Správa
o 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej
konanej 19. januára 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.
Prezentujme sa, páni poslanci, panie poslankyne.
Prítomných je 101 poslancov. Konštatujem, že 9. schôdza je schopná sa uznášať.
O ospravedlnenie neúčasti na 9. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrassy, pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Engliš, pán poslanec Kalman, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Maňka, pán poslanec Presperín, pán poslanec Volf a pán poslanec Maxon. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiadny poslanec Národnej rady.
Na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ján Danko a Jozef Kužma. Náhradníkmi budú poslanci Lajos Mészáros a Pavel Kandráč.
Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 31 poslancov Národnej rady.
Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Teda program tejto schôdze sa neschvaľuje.
Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.
Návrh ste dostali ako tlač 121.
Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený výbor pre obranu a bezpečnosť.
Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom prerokovať plnenie povinností jedného z členov vlády Slovenskej republiky, menovite ministra povereného vedením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pána Ladislava Pittnera a následne mu vysloviť nedôveru.
Toto právo Národnej rady Slovenskej republiky sa opiera o Ústavu Slovenskej republiky v článkoch 88 a 116 ods. 1 a 3. Prirodzene, že takýto závažný krok Národná rada podrobne prerokuje a zváži jeho nevyhnutnosť. Patrí sa teda aspoň stručne si pripomenúť, o aké ústavné, zákonné a v Národnej rade Slovenskej republiky schválené záväzné dokumenty sa opiera argumentácia, ktorou chceme dosiahnuť odvolanie terajšieho ministra vnútra.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovensko prežíva v týchto dňoch silný morálny a politický otras. Rozčarovanie voličov nad neplnením a často až ignoranciou predvolebných sľubov predstaviteľov dnešnej koalície, zhoršovanie sociálneho postavenia občanov, zhoršenie vzťahov nielen medzi koalíciou a opozíciou, ale aj vo vnútri vládnej koalície sú zrejmou slovenskou realitou. Vystatovačné tvrdenia opozície, vtedajšej, samozrejme, teda dnešných koaličných strán, v predvolebnej kampani, že ak oni vytvoria vládu, Európa nám ihneď otvorí náruč, sú už tiež len prázdne slová. Áno, Európa mlčí a neposiela depeše. Ale je rozčarovaná, tak ako náš občan, nad situáciou na Slovensku. Toto rozčarovanie a sklamanie občanov potrebuje vláda a jej politické špičky aspoň do istej miery otupiť.
Nemáme na Slovensku také typy politikov, ako u našich susedov sú páni Bašta a Benda, a tak si musíme pomôcť trošku inak. Ako to robíme? Vytváraním obrazu nečestných, prospechárskych, podvodníckych a s mafiou spojených ľudí len preto, že nie sú našimi terajšími politickými spojencami. Naše štátne a politické vedenie úmyselne preceňuje ťažkosti, s ktorými sa v riadení štátu musí vyrovnať, zrejme aby ich obyvateľstvo ľutovalo, aby uverilo, že je im ťažko, a pardonovalo im ich vlastné chyby a prechmaty v riadení štátu. Nerozhodnosť a neefektívnosť práce prekrývajú pseudoproblémami, ktoré vraj musia riešiť, a zlým úmyslom nás, predstaviteľov opozície.
Pred voľbami vtedajšia opozícia deklarovala, že Európa síce uznáva, že ekonomika Slovenska je na primeranej úrovni, ale spôsob politického vládnutia je na Slovensku zlý. Dnes naša vláda a koaliční poslanci sa snažia vytvoriť opačný obraz Slovenska. Vraj robia dobrú politiku, ale je zlá a katastrofická ekonomická situácia. Vraj takú zlú situáciu zdedili. My hodnotíme, že katastrofickým je iba spôsob, akým dnešná vláda Slovenskej republiky očierňuje pred svetom Slovensko a jeho obyvateľa. Katastroficky očierňuje a spochybňuje ľudí, ktorí dokázali udržať v čase transformácie ekonomiky štátu primerané sociálne podmienky pre obyvateľov a trvalý rast ekonomických ukazovateľov štátu.
