Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Švec sa hlási s doplňujúcou otázkou.
Nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne.
Pán minister, znamená to, že sa koncepcia rozvoja vedy a vedeckovýskumnej základne vo vašom programe nebude meniť? Myslíte si napríklad, že diametrálne odlišné postavenie vedeckovýskumnej bázy na vysokých školách a v Slovenskej akadémii vied je v poriadku? Myslíte si, že postavenie Slovenskej akadémie vied ako ústredného orgánu štátnej správy je v poriadku? Myslíte si, že je v poriadku aj to, že napríklad Slovenská akadémia vied ako inštitúcia je financovaná priamo z vlastnej kapitoly? Nemyslíte si, že by bolo konečne vhodné, aby slovenská veda prešla rekonštrukciou tak ako vo všetkých ostatných vyspelých krajinách? Nemyslíte si, pán minister, že by bolo konečne potrebné uvažovať o spoločnom ústrednom orgáne štátnej správy pre vysokoškolské vzdelávanie a vedu?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, prosím, čo si o tom myslíte?
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
vaše návrhy tak trochu presahujú zámer, ktorý vláda vložila do programového vyhlásenia. Nepochybne sa budeme zaoberať aj otázkami, ktoré ste nastolili. Určite na ne odpovieme v koncepcii štátnej vednej a technickej politiky aj v tom koncepčnom zvládnutí, o ktorom som hovoril, ktoré sa týka jednak riadenia vedy, ale aj postavenia jej hlavných zložiek vrátane zákona o Slovenskej akadémii vied. Nemyslím si, že by mala byť akadémia ústredným orgánom, že by tu mali platiť veci, ktoré sú tak trochu presahom z minulého obdobia, a že treba vedu postaviť takpovediac na výkonných parametroch, to znamená, nech sa presadia tie pracoviská, ktoré majú šancu ponúknuť nové poznatky a nové technológie, samozrejme, so zohľadnením určitej inštitucionálnej bázy, to znamená, veda na vysokých školách má svoje miesto a nikto ju odtiaľ nevytlačí, so zohľadnením štátnych záujmov o pracoviská, ktoré vytvárajú istú národnú pamäť a národnú hrdosť.
Toto všetko, samozrejme, bude podporované. Ale v rámci koncepčnej diskusie môžem odpovedať na to, čo ste nastolili, či sme schopní prejsť k zásadnému pohybu práve v tej oblasti vedy a naozaj dokázať porovnať jednotlivé pracoviská, alebo sa budú strážiť jednotlivé sektory tak, ako som ich vymenoval, každý vlastne sám pre seba, ale bez potrebných presahov, ktoré vláda naznačila vo svojom programovom vyhlásení. Čiže čaká nás aj v tejto oblasti koncepčná diskusia podobne ako v oblasti základného a stredného školstva, v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Aj tu vláda možno menej zreteľne avizuje potrebnú diskusiu, výsledkom ktorej budú viaceré legislatívne úpravy, ktoré v uplynulých štyroch rokoch jednoducho neboli predložené a čas si ich naliehavo žiada.
Toľko odpoveď na vašu doplňujúcu otázku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď.
Teraz prosím podpredsedu vlády pána Hamžíka, ktorého poveril pán premiér, aby odpovedal za neprítomného podpredsedu vlády pána Fogaša, odpovedať na otázku, ktorú položil pán poslanec Brňák, a je tohto znenia: "Aký je právny názor zodpovedného podpredsedu vlády na zrušenie amnestie predsedom vlády Slovenskej republiky pánom Dzurindom?"
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Vážený pán poslanec,
v odpovedi na vašu otázku si dovoľujem upozorniť na to, že ako člen vlády nevykonávam žiadne poverenie vo vzťahu k otázkam amnestie, a teda ani za tieto otázky nezodpovedám. Ak chcete poznať môj osobný názor na vami vymedzenú problematiku, dovoľujem si konštatovať nasledujúce. Ako je vám známe, rozhodovanie o amnestii je výsadou hlavy štátu alebo osoby, na ktorú táto kompetencia prešla v čase, keď prezident funkciu nevykonáva alebo nie je zvolený.
Korene súčasnej diskusie treba hľadať v rozhodnutí o amnestii v marci tohto roku, keď sa vtedajším predsedom vlády vyhlásená amnestia vzťahovala na nešpecifikovaný okruh skutkových podstát a osôb. Svojím poňatím úplne vybočila z rámca našich ústavných princípov a tradícií, a to od samého začiatku vyvolávalo pochybnosti, či bola udelená v súlade s platným právnym poriadkom. Následná oprava vykonaná bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom bola precedensom, ktorý bol predmetom diskusie už pred niekoľkými mesiacmi. Vaša otázka teda iba reaguje na to, o čom sa začalo hovoriť už v marci. Pýtam sa aj za vás: Bola oprava amnestie vyhlásená pánom Mečiarom v súlade s ústavou? Viem, že skupina poslancov pripravuje návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky k meritu tohto problému, takže diskusia o ňom bude ďalej pokračovať. Chcem vás ubezpečiť, že na rozdiel od mnohých rozhodnutie Ústavného súdu nebudem komentovať, budem ho rešpektovať.
