Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán minister Ftáčnik, viem, ako vyzerá občiansky preukaz. Len viem o tom, že angličtina je svetový jazyk. Neviem, či už medzitým aj maďarčina, vďaka ich silnej zahraničnej loby. Alebo sa to už chystá?
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
v prvom rade chcem upozorniť pána Andrassyho, aby si robil čiarky z faktických pripomienok, aby potom nám zasa mohol upierať právo vystúpiť v parlamente v rámci demokratických reforiem.
V druhom rade chcem povedať pánu ministrovi, že Ústavný súd povedal jednoznačne, že inštitucionálna komunikácia nie je komunikáciou v materinskom jazyku. Nikto neupiera príslušníkom alebo deťom maďarskej národnosti, aby používali svoju materskú reč na hodinách. Ale vedenie dokumentácie, do ktorej nepochybne patrí aj vystavenie jednojazyčných vysvedčení, sa v zmysle zákona o štátnom jazyku má uskutočňovať jednoznačne v slovenskom jazyku. Nieto žiakov ani detí, ani rodičov, ktorí by si nevedeli prečítať tieto vysvedčenia v slovenskom jazyku, ako tu už bolo povedané.
Ďalej vám chcem povedať, pán minister, že niečo iné bolo komunistické obyčajové právo a niečo iné je právo v právnom štáte. To musí mať vždy formálnu podobu. Takže neoperujte tu tým, že vystavovali sa. Áno, vystavovali sa na základe zvykového práva. Alebo na základe toho, čo som tu čítal z pruského zákonníka, že sa prevzalo. Ale dnes je platný jazykový zákon a je to inštitucionálna komunikácia a tá sa má viesť výhradne v štátnom jazyku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Osuský - faktická poznámka.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem povedať, že ak hovoril pán minister o dvojjazyčných tabuliach, samozrejme, nie je to nijaký unikát. A každý, kto prešiel okolitým svetom, videl, že takéto tabule sú v Rumunsku, takéto sú v Maďarsku. K tomu by som chcel povedať ešte jednu vec. Na severe Európy žije v mieri a demokracii fínsky štát. Ten má 10 % Švédov. A na fínskych známkach prečítame vedľa seba rovnocenne rovnakou veľkosťou nápisu napísané Suomi a Finland. Tých "Finland" je 10 %, to je po švédsky Fínsko. Treba povedať, že takto je to tam desaťročia. A ak tu niekde zaznelo, že sa netreba vracať ďaleko do histórie, iste, prvá Česko-slovenská demokratická republika mala na svojich bankovkách názov a hodnotu bankovky v piatich či šiestich jazykoch, a nemyslím si, že to bol prejav podlízavosti sudetským Nemcom alebo komukoľvek druhému.
Úplne na koniec by som ešte chcel povedať k jazykovému okienku, ktoré tu zaznelo. Pani poslankyňa Podhradská, poetka, chce "skláňať svoj hold". Hold nie je halapartňa alebo čokoľvek, čo sa dá skláňať. Hold sa dá vzdávať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem upozorniť pána ministra Ftáčnika, pretože sústavne hovorí o našich záväzkoch aj voči Európskej únii. Skutočne v Spoločnom parlamentom výbore sme odsúhlasili jeden bod, v ktorom bolo doslova uvedené, že budeme hľadať legislatívne riešenie používania jazykov menšín na území Slovenska. To bolo všetko, čo bolo prijaté. Nebolo prijaté, že to bude jeden zákon, dokonca ani z textu ústavy nevyplýva, že sa myslí singulárny zákon, ale že to môže byť zákonne upravené.
Ďalej, závery a správy spravodajcov, ktoré robili teraz v Európskej únii, hovoria, že nemusí to byť riešené jedným zákonom. My si myslíme, že je to riešené v podstatnej miere už existujúcou legislatívnou vykrytosťou a nie je potrebné, aby dochádzalo k takémuto jednostrannému riešeniu.
A napokon treba znova povedať, čo je to za vláda, ktorá sa neusiluje o určitú ekvivalentnosť riešenia aj napríklad v Maďarsku. Veď viete, akým spôsobom majú prijaté zákony, ktoré nikdy nedodržujú, nieto ešte, aby robili niečo navyše. Vaša ústretovosť je jednoducho známkou buď prílišného internacionalizmu, alebo známkou slabosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Hudec, nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
myslím si, že dnes a v týchto ďalších rokovaniach o takejto právnej norme zožíname ďalšie trpké ovocie súčasnej politickej koalície, ktorá musí rešpektovať jedného zo svojich partnerov bez ohľadu na to, čo to bude stáť, čo to bude stáť slovenskú štátnosť, slovenské sebavedomie, čo to bude stáť náš ďalší vývoj. Keď budeme pozorne sledovať vývoj našej legislatívy v tejto oblasti, tak zistíme, že vždy, keď bola závislá politická moc od tých, ktorí presadzovali výlučne takéto typy zákonov alebo takéto typy ustanovení v zákonoch, vždy sa dosahovali ďalšie a ďalšie ústupky na úkor ochrany jedného z najcennejších atribútov, ktorú naša kultúra má, a to je slovenský jazyk.
