedajúci, aby ste si takéto procedurálne návrhy, ktoré nie sú procedurálnymi návrhmi, nevšímali.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, chcem vám iba pripomenúť, že o procedurálnych návrhoch sa dáva hlasovať okamžite a bez rozpravy a vy ste pripustili zo strany pána Šimka rozpravu. Tak láskavo nech sa dodržuje teda rokovací poriadok v tomto parlamente z každej strany. Včera ste nás obrali o jedno právo, ktoré ste si dnes prisúdili vďaka pánu Kresákovi a jeho nepolitickému rozhodnutiu. Krivíte rokovací poriadok, ako sa vám páči. Dajte hlasovať o návrhu a nedávajte k tomu rozpravu...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper, ak dovolíte, vyjadrím sa k tomu. Vy dobre viete, že nemáte pravdu, pretože v § 34 sa pri procedurálnom návrhu jasne hovorí, že poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. To znamená, že v tomto prípade nie je možné dať o tomto návrhu hlasovať, pretože to nie je procedurálny návrh.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, rešpektujem vaše vyjadrenie. V tom prípade vyzývam poslanca a predsedu výboru pre ľudské práva pána Lászlóa Nagya, aby abdikoval z tejto funkcie a náš poslanecký klub zváži, či tento bod programu zaradí na rokovanie ďalšej schôdze Národnej rady vo väzbe na osobné rozhodnutie predsedu výboru pre ľudské práva pána Lászlóa Nagya. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Pán predsedajúci, vy ste citovali § 34. Upozorňujem vás na § 38, ktorý v odseku 1 hovorí, že o procedurálnych návrhoch, a láskavo tam je v zátvorke § 34, to vám pán poslanec Bugár nestihol vysvetliť, pretože vám podával tento text, všimol som si to, a po včerajšom výkone si myslím, že je to vynikajúci odborník na procedúry, sa hlasuje bez rozpravy bodka. O procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu Národnej rady, sa môže rozhodnúť aj bez hlasovania. Ja sa domnievam, že o tomto návrhu po vystúpení pána poslanca Nagya vzhľadom na jeho minulé vystúpenia pred mandátovým a imunitným výborom ani netreba hlasovať, asi by bolo treba tieto veci takto chápať. A pokiaľ by bolo treba, v takom prípade sa predsedajúci poslancov opýta, či niektorý z nich požaduje hlasovať. Takže pán poslanec Bugár a podpredseda Národnej rady vám po včerajších výsledkoch a výkonoch v parlamente dobre radil, ale § 34 je spojený s § 38.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi si vážim, ako sa snažíte korektne viesť túto schôdzu, ale napriek tomu si myslím, že toto sa týka prerokovania veci samej. Ak chlap, ktorého policajti chytili napitého ako dogu, dáva návrh na to, aby iného zbavili imunity, no tak ja si myslím, že to je rokovanie o veci samej, preboha!
(Šum v rokovacej sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, chcem len upozorniť na to, že pán poslanec Maxon sa po druhý raz vyjadril a rešpektoval to stanovisko, o ktorom som hovoril. Myslím si, že by sme mali teda zobrať na vedomie aj tento jeho výrok. Vyzval pána poslanca Nagya k abdikácii. Je, samozrejme, jeho vecou, ako sa zariadi, ale o tejto veci, myslím si, že by sme už nemali ďalej hovoriť.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, len predsa sa tu vysvetlilo, že pán Šimko nemal mať čo rozprávať o tomto bode a vy ste mali dať hlasovať. Vyzerá to tak, že...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nie, nie, nie, pokiaľ by išlo o procedurálny návrh, pán poslanec, dobre to viete.
Poslanec J. Cuper:
Vyzerá to tak, že pán Bugár je unavený, vy ste unavený, treba zavolať pána predsedu, aby viedol schôdzu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ale nie sme unavení. Nemajte strach. Ubezpečujem vás, že nie sme unavení.
