Druhý deň rokovania
10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
12. februára 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram druhý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy, pán poslanec Delinga, pán poslanec Gustáv Krajči. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady pani Irena Belohorská.
Pán poslanec, máte procedurálny návrh?
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predseda, pán Július Binder je práceneschopný.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže Július Binder. Dobre. Ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, pretože ďalším bodom rokovania bude hlasovanie, prosil by som, keby sme sa prezentovali, aby sme zistili účasť na dopoludňajšom rokovaní, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.
Prosím vás, prezentujte sa.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, upokojme sa.
Prítomných je 62 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vizuálne vidím, že je tu viacej poslancov, ako je to na svetelnej tabuli. Prosil by som všetkých poslancov, aby sa prezentovali.
Prezentujme sa, prosím vás.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
Prosil by som predsedov poslaneckých klubov, keby sa postarali o svojich poslancov a doviedli ich alebo doviezli do rokovacej miestnosti. O desať minút by sme chceli pristúpiť k hlasovaniu.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím, upokojme sa. Do tretice všetko dobré, takže skúsime sa prezentovať.
Prezentujme sa, páni poslanci, pani poslankyne. Sadnite si na svoje miesta a prezentujte sa.
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení (tlač 129).
Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Petra Bohunického, aby zaujal miesto pre spravodajcov, aby hlasovanie o tomto návrhu vlády uviedol.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh uznesenia sme schválili.
V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je
návrh na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR NATO na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 98 a správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore pre obranu a bezpečnosť máte ako tlač 98a, kde je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím ministra obrany Slovenskej republiky Pavla Kanisa, aby návrh vlády odôvodnil.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
máte pred sebou tlač číslo 98 - návrh na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii stabilizačných síl Severoatlantickej aliancie na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala na svojom zasadaní 9. decembra 1998.
Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné vysloviť súhlas o aktívnej účasti na opatreniach medzinárodného spoločenstva na podporu mieru a so strategickou prioritou bezpečnostnej politiky, ktorou je dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii v najkratšom možnom čase. Schválenie návrhu vlády umožní doplniť kontingent 8 dôstojníkov Armády Slovenskej republiky, ktorí pôsobia v operácii SFOR od augusta 1998, vyslaním ženijnej jednotky v sile roty na štandardnú úroveň porovnateľnú s účasťou ostatných krajín. Informácie o tomto návrhu prijali mimoriadne priaznivo predstavitelia aliancie členských krajín, s ktorými sme rokovali v uplynulých týždňoch.
Odhodlanie rozšíriť účasť na riešení situácie v Bosne a Hercegovine je považovaná za dôkaz pripravenosti podporiť orientáciu bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky konkrétnymi činmi. Z vojenského hľadiska reaguje na doterajšie skúsenosti z plnenia cieľov interoperability v Armáde Slovenskej republiky. Tie potvrdzujú, že konkrétnu účasť v operáciách na podporu mieru pod vedením NATO nie je možné plne nahradiť aktívnou účasťou v programe Partnerstvo za mier.
Armáda Slovenskej republiky je schopná v krátkom čase po schválení návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky realizovať vyslanie ženijnej jednotky v počte do 150 príslušníkov s potrebnou vojenskou technikou. Táto jednotka bola už v roku 1998 pripravená na vyslanie do operácie OSN v Západnej Sahare. Z dôvodu nestabilnej politickej situácie v Západnej Sahare bola táto operácia odložená a orgány OSN vo svojom predbežnom plánovaní nezačlenili ženijnú jednotku Armády Slovenskej republiky do štruktúry operácie. Jednotka je schopná uskutočniť rozsiahle ženijné odmínovacie práce v náročných klimatických a geografických podmienkach a je pripravená nadviazať na výsledky, ktoré dosiahla naša armáda v predchádzajúcich vojenských mierových operáciách na území bývalej Juhoslávie.
Finančné náklady na činnosť jednotiek v operáciách Severoatlantickej aliancie hradia účastnícke štáty. Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 904 z 9. decembra 1998 vyčlenila pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v rozpočtovej kapitole Všeobecnej pokladničnej správe ministerstva financií na rok 1999 účelovú sumu vo výške 240 mil. korún.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
odporúčam vám, aby ste vyslovili súhlas s predloženým návrhom na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR v Bosne a Hercegovine.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Jozefa Tuchyňu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predseda,
pán minister,
vážení kolegovia,
z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predkladám spoločnú správu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o prerokovaní návrhu na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR.
