Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Chcela by som dodať k vystúpeniu pána poslanca Krajčiho jednu skutočnosť, alebo jednu pripomienku. Veľmi ma mrzí, že pri takej závažnej situácii, ako je situácia okolo odvolávania ministra, argumenty, ktoré tu dnes mali odznieť, nie je televízne vysielanie, ale dostane sa to možno na program televízie niekedy okolo polnoci. Možno by bolo práve zahodno, aby si aj novinári a médiá v tejto situácii uvedomovali svoju zodpovednosť, do akej miery práve napomáhajú vytvárať prostredie, v ktorom sa môžu udiať také situácie, ako bola vražda pána ministra Duckého.

Treba a chcela by som povedať aj inú vec, že možno v predchádzajúcom období ani jedna tu z prítomných poslankýň určite nedostala také listy, ako sme začali dostávať my, kde sú priamo vyhrážky na život. Tento list bol odovzdaný pánu ministrovi za pani poslankyňu Aibekovú aj za mňa.

Chcela by som povedať, že práve možno novinári aj týmto ich prístupom, keď zo smrti ministra Duckého od začiatku začali robiť škandál, že znevažovali jeho osobu a skutočne nebrali ohľad na žiadnu skutočnosť, ktorá by bola pravdivá alebo o ktorej by sa dalo v tejto súvislosti hovoriť, možno aj keď sledujú naše vystúpenia, tu v parlamente sa potom podieľajú takými poznámkami, ako sa podieľajú. Chcela by som spomenúť napríklad útok na tu prítomnú pani poslankyňu Malíkovú.

Takže ešte raz opakujem, pán predseda, veľmi ma mrzí, že práve...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pán poslanec Baco - faktická poznámka.

Poslanec P. Baco:

Vážený pán predseda,

vážená snemovňa,

dovoľte mi, aby som sa troška vrátil k tomu pôvodnému motívu, prečo sme tu. Ide o vraždu pána Ing. Duckého, politika HZDS.

Pán minister, keby nebolo tejto udalosti, dnešná schôdza by nebola, nehovorili by sme o tomto probléme. Rešpektujeme váš 100-dňový nárok na to, aby ste preukázali vo svojej práci, ako chcete konať. Toto je hlavný motív dnešného nášho rokovania a hlavný dôvod na to, prečo vás navrhujeme odvolať. Osobne takisto zastávam názor, že za túto beštiálnu vraždu sa patrí, aby post ministra vnútra bol vymenený, či už dobrovoľne. Bolo by slušné, keby ste to pochopili a keby ste sa vzdali tejto funkcie, tak sa to robí v demokratických európskych krajinách. Alebo keď nemáte na to, tak vám navrhujeme a budeme hlasovať za to, aby sa tak stalo. Vyzývam ostatných členov parlamentu.

Som totiž, pán minister, presvedčený o tom, že máte nepriamu vinu za túto vraždu, nepriamu vinu však jednoznačne tým, že ste navádzali občanov Slovenskej republiky na udavačstvo, tým, že ste iritovali základné primitívne ľudské pudy, nenávisť, revanšizmus. Tým ste vlastne dosiahli stav, že ste niektorých politikov tejto spoločnosti dostali do nevýhodného, menejcenného právneho postavenia voči ostatným občanom. Tým ste aj v prípade pána Duckého povzbudili vrahov, povzbudili tých, ktorí ho chceli zavraždiť, pretože vedeli, že vy ste proti pánovi Duckému.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Kandráč. Pripraví sa pán poslanec Húska.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán predseda vlády,

vážený pán minister,

na úvod svojho vystúpenia si dovolím uviesť citáciu slov novinára pána Leška: "Násilná smrť bývalého ministra a riaditeľa je hrozným a nanajvýš odsúdeniahodným činom, skutkom mimoriadne nebezpečným, lebo je aj útokom na samotnú podstatu verejného života." Slová novinára umocňuje vyjadrenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý agentúre APA okrem iného povedal: "Tento čin signalizuje zlý stav vnútornej bezpečnosti s tým, že úlohou polície bude aj po vražde J. Duckého prešetriť vážne obvinenia na adresu SPP, ktoré minulý týždeň vzniesol súčasný minister hospodárstva Ľudovít Černák."

S takýmito konštatovaniami sa dá súhlasiť a znovu pripomenúť, že posledná udalosť dotýkajúca sa neprirodzeného ukončenia života trojnásobného ministra, poslanca Národnej rady, funkcionára hnutia zúčastňujúceho sa na politickom živote nášho štátu je udalosťou, ktorá prekročila hranice, keď prístup parlamentu, jeho poslancov nezostáva bežným. A je povinnosťou, aby sme sa prípadom zaoberali s náležitou serióznosťou a vážnosťou. Musíme si uvedomiť, že život a zdravie človeka je hodnota celkom mimoriadneho významu. Preto je správne, že človek, jeho práva, teda i právo na život, majú byť v centre spoločenského poriadku. I z tohto hľadiska úkladná vražda bývalého funkcionára štátu a predstaviteľa spoločnosti je pre našu verejnosť pritvrdou pilulkou. Prekročili sa hranice individuálnych istôt, čo v slušnej demokratickej spoločnosti sa nesmie tolerovať. Policajné orgány musia s plnou zodpovednosťou k prípadu pristupovať a musia vynaložiť všetky prostriedky na to, aby v čo najkratšom čase tento nebezpečný a závažný skutok bol objasnený.

Som si dobre vedomý toho, že boj proti zlu, zločinu je ťažký a dlhý. Prejavy násilenstva sa množia, objavujú sa celkom nové varianty, teror, terorizmus, majú veľa tvárí. Taktiež existuje množstvo variantov, ako zaútočiť na ľudské city a myslenie. Teroristický čin - a posledná vražda taká bola - sa plánuje a realizuje s cieľom ohroziť, zastrašiť jednotlivcov, občanov i funkcionárov štátu a spoločnosti, otriasť verejnou mienkou a vynútiť si výhody či politický rešpekt.

Problémami terorizmu sa zaoberalo i zaoberá mnoho vrcholných svetových organizácií vrátane špeciálneho výboru Organizácie Spojených národov. Aj keď nie je ustálená oficiálna definícia terorizmu, na ich úrovniach sa konštatovalo, že ide pri ňom o násilné akcie, politické vraždy či iné útoky na život, slobodu a ľudské práva jednotlivcov, ktoré sa týkajú nielen medzinárodných vzťahov, ale i vnútropolitického merania síl. Preto je povinnosťou polície skvalitniť boj proti násiliu, proti zločinnosti, proti terorizmu. Polícia musí svoju prácu organizovať tak, aby jednotlivec či skupina páchateľov nemala ani najmenšiu šancu. Nakoniec i vražda Jána Duckého dáva podnet na mnohé zamyslenia.

V prvom rade politický pracovník nemôže byť považovaný za nepriateľa, za kriminálny element, keď mu nie je nič preukázané. Nie je namieste jeho škandalizovanie, obviňovanie, nerešpektovanie významnej zásady trestného práva - prezumpcie neviny, a to nielen médiami, ale, žiaľ, aj v tejto rokovacej sieni. Je nedôstojné, keď naše správanie, vystupovanie je militantné, prekračuje prípustnú mieru razantnosti. Veď znevažovať čo i len jedinú ľudskú bytosť znamenalo ubližovať nielen jej, ale spolu s ňou celému ľudskému spoločenstvu. Musíme kontrolovať myšlienky, slová aj skutky. Bez vlády nad myšlienkou slová a skutky nemajú cenu. Človek je človekom preto, že je schopný sebaovládania a že ho aj praktizuje.

