Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu navrhovateľovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánu poslancovi Gaľovi.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán podpredseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a tak ďalej, citovali sme to už niekoľkokrát (tlač číslo 109), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Úvodom si dovoľujem informovať, že predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze pred chvíľou na prvé čítanie, na základe nášho uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie predmetnej novely zákona číslo 273/1994 (tlač číslo 113), ktoré sme hlasovaním schválili.
Ako spravodajca k tomuto návrhu k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania aj na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 uvedeného zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 102 z 11. januára 1999 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. 1. 1999 vrátane gestorského výboru.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Všetci uvedení na svetelnej tabuli: pani poslankyňa Aibeková, Keltošová, pán poslanec Zelník, Mesiarik, Tkáč. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som predniesla pár pripomienok k predkladanému poslaneckého návrhu zákona, ktorý sa týka novely zákona číslo 273/1994 Z. z. Tak ako povedal pri predkladaní tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie pán minister, skutočne pôvodný návrh zákona číslo 273 bol novelizovaný 10-krát. Povedal to ako veľkú kritiku na predchádzajúceho ministra a predchádzajúce vedenie ministerstva zdravotníctva. Ale musím objektívne povedať, že niektoré z tých noviel boli nevyhnutné a takto sme k nim pristupovali aj v našom gestorskom výbore. Ďalšie novely boli veľmi stručné, napríklad tá posledná z minulého roku a týkala sa vlastne iba prerozdeľovacieho mechanizmu, o ktorom sa veľmi často a pomerne dlho diskutovalo a bol zdrojom sporov medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a ďalšími poisťovňami.
Dvaja kolegovia poslanci nášho gestorského výboru predkladajú 15 zmien v tomto návrhu zákona. Mnohé naozaj majú podstatný charakter, mnohé iba spresňujú a dopĺňajú predovšetkým § 41 a § 42, ktorý sa týka samosprávnych orgánov a správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Bola som trošku prekvapená, keď vláda takto reagovala na tento návrh, že k týmto 15 bodom dala 12 pripomienok. Preto si myslím, že naozaj tento návrh zákona nemal byť v skrátenom konaní, ale mal byť dôkladnejšie pripravený, ale to nebudem zbytočne rozoberať, pretože ste rozhodli väčšinou hlasov a už sme v prvom čítaní.
Dovoľte mi preto niekoľko konkrétnych pripomienok. Hneď k bodu 1, ktorý sa týka § 41 ods. 2, kde predkladatelia navrhujú, aby parlament volil aj predsedu správnej rady. V ďalšom paragrafe sa hovorí o tom, že parlament by mal voliť aj predsedu dozornej rady. Považujem to za dosť neobvyklý zásah do samosprávnych orgánov a myslím si, že predsedu, resp. predsedov správnej a dozornej rady by si skutočne mali voliť tieto orgány. Bola som príjemne prekvapená, že takýto návrh dala vo svojom stanovisku aj vláda. Myslím si, že je to demokratickejšie, keď sám samosprávny a dozorný orgán si zvolí toho predsedu zo svojich radov.
Veľmi veľa sa diskutovalo už aj pri skrátenom konaní o počte členov správnej rady. Doteraz ju tvorí 21 členov. Teraz je návrh na podstatné zníženie na 9 členov. Nepovažujem takéto prudké zníženie za správne a nepovažujem ani za správne prirovnávanie správnej rady k tým orgánom, ktoré spomínal či už pán minister - spomínal Fond národného majetku -, alebo jeden z predkladateľov pán poslanec Kováč, keď to prirovnával k bankovým inštitúciám. Ale tu je jeden zásadný rozdiel. Aj Všeobecná zdravotná poisťovňa je svojím spôsobom banková inštitúcia, ale absolútne špecifická. To, že do bánk si ukladáme peniaze dobrovoľne, sami si vyberáme, kde si peniaze a v akej výške dáme a nesieme potom aj riziko, aj keď je zákon na ochranu vkladov, ale že keď tam dáme viac a banka zbankrotuje, že o tieto peniaze prídeme. Ale do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, resp. do inej zdravotnej poisťovne, ktorú si vyberieme, si nedávame dobrovoľne peniaze, ale ukladáme ich tam v zmysle zákona a musí ich tam dávať aj štát, dnes už za 16 skupín obyvateľov. Tu vidím zásadný rozdiel a veľmi by som vás chcela požiadať - samozrejme, v gestorskom výbore tento návrh prednesiem -, aby zostal počet správnej rady 21.
Ako bolo správne povedané, obhospodaruje viac ako 22 miliárd korún, ktoré idú do slovenského zdravotníctva, čiže zase jeden zásadný rozdiel s bankami. Banka môže s peniazmi vlastne aj podnikať. Môže ich požičiavať, môže s nimi istým spôsobom manipulovať. Zdravotné poisťovne, tak ako sme to prijali v zákone, nesmú s týmito peniazmi podnikať, ale ak by správna rada zle rozhodla, mohlo by dôjsť ku krachu slovenského zdravotníctva. Tým by sme ohrozili našich občanov, ale ohrozili vlastne aj štát a štátne peniaze. Preto si myslím, že tento počet 21 bol vyvážený. Nebudem tu operovať pojmami korupcia alebo nekorupcia, ale myslím si, že naozaj tu ide o veľkú sumu peňazí, ktorá rozhoduje o tom, čo by malo byť pre nás najcennejšie, o zdraví a ako sa s financiami v zdravotníctve bude hospodáriť. A nezabudnime, koľko ich bude a ako s nimi bude hospodáriť, také bude aj naše zdravotníctvo. Preto by som potom požiadala, aby zostal tento počet zachovaný.
