Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal písomne jednu prihlášku. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Sopko.
Prosím pána poslanca, aby vystúpil v rozprave ako prvý písomne prihlásený.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložila vláda Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v druhom čítaní. Okrem iného sa v ňom navrhuje novelizovať aj príslušné ustanovenia citovaného zákona obsahujúce zákaz umiestňovania reklamných zariadení na diaľniciach a na niektorých ďalších cestách a tento zákaz ďalej rozšíriť aj na všetky medzinárodné cesty.
K tomuto vládnemu návrhu mi dovoľte vyjadriť vlastné stanovisko konzultované aj s Asociáciou vonkajšej reklamy, ktorá v Slovenskej republike existuje a pôsobí. Zákaz umiestňovania reklamných zariadení na pozemných komunikáciách a v ich ochranných pásmach je pri terajšej úrovni a stupni intenzity cestnej premávky na diaľniciach vecne neodôvodnený, nesprávny a veľmi unáhlený. Má nepriaznivý vplyv nielen na činnosť a prosperitu reklamných agentúr alebo aj na výslednosť práce a ekonomiku výrobných a obchodných podnikateľských subjektov, ale aj na správcov diaľnic a ciest. Nie je v súlade s požiadavkami na aproximáciu právnych predpisov s právnymi predpismi štátov Európskej únie. Už aj v minulom volebnom období sme v Národnej rade viacerí poslanci poukazovali na účelovosť a neopodstatnenosť zákazu umiestňovania reklamných zariadení na pozemných komunikáciách a opätovne považujem za potrebné vyjadriť názor a uviesť tieto skutočnosti.
Dohoda AGR z roku 1975, na ktorú sa ministerstvo odvoláva, neobsahuje žiadne striktne záväzné ustanovenie o zákaze reklamy na diaľniciach. Ba práve tento dokument zmiernil pôvodne vyššiu záväznosť obsahu predchádzajúceho dokumentu. Rovnako chcem poznamenať, že iba časť ekonomicky silnejších štátov západnej Európy, ktoré majú nepomerne vyššiu intenzitu cestnej premávky, prijalo obmedzenie reklamy na diaľniciach, kým ďalšie štáty, ako je Grécko, Španielsko, Portugalsko, naďalej umožňujú umiestňovanie reklamných zariadení aj na diaľniciach a podobne postupujú aj v Českej republike. Takže na Slovensku chceme byť pápežskejší ako pápež tam, kde to nemusí byť. Máme iné a oveľa vážnejšie problémy v správe a údržbe pozemných komunikácií. Treba rešpektovať aj základné odlišnosti medzi stavom na Slovensku a v niektorých štátoch západnej Európy spočívajúce aj v tom, že tieto štáty majú rozvinutú ekonomiku, kým Slovenská republika je len na začiatku transformačnej cesty, ktorej by mala napomáhať aj obchodná reklama, a to aj pri diaľniciach.
Súčasne treba brať do úvahy, že vo vyspelých štátoch západnej Európy je niekoľkonásobne vyšší stupeň automobilizácie a motorizácie a v priemere je až 10-násobne vyššia intenzita cestnej premávky, ako je na diaľniciach v Slovenskej republike. Neexistujú žiadne vecné dôkazy a informácie o tom, že by sa z dôvodu umiestňovania reklamy na diaľniciach a cestách zvýšila dopravná nehodovosť. Naopak, odborníci z odboru dopravnej psychológie sa zhodujú v tom, že reklama najmä pri dlhších rovných úsekoch ciest, osobitne na diaľniciach, plní aj úlohu stimulačného faktora, ktorý priaznivo ovplyvňuje monotónnosť jazdy a potláča pocit únavy vodiča.
Pýtam sa: Je krajší pohľad na neobrobené polia, na nevykosenú trávu, na neudržiavané odpočívadlá a odstavné plochy bez odpadkových košov a bez sociálnych zariadení? Napriek argumentom, ktoré Asociácia vonkajšej reklamy už mnohokrát predložila ministerstvu dopravy i predstaviteľom vlády Slovenskej republiky, sa zákaz umiestňovania reklamných zariadení na niektorých pozemných komunikáciách ďalej rozširuje. Potvrdzuje to aj terajší návrh pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, a teda aj stanovisko vlády Slovenskej republiky na ďalšiu zmenu cestného zákona, v ktorom sa navrhuje rozšíriť tento zákaz aj na medzinárodné cesty. Navrhuje sa tak bez dostatočne vecného odôvodnenia. Pokiaľ registrujem, je to už druhý pokus pracovníkov ministerstva dopravy vsunúť do novely zákona ďalší zákaz reklám. Predložený návrh má nielen niektoré formálnoprávne nedostatky, ale obsahuje aj niektoré ustanovenia, ktoré odporujú iným právnym normám, resp. ktoré vážne narúšajú zmluvné vzťahy založené v zmysle Občianskeho zákonníka či Obchodného zákonníka.
