Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Oroszovi.

Poslanec L. Orosz:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne, kolegovia,

ctení hostia,

dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhoch poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na zmenu ústavy, na zmenu Listiny základných práv a slobôd a na novelu Trestného poriadku, t. j. k tlačiam 125, 126 a 127 ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

Čo sa týka môjho stanoviska k týmto legislatívnym návrhom v prvom čítaní, konštatujem, že tieto návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú stanovené v legislatívnych pravidlách.

Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložené návrhy naznačujú určité východiská na riešenie závažného problému, s ktorým každodenne zápasia orgány činné v trestnom konaní, keď zápasia s dodržaním ústavnej 24-hodinovej lehoty plynúcej od zadržania osoby podozrivej zo spáchania trestného činu po jej odovzdanie súdu. V tejto lehote totiž musia, tak ako konštatoval predkladateľ, vykonať celý rad závažných trestnoprávnych úkonov, pri ktorých musia rešpektovať všetky základné zásady trestného procesného práva.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí všetky predmetné návrhy prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 111 zo dňa 21. 1. 1999 boli tieto návrhy pridelené na prerokovanie v druhom čítaní všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre Európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Zároveň za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 15. marca 1999.

Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom a zároveň ďakujem za slovo.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, preto sa pýtam, či sa prihlásil ústne niekto. Ústne sa prihlásili pán minister Čarnogurský, pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Orosz, pán poslanec Kováč, pán poslanec Kandráč. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

Otváram rozpravu. Ako prvý vystúpi pán minister Čarnogurský.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

vláda Slovenskej republiky sa včera zaoberala podrobne všetkými tromi návrhmi predkladateľa a ku všetkým trom návrhom zaujala odmietavé stanovisko z rýdzo odborných dôvodov, ktoré o chvíľu rozvediem. A zároveň ma poverila, aby som toto stanovisko vlády predniesol, čo týmto činím.

Pán navrhovateľ vo svojom úvodnom prejave vyslovil údiv nad tým, že tak jednoduchý návrh, ako povedal, vyvoláva toľko diskusií. Áno, táto problematika patrí skôr do kategórie jednoduchších problémov, ustanovení, ale zase až tak jednoduchý nie je, ako to prezentuje navrhovateľ, a najmä aké riešenie navrhovateľ ponúka. V zásade vecne môžem povedať, že zámer navrhovateľa je správny. Vykonanie tohto zámeru nie je správne, a preto vláda zaujala negatívne stanovisko. Zámer je správny z toho hľadiska, že naozaj prax policajných orgánov, prokuratúry a v sprostredkovanej miere aj súdov ukazuje, že lehota 24 hodín na rozhodnutie, teda na predloženie návrhu na väzbu, je krátkou lehotou a túto lehotu je možné predĺžiť. Sú však dva okruhy odborných dôvodov, ktoré spochybňujú prinajmenšom tento návrh navrhovateľa.

Prvý okruh dôvodov spočíva v tom, ako riešiť toto predĺženie tejto lehoty. Už navrhovateľ správne uviedol, že Európska komisia pre ľudské práva zaujala stanovisko, že až do štyroch dní je možné predĺžiť túto lehotu. Presnejšie, že až do štyroch dní takáto lehota by sa nepriečila Európskej dohode o ľudských právach. Túto lehotu v jednotlivých štátoch alebo v rôznych štátoch upravujú rôznym spôsobom. Mám tu taký stručný prehľad, ako je to v niektorých európskych krajinách upravené. Na pevno je ustanovená lehota zadržania v Belgicku, v Luxembursku a v Grécku na 24 hodín, teda ako u nás. V Portugalsku a v Poľsku na 48 hodín. V iných krajinách je dlhšia lehota, ale jej predĺženie je upravené rôznym spôsobom. Ak možno lehotu zadržania predĺžiť, jej počiatočná dĺžka je spravidla 24 hodín, teda ako u nás, ale potom túto lehotu možno predĺžiť. V Anglicku na 36 hodín ju môže predĺžiť vyšší policajný dôstojník, na 72 hodín súd a ďalšie predĺženie až na 96 hodín taktiež súd. V Taliansku túto lehotu môže predĺžiť na 48 hodín prokurátor, na 96 hodín súd. Vo Francúzsku na 48 hodín prokurátor, na 96 hodín len v prípade terorizmu súd.