S čím rozhodne nemôžem súhlasiť, je § 42 ods. 3, kde ak si nenavrhnú alebo nebudú Národnou radou zvolení zástupcovia do spomínanej správnej rady založenej na princípe tripartity, tak jednoducho Národná rada by ich mala zvoliť aj bez návrhu týchto orgánov. S touto poslednou vetou v návrhu by som rozhodne nemohla súhlasiť. Pretože ako by sme ich určovali, ako by sme ich vyberali, odkiaľ? Samotná Národná rada ako politický orgán by ich zvolila? Tu by som vás tiež poprosila, keby ste nad týmto pouvažovali a mali nejaké ústretové riešenie, tak ako to sľúbil v závere svojho vystúpenia pán poslanec Kováč.
Takisto by som mohla namietať aj bod 7 týkajúci sa § 42, kde sa tiež hovorí, že dokonca pri vzniku dočasnej správy členovia správnej rady môžu byť odvolaní aj na návrh ministerstva zdravotníctva. To by som tiež považovala za taký zásah, ktorý by mohol ohrozovať verejnoprávnosť tejto inštitúcie.
Nebudem vás ďalšími pripomienkami zdržiavať, pretože naozaj využijem právo poslankyne a predložím tieto pozmeňujúce návrhy v gestorskom výbore a dúfam, že tam nájdem istú ústretovosť či už od predkladateľov, alebo od ostatných členov. To, že dnes je už naozaj taká situácia, že musíme túto správnu radu zvoliť a sfunkčniť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu ako takú, nebudem sa zásadne stavať odmietavo k tomuto návrhu zákona, ale budem sa ho snažiť zmeniť svojimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. A, samozrejme, podľa toho, koľko z nich bude prijatých a ako budú prijaté, podľa toho potom rozhodnem aj svoje hlasovanie v druhom čítaní.
Zatiaľ vám ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani poslankyni.
Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Zelník.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som veľmi krátko povedala ešte zopár poznámok k predkladanému návrhu zákona, resp. k novele zákona.
Predovšetkým mi dovoľte, aby som sa vyjadrila najprv ešte k vystúpeniu pána ministra k rozprave na úvod. Veľmi nepríjemne ma prekvapil agresívnym tónom, aj keď si myslím, že by sa skôr mali ozvať tunajší odborári, ktorí sedia v parlamente. Ak ho môžem citovať, tak "sedem skorumpovaných odborárov" - to tu neodznelo ani za Mečiarovej vlády. Ako viete, náš sociálny dialóg nebol veľmi intenzívny, aby som to tak povedala, takže chcela by som len konštatovať, že všetky tri zložky tripartity majú právo navrhovať si funkcionárov, ktorí sú volení, ktorí sú volení svojou členskou základňou. A akých funkcionárov navrhli, takých tam, samozrejme, v tripartitnom systéme sme aj mali.
Ak sa nová vláda prihlásila aj v programovom vyhlásení k obnove sociálneho dialógu, pán minister, toto bol skutočne nešťastný prešľap, myslím si, že nebolo to treba, navyše nie sú o tom žiadne doklady ani podklady o ich korupcii - aspoň zatiaľ neboli parlamentu predložené.
Takisto by som chcela povedať k počtu a k zastúpeniu. Je to podivuhodná logika, že chceme znížiť pri tejto novele počet z 21 na 9, alebo to je jedno, proste na určité číslo, hoci tieto samosprávne inštitúcie tretieho sektora dali návrhy menovite, parlament robí zrejme politickú selekciu. Jednou ranou dve muchy - znížime z 21 na 9. Predpokladám, že tých 9 už bude tých vyzretých, lebo títo boli nevyzretí, ako som sa dozvedela, takže tých 9 vyzretých parlament zvolí. Veď je to jednoduché. Veď ak vám nevyhovujú tie mená, no tak ich nezvolíte, máte 93 hlasov, ale budete nútení rokovať aj so zamestnávateľmi, aj s odborármi o ďalších a ďalších a ďalších menách. Zvážte prosím, či toto je, možno je to nová forma sociálneho dialógu, ja sa rada poučím, ale zvážte prosím, či nie je jednoduchšie akceptovať návrh a zamietnuť ho a oni musia prísť k ďalším návrhom.
Nevidím dôvod na sfunkčnenie, ako to tu bolo povedané, zdržiavať návrh zamestnávateľov a odkladať ho a ešte navyše označovať tie návrhy, ktoré tam sú menovite, ja by som to pokladala za urážku, ak by som bola na mieste zamestnávateľa alebo odborárov, pokladať ich už vopred za ľudí nečestných, skorumpovaných, nekompetentných, a prosím, my sa tým nebudeme zaoberať. Budeme sa musieť tým zaoberať a myslím si, že je načase, aby si aj gestorský výbor sadol so zástupcami, s najvyššími zástupcami jednotlivých zložiek tripartity a aby si povedali výhrady.
Toto nie je cesta ako sfunkčniť správnu radu, skôr si myslím, že toto je cesta k tomu, ako zasiať určité podozrenia alebo rozkol do radov odborárov. Pretože ako sa má teraz postaviť členská základňa po takomto označení ich zástupcov, vrcholových predstaviteľov odborov, keď sú skorumpovaní, ako sa majú teraz k tomu postaviť? Nie je toto cesta, nie je toto sociálny dialóg. A aj preto mám námietky voči takémuto "sfunkčňovaniu" správnej rady alebo samosprávnych orgánov.