Návrh novely uvedený v bode 21, konkrétne novonavrhované uznesenie § 24a, je legislatívnoprávne kontroverzné. Novonavrhovaný odsek 1 vážne narúša uzatvorené zmluvné vzťahy, ktoré majú prevažne dlhodobejší charakter a odstránenie reklamných zariadení do 6 mesiacov by neumožnilo zmluvné záväzky dodržať.
Ustanovenie navrhované v odseku 2 odporuje ustanoveniam § 88 stavebného zákona, podľa ktorých o odstránení stavby môže rozhodnúť len stavebný úrad a ten môže nariadiť odstránenie stavby len vtedy, pokiaľ chybnú stavbu ohrozujúcu život alebo zdravie osôb nemožno hospodárne opraviť, alebo môže nariadiť odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, stavby, na ktoré bolo zrušené stavebné povolenie, dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania, lebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. Ak by chcel niekto polemizovať o tom, či reklamné, informačné alebo propagačné zariadenie je stavbou, tak treba poukázať na ustanovenia štvrtého dielu vyhlášky číslo 83/1976 Zb. v znení niektorých predpisov, ktorá hovorí o stavbách a zariadeniach na informáciu, reklamu a propagáciu.
Okrem toho, že novonavrhované ustanovenie zákona je v rozpore s § 88 stavebného zákona, predkladateľ zákona sa nevyrovnal ani so skutočnosťou, že v Slovenskej republike je na medzinárodných cestách legálne postavených na základe riadne vydaných povolení podľa § 71 stavebného zákona viac ako tisíc informačných, reklamných a propagačných zariadení, na ktoré teraz predkladateľ rozširuje zákaz ich výstavby. Aby sme si uvedomili, o čom budeme rozhodovať.
Zákonodarca sa však vôbec nevyrovnal s otázkou ich legálnosti, ako aj s otázkou riadne zmluvnených vzťahov, ktoré znamenajú niekoľkomiliónové škody, ktoré týmto vzniknú. Kto bude znášať škodu, ktorá vznikne klientom reklamných agentúr, ktoré za reklamu riadne zaplatili a reklamné agentúry prijali za reklamu finančné prostriedky, aby ich trebárs využili na výstavbu ďalších reklamných zariadení? Ako sa štát napríklad vyrovná so zálohami na dane, trebárs na daň z pridanej hodnoty? Domnievam sa, že predkladateľ zákona sa vôbec nezaoberal vplyvom tejto novely na dane, na zmluvné vzťahy v zmysle Občianskeho zákonníka a aj v zmysle Obchodného zákonníka.
V návrhu obsiahnuté rozšírenie zákazu umiestňovania reklamných zariadení aj na medzinárodné cesty bude mať veľmi nepriaznivé ekonomické dosahy, a to nielen na vlastníkov a prevádzkovateľov reklamných zariadení, ale aj na jej zákazníkov a tiež na štátny rozpočet či rozpočet obcí. Predkladateľ návrhu si buď neuvedomuje ekonomické dôsledky, alebo ich úmyselne zamlčuje a prehliada. Predložený návrh zákona neobsahuje totiž žiadne vyčíslenie ekonomických vplyvov.
Na základe dostupných podkladov a odborného posúdenia na ilustráciu uvádzam, že z prevádzkovania reklamných zariadení v Slovenskej republike plynie ročne vo forme dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu takmer 400 miliónov Sk a do rozpočtu miest a obcí vo forme poplatkov z reklamy takmer 50 miliónov Sk. Rozšírenie toho času platného zákona bude znamenať ďalšie prehĺbenie finančných strát, spôsobí to stratu ďalších najmenej 150 pracovných miest, pretože za tým všetkým sú hlavne ľudia a ich zamestnanie. Spôsobí to priamo škodu billboardovým spoločnostiam vyvolanú nutným odstraňovaním doterajších približne tisíc reklamných zariadení na medzinárodných cestách a ďalšie mnohomiliónové škody z dôvodu ukončenia reklamy na týchto zariadeniach a podobne. A o chvíľočku budeme vysvetľovať, ako treba jednoduchých ľudí zaťažiť zvýšenými poplatkami za diaľnice.
Nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán minister, pokiaľ ide o vzťah k právu Európskej únie. Návrh neobsahuje žiadnu informáciu o tom, ako je jeho obsah, pokiaľ ide o kodifikáciu zákazu umiestňovania reklamných zariadení na pozemných komunikáciách, zosúladený s právom Európskej únie. Doložka zlučiteľnosti, prosím, všimnite si, tejto časti sa absolútne nedotýka. Podľa mne dostupných informácií nie je zákaz umiestňovania reklamných zariadení na pozemných komunikáciách v súlade s požiadavkami na aproximáciu právnych predpisov s právnymi predpismi štátov Európskej únie. V žiadnom štáte Európskej únie nie je takýto zákaz kodifikovaný v zákone. Prečo to robíme my?