Návrh na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 116 z 1. februára 1999 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledky prerokovania správy vo výboroch.
V stanovenom termíne prerokovali návrh na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky oba výbory a zajali k nemu toto stanovisko:
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený vládny návrh prerokoval dňa 2. februára a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť návrh prerokoval dňa 4. februára. Oba výbory vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR NATO na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou spoločnej správy, ktorú máte ako tlač 98a, a preto ho nebudem čítať.
Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Gajdoš. Ďalší záujem nie je? Pán poslanec Šebej. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu a otváram rozpravu.
Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do síl SFOR v Bosne a Hercegovine vytvára priestor na posilnenie pozície Slovenskej republiky v prístupovom procese NATO. Zároveň napĺňa aj predstavy príslušníkov Armády Slovenskej republiky na ich aktívnejšie zapájanie sa do medzinárodných akcií na podporu mieru vo svete. Získavajú tak neoceniteľné skúsenosti z prostredia, ktoré vyžaduje vysokú profesionalitu, ale aj vysokú úroveň disciplíny a zodpovednosti za seba, za podriadených, za techniku a ľudské životy.
Konfrontácia s profesionálne vysoko náročným prostredím približujúcim sa bojovým podmienkam pozitívne formuje vlastnosti vojaka profesionála, ktoré sa dajú dobre zhodnotiť vo výcvikovom a výchovnom procese v Armáde Slovenskej republiky. Znalosť systému riadenia týchto operácií, zoznámenie sa s plánovacou a operačnou dokumentáciou, vytváranie súčinnostných väzieb a vzťahov pri plnej interoperabilite jednotiek prináša nové poznatky do systému riadenia a velenia jednotiek Armády Slovenskej republiky. To sú nesmierne pozitíva, ktoré ma vždy motivovali pre podporu takýchto aktivít, ktoré sa aj zo strany občanov Slovenskej republiky stretávali s vysokým záujmom, pretože sú svojím spôsobom aj finančne lukratívne. Práve takéto aktivity môžu napomôcť zvýšiť záujem o profesionálnu službu v Armáde Slovenskej republiky, ak do týchto jednotiek nebudú ad hoc náborovaní vojaci zo zálohy, ale vysielaní príslušníci Armády Slovenskej republiky v profesionálnej službe, konkrétne mám na mysli príslušníkov práporu rýchleho nasadenia, okrem niektorých špeciálnych odborností, ktoré v tomto prápore nie sú. A tu by som chcel apelovať na ministra obrany, aby výber do ženijnej jednotky prebiehal prevažne z práporu rýchleho nasadenia.
Takže politicky všetkými desiatimi áno, je tu ešte jedno ale. Materiál kvantifikuje náklady na prípravu a náklady na ročný pobyt jednotky v silách SFOR, ktoré sú v plnom rozsahu hradené z prostriedkov Slovenskej republiky. Tieto náklady nie sú nízke. Predstavujú sumu cca 400 mil. Sk. Preto je tu niekoľko otázok na pána ministra.
Aká je predpokladaná výška rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na tento rok? Budú tieto náklady hradené z prostriedkov kapitoly alebo z prostriedkov Všeobecnej pokladničnej správy? Akým spôsobom zaťažia rozpočet kapitoly? Neohrozia tieto skoro polmiliardové náklady splnenie cieľov druhej etapy interoperability a nenarušia tak proces prispôsobovania Armády Slovenskej republiky na plnenie noriem NATO, a teda aj celý integračný proces? Budú k dispozícii prostriedky na reštrukturalizáciu a nevyhnutnú modernizáciu Armády Slovenskej republiky? Budú prostriedky na výcvik pozemného vojska a slušný priemerný nálet pilotov Armády Slovenskej republiky? Prečo nákup úplne novej techniky pre túto jednotku vo výške cca 120 mil. korún a nie použitie techniky, ktorá sa použitá vrátila z Juhoslávie a bola repasovaná?
To sú len niektoré otázky, na ktoré by sme mali dostať odpoveď. Potrebujeme vyvážené rozhodnutie, ktoré bude obsahovať prvky politickej, ale aj vojenskoodbornej výhodnosti.
