Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Sopko, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda vlády, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Ale ak mi dovolíte, predsa len mám doplňujúcu otázku.
Zahraničné investície - to je hnací motor pre slovenskú ekonomiku. Prílev zahraničných investícií je jedno z nevyhnutných opatrení na zlepšenie hospodárskej situácie na Slovensku aj na oživenie priemyslu. S tým súvisí aj nezamestnanosť. Deklarovali ste, pán Dzurinda, ak som dobre sledoval tlač, vo svojich vyjadreniach, že vláda pripravuje osobitný program pre zahraničných investorov. Čiže moja doplňujúca otázka je, či ho môžete konkrétne definovať, či to naozaj nie je ďalšia kačica, ako bola automobilka na východnom Slovensku a podobne.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Program bude predstavený na konferencii 18. a 19. februára, na ktorú vás srdečne pozývam, aby som odpovedal aj na ďalšie otázky. Spomeniem aspoň jednu konkrétnu aktivitu.
Vo Volkswagene malo pôvodne robiť 1 500 robotníkov. Dnes tam robí 5 200, do konca roku chcú, aby tam bolo 6 500 robotníkov. (Hlasy zo sály.) Takéto počty je možné zabezpečiť, keď budú mať kde bývať najmä mladí ľudia, ktorí sa už dnes sťahujú do Bratislavy kvôli robote aj z východného Slovenska zo Svidníka, z Bardejova. Máme konkrétny program, ako začať rozvíjať napríklad bytovú výstavbu, sociálne bývanie v lokalitách, z ktorých bude možné dochádzať napríklad do tejto automobilky. Takýchto konkrétnych programov voči strednému Slovensku, ale aj voči východnému Slovensku pribúda a pozývam vás na konferenciu, kde pevne verím, budete mať tú najlepšiu príležitosť sa s nimi oboznámiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšia vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Engliša, ktorý sa pýta predsedu vlády: "Je správne, keď minister plače, že má nízky plat? Keby mi môj podriadený ukázal výplatnú pásku a porovnal s iným, dal by som mu okamžitú výpoveď. Kedy tak učiníte vy?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, urobím to vtedy, keď sa vy začnete zaujímať nielen o platy, ale o celkové príjmy zbohatlíkov, ktorí pochádzajú najmä z vašich radov. Ste Košičan, preto očakávam, že v krátkom čase predstúpite pred parlament a oboznámite nás všetkých, aké príjmy má a mal napríklad pán Rezeš, keďže ste odchovancom Východoslovenských železiarní. Až tak urobíte, môžete tú otázku zopakovať. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš, chcete zadať doplňujúcu otázku? Strácate čas, rýchlo hovorte, máte dve minúty.
Poslanec A. Engliš:
Nie, to je v poriadku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Mňa to až tak nezaujíma, aké mali príjmy títo páni. Mňa zaujímal postoj premiéra k tomu, čo pani ministerka predstavovala. Osobne si myslím, že to bola dehonestácia funkcie ministra. A myslím si, že by ste sa mali správať ako premiér, a nie ako hovorca zlepenca. Ja vám ďakujem za odpoveď, pre mňa bola dostačujúca a vyjadrila vaše postavenie na čele tejto vlády.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda vlády, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, aj vaše vystúpenie svedčí o tom, že vám ide o jedno jediné, o rozleptávanie vlády, o vnášanie nepokoja do slovenskej spoločnosti. Ale rovnako vaša doplňujúca otázka, ktorú rešpektujem, plne ukazuje na rozdielnosť politickej línie vlády, ktorú reprezentujem a, povedzme, línie HZDS. Je veľmi smutné, že vy ako bývalý odborový predák ste sa prizerali tomu, ako sa nivočia robotníci na východnom Slovensku aj v železiarňach, že ste sa prizerali tomu, ako pán Rezeš prichádza svojou "statočnou" prácou k miliardovým majetkom a pozrite sa dnes, ako vyzerajú Východoslovenské železiarne. Príďte na Úrad vlády, dám vám prečítať listy, ktoré mi v týchto dňoch píšu odborári z Východoslovenských železiarní. Gratulujem vám, pán poslanec, že vás práve tí, ktorí takto zbedačili robotníkov aj vo východoslovenskom regióne, aj vo vašej materskej fabrike, nezaujímajú. Blahoželám vám. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka pána poslanca Hofbauera, ktorý sa pýta: "Kedy prednesiete v Národnej rade Slovenskej republiky svoje vystúpenie na svetovom ekonomickom fóre v Davose? Obsahoval váš referát aj voľačo iné než brýzganie na Mečiarovu vládu?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec Hofbauer, mám ho pred sebou. Mám smolu, že to vystúpenie je v angličtine, na štyroch stranách. Žeby som sa dal do práce? Skôr ako sa dám do práce, vám ponúkam toto vystúpenie, pán poslanec. Z tohto vystúpenia zistíte, že je tam výraz súčasná vláda asi 20-krát, ale výraz predchádzajúca vláda a už vôbec nie spojenie s predchádzajúcim premiérom, sa tam nenachádza ani jedinýkrát. Nechápem, pán poslanec, o čo opierate svoju otázku. To vystúpenie bolo orientované na to, že som popísal základné programové tézy súčasnej slovenskej vlády, že som predstavil programové krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele, že som informoval o tom, ako pristupujeme k otázke zahraničných investorov, že som nosnú časť tohto prejavu venoval téme, na ktorú sa pýtal pán poslanec Sopko. O tomto je toto moje vystúpenie v Davose, o tomto boli všetky rokovania, ktoré som mal aj s podpredsedom vlády pánom Ivanom Miklošom s mnohými ďalšími predstaviteľmi americkej administratívy, Medzinárodného menovaného fondu a vplyvných finančných celosvetových inštitúcií.
