Prvý deň rokovania
10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
11. februára 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.
Zisťujem, že je prítomných 93 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Benkovský, pán poslanec Delinga, pán poslanec Gustáv Krajči, pán poslanec Jozef Prokeš, pán poslanec Július Binder a pán poslanec Ján Cuper. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Lajos Mészáros a Pavel Kandráč, náhradníkmi budú poslanci Ľudmila Mušková a Peter Ošváth.
Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu, žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 10. schôdze, ako vám bol dnes rozdaný.
Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí majú návrhy na zmeny alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že v návrhu programu pod bodom 22 je uvedené neverejné rokovanie o správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby. Správu podľa § 4 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe predkladá Národnej rade Slovenskej republiky jej riaditeľ. Na to, aby riaditeľ Slovenskej informačnej služby mohol správu uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.
Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 10. schôdze.
Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu. Má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu?
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Navrhujem rozšíriť program 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod Návrh na zmenu smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v článku 11 ods. 2 a žiadam zaradiť tento bod 16. 2. v utorok ako prvý bod programu. Ďalej žiadam rozšíriť program schôdze o bod Návrh na založenie národnej skupiny medziparlamentnej únie s tým, že tento bod bude prerokovaný ako prvý bod rokovania v stredu 17. 2.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ďalej pán poslanec Kresák.
Pán poslanec Farkas?
Nech sa páči.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem, pán predseda.
Z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu by som chcel navrhnúť rozšírenie programu schôdze o bod Prerokovanie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predložiť stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999, a žiadam to zaradiť ako nový bod 17. K tomu ešte treba dopovedať, že zákon o Najvyššom kontrolnom úrade číslo 39/1993 Z. z. v ods. 2 § 5 hovorí o tom, že úrad na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky vypracúva stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Náš výbor prerokoval túto otázku a prijal k tomu patričné uznesenie. Návrh uznesenia do pléna je pripravený.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem. Pán poslanec Kresák.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kresák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
navrhujem doplniť program rokovania 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod Návrh na zriadenie komisie Národnej rady Slovenskej republiky na revíziu Ústavy Slovenskej republiky.
(Hlasy v sále.)
Ak je to už v novom programe, návrh beriem späť. Ospravedlňujem sa, mal som starý program.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, je to zaradené v tom programe, ktorý ste dostali do lavíc v rokovacej miestnosti. Je to zaradené pod bodom 17.
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Navrhujem, vážené dámy, vážení páni, ako posledný bod rokovania parlamentu, aby minister zdravotníctva predniesol informáciu o výsledkoch krízového režimu v zdravotníctve, a to od jeho zavedenia po dnešný deň, a ako som už povedala, ako posledný bod programu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Žiadam zaradiť do programu informáciu o prvom zasadnutí Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre menšiny v Budapešti v dňoch 8. a 9. februára 1992 s tým, že to prednesie minister zahraničných vecí Kukan a súčasne dať k dispozícii poslancom text protokolu prijatého na tomto rokovaní. Odporúčam to na rokovanie na budúci týždeň.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky vypustiť z programu 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod číslo 5 vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona číslo 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 229/1881 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 128), a zaradila ho na rokovanie marcovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dôvodom je, že tento zákon sme dostali k dispozícii až teraz. Pôdohospodárskemu výboru, ku ktorému kompetenčne patrí, nebol vôbec pridelený. Keďže ide o rozsiahly materiál...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
v Práci bol včera uverejnený rozhovor s premiérom Maďarskej republiky Viktorom Orbánom, ktorý poskytol v súvislosti s nadchádzajúcou návštevou. Vyjadruje sa aj k problematike Gabčíkovo a aplikovania rozhodnutia súdneho dvora v Haagu. Uvádza, že rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom tkvie v tom, že Maďarsko vychádza z rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora.
Predseda NR SR J. Migaš:
Máte len minútu. Prosím návrh.