Na záver vám však musím celkom otvorene povedať, že považujem za správne, aby trestné činy, ako sú únosy detí, boli vyšetrené vždy, a to bez ohľadu na vek dieťaťa, a aby o okolnostiach s nimi spojenými bola verejnosť informovaná.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Pán poslanec Brňák chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pán podpredseda vlády, pochopil som, že toto je stanovisko podpredsedu vlády pána Fogaša, ktorého si vážim. Myslím si, že tak ako je v úvode nepriamo uvedené a ako uviedol pán podpredseda vlády aj v jednej televíznej relácii, kde jednoznačne prezentoval názor, že podľa jeho názoru zastupujúci prezident Dzurinda nemal právo zrušiť túto amnestiu, ktorú zrušil, myslím si, že treba rešpektovať a treba, povedal by som, kvitovať toto stanovisko a tento postoj podpredsedu vlády pána Fogaša. Moja otázka smerovala k tomu, či sa pán zastupujúci prezident Dzurinda radil s ním ako s reprezentantom Legislatívnej rady vlády, čo je profesionálny orgán práve v spojitosti s touto, povedal by som, netradičnou formou, ktorú si zvolil pán Dzurinda, keď zrušil predchádzajúce referendum.
Chcem ešte uviesť, že v danom prípade podľa môjho názoru nie je ani taká podstatná amnestia, ktorú, či už prvú, alebo druhú, v minulosti uskutočnil zastupujúci prezident Mečiar. Ak sa budia pochybnosti okolo právneho charakteru a významu prvej amnestie pána Mečiara, bolo možné túto spochybniť normálnym spôsobom na Ústavnom súde. Nepovažujem druhú amnestiu za opravu prvej, ale ako dve samostatné amnestie, ktoré boli udelené vtedajším zastupujúcim prezidentom pánom Mečiarom. Keďže tu nie je pán podpredseda Fogaš, nežiadam túto odpoveď od zastupujúceho podpredsedu pána Hamžíka. Ešte raz sa chcem poďakovať právnickému postoju podpredsedu vlády pána Fogaša, ktorý pomerne jasne artikuloval, že došlo k porušeniu ústavy.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ak môžem zareagovať, myslím si, že odpoveď pána podpredsedu vlády Fogaša bola o niečom úplne inom. Ten výklad mu budem tlmočiť, taktiež to, čo ste povedali po tomto výklade, pán poslanec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz prosím pána ministra Magvašiho, aby odpovedal na otázku, ktorú mu položil pán poslanec Sopko, a otázka má toto znenie: "Budete podporovať doterajšiu prax, aby projekt verejnoprospešných prác na riešenie nezamestnanosti bol využívaný aj pre okresné a krajské úrady?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Zostáva mi veľmi málo času, samozrejme, dalo by sa o tom oveľa viac rozprávať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, máte dosť času, pretože sme začali o 14.10 hodine.
Nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Takže budem hovoriť. Chcel som odpovedať veľmi jednoducho, že nebudem podporovať, ale chcel by som trošku túto tematiku rozviesť, lebo si myslím, že táto tematika je mimoriadne zaujímavá, a je potrebné, aby sme si celkovo ujasnili otázku verejnoprospešných prác.
Verejnoprospešné práce sú jedným z nástrojov aktívnej politiky trhu práce a sú definované v § 91 zákona o zamestnanosti a mali by predovšetkým riešiť problémy evidovaných nezamestnaných, najmä dlhodobo nezamestnaných, a nie riešenie prevádzkových alebo iných problémov konkrétnych organizácií, resp. inštitúcií.
Chcel by som konštatovať, že k 30. 9. na Slovensku bolo celkove 10 058 nezamestnaných práve v tomto druhu práce, teda vo verejnoprospešných prácach, pričom konkrétne v Prešovskom kraji, pokiaľ by som chcel povedať, bolo z tých 10 tisíc 2 732 nezamestnaných. To je takmer 27 % z celkového slovenského počtu. Samozrejme, vyplýva to aj z počtu obyvateľov v Prešove a vysokej miery nezamestnanosti v kraji Prešov.
