Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.
Nech sa páči, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Šimko.
Prepáčte, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som mať poznámku k bodu 5. Myslím si jedno. Tento celkový návrh podporím, možno aj zvážim ten kompromis, ale chcel by som požiadať predkladateľa, aby zvážil ako v budúcnosti získavať finančné prostriedky a ako znížiť import aj iným spôsobom, pretože napríklad daň z príjmu sa nám prejaví až 31. marca 2000 kvôli tomu, že odpisy sa budú prejavovať až v tomto zdaňovacom období, čiže finančný efekt tejto stránky nebude teraz, ale neskôr. Najväčší efekt vidím, samozrejme, v tom, že sa zníži import. A zrejme sa to aj očakáva. Ale myslím si, že treba hľadať také cesty, aby sme zdanili aj tých milionárov, ktorí si kúpia auto bez toho, aby podnikali, možno dvojmiliónové, ale ich to nepostihuje.
Na druhej strane ten, pre ktorého je auto výrobným prostriedkom, to znamená, používa ho, poviem to vulgárne, ako niekto sústruh, tak vlastne bude to robiť preňho problémy. Vo výbore pre financie sme mali aj jednu právničku a mali sme tam diskusiu. Jedna veta v tom paragrafe sa mi nezdá, prečítam ju: "využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb". Myslím si, že ak sa nedá nejaký doplňujúci predpis, tak každý, kto podniká, si auto zahrnie v plnej výške do odpisov. Treba sa na tú vetu pozrieť. Ak chceme, že to nebudú iba taxikári, tak musíme túto formuláciu zmeniť iným predpisom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Ďakujem.
Chcel by som vystúpiť ku kolegovi predrečníkovi, že nemôžem súhlasiť s týmto názorom, že odpis pomôže rozpočtu. Nie je to systémové opatrenie. Máme šetriť prostriedky vo výdavkoch štátnej správy, a nie brať podnikateľom prostriedky, ktoré majú. Automobily sú často výrobný prostriedok a znížením odpisovej sadzby dôjde k problému v lízingových spoločnostiach pri spätnom nákupe automobilov a ohrozí sa bezpečnosť jazdy. Máloktorý podnikateľ dokáže vytvárať taký zisk, aby mohol odpísať zo zisku drahšie auto, a potom ho financovať.
Chcem povedať, že siahame do odpisovej kategórie, v ktorej sa predáva až 70 % vozidiel. Totiž vozidiel od 300 do 700 tis. sa ročne predáva okolo 43 tis. kusov, vozidiel do 300 tis. ceny len 9 tis. kusov. Štát pri zmene odpočítateľnej položky príde o priame náklady z dovoznej prirážky a cla, ktoré sú pri nižších autách menšie, a nemyslím si, že to pomôže rozpočtu v roku 1999. Preto sa prikláňam k návrhu, ktorý bol predložený pánom spoločným spravodajcom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší do rozpravy sa hlásil pán poslanec Šimko.
Nech sa páči.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave o prerokúvanom bode v odôvodnení návrhu 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý iniciovala práve Strana občianskeho porozumenia a ktorý ste, dámy a páni poslanci, dostali na stôl v priebehu dnešného rokovania. Samozrejme, že diskutujem práve o problematike, ku ktorej vyslovil svoj názor aj pán poslanec Bajan, a pokúsim sa niektorými ekonomickými rozborovými ukazovateľmi alebo úvahami podporiť či motivovať vás k tomu, aby ste podporili náš návrh, prípadne, aby sme podporili návrh, ktorý sme dostali od gestorského výboru, ktorý kvantifikoval takisto tieto dve hodnoty na 600 tis. korún a 800 tis. korún a o ktorom som nevedel, že bude predložený pred momentom, keď predložili 15 poslanci ich pozmeňujúci návrh.