Poslanec J. Zlocha:
Áno. Žiadam, aby minister zahraničných vecí poskytol informáciu, ako Slovensko bude postupovať v týchto rokovaniach a či súhlasí so stanoviskom, ktoré vyslovil predseda maďarskej vlády pán Orbán.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady,
panie poslankyne, páni poslanci,
vzhľadom na to, že sa vyskytlo veľmi veľa dezinformácií a všelijakých falošných informácií o súčasnej politickej a ekonomickej situácii, navrhujem, aby vláda predložila odpočet o prvých sto dňoch vlády tak, aby sme mohli túto vec objektívne posúdiť. Navrhujem to ako posledný bod programu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, bolo vznesených dosť doplňujúcich návrhov do programu, preto pristúpime k návrhom, ktoré boli prednesené, a najprv budeme o nich hlasovať.
Ako prvý návrh predniesol pán poslanec Weiss, aby sa 10. schôdza rozšírila o bod o schválenie smernice, ktorá by určovala pravidlá zahraničných ciest v Národnej rade Slovenkej republiky. Pán poslanec Weiss to navrhuje zaradiť 16. 2. ako prvý bod programu. Dávam o tomto návrhu pána poslanca Weissa hlasovať.
Prezentujme sa. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Weissa na doplnenie programu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý a bude zaradený do programu 10. schôdze.
Ďalší návrh predniesol pán poslanec Weiss na zloženie národnej skupiny Medziparlamentnej únie. Zaradiť ho chce 17. 2. ako prvý bod.
Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o tomto druhom návrhu pána poslanca Weissa.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý a bude zaradený do programu 10. schôdze.
Ďalší návrh na doplnenie programu predniesol pán poslanec Farkas, aby bolo prijaté uznesenie, v súlade s ktorým by Najvyšší kontrolný úrad dal stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu. Navrhol, aby to bol nový bod 17 desiatej schôdze.
Prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Farkasa.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý.
Ďalší návrh na doplnenie programu predniesla pani poslankyňa Aibeková, aby ako posledný bod 10. schôdze minister zdravotníctva predložil správu o krízovom stave v zdravotníctve.
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali a hlasovali o návrhu pani poslankyne Aibekovej.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Ďalší návrh na doplnenie programu predniesol pán poslanec Hofbauer, aby minister zahraničných vecí pán Kukan dal informáciu o prvom zasadnutí zmiešanej slovensko-maďarskej komisie k slovensko-maďarskej zmluve, aj text protokolu.
Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Hofbauera. Prezentujme sa.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci. (Potlesk.)
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Kadlečíková, aby z programu dnešnej 10. schôdze bol vypustený bod 5. Budeme hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Kadlečíkovej.
Prezentujme sa. Hlasujeme o odložení 5. bodu programu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že z 10. schôdze Národnej rady bude vypustený bod 5.
Ďalší návrh predniesol pán poslanec Zlocha, aby minister zahraničných vecí dal stanovisko k článku alebo rozhovoru premiéra Maďarska pána Orbána. (Hlas z pléna.) Prosím? Správu. Čiže hlasujeme o návrhu pána poslanca Zlochu, aby minister zahraničných vecí podal správu... (Hlasy z pléna.) Tak som to ja povedal, informáciu k článku alebo rozhovoru premiéra Maďarska pána Orbána, ktorý bol uverejnený ku Gabčíkovu. Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Zlochu. Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci.
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, zopakujte návrh do programu, tak ako ste ho predniesli.
Nech sa páči, pán poslanec.
Zapnite pána poslanca Zlochu.
Poslanec J. Zlocha:
Žiadal som, aby minister zahraničných vecí podal informáciu k vyjadreniu predsedu vlády Maďarskej republiky pána Orbána k prerokúvanej problematike Gabčíkova a výsledkov rozhodnutí Medzinárodného súdu v Haagu. To je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Zlochu.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Ďalší návrh doplnenia programu predniesol pán poslanec Hudec, aby vláda predložila odpočet prvých sto dní svojho fungovania.