V tejto súvislosti si dovolím upriamiť pozornosť na citát Gándhího: "Človek a jeho činy sú dve odlišné veci. Odsúdeniahodné činy si zasluhujú trest, ale človek, ktorý ich spáchal, má právo na pokánie." Koniec citátu. V ďalšom rade smrť exministra, exposlanca Duckého môže pôsobiť ako výbušná nálož pre verejnú mienku, asociálov, ale aj ľudí patologicky úchylných či nie normálneho správania sa.

Ďalej táto závažná udalosť dala podnety na zamyslenie sa nad kvalitou našich zákonov, ktoré by mali mať takú silu, aby ich pôsobenie bolo preventívne a nielen také, že na ich základe budú vynesené výroky o vine a treste. V tejto súvislosti však súčasne upozorňujem na skutočnosť, že nemali by sme sa dať zasa zviesť len k tomu, že sa budeme uberať cestou neúmerného, neúčelného a neopodstatneného sprísňovania trestných sankcií.

V nie poslednom rade posledná vražda nám dáva i podnet na orientáciu práce bezpečnostného aparátu i ďalších orgánov represívneho charakteru. Treba organizovať políciu. Odborníkov poveriť úlohou zisťovať, ktoré sú to tie typické a iné príčiny brutálneho správania sa, aká je prevládajúca motivácia u páchateľov. Nesmie sa dovoľovať to, aby brutalita, teror mohli recidivovať, keď sa to uzná za potrebné. Nechcem sa púšťať do špekulácií, ale v danom prípade ide zrejme o starostlivo pripravovanú vraždu silami operujúcimi na území štátu, ktoré nepodliehajú žiadnym orgánom.

Aké sú teda možnosti? Na čo je nevyhnutné sústrediť pozornosť? Odpoveď je jednoznačná a nepochybná. Polícia musí byť pripravená takýmto činom predchádzať. Iste, že je namieste i otázka, či sa to v našich súčasných podmienkach dá uskutočňovať. Zastávam názor, že áno. A práve tu je pole pôsobnosti pre políciu a ďalšie represívne orgány štátu. Tieto musia pracovať predvídavejšie, v predstihu pred páchateľmi a snažiť sa vytvárať také situácie, ktoré budú čoraz viac a viac sťažovať pôsobenie osobám náchylným na páchanie násilných činností.

Represívne orgány vo svojej praxi by konečne mali rešpektovať i niektoré teoretické závery, návrhy kriminologicko-viktimologického charakteru. I v tom vidím moderný prístup represívnych orgánov štátu. Nezostávať na starých rutinných pozíciách, ale uplatňovať moderný spôsob myslenia a konania do budúcnosti, a nie prioritou je pohľad do minulosti. To však neznamená, že na ňu je potrebné zabúdať. Polícia má voliť prístup, ktorý je pre ňu aktivizujúci v tom, že nám poskytne určité východiská pre bezpečnosť spoločnosti, pre jej občanov. Teda nielen uprednostňovaním materiálnej vybavenosti je naplnený obsah modernizácie práce polície, ale i ostatných subjektov zabezpečujúcich bezpečnosť štátu a občanov. Myslenie a predvídanie určitých skutočností musia byť moderné. A len vtedy sa môže náležitým spôsobom chrániť a zabezpečovať osobná bezpečnosť občanov a ich majetku. Je povinnosťou polície zabrániť vraždám, týmto najzávažnejším trestným činom proti životu človeka.

Tento v terminológii trestného práva chránený objekt je takého charakteru, že sa nedá ničím kompenzovať, a preto jeho ochrana musí byť najvyššia, najintenzívnejšia a uprednostňovaná pred všetkými inými, ktoré z pohľadu závažnosti sú sekundárnymi či terciálnymi objektmi. Veď v súčasnosti platné a určené trestnoprávne úpravy, i keď majú dosť medzier, dávajú takéto možnosti, a zdôrazňujem, že pri ich správnom, dôslednom využívaní by sa dostatočne účinne mohla poskytovať ochrana osobám. Je len na orgánoch polície, ako v svojej činnosti ich využijú, ktorým smerom sa budú uberať. Ak ich cesta je zlá, je najvyšší čas na jej korigovanie či zmenu. I vražda Jána Duckého je toho príkladom a zároveň výzvou.

Dovolím si jednu poznámočku v súvislosti s postihom ekonomickej negatívnej činnosti. Tu treba poznamenať, že nemožno a nie je správne, keď chceme trestné právo využívať tam, kde je pole pôsobnosti pre iné právne odvetvia. V takom prípade je ono tým posledným, a to len vtedy, keď sa využili všetky iné prostriedky. Trestné právo tu má len subsidiárnu úlohu.

Vážená Národná rada, princíp demokratickosti a humanizmu v trestnom práve, ale i v živote neznamená benevolenciu, nečinnosť k páchateľom. Práve naopak, je povinnosťou polície i ďalších orgánov venovať všetky možné sily a prostriedky na to, aby páchateľov odhaľovali, primerane trestali. Z pohľadu takticko-strategického si treba uvedomovať, že takéto beštiálne činy, ako je vražda, môžu byť páchané spontánne, ale i na príkaz. Je jasné, že i prístup k nim, k ich objasneniu musí byť diferencovaný. Nesmie sa zabúdať, že sa mení, respektíve modernizuje aj myslenie páchateľov. Ale orgány represie, najmä polícia, nemôžu zaostávať. Tu neplatí tvrdenie, že je nedostatok finančných prostriedkov. Predovšetkým ide o schopnosť predvídania, organizovania a riadenia. A v tomto smere sú podmienky rovnaké pre obe strany, rovnaká východisková pozícia, ale s otázkou, či na strane polície sú schopnejší ako na strane zločinu. A tento problém je riešiteľný. Treba opustiť stranícky prístup a jednoznačne uprednostniť odbornú vyspelosť každého príslušníka polície, od radového až po najvyššie posty. V prípade, že polícia v tomto smere je neúspešná, rozhodne musia nastúpiť zmeny, vrátane personálnych, čo vo vyspelých demokraciách nie je nič neobvyklé.

Vážení kolegovia poslanci, môj názor, ktorý som si vytvoril na základe dostupných informačných prameňov, je, že násilná kriminalita má nepriaznivé trendy vývoja, štruktúry a spôsobených následkov. Zdá sa mi, že vzhľadom k počtu obyvateľov tento druh trestnej činnosti, ktorý je najzávažnejší a spoločnosťou veľmi sledovaný, rastie. A vražda je jedným z najzávažnejších násilných trestných činov. Podľa charakteru obete, miesta, spôsobu spáchania a použitej zbrane rastie počet kriminálnych vrážd a pokusov takzvaných likvidačných vrážd na objednávku spáchaných surovým až drastickým spôsobom.

V závere svojho vystúpenia si dovolím konštatovať, že vražda Jána Duckého vyvoláva množstvo špekulácií. Jedno je však nepochybné. Niekto rozhodoval zlikvidovať v minulosti významného politika i priemyselníka a tento fakt musí byť veľmi vážnym mobilizujúcim faktorom pre políciu a jej konanie. Ak by sa ďalšie takéto prípady mali vyskytovať v budúcnosti, len veľmi ťažko bude sa môcť skonštatovať, že Slovenská republika je krajina civilizovaná, demokratická, bezpečná, v ktorej platí, že bezpečnosť občanov je prvoradá.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Dovoľte mi, aby som doplnil akademické vystúpenie pána poslanca Kandráča niekoľkými občianskymi postrehmi. Po Slovensku sa šíri strach. Šíri sa strach z toho, ako jednoznačne politicky agresívne vyhlásenia v našej politicky uniformne názorových masmédiách, ktoré majú až režimistický charakter, čo všetko zasypáva pozornosť občana v tomto štáte. Politické čistky, ktoré stále pokračujú, sa prirovnávajú k rokom päťdesiatym, aj v radoch polície, bohužiaľ. (Hlas z pléna.) Hovorím, že sa prirovnávajú, pán poslanec Mikloško.