Samozrejme, hovoríme o podnikateľoch, ktorých je na Slovensku najviac a ktorí používajú osobný automobil - trošku to preženiem - ako výrobný prostriedok, ale keď by sme trošku zauvažovali nad tým pojmom, asi ide o výrobný prostriedok. Sú to podnikatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov v počte od 10 po 140 ľudí, a sú to podnikatelia, ktorí v súčasnosti používajú osobný automobil približne v obstarávacej cene medzi 500 až 800 tis. korún. Skúste sa zamyslieť nad tým, čo vám teraz vlastne poviem. Títo podnikatelia počas svojej podnikateľskej aktivity počas mesiaca dokážu na týchto automobiloch vykonať kilometrový výkon v objeme 3 tis. až 5 tis. km za mesiac. Je to obvyklý stav. Vy, ktorí máte kontakt s týmito podnikateľmi, resp. ktorí ste v predchádzajúcom období aj vykonávali túto ľudskú činnosť, tak viete mi potvrdiť, že je to skutočne tak a teraz som zvolil, že priemerný mesačný kilometrový výkon je 4 tis. km, čo tvorí objem 48 tis. km za rok.
Ako všetci viete, pretože vlastníte osobný automobil, obvyklé záručné podmienky pri kúpe osobného automobilu sú zväčša zaradené do časového kritéria, t. j. od 1 do 3 rokov, ale vždy sú limitované istým objemom kilometrov, ktorý osobný automobil má najazdiť, aby mohli byť ešte prípadné chyby akceptovateľné, teda opačne, akceptované predajcom na to, aby bol povinný z vlastných prostriedkov uhradiť prípadnú opravu. Ide o objem 100 tis. km. Tí z vás, ktorí majú technické vzdelanie, prípadne sa vo svojej predchádzajúcej praxi dostali do kontaktu v rámci autoopravárenstva, vedia, že tieto autoopravárenské opravy sú kategorizované aj do jednej kategórie, ktorá sa volá stredná oprava automobilu, ktorá vám možno nehovorí nič, ale v ďalšom vám o tom poviem niekoľko informácií.
Automobily sa predávajú v týchto členeniach. Sú to automobily kategórie malý automobil, stredný automobil a automobil vyššej triedy. Tieto členenia, samozrejme, vychádzajú z technickej úrovne toho automobilu, a teda je to aj premietnuté do ekonomickej hodnoty, ktorou je vlastne cena. Návrh, ktorý sme dostali od predkladateľa, to znamená od vlády Slovenskej republiky, hovorí o kategórii práve malých automobilov. Pre tých, ktorí nie sú v týchto veciach trošku zbehlí, pripomeniem, že sú automobily, ako je Škoda Felícia, Fiat Punto, Opel Corsa, Daewoo Tico a tieto malé automobily. Do strednej kategórie automobilov patrí napríklad Peugeot 405, Renault Megan. Do kategórie vyšších automobilov vyššej triedy patria, samozrejme, tie vyššie značky. To znamená, že automobily, ktoré majú vyššiu technickú, ekonomickú a inú hodnotu a o týchto, samozrejme, nebudem hovoriť v mojom príspevku.
Hovorím o tom preto, lebo táto kategorizácia nie je náhodná a vždy vychádza z toho, ako sa vlastne ľudský um dokázal premietnuť do techniky, teda výrobca a následne predajca vie, čo predáva a pri kategórii malého automobilu - to je vlastne to, o čom hovoríme vo vládnom návrhu - sa dostávame do pozície, že takýto automobil dokáže bez nejakých podstatných zásahov a opráv najazdiť okolo 100 tis. km. Keď si zoberieme kilometrový výkon, ktorý som pred chvíľou povedal, čo podnikatelia dokážu alebo sú nútení vlastne prejazdiť na to, aby sa mohli postarať o seba, a tým aj zamestnávať - a tam je ten sociálny aspekt -, tak nám vychádza, že na takomto automobile v priebehu bežného odpisového obdobia, ktorý je približne štyri roky, musia dvakrát vykonať strednú opravu, to znamená, po každých 100 tisíc kilometrov musia urobiť túto strednú opravu a z kategorizácie strednej opravy to znamená toľko, že z pohľadu úprav na agregáte, na motore musia sa napríklad postarať o ventilový rozvod, ďalej sa musia postarať o úpravy na prednej náprave - výmenu čapov, výmenu tlmičov, musia sa postarať o brzdové systémy.