Takže hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Hudeca.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku so schválenými zmenami a doplnkami.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že program 10. schôdze Národnej rady bol schválený.
Len pre informáciu ešte raz chcem zopakovať, že do programu 10. schôdze bol zaradený ako bod 22, a to neverejné rokovanie o správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby. Bude to neverejné rokovanie a správu prednesie riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Mitro.
Pristúpime k prvému bodu, ktorým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 130. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 114.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš. Dávam slovo pánu podpredsedovi vlády Slovenskej republiky. Prosím, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa umožňuje realizácia ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. a ktorým sa vlastne umožní uskutočniť voľby prezidenta Slovenskej republiky a súčasne sa upraví postup pri ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v súlade s článkom 101.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som pokoj. Návrh zákona prednáša pán podpredseda vlády. Správajme sa k nemu korektne a slušne a počúvajme jeho prednes.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Sľubujem vám, že sa to pokúsim maximálne zostručniť, ale bolo by dobré, aby ste vedeli, o čo ide, keď budete hlasovať.
V súlade s článkom 101 Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovujú náležitosti návrhov na voľbu prezidenta na jeho funkciu, ktoré sa podľa článku 102 ods. 3 odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne sa v tomto návrhu zákona navrhuje upraviť proces odmietnutia takéhoto návrhu, ak by nespĺňal podmienky ustanovené ústavou a zákonom. Odmietnutie návrhu je preskúmateľné súdom, pričom účastníkmi konania sú dotknutý kandidát a predseda Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade so všeobecnými procesnými pravidlami je, samozrejme, možné zastúpenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na základe poverenia napríklad zamestnancom Kancelárie Národnej rady, prípadne iným povereným funkcionárom.
Dozor nad zákonnosťou a kontrola regulárnosti volieb prezidenta republiky sa obdobne ako v ostatných volebných zákonoch zveruje volebným komisiám troch stupňov. Z hľadiska ich vytvárania vychádza návrh zákona z tradičných riešení, a to tak, aby riadenie volieb a dohľad nad hlasovaním vykonávali zástupcovia politických strán a politických hnutí zúčastnených v parlamente a na najnižšej úrovni, teda v okrskových komisiách aj politické strany a politické hnutia a ich koalície zastúpené v obecných zastupiteľstvách.
Ide tu o vytvorenie podmienok čo najširšej možnej kontroly. Takisto ako v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa upravujú podmienky kampane kandidátov. Vo verejnom záujme sa stanovuje, že náklady spojené s použitím telekomunikačného zariadenia pri tejto kampani znáša štát. Organizačno-technické a materiálne zabezpečenie volieb je v plnom rozsahu vecou štátneho rozpočtu. V záujme zníženia ekonomickej náročnosti volieb sa v návrhu ustanovuje spravidla 2 000 voličov na jeden volebný okrsok, a nie 1 000 voličov, ako je tomu v parlamentných a komunálnych voľbách. Spôsob hlasovania pri voľbe prezidenta je totiž jednoduchší, časovo menej náročný a počet 2 000 voličov na volebný okrsok je bezproblémovo zvládnuteľný. Tým sa vytvorí menej volebných okrskov a finančné zabezpečenie ich činnosti sa primerane zníži.
V druhej časti návrhu zákona sa upravuje v nadväznosti na článok 106 ods. 4 ústavy spôsob vykonania ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta republiky. Úprava je obdobná ako pri voľbách prezidenta s tým, že riadenie ľudového hlasovania vykonávajú komisie zriadené na hlasovanie na celoštátnej, okresnej a okrskovej úrovni. Ich kreácia opätovne vychádza zo zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade, a pokiaľ ide o okrskové komisie aj v obecnom zastupiteľstve. Spôsob hlasovania občanov vychádza z osvedčenej úpravy hlasovania v referende a spočíva vo výbere jednej z dvoch možných alternatív vyjadrenia vôle občana. Výsledok ľudového hlasovania vyhlasuje ústredná komisia na hlasovanie. Tak v prípade volieb prezidenta, ako aj v prípade ľudového hlasovania o jeho odvolaní sa na pomoc pri plnení úloh Ústrednej volebnej komisie vytvára odborný administratívny útvar na ministerstve vnútra.