Nedá sa spätne opravovať štatistika o stave ekonomiky, ani prepisovať do negatívnej polohy stanoviská zahraničných ustanovizní, ktoré priaznivo hodnotili vtedajšiu ekonomickú situáciu. Preto sa dnes robia kampane, spochybňovanie ľudí v minulosti úspešných, očierňovanie ich osobných kvalít, spôsobov a výsledkov ich práce a ich charakteru. Preto stále sa vyslovujú indície o čomsi tajomnom, ako to robí trvale minister vnútra Slovenskej republiky pán Pittner. Metóda vyvolávania pocitu ohrozenia vo vnútri nášho štátu, metóda vyvolávania pocitu, že všade a všetci majú styk s mafiou, vedie k pocitu strachu, pocitu beznádeje v dobrú budúcnosť a pocitu odovzdania sa osudu.
Zrejme toto je cieľom časti nášho dnešného štátneho vedenia. Významne sa na tomto podieľa aj úzka skupina pracovníkov médií. Naozaj máme niekoľko pohotových redaktorov v Novom čase, Sme, Pravde a iných, ktorí akoby všetko vedeli, všetkému rozumeli, o všetkom sú schopní ihneď napísať politický komentár. Nechcem teraz o nich hovoriť, aj keď jeden z nich má napríklad povesť "vraj" až rasistu, vrátane prezývky, lebo by som im robil nechcenú reklamu. Musím však povedať, že, žiaľ, zatiaľ im tolerujeme ich zámernú činnosť, ktorá často prekračuje hranicu porušovania ústavných práv iných občanov.
Ústava Slovenskej republiky v článku 19 ods. 1 predsa jasne hovorí, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Žiaľ, aj pre časť politikov a ešte raz, žiaľ, aj niektorých členov vlády je ústava pravdepodobne iba zdrapom papiera, na ktorý šliapnu. Inak by pán minister Černák nespustil ohováračskú kampaň bez dôkazov svojich tvrdení proti nebohému pánovi Jánovi Duckému, ktorá vyústila do politickej vraždy. Táto prvá politická vražda v Slovenskej republike, prvá vražda bývalého významného politického funkcionára je dôsledok takejto negatívnej kampane spustenej proti jeho osobe. Zrejme za tým všetkým nie je nič iné, len snaha čo najskôr ovládnuť Slovenský plynárenský priemysel a kýmsi zbohatnúť. Stačí si predstaviť kým osobne.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
v Ústave Slovenskej republiky v článku 112, ktorý stanovuje sľub člena vlády, sa píše: "Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." To je citát sľubu člena vlády Slovenskej republiky. Budeme sa ešte v našej argumentácii opierať o programové vyhlásenie vlády, ktoré je pre členov vlády záväzným dokumentom, kde sa píše, a teraz citujem len z tej časti, ktorá sa týka pána ministra vnútra: "Vláda zriadi špeciálne útvary na boj s organizovaným zločinom vrátane osobitného analytického pracoviska. Vytvorí osobitný útvar na vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti, najmä organizovaného zločinu." Na inom mieste v tejto kapitole sa píše: "Vláda obnoví právne postavenie a kompetencie prezidenta Policajného zboru. Za dôležité považuje vláda vykonať potrebné korekcie v štruktúrach Policajného zboru. Vláda bude dbať na dôsledné zabezpečovanie prevencie kriminality." Toľko z programového vyhlásenia vlády.
Citoval som len niektoré časti Ústavy Slovenskej republiky a programového vyhlásenia vlády, pretože práve na týchto citátoch ukážeme, že pán minister Pittner ich neplní, niektoré plní len sčasti a niektoré vedome obchádza.
Pri hodnotení doterajšej práce a spôsobu, ako pán minister Pittner riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, mi nedá necitovať zo stenografickej správy Národnej rady Slovenskej republiky, pretože citát, ktorý prečítam, presne vystihuje to, čo je dnes potrebné povedať pánovi ministrovi Pittnerovi. Citujem: "Vám sa zdá, že ako minister dnes môžete všetko. Ako môžete od občana našej vlasti teraz žiadať, aby dodržiaval zákony, keď ich minister vnútra verejne takmer s výsmechom neplní. Uvedomujete si, akú mravnú nákazu vnáša takéto vaše konanie do duší občanov tejto krajiny? Vládu zákona nahrádzate kultom sily. Toto sa so železnou logikou bude prenášať aj ďalej do našej spoločnosti." Toľko citát.