Ak niekto tvrdí niečo iné a vymýšľa krkolomné argumenty, ako pán minister Ftáčnik - veď on sa nikdy netajil tým, že jemu takéto vzťahy a veci boli viac-menej ak nie chladné a cudzie, tak aspoň mu to bolo jedno, a opakovane, tisíckrát "goebbelsovsky" opakuje to, že keď je v ústave napísaný singulár, teda jednotné číslo, tak, samozrejme, to treba vykladať len ako jednotné číslo.
Pán minister, pozrite si niektoré články, kde sa hovorí: "Občan tohto štátu..." Ktorý občan? Zrejme myslíte niektorého konkrétneho jedného občana, však? Aj tam sa používa jednotné číslo a myslí sa každý občan tohto štátu. To sú také, povedal by som, veľmi smiešne argumenty, ktoré opakujete donekonečna. Darmo vám niekto iný niečo iné povie, darmo niekto niečím iným argumentuje, pretože vy, samozrejme, nepočúvate nikoho, vy počúvate len sám seba a presadzujete to, čo si myslíte, že je pre vás prospešné. Len je to zničujúce pre tento štát a pre slovenskú kultúru. Tieto vaše kroky budú raz zapísané veľmi hrubým čiernym písmom do kroniky nášho národa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som môjmu predrečníkovi vysvetliť, že dvojjazyčnosť vo Fínsku má svoje historické dôvody. Totiž, keď vznikal fínsky štát...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, reagujete na pána ministra.
Poslanec J. Paška:
Keď fínsky štát vznikal, Fíni nemali kodifikovanú podobu fínskeho jazyka. Keď vydávali ústavu a svoje prvé zákony, museli používať švédsky jazyk a ten im historicky zostal ako druhý jazyk, ktorý používajú. To znamená, že dôvody na dvojjazyčnosť sú úplne iné, ako chcete uplatniť na Slovensku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník - faktická poznámka.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcem reagovať na pána Ftáčnika, na tú jeho vetu, ktorá nesúvisela priamo s jazykom, ale súvisela s tým, že takéto opatrenia obmedzujú nároky predstaviteľov maďarskej národnosti.
Pán minister, viete dobre, že to nie je tak. Vy ste sa konkrétne nezmienili o tom, ale ide napríklad aj o administratívne delenie tohto štátu. Viete, že sú iné požiadavky, viete, že váš podpredseda pán Csáky vystupuje s takými požiadavkami voči slovenskému národu. Ale vy nepočúvate. Teraz počúvate pána Budaja. Ja vám ďakujem pekne. Budeme sa snažiť, aby ste to predsa len počúvali. Jednoducho, kde môžete, škodíte záujmom slovenského národa. Moja čerstvá spomienka je na to, ako sme spolu sedeli pre Dunatelevíziu a vy ste za celý čas, hoci to vysielanie bolo pol hodiny, alebo pätnásť minút, nenašli jednu pozitívnu vetu o národnostnej politike Slovenskej republiky. A po skončení, keď som vám to vyčítal, tak ste mi povedali: "Ja som nemal čas to povedať." Bohužiaľ, to sú vaše postoje, veľmi stabilné a veľmi internacionalistické, ak nie tie, o ktorých sa tu už dnes zmienili, že robíte tak, ako to povedal už náš nebohý klasik, že visíte na šnúrke od istých gatí, tak musíte robiť to, čo vám predpisujú. Žiaľ, je to tak, ale musíte rátať s tým, že aj toto zostane zachytené v dejinách, aj vaše vystúpenia, aj vaše poklonkovanie pánovi Bugárovi a tak ďalej zostane zachované v dejinách.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda, reagujem na vystúpenie pána ministra Ftáčnika.
Svojho času pán poslanec Kňažko, teraz minister kultúry, sa stal známy tézou obviňujúcou predošlú vládu, že robí tak, že lož sa stala pracovnou metódou. Mne sa zdá, že práve táto vláda sa riadi touto tézou, touto axiómou. Veď sľubovala dvojnásobné platy a dnes vidíme, že sú dvojnásobné ceny, sľúbila priame prenosy a dnes vidíme, že žiadne priame prenosy sa nekonajú...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, už o tom nediskutujme.