Súčasťou návrhu zákona je novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá procesne upravuje možnosť preskúmania odmietnutia kandidatúry na prezidenta republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam vám hlasovať tak, aby návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku na prerokovanie v druhom čítaní mohol byť postúpený.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, a prosím, aby ste zaujali miesto navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pánu poslancovi Šimkovi.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 130) ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ústavným zákonom číslo 9/1999 Z. z. sme zmenili Ústavu Slovenskej republiky tak, že sme zaviedli priamu voľbu prezidenta a zaviedli sme taktiež inštitút ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta. Na to, aby sa tieto zmeny mohli uskutočniť v reálnom ústavnom živote, je potrebné, aby sme prijali aj vykonávacie predpisy. Ústavný zákon má priamo odkaz na tieto vykonávacie predpisy a návrh tohto zákona je práve tým vykonávacím predpisom, na ktorý je viazaný aj čas, keď bude môcť predseda Národnej rady vyhlásiť vlastne po prvýkrát podľa tohto ústavného zákona voľbu prezidenta občanmi. Znamená to teda, že je potrebné, aby sme o tomto zákone rokovali veľmi starostlivo, aby sme prijali dobrý zákon, ale taktiež je potrebné, aby sme to príliš nepredlžovali, aby sme mohli hlavu štátu zvoliť v reálnom čase.
Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 114 zo dňa 1. februára 1999 prideliť vládny návrh zákona o spôsobe volieb prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 130) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pritom odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 15. marca 1999.
Vážený pán predseda Národnej rady, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.
Pán predseda, ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Chce pán podpredseda vlády vystúpiť?
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Myslím si, že váš postoj k tomuto návrhu možno považovať za pozitívny. Zrejme návrh zákona, tak ako je pripravený, chcete preštudovať v druhom čítaní a predpokladám, že tam môžu prichádzať do úvahy i návrhy na jeho zlepšenie, na jeho skvalitnenie.
Chcem vám poďakovať za pochopenie. Chcem vás ubezpečiť, že tento návrh zákona umožní uskutočnenie priamej voľby prezidenta.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Chce zaujať stanovisko pán spravodajca?
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vzhľadom na to, že z rozpravy nevzišli žiadne návrhy, v súlade s rokovacím poriadkom navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Jediný návrh som podal ja ako spoločný spravodajca. Bol to návrh podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku. Obsahom tohto návrhu je, že navrhujem, aby sme odporučili vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca.
Prezentujme sa a budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý a Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Ďakujem, pán podpredseda.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu výborom, o určení gestorského výboru, ako aj určení lehoty na jeho prerokovanie.
Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec I. Šimko:
Budeme teraz hlasovať o návrhu, ktorý je v súlade s vaším rozhodnutím zo dňa 1. februára, to znamená, že ide o rozhodnutie prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní trom výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, pričom za gestorský výbor sme spoločne navrhli ústavnoprávny výbor a lehotu na prerokovanie vo výboroch sme navrhli do 15. marca 1999.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Budeme hlasovať o tomto návrhu.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
V rokovaní by sme mali pokračovať prvými čítaniami o návrhoch zákonov podaných poslancom Robertom Ficom, ktoré sú uvedené pod bodmi 2 až 4. Ide o
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, máte to ako tlač číslo 125,
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, tlač 126, a
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, tlač číslo 127.
Návrh na pridelenie všetkých troch uvedených návrhov zákonov na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 111.