Áno, vážená poslanecká snemovňa, citoval som slová nášho kolegu pána poslanca Šimka, ktoré predniesol na 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 19. januára 1997. Tieto slová sú veľmi tvrdé, ale až dnes smerom na dnešného ministra vnútra sú pravdivé. Tento citát presne vystihuje situáciu, keď namiesto účinných opatrení k rýchlemu vyšetreniu vraždy bývalého poslanca pána Duckého ste, pán minister Pittner, len pár hodín po jeho zavraždení dali svoje vyhlásenie o vašich indíciách o činnosti bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby. To sa obyvateľom podsúvalo, že je potrebné hľadať motív a vinníkov tam. Nemôžeme takéto vyhlásenie hodnotiť inak, ako zastrašovanie občanov a vlastne aj osočovanie tých naozaj čestných bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí neboli ochotní slúžiť pod terajším politickým vedením Slovenskej informačnej služby. Alebo ste si hneď vytvárali priestor na to, že prvá politická vražda nebude vyšetrená?
Ak mi chcete, vážení, teraz povedať, že som použil príliš tvrdé slová, urobte, prosím, to, čo ja. Pozrite sa aj vy do stenografickej správy Národnej rady Slovenskej republiky na vyjadrenia, argumentáciu a silu slov vtedajších členov opozície, hlavne aj dnes tu prítomných niektorých pánov poslancov za KDH, keď hovorili o údajnej facke uštedrenej ich poslancovi. Len pripomínam, že na druhý deň sme tu v tejto rokovacej miestnosti žiadne následky facky na tvári pána kolegu poslanca nespoznali, ale počuli sme reči, ako keby niekto bol spôsobil 3. svetovú vojnu.
Musím teda konštatovať, že spôsob reakcie pána ministra Pittnera o zistení, že bol zavraždený bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a člen vlády Slovenskej republiky, neboli také, ktoré vnášajú do vedomia obyvateľov istotu, že vinník bude odhalený, ale vyvolali pocit strachu pred anonymnou skupinou bývalých pracovníkov Slovenskej informačnej služby. Nemôžeme v žiadnom prípade takéto konanie označiť v prospech občanov, ako znie sľub člena vlády podľa ústavy, ale v skutočnosti opačný, a teda proti občanom.
V ústavnom sľube člena vlády, ako som už z neho časť citoval, ste sa, pán minister, zaviazali dodržiavať zákony. Posudzujúc vaše rozhodnutie a konanie pri zmenách organizačných štruktúr, hlavne pri zmene policajného prezidenta a prezídia, ste vedome prekračovali svoje kompetencie. Ešte pred schválením programového vyhlásenia vlády, ktoré vám dávalo oprávnenie robiť organizačné zmeny na základe schválenia v Národnej rade, ste zmenili právomoci a podriadenosť prezidenta Policajného zboru aj niektorých útvarov. Alebo chcete nám dnes povedať, že teraz po schválení programového vyhlásenia vlády vrátite právomoci a štruktúry do polohy, v ktorej ste ich prebrali v deň nástupu do funkcie? Alebo že toto sa nebude z programového vyhlásenia vlády plniť? Tá formulácia záväzku vlády je písaná po slovensky, je v budúcom čase. Je teda záväzná po schválení programového vyhlásenia vlády, a nie naopak.
Chápem vašu nedočkavosť, pán minister, zmeniť niektoré štruktúry v rezorte. Chápem a rešpektujem váš osobný názor na prácu niektorých orgánov a útvarov v rezorte. Nemôžem však akceptovať, že nie seriózne posúdenie policajnými odborníkmi a oponentúra napríklad pedagogickým zborom Akadémie Policajného zboru nájde a definuje najoptimálnejší model systému, s ktorým nie ste spokojný, ale že to vaše osobné politické záujmy sú v odbornej oblasti rozhodujúce a jedine platné. To je, pán minister, spolitizovanie Policajného zboru.