Nech sa páči, poslankyňa pani Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k vystúpeniu pána poslanca Nagya, ktorý povedal, že pán poslanec Krajči sfalšoval verejnú listinu. Žiadnu verejnú listinu nesfalšoval. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý štvrtú otázku vyhlásil za rozpornú s platným právom presnou konkretizáciou ustanovenia paragrafu a konkrétneho zákona, túto štvrtú otázku ako rozpornú s právom vynechal z listiny, pretože tak urobiť aj musel.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vašu faktickú poznámku.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Rád by som reagoval na pána poslanca Nagya. Áno, on možno vo svojom vystúpení nepovedal, že aj o ňom sa hlasovalo tu v súvislosti s priestupkom, podotýkam, ale rád by som pripomenul cteným kolegom, ja som tu najdlhšie z poslancov od roku 1990, že sme hlasovali už aj o poslancovi SNS vo veľmi vážnom priestupku, pán Moric, a takisto o poslancovi HZDS vo veľmi vážnom priestupku v takej istej veci. (Hlasy z pléna.) Aj o našom. Čiže v tomto smere, aby ste vedeli, že sme tak jeden, jeden.
(Hlasy a smiech v rokovacej sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
v tejto chvíli mi neprichodí nič iné len položiť pánu predsedovi výboru pre ľudské práva Lászlóovi Nagyovi otázku. Vzhľadom na závažné porušenie elementárnych princípov morálky ste pripravený abdikovať na svoju funkciu predsedu výboru?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vašu faktickú poznámku.
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, chcem vám pomôcť a celej snemovni, keďže vidím, že pán poslanec Nagy irituje všetkých. Ja ho v tomto momente pozývam na pol deci, aby sme tu neboli. (Smiech a potlesk v rokovacej sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Konštatujem, že ďalšie faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Nagya nie sú.
Ďalej v rozprave bude vystupovať pán poslanec Krumpolec, pripraví sa pán poslanec Orosz.
Nech sa páči, pán poslanec Krumpolec.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
podľa článku 95 Ústavy Slovenskej republiky referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky. Podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564 z 19. novembra 1992 sa referendum vyhlasuje oznámením, respektíve publikovaním v Zbierke zákonov. V oznámení sa tiež uvedie, aká otázka, respektíve aké otázky sa občanom predkladajú na rozhodnutie. Uvedené náležitosti boli splnené. Rozhodnutie prezidenta z 13. marca 1997 o vyhlásení referenda bolo publikované v Zbierke zákonov. Toto rozhodnutie prezidenta obsahovalo štyri otázky, teda aj otázku číslo 4 o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky.
V § 11 zákona Národnej rady číslo 564/1992 Zb. sú uvedené orgány, ktoré sa vytvárajú na organizáciu referenda a zabezpečovanie jeho výsledkov. Podľa bodu 1a je týmto orgánom Ústredná komisia pre referendum. Považujem za potrebné zdôrazniť, že členovia Ústrednej komisie pre referendum sa ujali svojej funkcie 17. apríla 1997 zložením sľubu, v ktorom sa zaviazali, že sa budú spravovať pri výkone tejto funkcie zákonmi a právnymi predpismi. Tento sľub zložil aj minister vnútra Slovenskej republiky Gustáv Krajči. Dňa 22. 4. 1997, teda mesiac pred referendom, prijala vláda Slovenskej republiky uznesenie číslo 278/1997, ktorým uložila ministrovi vnútra zabezpečiť doručovanie hlasovacích lístkov obciam len s otázkou uvedenou v prvej časti písm. a) bodoch 1 a 3 rozhodnutia prezidenta, teda o vstupe do NATO. Súčasne mu uložila nedoručovať obciam hlasovacie lístky s otázkou uvedenou v prvej časti písm. b/4 o priamej voľbe prezidenta.
