Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu na uznesenie.
Prosím, počuli ste, vážené pani poslankyne, páni poslanci, stanovisko a odporúčanie gestorského výboru k tomuto návrhu vlády.
Prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Na základe tohto schváleného návrhu, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 103. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády Ivan Mikloš.
Prosím vás, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o daniach z príjmov.
Predložený návrh reaguje na schválené programové vyhlásenie vlády najmä v tej časti, ktorá rieši problematiku neoprávneného zvýhodňovania určitej skupiny daňovníkov tým, že títo daňovníci majú príjmy, ktoré im plynú z takzvaného reinvestovania odpusteného dlhu voči Fondu národného majetku oslobodeného od dane z príjmu právnických osôb, čo prakticky znamená narušenie princípu daňovej spravodlivosti. Vyňatie zo zdaňovania pomerne veľkej skupiny príjmov prakticky viedlo k tomu, že podiel dane z príjmov právnických osôb na celkových príjmoch plynúcich do štátneho rozpočtu počnúc rokom 1996 neustále klesal. Preto základným cieľom predloženého návrhu novely zákona je napraviť túto ničím neodôvodnenú diferenciáciu v zdaňovaní príjmov a zaviesť spravodlivosť do princípov zdaňovania.
Ďalším cieľom predloženého návrhu novely zákona je oddelenie osobnej konečnej spotreby podnikateľa od konečnej spotreby jeho spoločnosti, to znamená, že je potrebné vykonať určité obmedzenia možnosti zahrňovať do daňových výdavkov spoločnosti také výdavky, ktoré môžu mať aj charakter konečnej osobnej spotreby. Konkrétne ide o obmedzenie možnosti nadobudnúť plnú výšku odpisov osobných dopravných prostriedkov do daňových výdavkov. V návrhu novely je uvedené, vyjadrené sumou 300 tisíc korún oproti súčasnému stavu, keď daňovníci v plnej výške môžu uplatniť ako daňový výdavok výšku odpisov pripadajúcich na osobné dopravné prostriedky, napríklad osobný automobil. Tento limit odpisov sa dotýka aj obstarania osobných dopravných prostriedkov formou lízingu. Posudzovanie uznávania odpisov osobných automobilov, ale aj ostatných druhov výdavkov, okrem súvislosti s daňou z príjmu, má priamu súvislosť s obchodnou a následne platobnou bilanciou štátu.
Priestor vytvorený v daňovej oblasti na participácii výdavkov štátu na výdavkoch daňovníka má sekundárny dosah cez zaťaženie obchodnej bilancie a následne i platobnej bilancie štátu, a to z dôvodu, že požiadavka na krytie potrieb daňovníka napríklad pri osobných automobiloch sa realizuje ich dovozom.
Ďalšie návrhy predložené v novele zákona riešia problematiku zahrňovania výšky provízií do daňových výdavkov, pričom konkrétne ide o to, aby si daňovník mohol do výdavkov znižujúcich príjem zahrnúť sumu prijatej provízie len vtedy, ak je táto suma uhradená, a to aj u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a ak je preukázaná efektívnosť vykonanej úhrady vo vzťahu k dosiahnutému príjmu, ku ktorému možno túto províziu priradiť. V záujme zrovnoprávnenia určitých druhov príjmov, konkrétne ide o príjmy, ktoré v súčasnosti boli zdaňované osobitnou výhodnejšou sadzbou dane - ide o odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb - sa zdaňovali ako súčasť základu dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov a spadali pod progresívnu sadzbu dane. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že systém osobitného zvýhodneného spôsobu zdaňovania nevyjadroval skutočné príjmy niektorých daňovníkov, najmä tých, ktorí poberali takéto príjmy od viacerých platiteľov, a často to viedlo z pohľadu na daň z príjmov fyzických osôb k neopodstatnenej diferenciácii, k zvýhodňovaniu najmä daňovníkov s vyššími príjmami.
Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh novely zákona o daniach z príjmov, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. januára 1999, si predovšetkým kladie za cieľ postupné odstránenie disproporcií medzi zdaňovaním určitej skupiny príjmov fyzických osôb, ale najmä obmedzenie možného priestoru na to, aby štát participoval prostredníctvom daňových výdavkov na osobnej konečnej spotrebe podnikateľského subjektu. Očakáva sa, že pozitívny efekt sa prejaví vo zvýšení príjmov najmä právnických osôb. Vzhľadom na to, že ide o zákon s celoročnou pôsobnosťou, úplný pozitívny efekt na príjmy štátneho rozpočtu sa prejaví až v roku 2000, ale rámcové podmienky je potrebné vytvoriť už od 1. januára 1999.
Vláda tento návrh novely zákona prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 16. decembra 1998.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.
Prosím teraz spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre rozpočet, financie a menu pána poslanca Tatára, aby podal správu o prerokúvaní tohto návrhu vo výboroch.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov ako spravodajca výboru.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú vláda považuje za potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu o uvedenom návrhu zákona v prvom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Malchárek a pán poslanec Maxon. Ešte niekto z pánov poslancov sa ústne hlási do rozpravy? Pokiaľ to tak nie je, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Malchárek.
Poslanec J. Malchárek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
na úvod chcem vyjadriť svoje pochopenie a chcem vyjadriť aj podporu vláde v jej snahe riešiť príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Nemôžem súhlasiť s riešením stanovujúcim odpisové limity na 300 až 400 tisíc korún. Som hlboko presvedčený, že toto je prípad, keď sa v dobrej viere dosiahne opačný efekt. Chcem povedať, že navrhované limity výrazne spôsobia pokles nákupu a predaja osobných motorových vozidiel. Zvýšia pokles pasívnej bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky a spôsobia pokles pozitívneho imidžu našich podnikateľských subjektov. Zníženie dovozu a predaja vozidiel zníži priamy príjem do štátneho rozpočtu z cla a DPH a spôsobí úbytok takto prisúvaných prostriedkov do štátneho rozpočtu o 3 až 5 miliárd. Sk podľa veľmi triezvych odhadov kvalifikovaných odborníkov, ktorým je táto oblasť veľmi blízka. Tento obrovský prepad, možný prepad do príjmu štátneho rozpočtu nevyvážia ani dane z príjmov aj z dôvodu postupného plynutia do štátneho rozpočtu formou odpisov vrátane dodanenia časti nákupnej ceny na stanovené odpisové limity. Záporné saldo nebude prekvapujúce len v prvom roku platnosti tohto opatrenia. Podľa triezvych prepočtov do vyrovnania tejto bilancie si budeme musieť počkať šesť až osem rokov.
Chcel by som len povedať, že ohľadne motorových vozidiel azda nie je jediným kritériom pri cene jeho luxus alebo jeho luxusné vybavenie. Dnes drvivá väčšina časti vozidla, resp. ceny vozidla je spôsobená práve výbavou, ktorá zabezpečuje zvýšenie pasívnej bezpečnosti týchto vozidiel. Dnes elektronické systémy, ako ASR, ESP, ABS, prípadne vybavenie vozidiel airbagmi, špeciálnymi ergonomickými sedačkami a podobne výrazne zvyšujú pasívnu bezpečnosť a pre podnikateľov, ktorí skutočne v našich nie veľmi ľahkých podmienkach - nemusíme si nahovárať, že tu máme ľahké podmienky na podnikanie -, nie je jednoduché, aby jazdili s vozidlami, ktoré majú výbavu zodpovedajúcu cene do 300 alebo 400 tisíc, kde o týchto bezpečnostných prvkoch nemôže byť ani slychu, ani dychu.