Ale tvrdím, že ten, kto raz vysadne na tigra, z neho živý nezlezie. Uvedomme si, čo sa roztáča v našej spoločnosti. Vy si myslíte, že tento spôsob politického zápasu je tým najšťastnejším spôsobom? Poviem vám, čo si hovoria aj vaši prívrženci dolu. Hovoria, že cítia v tom iba jedno, že jednoducho HZDS treba pozatvárať, zlikvidovať akýmkoľvek, podčiarkujem, akýmkoľvek spôsobom. Toto je cesta, ktorou sa uberá naša spoločnosť? Pýtam sa: Toto si želáte? Nezabúdajte na to, že vás to môže tiež postihnúť. Hovorím, čo si myslia občania tohto štátu. Škoda, že to nemôžu sledovať v priamom prenose.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Keď vystúpil pán poslanec Kandráč a v závere svojho vystúpenia hovoril o civilizovanej krajine - o Slovensku, myslela som si to tiež, keď do nášho parlamentu vstúpil premiér tohto štátu práve pri schôdzi, keď idú odvolávať jeho ministra. Áno, pán premiér, to sa patrí. Ale keď tu zneli mimoriadne vážne slová pána poslanca Baca, vy ste sa začali usmievať. Nehnevajte sa, pán premiér, ste nekultúrny človek. Ak sa hovorí o vražde jedného z nás, ktorý tu sedel v tejto lavici štyri roky, tak je to skutočne niečo hrozné, vidieť váš úsmev pri takejto hroznej situácii.

Chcela by som povedať ešte jedno. Ak hovoríme o politickej zodpovednosti, pán premiér, spomeňte si na politikov, ktorí stáli na tribúnach a kričali: My vás naučíme báť sa. Dosiahli ste to. Dosiahli ste to. Áno, v tomto národe už sa bojíme. Ak to má vyjadrovať váš úsmev aj teraz smerom ku mne, tak je to niečo hrozné.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

V tom istom zmysle ako pani poslankyňa Belohorská reagujem na predrečníka a prosím pána poslanca Baca, a tam je vysvetlenie, prečo sa tu poprípade usmial aj premiér. Ja som to nevidel. Nech pán Baco vystúpi a povie konkrétny príklad, kedy minister vnútra Pittner hovoril o nebohom Duckom, Jánovi Duckom. Nech pán Baco, keď sa tu odvolával na serióznosť a demokraciu, vystúpi a povie jeden konkrétny príklad, keď minister Pittner menoval Jána Duckého. Potom sa prestaňte diviť, že sa tu niekto usmieva. Nech sa páči. Dúfam, že pán Baco vystúpi.

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, vzájomne sa neobviňujme, že nereagujeme na ostatného rečníka, ale to tak urobme. Vystupujme s faktickými poznámkami na ostatného rečníka. Ja vás prosím.

Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

Poslanec J. Cuper:

Áno, pán predseda.

Pán poslanec Pittner, pardon, pán minister Pittner hovoril o tom, čo sa dialo aj v päťdesiatych rokoch. Vyzýval ľudí, aby udávali. Udavačstvo je tým najhorším spôsobom, ako dospieť k spravodlivosti. Pán Palko zašiel ešte ďalej. Pán Palko proste zaviedol do tejto kauzy politický hyenizmus, obyčajný politický. To doplňujem pána poslanca Kandráča. Pán Palko zaviedol politický hyenizmus, keď povedal, že najpravdepodobnejšia je tretia verzia, ktorú tu pán Pittner prečítal, že pána Duckého zavraždili tí, od ktorých pýtal príliš vysoké výpalné za privatizačné projekty.

Pánovi Palkovi chcem pripomenúť, že vláda podľa zákona o privatizácii nerozhodovala o privatizáciách, práve vy ste to tu zdôrazňovali celé štyri roky, že sme túto právomoc dali Fondu národného majetku. Takže pán Ducký nerozhodoval o privatizačných projektoch, pán Palko. Vy ste klamali občanov tohto štátu. Ako kresťanský politik ste zabudli na základný princíp demokracie a právneho štátu, toleranciu a úctu a lásku k blížnemu. Pán Ducký, pán poslanec Ducký, bývalý, bol tiež kresťan, mali ste aspoň z tohto pohľadu byť slušný, a nie priživovať sa politicky na osobe, ktorá už sa nemôže brániť. Vy ako predseda branno-bezpečnostného výboru by ste takýto post jednoducho v tomto parlamente, ak chcete zniesť tieto dva princípy, nemali zastávať.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Dávam slovo pánu poslancovi Húskovi, pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážení obaja členovia vlády,

vážené kolegyne a kolegovia poslanci,

udalosti, ktoré vrcholili úkladnou vraždou Jána Duckého, dávajú za pravdu tým, ktorí žiadali zvolanie osobitnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a odvolanie príslušného ministra z funkcie. Je to legitímny, a dokonca očakávaný akt občianskej a politickej sebaobrany. Kampaň, ktorú začal dokonca samotný predseda vlády nehoráznym obviňovaním a urážaním svojich politických súperov, je dokladom toho, čím bude bezradnosť pána predsedu vlády a s ním spojených ministrov väčšia, pokiaľ ide o zvládnutie hospodárskej situácie, tým viac budú zakamuflúvať túto neschopnosť. Zrejme pre nedostatok predstavivosti, a to tak premiéra, ako aj členov vlády o pozitívnom čelení situácii, zvolila dnešná vládna garnitúra ošúchaný program - zabaliť svoju bezradnosť do celého radu káuz a kauzičiek ako prečinov minulej vlády. Mečiarova vláda a HZDS má byť zdiskreditovaná organizovaním honu na bosorky. A chcel by som povedať, že keď začali rímski imperátori usporadúvať cirkusy s divou zverou alebo stredoveký establishment začal používať inkvizíciu, viedlo to vždy len k vulgarizácii a barbarizácii spoločnosti. Verejný priestor nemá byť cirkusovou arénou.

Pre terajšiu vládu máme túto radu: Nepokúšajte sa živiť hladné šelmy ľudskej zloby a závisti, lebo ostanete neuchránení pred rastúcim apetítom netolerancie. Z vášho volebného programu plníte iba rozdúchavanie vášní, zloby, vyhľadávanie takzvaných obetných baránkov. V dejinách druhej Slovenskej republiky sme museli teraz v nemom úžase zaznamenať aj prvú vraždu politika, vraždu Jána Duckého. Spôsob, akým sa či už predseda vlády, alebo ministri, teda ministerka financií, minister hospodárstva, ohováračsky zúčastňovali na vytváraní verejného odsúdenia niektorých osôb, vrátane pána Duckého, je absolútne neprijateľný. Porušuje základný predpoklad právneho štátu, t. j. prezumpciu neviny, dokiaľ súd nezistí vinu a jej mieru.