Rozprávam o tom trošku zoširoka, ale chcem, aby sme vlastne pochopili, čo chceme schvaľovať a čo chceme robiť. Nepredstavujte si, že ide o výmenu nejakého brzdového obloženia a brzdových doštičiek, ale ide napríklad aj o výmenu brzdových kotúčov, prípadne osústruženie bubnov alebo o ich následnú výmenu. Pri tejto strednej oprave nedochádza k žiadnemu zásahu na podstatnej časti automobilu, ktorým je karoséria, ktorá má svoju dynamickú a statickú hodnotu, ktorou je nejaká samonosnosť, a teda nedôjde k tomu, aby sa majiteľ a prevádzkovateľ tohto motorového vozidla postaral o vlastnú bezpečnosť a následne nepriamo aj o bezpečnosť svojich alebo o existenčné podmienky svojich zamestnancov, ktorých zamestnal.
Povedal som, že za súčasné odpisové obdobie automobilu štyroch rokov musí podnikateľ urobiť dvakrát túto strednú opravu. Ako podnikateľ, ak by sme schválili predkladaný návrh, má možnosť uvažovať a následne urobiť aj hospodársky krok, ako sa vyrovná s takouto právnou normou? Využije napríklad v súčasnosti platný právny predpis, ktorý mu dáva možnosť, že automobil si nezaradí do majetku, ale bude ho používať v osobnom vlastníctve a bude si uplatňovať náhrady vo výške príslušnej právnej normy, ktorá hovorí o cestovných náhradách. Tá mu dáva možnosť, aby použil za každý kilometer, ktorý najazdí na tomto motorovom vozidle, sadzbu 3,95 Sk za kilometer. Keď si to prepočítame na 4 500 km do mesiaca, keď to vynásobíme 12 mesiacmi, keď to vynásobíme štyrmi rokmi, s ktorými musí ako podnikateľ, a tým aj ekonóm uvažovať, ako sa bude starať o svoju základnú reprodukciu svojho majetku, dostaneme sa k číslu 853 200 korún.
Veľmi sa mi páčilo, že práve gestorský výbor sa dostal k podobnému číslu, pretože navrhoval a navrhuje, aby sme sa zaoberali výškou 600 tis. korún pri priamom obstaraní automobilu a výškou 800 tis. korún pri lízingovom obstaraní automobilu. Teda hodnota 300 tis. korún, ktorú si môže uplatniť podľa vládneho návrhu podnikateľ do výdavkov, sa javí nízka, a keď si to prepočítame a prikalkulujeme to, čo som povedal ohľadne opráv motorového vozidla, znova sa dostaneme na tú istú hladinu, a teda štát v konečnom dôsledku, ak si predstavoval touto právnou úpravou, že získa isté zvýšenie dane z príjmu, ktorú podnikateľ bude musieť v konečnom dôsledku odviesť do štátneho rozpočtu, tak si myslím, že štát v tejto oblasti skutočne nezíska.
Ďalšiu ekonomickú úvahu som urobil asi takto. Čo teda získa štát? Myslím tým z pohľadu dane z príjmov, lebo hovoríme o dani z príjmov. Cena podľa návrhu zákona je 300 tis. korún, teda obvyklá cena za obstaranie automobilu najviac nakupovaného podnikateľmi je 600 tis. korún. Moje tvrdenie o tomto stave je ekonomický model, ktorý bol vypracovaný odborníkmi a ktorý použil vlastne predkladateľ, to znamená vláda Slovenskej republiky, kde sa dostala k istým štatistickým údajom. Uvediem, že za rok 1998 v kategórii do hodnoty 300 tis. Sk za automobil bolo nakúpených 9 tis. automobilov, v hodnote 300 - 700 tis. Sk bolo nakúpených 43 tis. kusov a v hodnote 700 - 1 400 tis. Sk bolo nakúpených 14 tis. kusov a vo vyššej hodnote 3 300 kusov.
Vlastne vidíme, že najväčšou, majoritnou kategóriou je práve automobil v hodnote 300 - 700 tis. Sk. A teda vybral som to číslo, ktoré je asi bežné, určite je to nejaká Škoda Oktávia, trošku s nejakou technickou vybavenosťou, ktorú v tomto čase vieme kúpiť v hodnote okolo 600 tis. Sk. Keď si odpočítame tieto dve čísla 600 tis. a 300 tis. korún a vydelíme si to príslušnými časovými úsekmi, dostaneme, že ročne sa pokúšame predkladaným návrhom obmedziť osobné požitky podnikateľa vo výške 75 tis. Sk. Keď si to vydelíme 12 mesiacmi, dostaneme sa k číslu 6 250 Sk za mesiac. Teda otázka znie: Človeku, ktorý zamestnáva od 10 do 140 zamestnancov, vlastne v osobných požitkoch nechceme priznať touto novelou alebo týmto doplnkom 6 250 Sk mesačne. Pýtam sa: Je to hodnota, o ktorú treba bojovať v tomto čase? Uvedomujem si skutočnosť, že situácia v štátnom rozpočte na úseku príjmov je zlá. A teda v celom rozsahu podporujeme v tejto chvíli opatrenia, ktoré nám predkladá vláda. Ale niekedy menej znamená viac. Neurobme takúto malú politickú chybu, v ktorej by sme vlastne - trošku to preženiem - hodili cez palubu malých a stredných podnikateľov.