Poslanec V. Oberhauser:
... a pán minister Ftáčnik povedal, že zákon nepredkladajú poslanci alebo poslanci za maďarskú koalíciu, ale na návrhu čítame mená Lajos Mészáros a Gyula Bárdos. A toto, ak vieme, sú poslanci Strany maďarskej koalície. Naozaj, ďakujem vám za dôkaz, že lož sa stala vašou pracovnou metódou.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
pán minister,
vy by ste sa nemali čudovať, že sú tu určité obavy o osud Slovákov v južnej časti Slovenska a že vlastne prijatie tohto zákona bude znamenať určité obmedzenie ich práv. Samozrejme, treba povedať aj to, že čelní predstavitelia maďarskej koalície v minulosti mali viaceré vyjadrenia, viaceré stretnutia o autonómii. Nikto z nich sa doteraz od týchto svojich vyjadrení nedištancoval!
Ak sa nenahneváte, pripomeniem vám, že 4. a 5. júla 1996 v Maďarsku bola konferencia Maďarsko a Maďari v zahraničí. Predstaviteľ vlády pán Lábody okrem iného povedal, že cieľom stretnutia nebolo rokovanie odborníkov, expertov, ale stretnutie, kde sa konečne na politickej úrovni zúročia doterajšie diskusie odborníkov o autonómii. V spoločnom návrhu sa konštatovalo, že sa vytvorí Rada pre autonómiu, ktorá bude vykonávať určité činnosti a bude robiť stratégiu súvisiacu s otázkou autonómie. Za Slovensko medzi účastníkmi tam nie je ani jeden zástupca Slovenska, ale za Felvidék je tam pán Nagy László, Béla Bugár, podpredseda Národnej rady, pani Bauer Edit, pán Duray Miklós a pán Farkas Pál. Niektorí sú vo vláde, niektorí sú tu v čelných funkciách. Nepočul som ešte, že by sa niekto dištancoval od toho, že nemá záujem vytvoriť autonómiu. Toto je jeden z predposledných krokov.
A pokiaľ ide o slovenčinu a obavy o slovenčinu - choďte po južnom Slovensku a koľko tam budete mať nápisov, že Slováci sú sprostí, teda "buta Tóth".
Okrem toho už len jedna malá zmienka. Určite každý, kto je v štátnej správe, by mal dobre ovládať slovenský jazyk, nie Slováci by sa mali učiť maďarsky. Mám informáciu o tom, že vami nominovaný kandidát za zástupcu prednostu Krajského úradu v Nitre neušiel preto, že sa mu vyhrážali vyvraždením rodiny, ale preto, že jeho slovenčina je veľmi slabá.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Počkajte, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Pán Andrassy ma ruší, alebo možno z Budapešti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda, chcem opraviť pána Oberhausera...
Predseda NR SR J. Migaš:
Reagujte na pána ministra Ftáčnika.
Poslanec J. Cuper:
Hneď budem, hneď. Chcem povedať...
Predseda NR SR J. Migaš:
Reagujte priamo.
Poslanec J. Cuper:
Priamo budem, pán predsedajúci, len ma okrádate o čas.
Tie prenosy sa budú vysielať až ako nočné nešpory po dvanástej. Teraz sa to iba natáča. Je to tiež pekné a zaujímavé, neviem, kde a kto ich bude pozerať po dvanástej hodine, ale vy zrejme chcete odučiť ľudí spať na Slovensku.
Chcem však povedať pánovi Ftáčnikovi, že platí aj v medzinárodných vzťahoch princíp reciprocity. Tie maďarsko-slovenské vzťahy by na tom mali byť postavené. Slováci v Maďarsku nemajú takmer nijaké práva. Práve naopak, minule som sa dozvedel z televízneho vysielania, že, pán Ftáčnik, bolo im upreté aj to najposvätnejšie právo - právo dediť pôdu po svojich predkoch v celej oblasti, kde malo byť postavené Gabčíkovo - Nagymaros. Maďarská vláda prijala zákon, ktorým vyhlásila prírodnú rezerváciu a neumožňuje občanom Maďarskej republiky slovenskej národnosti ani len pôdu dediť, nieto ešte aby mali nejaké práva a dožadovali sa nejakých práv. Kde vy ako vláda tohto štátu môžete týmto spôsobom potom rozširovať to, čo už tu bolo zakotvené ako nemenné, rozdávať len preto, aby ste nedopadli, pán Ftáčnik, ako pán Fico, že vás zablokuje do nejakej štátnej funkcie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko k rozprave pán poslanec Mészáros?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Mészáros:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
veľmi stručne by som zareagoval na niektoré pripomienky a budem veľmi vecný. Teda nechcem rozdúchavať nejaké vášne, nechcem prispieť k tomu, aby sme hovorili o citových otázkach a nie o otázkach, ktoré súvisia s týmto návrhom novely zákona.