Na základe uvedených dôvodov považujem za neodôvodnené a nesprávne pripustiť ďalšie rozširovanie zákazu umiestňovania reklamných zariadení na cestách v rozsahu, ako je to stanovené novelou cestného zákona.
Preto navrhujem v bode číslo 14 návrhu zákona vypustiť z § 10 ods. 3 slová "a medzinárodných cestných ťahov".
Z predloženého návrhu zákona v bodoch 16, 17 a 21 navrhujem vypustiť celé texty.
Návrh zákona treba schváliť, ale bez tejto časti, ktorá rozširuje zákaz umiestňovania reklamných zariadení. Dobre sa pozamýšľajme, pani kolegyne, páni kolegovia, nad naším rozhodnutím, ale aj nad dôsledkami, ktoré som spomínal. Podporte túto zmenu. Napriek tomu, že je to vládny návrh zákona, nemôžem s ním súhlasiť a prosím aj vás, aby ste zaujali k nemu stanovisko podľa vlastného uváženia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pán poslanec Sopko bol jediný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Rusnák, pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Husár. Pán poslanec Husár má faktickú poznámku. Pán poslanec Hofbauer sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Bohunický do rozpravy. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Teraz udeľujem faktickú poznámku pánu poslancovi Husárovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem vyjadriť uznanie vecnému a kvalifikovanému vystúpeniu pána poslanca Sopka predovšetkým preto, že tieto isté argumenty v gestorskom výbore pán štátny tajomník prakticky odbil tým, že o nich nehovoril. A vecné pripomienky, ktoré predniesol pán poslanec, sú, myslím si, veľmi vecné a veľmi vážne. Avšak v súvislosti s tým, čo tu bolo pred chvíľou uvedené, chcem zdôrazniť základný rozpor, ktorý existuje medzi prvou a druhou časťou návrhu.
Ak sa v prvej časti návrhu zdôvodňuje, že potrebujeme získať - o čom niet polemiky - zdroje na údržbu diaľnic, pýtam sa, prečo sa vzdávame v súčasnej situácii tých zdrojov, ktoré ako samozrejmé plynú práve z poplatkov reklamných agentúr a ktoré podľa vyčíslenia asociácie, tak ako bola prezentovaná aj vo výbore, nie sú malé. Je to skutočne alogické a zodpovedá to asi tomu faktu, tak ako ho vyjadril pán poslanec, že chceme byť pápežskejší ako pápež v čase, keď nemáme ani na svätenú vodu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rusnák je ako prvý ústne prihlásený do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
vo svojom vystúpení chcem podať pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Môj prvý návrh, ktorý máte aj písomne, je k § 6. Navrhujem za odsek 4 doplniť nový odsek, ktorý znie: "Ustanovenie odseku 4 sa netýka úseku diaľnice Košice-Prešov."
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako 6 až 8.
Môj druhý návrh - upraviť Sadzobník úhrad za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá ako prílohu k zákonu. Doterajší text označiť ako bod 1 a doplniť znenie bodu 2 takto: "Výška úhrady za mesiac pre dvojstopové motorové vozidlá, a to
a) osobné s obsahom valcov do 1 600 kubíkov vrátane je 50 korún,
b) osobné s obsahom valcov nad 1 600 kubíkov je 100 korún."
Dovoľte mi, aby som zdôvodnil oba moje návrhy k prerokúvanému zákonu.
Môj prvý návrh sa dotýka spoplatňovania diaľničného úseku Košice-Prešov. Obyvatelia čo do počtu najväčšieho kraja sú znevýhodňovaní tým, že používanie spomínaného diaľničného úseku v dĺžke 15,4 km nie je možné porovnať so sieťou diaľnic na ostatnom území Slovenska. Prešovský kraj je počtom obyvateľov najväčší a zároveň najchudobnejší. Dôkazom toho je najvyššia nezamestnanosť a najnižšie mzdy. Práve takýmto regiónom všetci politici v predvolebnej kampani sľubovali pomoc. Je tu možnosť aspoň sčasti naplniť tieto sľuby a zohľadniť špecifické postavenie tohto regiónu.
Viem, že nepredkladám návrh, ktorý môžeme považovať za systémový krok. Zvážme však, že určite 80 % obyvateľov Prešovského kraja počas celého roka nevyužije inú, než túto časť diaľnice. Preto si myslím, že aj podiel na príjmoch z diaľnic by mal byť adekvátny.
Druhý návrh vychádza z rovnakej filozofie. Umožní obyvateľstvu použiť diaľnicu a zaplatiť za ňu pri jej sporadickom používaní počas roka primeranú úhradu. Bude sa to týkať predovšetkým tých občanov, ktorí použijú diaľnicu počas dovolenky alebo v iných nevyhnutných prípadoch. Predložený návrh dá občanovi rozhodnúť sa medzi zakúpením ročnej alebo mesačnej známky. Verím, vážené kolegyne, kolegovia, že môj návrh podporíte. Zároveň som presvedčený, že odsúhlasením týchto dvoch návrhov vyšleme jeden z pozitívnych signálov smerom k občanovi.