Pochopiteľne, Davos je reprezentačným stretnutím hláv štátov, predsedov vlád, významných investorov, významných predstaviteľov finančných kruhov, preto významnú časť v mojom vystúpení som venoval aj jasnej zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Hovoril som o jasných prioritách, ktorými je dnes Európska únia, Severoatlantická aliancia, ale rovnako aj OECD, Organizácia pre európsku spoluprácu a rozvoj. Hovoril som o tom, že na Slovensku máme obrovský záujem o regionálnu spoluprácu, o stále väčšie exportné možnosti voči našim susedom, o revitalizáciu myšlienky Vyšehradskej štvorky, lebo v tomto kompaktnom celku, v tomto kompaktnom regióne budeme omnoho úspešnejší, keď budeme vystupovať spolu. Hovoril som o ekonomickom potenciáli Slovenska, pán poslanec, pretože navzdory tomu, čo ste tu štyri roky vyčíňali, ako sa pod vaším dozorom slovenské fabriky tunelovali, ešte stále mnohé indikátory, ale aj mnohí podnikatelia, ako som videl aj dnes pri príležitosti Slovak Gold, sa usilujú o to, aby Slovensko bolo ekonomicky stabilnou a prosperujúcou krajinou. Moje vystúpenie, pán poslanec Hofbauer, bolo absolútne pozitívne a ponúkalo Slovensko z tej lepšej stránky, Slovensko budúcnosti, o ktoré sa vláda pod mojím vedením bude usilovať.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vyhradený na otázky poslancov uplynul. Ďakujem pánu predsedovi vlády za jeho odpovede.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Belohorská pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "Prosím vás o vysvetlenie, ako konkrétne vidíte úlohu NATO v riešení problémov s mafiami a drogistickými skupinami?"
Bude odpovedať pán minister Černák.
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená vláda,
vážené poslankyne a poslanci,
keby pán minister Kukan bol vedel, že žreb bude taký priaznivý, že mu vyžrebuje odpoveď na prvé tri otázky, zrejme by bol aj svoju superdôležitú zahraničnú cestu odložil, ale padla voľba na mňa, aby som odpovedal na zaujímavú otázku pani kolegyne Belohorskej. Pani kolegyňa Belohorská to zrejme vie, ale na osvieženie pamäti pripomeniem, že Severoatlantická aliancia sa intenzívne pripravuje na svoj summit pri príležitosti 50. výročia vzniku, ktorý sa bude konať v apríli vo Washingtone. Úlohou summitu NATO bude nielen zhodnotiť činnosť aliancie v uplynulých päťdesiatich rokoch jej existencie, ale aj posúdiť, formulovať a pripraviť koncepciu jej činnosti v nadchádzajúcich rokoch.
V tejto súvislosti sa hovorí o príprave a adaptácii aliancie na výzvy 21. storočia. Preto očakávame, že Washingtonský summit bude významným medzníkom v procese vonkajšej aj vnútornej adaptácie NATO. Odpoveďou aliancie na globálne výzvy má byť v súčasnosti pripravovaná takzvaná nová strategická koncepcia, ktorá by mala brať do úvahy zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe a vo svete a ktorej by sa aliancia mala prispôsobiť. Nová strategická koncepcia bude brať do úvahy existujúce globálne hrozby, medzi ktoré patria hlavne organizovaný zločin, terorizmus, drogy, nelegálny obchod so zbraňami, šírenie jadrových zbraní a v neposlednom rade aj export politickej a ekonomickej nestability.