A teda na záver predkladám návrh, ktorým sa obraciam na vás páni poslanci, aby prerokovaný zákon o dani z príjmu bol pozmenený tak, aby hodnota za obstaranie automobilu, ktorú si bude možné uplatniť pri odpisovaní automobilu, bola zvýšená na objem 600 tis. Sk, čiže v zmysle dikcie návrhu gestorského výboru a pri lízingovom obstaraní osobného automobilu bola zvýšená v našom poslaneckom návrhu na 700 tis. Sk, ale uvediem, že budem hlasovať za návrh, ktorý bol daný zo strany gestorského výboru, to znamená vo výške 800 tis. Sk. Tento môj návrh považujem z pohľadu volebného programu Strany občianskeho porozumenia aj tak za kompromisný prístup vzhľadom na súčasné negatíva v oblasti príjmov štátneho rozpočtu a verím, že v pripravovanej novele zákona o dani z príjmu v zmysle schváleného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky tento limit už nebude.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Pokúsim sa držať vecnosti. Problém je v tom, že tento návrh novely nič nehovorí o cene vozidla. Jednoducho treba jasne vidieť, že tento návrh nekategorizuje vozidlá do strednej, malej a vyššej triedy. To sú všetko materiály, ktoré prídu od dílerov. To si viem predstaviť a držím im palce. Problém je inde. Problém je ten, jednoducho sme presvedčení, že do 450, respektíve 550 tis. Sk sa dá kúpiť bezpečné vozidlo, nebudem hovoriť značku, lebo to nám nepatrí, ktoré jednoducho splní všetky funkcie, ktoré malý a stredný podnikateľ potrebuje.
Problém je ešte ďalší. Je tu silná ambícia robiť niečo s bilanciou. Problém je totiž oveľa hrozivejší, ako si v tejto chvíli vieme predstaviť. Preto keď som hovoril o nesystémovom kroku, nesystémový krok je preto, aspoň ja považujem tento návrh za nesystémový, lebo nie je predkladaný súčasne s balíkom opatrení, kde by sme videli, prečo k tomuto prichádzame. Nie sme proti podnikateľom, len štát ďalej nemôže niesť ťarchu celých odpisov. To je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
na jednej strane treba kvitovať snahu vlády o určité naplnenie štátnej pokladnice, ako aj pokus o zníženie obchodného deficitu. Avšak nemôžem súhlasiť ani ja osobne s tým, že je to na úkor tých, ktorí boli prakticky roky dozadu doslova utláčaní, ešte aj dnes mnohí z nich sú pred kolapsom, teda na úkor malých a stredných podnikateľov. Myslím si, že je každému jasné, že pivopodnikateľov, naftopodnikateľov či iných veľkopodnikateľov sa to prakticky nedotkne.
Chcel by som upozorniť, že táto predmetná časť novely bude opäť nútiť živnostníkov a podnikateľov hľadať spôsoby a možnosti, ako toto ustanovenie obísť. Včera to pán kolega Malchárek naznačil a ja osobne ako daňový poradca viem bez veľkého uvažovania hneď niekoľko spôsobov, ako to obísť. Ak je snahou predkladateľa tejto novely v predmetnej časti, o ktorej hovorím, teda zdanenie osobnej spotreby v súvislosti s používaním osobných automobilov, existujú iné spôsoby, štandardnejšie, oveľa serióznejšie a účinnejšie, ktoré fungujú v mnohých iných vyspelých krajinách. Myslím si, že tento návrh treba brať iba ako nejaké prechodné opatrenie, tak ako aj pán minister Černák povedal, že v budúcnosti bude riešené systémovým kompletným riešením a osobne v prípade, že budú prijaté pozmeňujúce návrhy - viaceré tu boli -, budem za celý návrh ako za celok hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Malchárek.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
musím povedať, že som potešený z reakcie, ktorú vyvolalo moje vystúpenie a vystúpenie pána poslanca Maxona vo včerajšej rozprave na túto tému. Strana občianskeho porozumenia je presvedčená o tom, že príjmovú stránku rozpočtu treba riešiť opatreniami, ktoré vytvárajú širší a kvalitnejší priestor na rozvoj malého a stredného podnikania.