Ak na tieto otázky, pán minister, máte k dispozícii slušnú odpoveď, s čistým svedomím podporím tento návrh.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Šebej, nech sa páči.
Poslanec F. Šebej:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dámy a páni,
chcel som sa len stručne vyjadriť k politickej stránke vyslania ženijnej jednotky SFOR do Bosny a Hercegoviny. Nemám ambíciu hodnotiť vojenské odborné záležitosti, nemám na to ani dostatok informácií. Viem však jedno. Krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Severoatlantickom pakte, a teda chce požívať výhody bezpečnostného dáždnika, chce byť konzumentom bezpečnosti, musí byť pripravená aj na to, že bude producentom, zdrojom bezpečnosti pre iných, ostatných a že bude mať vo svojej politickej etike aj solidaritu s tými, ktorí to potrebujú.
Bosna a Hercegovina je prostredie, kde prítomnosť jednotiek SFOR zabezpečuje, že veľké časti populácie jednoducho prežívajú, že už nie sú predmetom občianskej vojny, že sa tam nezomiera. Ženijná jednotka Armády Slovenskej republiky by mala podľa mojej mienky plniť presne takéto vznešené a potrebné poslanie. Veľmi by som sa prihováral za to, aby sme bez akéhokoľvek zaváhania vyslanie našej ženijnej jednotky do Bosny a Hercegoviny do síl SFOR schválili. Dokážeme tak, že sme krajina, ktorá nielen chce od iných záruky bezpečnosti, ale dokáže čosi urobiť pre bezpečnosť ostatných.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?
Nech sa páči.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážená Národná rada,
chcel by som odpovedať na otázku, ktorú tu dal pán poslanec Gajdoš. Nepochybne, že všetky rezorty v čase súčasnej prípravy štátneho rozpočtu na budúci, vlastne na tento rok sú vo veľmi ťažkej situácii a konfrontácia potrieb a nominálnych čísiel, ktoré v návrhoch kapitoly ministerstva obrany je veľká, dá sa povedať, že najväčšia zo všetkých rezortov. Minimum, ktoré by rezort potreboval, je 15,5 mld. Suma, s ktorou sa predkladá, je 13,8 mld. a v skutočnosti, ak by sme vychádzali z toho, aj čo máme obsiahnuté v programovom vládnom vyhlásení, tá suma by mala mať číslo cez 17 mld. Ten rozpor tu je, napätie je veľké, treba povedať, že aj kapitola rozpočtu ministerstva obrany je závislá od celkovej výkonnosti hospodárstva a od veľkosti zdrojov, ktoré tento štát na rok 1999 má a ktoré pripadajú do úvahy. Tá veľká diferencia nás, samozrejme, vedie k tomu, aby sme hľadali jednak efektívnejšie použitie prostriedkov vo vnútorných štruktúrach, aby sme sa zároveň usilovali o to, aby aktivity v rámci rezortu boli aj cestou k získaniu nových finančných zdrojov.
Je niekoľko návrhov, ako by sa to dalo urobiť. Aj keď nemáme veľké oči, ale nepochybne tento rezort si bude musieť opatriť aj isté zdroje s tým, že tieto zdroje sa cez štátny rozpočet vrátia naspäť do rezortu a budú určené ako zdroje na modernizáciu, ktorá vo výdavkoch na obranu aj minulý rok tvorila iba 1 %, čo je skutočne zanedbateľné z hľadiska úloh, ktoré je potrebné realizovať v rámci rezortu. Uvedomujeme si, prirodzene, že mierové akcie, ktoré boli vedené v gescii OSN, boli uhrádzané OSN, a že toto je akcia, ktorú si účastnícke štáty samé financujú.
Dobre, pán poslanec, poznáte, že názor na zapojenie sa Armády Slovenskej republiky do SFOR bol istým problémom aj v minulom období, kde najmä funkcionári ministerstva zahraničných vecí zastávali názor, aby sme tam už v minulom období poslali jednotku, ale sa to nerealizovalo. Čiže ak teraz k tomu pristupujeme, a aj v tejto zložitej hospodárskej a finančnej situácii, chcem sa vrátiť k tomu, čo som povedal, že vláda uznesením číslo 904 z 9. decembra 1998 rozhodla o tom, že financovanie tejto jednotky bude z rozpočtovej kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy. To je prvá vec.