Vzhľadom na úzku nadväznosť uvedených troch návrhov zákonov podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem zlúčiť úvodné slovo a rozpravu k týmto bodom programu s tým, že o každom návrhu budeme potom hlasovať osobitne.
Podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku o tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.
Čiže hlasujeme o návrhu, v ktorom som uviedol, aby pri uvedených troch návrhoch zákonov podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku sme zlúčili aj úvodné slovo, aj rozpravu, a potom budeme o týchto návrhoch hlasovať osobitne.
Hlasujeme za tento návrh. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Konštatujem, že s návrhom na zlúčenie úvodného slova a rozpravy k týmto bodom programu sme vyjadrili súhlas.
Pristúpime k rokovaniu.
Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby návrhy zákonov uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
nepamätám sa v mojom sedemročnom pôsobení v Národnej rade Slovenskej republiky, že by taká jednoduchá novelizácia, ktorá bola predložená, vyvolala toľko reakcií. Bol by som rád, keby aj dnešná diskusia, ak vôbec nejaká bude k týmto návrhom zákonov, bola predovšetkým odborná, pretože ide o odborný a nejde o politický problém, ako sa veľakrát podsúvalo v predchádzajúcich dňoch a týždňoch.
Ako som uviedol, predkladané novelizácie či už Ústavy Slovenskej republiky, Trestného poriadku, alebo Listiny základných práv a slobôd sú svojím obsahom veľmi jednoduché. Sledujú predĺženie 24-hodinovej lehoty zadržania na 48 hodín. Mohli by sme povedať, že niet dôvodu na obsiahlejšiu diskusiu o takomto jednoduchom návrhu. Avšak tieto novelizácie, ktoré síce vyvolávajú dojem nepatrnosti, sú významnou zmenou ústavnoprávnej ochrany osobnej slobody, a preto treba poukázať na dôvody nevyhnutnosti takýchto zmien ústavy, listiny a Trestného poriadku.
Najskôr ale chcem niečo povedať k samotnej podstate právnej úpravy zadržania, pretože v médiách sa porozprávalo všetko možné, len sa nehovorilo o obsahu tohto zákona. Takže využívam túto príležitosť, aby som povedal, v čom je vlastne problém a prečo prichádzam s takýmito novelizáciami. Podľa existujúceho právneho stavu má po zadržaní osoby podozrivej zo spáchania trestného činu vyšetrovateľ a prokurátor spolu 24 hodín na to, aby zadržanú osobu vypočuli, zabezpečili nevyhnutné dôkazy, vzniesli proti nej obvinenie a buď ju prepustili na slobodu, kde by pokračovalo trestné stíhanie, alebo podali návrh na vzatie do väzby. Sudca alebo súd, záleží na tom, o aké štádium trestného konania ide, má potom k dispozícii ďalších 24 hodín na rozhodnutie o väzbe alebo prepustení zadržanej osoby na slobodu.
Vážené dámy a páni, prax jednoznačne ukázala, že lehota 24 hodín na zadržanie podozrivej osoby je neprimerane krátka a je skôr prekážkou v boji proti kriminalite ako pomôckou. Prečo? V prvých 24 hodinách od momentu zadržania má vyšetrovateľ a prokurátor často veľmi veľa úkonov pred sebou. A nie sú objektívne v mnohých prípadoch schopní zabezpečiť a vykonať všetky úkony, ktoré sú nevyhnutné na riadny priebeh trestného konania. Nie sú zriedkavé prípady, keď je po dlhom úsilí zadržaná dlho hľadaná osoba, ktorá je však po 24 hodinách prepustená na slobodu, pretože ide o komplikovaný charakter trestnej činnosti, alebo sú tu iné okolnosti a nebolo možné v tejto krátkej lehote pripraviť kvalifikovaný návrh na vzatie do väzby.