Vopred vám za to ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To bol pán poslanec Rusnák.
Pán poslanec Maňka - faktická poznámka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som podporiť tú časť vystúpenia pána poslanca Rusnáka, v ktorej hovoril o mesačných známkach. Aj ja som mal mnoho telefonátov. Voči občanom, ktorí chodia naozaj iba na dovolenku hlavne v letných mesiacoch, by nebolo férové, keby sme vyhotovili iba ročnú známku. Ale chcem upozorniť, že zrejme technicky nebude možné tieto známky vytlačiť skôr ako možno o 5 mesiacov, a preto, ak to prijmeme, asi by účinnosť tejto časti zákona mala platiť približne od 1. 6. 1999.
Samozrejme, bude to potrebné zvážiť z technickej stránky, lebo vytlačenie známok niečo stojí. A zrejme, aby nebola cena za vytlačenie vyššia ako cena známky, ktorá bude 50 korún, ale to je už technická záležitosť, s ktorou sa bude musieť navrhovateľ vyrovnať, ak sa to prijme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pán minister zaujal stanovisko, že nie je možné diferencovať výšku známky podľa kubatúry a výkonnosti vozidla, a teda aj podľa toho, ako sa toto vozidlo podieľa na opotrebovaní diaľnice. Chcem povedať, že pokiaľ zostane poplatok za známku v logike, ktorá sa prezentuje, tak vlastne tých, ktorí majú škodovky, malé vozidlá do 40 - 50 kW, ktorí spravia po diaľnici ročne 3 000, 4 000 km, vlastne nútime, aby platili za tých, ktorí spravia 30 - 50 000 km po diaľnici, aby im platili túto diaľnicu. Je to v úplnom rozpore s tým, čo vláda deklarovala, teda že chce robiť také opatrenia, ktoré sa nebudú dotýkať nízkych príjmových skupín. A naopak, ten, kto spraví 3 000 km po diaľnici, bude musieť platiť toľko, ako aj ten, ktorý spraví 30 000 km. To znamená, že ten musí vlastne platiť tomu, kto užíva diaľnicu desaťnásobne viac.
Myslím si, že táto vec nie je pripravená, že ju treba riadne pripraviť. Čísla, ktoré som povedal, myslím si, sú blízko pravde, ale treba to aj tak podrobiť analýze a pripraviť naraz so zákonom o rozpočte, definitívnym zákonom o rozpočte na rok 1999, lebo si myslím, že to nemôže zostať v tejto logike. Ešte raz, predbežné analýzy ukazujú, že je to až 10-násobný rozdiel. A práve týmto stavom, týmto návrhom sa dosiahne to, že nízkopríjmové skupiny budú platiť vlastne za vysokopríjmové skupiny, ktoré diaľnicu najviac využívajú. Považujem to za absolútne nespravodlivé a nepriechodné...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tuchyňa je ďalší prihlásený do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
podávam doplňujúci návrh podľa § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Navrhujem v bode 8 doplniť, prípadne rozšíriť bod 8 takto: Za písmeno b) vložiť nový text, ktorý znie: "c) ozbrojených síl plniacich úlohy pri likvidácii následkov živelných pohrôm, katastrof a priemyselných havárií". Doterajšie písmená c) až l) nahradiť písmenami d) až m).
Návrh odôvodňujem takto. Skúsenosti z ostatných rokov z povodní a priemyselných havárií ukazujú na potrebu takejto úpravy. Armáda a ozbrojené sily vôbec disponujú množstvom techniky, ktorá nebude vybavená nálepkami oprávňujúcimi ich na výjazd na diaľnicu. Mimoriadne situácie si však vyžadujú rýchly zásah, a teda zrýchlenie pohybu týmito vozidlami po diaľniciach. Môže ísť o jednotlivé vozidlá z rôznych posádok, ktoré budú prevážať špecialistov alebo špeciálne aparatúry do miest zásahu, tak ako to napríklad bolo pri havárii vo Východoslovenských železiarňach v roku 1996, keď bola potreba dopraviť dýchacie prístroje na miesto zásahu.
Môžete namietať, že pri katastrofách a podobne sa nebude prihliadať, či je potrebná diaľničná známka alebo nie. Môže to byť pravda, ale ide o ochranu vodiča. V prípade dopravnej dohody s vážnymi následkami budú orgány činné v trestnom konaní skúmať, či bol v uvedenom mieste oprávnene. Záver bude, že nie a zodpovednosť je na vodičovi alebo veliteľovi, ktorý určil trasu prepravy a nemal zákonné opatrenie. Tento problém nevyrieši ani navrhovaná úprava v bode 8, tak ako ju predkladá vláda. Chcem podotknúť, že si nevyžaduje žiadne finančné náklady.