Okrem toho vláda Slovenskej republiky ako prílohu k uzneseniu číslo 278/1997 prijala dodatok k organizačno-technickému zabezpečeniu referenda po štátnej línii v roku 1997, v ktorom sa uvádza:
1. Spracovať výsledky referenda tak, aby účasť oprávnených občanov na hlasovaní bola vyhodnotená osobitne za otázky číslo 1 až 3 a osobitne za otázku číslo 4, ak dôjde k hlasovaniu o tejto otázke.
2. Vzory hlasovacích lístkov vypracovať a aj ich zabezpečiť osobitne pre otázky číslo 1 a 3 a osobitne pre otázku číslo 4, pričom súčasťou hlasovacieho lístka pre otázku číslo 4 bude aj úplný text ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky.
3. Pri distribúcii tlače zabezpečiť, aby obciam boli doručené hlasovacie lístky s otázkami číslo 1 až 3. Hlasovacie lístky s otázkou číslo 4, teda priama voľba, distribuovať až v nadväznosti na výsledok konania Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Z uvedeného vyplýva, že vláda Slovenskej republiky bola rozhodnutá nepripustiť uskutočnenie referenda, tak ako bolo vyhlásené a publikované v Zbierke zákonov. Ústredná komisia pre referendum svojím uznesením číslo 3 z 25. 4. 1997 prijala k rozhodnutiu vlády Slovenskej republiky stanovisko, citujem: Ústredná komisia pre referendum konštatuje, že má zákonnú povinnosť dozerať na dodržiavanie právnych predpisov pri príprave a konaní referenda, je to § 12 odsek 6 písm. a) zákona číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v platnom znení. Rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda bolo riadne publikované v Zbierke zákonov pod číslom 76/1997. Týmto rozhodnutím bolo vyhlásené referendum, ktoré má štyri otázky. Tomuto rozhodnutiu musí zodpovedať jeden hlasovací lístok so štyrmi otázkami. Rozhodnutie vlády Slovenskej republiky z 22. apríla 1997 zastaviť distribúciu otázky číslo 4 platne vyhláseného referenda uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky je v rozpore s právnymi predpismi. Dôvod, pre ktorý tak vláda učinila z tohto hľadiska, nie je právne relevantný.
Podotýkam, že uznesenie vlády nemala Ústredná komisia pre referendum k dispozícii, informácie boli známe iba z médií. Na rokovaní Ústrednej komisie pre referendum 28. 4. 1997 predložil Dr. Bečica v zastúpení ministra vnútra návrh dvoch hlasovacích lístkov s tým, že aj ministerstvo vychádzalo predovšetkým z uznesenia vlády Slovenskej republiky z 22. apríla 1997. V uznesení na tento návrh Ústredná komisia pre referendum z tohto zasadnutia k predloženým hlasovacím lístkom prijala:
a) Ústredná komisia konštatuje, že predložený návrh hlasovacích lístkov nie je v súlade s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, ktoré bolo publikované v Zbierke zákonov, a teda nie je v súlade so zákonom;
b) Ústredná komisia pre referendum ukladá predsedovi Ústrednej komisie pre referendum Slovenskej republiky opatriť pečiatkou ÚKR vzor hlasovacieho lístka, ktorý obsahuje štyri otázky, na druhej strane ako prílohu návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Následne dňa 5. 5. 1997 na rokovaní Ústrednej komisie v znení číslo 12 bolo prijaté, že denník SME v stredu 30. 4. 1997 publikoval znenie uznesenia vlády týkajúce sa referenda, že podpredseda Ústrednej komisie minister vnútra Slovenskej republiky do 2. mája 1997 neposkytol Ústrednej komisii pre referendum informáciu o všetkých podstatných častiach uznesenia vlády Slovenskej republiky, najmä o jej časti, v ktorej vláda Slovenskej republiky určuje spôsob záznamu o vydaní hlasovacieho lístka v zozname oprávnených občanov.