Čiže už aj z tohto je zrejmé, že predĺženie lehoty sa môže diať rozličným spôsobom a tento aspekt problému návrh navrhovateľa žiadnym spôsobom nerieši. A minimálne si vyžaduje diskusiu o tom, akým spôsobom by bolo v našich podmienkach, to znamená na Slovensku, najvhodnejšie upraviť túto lehotu. Navrhovateľ ju navrhuje predložiť na pevno na 48 hodín, ale keď je možné v odôvodnených prípadoch ju predĺžiť na dlhšie, povedzme až na 96 hodín, no možno, že by naozaj v niektorých prípadoch aj na Slovensku bolo odôvodnené umožniť jej predĺženie až na 96 hodín alebo povedzme na 72 hodín. Ale, aby sme k tomu mohli zaujať stanovisko, a dovolím si povedať, aj aby ste vy mohli zaujať k tomuto stanovisko, to si naozaj vyžaduje predsa len určitú odbornú diskusiu, odbornú analýzu, odborné podklady predovšetkým od orgánov, ktoré sa s týmto problémom stretávajú, to znamená predovšetkým polícia, eventuálne prokuratúra. To znamená, že aj keď sa problém javí ako vcelku jednoduchý, vidíte, že zase až taký jednoduchý nie je, a to znamená, že aj riešenie tohto problému by si predsa len vyžadovalo určitú analýzu, ktorú navrhovateľ zatiaľ nepredkladá.

Druhý okruh odborných dôvodov spočíva v tom, že Ústava Slovenskej republiky je základným zákonom štátu, a ak chceme mať stabilný právny poriadok, musí byť stabilná predovšetkým ústava. A stabilita ústavy znamená, aby sa ústava menila čo najmenej, aby sa do ústavy vstupovalo čo najmenej. Do Ústavy Slovenskej republiky sme vstúpili nedávno schválením ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Týmto návrhom by sme do Ústavy Slovenskej republiky vstupovali opätovne, a pritom tento návrh opäť nerieši všetky, ako som už použil ten výraz, jednoduchšie problémy Ústavy Slovenskej republiky.

Už dnes vieme vymenovať niekoľko otvorených otázok alebo problémov, ktoré sú zrelé na riešenie, ktoré možno vcelku jednoduchým alebo jednoduchším spôsobom upraviť a zmeniť v Ústave Slovenskej republiky a bez toho, aby vyvolali potrebu potom nadväzných ďalších zmien v iných článkoch ústavy a podobne a podobne. Vymenujem len niektoré z nich. Popri tejto lehote...

(Zazvonil mobilný telefón pána ministra.)

Prepáčte, ale neviem to vypnúť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, rokovací poriadok platí aj pre vás, takže mobilné telefóny nepoužívajte v rokovacej miestnosti.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Už sa stalo.

... aby som vymenoval niektoré ďalšie problémy, ktoré sú zrelé na zmenu v Ústave Slovenskej republiky, hovorím, okrem tejto lehoty potom je to pre nás v rezorte ministerstva spravodlivosti problém takzvaných štvorročných sudcov. Viete, že sudcovia súdov sa volia najskôr na štyri roky, a potom až takpovediac natrvalo. Túto úpravu v Ústave Slovenskej republiky kritizuje aj posudok, správa komisie Európskej únie, ktorá navštívila Slovensko v roku 1997. Zaoberala sa tu vyslovene súdnictvom a rezortom spravodlivosti a toto ustanovenie kritizuje. Nehovoriac o tom, že aj my tu doma ho kritizujeme, kritizujú ho sudcovia u nás, a to znamená, že chceme využiť prvú príležitosť na to, aby sme zmenili toto ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky.

Tretie, opäť len z rezortu spravodlivosti. My by sme potrebovali zaviesť do Ústavy Slovenskej republiky inštitút takzvaných vyšších súdnych úradníkov, ktorí by mali právo rozhodovať jednoduchšie veci, napríklad rozhodnutie o svedočnom, o predvolaní svedkov, vytýčení pojednávania a podobne a podobne, ale zatiaľ to nemôžeme zaviesť zákonom, pretože to nedovoľuje ústava, ktorá zveruje rozhodovaciu právomoc iba do rúk sudcov. Naproti tomu zavedenie tohto inštitútu vyšších súdnych úradníkov, ktorý existuje vo viacerých európskych krajinách, by odbremenilo sudcov a umožnilo by urýchliť súdne konanie.

Ďalej poznáte, alebo tí z vás, ktorí ste boli poslancami v minulom volebnom období, viete o probléme Liečebného poriadku. Podľa nálezu Ústavného súdu Liečebný poriadok je možné meniť, respektíve jeho prílohy, keď pribudnú nové liečivá a podobne iba zákonom, nie podzákonnou normou. Liečebný poriadok je však potrebné meniť dosť často či v súvislosti s novými liekmi, alebo s inými prakticky medicínskymi problémami a nie je dôvod, aby sa to dialo zákonom. Úplne dobre by na to postačila, povedzme, vyhláška ministerstva zdravotníctva, hovorím, keby to právne bolo možné. To znamená, že keď sa bude meniť ústava, tak opäť aj tento problém by sme tam radi alebo ministerstvo zdravotníctva, aby som bol konkrétny, by tam rado zaradilo a jedným vrzom takpovediac by to vyriešilo.