Žiadam vás o podporu tohto môjho návrhu a jeho zapracovanie. Ale chcem upozorniť, že už na tomto mojom návrhu je napísané, že je v rozpore s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku. Upozorňujem, že to je iný návrh a tento návrh podstatu zákona nerozširuje. Problematiku nerieši ani iný, žiadny iný zákon. Zároveň ešte dodávam, že nie sú len veľké katastrofy, havárie, živelné pohromy, sú to i miestne, malé. Velitelia posádok konajú v takýchto prípadoch samostatne a až dodatočne oznamujú, takže nemôže to byť závislé od dohody ministerstva obrany a ministerstva dopravy. Vytvárajme im preto potrebné právne rámce. Nekonajú svojvoľne, konajú v záujme tohto štátu, jeho občanov. Upozorňujem na to preto, že takto to posudzuje úradník ministerstva dopravy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Tuchyňovi.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážení členovia vlády,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
pozemné komunikácie slúžia prirodzene doprave a preprave tovarov, substrátov, ľudí. Z nich nadradené komunikačné sústavy sú diaľničné sústavy a rýchle autocesty. Tieto sa od ostatných komunikácií líšia predovšetkým svojimi technickými parametrami - šírkovými, smerovými, výškovými, rozhľadovými - a na základe týchto parametrov zabezpečujú rýchlu, ekonomickú, ekologickú a bezpečnú dopravu a prepravu.
Neviem, či si uvedomujeme, ale v našom štáte, ktorý nepatrí medzi nejaké veľmi ľudnaté štáty, ročne na pozemných komunikáciách v súvislosti s dopravou zahynie nie menej ako 700 ľudí. To sú výsledky ľudských strát stredovekej vojny medzi dvoma mocnárstvami. Takže základom budovania moderných dopravných sústav je v podstate naplnenie všetkých týchto štyroch aspektov, ktoré som uviedol, a medzi nimi má aspekt bezpečnosti diaľnic a autociest mimoriadne vysokú prioritu.
Z tohto pohľadu eliminovanie reklám a reklamných značení pri týchto komunikáciách sa javí ako nanajvýš odôvodnené a nanajvýš správne. Skôr treba vyjadriť poľutovanie nad tým, že u nás k takémuto stavu prišlo. K tomu stavu prišlo v rokoch 1990 - 1991, keď pod hrmotom liberalizácie čohokoľvek sa v podstate začínalo obstavovanie pozemných komunikácií všetkými možnými druhmi reklám. Dnes, keď sa motoristi majú potrebu orientovať na pozemných komunikáciách, nezriedka je to neriešiteľný problém, pretože dopravné značky sa strácajú medzi billboardmi a nekonečnými množstvami, doslova lesom reklamných tabúľ.
K problematike toho, či odstránenie reklám pri týchto komunikáciách diaľnic a autociest je alebo nie je v súlade so štandardom Európskej únie, stačí sa prejsť po štátoch Európskej únie a každý si môže konfrontovať to, čo tu odznelo, s tým, čo je v Európskej únii a v štátoch vyspelého motorizmu normálnym štandardom. Nikde v štátoch západnej Európy diaľnice a autocesty nie sú zapratané reklamami a billboardmi. To nech mi nikto netvrdí, že je to normálny štandard, a je to štandard už na úrovni Európskej únie. Nie je to, prosím, pravda a nie je to pravda dokonca ani vo vzťahu k Španielsku, kde reklama pri diaľničných cestách, diaľničných komunikáciách je skôr výnimkou a nikdy sa to nenachádza v zornom uhle motoristu a ani v ochrannom území tejto komunikácie. Takže, kolegovia, kolegyne, označme veci pravým menom, uveďme ich na pravú mieru.
To, čo odznelo ako uvádzané príklady štáty Grécko a Česká republika, to sú príklady, dovolím si uviesť, negatívne. To by nemalo byť zavádzané ako štandard pre jeden vyspelý moderný štát, pre ktorý, opäť opakujem, rýchla, ekonomická, ekologická, bezpečná komunikácia má vysoký štandard priority. Takže podčiarknuté a zrátané, domnievam sa, že vládny návrh zákona, novely zákona je v tomto smere odôvodnený správne a odporúčam ho podporiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi.
Ako posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Bohunický.
Ešte predtým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Chcem nadviazať na slová pána poslanca Hofbauera, ktoré môžem len potvrdiť. Prešiel som takmer celú Európu a môžem povedať, že cesty sú čisté, sú zbavené akýchkoľvek reklám. Takže tendencie alebo slová, ktoré tu padali o tom, že billboardy sú okolo ciest, nie je pravda. To je po prvé.