Dôkazom nesprávnosti vášho politického rozhodnutia je aj terajší stav v Banskobystrickom kraji, kde príslušníci Policajného zboru protestujú a obrátili sa na predstaviteľov Národnej rady, aby boli zastavené reorganizačné zmeny, lebo vedú k ohrozeniu situácie. Ani toto, pán minister, nie je spôsob práce v zmysle ústavného sľubu ministra, nie je v záujme občanov, lebo aj príslušníci Policajného zboru sú občania, a to dokonca s odbornými znalosťami a úspešnou prácou policajtov práve v tomto odbore, v ktorom robíte zásahy.
Téza programového vyhlásenia vlády o dôslednosti boja proti všetkým formám kriminality, predovšetkým ekonomickej, sa ukazuje tiež ako prázdna fráza. Ako je známe, nebola posúdená kriminalita čo do závažnosti prípadov a od takéhoto hodnotenia vytvorené špeciálne skupiny na jej vyšetrenie. Ale sú vytvorené špeciálne skupiny a tým sa dáva úloha riešiť umelo spolitizované kauzy. Aj v tejto skupine trestnej činnosti je prísne politické zafarbenie. Nie sú vytvorené skupiny podľa závažnosti ohrozenia, napríklad streľba, zabitie, úmyselné ohrozenie života autom, ale prípady, ktoré by sa dali politicky využiť proti politickému súperovi. Vlastne ide o hľadanie spôsobu, ako využiť údajnú alebo skutočnú trestnú činnosti na poli politického boja. Takéto obdobie Slovenská republika po vojne dosť dlho prežívala. Keď nie inak, tak aspoň stále novými a novými indíciami. A indície pán minister Pittner vyslovuje v Slovenskej republike asi najviac proti politickým súperom, proti policajtom, proti pracovníkom Slovenskej informačnej služby a tak ďalej.
Niektorí kolegovia poslanci nesúhlasili s naším stanoviskom, keď som označil zavraždenie nášho bývalého kolegu poslanca pána Duckého ako politickú vraždu. Jej hodnotenie nemôžeme označiť inak. Pán minister Černák, ktorý je majstrom v hovorení inak, než je pravda, spustil politický "pogrom" na nebohého Jána Duckého. Na tomto projekte sa veľmi presvedčivo podieľalo aj niekoľko iných politikov aj pracovníkov médií. V mysli slovenského občana sa pomaly vytváral obraz človeka bez cti, obraz podvodníka, obraz človeka, ktorý škodí iným občanom a vlasti. Dokonca ani nie celú hodinu po vražde takýto obraz o ňom na tlačovke podávali tí, ktorí sa do vedenia Slovenského plynárenského priemyslu dostali len vďaka politickým kontaktom.
Kvôli čomu bol vytváraný takýto negatívny obraz človeka? Kto potreboval takýto skreslený, nepravdivý obraz pána Jána Duckého? Kto sa obával, že Ján Ducký tak ako vždy v Národnej rade Slovenskej republiky aj v médiách opäť dokáže, že konal podľa zákona a čestne? Prirodzene, vyšetrenie nie je ešte skončené a pohnútky nie sú doteraz zistené. Sú však vyslovené súdy politikmi a často aj pracovníkmi médií, ktoré negatívny obraz Jána Duckého prehlbujú naďalej. Preto môžeme povedať aj my, ktorí sme mu verili a vážime si jeho pamiatku, že sú možné aj najmenej dve ďalšie vysvetlenia - možno bližšie pravde než tie, ktoré nám minule pán minister tu v Národnej rade vyčíslil.
Tá prvá, že politická kampaň proti Jánovi Duckému uvoľnila odvahu nejakému kriminálnikovi, ktorý sa odvážil a už nebudem hádať prečo vziať život človeku.
A druhá, a bolo by to priam katastrofou pre nás všetkých, jeho drastický skon je len dokončením začatého postupu. A ani si nedovolím veriť, že to tak bolo.