Vláda Slovenskej republiky porušila zákon Národnej rady číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda a narušila právomoci Ústrednej komisie pre referendum dané uvedeným zákonom aj tým, že určila spôsob záznamu o vydaní hlasovacieho lístka v zozname oprávnených voličov, občanov. Z tohto dôvodu Ústredná komisia schválila predlohu hlasovacieho lístka v súlade s uznesením ÚKR z 28. 4., teda so štyrmi otázkami, a vydala záväzný pokyn pre okresné a okrskové komisie pre referendum.
Ďalej Ústredná komisia uložila podpredsedovi komisie ministrovi vnútra:
1. Pripraviť vzor hlasovacieho lístka podľa tohto uznesenia.
2. Objednať tlač a distribúciu hlasovacích lístkov podľa tohto uznesenia, t. j. hlasovacích lístkov, z ktorých každý obsahuje štyri otázky v súlade s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky z 13. 3. 1997 číslo 76/1997 a do 7. mája 1997 a doklady o objednaní potvrdené dodávateľom predložiť na rokovanie Ústrednej komisii.
Okrem uznesenia k tomuto bodu schválila Ústredná komisia 5. 5. 1997 aj záväzný pokyn pre okresné a okrskové referendové komisie, v ktorom je okrem iného uvedené: Rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky bolo vyhlásené jedno referendum so štyrmi otázkami. Ďalej, na platnom hlasovacom lístku musia byť uvedené štyri otázky v znení a poradí, ako bolo referendum vyhlásené. Okrsková komisia zaznačí do oboch rovnopisov zoznamu oprávnených voličov, že oprávnenému voličovi vydala hlasovací lístok so štyrmi otázkami. Ďalej okrsková komisia vydá oprávnenému občanovi jeden hlasovací lístok so štyrmi otázkami, ktorý musí byť opatrený pečiatkou Ústrednej komisie pre referendum a obce. Dňa 14. mája 1997, teda deväť dní pred konaním referenda, Ústredná komisia svojím uznesením číslo 21 v bode a) opätovne ukladá podpredsedovi Ústrednej komisie ministrovi vnútra objednať tlač hlasovacieho lístka so štyrmi otázkami dňa 5. 5. 1997 do desiatej hodiny.
Po b) upozorňuje podpredsedu Ústrednej komisie pre referendum ministra vnútra, že neplnením uznesenia číslo 12 z 5. 5. 1997 s najväčšou pravdepodobnosťou marí prípravu referenda v dňoch 23. a 24. mája 1997. Dňa 15. mája 1997 Ing. Petrovič, riaditeľ odboru ekonomiky odvetví verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, uviedol, že tlač hlasovacích lístkov bude zabezpečovať firma PEREX. Objednávka na tlač hlasovacích lístkov bola zadaná 15. mája o 8.15 hodine. Na základe požiadavky Ing. Petroviča bol návrh vzoru hlasovacieho lístka so štyrmi otázkami opatrený pečiatkou Ústrednej komisie pre referendum a podpismi predsedu komisie Pavla Madu za Združenie robotníkov Slovenska, prvého podpredsedu Ing. Františka Szomolaya za SMK a predsedu Štatistického úradu podpredsedu komisie Ing. Štefana Condíka, CSc. Uvedený vzor hlasovacieho lístka bol zadaný do tlače firme PEREX.
Dňa 21. 5. 1997 na rokovaní Ústrednej komisie informoval minister vnútra Slovenskej republiky, že sa uskutočnila porada štábu na prípravu referenda, na ktorej bolo rozhodnuté nedistribuovať hlasovacie lístky z okresných úradov na obce. Navrhol prijať uznesenie o tlači a distribúcii hlasovacích lístkov s tromi otázkami. Návrh prijatý nebol. Bolo k tomu prijaté uznesenie, citujem: Ústredná komisia ukladá podpredsedovi Ústrednej komisie ministrovi vnútra Slovenskej republiky prijať opatrenia na zabezpečenie distribúcie hlasovacích lístkov podľa vzoru opečiatkovaného pečiatkou Ústrednej komisie zo dňa 16. 5. 1997 tak, aby tieto boli doručené obciam do 22. mája 1997 do 12.00 hodiny.