NATO už v súčasnosti venuje intenzívnu pozornosť otázkam spojeným s bojom proti organizovanému zločinu a drogám. Spolupráca členských krajín a partnerských krajín v tejto oblasti prebieha v rámci aktivít Euroatlantickej partnerskej rady. Snahou členských krajín NATO a partnerských krajín, ktoré kooperujú v rámci Euroatlantickej partnerskej rady a ktoré zahŕňajú spolu 44 krajín, je definovať celú škálu prostriedkov na posilnenie bezpečnosti a stability tejto takzvanej euroatlantickej oblasti v 21. storočí. Kľúčovú úlohu tu bude zohrávať vzájomný dialóg, spolupráca a partnerstvo a Slovensko sa na ňom aktívne zúčastňuje.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, zapnite pani poslankyňu.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Keby som bola vedela, že sa to ujde vám, pán minister, priznám sa, bola by som si túto otázku odpustila. Myslela som, že budeme hovoriť s pánom ministrom Kukanom napríklad o jeho prísľuboch, čo sa týkalo jeho prísľubov slovenského teritória ako odpichovej bázy do Kosova, že budeme hovoriť o prítomnosti a podpise zmluvy, o ktorej by on ako minister zahraničných vecí nám mal niečo povedať, ktorú podpísal predvčerom štátny tajomník ministerstva obrany. Mrzí ma, že to skĺzlo na diskusiu medzi nami dvoma. Vybrala som si túto vetu, lebo pán minister ju dal do tlačového telegramu ministerstva zahraničných vecí, ktorá išla do celého sveta. Pretože som robila v skupine Group Pompidou a v boji proti drogám, viem, že za NATO sa tam zúčastnil počas týždňového svetového kongresu len jeden zástupca, ktorý vystúpil s päťminútovým prejavom. Sú tam iné zložky, ktoré sa touto problematikou zaoberajú.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, že ste doplnili, o čo vám ide. Ja vám len môžem sľúbiť, že pán minister Kukan vás vďačne prijme a písomne odpovie. Je oveľa lepšie radšej sa informovať priamo, ako o niečom počuť. Som stopercentne presvedčený, že pán minister Kukan obhajuje záujmy Slovenskej republiky. Všetky kroky, ktoré robí on a vláda Slovenskej republiky, sú pozitívne vnímané a že sa začleňujeme a pomaličky vraciame späť do prvej európskej ligy. Takže určite vám dá odpoveď na vašu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšia otázka je otázka pána poslanca Gašparoviča pre ministra Kukana. Bude odpovedať pán minister Černák. Táto otázka znie: "V Slovenskej televízii ste vyhlásili, citujem, boli prijaté zákony, ktoré Slovensko vrátili späť. Ako ste to mysleli a o ktoré zákony ide?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán predseda vlády,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
mne ako členovi vlády, ktorý zastupuje neprítomného ministra, veľmi neprináleží hodnotiť a komentovať jeho vyjadrenia pre médiá. Ale vaša otázka, vážený pán poslanec Gašparovič, je formulovaná príliš všeobecne. Neuvádzate ani dátum, ani súvislosti, v ktorých táto veta odznela. Ja som spomenutú vetu z úst pána ministra zahraničných vecí nezaregistroval, nie som si ani vedomý, kedy a v akej súvislosti a či vôbec ju vyslovil, a nie je si toho vedomý ani tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí. Viem však, že pán minister Kukan pri hodnotení stavu, v ktorom prebral svoj rezort, spomenul aj nekvalifikované autoritatívne zásahy predchádzajúcej moci do riadenia ministerstva, nerešpektovanie koordinačnej funkcie ministerstva zahraničných vecí a ignorovanie niektorých návrhov a stanovísk k závažným medzinárodnopolitickým otázkam.
Predpokladám, že ak pán minister Kukan hovoril o konkrétnych krokoch, ktoré Slovensko dostali na prah izolácie, a preto výrazne zaostalo v integračnom procese do Európskej únie, NATO a OECD, čo bolo naším strategickým záujmom, mal pravdu. A iste mi dáte aj vy za pravdu, že ak pán Kukan povedal, že tieto kroky posunuli Slovensko späť, tak sa nemýlil.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán minister, z tohto všetkého, čo ste povedali, beriem ako pravdivé len to, že nie ste oprávnený hovoriť za pána ministra, lebo to, čo ste povedali, o tom aj svedčí, a to jediné beriem. Skutočne nemôžete odpovedať. Pán minister to povedal v Slovenskej televízii, keď sa vracal z Bruselu, kde sa ho pýtali na niektoré otázky. Môžete si zobrať z televízie záznam. Presne to povedal tak, ako som to ja citoval, vo všeobecnosti. Preto som sa pýtal, ktoré sú to zákony. To, čo ste vy spomínali, OECD a čo ja viem čo všetko, to nie sú zákony, ani žiadne také zákony neovplyvnili náš vstup do OECD. To by mohol hovoriť o tom aj súčasný podpredseda vlády pán Hamžík, ktorý vtedy bol ministrom zahraničných vecí. Takže, pán minister, vašu odpoveď beriem len z tohto pohľadu, a preto vám nedávam žiadnu inú otázku, pretože viem, že na ňu nemôžete odpovedať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán minister?