Vražda Jána Duckého je nesporne politickým otrasom našej mladej Slovenskej republiky. Bezohľadnosť, s akou bola vykonaná, len ukazuje na závažnosť skutočne zásadne a profesionálne riešiť nielen stav kriminality, ale aj prípravu obyvateľstva na jej tolerovanie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes a denne v médiách dostupných celej našej mladej generácii sa podsúva, že teror, ohrozenie života je bežné, že je to dokonca takmer vždy a všade a že často je to aj hrdinstvo. Zastavme to, vážení, kým je čas! Zastavme aj vytváranie negatívneho obrazu o ľuďoch, ktorým nie je dokázané, že porušili zákon. Neohrozujme nevinných. Považujme dôkaz o zlyhaní človeka za neúspech nášho spoločného vplyvu naňho. Hanbime sa v duchu za to, že ktorýkoľvek človek z nás sklamal. Nech nás takéto sklamanie mrzí namiesto toho, aby sme sa vystatovali, ako veľa negatívneho si vieme na človeka bez dôkazov vymyslieť.
Poďme, panie poslankyne a páni poslanci, ctiť a dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky. Veď v nej v článku 19 v ods. 1 sa píše: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena." A v ods. 2: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života." Len pripomínam, že ústava v oboch odsekoch hovorí slovo "každý", to znamená aj politickí protivníci, aj tí, ktorých nemáme radi. Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády sme my poslanci opozície vládu nepodporili. Vyčítali sme vláde a jednotlivým ministrom veľkú mieru nekonkrétnosti v programe, absenciu časových limitov a iné údaje.
Je to obvyklý jav v parlamentoch sveta. Opozícia si vždy praje, aby vláda vo svojom programe mala čo najviac z obsahu politického programu opozície. Opozícia chce, aby formulácia programu bola čo do obsahu aj času ľahko kontrolovateľná. Čo sa však všade očakáva, je to, že vláda parlamentom schválený program bude plniť naozaj. Právom teda aj my očakávame, že plnenie programu bude minister organizovať tak, ako programové vyhlásenie vlády parlament nakoniec schválil. Aj naša Národná rada Slovenskej republiky toto očakáva. Žiaľ, tak ako som už naznačil a ako moji kolegovia poslanci budú ešte argumentovať, dnešný pán minister vnútra Ladislav Pittner neplní.
Preto sme podali návrh, aby vám, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
pán minister Pittner,
dámy a páni,
vážená snemovňa,
bol som poverený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby som predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Túto správu máte na laviciach ako tlač 121a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 106 z 13. januára 1999 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, ministrovi vnútra Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s termínom prerokovania ihneď.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
A. Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch:
S návrhom skupiny poslancov nesúhlasí a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť návrh skupiny poslancov všetkých 13 výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
B. Pripomienky a požiadavky výborov:
Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky.
Vážený pán predseda, navrhujem otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili nasledujúci poslanci: pán poslanec Kandráč, pán poslanec Húska, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Lexa, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Brhel. Za kluby vystúpi pán poslanec Krajči a potom ostatní.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážený pán minister,
smrť nášho bývalého kolegu Ing. Jána Duckého vyvolala v celej našej spoločnosti širokú diskusiu o bezpečnostnej situácii na Slovensku a o účinnosti boja proti kriminálnym živlom zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky. Otvorila mnoho otázok spojených s kriminálnym a teraz už aj politickým terorizmom. Organizovaná kriminalita u nás nachádza živnú pôdu. A nemienim tu teraz viesť diskusiu o tom, či za to môže viac Mikloš, Chren, Kaník a ďalší z obdobia malej privatizácie alebo vplyv veľkej privatizácie, z čoho nás obviňuje súčasná koalícia štyri roky. Možno je pravda niekde medzi týmto.
Povedzme si, čo vlastne terorizmus je a čomu má slúžiť. Slovo "teror" je latinského pôvodu a v preklade znamená "hrôzu, hrôzovládu". Že terorizmus nie je jednoduchým problémom, možno dokumentovať aj faktom, že dosiaľ nie je jednoznačne definovaný jeho pojem tak, aby ho uznávali všetky štáty. Používajú sa rôzne pojmy, ako medzinárodný terorizmus, štátny terorizmus, kriminálny terorizmus, politický terorizmus, klasický terorizmus a podobne.