K tomuto pohonu sa však, bohužiaľ, pridal aj minister vnútra. Už pred voľbami terajší minister vnútra sa pokúsil organizovať svojrázneho sudcu Lyncha, keď konštituoval paralelný "vyšetrovací orgán", hoci na súkromnú formu vyšetrovania, samozrejme, nemal nijaké právo. Táto obskúrna forma vypudzovania vášní a podpaľovania nenávisti je jednoducho neospravedlniteľná. Pán minister vnútra ako strážca vnútornej bezpečnosti v štáte mal by i pri svojom straníckom tričku prekračovať svoj vlastný tieň. Čo sa však stalo? Pán minister s cieľom vypudiť psychologický efekt eskalačnej hystérie avizoval niekoľko ráz akúsi resuscitáciu politických káuz a vrchol tomu nasadil vo svojej informácii o predbežnom stave vyšetrovania zlovoľnej vraždy slovenského politika Jána Duckého. Aby dodal akúsi fascináciu svojmu vyšetrovaniu, použil či už on sám, alebo jemu slúžiaci ľudia dezinformačný trik, ktorý spočíval v tom, že časovú koexistenciu niektorých udalostí vydával za príčinno-následnú koincidenciu týchto udalostí. Faktom je, že na svete v tej istej chvíli sa stane státisíce udalostí, ale z toho nemožno usudzovať, že medzi týmito udalosťami existuje príčinná súvislosť. Spoločné pre ne je len to, že sa udiali v tom istom čase a na tej istej zemeguli. Pán minister však vo svojej informácii pre parlament urobil z viacerých udalostí jeden príčinno-následný reťazec a to je doslova odsúdeniahodná dezinformačná manipulácia.

To však nestačilo. Pán minister totiž dal do súvislosti udalosť vraždy Jána Duckého s udalosťami, ktoré vôbec nenastali. Deň po jeho informácii v parlamente uverejnili v časopise Sme túto informáciu. Citujem: "Podľa informácie ruského ministra vnútra nebol za posledné dva mesiace v Rusku ani v Turkménsku zabitý človek menom M. B. Sergejev. V ašchabadskom podniku Turkmengas, ktorý mal tento domnelý obchodník s irackou ropou a obchodný partner Jána Duckého riadiť, na otázku Sme uviedli, že takého človeka nepoznajú a žiadnu zmluvu so slovenským partnerom v poslednom čase nepodpísali." Koniec citátu. Veď je to nebotyčná nehoráznosť takto pracovať s dezinformáciami.

Pán minister, nedá sa nič robiť, buď vás vaši podriadení vyšetrovatelia zaviedli, alebo ste ich k tejto dezinformácii zviedli sám. A týmto to ešte nekončí. Pánom ministrom vnútra bola uvedená aj indičná súvislosť vraždy Jána Duckého v smere Chemapolu v Českej republike. Aj túto správu vylúčili české kruhy. A navyše hovorkyňa českého Policajného zboru uviedla, že do toho času nepožiadali slovenské miesta o vyšetrovaciu súčinnosť, hoci to minister vnútra vo svojej parlamentnej informácii na tomto mieste tvrdil.

Príliš veľa prešľapov na vierohodnosť takejto ministerskej informácie.

Napokon chcem sa dotknúť jednej okolnosti, ktorá v hypotézach indícií sa asi zámerne neuviedla. Totiž vieme, že niektorí psychopati sa snažia externalizovať svoje vnútorné konflikty tak, že svoj čin, ktorý vyviera z ich vnútorného chorobného nutkania, spoja so službou takzvanému verejnému blahu. Rozpútanie nenávisti totiž vzbudzuje a hecuje takých ľudí do snahy prevziať na seba "poslanie" trestajúcej ruky spravodlivosti a v afekte sa rozhodnú pre útok na život niektorého z nenávidenej politickej skupiny. Tento čin, vyvierajúci z takzvaného zástupného afektu, je mimoriadne nebezpečný a môže sa uskutočniť úplne nepredvídateľným smerom. Neslobodno dovoliť, aby sa nezodpovedným huckaním proti politickým protivníkom vypustil džin násilia z fľaše, lebo trvalé apelovanie na ľudský suterén, na nenávisť, na netoleranciu vedie k takým činom, ako sú politické vraždy. Tým, že dezinformácia obalí povesť politika celým radom ohováraní, podvrhov, poloprávd a aj neprávd, vystavujú inšpirátori voľný list poľovania na jeho ľudskú dôstojnosť alebo dokonca na jeho holý život. Účelová lož alebo kašírovanie obrazu blížnych do nepriaznivej podoby nikdy neposvätí nečisté prostriedky, ktoré sa k tomu použijú.

Viem, že obranný reflex parlamentnej väčšiny podrží chrbát svojmu ministrovi. Ale veľká licencia, ktorú pán minister vnútra použil vo svojej informácii pre parlament a dokonca potom v patetickej výzve, aby sa aj poslanci prihlásili k udávaniu takzvaných prečinov, je jednoducho neospravedlniteľná. Toto je kaz, ktorý žiaden čas nezhojí. Bolo by dobré vrátiť sa k dvom radám. Po prvé: Nikdy sa nedá preluhať k pravde. Po druhé: Nedá sa "opravdiť" lož.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán poslanec Húska,

vy ste vo svojom vystúpení povedali, že vtedajší poslanec Pittner nemal právo na paralelný vyšetrovací orgán. Vyšetrovací orgán bol vytvorený potom, čo vaša vládna koalícia totálne zlyhala. Totálne skamuflovala vyšetrovanie a zastavila vyšetrovanie pri únose občana Slovenskej republiky. Prepustili ste vyšetrovateľov, vymenili ste ľudí na najvyšších postoch polície. Minister zahraničia hanebne mlčal. Mlčal vtedy aj poslanec Kandráč. Vtedy som nepočul jeho úvahy. Vtedy som nepočul jeho úvahy a mlčali ste aj vy, pán poslanec Húska. Vtedy ste boli podpredseda parlamentu. Váš premiér na úkor únosu a uneseného si robil na Pasienkoch žarty. To boli počiatky politického hyenizmu, o ktorom vy tu dnes hovoríte.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Palko.

Poslanec V. Palko:

Ďakujem.

Naozaj, pán poslanec Húska, sa treba postaviť proti vulgarizácii a barbarizácii. Navrhujem, aby ste začali u predsedu HZDS, ktorý v piatok na pohrebe preukázal, že má v tejto oblasti isté medzery v tom, ako reagoval, čo zaznamenala aj televízia Markíza.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne.

Chcel by som nadviazať na pána poslanca Húsku v tom smere, že skutočne aj ja osobne vidím, ak môžeme hovoriť na tejto pôde o politickej zodpovednosti, predovšetkým nezodpovedný postoj mnohých vrcholných terajších politikov, počnúc pánom premiérom, pánom ministrom Černákom, pani ministerkou Schmögnerovou, ktorí veľakrát v snahe nahradiť akési "právne vákuum" v ekonomickej legislatíve, ktoré je veľmi problematické zaplniť, toto nahrádzajú osočovaním a trestnoprávnou zodpovednosťou konkrétnych osôb. To je jednoducho nezmysel. Viem, pán premiér Dzurinda, že vašim slovám, ktoré ste adresovali povedzme aj tu na pôde parlamentu o tom, že my všetci, ktorí tu sedíme v HZDS, sme kradli oboma rukami, povedzme váš volič, ktorý bol vami zmagorený ohľadne dvojitých platov, ten, ktorý vás bude voliť až do "šmerci", ten vám uverí aj v tomto. A v tom je toto nebezpečenstvo tých spoločenských vášní.