Súčasný návrh gestorského výboru rozširuje pôvodnú dohodu vyjadrenú v návrhu poslancov o kompromise vo veci skvalitnenia textu zákona predkladaného vládou Slovenskej republiky. Rozšírenie je v pozitívnom smere, a preto s ním súhlasím. Súhlasím tiež s tým, že vláda by sa mala zaoberať komplexnejším dopracovaním tohto zákona v priebehu svojho volebného obdobia a neskôr vypustiť limity, ktoré hovoria o odpisoch motorových vozidiel. Ale dnes treba dať vláde určitý legislatívny priestor na riešenie neutešenej situácie štátnej pokladnice.
Len pripomeniem a doplním môjho predrečníka. Nie ekonomický rozmer pôvodného návrhu, ale je to reálny tlak na nákup vozidiel v nižších cenách na úrovni malých a vozidiel strednej nižšej triedy, čím by vážne utrpela výbava vozidiel v oblasti pasívnej bezpečnosti. A musím povedať, že dramaticky nesúhlasím, že v tých cenových kategóriách, ktoré boli navrhnuté alebo sú navrhnuté inými poslancami, sú vozidlá, ktoré by skutočne spĺňali európske štandardy v oblasti zabezpečovania pasívnej bezpečnosti. Myslím si, že by nám malo všetkým záležať na zdraví a ochrane životov občanov Slovenskej republiky.
Žiadam a prosím schváliť návrh gestorského výboru a neskôr zákon ako celok. Pripájam sa aj k názoru pána poslanca Šimka a sťahujem náš pozmeňujúci návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Maxon.
Pán poslanec sa hlási s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vzdávam sa svojho diskusného príspevku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Černák.
Áno. Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
veľmi sa usilujem o to, aby práve ministerstvo hospodárstva malo vo svojom referáte malých a stredných podnikateľov. Skutočne si myslím, že je potrebné robiť voči malým a stredným podnikateľom ústretovú politiku. Je potrebné podporiť ich rozvoj. Ale dovoľte mi povedať, že z hľadiska diskusie, ktorá tu odznela, mám pocit, ako keby išlo trošku o nedorozumenie alebo nepochopenie vládnej novely.
Po prvé - vo vete, vetičke, o ktorej hovoril pán poslanec Maňka, práve v tej vetičke je začarované a zakúzlené to, že táto novela sa absolútne nedotkne malých a stredných podnikateľov, ktorí auto využívajú ako svoju živnosť alebo výrobný prostriedok. Dotkne sa to len tých, ktorí auto pravidelne používajú aj na iné účely ako na priame zabezpečenie príjmov formou poskytovania služieb. Takže tí, ktorí poskytujú služby - taxikári, zásobovači, dopravcovia -, tí si spokojne odpíšu celé auto, tak ako ho kúpia, odpíšu ho absolútne celé do poslednej koruny. Ak na to majú, tak zrýchleným odpisom, ak na to nemajú, tak normálnym odpisom.
S veľkým záujmom som si vypočul technické prednášky, štatistiku koľko, akých áut sa nakupuje. Pán poslanec Šimko, to, čo ste hovorili, či už náklady na opravu, na benzín, na doplnky, na vybavenie auta, všetko ide z nákladov, podnikateľ si legálne všetko zahrnie do nákladov. Žiadny problém, žiadna kolízia.