Pojem "terorizmus" je všeobecne charakterizovaný týmito znakmi: použitie alebo hrozba násilím, protiprávne konanie páchateľov, páchateľ počíta s faktom strachu, hrôzy. Akciou sa chce dosiahnuť ovplyvnenie správania, názoru cieľovej skupiny osôb, získanie prospechu. Akcia dostáva publicitu často jej priamymi aktérmi. Definíciu medzinárodného terorizmu sformuloval Brian Jankins z USA takto: "Ide o akty násilia alebo kampaň násilia mimo prijateľných pravidiel, vymykajúcu sa diplomatickým zvyklostiam tak, ako je teraz vykonávaná rôznymi revolučnými a disidentskými skupinami. Je to nový druh boja bez frontov, armád, bez priestorového obmedzenia a jednotlivé bitky sa môžu odohrávať kdekoľvek."
V júni roku 1997 vláda Slovenskej republiky schválila Súbor opatrení boja proti terorizmu na území Slovenskej republiky. Bolo zriadené špeciálne oddelenie zamerané na boj proti terorizmu v rámci útvaru pre boj s organizovanou kriminalitou. Až do roku 1998 som mohol ako vtedajší minister vnútra konštatovať, že na Slovensku sme nezaznamenali vraždu politika. Dnes to už nie je pravda. Bol zavraždený opozičný politik Ing. Ján Ducký.
Kladiem si otázku, čo je príčinou, že to dospelo až do takéhoto štádia. Ak si chceme na túto otázku zodpovedať, musíme sa vrátiť trochu do minulosti. Pripomeňme si výroky niektorých politikov, dnes poväčšine členov vlády Slovenskej republiky a významných funkcionárov ústavných inštitúcií. Som zvedavý, ako sa budú cítiť, ak takéto výroku budú padať na ich hlavy počas výkonu ich funkcií.
Výrok súčasného ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského: "Vláda je prepletená s organizovaným zločinom, a preto sa mu na Slovensku darí." Je známy jeho výrok, že "naučí Mečiara sa báť".
Súčasný minister kultúry pán Kňažko: "Žiaľ, musím konštatovať a viem to aj doložiť nielen indíciami, že súčasná hlava mafie a súčasný predseda vlády" - vtedy Mečiar - "je jedna a tá istá osoba." November 1997, Nitra.
Terajší predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pán Vladimír Palko: "Už nevieme, kde začína mafia a kde končí HZDS."
Poslanec Národnej rady Ivan Šimko: "Policajti sú na tom biedne, nemajú na výplaty, lebo Krajči dal nakúpiť nové vodné delá na potláčanie demokracie na Slovensku."
Terajší minister vnútra pán Ladislav Pittner opakoval svoje slová o nefunkčnosti polície, útočil proti príslušníkom špecializovaných zložiek polície, obviňoval ich zo spolupráce so Slovenskou informačnou službou, stále spochybňoval príslušníkov Policajného zboru deštrukčnými rečami o prepojení podsvetia s tajnou službou a so silnou podporou médií diskreditoval výkonné zložky polície. Vyhlasoval pred voľbami, že ministerstvo vnútra pripravuje vydanie falošných ID-kariet za účelom zmanipulovania volieb v roku 1998. Vyhlasoval, že Bezpečnostná služba Českej republiky si objednala na Slovensku kompromitujúce materiály proti nepriateľom Václava Klausa v Českej republike, údajne za výmenu kompromitujúcich materiálov od Rusov, za výmenu materiálov proti nepriateľom Vladimíra Mečiara.
A mohol by som takto pokračovať ďalej z výrokov, ktoré odzneli na rôznych mítingoch a stretnutiach. Tu sa musím opýtať: Ktorý z politikov HZDS používal takéto obvinenia? Nie som si vedomý toho, že by niekto verejne obviňoval čo len jedného politika opozície. A tu by sme mali vidieť korene nepriaznivého vývoja v oblasti politického terorizmu na Slovensku. Výsledkom tohto politického terorizmu je doslova pohon na členov a predstaviteľov HZDS.