Dňa 22. mája 1997 na rokovaní Ústrednej komisie bolo znovu konštatované, že uznesenie Ústrednej komisie pre referendum nie je plnené a že sú informácie o distribúcii hlasovacích lístkov s tromi otázkami. Na rokovaní bolo prijaté uznesenie, v ktorom Ústredná komisia konštatuje, že jej uznesenie z 21. mája 1997 nebolo splnené a opätovne ukladá ministrovi vnútra doručiť hlasovacie lístky so štyrmi otázkami legálne opatrené pečiatkou Ústrednej komisie obciam pred začatím referenda. A ďalej, Ústredná komisia upozorňuje ministra vnútra Slovenskej republiky, že v prípade nedodania hlasovacích lístkov so štyrmi otázkami, ktoré boli schválené Ústrednou komisiou pre referendum dňa 16. 5. 1997, obciam pred začatím referenda, podá príslušnému orgánu štátu návrh na začatie trestného stíhania ministra vnútra Slovenskej republiky vo veci marenia prípravy a priebehu referenda.
Ústredná komisia pre referendum Slovenskej republiky konštatuje:
a) že po celom území Slovenskej republiky ministerstvo vnútra prostredníctvom okresných úradov distribuuje písomnosti, ktoré sú označené názvom hlasovací lístok, obsahujú tri otázky a sú opatrené pečiatkou zhodnou s pečiatkou ÚKR;
b) že neznáma osoba napodobnila pečiatku Ústrednej komisie pre referendum za účelom opatrenia písomnosti označenej názvom hlasovací lístok, obsahujúcej tri otázky pečiatkou ÚKR, a tým konala v rozpore s uzneseniami Ústrednej komisie a prinajmenšom sfalšovala vôľu Ústrednej komisie v rozpore s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky číslo 76/1997 Z. z.
Ústredná komisia pre referendum Slovenskej republiky schvaľuje podnet na začatie trestného stíhania neznámej osoby vo veci falšovania listiny hlasovacieho lístka.
V dňoch 23. až 25. mája 1997 pokračovalo permanentné zasadnutie Ústrednej komisie pre referendum. Po diskusii ku kontrole uznesenia bolo prijaté uznesenie číslo 53, kde Ústredná komisia konštatuje:
a) minister vnútra Slovenskej republiky nesplnil uznesenie Ústrednej komisie pre referendum zo dňa 22. 5. 1997 tým, že nezabezpečil dodanie hlasovacích lístkov, ktoré v súlade so zákonom o spôsobe vykonania referenda a rozhodnutím prezidenta schválila a opatrila svojou pečiatkou Ústredná komisia;
b) minister vnútra Slovenskej republiky tým, že nezabezpečil doručenie hlasovacích lístkov pravdepodobne naplnil skutkovú podstatu prípravy a marenia referenda;
c) Ústredná komisia a žiadny iný orgán štátu nemá právo referendum zrušiť alebo predčasne ukončiť;
d) referendum sa musí uskutočniť v súlade s rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky číslo 76/1997 Z. z. Komisia konštatuje, že podáva trestné oznámenie na ministra vnútra Slovenskej republiky za marenie prípravy referenda. Ústredná komisia konštatovala, že referendum vyhlásené rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky číslo 76/1997 z 13. 3. 1997 bolo zmarené.