Pokiaľ ide o odmeny, pán minister, ja by som sa mohla opýtať ako opozičná politička, áno, zdravotníctvo je v kríze, nemuseli ste dávať tieto odmeny, ale znovu opakujem, odhlasovali ste všetky tri zložky, takže to isté mohli urobiť aj zástupcovia štátu, prípadne zástupcovia zamestnávateľov. Stalo sa. Ale pýtam sa, keď sme ako spoločnosť tesne pred kolapsom, ako už počúvam pol roka, čo vaše 40-tisícové odmeny? To je v poriadku? Toto sa mi nepáči na vystúpení pána ministra.
Teraz poďme k návrhom, ktoré tu odzneli zo strany pána poslanca Kováča.
Pán poslanec Kováč, myslím si, ak Národná rada sama navrhne, ako to povedala aj pani poslankyňa, zástupcov tripartitných zložiek, de facto je to koniec tripartity, pretože - skutočne sa pýtam - podľa akého kľúča budete vyberať zástupcov odborárov alebo zástupcov zamestnávateľov? A je to vlastne aj popretie ich svojského, svojbytného postavenia, ktoré si myslím, že aj tým Slovenská republika bodovala, že sa nám podarilo aj vďaka týmto sociálnym partnerom udržať sociálny zmier od roku 1992, resp. 1993. Kto nám dá mandát na to, aby sme si my vyberali spomedzi odborárov alebo spomedzi zamestnávateľov? Dáva nám na to mandát, ja neviem, zákon o voľbách alebo rokovací poriadok Národnej rady? Nie som celkom presvedčená o tom, že toto ustanovenie je šťastné a že by Národná rada mala až takúto právomoc, aby mohla sama selektovať medzi odborármi a zamestnávateľmi, koho my potom navrhneme. Toto ustanovenie ide proti, de facto ide proti verejnoprávnemu charakteru tejto inštitúcie.
A pokiaľ ide o rozhodovanie v tripartitnom zložení, o hlasovanie, prípadne o prijímanie určitých záväzkov, podpisy zmlúv tak, ako to bežne chodí, myslím si, že dá sa to zaručiť aj systémom hlasovania v jednotlivých zložkách, to znamená nadpolovičnou väčšinou v každej tretine tej tripartity, kde nútime de facto svojich kolegov aj zamestnancov, aj zamestnávateľov, aj štátnu správu, aby dosiahli dohodu vo vnútri. Teda nemusíme mať obavy o to, že by došlo k majorizácii, k prehlasovaniu dvoch zložiek tej jednej. A toto je to podstatné, čo si na tripartizme cením, že sa najprv musí nájsť kompromis, dohoda vo vnútri každej tej strany a potom prijať záverečné hlasovanie.
Uvediem na záver len jeden príklad. Hovorilo sa tu o 22 miliardách, ktoré obhospodaruje Všeobecná zdravotná poisťovňa, kde sa navrhuje len 9 členov. Predstavenstvo Národného úradu práce má ročne obrat 10 miliárd a je tam 15 členov. Takže skúsme nájsť kompromis medzi tými 21, prípadne 9, už len vzhľadom na objem prostriedkov, ktorými disponuje zdravotná poisťovňa, a to je môj ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý dám aj písomne, aby sme potom prípadne zvážili ten počet 15 členov, tak ako je to v Národnom úrade práce, ktorý - znovu opakujem - má k dispozícii len 10 miliárd korún. A to môžem dať, samozrejme, až v druhom čítaní. Zvážte, prosím, tieto návrhy, dodám ich písomne.
A takisto by som prosila, aby ste zvážili aj systém náhradného riešenia, ktorý tu bol prezentovaný, že Národná rada bude navrhovať, ak sa dostane Všeobecná zdravotná poisťovňa do situácie, že samosprávne orgány nebudú fungovať. Ak by prešli moje návrhy, tak som za riešenie systému v zdravotníctve.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani poslankyni Keltošovej.
Nech sa páči, pán poslanec Zelník.
Ešte predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
Pani exministerka podala návrh, ktorý som chcel naznačiť. Zistil som, že vlastne táto správna rada nefunguje na princípe tripartizmu rozhodovania, ale myslím, že ten návrh bol podaný.
Ale napriek tomu musím zareagovať na to, čo tu pri návrhu tohto zákona odznieva už možno dve hodiny. Tu sa korupcia spomína ako niečo také samozrejmé v týchto orgánoch, ako keby bolo vlastne potom jedno, či tam rozhoduje skorumpovaných 9 alebo 21, alebo 350. A rozdiel je len v tom, koľko to stojí alebo ako ťažko sa tá korupcia zabezpečuje? Myslím si, že by sme nemali podsúvať, bez ohľadu na počet ľudí v takýchto orgánoch, to, že automaticky tam korupcia je. Prosím vás, ak tam dávame ľudí, ktorí sú korumpovateľní, tak naozaj nie je rozhodujúce, koľko ich tam bude, ale potom to bude len problém množstva peňazí a dĺžky korupcie. Vychádzajme z toho, že nás reprezentujú, alebo tripartitu tam budú reprezentovať ľudia - ktorí tam prichádzajú, sú nominovaní - s plnou zodpovednosťou solídneho a zodpovedného rozhodovania. A potom význam tých čísel bude mať úplne inú hodnotu.
Toľko som chcel povedať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Prepáčte, pán poslanec Zelník, ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Ak dovolíte, reagoval by som na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej vo väzbe na korupciu. Chcem potom aj vo svojom vystúpení o tom hovoriť. Iná otázka je, keď v tomto pléne Národnej rady vystúpi poslanec, a iná otázka je, keď vystúpi minister.