Uvádzam niektoré útoky voči členom a predstaviteľom HZDS. Ide o:
- telefonické a písomné vyhrážanie sa fyzickou likvidáciou predstaviteľov HZDS a ich rodinných príslušníkov,
- pokus o fyzickú likvidáciu člena republikového predstavenstva a republikového politického grémia a streľbu na jeho bydlisko,
- verbálne a fyzické útoky na poslancov HZDS v Národnej rade,
- sledovanie, fotografovanie a natáčanie funkcionárov HZDS, ich rodinných príslušníkov a bydlísk,
- zastrašovanie a fyzický nátlak na deti funkcionárov HZDS študujúcich na stredných a vysokých školách,
- plošné odvolávanie, znemožňovanie zamestnania zamestnancom štátnej správy a štátnych inštitúcií za prejavený politický názor,
- zosmiešňovanie a škandalizovanie predstaviteľov HZDS prostredníctvom internetu,
- opakované škandalizovanie, urážanie a vyvolávanie nenávisti voči členom HZDS zo strany predstaviteľov vládnej koalície na stretnutiach s občanmi a v médiách,
- opakované telefonické anonymné oznámenia o uložení bomby v centrále HZDS,
- telefonické vyhrážanie sa bombovými útokmi na okresných kanceláriách HZDS,
- opakované vykrádanie a demolácia regionálnych kancelárií HZDS,
- opakované poškodzovanie a odstraňovanie označení kancelárií, rozbíjanie okien,
- anonymné listy o pripravovaných útokoch na podujatiach HZDS,
- organizovanie provokatérov na akciách HZDS a vandalské poškodzovanie propagačných materiálov a propagačných plôch HZDS.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dnes, keď rokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Ladislavovi Pittnerovi, domnievam sa, že sme povinní skúmať nielen jeho politickú zodpovednosť za daný stav, ale aj jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Podľa môjho názoru sa pán minister vnútra Ladislav Pittner dopustil viacerých trestných činov.
1. Podľa § 206 ods. 2 Trestného zákona sa dopustil trestného činu ohovárania, keď uvádzal nepravdivé informácie o trestnej činnosti poslancov a bývalých členov vlády za HZDS.
2. Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona sa dopustil trestného činu o šírení poplašných správ, keď rozširoval dodnes nepreukázané informácie o budovaní paralelnej tajnej služby, o prepojení štátnych orgánov na organizovaný zločin, o výrobe falošných dokladov a ďalšie spravodajské hry.
Keďže spravodajské metódy sú mu bližšie ako policajné činnosti a sám priznal, že pracuje pre iné spravodajské centrály ako naše, je podozrivý zo spáchania trestného činu vyzvedačstva podľa § 105 ods. 1, 2 Trestného zákona.
Svojimi rozhodnutiami o prepúšťaní, odvolávaní a nekompetentnými organizačnými zmenami v rámci Policajného zboru sa s najväčšou pravdepodobnosťou dopustil trestného činu zneužívania právomoci verejného činila podľa § 158 Trestného zákona ods. 1. Dopustil sa aj porušenia § 163 Trestného poriadku ods. 1 tým, že verejne vyhlásil, že má dôkazy na vznesenie obvinenia už v decembri 1998, a doteraz žiadne obvinenie vznesené nebolo.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, sú tu i ďalšie dôvody na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi.
Verejnosť je šokovaná informáciami o zvyšujúcom sa prejavovaní násilnej trestnej činnosti na Slovensku. Zoberme si len informácie za posledné obdobie a zistíme, že sa každý týždeň na ulici strieľa alebo vybuchujú autá - Handlová, Ivanka, Košice, Terchová, Prešov. A mohol by som menovať ďalšie prípady. Vyvrcholením tohto diania bola vražda nášho kolegu Ing. Jána Duckého.
Pán minister ešte ako opozičný poslanec sľuboval zlepšenie situácie v tejto oblasti, kritizoval postupy policajtov pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti a dnes sám sťažuje výsledky vyšetrovania vraždy pána Duckého tým, že zverejní verzie vyšetrovania, uvedie na verejnosti, kde vedú stopy vyšetrovania trestného činu vraždy, hovorí o ruskej stope, o maďarskej stope, ako keby chcel upozorniť páchateľov.