Predovšetkým by som chcel poukázať na to, že od viacerých poslancov tu odznelo, že Ústavný súd v tejto veci nálezom nejako negatívne rozhodol, teda rozhodol tak, že by táto novela nemohla byť prijatá. Tak chcem vás ubezpečiť - a tí poslanci, ktorí majú o to záujem, tak majú k dispozícii nález Ústavného súdu, 72 strán -, že Ústavný súd sa tejto otázky, a najmä dvojjazyčných vysvedčení, ani len nedotkol. Teda ani slovíčko v 72-stránkovom náleze Ústavného súdu sa k tejto problematike nič nenachádza.
Čo sa týka stupňovania požiadaviek. Všetkým vám je známe, že 72 rokov toto právo ako obyčajové právo, samozrejme, rodičia a deti využívali. Takže žiadna nová požiadavka, ide iba o to, aby sa tieto právne nároky legalizovali. Čo sa týka ďalších skutočností, či vysvedčenia sú alebo nie sú informáciami, bolo tu totiž napadnuté to, že vysvedčenia nie sú informáciami. Ale je jasné, že vysvedčenia sú úradnými dokumentmi, ale sú nosičmi informácií, a preto sme sa odvolávali na Dohovor o právach dieťaťa. Totiž tento Dohovor o právach dieťaťa jednoznačne myslí dokonca aj na informácie ohľadom výchovy, že deti tiež majú právo na tieto informácie. A myslím si, že vysvedčenie je informáciou o prospechu dieťaťa. Takže o tom nemožno mať, aspoň podľa môjho presvedčenia, žiadne pochybnosti.
Čo sa týka bilingválnych škôl, chcel by som poukázať na to, že tento zákon, čo sa týka dvojjazyčných vysvedčení a dvojjazyčných dokumentov, sa nedotýka bilingválnych škôl. Však bilingválne školy sú pod slovenskými riaditeľstvami, a to správne tým, že aj toho času na týchto školách vydávajú dvojjazyčné vysvedčenia, čo môže potvrdiť aj pani poslankyňa Slavkovská. Takže týchto škôl sa tento návrh zákona vôbec netýka.
Čo sa týka spoločenskej potreby, ešte by som poukázal na to, že napriek tomu, že zákon o štátnom jazyku neupravuje práva národnostných menšín, napriek tomu tento zákon je vysvetľovaný, vykladaný na súdoch. Totiž sú súdne prípady, dnes je jedno pojednávanie na Krajskom súde v Trnave, existujú asi 3 - 4 prípady, kde zákon o štátnom jazyku bol vysvetľovaný v neprospech národnostných menšín. Ale mohol by som spomenúť aspoň desaťtisíce petícií, kde rodičia žiadali a trvali na tom, aby boli tieto dvojjazyčné vysvedčenia. Takže tá spoločenská potreba, o čom pani Podhradská hovorila, tu existuje, tu je. Ten nárok tu v skutočnosti je.
K celkovým okolnostiam navrhujem, vážené poslankyne a poslanci, aby ste túto novelu návrhu zákona podporili tak, aby sa to dostalo, aby sa to postúpilo do druhého čítania.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pani spravodajkyňa?
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
momentálne som v takej situácii, že by som mohla veľmi dlho hovoriť a reagovať na reči, ktoré tu odzneli, i na tie poznámky. Myslím si, že je to zbytočné. Každý si povedal a takým štýlom, ako chcel a ako je schopný.
Čo sa týka faktických poznámok, ktoré obsahujú určité fakty, chcela by som pripomenúť jednu jedinú vec. Neustále sa tu skloňujú práva občanov, ktoré sa upierajú - myslím práva občanov slovenskej národnosti -, ak sa budú vydávať dvojjazyčné vysvedčenia. A zabiehali sme až do iných, ďalších zákonov. Myslím si, že práva sa nemajú deliť podľa národnosti. Ide o práva občanov. Práva občanov takej či onakej národnosti by mali byť v demokratickom štáte rovnaké. Nebudem reagovať na ostatné reči aj z toho dôvodu, že väčšinou to boli urážky vlády, či pána ministra, politikov, príslušníkov niektorých strán, nebudem ich brániť a nebudem na to reagovať. Je to pod úroveň.