Takéto jednoduchšie problémy v Ústave Slovenskej republiky by sa našli aspoň dva, tri, štyri. Čiže vidíte, my nemôžeme postupovať tým spôsobom, že každý jednotlivý z týchto problémov budeme riešiť samostatnou novelou Ústavy Slovenskej republiky. Treba to riešiť prinajmenšom jednou novelou.

Z týchto dôvodov toto je druhý odborný problém, pre ktorý vláda zaujala negatívne stanovisko a chceme sa jednoducho vyhnúť častým zmenám ústavy.

Samozrejme, je tu otázka, že kedy chceme toto riešiť? Nuž, môžem vás informovať, že začiatkom marca, 4. a 5. marca, bude dvojdňová konferencia špičkových právnych a odborných pracovísk práve k otázkam ústavy, na ktorej sa vyšpecifikujú tieto, povedzme, že jednoduchšie problémy ústavy, ktoré je možné riešiť, nazvem to jednoduchšou novelou Ústavy Slovenskej republiky, a potom zásadnejšie problémy ústavy, ktoré sa budú riešiť či komplexnou novelou ústavy, alebo dokonca novou ústavou.

Predpokladám, že na túto konferenciu je pozvaný aj predkladateľ zákonov, ak nie je, tak ho týmto osobne pozývam. Som informovaný o tom, že aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky bola vytvorená komisia k otázkam ústavy za účasti všetkých parlamentných klubov a môžem vysloviť iba ľútosť aj z pozície, teda mimoparlamentnej, že pán navrhovateľ odmietol účasť v tejto komisii, hoci mu účasť v tejto komisii bola ponúknutá. Čiže, ak nechceme znižovať autoritu právneho poriadku Slovenskej republiky, musíme zachovať stabilitu predovšetkým základného zákona Ústavy Slovenskej republiky a túto stabilitu narušuje návrh predkladateľa, a tým sa dostáva do opačného garde oproti, ako som povedal na začiatku, správnemu zámeru predĺženia tejto 24-hodinovej lehoty. Z týchto, ako vidíte, rýdzo odborných dôvodov navrhujem v mene vlády Slovenskej republiky, aby všetky tri návrhy predkladateľa boli zamietnuté.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Ako ďalší vystúpi pán poslanec Tkáč.

Nech sa páči.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážená Národná rada,

vážení hostia,

dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení uviedol svoje osobné argumenty, ktoré som s nikým nekonzultoval, nebol som normovaný žiadnym svojím klubom ani svojimi kolegami, ale postupujem presne podľa ústavy a svoj mandát vykonávam podľa článku 73 osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia. A tiež nie som viazaný príkazmi podľa článku 73.

Chcel by som v úvode uviesť predovšetkým niekoľko poznámok, že v tejto sále som bol jeden z mála z minulej vládnej koalície aj spolu s poslancami opozície, ktorý presadzoval zmenu ústavy, respektíve jej doplnenie, a to pri príprave návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov. Myslím si, že je všeobecne známy fakt, že tento návrh zákona prechádzal aj proti vôli mnohých vtedajších koaličných poslancov, ale aj proti vôli vtedajších opozičných poslancov. Aj napriek tomu si veľmi presne spomínam ako predseda ústavnoprávneho výboru v rokoch 1994 - 1995, že z tejto pravej strany, po mojej pravej ruke teraz, odznel rad doplňujúcich návrhov, ak chcete ten najdramatickejší, ktorý ja považujem, že sme tam súhlasili s návrhom jedného pána poslanca, že sme aj tichých spoločníkov dostali vlastne do dôkazného prostredia pre konflikt záujmov a že som mal aj vo vtedajšej vládnej koalícii rad problémov, prečo som ten zákon presadzoval. Bol to, pokiaľ si pamätám, vtedy za minulé štyri roky, jediný ústavný zákon väčšieho rozsahu, ktorý moderoval alebo upravoval ústavnoprávne vzťahy v našej krajine.