Po druhé. Odporučil by som pripraviť nejakú analýzu, počet nárastov billboardov, ďalších plagátov a ďalších pútačov okolo našich ciest a počet dopravných nehôd na Slovensku. Možno, že by sme sa dopracovali k číslu, že úmerne s tým, ako rastú tieto rôzne pútače, rastú aj dopravné nehody. Preto podporujem aj ja alebo oceňujem skutočnosť, aby to, čo je uvedené v zákone, aby tieto billboardy na našich cestách neboli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
vážená snemovňa,
prvoradým zámerom novely cestného zákona je získanie finančných prostriedkov do príjmu Štátneho fondu cestného hospodárstva potrebných na správu a údržbu ciest. Uvedený zámer v tejto novele cestného zákona navrhuje toto riešiť dvoma spôsobmi.
1. Zvýšením cien nálepiek, ktorými sa platí úhrada za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.
2. Rozšírením a zintenzívnením kontrol prípustných hmotností a rozmerov vozidiel aj mimo hraničných priechodov, teda vo vnútrozemí.
Zvýšenie ročných príjmov Štátneho fondu cestného hospodárstva sa prijatím navrhovanej novely cestného zákona očakáva vo výške 285 miliónov Sk. Nálepky sa majú podieľať príjmom 280 miliónov a kontroly 5 miliónov.
Skúsme sa hlbšie pozrieť na uvedenú novelu. Podľa § 3 zákona číslo 153/1993 Z. z. o Štátnom fonde cestného hospodárstva sa na tvorbe cestného fondu podieľa aj 100-percentný výnos z predaja diaľničných známok. V celkovom ročnom podiele príjmov tvorí táto časť asi 10 % cestného fondu. Najväčší podiel príjmov cestného fondu je cestná daň, ktorá tvorí asi 40 % príjmov, a podiel na výnose spotrebnej dane z uhľovodíkových palív asi 25 %. To sú tie najväčšie položky príjmu.
K 30. 9. 1998 predajcovia poverení predajom diaľničných známok predali celkove 665 467 známok v hodnote 276 145 900 Sk. Najviac, až 60 % z celkového počtu predaných známok, tvorili známky v nominálnej hodnote 200 Sk, na druhom mieste v predaji 28 % sa podieľali známky v nominálnej hodnote 400 Sk. Na získaných prostriedkoch sa známky v nominálnej hodnote 200 Sk podieľali len 29 % a známky v nominálnej hodnote 400 Sk 26 %, známky v hodnote 2 000 Sk 24 %. Pre vašu informovanosť 1 000-korunové známky sa podieľali 5,6 % a 1 500- korunové 14,1 %.
Prečo uvádzam tieto čísla? Chcem požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý ste dostali, aby výška úhrady za kalendárny rok pre dvojstopové vozidlá s obsahom valcom do 1 600 cm3 ostala 200 Sk. Prihováram sa za takéto riešenie v záujme sociálne slabších a starších občanov vlastniacich osobný automobil. Absolútna väčšina z nich vlastní práve osobný automobil do 1 600 cm3, získali ho celoživotnou poctivou prácou a jeho údržba a iné poplatky značne zaťažujú rodinný rozpočet. Auto im neslúži na podnikanie, takže ani poplatok za známku si nemôžu dať tak ako podnikatelia do nákladov. Vlastníci takýchto osobných automobilov možno za rok najazdia 7 - 10 tisíc kilometrov, z toho po diaľnici, ak to preženiem, možno 1 000 kilometrov.
Vlastníci osobných automobilov s vyšším objemom a najmä fyzické a právnické osoby využívajú naše diaľnice omnoho intenzívnejšie. Čas sú totiž mnohokrát peniaze. Potom aj náklady vrátane poplatku za známku si dajú do nákladov. Aby som bol správne pochopený, mojím návrhom vôbec neútočím na malých a stredných podnikateľov, ktorí sa tiež živia prácou svojich rúk a umu. Návrhom sledujem len malú kompenzáciu životných nákladov sociálne slabších a starších občanov.
Návrh môžem aj kvantifikovať. Aký dosah to bude mať na štátny rozpočet? Vzhľadom na uvedené skutočnosti dokumentujúce skutočné príjmy z diaľničných známok za rok 1998 môžeme uvažovať, že z plánovaného zvýšenia príjmu o 280 mil. korún bude výpadok asi 70 mil. korún alebo inak, že celkove sa za rok 1999 nezíska plánovaných 560 mil., ale len 490 mil. Sk. Viem, že stav diaľnic potrebuje finančné prostriedky na opravu a údržbu. Sú však aj iné zdroje, ktoré je možné získať na tento účel. Ide najmä o vyhlášku číslo 262/1998 o správnych poplatkoch. Položka 63 vyhlášky hovorí o poplatkoch za povolenie za zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií pri prepravách nadrozmerných alebo nadmerných predmetov. Hovorí o tom aj časť B. Novelou vyhlášky číslo 145/1995 prišlo podľa odhadu odborníkov práve touto novelizáciou k výpadku minimálne 80 až 100 mil. korún, ktoré sú príjmom Štátneho fondu cestného hospodárstva.