Vrátila by som sa iba k tomu jednému konkrétnemu návrhu, ktorý tu predniesol pán poslanec Paška, totiž všetko ostatné boli iba vyhrážky alebo strašiaky pre občanov. Pán Paška navrhuje, resp. podal pozmeňujúci návrh, tento návrh na uznesenie je takýto: Národná rada sa uznáša podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Okrem toho, samozrejme, je tu návrh na uznesenie od výboru, ktorý prednesiem potom, ako pán predseda uzná za vhodné, potom, až budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Pašku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím spravodajkyňu, aby návrh uviedla.
Poslankyňa E. Dolník:
Pozmeňujúci návrh pána Pašku znie: "Národná rada sa uznáša podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona."
Prosím pána predsedu, aby dal hlasovať. Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o tomto návrhu.
Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Pokračujte, pani spravodajkyňa.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážená Národná rada,
s ohľadom na oprávnenia, ktoré mi ako spravodajkyni výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Prosím pána predsedu, aby dal hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajkyňu, aby navrhla lehotu pre druhé čítanie.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážená Národná rada,
keďže sme schválili postup do druhého čítania, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 66 z 3. decembra 1998 návrh zákona prideliť na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali ihneď.
Prosím pána predsedu, aby sme hlasovali o tomto návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Pristúpime k hlasovaniu. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 38.
Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 38a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľudovít Černák.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Keďže ide o formu prezidentskej zmluvy, preto podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom Slovenskej republiky musí by schválená aj slovenským parlamentom.
Bulharská republika prejavila záujem o prístup k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode už v roku 1995 pri príležitosti stretnutia predsedov vlád krajín CEFTA v Brne. Po sérii rokovaní nakoniec v dňoch 2. a 3. júna 1998 bol v Sofii v rámci druhého kola multilaterálnych rokovaní na expertnej úrovni dopracovaný text Dohody o prístupe Bulharskej republiky k CEFTA. Dohoda o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode obsahuje nové protokoly týkajúce sa liberalizácie obchodu s priemyselnými a agropotravinárskymi výrobkami medzi všetkými krajinami CEFTA a Bulharskou republikou. Tento predkladaný materiál je kompletný a obsahuje aj protokoly, ktoré sa priamo netýkajú len obchodných vzťahov Slovenskej republiky, ale aj dvojstranných vzťahov ostatných zmluvných strán CEFTA s Bulharskou republikou.
Uvedený stav liberalizácie obchodu s priemyselnými výrobkami je výsledkom uplatňovania uzatvorenej bilaterálnej Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou a nebude mať vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu zníženia cieľov.
Dvojstranná dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou podpísaná 8. decembra 1995 v Sofii sa nebude od 1. 1. 1999 uplatňovať, pretože táto dvojstranná dohoda je do dohody o prístupe Bulharskej republiky liberalizačnými úpravami zapracovaná.
Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 466 zo dňa 7. júla 1998 súhlasila s uzavretím Dohody o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, s ktorou sa nová vláda Slovenskej republiky stotožňuje.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Jána Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
milé dámy,
vážení páni poslanci,
v zmysle § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam ako spoločný spravodajca výborov túto informáciu Národnej rade Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode v druhom čítaní.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu rozhodnutím číslo 42 z 18. novembra 1998 na prerokovanie do 8. januára 1999 týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou do 8. januára 1999 na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.
Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 27 z 12. januára 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu prerokoval návrh 12. januára 1999 a uznesením číslo 35 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval obdobne návrh 12. januára 1999 a uznesením číslo 7 odporučil Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 12. januára 1999 a uznesením číslo 25 odporučil Národnej rade podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s medzinárodnou dohodou súhlas.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.
Súčasne poveril uznesením číslo 27 z 12. januára 1999 spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a poveril ho oprávneniami podľa § 88 ods. 4.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa do rozpravy prihlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nie. Ďakujem.
Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Nie. Ďakujem.
Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.
Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uviedol.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) vyslovuje súhlas s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia poslanci,
predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky - vzhľadom na to, že neboli v rozprave podané žiadne písomné ani ústne pozmeňujúce návrhy - z 13. januára 1999 v tomto znení:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode
Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o prístupe Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode."
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, v mene štyroch poslaneckých klubov vás chcem požiadať o prestávku na rokovanie výborov. Prestávku v dĺžke 30 minút. A súčasne chcem požiadať o stretnutie výbor pre zdravotníctvo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni predsedovia výborov, bude stačiť pol hodina na prerokovanie zákona vo výboroch? Stačí.
Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Chcem požiadať členov školského výboru, aby sme sa zišli teraz na rokovanie.
Ďakujem.