V každom prípade z hľadiska korupcie tu odznela brutálna invektíva voči 7 terajším členom správnej rady za zamestnávateľov, že boli skorumpovaní. Myslím si, že v tomto prípade ani člen vlády nemá imunitu vo vzťahu k svojim výrokom, a obávam sa, že tí siedmi sa budú musieť začať brániť, pretože boli osočení.
Z hľadiska korupcie, pán poslanec Halmeš, vo väzbe na počet členov teoretická prapodstata nie je v korupcii. Prapodstata je inde, v prirodzených vlastníckych právach poistencov aj tých, ktorí platia poistné. To znamená, že aj z hľadiska počtov nie je rozhodujúca otázka zástupcov poistencov cez odborárov, ktorí v podstate reprezentujú rozhodujúcu masu poistencov ako protipól tripartitných zamestnávateľov, ale je tu otázka zástupcov poistencov. To znamená, že sú tam aj iné subjekty než reprezentatívne subjekty odborov, to znamená, sú to občianske združenia, Jednota dôchodcov, Červený kríž a podobne, ktoré môžu tiež nominovať svojich zástupcov. A tam je potom problém, že zníženie počtu, redukcia tohto počtu vlastne znemožňuje občiansky princíp, ktorý v súvislosti s verejnoprávnym budovaním týchto inštitúcií sa stáva. A otázka likvidácie korupčného priestoru je možná z hľadiska počtu týchto členov. Ale tu ide o väčšiu chybu, ktorá sa deje v tomto návrhu, a to je otázka likvidácie občianskeho princípu - podľa mojej mienky -, za ktorý bojujem roky, pretože tam môžu byť aj iné subjekty než len odbory.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcel by som ešte reagovať na pána poslanca aj na iných. Zaznievajú tu slová o korupcii. Prosím vás pekne, skutočne k žiadnej korupcii nedošlo a ani nemohlo dôjsť. Vysvetlím, prečo nemohlo dôjsť. Tu zaznievajú úplne zbytočne silné slová, tu sa pletú jablká s hruškami. Jednoducho musím na začiatku povedať, že ten zákon, ktorý bol predtým prijatý, ako už hovorila pani poslankyňa, prijímala ho vláda pána premiéra Moravčíka, bol veľmi dobre postavený. Sú niektoré legislatívne nedostatky, napríklad otázka zvolania prvej správnej rady, ale ten zákon je v podstate veľmi dobrý a je založený na princípe tripartizmu. Treba tam niektoré veci doplniť, ale toto, čo je navrhnuté, to je preoranie tohto zákona. A ten, kto ho robil, neprenikol do zdravotného poisťovníctva. Vysvetlím vám, aké je tu množstvo chýb.
Bolo tu hovorené, že zasadnutia boli neverejné. Ale veď ani verejné byť nemohli, prosím vás pekne. Ani uznesenia nemohli byť verejné. Veď ak správna rada rozhoduje o zásadných veciach, a boli sme tu a sme tu v prostredí konkurencie iných poisťovní, tak, samozrejme, že každá poisťovňa si chránila svoje údaje. Čiže žiadne uznesenia neboli zverejňované nielen zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale aj z iných poisťovní. Ale Všeobecná zdravotná poisťovňa bola v tom jedinečná oproti iným poisťovniam, že bola kontrolovaná parlamentom. Veď hociktorý poslanec Národnej rady mal podstatne väčšie kompetencie ako člen správnej rady. Veď správna rada zo zákona mohla len prerokovať poistný rozpočet, ale tu ho schvaľovala Národná rada. Ktorýkoľvek poslanec mohol povedať: Povedzte mi, aké budú výdavky na investície. Nesúhlasím s tým, pretože som za to, aby sa výdavky nedávali na tú alebo onú budovu. Iný poslanec mohol povedať: Som za to, aby sa dalo viacej. Jednoducho tu muselo prísť ku konsenzu, nie správna rada schvaľovala poistný rozpočet, ale Národná rada schválila poistný rozpočet.
Tu sa hovorí o tom, že dozorná rada mala kontrolovať správnu radu. Ale to je postavené úplne na hlavu. Prosím vás pekne, keď Národná rada zvolí dozornú radu aj správnu radu, kto potom bude komu nadriadený? Kto bude ten najvyšší orgán? Veď teraz to bolo tak, že najvyšším orgánom vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni bola správna rada, ktorú volil parlament a kedykoľvek toho člena mohol odvolať. Veď ten zákon bol veľmi dobrý a je veľmi dobrý.
Dozorná rada - zo zákona jej vyplývali tieto kompetencie: Dozorná rada vykonáva kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvných záväzkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vnútorných predpisov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a predkladá stanoviská správnej rade. O výsledkoch svojej činnosti bezodkladne informuje správnu radu a predkladá jej správy spolu s návrhmi rozhodnutí o nevyhnutných opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov. Čiže dozorná rada mala kontrolovať činnosť riaditeľstva, činnosť toho výkonu a mala dávať návrhy správnej rade a správna rada mala konať vo vzťahu k riaditeľovi, k riaditeľstvu. A vo vzťahu k správnej rade konal predsa parlament. Veď ja som sem chodil a predkladal som, zodpovedal som sa Národnej rade. Čiže ak dnes urobíme to, že zvolíme aj dozornú radu, kto bude komu nadriadený, prosím vás pekne? Kto bude ten najvyšší orgán? Ak dokonca ešte zvolíme aj predsedu správnej rady v parlamente, tak bude to asi jediný predseda, ktorý bol volený parlamentom. Kto ho odvolá? Veď vtedy, keď predseda porušoval predpis, porušoval zákon, správna rada v rámci tripartizmu mohla povedať: Zvolíme si nového predsedu. Veď vy ho tam zabetónujete. Dokonca bude mať ešte aj dva hlasy.