V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že ak sa niekto nahnevá z bývalej vládnej koalície, teraz z dnešnej opozície, na mňa, budem rád. Už v tom čase som prejavoval dosť značný odpor proti tomu, aby aj zo strany vtedajšej opozície vystúpil niekto s návrhom na zmenu zákona alebo ďalšieho dokumentu a vtedajšia vládna koalícia absolútne nediskutovala alebo nebrala na vedomie jeho návrh len preto, že bol z opozície. Mali sme veľkú radosť aj s pani exministerkou Keltošovou, keď sme presadzovali návrhy zákonov v tomto parlamente a získali sme aj súhlas opozície za tento návrh, a neboli to jednoduché zákony, povedal by som, aj zákony s politickým kapitálom, pretože sociálna legislatíva je taká. V tomto zmysle je po sto dňoch vlády. Treba skutočne aj na strane vládnej moci si už uvedomiť zodpovednosť za rozvoj a progresívne zásahy do rozvoja spoločnosti a dívanie sa do predného skla.

V tejto súvislosti nie je vládna koalícia na Slovensku dnes jediná, ktorá sa díva len dozadu, ale chcel by som povedať, že už by bolo vhodné aj z hľadiska kultúry parlamentu v tejto krajine, aby sme nekomentovali a neskúšali alebo nepristupovali k návrhom zákonov, či k zmene ústavy podľa toho, kto ten návrh dáva, ale aby sme skutočne diskutovali o veci bez ohľadu na politický dres, presvedčenie či bez ohľadu na to, akým spôsobom je kto viazaný v poslaneckom klube.

Chcel by som v tejto súvislosti jednoznačne uviesť, že absolútne podporujem tento návrh zmeny ústavy a dovoľte mi, aby som odôvodnil prečo. Treba, samozrejme, vidieť celý rad odborných aktov a dôvodov, pre ktoré orgány činné v trestnom konaní na zabezpečenie vyvarovania sa omylu v osobe, teda error in persona, ale aj vo veci, potrebujú určitý čas na na svoje procesné úkony. V tejto súvislosti je, samozrejme, naporúdzi argument a odznel aj vo vystúpení pána ministra Čarnogurského, ktorý šmahom ruky zmietol tri návrhy. Neviem, či to rokovací poriadok umožňuje, ale domnievam sa, ak je bod rokovania, tak aj člen vlády by sa mal vyjadriť k bodu rokovania, ktorý Národná rada schválila, a nie postupovať proti všetkým návrhom en bloc. Je to neobvyklý spôsob v tomto parlamente.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že naporúdzi je argument čiastkovej úpravy ústavy a jej komplexnej zmeny. To je argument, ktorý už aj v tejto sále v tomto funkčnom období odznel, a to vtedy, keď ste zamietli návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 4 000 tisíc korún s poukazovaním na to, že chcete riešiť komplexne minimálnu mzdu. Áno, môžete ju riešiť komplexne v júni. Ja som vždy osobne zastával názor komplexného a systémového riešenia, ale v júni sa už skončí kolektívne vyjednávanie a v tejto situácii sa tu prehral čas. V tejto oblasti naozaj treba argumentovať z hľadiska čiastkových a komplexných úprav ústavy aj tak, že otázka prípravy trestného kódexu, ale aj nového Trestného poriadku je právnicky mimoriadne náročná práca a je to minimálne práca pre jednu právnickú generáciu. Globálne komplexné zmeny sa v takýchto kódexových právnych odvetviach nerealizujú jednoducho.

V tejto súvislosti by som chcel ešte uviesť jednu poznámku politického charakteru. Prosím, keby ste ma naozaj nebrali konfrontačne. Bol som autorom koaličnej zmluvy, ktorá vlastne vydržala štyri roky v uplynulom koaličnom období, a chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť, akým spôsobom sa koaličná zmluva vyrovnala s politikou jednotlivých subjektov v tejto koalícii a s členmi vlády.

Koaličná zmluva jednoznačne uviedla, že člen vlády je viazaný programovým vyhlásením vlády, ale že jednotlivé subjekty, ktoré tvoria koalíciu, majú politickú subjektivitu neobmedzenú, to znamená, presadzujú svoj program, bojujú o voliča, čo je v politickom spektre a v politickom systéme úplne normálne. Nájdite výrok jedného člena bývalej vlády, ktorý vystupoval proti Európskej únii a proti NATO aj napriek tomu, že jej politické subjekty v koalícii vystupovali inak. Nájdite pasáž v tejto koaličnej zmluve, a ona bola publikovaná v roku 1994 a 1995, nájdite pasáž v tejto koaličnej zmluve, kde by sa porušila ústava. Môj názor a skutočne bez konfrontácií je taký, že pasáž o blokáde samostatnosti a spolupôsobenia a individuálneho pôsobenia postavenia poslanca v Národnej rade, táto pasáž je v koaličnej zmluve súčasnej vládnej koalície protiústavná.