Som za to, aby sme podporili stredných a malých podnikanie, ktorých sa to najviac dotýka, pretože si myslím, že veľkí podnikatelia si práve s týmto zákonom budú vedieť rady. Je tam niekoľko spôsobov, ako sa dá obísť plnenie tohto zákona, možno napríklad aj zriadením si zvláštnej firmy na požičovňu a podobne. A pretože Strana občianskeho porozumenia sľúbila práve podporu strednému a malému podnikaniu - myslím si, že je to aj v súlade s programovým vyhlásením vlády - je naším spoločným cieľom, aby sme zabezpečovali príjmovú stránku štátneho rozpočtu rozvojom podnikateľských aktivít, a nie opatreniami, ktoré za určitých okolností môžu mať aj pri dobrom úmysle opačný efekt. Som presvedčený, že spoločne nájdeme riešenie, ktoré bude korešpondovať s cieľom vlády, ale spôsob bude viac presvedčivý, bez možnosti reálnych negatívnych dosahov a možných zneužití práve tohto znenia zákona. Preto navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátila zákon navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
(Šum a ruch v sále.)
Pokoj, páni poslanci.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
asi by bolo najlepšie, keby ste zabezpečili poriadok predovšetkým za svojím chrbtom, lebo sa tam odohráva strategická porada. Bolo by asi vhodné, keby sa kolegovia išli poradiť o veci, o ktorej rokujú, mimo rokovacej sály, lebo upozorňujete plénum, ktoré je pozorné v tomto období, ale za predsedníckym stolom nie je poriadok.
Vážené dámy, vážení páni, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov s navrhovanou účinnosťou od 1. januára, si kladie za cieľ posilniť predovšetkým príjmovú časť štátneho rozpočtu a toto posilnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu uvádza dôvodová správa ako prioritu. Prirodzene, pokiaľ je to prioritou, tak môžem s týmto zámerom predkladateľa súhlasiť.
Ďalej sa uvádza, že by sa mala realizovať náprava spravodlivosti v zdaňovaní daňovníkov, zrovnoprávnenie všetkých foriem príjmov, vymedzenie osobnej konečnej spotreby podnikateľa a jeho následné zdanenie tak, aby bola jednoznačne zdanená osobná konečná spotreba. A tu mám pripomienku k dôvodovej správe, kde sa hovorí, že vymedzenie osobnej konečnej spotreby podnikateľa a jeho následné zdanenie tak, aby bola jednoznačne zdanená osobná konečná spotreba, a tým sa zabránilo možnému zneužitiu a ďalšiemu prehlbovaniu. Chcel by som len upozorniť, že tá veta alebo ten záver nemá v dôvodovej správe zmysel.
Ale ak mi dovolíte, mám niekoľko poznámok vo vzťahu k vývoju príjmovej položky štátneho rozpočtu vo vzťahu k dani z príjmu právnických osôb.
Predovšetkým táto novela sa bude týkať iných ako finančných inštitúcií. Ak si podrobíme analýze vývoj dane z príjmu právnických osôb, tak najvýznamnejší pokles dane z príjmu právnických osôb je predovšetkým pri finančných inštitúciách. Nepochybne sú objektívne dôvody, prečo je to tak, ale táto novela na túto skutočnosť nijakým spôsobom nereaguje. Som presvedčený, že jediným dôvodom, prečo tento návrh teraz prerokúvame, je, aby zdaňovacím obdobím bol kalendárny rok, pretože iné dôvody, vážené dámy a páni, naozaj nie sú podľa môjho názoru objektívne zdokumentované.
Na jednej strane, samozrejme, ak máme filozofiu, pokiaľ sa to týka toho, o čom hovoril aj môj predrečník, teda možnosť zahrnúť do nákladov odpis vo výške 300 tis. korún a pri lízingu, myslím si, 400 tisíc korún na jedno motorové vozidlo, môže byť zjednodušený prepočet a môže to vytvoriť z hľadiska zdaniteľného základu budúci príjem do štátneho rozpočtu.