Druhá vec je to, že tá suma, ktorá tam je uvedená, sú náklady na celý rok. A keďže dosiaľ o tom nie je rozhodnuté, ale potrebujeme súhlas Národnej rady, aby sme ďalej konali, lebo nebolo by ináč možné konať, to znamená, my tento súhlas potrebujeme preto, aby sa celá táto aktivita dotiahla ďalej. Nie je určené odkedy a či vôbec, to je pred nami, ale potrebujeme v podstate súhlas Národnej rady, aby sme konali. Preto aj tá suma, ktorá sa tam plánuje, bude úmerná počtu mesiacov, koľko tam bude tá jednotka. To znamená, tam sú náklady asi 20 miliónov na jeden mesiac, to znamená, že z tých 240 môže byť 100 alebo ešte menej na tento rok. Čiže iba toľko na vysvetlenie.
Čo sa týka aj použitia techniky a ďalších vecí, je, prirodzene, záujem, aby to, čo je použiteľné, tam bolo použité aj naďalej.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Žiada si slovo pán spoločný spravodajca? Nie.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré máte pripojené k spoločnej správe. Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
pretože z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu v zmysle § 36 rokovacieho poriadku o návrhu uznesenia, ktoré máte ako tlač číslo 98. Gestorský výbor odporúča návrh na uznesenie prijať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom na rozšírenie účasti Slovenskej republiky v operácii SFOR NATO na podporu mieru v Bosne a Hercegovine vyslaním ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky.
Nasledujúcim bodom programom je
návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce plánovanej na rok 1999.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 131 a správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výbore pre obranu a bezpečnosť máte ako tlač 131a, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím ministra obrany Pavla Kanisa, aby návrh odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
predkladám vám na posúdenie materiál Ministerstva obrany Slovenskej republiky Program vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce na rok 1999.
Predložený návrh programu vojenských aktivít v rámci bilaterálnej spolupráce nadväzuje na cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier a obsahuje také aktivity v zahraničí, ktoré sú jednou z najdôležitejších súčastí plánov bilaterálnej spolupráce s partnerskými ozbrojenými silami alebo armádami.
Armáda Slovenskej republiky sa v súlade s týmto programom zúčastní 36 aktivít, ktoré budú vykonané v zahraničí v 16 krajinách. V tomto počte je zahrnutá aj účasť Armády Slovenskej republiky na siedmich leteckých dňoch a jednej leteckej výstave. Napriek tomu, že Armáda Slovenskej republiky plánuje v roku 1999 uskutočniť o 5 aktivít viac ako v roku 1998, program ako celok je kvalitatívne porovnateľný s uplynulým rokom. Realizáciou týchto aktivít v súlade so zámermi programového vyhlásenia vlády bude ďalej prehlbovaná dvojstranná spolupráca s cieľom dosiahnutia vyššej úrovne interoperability Armády Slovenskej republiky s NATO, výmeny skúseností pri začleňovaní sa do tejto štruktúry a do systému kolektívnej obrany a dosiahnutie schopnosti spoločného pôsobenia vyčlenených síl a prostriedkov Armády Slovenskej republiky s alianciou pri mierových misiách.
Spoločné výcvikové aktivity, ktoré sa konajú na základe reciprocity, sú obojstranne výhodné a predstavujú významné kritérium úrovne rozvinutosti vojenských kontaktov s jednotlivými krajinami. Zvýšený počet zastúpenia príslušníkov ozbrojených síl na cvičeniach v zahraničí potvrdzuje súčasne záujem partnerských krajín o rozvoj spolupráce s našou armádou. Plnenie úloh v rámci plánu dvojstrannej spolupráce prispieva k rastu bojového majstrovstva vojakov a veliteľov Armády Slovenskej republiky a zvyšuje ich odbornú kvalifikáciu.
Účasť Armády Slovenskej republiky na aktivitách mimo územia Slovenskej republiky bude hradená z rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Predkladám tento materiál na dnešné rokovanie z dôvodu, že podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada vyslovila súhlas s vysielaním príslušníkov ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, odporúčam vám, aby ste s predkladaným materiálom vyslovili súhlas.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto navrhovateľov.