A pritom chcem povedať, že máme tu aj isté skúsenosti z krátkej minulosti, keď nemenovaný terajší spravodajca pri tomto bode a v inej súvislosti práve svojimi slovami, keď rokoval predovšetkým s vrahmi a protispoločenskou luzou, s nimi ako s bojovníkmi za ľudské práva. Aj tam sú dôsledky slov. Len o tomto chceme hovoriť a tam vidíme aj politickú zodpovednosť.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pán poslanec Husár - faktická poznámka.

Poslanec S. Husár:

Chcem sa pána ministra opýtať a poprosiť ho, aby nám vysvetlil...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Husár, reagujte na ostatného rečníka.

Poslanec S. Husár:

Prepáčte, reagujem na pána Húsku v tej časti - hneď pochopíte, keď tieto slová poviem - alebo, ak dovolíte, ho doplňujem.

Deň alebo dva - nechcem byť nepresný - pred smrťou Duckého sa funkčne kompetentný pracovník ministerstva vnútra, finančnej polície, oficiálne vyjadril, že Ján Ducký sa nedopustil trestnej činnosti, ale iba porušovania vnútorných predpisov organizácie. Pán minister, ide o nekompetentnosť tohto pracovníka alebo o vašu a iných pracovníkov ministerstva, ktorí deň na to a ešte aj teraz tvrdia niečo iné.

Nadväzujem teda na to, čo uviedol pán poslanec Húska, na tú známu anekdotu, ktorú ste nám tu porozprávali o rozdávaní automobilov na Červenom námestí v Moskve. A skutočne z tohto pohľadu sa musím opýtať, aká je kompetentnosť alebo hodnovernosť človeka, ktorý v Národnej rade bez zaváhania takéto informácie poskytuje.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predseda,

chcem doplniť pána predrečníka, pána poslanca Húsku, že trikrát by som nebol v pochybách, že provokácia, ktorá sa udiala na pohrebe nebohého bývalého poslanca pána Duckého, zo strany niektorých českých novinárov bola "bratskou" pomocou niektorých českých politických síl, ktoré mali a majú chuť neustále miešať karty na slovenskej politickej scéne.

Sám mám isté skúsenosti z tohto procesu počas Mečiarovej vlády za kauzy pán Gaulieder, keď som bol tvrdo atakovaný niektorými "priaznivcami" v Českej republike zo strany nášho KDH, aby sme vyhoveli tejto kauze. Takže pričítam znovu predsedovi pre obranu a bezpečnosť ďalší politický hyenizmus, keď sa znovu chce na tejto zámerne vyprovokovanej kauze alebo - ak chcete - "bratskej" pomoci niektorých českých politických síl našim kolegom z KDH alebo z ďalších pravicových strán... Znovu opakujem, že takýto človek, ako je pán Palko, by nemal viesť takýto dôležitý výbor Národnej rade Slovenskej republiky, ktorému podliehame v podstate všetci so svojou osobnou bezpečnosťou.

A môžem vám povedať, pán minister, a odovzdal som vám už jeden list s hrubými vyhrážkami, že útoky na moju osobu a na môj majetok sústavne pokračujú.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hudec - faktická poznámka.

Poslanec I. Hudec:

Pán poslanec Húska bol ďalším rečníkom v rozprave, ktorý sa snažil analyzovať stav, ktorý nastal u nás, a možno ho nazvať aj vysokou politickou agresivitou.

Nedá mi však, aby som ho nedoplnil aj kratulinkou poznámkou. Keď som hovoril vo faktickej poznámke k pánovi poslancovi Kandráčovi o tigrovi, na ktorého sa dá síce vysadnúť, ale zliezť iba jediný raz, musím konštatovať, že na Slovensku tigre nežijú a všetci tí, ktorí sa dajú priamo alebo nepriamo posadiť na tigra, ktorého sem niekto veľmi rád povedzme aj tľapkaním po pleciach za isté politické akty ťahá, a ktorý sa nechá na takého tigra posadiť, sám sebe škodí.

Čo by sa nám bolo bývalo stalo, keby sa za Mečiara bol vytvoril koncentračný tábor na 28. poschodí televízie, keby sa boli robili politické čistky a keby sa stala politická vražda ako teraz. Neviem si predstaviť to množstvo demaršov a všetkého možného tlaku, či už masmediálneho, medzinárodného alebo z rozličných občianskych alebo fingovaných občianskych organizácií a podobne.

Teraz sa nedeje nič. Pravdaže, sme svedkami toho, ako chvály a tľapkanie, ktoré je možno úlisnejšie, než sa na prvý pohľad zdá, nepriamo podporujú takýto vývoj slovenskej spoločnosti. Preto ešte raz chcem upozorniť aj v súvislosti s vystúpením pána poslanca Húsku: pozor na toho tigra, ktorého sem niekto chce nasadiť, pretože na Slovensku tigre naozaj nežijú.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Osuský - faktická poznámka.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán poslanec Húska hovoril o rozdúchavaní vášní. Treba povedať, že rozdúchavanie vášní má práve na jeho brehu dlhú a úspešnú tradíciu. Známy je výrok rozhnevanej a rozdúchanej občianky "radšej občiansku vojnu, ako takého prezidenta" - a rana dáždnikom redaktorovi Hríbovi. Známe boli konce mladých ľudí v hale na Pasienkoch. Treba povedať, že sám som sa zúčastnil mnohých mítingov, kde boli ich zástupcovia myšlienkovo blízki dnešnej opozícii. Nikdy sa nestalo, že by v hale, kde som bol, dostali ranu dáždnikom, boli vyvedení s vykrútenými rukami za chrbtom a podobne.

Útok na redaktora Tótha, útok na poslanca Pittnera, útok na poslanca Mikloška, ktorý premiér zosmiešňoval verejne, až po také vážne veci, ako bol akt voči občanovi Kováčovi mladšiemu a akt proti Remiášovi. Treba povedať, že o akte proti Remiášovi sa sotva kto bude domnievať niečo iné, než to bolo to, čo to bolo, okrem tých, ktorí veria samovýbuchu auta značky BMW. Treba povedať, že toto je doterajší priebeh rozdúchavania vášní. A komu to bolo málo, ten videl, že rozdúchavanie rozdúchalo i rozdúchavača. A Vladimír Mečiar je typickou kryštalickou ukážkou rozdúchavača, ktorý sa rozdúchal. Vystavil si tým svedectvo.

A úplne nakoniec, keď je reč o jazde na tigrovi, myslím si, že práve v súvislosti so smrťou bývalého poslanca pána Duckého sa treba zamyslieť, kto nasadol na tigra.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som doplniť môjho predrečníka pána Húsku v tom zmysle, že mystifikácia a démonizácia Hnutia za demokratické Slovensko a jeho predsedu pokračuje a skutočne svedčí o tom incident na pohrebe, ktorého som sa, bohužiaľ, nemohla zúčastniť, pretože som bola v zahraničí. Ale pýtala som sa mojich kolegov, ktorí boli veľmi blízko predsedu, a povedali, potvrdili, že tie slová, ktoré odzneli v médiách, nepovedal. Nakoniec aj boli dementované v niektorých médiách. Myslím si, že skutočne takýto spôsob prezentovania a rozdúchavania vášní je nehumánny a neetický. A ak by sa hľadali - to, čo hovoril pán poslanec Osuský - napádania občanov na vašich mítingoch, tak si myslím, že ich je takisto dosť. Dosť príkladov, lenže zrejme nevieme sa tak propagovať v médiách ako vy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Dávam slovo pánovi poslancovi Hofbauerovi. Ako ďalší sa pripraví pán poslanec Lexa.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

vážení členovia vlády,

dámy a páni,

súčasný politický terorizmus na Slovensku má jasne vymedzené mantinely s cieľom škandalizovania a kriminalizovania všetkých proslovenských a proštátnych krokov od obdobia začiatkov zápasu o slovenskú zvrchovanosť v roku 1990 až po súčasnosť, keď slovenskú politickú a spoločenskú scénu opäť ovládli sily, subjekty a osobnosti, ktoré slovenskú štátnosť odmietali. Politický terorizmus, ktorý sa v súčasnosti prezentuje fyzickými vražednými útokmi na osobnosti slovenského hospodárstva a politiky a ktorý sa v súčasnosti kumuluje vraždou bývalého trojnásobného ministra hospodárstva a bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko Jána Duckého, postihuje však aj ďalšie sféry spoločnosti. Krajne závažnou z nich sú útoky na proslovenských a pronárodných žurnalistov a publicistov.