V tejto súvislosti je skutočnosťou právny text a jeho realita a právne dôsledky politického dokumentu, akým nesporne koaličná zmluva je.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že čiastková novela Ústavy Slovenskej republiky aj vo väzbe už na Listinu základných práv a slobôd je jednoznačne opodstatnená, že vyrieši veľké množstvo problémov súvisiacich s pôsobením orgánov činných v trestnom konaní. A myslím si, že ak sa budeme pozerať na to, čo sa mení, a nie na to, kto tento návrh predkladá, že slušní ľudia takýto návrh musia podporiť či už na pôde parlamentu, alebo mimo neho.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda parlamentu,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení hostia,

problém dĺžky lehoty zadržania v rámci trestného konania nie je novým problémom. Ako predkladateľka ústavy v parlamente aj zároveň ako obhajkyňa tejto ústavy v jednotlivých výboroch v čase prijímania tejto ústavy viem veľmi dobre, že otázka dĺžky lehoty bola veľmi diskutovanou otázkou. Už v čase prijímania ústavy boli jasné signály, že 24-hodinová lehota nebude vyhovujúca. Avšak v tom čase mnohým revolučným názorom predkladatelia museli ustúpiť vzhľadom na to, že vláda Vladimíra Mečiara v parlamente nielenže nemala ústavnú väčšinu, ale nemala ani jednoduchú väčšinu. V roku 1992 vláda Vladimíra Mečiara bola menšinová vláda, teda museli sme prijať stanoviská viacerých poslancov, ktorí žiadali 24-hodinovú lehotu na zadržanie. Predkladatelia osobne aj ja ako právnička som bola za dlhšiu lehotu.

Túto myšlienku sme začali rozvíjať hneď po mojom nástupe, keď sa pracovalo na rekodifikácii Trestného poriadku. Ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením vypracovalo kódex, teda nový Trestný poriadok, ktorý zastrešoval vtedajší štátny tajomník pán doktor Milan Hanzel. Po odvolaní vlády Vladimíra Mečiara v marci 1994 sa stal ministrom Milan Hanzel, ktorý mal pripravený nový Trestný poriadok s navrhovanou lehotou 48 hodín. Táto lehota bola prerokovaná so všetkými sudcami na Slovensku, prevažná časť praxe jednoznačne, ale jednoznačne bola toho názoru, že lehota 24 hodín sa neosvedčila a treba túto lehotu predĺžiť. Že bolo konformné stanovisko aj orgánov Rady Európy, môžem osobne dosvedčiť, ba dokonca aj v tlači bol publikovaný článok vtedajšej komisárky Rady Európy pani Halonenovej, ktorá doslova popri pochvalách na náš právny poriadok a výšku garancie ľudských práv vyjadrila počudovanie nad krátkosťou lehoty na zadržanie, t. j. 24 hodín.

Žiaľ, vtedajšiemu ministrovi Milanovi Hanzelovi v roku 1994 sa nepodarilo presadiť koncepciu novelizácie Trestného poriadku vypracovanú ministerstvom spravodlivosti, ktorá, dovolím si tvrdiť, bola veľmi kvalitná, pretože sa na jej vypracovaní podieľali sudcovia z celého Slovenska, ale v tom čase bol prijatý Trestný poriadok predkladaný rezortom ministerstva vnútra, ktorý bol veľmi narýchlo urobený, a túto lehotu ponechal v dĺžke 24 hodín. Tento ministerstvom vnútra predložený Trestný poriadok zožal veľkú kritiku v praxi, dokonca v poslednom Pressclube ho kritizoval aj súčasný minister vnútra pán Pittner. Ja som sa podivila, pretože práve on tento Trestný poriadok v súčasnej podobe predkladal parlamentu v roku, myslím si, 1994.

Nie je tajomstvom, že vláda Vladimíra Mečiara, v ktorej som bola podpredsedníčkou pre legislatívu, pokračovala na prácach na Trestnom poriadku a zavŕšila tieto práce Trestným poriadkom, ktorý bol prerokovaný aj v legislatívnej rade pod mojím vedením a už tam v tomto poriadku taktiež bolo navrhnuté predĺženie lehoty z 24 hodín na 48. Aj tento nový Trestný poriadok prešiel prerokovaním celej sudcovskej verejnosti a aj vyšetrovacích orgánov, ktoré sa pozitívne vyjadrili k predĺženiu lehoty. Preto ma prekvapilo vystúpenie pána ministra spravodlivosti, pána doktora Čarnogurského, ktorý uvádzal, že takáto zmena by potrebovala prieskum v praxi, ako aj diskusiu so sudcami a ďalšími pracovníkmi praxe. Viem osvedčiť, že táto diskusia prebehla, prebehla so špičkovými odborníkmi, ktorí jednoznačne vyjadrovali názor predĺžiť lehotu na zadržanie. A pokiaľ ako ministerka spravodlivosti som sa kontaktovala so sudcami trestných senátov, čo bolo veľmi často, a ako podpredsedníčka vlády pre legislatívu som sa stretávala s pracovníkmi nielen súdu, prokuratúry, ale i polície, vždy boli vyjadrované názory, ktoré kritizovali 24-hodinovú lehotu.