Na druhej strane si myslím, že je potrebné spraviť kvantifikáciu, ako sa to dotkne predajcov motorových vozidiel, o koľko zamestnancov budú musieť znížiť počty, do akej miery sa to priamo dotkne predajcov z hľadiska ich zdaniteľného základu v rámci odvodu dane z príjmov, lebo objektívne treba priznať - a tí, ktorí sa tomu trošku venujú, vedia -, že to nie je ekonomicky nezaujímavá činnosť. Predajcovia boli alebo aj sú podnikateľským subjektom v oblasti malého a stredného podnikania, ktorí poväčšine boli platcami dane z príjmu, pretože im jednoducho daňový základ vyšiel tak, že boli podľa zákona číslo 286 platcami dane z príjmov. Takže to je jedna kompenzácia, ktorá nie je vyčíslená. Okrem toho som presvedčený, že pokiaľ takúto úpravu robíme, tak by mala dôvodová správa obsahovať aj jasnú predstavu, čo z hľadiska kvantifikácie v oblasti daňových príjmov môžeme v súvislosti so zavedením alebo s uplatnením tejto novely požadovať.
Ale čo je pre mňa ďalším otáznikom, táto novela upravuje možnosť účtovania si do nákladov provízie a tie provízie, pri ktorých je preukázaná efektívnosť tejto provízie. Musím priznať, že vzhľadom na časový priestor, v akom prerokúvame nielen tento, ale aj iné ekonomické zákony, som si nemal možnosť dôkladne preštudovať pôvodné znenie a z tohto mi vyplýva, že spôsob preukázania efektívnosti tejto provízie bude môcť byť posudzovaný veľmi subjektívne. To znamená, že správca dane môže mať jednoznačný názor, že provízia neviedla k tomu, aby bola efektívnosť tejto provízie zabezpečená. Na druhej strane daňovník jasne môže prezentovať, že provízia, ktorá bola vynaložená na istý druh obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, bola efektívna. Obávam sa, že potom z pohľadu správcu dane môže prísť v týchto veciach k subjektívnemu posudzovaniu a môžeme sa dostať v súvislosti so správou daní do viacerých problémov.
Naozaj si myslím, že bolo potrebné a je a bude potrebné pracovať na komplexnej novele zákona číslo 511 a na komplexnej novele zákona číslo 286, tak ako to bolo pôvodne uvažované, a na základe toho by sa mala potom správa daní aj oblasť daní z príjmov posudzovať. Naozaj musím konštatovať, že táto úprava podľa môjho názoru nie je systémovým riešením. Táto úprava nemá dostatočný ekonomický rozklad v súvislosti s jej dosahmi a táto úprava môže v niektorých veciach viesť k subjektívnemu posúdeniu napríklad už toho, o čom som hovoril o preukázanej efektívnosti provízie.
Prirodzene, nebudem mať výhrady voči skutočnosti, ktorá je touto novelou riešená, a to je možnosť zúčtovania do nákladov, reinvestovania alebo realizovaných investícií pri subjektoch, ktoré prebehli procesom privatizácie. Dnes je už na to čas a obdobie, že by malo dôjsť v tomto smere k náprave. Na druhej strane, vážené dámy a páni, aj tu chýba objektívna analýza a dovolím si tvrdiť, že 80 - 85 % týchto subjektov nebolo platcami dane nie preto, že mohli túto položku investovania zúčtovať do nákladov, nebudú platcami dane, mám na mysli dane z príjmu, ani po tejto úprave, pretože jednoducho vzhľadom na ich dosahovanú efektívnosť im nevyjde, predpokladám, nevyjde im daňový základ. Mám informácie, že sú isté analýzy na ministerstve financií v tejto oblasti. Ani do dôvodovej správy, ani do tohto materiálu sa však tieto údaje nepremietli.
Z toho pohľadu musím konštatovať, že priorita, ktorá je touto novelou sledovaná, a to je zvýšiť príjmovú časť štátneho rozpočtu, sa podľa môjho názoru touto novelou nezabezpečuje alebo aspoň dôvodová správa a podklady, ktoré máme k dispozícii, o tejto skutočnosti nesvedčia.