Demokratická úroveň spoločnosti sa posudzuje podľa veľkého množstva kritérií. Kritérium slobody slova, slobody informácií, no aj práva občanov na pravdivé, úplné a vecné informácie patria do okruhu základných ľudských práv. Každý, či už ide o osobu, politický subjekt, či štátnu moc, ktorí sa stavajú proti tomuto okruhu elementárnych ľudských práv, stavajú sa na opačnú stranu, než je strana slobody a demokracie. A pokiaľ sa proti proslovenským žurnalistom uplatňuje zastrašovanie, teror a násilie, takíto iniciátori a realizátori sa stávajú aktívnymi aktérmi politického terorizmu v oblasti žurnalistiky.

Súčasný obraz Slovenska v tomto smere poskytuje krajne varovný obraz, pretože útoky na žurnalistov predstavujú útoky proti právu, proti pravde a proti svedomiu spoločnosti. Je pritom pozoruhodné, že koncentrácia a vážnosť takýchto atakov je takmer úplne sústredená na žurnalistov stojacich na pozícii zvrchovaného Slovenska. Kým to, čo v tejto oblasti predvádzajú žurnalisti z opačného tábora, teda súčasnej vládnej koalície, nesie príznaky skôr nešikovne naaranžovaných akcií, no tým hlučnejšie zverejňovaných v súčasných provládnych médiách a v minulosti hlavne v zahraničí.

Politický terorizmus proti pronárodným žurnalistom má veľa podôb a siaha až do roku 1990, keď slovenská strana v rámci svojho nerovnoprávneho postavenia v nefunkčnej federácii artikulovala svoje ambície a ciele.

Jednou z najvýraznejších žurnalistických osobností tých čias bol Roman Zelenay, zakladajúci člen Hnutia za demokratické Slovensko a zakladateľ klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko v bývalom Federálnom zhromaždení. Roman Zelenay údajne zahynul pri dopravnej nehode na území Českej republiky. Slovo "údajne" používam preto, lebo k vyšetrovaniu okolností jeho smrti slovenská strana nebola pripustená a jeho pitevný protokol slovenskej strane z Čiech nebol nikdy poskytnutý. Smrť Romana Zelenaya sa tak zaradila k smrti takých osobností, ako boli Alexander Dubček a Milan Rastislav Štefánik, z ktorých každý zahynul pri čudesnej dopravnej nehode v kľúčových chvíľach Slovenska. Všetci tí, ktorí usilovali o prešetrenie smrti Romana Zelenaya, anonymnými vyhrážkami zabitia boli zastrašovaní s osobitným zameraním na zastrašovanie jeho otca, žurnalistu a publicistu, Gaba Zelenaya.

Vznik žurnalistickej organizácie Združenie slovenských novinárov sa viazal na završovanie zvrchovaných národnoštátnych ambícií Slovenska oddelením od internacionalistického čechoslováckeho svetoobčianskeho Syndikátu novinárov. Združenie slovenských novinárov sa konštituovalo z Klubu za pravdivý obraz Slovenska, ktorý inicioval žurnalista Ján Smolec, skúsený, bývalý redaktor Smeny, ktorý po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 bol prenasledovaný, perzekvovaný a až do roku 1989 mu bola komunistickou mocou zakázaná žurnalistická činnosť. Práve tento žurnalista v nadväznosti na slovenskú zvrchovanosť sa stal cieľom kumulovaných osočovaní, ohováraní a urážok zo strany síl odmietajúcich slovenskú zvrchovanú štátnosť. Tieto verbálne útoky v prípade Jána Smoleca, no i v prípade ďalších žurnalistov predznačovali aj fyzické útoky, a to na jeho osobu i na jeho majetok. Jánovi Smolecovi bola dva razy vylámaná garáž. Následne mu bol odcudzený osobný automobil a zlodejsky, doslova vandalsky vyplienený byt. Byt sa nachádza na 6. poschodí 12-poschodového vežiaku s viac ako sto bytmi. Vyrabovaný bol iba tento byt, bezpochyby nie náhodou. Pri prepadnutí v centre mesta Smolec bol zrazený do bezvedomia s príznakmi otrasu mozgu. Páchatelia týchto činov nikdy neboli vypátraní.

Dlhá je reťaz verbálnych útokov i násilných činov proti žurnalistom Združenia slovenských novinárov. Je to náhoda, že ide o kumuláciu útokov proti pronárodným žurnalistom? Veru nie. Veď táto reťaz nesie všetky stopy politického terorizmu proti žurnalistom. Terorizmu vedomého, zámerného a eskalovaného. Je pritom charakteristické, že západné médiá i žurnalistické organizácie o týchto útokoch zachovávali mlčanie, a to za súbežného pokriku o Mečiarovi ako údajnom jednom z najväčších nepriateľov žurnalistiky a žurnalistov. Za touto dymovou clonou kamufláže však prebiehalo niečo presne opačné.

Redaktorovi Slovenskej Republiky Stanislavovi Haberovi nedlho po jeho iniciatívach vo veci pátrania po majetkoch bývalej Komunistickej strany sa stala nezvyklá dopravná nehoda, ktorá budila podozrenie, že nebola nechcená. Redaktor Slovenskej Republiky Maroš Smolec bol vo večerných hodinách neďaleko svojho bydliska napadnutý skupinou osôb a úderom do hlavy kovovým predmetom bol zrazený do bezvedomia. Chirurgické ošetrenie jeho poranenej hlavy si vyžadovalo osem stehov. Kancelária Združenia slovenských novinárov na Šafárikovom námestí bola odborne vylúpená. Vlámači nezanechali za sebou stopy. A cieľom ich krádeže bola nielen výpočtová technika, no predovšetkým archívne materiály a báza dát novinárskej organizácie. Páchatelia ani týchto činov nikdy neboli vypátraní.

Súčasťou tejto násilnej činnosti proti žurnalistom sa stalo z úrovne vtedajšej opozičnej tlače a médií eskalované podnecovanie nenávisti voči okruhu výrazných pronárodných žurnalistov, ich urážanie, škandalizovanie, osočovanie a priame i nepriame podnecovanie útokov proti nim.

Do tejto sféry patrí aj konštrukcia denníka Sme o mojej údajnej tajnej korešpondencii v roku 1994 s Ivanom Lexom, čo je absolútny výmysel. Krátko na to však bol vykradnutý môj dispozičný osobný automobil a boli z neho odcudzené prepravky materiálov súvisiacich s mojou funkciou ministra. Okolnosti krádeže a vinníci neboli nikdy vypátraní. Moja garáž bola vylámaná dva razy, záhradný objekt dvanásť ráz. V roku 1995 mi bol odcudzený osobný automobil. Náhodné kumulácie? Nuž trošku priveľa na to, aby to boli iba náhody.