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Áno, ďakujem.
Vážený pán poslanec Gašparovič, ja som kompetentný odpovedať, pretože rokovací poriadok to ukladá a pán premiér ma poveril, ale nechcel som komentovať výrok, ktorý sme nenašli, pretože najmä to inkriminované vystúpenie, ktoré vy ste povedali, sme si veľmi pozorne pozreli. Ale keď už sa pýtate, pán Gašparovič, aké to boli zákony, ktoré konkrétne kroky vrátili Slovensko späť, dovoľte mi povedať, že jeden z najmarkantnejších a najflagrantnejších porušení ústavy bola novela zákona číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, kde Ústavný súd svojím nálezom z 15. októbra 1998 konštatoval, že Národnou radou schválený zákon bol v § 9, 16, 18, 21, 30 a 200g v zásadnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďalším markantným porušením ústavy bol zákon Národnej rady, ktorým sa novelizoval zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, kde Ústavný súd konštatoval, že § 24 ods. 9 zákona písm. a), c), ale aj d) nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Rovnako rozhodol Ústavný súd o novele zákona o Trestnom poriadku, rovnako rozhodol o uzákonení práv viazaných na takzvanú zlatú akciu a ďalšie a ďalšie podania.
Vážený pán poslanec Gašparovič, vy ako právnik určite ste niektoré tieto zákony hodnotili takisto ako ja, pretože ste dokonca za ne nehlasovali, ale teraz nie je čas, aby sme sa pretekali kto, koľko zákonov a akých podal. Ja vás vyzývam aj v mene pána ministra Kukana, ste poslancom, máte právo zúčastňovať sa na tvorbe zákonov, pozerajme sa už viac dopredu a spoločne pomôžte pracovať v parlamente tak, rekonštruovať ekonomiku tak, aby sa Slovensko vrátilo späť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšou je otázka pána poslanca Hofbauera pre ministra Kukana. Odpovedať bude pán minister Černák. Otázka znie: "Dzurindov kabinet, ktorého ste členom, dosiaľ prijal rad zákonov, ktoré sú v rozpore so štandardom európskeho merania vývoja, a je to smer vedúci do diktatúry. Spomínate si, ako sa skončili diktátorské režimy pred vlastnými obyvateľmi?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážené poslankyne a poslanci,
otázka znela: Spomínate si, ako sa skončili diktátorské režimy pred vlastnými obyvateľmi? A moja odpoveď v mene pána Kukana je: Áno, spomínam. Zaujímam sa veľmi o históriu, podobne aj pán minister Kukan, a preto vám zodpovedne vyhlasujem, že najlepšie je, ak vlastní obyvatelia skončia s diktatúrou alebo vládou jednej strany tak ako obyvatelia Slovenska vo voľbách v roku 1998. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán minister Černák,
vám dávať doplňujúcu otázku namiesto ministrovi zahraničných vecí Kukanovi je takmer hriech, ale napriek tomu to urobím, pretože tento dialóg je veľmi zábavný. Pán minister Černák, v zastúpení ministra Kukana sa pýtam, ako sa vzďaľuje Slovenská republika v súčasnosti a súčasný kabinet prijímaním týchto zákonov, ktoré sa tu teraz prijímajú ústavnou väčšinou? Na toto zodpovedajte. Ako reaguje zahraničie na prijímanie účelových zákonov, ktoré zabezpečujú výlučne vyhodenie členov rozhlasovej rady a televíznej rady, ako zahraničie reaguje na tie skutočnosti, že predseda vlády Dzurinda ako zastupujúci prezident zrušil časť amnestie protiústavne a druhú časť amnestie nezrušil. Buď teda nech koná jednotne v celom rozsahu, alebo nech nekoná takisto v celom rozsahu, ale nemôže vystupovať selektovane. Akým spôsobom na toto reaguje súčasné zahraničie a či ste toho názoru, že takýmito krokmi, ako sa prijímajú tu v Národnej rade, napríklad aj vo vzťahu k odvolaniu generálneho prokurátora, čo bola účelová novela zákona, sa nevzďaľujeme od štandardu európskych krajín? Nevzďaľujeme sa od štandardu Európskej únie? Nevzďaľujeme sa od štandardu demokratických pluralitných a slobodných štátov?