Robiť analógiu pri počte členov správnej rady so Slovenskou poisťovňou, veď to je takisto splietanie. Proste to sú úplne dva rozličné pojmy. Veď predsa Slovenskú poisťovňu priamo nekontroluje parlament. (Hlasy v sále.) Slovenskú poisťovňu?
Tak som potom prepočul, ospravedlňujem sa.
Ale proste zo skúseností aj z toho praktického, keď zoberiete, že členovia správnej rady boli konštituovaní v rámci celého Slovenska, nie vždy, aj keď sme si dali dopredu termín, kedy bude správna rada, ale mnohokrát sa stalo, že buď choroba, alebo služobná cesta, alebo proste zaneprázdnenie spôsobili, že jednoducho tí členovia neprišli. To znamená, keď by bolo 9 členov, tak vždy tam musí byť minimálne 7. Veď dobre viete, chodíme sem do parlamentu, kde máme podstatne - by som povedal - väčší priestor na organizovanie si svojho voľného času ako ten člen správnej rady. Čiže aj z tohto dôvodu tých 9 členov bude problematické, aby sa schádzalo, aby to skutočne bolo na báze tripartizmu.
Ja by som chcel iba jednu vec. Keď tu predkladateľ hovorí za stranu štátu, že poisťovňa má fungovať na báze tripartizmu, myslím si, že by bolo slušné aj korektné a aj dobré, aby sme si vypočuli názory ostatných sociálnych partnerov. Taký istý názor majú aj odborári a poistenci, ako majú zamestnávatelia? Ak majú skutočne fungovať, ak nám naozaj záleží na tom, aby táto poisťovňa fungovala ako verejnoprávna inštitúcia, tak by sme si mali vypočuť ich názor. Takže odporúčam, aby sme neprijímali žiadne názory skôr, kým sa nevyjadria aj zástupcovia strany zamestnávateľov a zástupcovia strany odborárov a poistencov. Ak nám naozaj ide o tripartitu, ak nám naozaj ide o zachovanie verejnoprávnej inštitúcie, mali by sme poznať ich stanoviská.
Súhlasím s tým, že zákon určí napríklad odmeny. Myslím si, že keď táto možnosť tu v zákone bola, tak bola to istá možnosť dať si tú odmenu, ale ja by som to nedramatizoval v tej výške odmeny, pretože z tých 120 tisíc, ktoré boli vyplatené, tí ľudia dostali po zdanení 75 tisíc. Netvrdím, že to je málo, lebo z toho 38 % muselo byť odvedených do sociálnych a zdravotných fondov. Takže za štvorročné obdobie, keď si na konci vyplatili členovia správnej rady takúto odmenu. Vrátim sa k tým odmenám. Napríklad predtým to fungovalo tak, že sa preplácali náklady. Platilo sa ubytovanie, platila sa cesta motorovými vozidlami a tak ďalej a tak ďalej. Dohodlo sa, že dobre, budú dostávať odmenu, ale už si nebudú robiť nároky na preplácanie ciest, ubytovania, stravovania. Čiže ono to je tak, že keby sa spočítali náklady, ktoré sa účtovali predtým, a potom tie odmeny, veľký rozdiel tam až taký nebol.
Ale prosím, to akceptujem alebo rešpektujem, ale znova hovorím, prosím vás pekne, bez vypočutia si tých ďalších dvoch zainteresovaných, ktorých chceme, aby tam mali svoju účasť, aby brali istý podiel zodpovednosti v rámci toho tripartizmu, bez vypočutia si ich názorov by sme jednoducho prijať závery nemali. A nevidím problém, prečo by sme do pondelka alebo do utorka nemali mať tu ich stanoviská, ako si oni predstavujú fungovanie a ďalšiu existenciu tejto verejnoprávnej inštitúcie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Zelníkovi.
Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mesiarik. Pripraví sa pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, kolegovia,
budem skutočne veľmi stručný, chcem len zdôrazniť, že táto nervozita nemusela tu byť, keby sa konalo včas, keby sme včas boli rešpektovali zákon a keby sme už v decembri, tak ako som upozorňoval, keď minister zdravotníctva predkladal zmenu zloženia tejto správnej rady za štát, keby sa vtedy boli predložili ďalšie zmeny, pretože blížil sa koniec volebného obdobia. Dnes sme mohli pokojne pripravovať veľkú novelu tohto zákona tak, aby sme pomohli zdravotníctvu ako takému, pretože chcem zdôrazniť, aby nevznikol dojem aj na verejnosti, že týmto chceme vyriešiť problém zdravotníctva. Všetci vieme, že to nie je pravda. Toto nerieši krízu v zdravotníctve, toto nerieši finančné zabezpečenie zdravotníctva, to rieši len krízu alebo zablokovanie orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale keď to aj tisíckrát odblokujeme, nevyrieši nám to problém, ktorý nás čaká.
Pevne verím, a to chcem na záver povedať, že k tomu sa dostaneme tiež v tomto parlamente. Takže nemusela táto nervozita vzniknúť. Na druhej strane chcem zdôrazniť, že vítam - pretože často sa tu spomínali odborári, teda patrím aj k tým sociálnym partnerom - tie prvky tohto návrhu, kde sa zvyšuje postavenie sociálnych partnerov, pretože doteraz to bolo trošku inak ako v niektorých iných inštitúciách či v Národnom úrade práce, alebo iných, kde máme skutočne rovnaké postavenie. Tu dvaja sociálni partneri mohli tretieho jednoducho vyblokovať. Týmto návrhom, chvalabohu, sa to chce odstrániť, čo ja pozitívne vítam.