Novelu by bolo potrebné urobiť aj v súvislosti so správnym konaním pri pokutách, ktoré sa vyberajú preto, že vozidlo nemá známku. Doteraz je správnym orgánom okresný úrad, ktorý môže vyberať správny poplatok v blokovom konaní iba do 500 Sk. Zvýšením poplatkov vlastne stráca možnosť na mieste vybrať takúto blokovú pokutu, pretože, keď budú 800-korunové, tak tam už tú možnosť nemá. Bolo by potrebné zvážiť, tak ako je to v okolitých krajinách, aby tými, ktorí proste dávajú takéto pokuty, boli orgány polície, pretože ony môžu uložiť blokovú pokutu až do výšky 5 000 Sk. Prirodzene, aj takto získané príjmy by boli naďalej príjmom Štátneho fondu cestného hospodárstva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi. To bol posledný prihlásený do rozpravy.
Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som oceniť kvalifikovaný prístup pána rečníka, ktorý predo mnou hovoril. Určite si dal záležať na analýze, ktorú urobil. Mal by som jednu pripomienku k tým 1600 cm3 a ku známke 200 korún. A prikláňal by som sa k vládnemu návrhu z týchto dôvodov. Myslím si, že z tých áut do 1 600 cm3 je veľká väčšina tých, ktoré sa husto preháňajú po diaľnici, a sú to práve autá podnikateľov. Ten, kto ide iba raz za čas na diaľnicu, tomu najviac pomôže návrh pána poslanca Rusnáka, že si môže kúpiť mesačnú známku. Myslím si, že keď niekto naozaj na to nemá a urobí do roka jednu, dve cesty, tak je schopný ísť aj mimo diaľnice. Zvážme, myslím si, že 400-korunová známka nie je naozaj veľká položka, a odporúčal by som, aby sme prijali vládny návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Palacka.
Áno. Nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
dámy poslankyne,
páni poslanci,
dovoľte mi stručne zaujať stanovisko ku všetkým predloženým pozmeňujúcim návrhom. Predovšetkým chcem povedať, že vláda Slovenskej republiky schválila tento návrh zákona a ja som splnomocnený prezentovať návrh vlády, preto by som sa prihováral za to, aby bol návrh zákona schválený v znení, ako ho predložila vláda.
Pán poslanec Sopko predkladal návrh o tom, aby sa zo zákazu reklám vypustili slová "na medzinárodných cestných ťahoch" a ďalšie ustanovenia, ktoré sa týkajú zákazu reklám. Myslím si, že naozaj z dôvodu bezpečnosti premávky na diaľniciach a cestách pre motorové vozidlá je odôvodnený zákaz reklám, a tiež si myslím, že vo väčšine vyspelých európskych krajín pri diaľniciach naozaj reklamné tabule, billboardy nie sú.
Ak sa používajú argumenty o tom, že z reklamy plynú prostriedky do štátneho rozpočtu, to je pravda, ale neberiem to ako argument na to, aby museli byť reklamy práve pri diaľniciach. Jednoducho, reklamný trh má svoje pravidlá a dajú sa veľmi ľahko spočítať peniaze, ktoré idú do reklamného trhu, v každom prípade však vyjadrujú istú ochotu a vôľu podnikateľského sektora venovať peniaze do reklamy. Tie peniaze pôjdu do reklamy, či budú pri diaľniciach alebo niekde inde, prakticky v nezmenenom rozsahu. Predpokladám, že ak by sa reklamné tabule z medzinárodných cestných ťahov alebo diaľnic posunuli do intravilánov obcí alebo na iné miesta, v zásade reklamný trh zostane rovnaký a bude sa rozvíjať v závislosti od rozvoja ekonomiky, rastu HDP, a nie od toho, či reklamy budú pri diaľniciach, alebo nebudú pri diaľniciach. Prihováram sa preto za vládny návrh, aby ustanovenia ostali v pôvodnom znení.
Pán poslanec Rusnák mal dva návrhy. Prvý hovorí o tom, aby v zákone bola priamo definovaná výnimka, že úsek Košice - Prešov nie je spoplatnený touto formou. Tu chcem odkázať na to, že v § 24 písm. l) pôvodného znenia zákona je splnomocnenie, aby ministerstvo vydalo vyhlášku, ktorou sa určia úseky diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, pre ktoré platí spoplatnenie, resp. pre ktoré neplatí spoplatnenie. Teda to, ktorý úsek je alebo nie je spoplatnený, je určené vyhláškou, čo je riadny legislatívny postup. A veľmi by som sa prihováral, aby sme do zákona nedávali takú výnimku, že práve tento úsek diaľnice nie je spoplatnený. Potom logicky by si pomaly každý obyvateľ navrhol, aby práve úsek, po ktorom chodí on, nebol spoplatnený.