Výsledky iniciatív pána ministra Kukana totiž tomu nasvedčujú, že všade ho prijímajú čím ďalej, s tým väčším úsmevom a moja otázka znie: Nejaví sa groteskné, že napríklad do Rakúska naraz cestuje predseda vlády aj podpredseda vlády naraz aj s ministrom zahraničných vecí, aj so štátnym tajomníkom tohto rezortu? Nie sú groteskné situácie, že do Británie v krátkom slede za sebou vycestujú tri vrcholové delegácie slovenskej vlády? To poznáte nejaký iný štát...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím, pán minister, odpoveď na doplňujúcu otázku.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán poslanec Hofbauer,
otázky, na ktoré predseda vlády a ministri odpovedajú, žrebuje počítač. V tomto prípade bol počítač taký milostivý, že vyžreboval otázku pána Gašparoviča ako číslo 2 a vašu otázku ako číslo 3. Ak pri odpovedi na otázku pána Gašparoviča som bol schopný vymenovať rad za radom desiatky zákonov, kde bola porušená ústava a kde to hodnotil aj Ústavný súd, pri vašom konštatovaní, že prijímame zákony, ktoré sú v rozpore s európskym právom, nie ste schopný doložiť jeden jediný zákon. Jeden jediný. Povedzte jeden jediný, ktorý bol zrušený Ústavným súdom alebo ktorý nie je v súlade s európskym štandardom. Takže, ak chceme hovoriť, hovorme fakty a konkrétne čísla. V tomto prípade ten žreb skutočne poukázal na dialektiku v tom pravom slova zmysle.
Pýtate sa, ako to prijímajú v zahraničí. Viete, pokiaľ v predchádzajúcich rokoch, pokiaľ sa nezačala politická privatizácia a boli relatívne dobré ekonomické ukazovatele, neplnili sme politické kritériá. Teraz sa dostávame do situácie, že po zvolení prezidenta Slovenskej republiky budeme spĺňať všetky politické kritériá, ale máme problémy s ekonomickými kritériami, ale napriek tomu nás všade prijímajú ako partnera. Vy sa pýtate na to, prečo cestuje premiér, prečo s ním cestuje minister ten alebo ten. Dôsledne a striktne dodržiavame protokol. A tam, kde má byť prezident, predseda vlády, predseda parlamentu, presne tak idú. Vy by ste vedeli rozprávať o minulom volebnom období, koľkokrát bol porušený protokol, keď tam prišiel prezident, neprišli tam tí ďalší, ktorí tam mali byť. Česť svetlým výnimkám. Takže čo sa týka ciest, dôsledne dodržiavame protokol. Hráme všetci v jednom drese. Pozývame aj vás k spolupráci, pretože spoločne to musíme vytiahnuť. Slovensko nie je v jednoduchej situácii. V roku 1999 to bude ešte veľmi bolieť. Platíme daň za predchádzajúce roky, platíme daň aj za predchádzajúcu zahraničnú politiku, ale chceme to prekonať, prekonáme to a dostaneme Slovensko tam, kam patrí, pretože Slovensko nie je o nič horšie, ako sú jeho susedia.
Ďakujem vám. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšou otázkou je otázka pána poslanca Slobodníka pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "Stojíte za tým, čo ste písali v liste Jackovi Delorsovi, citujem: Táto stavba (Gabčíkovo) je posledný krok v sedemdesiatročných dejinách Maďarov. Odhalila vzťah kolonizátora a kolónie. Obyvateľ kolónie má len zvyšky, celý zisk si prisvojuje kolonizátor."
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán poslanec,
ak dovolíte, nevyjadrím sa k štýlu údajného citátu a ani k tendenčnosti vašej otázky, obmedzím sa na meritum vecí, a to sa dá zhrnúť do troch viet. Nie som rád, že môžem konštatovať, že určité obavy ohľadne možných nedokonalostí na vodnom diele Gabčíkovo boli reálne. Nie som rád, že bývalá vláda sa snažila zatajiť tieto skutočnosti a neriešila reálne problémy. Ale som rád, že nová vláda pristúpila k riešeniu existujúcich problémov aj v prípade vodného diela Gabčíkovo.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Najprv by som chcel konštatovať, pán podpredseda, že sa púšťate do obhajoby maďarského stanoviska na Gabčíkovo, čo je typické pre súčasnú vládu a hanebné a slovenský národ vám to, samozrejme, v tom dobrom slova zmysle pre slovenský národ nezabudne. Ak chcete spochybňovať váš citát, je dnes uverejnený aj v Slovenskej republike. Ja mám pred sebou anglický originál, môžem ho, preložil som 80 kníh, z toho asi 40 z angličtiny, takže nespochybňujte, ako ste to urobili na schôdzi, moju prekladateľskú koncepciu. Ako ste vy, ako vy môžete pôsobiť ako podpredseda vlády, stali ste sa zo Šavla Pavlom, keď ste pred niekoľkými rokmi vyslovili na adresu slovenského národa takéto strašné obvinenia? Nehovoriac o vašej knihe, že z 11 otázok, ktoré som vám položil, ste mi odpovedali, aj to neúplne, na tri. Ja sa k tomu vrátim v interpeláciách na budúci týždeň.