Nemyslím si, k tým diskutérom, ktorí tu diskutovali, že my nesplníme volebné sľuby, pretože týmto zákonom, touto zmenou nechceme povedať, že plníme volebný sľub k zdravotníctvu, pretože rieši to len časť, ani to, že je to asociálne, pretože - teraz to tu pán Zelník povedal - to hlavné bude mať parlament v rukách, rozpočet. Zámery tejto poisťovne, alebo zdravotnej poisťovne, to bude tu v parlamente schvaľované. Takže tu sa netreba báť, že by to nabralo nejaký iný kurz.
Čo však chcem zdôrazniť, že to nebezpečenstvo a ten dojem určitej možnej straty verejnoprávnosti tu je, je to v tom nešťastnom § 46, ktorý sa chce upraviť na nútenú správu, alebo sa to v návrhu vlády premenúva na prevzatie náhradného výkonu správnej rady. To nebezpečenstvo tu je. Pretože aká verejnoprávna inštitúcia, keď za určitých okolností vlastne to preberá na seba štát? Tu by som ešte chcel požiadať, premyslieť to v ďalšej diskusii. V druhom a v treťom čítaní pripravíme návrhy, aby sa len v krajnom prípade mohol použiť takýto krok a len v tom prípade, keď Národná rada skutočne nezvolí tento orgán. To sa stať totiž môže, pretože máme právo niekoho aj nezvoliť. A v iných prípadoch to nerobiť, nájsť iné spôsoby, inú možnosť, ako vyjsť z problému, a nedávať to hneď na rozhodnutie štátu, pretože vlastne tým sa verejnoprávnosť stráca.
Bol tu spomínaný Národný úrad práce, teraz pred chvíľočkou, ako je to tam dobre urobené. Tiež to nie je dobre urobené, pretože aj tam je chyba, čo by sme tu nemali zase opakovať, že predsedu predstavenstva robí minister zo zákona. Proti tomu sme boli veľmi tvrdo my odborári, neprešlo nám to. Takto ste to tu schválili, alebo predchádzajúci parlament. To je tiež porušenie verejnoprávnosti. Takže vyvarujme sa aj do budúcnosti v týchto zákonoch, aby sme nedávali príčinu porušovať, alebo možnosť, dať príčinu porušiť verejnoprávnosť. Takže odporúčam ten § 46 ešte prehodnotiť v diskusii do budúceho zasadnutia, alebo pokračovania v tomto bode tak, aby sme len v krajnom prípade vyriešili zablokovanie a ostatné si nechajme skutočne na veľkú novelu, ktorú by sme mali prerokovať so sociálnymi partnermi. Nemali by sa sociálni partneri obchádzať pri takomto dôležitom bode, len skutočne v prípade, kde by mohlo dôjsť k zablokovaniu, ako sa to zdá teraz.
Navrhujem teda urobiť v tejto novele len malé - by som povedal - kozmetické úpravy na odblokovanie, na vymenovanie alebo zvolenie nového orgánu a potom pristúpiť k príprave, čo by minister zdravotníctva mal skutočne pripraviť veľkú komplexnú novelu, aby sme pomohli zdravotníctvu ako celku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som aj v nadväznosti na predchádzajúce vystúpenie sformuloval niektoré svoje postoje k tomuto návrhu na zmenu filozofie a koncepcie zdravotného poistenia. Chcel by som v tejto súvislosti predovšetkým uviesť, že vôbec sa nemôžem nejako naladiť na vlnu hystérie, ktorú tu prezentoval pán minister Šagát, keď vykrikoval slová, že za obdobie minulej vlády bolo desať noviel.
Vážení, vrátim sa k jednému svojmu vystúpeniu a prosím, keby znovu som bol braný bez politiky a bez emócií v tomto svojom vystúpení, že na konferencii Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia, ktorá prebehla tu v Bratislave v máji 1997, vystúpil s vynikajúcim vystúpením jeden pán profesor z Nemecka, kde formuloval vývoj legislatívy zdravotného poistenia v Nemecku. Treba povedať, že nemecký model fungujúci od Bismarcka je dnes už istým spôsobom charakterizovaný ako historický model a že mnoho prvkov, ktoré sú v zdravotnom poistení na Slovensku, sú dnes vlastne implementované z nemeckého modelu. A tento nemecký model, ktorý nezažil v podstate socializmus, ale vyvíja sa a má svoju schopnosť sa reprodukovať, bol novelizovaný alebo doplňovaný zákonmi od roku 1977 do roku 1997 vo vyše 100 prípadoch, to znamená, že vyše 100 noviel, doplnkov alebo nových zákonov zasahovalo do systému nemeckého zdravotného poistenia v rozpätí 20 rokov.
Čo tým chcem povedať? To, že je to taký citlivý hudobný nástroj, ktorý reaguje na demografické zmeny, na zmeny platiteľov, na zmeny poistencov, zmeny zdravotného stavu obyvateľstva, reaguje na vysoko zložité otázky zdravotného stavu obyvateľstva, na populačný vývoj a podobne, že je treba tento nástroj ladiť. V tomto zmysle tých desať noviel vôbec nepovažujem za drámu, práve naopak, budem držať aj novej vláde palce, aby ste pripravovali seriózne návrhy, ktoré budú tento systém zdokonaľovať a zlepšovať.