Vyšetrovatelia často poukazujú aj na prípady trestných činov spojených s narkotikami, kde treba vypracovať expertízu na príslušnom pracovisku. A to všetko ukrajuje čas z 24-hodinovej lehoty, ktorú majú k dispozícii vyšetrovateľ a prokurátor. Keď hovoríme s prokurátormi, ktorí by mali dostať od vyšetrovateľov návrh na vzatie do väzby, prokurátori majú niekedy len 5 - 10 minút v rámci 24-hodinovej lehoty, aby rozhodli či zoberú, alebo nezoberú, alebo nepodajú takýto návrh na vzatie do väzby príslušnému sudcovi. Podobné ťažkosti s 24-hodinovou lehotou prichádzajú pri trestnej činnosti spáchanej spolupáchateľstvom v závažnej majetkovej trestnej činnosti a organizovaných formách trestnej činnosti. Čiže nie je to nejaká náhoda, to sú prípady, ktoré sa veľmi často objavujú a ktoré poukazujú na to, že 24-hodinová lehota je prekážkou v boji proti zločinu a nepomáha orgánom činným v trestnom konaní.
Navrhovaná zmena nie je preto náhodná, vymyslená z večera do rána, ale žiada ju vyslovene prax. Žiadajú ju vyšetrovatelia, prokurátori, teda tí, ktorí stoja v prvej línii boja proti zločinu. Požiadavky zmeniť 24-hodinovú lehotu zadržania na 48 hodín prichádzajú už od roku 1990, keď sme túto nešťastnú právnu úpravu zaviedli v roku 1991 do Listiny základných práv a slobôd a následne nato do Trestného poriadku a ďalších predpisov. V roku 1990 vôbec sme urobili neuveriteľné množstvo chýb v oblasti boja proti kriminalite. Pripisujem to určitému návalu nadšenia, ale je chyba, ak sa robia opatrenia v oblasti boja proti kriminalite v návale nadšenia. Ja iba spomeniem, ako sme sa veľmi ľahko rozlúčili s inštitútom ochranného dohľadu, akú hrubú chybu urobil bývalý federálny prezident Václav Havel, keď prepustil na amnestiu 30 tisíc odsúdených osôb, z ktorých veľká časť sa po čase vrátila naspäť do väzníc, lebo spáchali rôzne trestné činy.
Mohol by som pokračovať, mohol by som hovoriť o trestnom čine úplatkárstva, ktorý sme nedávno riešili a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho urobili sme hrubé chyby a od roku 1990 prax žiada, aby sme sa vrátili k niektorým inštitútom, ktoré boli osvedčené aj pred rokom 1989. Nie sú to zlé inštitúty len preto, že platili do roku 1989. Prax jednoducho osvedčila tieto veci a je našou povinnosťou používať také prostriedky boja proti kriminalite, ktoré sú v súlade so štandardmi ľudských práv a ktoré sú účinné.
Podstata návrhu, ako som uviedol, spočíva len v predĺžení 24-hodinovej lehoty zadržania. Čiže nenavrhujeme predĺžiť 24-hodinovú lehotu pri zatknutí obvinenej osoby. To sú rozdiely, určité detaily, ktoré chcem zdôrazniť. Rovnako nenavrhujem ani predĺženie 24-hodinovej lehoty, ktorú má k dispozícii sudca. Sudcovi stačí 24 hodín, pretože dostane písomný návrh na vzatie do väzby a môže sa rozhodnúť na základe písomných dokumentov, ktoré má pred sebou. Okrem toho vypočúva osobu, ktorá je zadržaná a môže kvalifikovane rozhodnúť, či uvalí väzbu, alebo či prepustí obvineného na slobodu.
Ide naozaj o vecne správny návrh. Takto ho charakterizovali aj členovia Legislatívnej rady vlády. Takto ho charakterizujú príslušníci Policajného zboru, vyšetrovatelia, prokurátori a niet dôvodu ho spochybňovať z pohľadu odborného alebo vecného. Ak sa mienime baviť o tomto návrhu len z pohľadu politického, samozrejme, vždy nájdeme dôvody na to, aby sme takýto návrh odmietli.