Ešte raz opakujem tú vetu pre tých slovenských poslancov, v ktorých možno ešte zostali zvyšky čohosi slovenského, aj pre členov vlády, ak takí slovensky cítiaci ešte vôbec sú. Táto stavba, píšete, myslí sa Gabčíkovo, je posledný krok v sedemdesiatročných dejinách ustavičnej diskriminácie, ktorá vyjavila podstatu vzťahu, ktorý je podobný vzťahu kolónie a kolonizátora. Obyvatelia kolónie dostávajú zvyšky, zatiaľ čo zisky idú kolonizátorovi. Čiže vy ste vyslovili názor, že slovenský národ je kolonizátorský národ. A ste vo vláde tohto národa. Ako ste sa zmenili, ako to môže dopustiť premiér vlády? Aj tá otázka príde. Aj na tú otázku odpovedia slovenskí občania. A chcem vedieť, ako ste to mysleli s týmto kolonizátorom?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, prosím odpoveď na doplňujúcu otázku.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Ospravedlňujem sa aj váženým prítomným, aj televíznym divákom, že sa znova nevyjadrím k štýlu pána poslanca.
(Ruch v sále.)
Pán poslanec, chcem vám povedať, že nečítam vaše články v Slovenskej republike. A keď hovoríme o vecných problémoch akéhokoľvek diela, tak to nie je slovenské, maďarské alebo nemecké stanovisko, vecné problémy majú zostať vecnými problémami. Keď ide o prípad troch dedín, ktoré sú medzi starým korytom Dunaja a novým kanálom, domnievam sa, že život týchto ľudí, ktorí tam žijú, je dosť zložitý. Pán poslanec, dovolím si vás vyzvať, aby sme spolu navštívili tieto dediny, aby sme si spolu vypočuli názor občanov, aby sme sa spolu pokúsili riešiť ich problémy.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Ďalšou otázkou je otázka pani poslankyne Slavkovskej pánu ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Prečo ste v zákone číslo 542 zrušili kompetencie ministerstva školstva vo vzťahu k určovaniu druhov a náležitostí vysvedčení a školských dokumentov?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážená pani poslankyňa,
pri plnení iných povinností akiste unikli vašej pozornosti dve dôležité skutočnosti. Po prvé tá, že návrh, o ktorom hovoríme, bol poslaneckým návrhom zákona a aj vy ako poslankyňa tohto parlamentu ste sa mohli podieľať na dotváraní predloženej právnej normy, čo ste ani vo výbore, ani v Národnej rade neurobili, pretože ste opustili rokovaciu miestnosť. Tá druhá skutočnosť, ktorá vám unikla, je podstatnejšia, a je odpoveďou na vašu otázku, že síce v článku III tento zákon vypustil v § 6 ods. 4 písm. g), ktoré splnomocňovalo ministerstvo školstva na to, aby určovalo okrem iného aj druhy a náležitosti vysvedčení, ale do zákona bol vložený v § 11 ods. 3, ktorý hovorí toto: "Pravidlá hodnotenia a klasifikácie žiakov základných škôl, stredných škôl, stredísk praktického vyučovania, špeciálnych škôl, ako aj druhy a náležitosti vysvedčení vrátane spôsobu ich evidencie a archivácie ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo." Čiže vecná odpoveď na vašu otázku je taká, že sme to nevypustili zo zákona číslo 542, len z odseku 4 § 6 sa to dostalo do odseku 3 § 11.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne, pán minister.
Ja by som chcela zareagovať na tú prvú časť, že to bol poslanecký návrh zákona. Isteže, poslanecký návrh zákona neospravedlňuje ministra, ak sa tam urobí nejaké faux pas. A že som sa ja na tom nezúčastňovala, to je moja vec, a nie vaša vec. Takže myslím si, že taká odpoveď je zvláštna. To, že sa to dostalo do § 11 citovaného zákona, je pravda, ale nedostalo sa to tam v plnom znení, čo je tiež pravda. A myslím si, že sa to stotožňuje s celkovými tými vecami, ktoré sa udiali okolo dvojjazyčných vysvedčení, kde v snahe okamžite urobiť zadosť požiadavkám maďarskej menšiny, sa urobilo iks chýb. V interpeláciách ich vám potom poviem, ktoré vy ste potom museli retušovať cez ministerstvo, aby neopúšťali takéto nedokonalé dokumenty, ako aj tento, ktorý som spomenula, vôbec okresné a krajské úrady.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister odpovie na doplňujúcu otázku.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Pani poslankyňa, len krátko vám poviem, že je zodpovednosťou každého poslanca podieľať sa na tvorbe právnych noriem. Na to ste skladali sľub a na to ste prišli do tohto parlamentu. Čiže len k tomu, k tej prvej kompetencii alebo k odpovedi toľko.