A dovoľte mi teraz, keď ste už hovorili o štatistike, ktoré autá a v akej triede sa predávajú, pozrieť sa na štatistiku trošku z iného uhla. So záujmom som sa dočítal o tom, že každý tretí obyvateľ Slovenska má auto. Chodíte po obciach, po vidieku. Má každý tretí auto? No zďaleka nemá. To znamená, že niektorí majú po dve, tri, štyri autá. A ešte mi dovoľte povedať, že v Bratislave je vydaných na taxikárov asi 1 600 licencií, v Košiciach - pán Schuster by to vedel presne - možno 2 tisíc. Nech je dokopy 10 tisíc taxikárov na Slovensku, nech je desaťnásobne vyšší počet zásobovačov a tých, ktorí auto potrebujú - inštalatéri, opravári - to znamená, hovoríme približne o 10 % áut, ktoré existujú a ktorých sa táto novela nedotýka. Ale snaha vlády usmerniť vašu pozornosť je práve na tých zvyšných 900 tisíc. Nikto im nebráni, nech si kúpia auto, aké chcú, aj za 5 miliónov. Ale tu rozhodujete o tom, ako sa na jeho luxuse bude podieľať štát, či mu to umožní odpísať celé alebo mu umožní odpísať tretinu, dve tretiny, polovičku.
Takže nemajte obavy, žeby sa na základe prijatia tejto novely zhoršili životné podmienky malých a stredných podnikateľov, a už vonkoncom nie podmienky na podnikanie.
Prosím vás, aby ste zvážili, že v čase, keď má naša spoločnosť iné úlohy, keď má úlohy radikálne šetriť v oblasti štátnej sféry, verejných výdavkov, či by sa nemali podieľať na týchto úsporách aj tí, ktorí na to majú, a či by teda časť svojej osobnej spotreby nefinancovali z vlastných prostriedkov, to znamená z vlastného zisku. Alebo im to všetko musí spolufinancovať štát tým, že im to umožní celé kompletne odpísať?
Ako člen vlády som povinný podporovať vládnu novelu a prosím vás, aby ste podporili predložené návrhy, tak ako sú predložené. Ako člen vlády, ktorý predkladal v mene vlády do druhého čítania túto novelu, si viem predstaviť kompromis pri návrhu pána poslanca Bajana. Ten upravil hranicu tak, že, povedzme tí, ktorí zarobia menej a kúpia si jednoduchšie auto, tak nech si ho celé odpíšu. Dobre, v poriadku. Je to kategória menších aut a povedzme zasahuje do dolnej hranice strednej triedy. Ale tí, ktorí majú na drahšie autá, určite nie sú odkázaní na to, aby ho celé museli odpísať. Nech si odpíšu dve tretiny z toho auta, prípadne polovičku, ak si kúpia drahšie. A o tom je táto novela.
Verte tomu, že by som nepodporil žiadny krok, ktorý by bol namierený proti malým a stredným podnikateľom. Práve naopak, chcem s nimi veľmi dobre spolupracovať, pomôcť im pri tvorbe legislatívneho prostredia, pri finančných podmienkach, pri odľahčení finančného zaťaženia. Ale táto novela, ktorú predložila vláda, nie je namierená proti malým a stredným podnikateľom. Je to v duchu toho, že tí, ktorí majú na to, aby si kúpili viac áut, drahšie auto, prosím, nech si ich kúpia aj desať, ale nech odpíšu len jedno, ale aj to v rozumnej hranici.
Takže celá novela, ktorá má veľa, veľa podstatných návrhov, sa zúžila na diskusiu okolo áut. Prosím vás, podporte vládny návrh, zamietnite ostatné pozmeňujúce návrhy a potichu hovorím, že ako kompromis si viem predstaviť pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana, ktorý predložil v mene 15 poslancov.
Ďakujem vám pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
k trom pozmeňujúcim návrhom zo spoločnej správy, ktoré máme predložené v spoločnej správe, a k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Bajana a pozmeňujúcemu návrh pána poslanca Šimka hovorím, že tí z nás, ktorí chcú podporiť zámer vlády riešiť príjmy do štátneho rozpočtu a nepriamym vplyvom na import obmedziť negatívnu obchodnú bilanciu, a zároveň nechcú siahnuť na možnosti, ktoré dnešná úprava zákona pred novelou dáva malým a stredným podnikateľom, tak by si mali vybrať stredný návrh, návrh na polceste, ktorý podal pán poslanec Bajan. To je môj komentár pred hlasovaním.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za vyjadrenie sa v rozprave.
Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
v mene poslaneckého klubu SDK žiadam pred hlasovaním 10-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz sa pripája.
Poslanec L. Orosz:
Áno, pripájam sa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bárdos sa pripája.
Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o dochvíľnosť, tak ako sme si povedali, naším želaním, je skončiť rokovanie dnešnej schôdze o 13.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rokovanie poslaneckých klubov sa skončilo, prosím, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v druhom čítaní, keď pred záverečným hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ako aj o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy, sme prerušili rokovanie o tejto schôdzi.
Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, prípadne v pozmeňujúcich návrhoch.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
budem uvádzať hlasovania o predkladanom vládnom návrhu zákona. Najskôr pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynul zo spoločnej správy. Je to návrh k článku I, kde v bode 5 ods. 1 suma 300 tis.sa navrhuje zmeniť na 600 tis. a v bode 6 ods. 1 sumu 400 tis. na sumu 800 tis. Sk. Prosím, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to je pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy.
Prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.
Nech sa páči, uvádzajte ďalšie návrhy.
Poslanec P. Tatár:
Ďalší návrh dal pán poslanec Bajan, ktorý v tej istej veci navrhuje, aby v článku I v bode 5 ods. 1 suma 300 tis. sa zmenila na sumu 450 tis. a v bode 6 ods. 1 suma 400 tis. na 600 tis. Sk.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, počuli ste návrh, budeme o ňom hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasy v sále.)
Poslanec P. Tatár:
Opravujem, v bode 6 nie 600 tis. ale 550 tis. Sk.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci, tak je aj uvedené v písomnom návrhu, pán spoločný spravodajca nič nemení, to len zle prečítal. Pre čistotu procedurálneho priebehu dáme ešte raz hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy.
Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste prečítali predložený návrh.
Poslanec P. Tatár:
Dovoľte mi sa ospravedlniť za nepresnosť pri prečítaní. Opakujem návrh skupiny poslancov k tlači 103. V článku I v bode 5 k § 24 ods. 2 písm. a) ods. 1 suma 300 tis. sa zmení na 450 tis. a v tom istom článku I bod 6 § 24 ods. 2 písm. a) ods. 1 suma 400 tis. sa mení na 550 tis.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Tento návrh sme schválili.
Pán poslanec, nech sa páči, uvádzajte ďalšie návrhy.
Poslanec P. Tatár:
Tretí pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynul z rozpravy, bol pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka, ktorý v článku I návrhu § 5 ods...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, keďže sme schválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana, ktorý bol k tomu istému problému prerokúvaného návrhu zákona, ktorý podal aj pán poslanec Šimko, o tomto pozmeňujúcom návrhu už nemôžeme hlasovať.
Poslanec P. Tatár:
To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy a z rozpravy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže tento návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem však upozorniť pánov poslancov a pani poslankyne, že v rámci tejto rozpravy je možné podávať len návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Preto sa pýtam, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických, alebo jazykových chýb, alebo či má skupina 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie do tretieho čítania.
Ak nemá nikto návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o predloženom vládnom návrhu zákona ako o celku vrátane prijatého pozmeňujúceho návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh spoločného spravodajcu na hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny nvárh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu ministrovi Černákovi za navrhovateľa a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Bola tu vznesená námietka, že som dal hlasovať o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nie v poradí, v akom boli prednesené. Chcem prečítať poradie, ako sa páni poslanci prihlásili do rozpravy o tomto bode programu. Prvý bol prihlásený pán poslanec Bajan, druhý pán poslanec Šimko a tretí pán poslanec Maxon, ktorý stiahol svoje vystúpenie. Preto som dodržal procedúru hlasovania, tak ako mi ukladá rokovací poriadok.
Panie poslankyne, páni poslanci, nasledujúcim bodom programu mal byť návrh skupiny poslancov na odvolanie JUDr. Michala Vaľa z funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Chcem vás informovať o tom, že pán generálny prokurátor Michal Vaľo doručil dnes písomné vzdanie sa funkcie v zmysle príslušných ustanovení zákona o prokuratúre a Ústavy Slovenskej republiky pánu predsedovi Národnej rady, preto o tomto bode programu rokovať nebudeme.
Ďalším bodom programu v takom poradí, ako sme si schválili, je
návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júla 1997.
Je to tlač číslo 105.
Prosím teraz pána poslanca Roberta Fica, aby uviedol predmetný návrh na prijatie uznesenia.
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy,
vážení páni,
chcem vás požiadať, aby ste pracovali s návrhom na prijatie uznesenia, ktorý má podtitul Nové znenie, pretože došlo k výmene pracovného dokumentu, aby sme nepracovali so starým návrhom, ktorý nie je z pohľadu terajšieho rokovania už relevantný.