Výbuchom nástražného systému v Žiline bol zabitý žurnalista a člen Združenia slovenských novinárov Koloman Weiss. Jeho manželka bola ťažko zranená. Po Kolomanovi Weissovi ostali dve malé deti, siroty. Páchatelia tohto teroristického činu taktiež neboli nikdy vypátraní.

Zhusťovali sa vyhrážky na vedúcich predstaviteľov Združenia slovenských novinárov, vrátane vyhrážok na ich fyzickú likvidáciu. Okolo žurnalistu Gaba Zelenaya sa vyskytlo viacero podivuhodných varovných javov, ktoré skoro pripomínali neúspešné pokusy, než náhody. Zámerne ich neuvádzam, aby som neupozornil na momenty, vďaka ktorým môj starý priateľ Gabo dosiaľ neutrpel žiadnu ujmu.

Násilie a teror ako akčný program boli verejne vyhlasované z tribún vtedajšej opozície rokov 1994 až 1998, keď pred plným námestím Ján Čarnogurský, vtedajší líder KDH a súčasný minister spravodlivosti, vyhlásil na adresu premiéra Vladimíra Mečiara, ale aj mečiarovskej vlády a celej HZDS: "Naučíme sa ho báť." Zatiaľ čo podpredseda KDH a bývalý šéf Bezpečnostnej informačnej služby pre Slovensko Václava Havla Vladimír Palko menovite spresňoval okruh osôb, na ktorých sa zameriava takáto pozornosť. A odznelo tam aj moje meno, meno poslanca a podpredsedu Združenia slovenských novinárov.

Čím iným, ako bičovaním davovej psychózy, boli výkriky, urážky, invektívy, osočovania a dožadovanie sa "potrestania vtedajších vládnych politikov" z úst vtedajších aj terajších lídrov opozície, terajšej vládnej moci, voči HZDS? K čomu inému ako k stupňovaniu davovej hystérie a nenávisti slúžili nenávistné relácie Markízy a Twistu, plné obviňovaní, osočovaní a urážok, so stupňovaním požiadaviek na zúčtovanie s vtedajšími koaličnými politikmi? Všetci títo, ktorí toto súkolie nenávisti, zastrašovania, teroru vedome a zámerne rozkrúcali, stáli pri zrode a pri eskalácii politického terorizmu, ktorého súčasným vrcholom je vražda Jána Duckého. Aj na rukách všetkých týchto osôb je krv tohto zavraždeného ministra, a nielen na rukách toho, kto vykonal túto vraždu.

Eskalácia politického terorizmu a previazanosť vtedajších vysokých politických opozičných síl so "šedou" sférou spoločnosti však bola odštartovaná bezprecedentnými amnestiami vtedajšieho prezidenta Michala Kováča na všetkých aktérov hanebnej kauzy Technopolu, vrátane svojho syna, všetkých osôb, ktoré sa čo i len obtreli o neho a túto kauzu, vrátane seba samého.

Tu niekde sú skutočné korene previazanosti vysokých politických kruhov so sférou zločinu a tu sa nachádzajú aj základy kriminálnej bezstarostnosti politického terorizmu v súčasnosti. Veď všetci vtedajší vykrikovači a obviňovači o takzvanom únose sedia vo vysokých pozíciách súčasnej vládnej a štátnej exekutívy.

Akými predpokladmi morálky spoločnosti môžu byť? Bezmorálni ľudia totiž môžu byť nositeľmi iba bezmorálky. S približovaním sa parlamentných volieb v roku 1998 agresivita opozičnej sféry žurnalistickej aj politickej začala získavať bezhraničné a brachiálne rozmery. Priamo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky bol fyzicky atakovaný poslanec Jozef Prokeš redaktorom Sme Petrom Tóthom. Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Anna Malíková po voľbách bola sproste verbálne priamo v rokovacej sále napadnutá starým komunistickým žurnalistom, a teraz údajným demokratom, Melišom. Je pritom zaujímavé, že k ručným výmenám názorov prišlo už aj v predchádzajúcom období medzi redaktorom Melišom a poslancom Víťazoslavom Moricom. Vari si tento súčasný redaktor pomýlil svoje poslanie novinára s výkonom v Ľudových milíciách? K útoku na kameramanov televízie prišlo na mítingu Strany občianskeho porozumenia, a to na verejnom priestranstve na námestí mesta v Banskej Bystrici. K fyzickým útokom na verejnom priestranstve na kameramanov a pracovníkov Slovenskej televízie prišlo pred objektmi súkromnej televízie Markíza počas inscenácie takzvaného "boja o slobodu slova a za Markízu" v predvolebnej kampani v roku 1998.

Osobitnú pozornosť si zaslúži skutočná erupcia nenávisti, lží a podnecovania davovej psychózy, násilia v rámci precízne zaranžovanej inscenácie okolo Markízy v predvolebnej kampani 1998. Takzvaný boj o Markízu, takzvaný boj za slobodu slova a proti Mečiarovi za prítomnosti na pripravenej tribúne všetkých lídrov súčasnej vládnej koalície, s autobusmi zabezpečujúcimi zvážanie "markízovou hystériou" zmanipulovaných ľudí. Ozvučenie priestranstiev a námestí. Pripravené transparenty a mávadlá žiadajúce smrť Mečiarovi a smrť HZDS. Celkom ako v päťdesiatych rokoch na oslavu Októbrovej revolúcie. To bola skutočne výborná réžia a premyslený scenár, v ktorom nič nebolo ponechané na náhodu. Tento takzvaný spor o americkú televíznu stanicu medzi v ankete na prezidenta úspešným Ruskom a prezidentom Kováčom amnestovaným Kočnerom, na výzvy moderátoriek na obranu Markízy vlastným telom získal parametre nenávistnej davovej psychózy. Bolo by možno zaujímavé sa dozvedieť, ako televíznu stanicu moderátorky bránia vlastným telom. Pred kým a v prospech čoho ju bránili? Ktorú časť tela pritom najviac používali?

Treba nezabudnúť, že nasledujúci deň po tejto inscenácii na rokovaní slovenskej rady pre televízne a rozhlasové vysielanie páni Ftáčnik, Harach a Mikloško bojovali v prospech riaditeľa Ruska, pričom táto inscenácia pomohla dostať do Národnej rady Slovenskej republiky za poslankyňu jeho vlastnú manželku.

Nehodno zabudnúť, že lídri súčasnej koalície stáli na markízovej tribúne v tejto kampani hysterickej davovej psychózy, ktorá bola ozdobovaná transparentmi žiadajúcimi smrť Mečiarovi, smrť HZDS. Aj títo všetci sú skutočnými spoluvinníkmi za súčasnú diagnózu politického terorizmu a politickej "bezkultúry" našej spoločnosti.

Prudké útoky na pronárodných žurnalistov a na celú predvolebnú vládnu koalíciu eskalovali pri ustanovení nového vedenia Národnej rady Slovenskej republiky a vlády. Nenávistné vystúpenia v Národnej rade Slovenskej republiky Jána Budaja proti vtedajšiemu riaditeľovi Slovenskej televízie Igorovi Kubišovi, Františka Šebeja proti publicistovi Marošovi Púchovskému, výzva ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského na vyhadzovanie žurnalistov zo Slovenskej televízie boli absolútne bezprecedentnými krokmi. Spolu s vytváraním spoločenskej klímy a atmosféry, vyselektovania pronárodných žurnalistov do kategórie nezamestnaných páriov. Toto všetko otvára novú kapitolu politickej perzekúcie zo strany súčasnej koalície. Už chýba iba povinnosť prišiť si na oblek žltý odznak HZDS oznamujúci vyvrhnutie zo súčasnej spoločnosti.