Dôležité je pripomenúť aj to, aký má vzťah táto novelizácia k medzinárodným predpisom, aby neboli nejaké šumy okolo toho, či nezavádzame niečo, čo je v príkrom rozhovore s Európskym dohovorom o ľudských právach. Ak zavádzame nové právne predpisy v oblasti ľudských práv, musíme predovšetkým skúmať súlad s Európskym dohovorom, pretože toto je pre Slovensko najvýznamnejší dokument. Nehovoriac o tom, že aj Európska únia uznáva ako štandard ľudských práv štandard, ktorý je zavedený judikatúrou a Európskym dohovorom o ľudských právach. Môžeme byť absolútne pokojní.
Na základe judikatúry, ktorá bola prijatá k článku 5 odsek 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, je zrejmé, že Rada Európy by rešpektovala až štyri dni ako čas zadržania. Až štyri dni. My sme mali len 24 hodín, teraz navrhujeme 48 hodín, čiže vraciame sa naspäť pred rok 1990, ale stále sme iba v polovičke lehoty, ktorú umožňuje najvýznamnejší medzinárodný dokument - Európsky dohovor o ľudských právach. Čiže z tohto pohľadu je právna úprava plne kompatibilná a v žiadnom prípade by nevyvolávala ťažkosti vo vzťahu k medzinárodným predpisom.
Nemôžem opomenúť ani skutočnosť, pretože táto bola veľmi často pripomínaná, že ide o čiastkovú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Áno, ide o čiastkovú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Ale máme viacero dôvodov, prečo by sme mali pristúpiť k takejto čiastkovej novelizácii najvýznamnejšieho právneho predpisu. Uvediem len pre zaujímavosť, že aj česká legislatíva, ktorá má predsa len silné tradície, sa rozhodla ísť týmto krokom a urobila k 1. januáru 1999 rovnakú právnu úpravu, ako navrhujem teraz ja - čiastkovú novelizáciu Listiny základných práv a slobôd a zmenu z 24-hodinovej lehoty na 48 hodín. Nič iné nebolo v tejto novelizácii upravené. Takže nie sme krajina, ktorá by sa púšťala do čiastkových novelizácií bez primeraného odôvodnenia.
Druhý dôvod alebo druhá skutočnosť, ktorá sa veľmi často pripomínala, je časový moment, či by nebolo vhodné počkať s touto novelizáciou na akúsi novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, na niečo, čo bude komplexnejšie pripravené, kde budeme môcť lepšie reagovať na všetky požiadavky praxe. Tu mi opäť pripadá alebo prichádza na um príklad ohľadom trestného činu úplatkárstva, ktorý sme nedávno zaviedli spätne do Trestného zákona. Bola tu argumentácia, že počkajme na novelizáciu Trestného zákona, ktorá bude predložená vládou a v tomto to upravme. Ale stalo sa presne to, čo som povedal. Novelizácia Trestného zákona nie je v takom stave a Legislatívna rada vlády to povedala úplne jasne, aby mohla ísť okamžite na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a je predpoklad, že táto novelizácia, ak využijeme všetky možnosti, nadobudne účinnosť až niekedy povedzme 1. júla, to bude najskôr, 1. júla 1999. A to hovorím o novelizácii zákona.
A tu sa hovorí o novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, ktorá vraj má prísť. Kedy bude novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, vážené dámy a páni? Bude to v roku 2000, 2001 alebo v roku 2002? To nikto nevie, nič nie je pripravené, bude veľmi veľa rozdielnych názorov v jednotlivých poslaneckých kluboch na rozsah tejto novelizácie, čo všetko máme urobiť. Preto podľa môjho názoru potreba účinného boja s kriminalitou, s ťažkým zločinom a prijímanie závažných opatrení aj v oblasti ústavného práva je dôležitejšia ako diskusia o stabilite ústavného právneho systému. V danom momente je záujem štátu na prijímaní takýchto opatrení silnejší ako záujem štátu zachovať nedotknuté konkrétne ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky.