Pripájam sa k návrhu pána poslanca Malchárka, aby bol tento vládny návrh zákona číslo 286 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vrátený vláde Slovenskej republiky na prepracovanie a aby boli zvážené tie skutočnosti, ktoré boli aj predmetom rozpravy jednak v pléne, jednak vo výbore pre financie, rozpočet a menu, a aby takto prepracovaný materiál aj s dôkladnejšou analýzou bol opätovne predložený na rokovanie Národnej rady, aj keď si myslím, že by bolo optimálne, čo je z časového hľadiska veľmi zložité, keby sme mohli aj zákon číslo 511 aj zákon číslo 286 mať v Národnej rade v novom a plnom znení.
Chcel som mať ešte jednu otázku na predkladateľa, ale tá sa celkom netýka tejto problematiky, a vzhľadom na čas, v ktorom rokujeme, ju nepoložím.
Chcel by som mať ešte jednu pripomienku. Vážené dámy, vážení páni, treba si uvedomiť, že rokujeme o veľmi dôležitých ekonomických zákonoch. Naozaj im nevenujeme dostatok časového priestoru, naozaj hazardujeme s inštitútom skráteného legislatívneho konania. Sú to ekonomické zákony, ktoré majú bezprostredné dosahy na podnikateľskú sféru, a novela, ktorú teraz prerokúvame, bude mať významné dosahy na malý a stredný podnikateľský stav. Ak táto novela uzrie svetlo sveta v priebehu zajtrajšieho dňa, nie je to dostatočný časový priestor pre malý a stredný podnikateľský stav, aby sa tejto novele harmonicky prispôsobil.
Viete, tí, ktorí pracujete alebo ste pracovali v predchádzajúcom období v bežnej hospodárskej praxi, tak veľmi dobre viete, že teraz sa budú mesiac audítori, účtovníci, metodici venovať tomu, ako túto právnu úpravu dokážu obísť. A garantujem vám a už dnes viem spôsoby, ako sa táto úprava dá obísť. To znamená, že naozaj by sme sa mali skoncentrovať na to, aby sme v oblasti správy daní robili opatrenia na to, aby bol výber podstatne lepší.
A celkom na záver ešte jednu poznámku. Pán podpredseda vlády, ani v tom opravenom čísle ste nemali pravdu, nemali ste pravdu. Medziročne vzrástol objem daňových nedoplatkov o 4,5 miliárd, a nie o 10 miliárd.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Cieľom navrhovaného zákona alebo navrhovaný zákon má dva ciele. Prvý cieľ je zrejme znížiť import, ten zrejme dosiahneme hlavne u podnikateľov. A druhý cieľ je naplniť štátny rozpočet. Chcel by som poukázať na určité riziká. Podnikateľ si vždy hľadá cesty, ako sa legálne, niekedy aj nelegálne, vyhnúť zákonom. Jedna vec je pri automobiloch, ktoré sa budú predávať v rámci Slovenskej republiky. To znamená, keď nejaký podnikateľ bude predávať starší 2-miliónový mercedes, bude ho predávať určite nie za hodnotu 1 mil. Sk, ale určite tie ceny sa budú pohybovať okolo 300 tis. Sk a ten zvyšok si zabezpečí inou formou cez nejaké služby. To je jedno riziko, a to tu bude reálne.
A druhým rizikom sú provízie, ktoré nebudú už v nákladoch, žiadne, ani tie efektívne, je to tak v zákone, ani tie efektívne, tak tiež podnikateľ ich vie obísť tým, že urobí tomu druhému podnikateľovi nejakú inú službu - je to, fakt, reálne - za nejakú inú službu, či mu urobí nejakú marketingovú štúdiu, to sa dá proste obísť. Čiže poukazujem na to, že sú tu naozaj reálne tieto dve riziká.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Áno. Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi vyjadriť sa k rozprave. Nebudem tajiť, že diskusia vo vláde o tomto materiáli bola ťažká. Nakoniec viete, že sa o ňom rokovalo na dvakrát. Nebudem tajiť ani to, že aj vo vláde boli vznesené isté výhrady, z ktorých niektoré zazneli aj tu, a týkajú sa najmä zdaňovania sumy, ktorú je možné započítať do daňového základu osobných automobilov, ale aj iných vecí. Jedna z vecí, ktorej sa týkala diskusia, bola upravená na základe rokovania vlády.