Na záver chcem zdôrazniť, že Ústredná komisia pre referendum vykonala všetky potrebné kroky, aby sa referendum vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky riadne vykonalo. Pri svojom rozhodovaní rešpektovala právne normy, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, citujem: Pokiaľ ide o už vyhlásené referendum, prezidenta to zaväzuje a zaväzuje to aj iné štátne orgány, že musí prebehnúť. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky o výklade článku 72 v spojení s článkom 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemá a nemôže mať žiadny priamy vplyv na ďalšiu prípravu a priebeh referenda vyhlásené v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky číslo 76/1997 Z. z.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, s uvedenými skutočnosťami som oboznámil 28. júla 1997 na Okresnej prokuratúre v Bratislave Dr. Michala Barilu. Som hlboko presvedčený, že pri riadení referenda bol porušený zákon, znevážená vôľa státisícov občanov Slovenskej republiky vyjadriť sa slobodne k správe vecí verejných, pošliapaná morálka a úcta k zákonom, poškodené meno Slovenska v zahraničí.
Referendum nás občanov - daňových poplatníkov stálo zhruba 140 miliónov Sk. Nechcem sa vyjadrovať k vyhláseným a zrušeným amnestiám, chcem len, aby sa morálke a zákonom urobilo zadosť. Chcem, aby sa zodpovednosť za vykonané skutky nevyvodzovala prísne iba voči chudákom, ktorí ukradnú zo stavby vrecko cementu, ale aj voči tým, ktorí majú v rukách moc. Spravodlivosť by nemala mať dvojaký meter.
My tu dnes, vážené poslankyne a poslanci, nesúdime. Na to sú iné inštitúcie. My dnes iba môžeme umožniť, aby sa celý prípad vyšetril a následne rozhodol nezávislý súd. Spravodlivosť, ktorá spí, nie je spravodlivosťou. Sme tu na to, aby sme jej pootvorili dvere tým, že dáme súhlas na zrovnoprávnenie Gustáva Krajčiho pre tento prípad s ktorýmkoľvek občanom Slovenska.
Žiadam vás preto za poslanecký klub SDK, vážené poslankyne a poslanci, aby ste podporili návrh uznesenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, aby ste dali súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho. Ak nezávislý súd rozhodne, že je nevinný, budeme to rešpektovať, ale je nutné, aby sa trauma zmareného referenda konečne na Slovensku skončila.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.
Faktická poznámka - ako prvý pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán Krumpolec, vy by ste pri čítaní toho, čo vám niekto napísal, nemali byť smädný, vy by ste sa mali červenať pred občanmi tohto štátu.
Pán Krumpolec, vy sa snažíte presvedčiť občanov Slovenskej republiky, že pán Krajči zmaril referendum, že pán Krajči mal dať vyhotoviť hlasovacie lístky podľa vašich predstáv. Tak ja vám hovorím, že v § 30 zákona o vykonaní referenda je jasne povedané, že minister, a to znovu opakujem, minister vnútra, nie Ústredná referendová komisia, ktorej právomoci sú v § 12 toho istého zákona, že minister vnútra rozhoduje o tom, ako budú vyzerať hlasovacie lístky. Vy ste si chceli ako skupina zložená z osôb zastupujúcich politické strany prisvojiť právo riadiť ministerstvo vnútra tohto štátu, riadiť štát? A vy chcete povedať, že pán minister zneužíval právomoci, a nie vy?
Pán Krumpolec, kde máte toľko odvahy v sebe niekoho moralizovať? Veď vstúpte si do svedomia predovšetkým vy sám, pretože vy ste hrubo porušovali zákon, ktorý upravuje vykonanie referenda. Vy by ste tu mali stáť ako vinník, o vydaní ktorého by sa malo rozhodovať, pretože vy ste hrubo porušovali zákon o vykonaní referenda ako člen referendovej komisie. Ale vy ste si za to vyslúžili miesto v parlamente od pána Čarnogurského. Veľmi dobre si spomínam, keď sme išli do rozhlasu s pánom Čarnogurským na sobotňajšie Dialógy, keď mi povedal na schodoch: Pán Cuper, túto partiu so mnou určite nevyhráte. My máme v referendovej komisii väčšinu a urobíme si to, čo bude vyhovovať nám. Áno, takto pokračujete ďalej, občania sa ale...
(Zaznel zvuk časomiery.)