A k tomu druhému chcem povedať, že vaša otázka aspoň vo vzťahu k vysvedčeniam nie je kvalifikovaná, lebo som vám ukázal, že v zákone to je, to znamená, nič sme nevypustili. Nerozumiem, načo ste sa v tejto súvislosti vo vzťahu k vysvedčeniam, ich druhom a náležitostiam pýtali. Sami ste porozumeli, že to v tom zákone zostalo. Takže neviem, čo vypustilo ministerstvo alebo poslanci. Prosím, keby vaše otázky boli cielenejšie a lepšie podložené.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšou otázkou je otázka pani poslankyne Tóthovej podpredsedovi vlády pánu Fogašovi. Otázka znie: "Prislúcha štátnemu orgánu, to jest súdu, orgánu štátnej správy ukončiť výkon rozhodnutia, ktorého nesúlad so zákonom vyriekol k tomu príslušný orgán?"
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, odpovedajte.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážená pani poslankyňa, veľmi pozorne som si prečítal vašu otázku a musím povedať, že odpoveď na ňu je nutné hľadať hneď v niekoľkých ustanoveniach, v niekoľkých právnych predpisoch upravujúcich výkon rozhodnutí, a to či už súdov alebo orgánov verejnej správy. Samozrejme, že citovať všetky tieto predpisy tu nie je možné, lebo by to bolo nad rámec toho, čo sa asi sleduje touto časťou nášho spoločného zasadnutia. Ale len ako príklad chcem spomenúť, že Občiansky súdny poriadok v § 268 ustanovuje podmienky zastavenia, teda inými slovami aj ukončenia výkonu rozhodnutia súdu. Rovnako v § 75 zákona o správnom konaní sa ustanovujú podmienky upustenia od výkonu rozhodnutia. A chcem poukázať tiež na dôsledky podaného protestu prokurátora na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktoré sú upravené v § 12 zákona o prokuratúre.
V spojení s týmito a ďalšími ustanoveniami musíte teda hľadať odpoveď na svoju otázku, ale keďže sa hovorí, že dobrý právnik je ten, ktorý vie, kde to má nájsť, a keďže všetci tu nie ste právnici, tak, ak dovolíte, ja by som pokračoval a vysvetlil tie ustanovenia, na ktoré ste sa pýtali. Konkrétne v § 268 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je nadpísaný marginálnou rubrikou Zastavenie výkonu rozhodnutia, súd zastaví výkon rozhodnutia, teda rozumejme tomu, že musí zastaviť, ak:
a) bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu rozhodnutia, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa stalo neúčinným. To znamená, že nasledovalo už po nariadení výkonu nejaké ďalšie rozhodnutie, ktoré asi musel urobiť kompetentný orgán.
Po ďalšie, a myslím si, že to je ustanovenie, ktoré teraz budem citovať, ktoré sa dostalo do Občianskeho súdneho poriadku až po novelizácii, po revolúcii, teda po roku 1989, súd musí zastaviť výkon rozhodnutia tiež vtedy, ak to navrhol ten, kto navrhol jeho nariadenie. Tá novelizácia spočívala predovšetkým v tom, že do prijatia novely Občianskeho súdneho poriadku zastavenie výkonu mohol navrhnúť aj prokurátor.
Pán poslanec Gašparovič, ja viem, že vy ovládate najmä tú časť, ktorá sa týka prokuratúry, ja len považujem za potrebné pre ostatných vysvetliť otázku.
Po ďalšie, výkon rozhodnutia súd zastaví tiež vtedy, ak postihuje veci, ktoré sú z neho podľa § 321 a § 322 vylúčené. Ide o výkon rozhodnutia na hnuteľné veci, kde zákon vymenúva v záujme ochrany oprávneného tie veci, ktoré by nemali byť postihnuté, pretože inak by sme ho dostali do situácie, v ktorej by on sám možno musel používať iné prostriedky vrátane svojpomoci na to, aby prežil.
Konečne ide tiež o veci, ktoré súvisia s výkonom povolania, takže aj v týchto prípadoch je potrebné, aby výkon rozhodnutia bol zastavený.
Výkon rozhodnutia súd zastaví tiež vtedy, ak priebeh výkonu rozhodnutia naznačuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí ani na krytie jeho trov. Čo to znamená? Znamená to, že výkon rozhodnutia by v tomto prípade bol absolútne zbytočný, lebo nielen že by sme neuspokojili požiadavku oprávneného, ale vlastne by sme nemohli uspokojiť náklady, ktoré vzniknú štátu, prípadne tým, ktorí výkon rozhodnutia realizujú.