Po tejto nehoráznej výzve ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského v tlači na vyhodenie riaditeľa verejnoprávnej televízie Igora Kubiša a žurnalistu Pavla Kapustu a ďalších žurnalistov nasledovalo na verejnosti fyzické stýranie tohto žurnalistu. Je príznačné, že pri informovaní v Národnej rade Slovenskej republiky o tomto teroristickom čine na žurnalistu poslanci koalície Národnej rady Slovenskej republiky sa rehotali a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský sa uškŕňal. Videl som to celkom jasne. Dá sa vôbec niečo také nemravné označiť slušným slovom?

V atmosfére vybičovávania, osočovania, obviňovania, urážok zo strany koalície a prokoaličných žurnalistov kultivuje sa klíma protimečiarovskej nenávisti. Treba pripomenúť, že nenávisť je produkt citu a nie produkt argumentov a rozumu. Klíma nenávisti preto nevyžaduje vecnú argumentáciu, ale iba výkriky a heslá. A eskaluje túžbu po násilí voči tým, proti ktorým sa nenávisť huckala. V takejto atmosfére sa uskutočnil aj nezmyselný útok na moju osobu, keď dňa 30. októbra 1998 o 16.30 hodine na jednosmernej ulici môj automobil bol zablokovaný prudko idúcim bielym autom Peugeot ŠPZ BLH 40 - 52, ktorý išiel v rozpore s dopravným značením v protismere. Automobil zastavil asi dva metre od môjho automobilu. Jeho vodič vychrlil na mňa prúd oplzlých, sprostých nadávok a následne na plný plyn zámerne vrazil do môjho automobilu. Pričom ja som nemal možnosť ani uhnúť, ani cúvnuť pre zaparkované, resp. za neho zaradené vozidlá. Po vybehnutí z auta vodič automobilu, ktorý do môjho auta zámerne narazil, ma fyzicky napadol. Po pribehnutí na pomoc vodičov automobilov, ktorí sa zaradili za mojím autom, útočník rýchlo nasadol do svojho auta, na plný plyn cúvol do miesta, kde auto mal obrátiť, a z miesta incidentu ušiel.

Tento incident som bezodkladne oznámil na Obvodnom oddelení Policajného zboru Karlova Ves, vrátane lekárskeho potvrdenia môjho ošetrenia v lekárskej službe prvej pomoci a vrátane obhliadky poškodenia môjho auta príslušníkom dopravnej polície v Karlovej Vsi, ako aj s uvedením svedkov. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava IV listom z 12. novembra mi oznámilo, že moje trestné oznámenie bolo odstúpené priestupkovému referátu Okresného úradu Bratislava IV. Príznačná je aj ďalšia následnosť krokov po tomto mojom trestnom oznámení. Kumulácia hrubého porušenia dopravných predpisov zámernej dopravnej nehody, dôsledkov škody na mojom automobile, urážky zo strany takto konajúceho vodiča voči poslancovi a žurnalistovi, fyzického napadnutia mojej osoby ním, jeho útek z miesta nehody, toto všetko dokumentované svedkami, lekárskym vyšetrením a obhliadku môjho automobilu dopravnou políciou bolo zo strany polície odložené. Príslušník dopravnej polície, ktorý nehodu vyšetroval, od nového roku 1999 už je mimo služieb Policajného zboru, rovnako ako veliteľ Policajného zboru Bratislava IV, pod ktorého popisovaný incident prislúchal. Automobil, ktorým bol vykonaný útok na moju osobu, obratom po trestnom oznámení bol predaný mimo územia Bratislavy.

V takejto atmosfére sa uskutočnil aj ozbrojený útok s následkami ťažkého zranenia vysokého predstaviteľa Colnej správy. V tejto atmosfére sa vykonala aj vražda bývalého trojnásobného ministra hospodárstva a bývalého poslanca Hnutia za demokratické Slovensko Jána Duckého, osočovaného zo strany súčasnej vládnej moci bez dôkazov z kriminálnych činov. Jeho telo ešte nevychladlo a už na tohto nežijúceho politika ústami ministra Černáka aj Pittnera sa vychrstli "šafle" špiny. Toto naznačuje, kto mal záujem na jeho smrti. Veď mŕtvy sa nemôže brániť.

V deň pohrebu v rámci pietneho aktu rozlúčky so zosnulým žurnalistickí nohsledi Markízy za aktérstva českého provokatéra sa nehanbili zinscenovať nechutnú provokáciu, zatiaľ čo v éteri na Českej televízii 2 predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť Vladimír Palko vo večernom spravodajstve nešetril na adresu zavraždeného politika lži a nezmyselné konštrukcie, a to aj také, ktoré už v predchádzajúcom čase boli dementované a ukázali sa ako nezmyselné, s cieľom manipulácie verejnej mienky vo veci tejto brutálnej politickej vraždy s nesporne politickým motívom.

Ako ste si dovolili klamať do Českej televízie v nedeľu večer, pán Palko, v rámci programu ČT 2? Ako ste si dovolili zasvätene vyhlasovať tvrdenia o Duckého údajných väzbách na údajne zavraždeného "naftára" v Moskve, keď táto Pittnerova hypotéza už bola dopredu dementovaná? Ako ste si trúfali označovať väzby vydieračov z akejsi privatizácie, ktoré údajne schvaľoval Ducký? Veď to sú všetko lži! Exhibíciou žurnalistickej lži boli aj sprosté, oplzlé výmysly šéfredaktora Pravdy Minárika na Vladimíra Mečiara, tak ako to bolo uverejnené 18. januára 1999. Je iróniou, že periodikum, ktoré toto svinstvo uverejnilo, nesie názov Pravda. Malo by sa premenovať na Lož.

Dámy a páni, Slovenská informačná služba miesto činnosti v sfére rozviedky a kontrarozviedky sa utápa v boji s fiktívnym vnútorným politickým nepriateľom, čiže s Hnutím za demokratické Slovensko. Celkom ako bývalá ŠtB sa utápala v boji s vnútorným nepriateľom proti socializmu. Rezort vnútra namiesto boja so zločinom sústreďuje sily na kriminalizáciu predchádzajúcej politickej garnitúry za tejto atmosféry.

Politicky názorovo nežiaduci pracovníci Slovenskej televízie sú vyselektovaní a sústreďovaní či koncentrovaní do skutočného novodobého internačného tábora na 28. poschodí vežiaku Slovenskej televízie v miestnosti s neotvárateľnými oknami, nefunkčnou klimatizáciou, bez vodovodu, bez priamej telefónnej linky a pod strážou bezpečnostnej služby, bez možnosti voľného pohybu v budove i mimo nej, aj to iba na základe písomného povolenia zo strany vedenia sprostredkovaného strážcami.

Toto je skúšobný kameň, ako budete prestavovať túto spoločnosť? A toto je testovacie zrnko, ako má vyzerať naša spoločnosť za vašej vlády? Je to skutočne hrozivý obraz našej súčasnosti, pod ktorým sa výraznou mierou podpísal aj minister vnútra Ladislav Pittner. Preto požiadavka na vyslovenie nedôvery jeho osobe ako ministrovi vnútra je viac ako odôvodnená.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)