Na podanie tohto návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka I US 8/97 z 23. júla 1997 ma motivovala požiadavka Európskej komisie pre ľudské práva, ktorá v súčasnosti prerokúva sťažnosť podanú proti Slovenskej republike sťažovateľom pánom Františkom Gauliederom.
Európska komisia pre ľudské práva vyzvala obidve strany tohto sporu, teda aj Slovenskú republiku, aj pána sťažovateľa, aby v lehote do 18. decembra 1998 predložili, ak majú nejaké návrhy týkajúce sa prípadného vyriešenia tejto záležitosti, na vnútroštátnej úrovni.
Chcem povedať, že mám osobne veľký záujem na tom, aby sme všetky medzinárodné spory, ktoré vznikajú, riešili doma na úrovni Slovenskej republiky. A toto bol aj dôvod, prečo som pripravil návrh uznesenia, ktorý má reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júla 1997, ktorý konštatoval, že Národná rada porušila ústavné právo Františka Gauliedera upravené v článku 81. Preto návrh uznesenia má tri časti.
Predovšetkým Národná rada berie na vedomie predmetný nález Ústavného súdu. S týmto nálezom nemôžeme nič iné urobiť, iba ho vziať na vedomie a zopakovať výrokovú časť, v ktorej sa konštatuje porušenie práv Františka Gauliedera. Súčasne, aby sme vytvorili dobrý základ na uzatvorenie zmieru na vnútroštátnej úrovni, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala opatrenia, pretože v dôvodovej správe k nálezu Ústavného súdu sa konštatovalo, že je to Národná rada, ktorá má prijať konkrétne opatrenia na nápravu alebo realizáciu predmetného nálezu Ústavného súdu.
V druhej časti sa vyslovuje poľutovanie alebo Národná rada vyslovuje poľutovanie nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky vo svojom prvom volebnom období neprijala opatrenia na realizáciu citovaného nálezu.
Boli tu pokusy o zrušenie predmetného uznesenia, ktorým Národná rada vzala na vedomie vzdanie sa mandátu pána poslanca Františka Gauliedera, ale tieto pokusy boli neúspešné. Aby sme sa vyhli zbytočným právnym teoretickým diskusiám, nenavrhujem zrušenie konfliktného uznesenia, ktoré bolo prijaté v predchádzajúcom období, iba navrhujem, aby táto Národná rada, ktorá v podstate nemá vo vzťahu k bývalému poslancovi Národnej rady už nič spoločné, vyslovila poľutovanie nad tým, že sa neurobili v prvom volebnom období príslušné opatrenia.
No a tretia časť tohto uznesenia, tiež dôležitá z pohľadu vybavenia veci na vnútroštátnej úrovni, je konštatovanie, že pán František Gaulieder po tom, čo odišiel z parlamentu, po tom, čo zanikol jeho poslanecký mandát, využil plnenie vyplývajúce z ustanovenia § 2 zákona Národnej rady o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov a prijal plat poslanca Národnej rady po obdobie piatich mesiacov.
Teda návrh uznesenia, ktorý predkladám, opakujem, je motivovaný tým, aby sme vyrovnali záležitosť na vnútroštátnej úrovni. To je moja motivácia.
Súčasne tento návrh nezakladá žiadne finančné plnenia Národnej rady Slovenskej republiky, ale môže byť dobrým základom na uzatvorenie zmieru na vnútroštátnej úrovni.
Chcem ešte pripomenúť, že pán František Gaulieder bol informovaný na stretnutí pred dvoma dňami o tom, že Národná rada mieni prijať takéto uznesenie. Nepočul som z jeho úst výhrady alebo nejaké námietky proti takémuto postupu Národnej rady. Ak by takéto výhrady vzniesol pred dvoma dňami, určite by som ich teraz prezentoval na schôdzi Národnej rady.
Vzhľadom na to, že nevidím konfliktnosť tohto návrhu uznesenia a že je naozaj dôležitý z pohľadu vybavovania citlivej politickej sťažnosti, ktorá je dnes na Európskej komisii pre ľudské práva, chcem vás všetkých požiadať o ústretovosť a podporu tohto návrhu uznesenia.
Z mojej strany je to všetko, pán predsedajúci.
Ďakujem.