A nebudem tajiť ani to, že niektoré opatrenia mohli byť systémovejšie, ale zároveň platí, že aj tieto nie optimálne riešenia sú riešeniami, ktoré sú nevyhnutné. Sú nevyhnutné z hľadiska situácie, v ktorej sme a ktorá je neudržateľná.
Zhodujem sa s pánom poslancom Maxonom v tom, že je potrebná komplexná novela daňových zákonov a my komplexnú novelu daňových zákonov pripravujeme. Pripravujeme aj iné systémové riešenia, ale problém systémových riešení je, že aj keď ich začneme uplatňovať a presadzovať teraz, tak konkrétne výsledky z hľadiska deficitu štátneho rozpočtu, ako aj z hľadiska efektu na zníženie bežného účtu platobnej bilancie, tieto systémové riešenia prinesú s oneskorením najmenej jedného roka.
A dnes sme v situácii, keď potrebujeme akútne riešiť makroekonomickú nerovnováhu, ktorú, a to hovorím otvorene, musíme riešiť aj za cenu prijatia istých opatrení, ktoré nie sú úplne najsystémovejšie. Ale chcem upozorniť, že z hľadiska riešení, ktoré v tomto návrhu sú, ide v podstate o dve veci. Prvá sú osobné automobily, druhá je možno spôsob vykazovania primeranosti provízie. Ale osobné automobily nemajú mať účinok zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu, to by som chcel povedať k tomu, čo hovoril pán poslanec Malchárek. Zníženie toho daňového základu má mať efekt najmä na znížení dovozu automobilov, ktoré tvoria dnes - a je to tak - 20 mld. Sk, podieľajú sa 20 mld. Sk ročne na pasívnej bilancii.
Pasívna bilancia obchodnej bilancie len za prvých 10 mesiacov tohto roka tvorí 65 mld. Sk. Z toho takmer 20 mld. Sk je dovoz osobných automobilov. To neznamená, že nemožno nakupovať drahšie autá, možno, ale do daňového základu možno dať len tú zníženú sumu. Zároveň to neznamená, že keď sa neminú peniaze na tieto tovary, že sa nepoužijú inak, napríklad sa môže zvýšiť miera úspor, čo má pozitívne dôsledky z hľadiska ekonomiky, môžu sa tieto peniaze použiť sčasti na nákup domácich výrobkov, čo neznamená potom tlak na import a obchodnú bilanciu.
Takže chcel by som apelovať naozaj v tom zmysle, že si uvedomujeme, že to nie je 100-percentné systémové riešenie, ale dnes, žiaľbohu, nemáme na výber z dobrých a ešte lepších riešení a z hľadiska hasenia toho stavu, v ktorom sme, a riešenia neudržateľnej makroekonomickej nerovnováhy musíme pristupovať aj k niektorým riešeniam, ktoré sú také, aké sú. Vláda veľmi dlho diskutovala o tomto materiáli. Diskutovala, ako som povedal, dvakrát a snažila sa zvážiť všetky tieto veci a po ich zvážení sa rozhodla v tomto znení, v ktorom návrh bol predložený, predložiť ho napriek vedomiu si istých rizík a istých súvislostí, o ktorých som hovoril.
Chcel by som vás teda v tomto zmysle požiadať o podporu tohto návrhu. Schválenie tejto novely zákona o dani z príjmov je jednou z nevyhnutých podmienok a jedným z kameňov riešenia makroekonomickej nerovnováhy, ktorú potrebujeme veľmi, veľmi akútne riešiť.