V žiadnom prípade sa nedomnievam, že ide o účelovú novelizáciu. O potrebe zmeniť 24-hodinovú lehotu na 48-hodinovú hovoríme od roku 1991, keď sa po prvýkrát táto právna úprava objavila v Listine základných práv a slobôd. Pamätajme si všetci, aké sľuby sme dávali verejnosti v predvolebnej kampani, že budeme prijímať účinné opatrenia v boji proti kriminalite. Zatiaľ Národná rada, zatiaľ od septembra alebo od októbra 1999 neprijala žiadne legislatívne úpravy s výnimkou malej novelizácie Trestného zákona, kde sme zaviedli spätne trestný čin úplatkárstva, ktoré by pomáhali v boji proti zločinu, a najmä organizovanému zločinu. Toto sú všetko dôvody, pre ktoré som predložil návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, Trestného poriadku a Listiny základných ľudských práv a slobôd.
Ústavu Slovenskej republiky je potrebné zmeniť, pretože je to základná právna úprava. Trestný poriadok vykonáva ústavu, čiže automaticky som predložil vykonávací predpis, aby nedochádzalo k diskusiám, že nie sú pripravené všetky na seba nadväzujúce právne predpisy. Otázka znie, či treba novelizovať Listinu základných práv a slobôd. Je to podľa môjho názoru zaujímavá ústavnoprávna otázka a mohli by sme vychádzať zo znenia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá môže dostatočne tento problém upravovať, pretože všetky právne predpisy sa musia vykladať v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Lenže Listina základných práv a slobôd je súčasťou právneho stavu. My sme ju v roku 1993 1. januára pri vzniku Slovenskej republiky prevzali do právneho poriadku a nebolo by dobré, keby existovala ústava, ktorá bude mať inú právnu úpravu a Listina základných práv a slobôd, ktorá bude mať inú právnu úpravu. Preto som súčasne navrhol, sme na to oprávnení, Národná rada môže vnášať ústavné zmeny do Listiny základných práv a slobôd, tak ako to urobila Česká republika k 1. 1. 1999.
Vážené dámy a páni, v súvislosti s týmito návrhmi zákonov som bol predovšetkým obvinený z toho, že som porušil koaličné zmluvy a neviem čo všetko. Chcem len jednoducho povedať, že sa necítim byť zodpovedný za porušenie koaličnej zmluvy. Podal som ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky legislatívnu iniciatívu, na ktorú je oprávnený každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak sa niekomu táto novelizácia nepáči, budem plne rešpektovať, ak budete hlasovať inak ako za. Ale je to vecne správny návrh. Týmto návrhom zákona ani nenahováram na porušovanie ústavy, nenahováram ani na grobianstvá, ani na iné zlé veci. Nahováram len na účinný boj proti kriminalite. Tak vás prosím, aby ste sa na tieto zákony pozerali takto, a nie tak, že tu stojí pred vami človek, ktorý nerobí nič iné, len porušuje koaličné zmluvy. Prosím vás preto, pozerajme na tieto tri novelizácie ako na novelizácie odborného charakteru, ktoré môžu konečne niečo priniesť, pretože prax to žiada, aj verejnosť je naklonená týmto právnym úpravám, a prosím vás, aby sme tieto tri novelizácie podporili do druhého a tretieho čítania. Som, samozrejme, pripravený viesť s vami odbornú diskusiu na ktorýkoľvek z aspektov tejto problematiky a dúfam, že v odbornej diskusii, ktorá tu dúfam bude, takéto aspekty budú aj vznesené.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)