Zastavenie výkonu rozhodnutia, teda jeho ukončenie, tak ako sa pýtate, je možné tiež v prípadoch, ak bolo právoplatne rozhodnuté, že výkon rozhodnutia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce výkon rozhodnutia. V tomto ustanovení ide o ochranu tretích osôb, ani oprávneného, ani povinného, dokonca v tomto prípade je možné predísť nariadeniu výkonu, a to tým, že podáme takzvanú excindačnú žalobu, teda žalobu o vyňatie veci z výkonu rozhodnutia.
Po ďalšie, súd výkon rozhodnutia zastaví tiež vtedy, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
No a po posledné, výkon rozhodnutia zastavíme tiež vtedy, ak bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.
Vidíme teda, že Občiansky súdny poriadok stanovuje prípady, v ktorých je možné štátnemu orgánu, v danom prípade súdu, ukončiť výkon rozhodnutia dokonca tým, že stanovuje taxatívne prípady, v ktorých sa tak stať musí. Samozrejme, že ak by sa nariadeného výkonu rozhodnutia týkal niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti, ale ak by bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného, tento výkon bude zastavený len čiastočne. Teda i v tomto prípade poznáme takzvané čiastočné rozhodnutie, tak ako to Občiansky súdny poriadok predpokladá, a to nielen v súvislosti so zastavením výkonu, ale aj v súvislosti s rozhodovaním o veci samej. Mám na mysli prvý a druhý stupeň rozhodovania.
Ako som už povedal, v § 75 zákona o správnom konaní sa tiež ustanovujú podmienky na upustenie od výkonu rozhodnutia, čo možno tiež rozumieť pod pojmom ukončenie výkonu rozhodnutia. Čo hovorí toto ustanovenie? Citovaný paragraf správneho poriadku hovorí, že orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia môže zo závažných dôvodov na návrh účastníka, teda z jeho iniciatívy alebo z vlastného, prípadne iného podnetu výkon rozhodnutia odložiť. Poznáme tu teda vlastne inštitút, v ktorom dôjde len k prerušeniu. Ale na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia upustí od výkonu:
Ak vymáhaný nárok zanikol alebo sa jeho vymáhanie stalo bezpredmetným. Ďalej, ak podklad na výkon rozhodnutia v § 71 ods. 1 bol zrušený. Inými slovami, ak bol zrušený titul pre nariadenie výkonu rozhodnutia. No a konečne, ak splnenie tej istej povinnosti vymáha súd. V tomto prípade by išlo o konkurenciu výkonov rozhodnutia, súdnu a administratívnu, teda o konanie pred súdom alebo konanie pred správnym orgánom a je teda namieste, že zákonodarca stanovuje i takýto prípad na ukončenie výkonu rozhodnutia pred správnym orgánom.
Po ďalšie, výkon rozhodnutia sa zastaví alebo orgán, ktorý uskutočňuje výkon, upustí od výkonu, ak výkon rozhodnutia je neprípustný, teda ak neboli splnené podmienky na nariadenie výkonu.
No a po posledné, tiež sa upustí od výkonu rozhodnutia na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, ak sa úspešne uplatnilo právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa.
Chcem teda v tejto súvislosti pripomenúť, že aj správny poriadok počíta s prípadmi ukončenia výkonu rozhodnutia a počíta s nimi vlastne vo výpočte, ktorý je síce užší ako v konaní pred súdom, ale myslím si, že je dostatočný. Ak smeruje vaša otázka k tomu, že tieto veci treba nanovo upraviť, ja sa domnievam, že táto úprava je v súčasnom období postačujúca. O zastavení výkonu rozhodnutia, proti ktorému prokurátor podal protest, platia ustanovenia zákona o prokuratúre, to už som tiež uviedol vo svojom úvodnom vystúpení.
Samozrejme, že by som mohol pokračovať vo výpočte niektorých ďalších ustanovení, podľa ktorých by sme vedeli dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia alebo mohli by sme dokonca dosiahnuť aj jeho ukončenie iným spôsobom, ale asi by to bolo v tejto chvíli nad rámec toho, čo ste sledovali otázkou.
Len celkom na záver chcem dodať, že ak protest prokuratúra smeruje proti nariadeniu alebo uskutočneniu výkonu rozhodnutia, ďalšie vykonávanie rozhodnutia sa podaním protestu odkladá, a to až do jeho vybavenia. Vykonávanie ostatných rozhodnutí, proti ktorým bol podaný protest, sa zastavuje uplynutím lehoty stanovenej na vybavenie protestu. Znamená to teda, že naša právna úprava v súčasnom období obsahuje dostatok ustanovení na to, aby sme mohli konštatovať, že štátny orgán môže ukončiť výkon rozhodnutia, ktorého nesúlad so zákonom vyriekol k tomu príslušný orgán a môže to urobiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zákona o správnom konaní, prípadne podľa zákona o prokuratúre, tak ako som to citoval.
Chcem vám poďakovať zatiaľ za pozornosť.