Čo je moja zásadná výhrada voči tomuto návrhu, je predovšetkým tá otázka, a to by bolo treba, keby pán poslanec Mesiarik veľmi jasne nazval, že to sú zásadné zmeny do filozofie zdravotného poistenia a demokracie v tomto systéme. A toto mi prekáža na tomto návrhu. Ak tu zasahujete do tripartitného mechanizmu, ak hovoríte o sfunkčnení, ak hovoríte o korupcii, preboha živého, vy spochybňujete prapodstatu. Poďme postupne.
Ak by som nazval pojem korupcia, ktorú tu použil pán minister Šagát, tak osočil 7 zástupcov zamestnávateľských zväzov a združení, ktoré reprezentujú a nominovalo zástupcov do správnej rady. Podľa Ústavy Slovenskej republiky poslanec je beztrestný za to, čo tu povie v tejto miestnosti, ale člen vlády už nie. Minister Šagát verejne obvinil 7 zástupcov nominovaných zástupcami zamestnávateľov z korupcie za minulé obdobie bez toho, aby uviedol jeden jediný dôkaz, aby kriminalizáciu týchto ľudí - pretože to je kriminalizácia tejto skupiny občanov - dokázal čo len jedným konkrétnym príkladom. Som presvedčený, že aj vďaka Slovenskej televízii títo občania budú hájiť svoju občiansku česť a právo na to, aby boli aj právnou cestou a právnym prostriedkami očistení od tohto osočenia, ktoré tu prezentoval pán minister Šagát.
Pán minister Šagát, prosím vás, keby ste si ma vypočuli, že Ivan Krasko raz kedysi povedal, že "blahoslavení, ktorí hovoria vo dni sviatočné". Takto osočiť sociálnych partnerov, ktorí mali eminentný záujem, je nekorektné. Dokonca viem dobre, že vy, keď ste rozbíjali Národnú poisťovňu v roku 1994, bola to práve Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá vám oponovala, že zavedenie plurality v zdravotníctve takého typu je chybou. A môj názor je, že zavedenie zdravotných poisťovní v takomto rozsahu, v takomto nápade na správne náklady a v takejto pluralitnej podobe je odborná chyba. A v tomto zmysle sa domnievam, že Všeobecná zdravotná poisťovňa ako inštitúcia, ktorá bola predsa len v tom rozbúrenom zdravotníckom mori určitým oporným bodom, takýmto spôsobom si nezaslúži vašu kritiku a už nie tripartizmus.
Druhým partnerom alebo druhým pilierom tripartity boli odbory. Som skutočne šokovaný, že celá podstata tohto návrhu dnes spočíva na tom, že vraj Konfederácia odborových zväzov alebo ďalšie občianske združenia nepredložili návrh na zmenu a doplnenie svojej ekipy v správnej rade Sociálnej poisťovne. Kde sú tie veľké sľuby o sociálnom partnerstve? Kde je aj výzva vôbec možno aj Národnej rady, to je otázka aj príslušného podpredsedu Národnej rady, ktorý riadi tieto veci, ale aj otázka príslušného výboru, aby oficiálne vyzval Konfederáciu odborových zväzov a občianske združenia: Vážení, končí vám termín na skončenie funkčného obdobia vašich zástupcov. Prosím vás, žiadam vás, skúste, zvážte a predložte nám vaše návrhy na to, aby sme doplnili skupinu poistencov, ktorí reprezentujú prirodzené vlastnícke práva v tomto správnom orgáne.
Ak dnes toto je argument na to, že treba zmeniť zákon a redukovať počet zástupcov poistencov v správnej rade, tak sa pýtam: Za čo potom zástupcovia poistencov v týchto orgánoch vrátane Konfederácie odborových zväzov berú plat? Ak oni nemajú časový harmonogram, že pozor na to, naši zástupcovia, ich životnosť v správnej rade takejto obrovskej inštitúcie a v takzvanom kolapsovitom stave končí? Funkčné obdobie našich zástupcov končí, tak, preboha, lobujem, píšem a dávam si schváliť zostavu zástupcov zamestnancov a poistencov. A toto je dnes hlavný argument tohto vášho návrhu. Preto sa domnievam, že by bolo vhodné - a to potom spresním pri ďalšom čítaní -, aby si príslušný výbor vyžiadal stanoviská týchto sociálnych partnerov k tejto otázke.
A znovu sa vraciam, prosím vás, nepodceňujte túto otázku. Do Národnej rady prišiel návrh Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení na doplnenie zástupcov správnej rady. Prečo bola Národná rada podvedená? A dostali sme sa do určitej dôkaznej núdze všetci, aj koalícia, aj opozícia, a nevieme o tom, že Asociácia zamestnávateľských zväzov tento návrh na doplnenie členov správnej rady dala. Kto to utajil? Akým právom? V tom je to neseriózne? Chcel by som v tejto súvislosti teda uviesť, že otázka porušenia tripartizmu, korupcie, sfunkčnenia je mimoriadne citlivá otázka, že sa porušuje to, čo ste sľubovali pred voľbami a čo ste sľubovali po voľbách, že sa obišla Rada hospodárskej a sociálnej dohody v takejto závažnej otázke a v oblasti a že je to veľmi vážny zásah do participácie nielen odborov, ale aj participácie poistencov.