Aj keď už ako minister vnútra pôsobí v tretej vláde, namiesto toho, aby sústredil sily a prostriedky na potláčanie organizovanej kriminality, aby plnil prijaté opatrenia a realizoval koncepciu boja proti organizovanej kriminalite, paralyzuje činnosť Policajného zboru plošnými výmenami a odvolávaním skúsených policajtov, nezmyslenými organizačnými zmenami a vytváraním privilegovaných skupín vyšetrovateľov, ktorí majú stopercentné osobné príplatky a najvyššie triedy, namiesto toho, aby títo riešili vážne problémy a závažné prípady, vyšetrujú spolitizované kauzy, ktoré na základe udelenej amnestie už nemuseli traumatizovať slovenskú verejnosť.
Pán minister vnútra Ladislav Pittner zlikvidoval funkcionárov bezpečnostného úseku ministerstva vnútra až po úroveň riaditeľov odborov a tých, čo neodišli dobrovoľne, preradil na podradné miesta. Znefunkčnil protidrogovú jednotku, odbory policajných akcií a narobil chaos vo vzťahoch krajských a okresných riaditeľstiev, nehovoriac už o pomeroch na Prezídiu Policajného zboru. Torza špecializovaných jednotiek z bývalej sekcie zvláštnych policajných činností preradil pod Prezídium Policajného zboru a podriadil človeku, ktorého opodstatnenosť na výkon funkcie policajného prezidenta by vedel zdôvodniť azda iba sám pán minister, alebo jeho suseda, terajšia personálna riaditeľka.
Na základe jeho príkazu konajú vyšetrovatelia na základe nezákonných rozhodnutí, čím ich núti porušovať zákon a vstupuje do procesu vyšetrovania. Vymenúva do riadiacich funkcií Policajného zboru ľudí, ktorí sú podozriví zo spáchania trestnej činnosti, ľudí, ktorí boli preverovaní Úradom inšpekčnej služby a ktorí boli prepustení z Policajného zboru pre porušenie zákona alebo porušenie služobnej prísahy.
Vážené dámy, vážení páni, ďalšou skutočnosťou s neblahým dosahom na akcieschopnosť Policajného zboru sú prebiehajúce organizačné zmeny a snahy zmeniť územné a správne členenie orgánov Policajného zboru zrušením okresov tretieho typu a zrušením novovytvorených krajov, čím sa charakterom vraciame pred rok 1989. Tieto zmeny môžeme charakterizovať ako opatrenia posilňujúce centrálne riadenie pri absencii osobnej a miestnej znalosti, bez zodpovednosti za objasňovanie trestnej činnosti v konkrétnom teritóriu.
Možno to demonštrovať na príklade zrušenia operatívnych a protidrogových oddelení krajských riaditeľstiev Policajného zboru, zrušovaním odborov policajných akcií v novovytvorených krajoch. Výsledkom týchto nedobrých rozhodnutí ministra vnútra dochádza k zhoršovaniu výsledkov práce Policajného zboru, k znižovaniu objasnenosti trestnej činnosti, čo sa prejaví v najbližších mesiacoch roku 1999.
Namiesto toho, aby pán minister vnútra hľadal možnosti, ako obsadiť nenaplnené stavy policajtov v Policajnom zbore cca 1 000 voľných miest, len Bratislava má 400 neobsadených miest, ruší policajné okresy tretieho typu, čím značne sťažuje už vybudovaný štandard služieb pre občanov žijúcich v týchto okresoch. Keďže sú mu bližšie spravodajské metódy práce, nedoceňuje prácu radových policajtov, nehľadá spôsoby, ako posilniť Policajný zbor, napríklad včlenením mestských polícií do štátnej polícií, ako to urobili v Českej republike, alebo využitím inštitútu pomocníka Policajného zboru, alebo zvýšením počtu policajtov schválených vládou, ale vytváraním nekontrolovateľných operatívnych skupín centralizuje moc do svojich rúk, lebo ich riadi priamo. Nechcem domýšľať, ako sa dajú tieto skupiny politicky zneužiť voči ústavným činiteľom.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, snažil som sa bez zaujatia či emócií, bez straníckeho trička vysvetliť dôvody na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi. Či sa mi to podarilo, posúďte sami.
Verím, že sami na základe týchto uvedených faktov budete hlasovať za návrh na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi vnútra Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo pánu poslancovi Kandráčovi.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.