Zároveň vás môžem ubezpečiť, že súčasťou balíka opatrení, ktorý vo vláde bol diskutovaný a ktorý bude schválený, je okrem iného aj komplexná novela zákona o dani z príjmov. Súčasťou tohto komplexu opatrení budú aj také opatrenia, aby daňové úrady využívali už tie možnosti, ktoré dnes majú, pretože nebudem tajiť, že aj dnes existujú možnosti na to, aby sa oddelila osobná spotreba podnikateľských subjektov a spotreba, ktorá je zahrnovaná do daňového základu, ale z rôznych dôvodov tento systém nie je efektívny. Aj z časového hľadiska jednoducho nevieme zefektívniť tento systém v horizonte niekoľkých dní alebo týždňov a práve v horizonte niekoľkých týždňov a dní potrebujeme riešiť makroekonomickú nerovnováhu.
Takže s týmto vedomím vláda schválila tento materiál a považuje ho v súčasných podmienkach za najlepšie možné riešenie, aj keď si uvedomuje riziká, ktoré sú tu.
Preto by som vás chcel požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu vládneho návrhu novely zákona o dani z príjmov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Miklošovi.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.
Budeme hlasovať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najskôr o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím vás, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
najskôr navrhujem hlasovať o návrhu pána poslanca Malchárka a pána poslanca Maxona podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol prerokúvaný návrh vlády Slovenskej republiky vrátený na dopracovanie a prepracovanie navrhovateľovi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Počuli ste návrh, ktorý vzišiel z rozpravy, ktorým pán poslanec Malchárek navrhuje, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) bol návrh zákona vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.
Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme neschválili.
Prosím, uvádzajte ďalšie hlasovanie.
Poslanec P. Tatár:
Podľa spravodajskej správy sa v ďalšom navrhuje v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 91 zo 16. decembra 1998 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.
Prosím o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca výborov.
Prosím, prezentujme sa, budeme o tomto návrhu na uznesenie hlasovať.
(Hlasy v pléne.)
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci, aj bez predsedu poslaneckého klubu SDK je nás celkom 86.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali ďalšie hlasovania.
Poslanec P. Tatár:
Po prijatí návrhu na druhé čítanie je tu odporúčanie na pridelenie návrhu zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a zároveň Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a za gestorský výbor určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a v termíne ihneď.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie, tak ako odporúča gestorský výbor prostredníctvom spoločného spravodajcu.
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády, ako aj spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní týchto bodov programu.
Procedurálny návrh - pán poslanec Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Prosil by som v mene poslaneckého klubu SDK vyhlásiť 15-minútovú prestávku na poradu klubu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bárdos za klub Maďarskej koalície, pani poslankyňa Dubovská za poslanecký klub SOP, pán poslanec Cabaj za poslanecký klub HZDS. (Potlesk.) Pán poslanec Petrák. Všetci sa pripájajú k návrhu.
Vyhlasujem prestávku. Budeme pokračovať o 22.45 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po porade jednotlivých poslaneckých klubov sme sa rozhodli tak, že dnes už nebudeme prerokúvať ďalší bod programu 7. schôdze. V rokovaní budeme pokračovať zajtra o 10.00 hodine.
Predtým sa zídu výbory k druhým čítaniam návrhov zákonov, ktoré sme dnes prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní a v prvom čítaní.
Hlási sa pán poslanec Orosz.
(Ruch v sále.)
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.
Poslanec L. Orosz:
Zvolávam rokovanie ústavnoprávneho výboru do 15 minút od ukončenia schôdze.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 7. schôdze. Budeme pokračovať rokovaním v pléne o 10.00 hodine. Pýtam sa, či pán predseda rozpočtového výboru má zvolanú schôdzu výboru, aby ako gestorský výbor pripravil spoločné spravodajské správy na prerokovanie návrhov zákonov v druhom čítaní.
Poslanec P. Farkas:
Áno, pán predsedajúci, máme zvolanú schôdzu na zajtra o 8.30 hodine a všetko prerokujeme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne. Takže si môžeme byť istí, že o 10.00 hodine plénum môže pokračovať v rokovaní tak, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia.
Pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemnú dobrú noc. Ospravedlňujem sa za hodinovú medzeru, ktorá vznikla v rokovaní tejto schôdze Národnej rady. Dovidenia a dopočutia.