Teraz by som prosil predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Vladimíra Palka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rady Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce na rok 1999.
Návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce na rok 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 117 zo dňa 1. februára 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a zároveň ho poveril, aby pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor v stanovenom termíne prerokoval návrh programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce a zaujal k nemu nasledujúce stanovisko:
Výbor pre obranu a bezpečnosť predložený návrh prerokoval dňa 4. februára 1999. Vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce na rok 1999. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán minister Kanis sa prihlásil.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
keďže predmetom tohto materiálu je vysielanie ozbrojených síl Slovenskej republiky do zahraničia, považujem túto príležitosť za vhodnú aj na to, aby som vás informoval, ako je to vlastne s memorandom, ktoré sa týka výcviku časti amerických ozbrojených síl na letisku Kuchyňa.
Myslím si, že je to prirodzený problém, ktorý vzbudil istú pozornosť, a preto mi dovoľte, aby som tento bod využil aj na informáciu, pretože úzko súvisí aj s prerokúvaním našej účasti na cvičeniach vonku. Ide o problém účasti iných ozbrojených síl na našom území. Chcel by som upozorniť, že je istou raritou alebo paradoxom, že naša ústava rieši otázku kompetencie Národnej rady a hovorí o súhlase Národnej rady v prípade, že my vysielame ozbrojené sily za hranice Slovenskej republiky, ale vôbec nerieši otázku pôsobenia ozbrojených síl iných štátov na našom území.
Tento otvorený problém si vysvetľujem tak, že keďže Ústava Slovenskej republiky bola prijímaná v podmienkach federácie, nemohla ísť do istých kompetencií, ktoré boli výslovne vo federácií a potom po vzniku samostatného štátu sa táto otázka nedoriešila. Je skutočné paradoxné, že štát nemá riešené príslušnou právnou normou pôsobenie účasti iných ozbrojených síl na našom území. V tomto prípade však platí už aj iná právna základňa. Preto mi dovoľte, aby som vás informoval jednak o genéze, ako došlo k podpísaniu memoranda, a zároveň vám aj poskytol určité právne zdôvodnenie, prečo memorandum bolo podpísané tak, ako bolo podpísané.
Využívanie výcvikových priestorov ozbrojenými silami USA na území Slovenskej republiky navrhla americká strana. Stalo sa tak dňa 11. apríla 1997, keď sa uskutočnila návšteva generála Walda za účelom získania informácie o využití strelnice Kuchyňa ozbrojenými silami. Vtedy prijal túto delegáciu bývalý minister obrany Ján Sitek a za slovenskú stranu tam bol prítomný aj generálporučík Štefan Gombík. Dňa 6. augusta 1997 oficiálne odovzdal pridelenec obrany predbežný text zmluvného dokumentu. K navrhovanému textu sa opäť vyjadril generál Gombík. 2. septembra 1997 sa uskutočnila návšteva generála Perryho, zástupcu letectva USA v Európe, v priestoroch 33. leteckej základne Kuchyňa. Návštevu schválil bývalý minister obrany Ján Sitek. Rezortné a medzirezortné pripomienkové konanie sa konalo 10. októbra 1997. K navrhovanej aktivite boli dve kolá medzirezortného pripomienkovania, ktoré prinieslo svoje výsledky. Na základe toho dňa 2. decembra 1997 sa uskutočnilo na ministerstve obrany rokovanie expertov za účasti zástupcov zainteresovaných zložiek ministerstva obrany, štábu letectva a protivzdušnej obrany, generálneho štábu obrany, veliteľa 3. zboru Ing. Jozefa Pivarčiho, plukovníka Petra Šveca a vybraných zástupcov rezortov, ktorí participovali na tvorbe slovenského alternátu memoranda. Dňa 9. decembra 1997 americká strana potvrdila text memoranda a pridelenec USA 18. decembra 1997 oznámil, že minister obrany USA na základe pripomienok právnych expertov prehodnotí navrhovaný text memoranda a text americká strana potvrdila.
Druhé kolo expertných rokovaní sa konalo 22. októbra 1998, ktoré sa uskutočnilo na návrh slovenskej strany. Bývalý minister obrany Ján Sitek v súvislosti s touto akciou viackrát prijímal veľvyslanca USA v Slovenskej republiky Ralpha Johnsona.