Druhý jeho návrh sa týka zavedenia mesačných nálepiek. V prvom rade chcem povedať, že je prakticky vylúčené, aby zákon, ktorý nadobúda účinnosť od 1. januára, zaviedol nejaký úplne nový inštitút, ako sú mesačné nálepky. Dnes máme 17. decembra 1998 a chcem povedať, že je technicky úplne vylúčené, aby od 1. januára 1999 existovali mesačné nálepky, a keď bude zákon schválený v tom znení pozmeňujúceho návrhu, logicky by to znamenalo, že občania alebo motoristi od 1. januára majú nárok kúpiť si mesačnú nálepku, ale fyzicky to nie je realizovateľné. To je prvý dôvod, pre ktorý si myslím, že by to nemalo byť.
Druhý dôvod je ten, že výroba a distribúcia, predaj nálepiek si vyžaduje svoje náklady. Priemerná cena nálepiek sa pohybuje okolo 20 až 25 korún za jeden kus. Ak by bola cena nálepky 50 korún, tak vlastne vidíme, že 50 % výnosu z nálepiek by vlastne išlo na samotné ich vyrobenie a distribuovanie, a myslím si, že je to príliš vysoký náklad na to, aby sa nálepky naozaj vyrábali, a to ešte neuvažujeme o tom, že nálepky by museli byť špeciálne označené. Buď by museli byť vyrábané po mesiacoch a označené mesiacmi, teda január, február a tak ďalej, alebo by tam musel byť dátum, alebo by sa museli nejako perforovať a podobne, čo sú, samozrejme, ďalšie náklady a ďalšia technická komplikácia pri predaji, povedzme aj pracovné sily a ďalšie náklady.
Navrhujem to, že na ministerstve dopravy si necháme vypracovať naozaj seriózny podklad o tom, aké náklady a aké výnosy by z takýchto mesačných nálepiek mohli byť. Túto informáciu predložím pánom poslancom, a ak z toho vyjde, že to má význam, že naozaj výnos z nálepiek bude dostatočný na to, aby sa podarilo ich realizovať a distribuovať, tak pripravíme novelu zákona, ktorá zavedie povedzme od letnej sezóny aj nálepky na kratšie obdobie.
Návrh pána poslanca Tuchyňu. Chcem povedať, že v zásade si myslím, že nie je potrebné takýmto spôsobom definovať výnimku pre mimoriadne udalosti, živelné katastrofy a podobne, pretože naozaj je to mimoriadny režim, kde si viem predstaviť, že využitie diaľnic je samozrejmé. Ale chcem povedať, že v zásade, ak by bol ten návrh prijatý, tak nenaruší návrh zákona a je na zvážení pánov poslancov, či ho schvália alebo neschvália.
Musím povedať, že ma trochu prekvapili niektorí opoziční poslanci, ktorí v ďalšej rozprave podporili práve vládny návrh, pokiaľ ide o reklamy, za čo im ďakujem a verím, že nájde zhodu s celým poslaneckým zborom.
Nakoniec vystúpil pán poslanec Bohunický s návrhom, aby sa diaľničné známky tej najlacnejšej kategórie, to znamená za 200 Sk pre vozidlá do 1 600 cm3 nezvyšovali. S pánom po- slancom sme o tejto veci diskutovali aj individuálne, musím uznať, že vykonal záslužný kus práce a najmä jeho návrhy, ktoré sa týkajú správnych poplatkov, cestnej dane i ďalšie, ktoré by mohli priniesť ďalší príjem do rozpočtu, určite rád využijem, budem ich tlmočiť vo vláde, aj pani ministerke financií a ďalším členom, a ubezpečujem, že tieto rezervy, ktoré sú na posilnenie príjmov štátneho rozpočtu, v každom prípade využijeme.
Na druhej strane musím povedať, že nemôžem súhlasiť s tým, že by práve tieto nálepky boli zo zvýšenia ceny vyňaté. Myslím si, že rozdiel medzi tými nálepkami do 1 600 cm3 a nad 1 600 cm3 by sa veľmi výrazne prehĺbil a, samozrejme, počtom najväčšia časť nálepiek je práve týchto najlacnejších a v neposlednom rade aj tých približne 70 až 80 mil. Sk pre štátny rozpočet nie je zanedbateľných. Preto odporúčam ctenej snemovni, aby akceptovala návrh vlády, tak ako bol predložený, aby sa ceny upravili tak, ako hovorí príloha zákona, podľa vládneho návrhu. Opäť ubezpečujem, že sa budeme zaoberať všetkými myšlienkami, ktoré zazneli aj od pána Bohunického, a budeme hľadať riešenia, aby sme aj ďalšie rezervy štátneho rozpočtu využili.
Vážené dámy a páni, prosím, aby ste v zmysle tohto návrh zákona podporili. Je naozaj v súlade s opatreniami, ktoré vláda prijíma, ktoré nie sú, uznávam, veľmi príjemné alebo populárne, ale myslím si, že sú nevyhnutné, sú súčasťou celého komplexu opatrení. A ak by nenašli podporu v parlamente, myslím si, že by to vážne narušilo vlastne celý komplex opatrení, ktorými sa vláda zaoberá.
Ďakujem pekne.