Mohli by ste sa spýtať, prečo sme ju nepresadili za môjho pôsobenia. My sme ich dávali do zákonov - do legislatívnych návrhov, ktoré, žiaľ, neprešli, ako som uviedla, a navyše nemali sme ústavnú väčšinu, čo bol problém predchádzajúceho obdobia a čo nie je problém dnes.

Preto opakujem, že prax, ktorá už má viacročné skúsenosti s 24-hodinovou lehotou, jednoznačne je toho názoru, že táto lehota je krátka a osobne sa domnievam, že nemožno si nevšimnúť aj signály z praxe, že častokrát aj vyšetrenie určitých činov bolo zmarené práve tým, že bolo treba prepustiť osoby, na ktoré bolo akosi začaté trestné stíhanie, práve pre krátkosť lehoty, v ktorej nebolo možné akosi dokompletizovať potrebné materiály.

Čiže som toho názoru, že v záujme účinnejšieho boja proti kriminalite predložený návrh pána poslanca Fica treba podporiť a ja ho osobne vítam, pretože sa stotožňuje s mojimi názormi, ktoré som pri spomínaných legislatívnych prácach presadzovala aj obhajovala a ja tento legislatívny návrh podporím a vrátane teda všetkých troch jeho častí.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz.

Pán poslanec Orosz, počkajte chvíľu, pán poslanec Lexa má faktickú poznámku.

Poslanec I. Lexa:

Pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

chcem nadviazať vo forme faktickej poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Chcem uviesť, že ako bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby som sa počas štyroch rokov nespočetnekrát stretával s rozhodujúcimi funkcionármi ministerstva vnútra, nielen s ministrom, ale s ľuďmi, ktorí dlhé roky pracujú v polícii pri riešení problematiky, ktorá súvisí na poli boja proti organizovanému zločinu. Chcem podporiť všetky tie argumenty, ktoré odzneli zo strany pani poslankyne, povedzme, k predĺženiu lehoty na zadržanie z 24 hodín na 48 hodín v súlade aj s medzinárodnou praxou, pretože takto to riešia práve tie štáty, ktoré sa nám dávajú za vzor alebo od ktorých sa chceme učiť a podobne. To znamená, takéto úpravy tam sú, neodporuje to ústavným zásadám, neodporuje to žiadnej Listine ľudských práv a slobôd a je to veľmi potrebný nástroj z pohľadu zvýšenia efektívnosti boja orgánov činných v trestnom konaní i štátnych orgánov voči organizovanému zločinu.

Chcem ešte uviesť na argumentáciu z polohy praktickej, že na polícii sú zaznamenané i také prípady, že 24-hodinová lehota na zadržanie niekedy nestačí ani na identifikáciu osoby, ktorá je zadržaná, pretože, keď nemá občiansky preukaz a odmietne povedať alebo nemá identifikačnú kartu, alebo žiadne doklady a odmieta vypovedať, tak jednoducho policajný orgán má v priebehu 24 hodín zistiť niekedy aj problém totožnosti, potvrdenie totožnosti zadržanej osoby, pričom veľakrát môže ísť o zahraničného cudzinca, ktorý vykonáva v podsvetí organizovanú činnosť tej najhoršej povahy alebo najnásilnejšej povahy.

To znamená, že podporujem tento návrh a chcem povedať, že podporím aj v konečnom hlasovaní návrh, ktorý predložil pán poslanec Fico.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Orosz, máte slovo.

Nech sa páči.

Poslanec L. Orosz:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som v rozprave vystúpil v mene poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice. V rámci prvého čítania sa zaoberáme legislatívnymi iniciatívami poslanca Roberta Fica, člena nášho poslaneckého klubu, ktoré smerujú k predĺženiu lehoty, v ktorej má byť zadržaná osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a následne buď prepustená na slobodu, alebo odovzdaná súdu. Navrhovateľ odporúča predĺžiť platnú ústavnú lehotu 24 hodín na lehotu 48-hodinovú. Vieme, že inkorporácia tejto zmeny do platného právneho poriadku si vyžaduje zmenu troch právnych predpisov, z toho dvoch ústavných.