Chcel by som konštatovať, že predstavenstvo Národného úradu práce - kde z hľadiska zákona som zároveň predsedom predstavenstva - chcem využívať tento nástroj a chceme ho využívať predovšetkým na práce, ktoré majú skutočne verejnoprospešný charakter. Chcel by som upozorniť aj na to, že v zmysle tohto zákona rozhodovanie o poskytnutí prostriedkov na organizovanie verejnoprospešných prác spadá výlučne do pôsobnosti správneho výboru okresného úradu práce, v ktorého územnom obvode sa má toto miesto vytvoriť. Konkrétnu kvantifikáciu objemu prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce podľa jednotlivých nástrojov rozpočet Národného úradu práce ani jeho rozpis nešpecifikuje, ani na príslušné obdobie.
V najbližšom období, t. j. v období 1. štvrťroku 1999 vzhľadom na rozpočtové provizórium budú do určitej miery obmedzené aj možnosti rozpočtu Národného úradu práce na realizáciu aktívnej politiky trhu práce, najmä na realizáciu tohto nástroja v praxi. Ale chcel by som konštatovať, že predstavenstvo Národného úradu práce rozhodlo, že v 1. štvrťroku nebudeme obmedzovať verejnoprospešné práce pre samosprávy, to znamená, že v zmluvách pre samosprávy ostanú verejnoprospešné práce tak, ako sa po 12 mesiacoch vždy obnovujú, teda nedôjde k obmedzeniu verejnoprospešných prác.
Chcel by som teda konštatovať, že v zásade podľa prijatých kritérií by sa tento nástroj nemal využívať na systemizovaných miestach, resp. pracovných miestach, ktoré majú trvalý charakter z dôvodu úspory mzdových prostriedkov ktorýchkoľvek inštitúcií na úkor čerpania prostriedkov z rozpočtu Národného úradu práce. Samozrejme, že niekedy môžu vzniknúť mimoriadne dočasné alebo nárazové práce. A vtedy je tento nástroj možné v praxi využiť, ale je tu možnosť inak využiť problém evidovaného nezamestnaného na krátkodobé pracovné uplatnenie.
Dovolím si konštatovať, že predstavenstvo Národného úradu práce jednoznačne vo svojej koncepcii aj na rok 1999 nemieni systémovo využívať tento nástroj, ľudovo povedané, na plátanie dier z titulu neobsadených miest trvalého charakteru v štátnych orgánoch, ale ani v iných inštitúciách nie je žiaduce a nebude to zo strany orgánov úradov práce vrátane ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny podporovať.
Skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec Sopko chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán minister,
vážim si váš postoj, som spokojný s odpoveďou. Napriek tomu chcem vyjadriť vlastný názor a položiť doplňujúcu otázku. Nie som za veľké zmeny v usporiadaní verejnej správy. Súhlasím s jej racionalizáciou, zoštíhlením, ako sme to nazvali v poslednom čase, proste so znižovaním počtu úradníkov. Noví prednostovia okresných a krajských úradov prevzali funkcie s tým, že na všetkých úradoch, žiaľ, sú vysoko prekročené tabuľkové stavy. A ešte na úradoch sú zamestnané desiatky ďalších pracovníkov v rámci projektu verejnoprospešných prác. Tabuľkové stavy musia byť konečné a uplatňovanie projektu verejnoprospešných prác na úradoch štátnej správy je veľkou spoločenskou deformáciou a zneužívaním tohto projektu, ku ktorému ste zaujali veľmi dobré stanovisko. To všetko je na úkor obcí.
Doplňujúca otázka znie: "Aké odporučenie alebo aké usmernenie dáte správnym výborom, ktoré pracujú na úrovni okresov?"
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán poslanec.
Vo svojom vystúpení som to vlastne povedal, že v piatok rokovalo predstavenstvo Národného úradu práce a prijalo zásadné rozhodnutie, že pri verejnoprospešných prácach sa budú na nový rok - pretože každý rok sa musí obnovovať zmluva medzi okresným úradom práce a žiadateľom - obnovovať len zmluvy na verejnoprospešné práce samospráv, nie krajských úradov a okresných úradov. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem vám pekne, pán minister, za odpoveď.
Teraz prosím o odpoveď pána ministra Ftáčnika na otázku, ktorú mu položil pán poslanec Švec, a otázka znie: "Novozriadené vysoké školy pracujú na princípe lietajúcich profesorov. Ako hodláte riešiť tento problém v budúcnosti?"
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
lietajúci profesori sú následkom extenzívneho rozvoja alebo zriaďovania nielen nových vysokých škôl, ale aj zriaďovania fakúlt existujúcich vysokých škôl, a takisto aj tak trochu následkom nedostatku profesorov vysokých škôl. Tomu extenzívnemu rozvoju je, zdá sa, koniec, pretože štát nemá na to, aby donekonečna rozširoval ponuku vysokoškolského vzdelávania a rozhodne nie na úkor existujúcich vysokých škôl.