K právnemu zdôvodneniu podpisu memoranda. Memorandum o porozumení vychádza z platných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky už viazaná. Takýmto dokumentom je zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl. Ide o zmluvu PFP SOFA. Zmluva nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku 18. októbra 1996. Forma zmluvného dokumentu - memorandum je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V danom prípade nebol potrebný zmluvný dokument prezidentskej povahy, pretože zmluva PFP SOFA ako právny dokument vyššieho stupňa dostatočne zabezpečuje všetky právne aspekty výcviku. Memorandum teda upravuje iba konkrétne formy výcviku a ako základný právny dokument je použitá zmluva PFP SOFA. Pretože jednotlivé výcvikové aktivity si vyžadujú konkrétne špecifikácie, budú pre každý výcvik podpisované dohody na rezortnej úrovni, kde sa vyriešia najmä otázky bezpečnosti, infraštruktúry a výstavby zabezpečovacích služieb, objednávania dodávok a finančných záväzkov.
Chcel by som opäť zdôrazniť, že Slovenská republika zmluvu PFP SOFA, ktorá je prezidentskej povahy, táto zmluva bola ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky a nadobudla platnosť 13. januára 1996. Vtedy Slovenská republika pristúpila bez výhrad k zmluve NATO SOFA. Táto zmluva NATO SOFA právne rieši všetky alternatívy výcviku štátov PFP a NATO, teda rieši otázku prechodu cez územie prijímajúceho štátu, rieši daňové a colné náležitosti, náhrady za škody, trestnú jurisdikciu a ďalšie veci.
Je zmluvná prax, že zmluvy, ktoré sú uzatvorené na medzivládnej úrovni, prekračujú rámec ministerstva obrany a musia byť riešené v spolupráci s inými rezortmi. Aj v tomto prípade ministerstvo obrany v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom vnútra, ministerstvom dopravy a ministerstvom financií tak postupovalo. Do Národnej rady Slovenskej republiky memorandum nemuselo ísť, pretože išlo už o medzivládnu zmluvu, ktorá sa v preambule odvoláva na zmluvu vyššieho stupňa, ktorá je prezidentského charakteru. Prezidentského charakteru je spomínaná zmluva PFP SOFA a NATO SOFA. Medzivládne zmluvy tohto typu neidú do Národnej rady. Do Národnej rady idú iba zmluvy prezidentskej povahy, na vykonávanie ktorých je potrebná zmena zákona. A takouto bola zmluva PFP SOFA.
Postupovali sme inak ako iné štáty, a preto vzniká možno z toho problém. Na Slovensku sme najskôr ratifikovali túto zmluvu a až potom sme pristupovali a pristupujeme k úprave vnútroštátneho poriadku. Veľká Británia a Francúzsko zmluvu neratifikovali a budú ju ratifikovať až vtedy, keď zmenia svoj vnútroštátny právny poriadok. Keďže Spojené štáty americké takisto ratifikovali zmluvu PFP SOFA, vlastne sa to riešilo týmto spôsobom.
A čo sa týka samotného podpisu, ministerstvo zahraničných vecí splnomocnilo štátneho tajomníka pána Pivarčiho, aby toto memorandum podpísal.
Toľko k vysvetleniu problému, ktorý podľa môjho názoru problémom - čo sa týka právneho pôsobenia a právnych základov pôsobenia - nie je. Ale, samozrejme, problém súžitia s okolím a vzhľadom na prostredie a hluk, to je už iný problém.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Chcem potvrdiť slová, ktoré povedal pán minister Kanis. Doplniť chcem iba jednu vec. Jeho predchodca najmenej dvakrát podpisoval informačnú správu a schválil informačnú správu, v prílohe ktorej bol návrh tejto zmluvy, tohto memoranda.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Ďakujem.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré máte uverejnené v informácii výboru pre obranu a bezpečnosť. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
v rozprave nevystúpil nik s pozmeňujúcim návrhom. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou spoločnej správy (tlač 131a). Gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča hlasovať o predloženom návrhu uznesenia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom programu vojenských aktivít súvisiacich s vysielaním príslušníkov jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej spolupráce plánovanej na rok 1999.
Pán poslanec Kováč, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, pán poslanec.