A teraz hovorím za seba, mojím zásadným životným krédom v tejto filozofii je podpora prirodzených vlastníckych práv všetkých subjektov, ktoré v tejto verejnoprávnej hre fungujú a pôsobia. Prosím vás, pán minister Šagát, keď už mám slovo, keby ste už neopakovali takýto blud a nezmysel, že si o sebe myslím, že som najlepší odborník na Slovensku. Ja si to absolútne o sebe nemyslím. Na Slovensku je množstvo schopných a múdrych ľudí, žiaľ, nie je ich veľa, ale v tejto súvislosti sa domnievam, že opýtať sa aj sociálnych partnerov na takéto zásadné zásahy a zmeny je vec korektnosti, vec skutočného vnútorného presvedčenia o sociálnom dialógu a partnerstve.
Dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť aj otázku potlačenia demokracie, ktorá v súčasnosti platí v týchto verejnoprávnych inštitúciách. Musím povedať - možno aj na určité pohladenie dušičiek koaličných poslancov -, že uhájiť verejnoprávny charakter týchto inštitúcií ani v minulej vláde, ani v minulej koalícií tiež nebola prechádzka ružovým sadom. Prosím vás, uhájiť 90 miliárd v sociálnom poistení, 21 miliárd vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, dokopy zhruba 46 až 50 miliárd vo všetkých poisťovniach v zdravotníctve, 10 miliárd korún v Národnom úrade práce, to bol obrovský boj to uhájiť, aby to zostalo ako verejnoprávne. Ja byť ministrom financií ktorejkoľvek vlády a ktorejkoľvek politickej strany, budem proti takémuto odštátneniu.
Zoberte si okolité štáty, napríklad v Českej republike akým spôsobom dnes diskutuje sociálnodemokratická vláda o odštátnení fondov. Volebný program neplatí. Nová maďarská vláda - teraz hovorím bez politiky - medzi prvými štyrmi uzneseniami alebo rozhodnutiami, ktoré prijala po nástupe k moci, bolo to, že zlikvidovala verejnoprávny charakter dôchodkovej poisťovne, pretože to sú fondy a zdroje, ktoré točia denne peniaze, a uhájiť verejnoprávny charakter týchto inštitúcií je obrovský problém. A ja byť - znovu opakujem - ministrom financií, budem proti tomu. Takže v tomto zmysle si treba skutočne zvýrazniť aj otázku verejnoprávnosti tohto charakteru a tejto inštitúcie. A zlikvidovať počet zástupcov v správnej rade na torzo deviatich ľudí s tým, že už časť môže rozhodovať, ak ich Národná rada schváli alebo neschváli, je vlastne výraz nedôvery vo vládnu koalíciu, pretože tam hovoríte, že len časť si zvolíte a už tá časť môže rozhodovať, a bojíte sa, že vám Národná rada schváli, teda vládna väčšina, aj ostatných ďalších.
Veď sú to aj z mojej strany smiešne argumenty, tak sa nad nimi usmievam ako vy sami. Len si to zvážte, keď navrhujete takéto veci, lebo okrem iného existuje aj filozofia etiky návrhu. Môžem navrhovať, čo chcem, ale aj toto musí mať určitú etiku, musí to mať odborný základ a musí to mať aj určitú historickú súvislosť.
Chcel by som v tejto súvislosti aj na záver vysvetliť jednu vec, že tu sa postaví určitý model verejnoprávnych inštitúcií na určitej deľbe moci. Ak vláda, štát, ministerstvo zdravotníctva, práce či financií stratilo monopol, chvalabohu, vďaka takejto verejnoprávnej filozofii, ktorá sa na Slovensku presadila, tak si treba uvedomiť, že tu došlo k určitej obmedzenej, alebo teda istým spôsobom k derivovanej deľbe moci. O dôchodkoch dnes už nemôže rozhodovať minister alebo vláda, alebo politická strana, alebo koaličná rada, ale rozhoduje samosprávny výkonný orgán, či je na to, alebo nie je na to. Pretože tam sú prirodzené vlastnícke práva týchto ľudí, ktorí platia poistné, či zamestnávatelia, alebo poistenci. O tom, že niektoré zásadné rozhodnutia budú na občianskom princípe, pretože zase to nie sú len odbory, sú to aj poistenci a ďalší a v tomto zmysle budú uplatňované, nerozhoduje už štátny orgán. Veď, preboha, toto je obrovská deetatizácia, to odštátnenie, ktoré tu v tejto krajine funguje. A vy to chcete teraz znovu redukovať do podoby poslušnej skupiny, v podstate troch či šiestich ľudí, ktorí vám budú takto reagovať na vaše pokyny a na telefonáty. A už tieto telefonáty vám môžem opísať, ak bude potrebné aj v tejto súvislosti pri príprave tohto novelizovaného zákona.
Prosím vás, existujú tu reprezentatívne subjekty, nenihilizujte ich, nedehonestujte ich, nerobte túto novelu, je to zlá novela, potláča verejnoprávny charakter, neurobí vám žiadne finančné efekty v tejto súvislosti vo väzbe na nedostatky v zdravotníctve. Aj kvôli chybám, ktoré urobilo bývalé vedenie rezortu aj možno vláda, v ktorej som bol, zodpovedám za tieto veci, som ochotný o týchto veciach diskutovať. Celý tento model je zlý, ktorý tu robíte. Skutočne sa prihováram za komplexný prístup k týmto otázkam. Podľa mojej mienky tento návrh je aj sémanticky, aj logicky, aj legislatívne veľmi zlý. V ďalšom čítaní potom upresním presné prístupy k jednotlivým bodom. Prepáčte, že už je tak neskoro, ale varujem pred touto novelou, pretože je nedemokratická a potláča doterajší vývin verejnoprávnych inštitúcií, ktoré v sociálnej sfére sme na Slovensku obhajovali dosiaľ.
Ďakujem vám za pozornosť.