Návrhy boli predložené v súlade s požiadavkami zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní ich predseda Národnej rady Slovenskej republiky veľmi správne v súlade so zákonom zaradil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Veľmi dobre vieme, že cieľom prvého čítania v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady je viesť všeobecnú rozpravu najmä o podstate predloženého návrhu a v tomto smere eventuálne formulovať zásadné pripomienky k podstate zákona. Na základe tejto všeobecnej rozpravy má potom Národná rada Slovenskej republiky v podstate tri možnosti. Prvá - vrátiť predložené návrhy zákonov na dopracovanie, druhá možnosť je rozhodnúť, že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhoch zákonov, a tretia možnosť, že ich prerokuje v rámci druhého čítania.

Prostredníctvom legislatívnych iniciatív Roberta Fica sa na pôdu zákonodarného zboru dostala mimoriadne závažná spoločenská téma a vážny celospoločenský problém, ktorý bezprostredne súvisí s bojom s kriminalitou a organizovaným zločinom. Dostáva sa teda na pôdu orgánu, ktorý jedine môže tento problém vyriešiť.

Doterajšie poznatky orgánov činných v trestnom konaní, ktoré súvisia s aplikáciou platnej právnej úpravy, ukazujú, že 24-hodinová ústavná lehota je krátka na to, aby sa všetky úkony s tým súvisiace mohli vykonať bez časového stresu, objektívne a bez obáv, že budú porušené niektoré zásady trestného konania, prípadne dokonca ústavné zásady. Som hlboko presvedčený, že tento poznatok je len ťažko vyvrátiteľný a je preto nevyhnutné ho legislatívne riešiť. Je možné síce polemizovať s tým, či sa tieto návrhy nemali dostať na pôdu parlamentu až po širšej konzultácii a diskusii s ostatnými poslaneckými klubmi, a nie ako individuálna iniciatíva jedného člena zákonodarného zboru, respektíve, že tieto návrhy mali byť súčasťou širšej ústavnej iniciatívy, to ale nič nemení na skutočnosti, že predložené návrhy sú z vecného hľadiska zrelé na riešenie.

Som presvedčený, že vecný obsah týchto návrhov sa skôr či neskôr stane súčasťou nášho platného práva. Nevylučujem pritom, že to nebude na základe tých iniciatív, ktorými sa dnes zaoberáme. Naša dnešná diskusia by však mala ukázať, že pri riešení tohto problému panuje v slovenskom parlamente zásadná zhoda, že tu neexistuje delenie po línii koalícia a opozícia a že sme skôr či neskôr všetci pripravení podporiť obsah týchto návrhov a zabezpečiť, aby sa stali súčasťou platného právneho poriadku. Z tohto hľadiska nemôžem celkom súhlasiť s názorom, ktorý vyslovila pred chvíľou pani poslankyňa Tóthová, že v minulom volebnom období to bol problém ústavnej väčšiny. Ani dnes to nie je problém ústavnej väčšiny, dnes je to tiež problém dobrej vôle nás všetkých, členov zákonodarného zboru.

V našom poslaneckom klube si uvedomujeme, že riešenie, ktoré predkladá Robert Fico, nie je jediné možné. Nadviažem na vystúpenie ministra spravodlivosti pána Čarnogurského. Na základe porovnania s právnou úpravou v iných krajinách je možné hľadať riešenie aj v tom, že by sa pre menej závažné trestné činy stanovila lehota, ktorá platí dnes, 24-hodinová, a pre závažnejšie trestné činy lehota dlhšia, prípadne možno vychádzať z toho, že základnú 24-hodinovú lehotu by mohol v konkrétnom prípade, za konkrétne stanovených zákonných podmienok predĺžiť napríklad prokurátor. O tom všetkom je možné a potrebné diskutovať. Na to je vytvorený priestor.

Vďaka iniciatíve navrhovateľa sme navyše o tomto probléme povinní diskutovať na pôde zákonodarného zboru. Budeme o tom diskutovať dnes a od nášho rozhodnutia v hlasovaní závisí, či o tejto téme budeme na pôde parlamentu diskutovať aj v najbližších dňoch a týždňoch. Poslanecký klub SDĽ starostlivo posudzoval obsah predkladaných návrhov. Po dlhšej diskusii dospel k záveru, že k týmto návrhom nemá závažnejšie vecné výhrady. Na základe tohto poznania si dovolím vás informovať, že členovia poslaneckého klubu SDĽ v hlasovaní podporia, aby sa tento návrh dostal do druhého čítania.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Roman Kováč.

Nech sa páči.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predseda,

vážení prítomní,

dovoľte mi, aby som vám veľmi stručne predniesol stanovisko poslancov poslaneckého klubu SDK. Poslanci nášho klubu si osvojili argumentáciu vlády Slovenskej republiky, ktorá hovorí o možnom inom riešení tohto problému. Potvrdzujeme, že tento problém je potrebné riešiť. Uvedomujeme si naliehavosť tohto riešenia, ale súčasne si myslíme, že nebol dostatočne využitý priestor na odbornú diskusiu na túto tému. Preto nechceme zamietnuť ďalšie rokovanie o tomto návrhu, ale vzhľadom na dva fakty, to znamená, zvážiť aj inú možnosť riešenia predĺženia tejto lehoty, to po prvé, a po druhé, pokúsiť sa o prijatie viacerých návrhov na zmenu ústavy, ktoré by viedli k zintenzívneniu boja s kriminalitou, navrhujeme, aby sme v prvom čítaní postupovali podľa § 73 ods. 3 písm. a) a vrátili návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie s tým, že sa nepochybne využije táto iniciatíva pri komplexnejšom, širšom návrhu zmien v ústave.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

Z úst môjho cteného pána kolegu sa už tretíkrát v tomto parlamente ozvalo to isté. Ak ma pamäť neklame, tak pán Čarnogurský, kolega Orosz aj pán kolega Kováč povedali, že treba širšiu diskusiu k tomuto a spomínali diskusiu so všetkými možnými odborníkmi doktormi v poslaneckých kluboch medzi poslancami. Zabudli ešte jedno menovať, a to so zločincami. Či by nebolo vhodné si podiskutovať aj so zločincami, či tí súhlasia s predĺžením, alebo nepredĺžením, keď už tu všetkých spomínate (potlesk a hlasy v sále), či títo súhlasia. Takže, prosím vás pekne, ja si myslím, že to, čo tu predložil môj pán kolega Fico, je záležitosť, ktorá je naozaj veľmi potrebná a bolo by dobré, aby sa tam zapojilo trošku zdravého rozumu a menej akejsi poslaneckej klubovej márnomyseľnosti, že to niekde predtým nebolo prebraté. Možno, že pán kolega Fico sa napraví a ostatné zákony, ktoré bude predkladať, preberie aj v poslaneckom klube, a potom už by to mohlo byť asi schválené. Ja si naozaj myslím, že toto je veľmi užitočný zákon. Škoda, že nikomu z vás sa nič podobné nestalo, aby zločinca, ktorý vám niekomu ublížil, prepustili len preto, že je krátky čas na to, aby ho vyšetrili. Keby sa to vám niekomu stalo, tak by ste tu inak reagovali.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem.

Len jednou poznámkou by som chcela doplniť alebo povedať svoj názor na veci, ktoré tu predniesol pán poslanec Kováč. Je to naozaj podivuhodné, že klub dospel k takémuto stanovisku, a rovnako je podivuhodné, že k takémuto stanovisku dospela napokon aj vláda Slovenskej republiky k návrhu tejto novely. Keď pán minister spravodlivosti argumentoval tým alebo namietal tým, že návrh pána Fica nerieši aj iné spôsoby predĺženia lehoty zadržania, teda, že v iných krajinách majú možnosť zadržať osoby, teda predĺžiť to zadržanie aj na 92 hodín a podobne, myslím si, že zrejme pán minister zle čítal ten návrh, ktorý hovorí striktne o 48 hodinách, a takéto riešenie je v niektorých európskych krajinách a zrejme majú s ním dobré skúsenosti.

Ale chcela by som povedať ešte jednu vec, že rozsiahla novela ústavy naozaj bude trvať dlho a myslím si, že poznámka pána Fica o tom, že to môže trvať rok, môže to trvať aj dva roky, je veľmi správna. Otázka je, či naozaj situáciu, ktorá je v oblasti kriminality u nás, považujeme za vážnu a či máme záujem, aby sa napomohlo riešenie tejto vážnej situácie. V tomto parlamente sa v skrátenom legislatívnom konaní prijímali už rôzne zákony, aj ústavné zákony. Keď ste chceli zmeniť človeka na poste generálneho prokurátora, nič vám nebránilo v tom, že ste menili ústavu. Takže, prosím, zvážte tieto veci, čo je dôležitejšie, v skrátenom legislatívnom konaní riešiť Liečebný poriadok alebo teraz prijať novelu, ktorá pomôže riešiť veci, teda schváliť novelu, ktorú predkladá pán Fico. Myslím si, že stanovisko klubu SDK je v tomto prípade naozaj veľmi nezodpovedné a hovorí len o tom, aký má vlastne tento klub a jeho poslanci vzťah k situácii, ktorá je v našej spoločnosti.

Ďakujem.