Ale chcem vám povedať, že potreba zabezpečiť personálne garancie študijných odborov na nových vysokých školách alebo fakultách viedla k uzatváraniu vedľajších pracovných pomerov s profesormi, čo je v súlade so Zákonníkom práce. Súčasný spôsob riešenia, na ktorý sa pýtate, nesmie viesť k obmedzeniu práv pracovníkov, pedagogických pracovníkov, zamestnávať sa vo vedľajšom pomere. Čiže nedá sa to riešiť zákonom, ale cestu vidím v tom, že budeme vytvárať tlak na zabezpečenie kvality personálnych garancií študijných odborov na vysokých školách najmä tým, že v akreditačnom konaní budeme dôsledne realizovať zásadu, aby personálnymi garantmi boli profesori alebo docenti s vedeckou hodnosťou doktora vied predovšetkým v hlavnom pracovnom pomere. Tak sa dá založiť nejaký odbor, že sa podarí získať profesora, ktorý má za sebou isté zázemie, vedecké a odborné, a ten svojou hlavnou účasťou bude garantovať rozvoj daného študijného alebo vedného odboru. A, samozrejme, je to aj otázka získavania ďalších mladých vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov v záujme zvýšenia počtu docentov a profesorov a iste aj ich omladenia.
Čiže podiel na riešení situácie bude mať nepochybne ministerstvo školstva istým prehodnotením toho extenzívneho rozvoja, ku ktorému príde pravdepodobne v prvej polovici roku 1999 po vykonaní personálnych, ekonomických auditov na novovytvorených vysokých školách, po vyhodnotení Akreditačnou komisiou, kam sa dostali tieto školy z hľadiska rozvoja kvality, a potom ministerstvo školstva navrhne príslušné opatrenia, ktoré sa pravdepodobne tiež dostanú na pôdu tohto zákonodarného zboru. Bude sa to teda dotýkať aj otázky, na ktorú sa pýtate, lietajúcich profesorov, ten tlak, ten smer som jasne v tejto odpovedi naznačil.
Toľko, pán poslanec.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Švec má doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne, pán minister.
Je to skutočne tak, ako ste povedali. Problém garantov sa stáva čím ďalej tým vypuklejší. Dnes sa dostávame do situácie, že napríklad brušný chirurg musí prevziať garanciu nad ORL a už pomaly aj Julo Satinský sa dostane na program, ako vidím, v rámci obsadenia garanta pre ORL. Je to skutočne alarmujúca situácia a riedenie profesorov cez novovzniknuté vysoké školy považujem za nie vhodné.
Druhá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť a zároveň vám položiť otázku. Vysoké školy sú autonómne inštitúcie a čiastočnú autonómiu pripisujeme už aj základným a stredným školám. Veľmi významnú úlohu v týchto záležitostiach hrajú vedecké rady a samosprávne orgány. V rezorte vysokých škôl samospráva ide dobre dopredu a myslím si, že je to v poriadku. Rád by som len využil túto príležitosť a dal vám doplňujúcu otázku v súvislosti so samosprávou základných a stredných škôl.
"Ako vidíte budúcnosť z hľadiska tej skutočnosti, že rodičia sa dožadujú spolupráce pri výchove svojich detí a dožadujú sa aj samosprávnych orgánov, ktoré v minulosti dobre fungovali a v nedávnom čase boli zrušené?"
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
aj keď vidím veľký oblúk medzi hosťujúcimi profesormi a samosprávou základných a stredných škôl, chcem vás informovať o tom, že ministerstvo školstva pripravuje novelu zákona o štátnej správe a školskej samospráve číslo 542 z roku 1990 a mala by byť predložená a pripravená už v marci budúceho roku, ktorá by mala obnoviť to, o čom ste hovorili, to znamená obnoviť fungovanie školskej samosprávy v podobe rád školy a územných školských rád, kde by rodičia, obce, ale aj učitelia dostali väčší priestor na samosprávne ovplyvňovanie chodu našich škôl, ale aj školstva v danom regióne. Čiže je naším záujmom odstrániť deficit, ktorý naviedla pani ministerka Slavkovská, keď v roku 1995 predložila a v parlamente bol schválený návrh, ktorý obmedzoval právomoci týchto samospráv, ktoré odvtedy upadli do istej letargie, apatie, jednoducho prestali sa v tom rozsahu, ako by si to vyžadoval aj duch zákona o školskej samospráve, venovať ovplyvňovaniu chodu škôl. Čiže chceme vytvoriť priestor pre rodičov, pre obce, ale aj pre ďalších, ktorým leží na srdci osud nášho školstva. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na hodinu otázok uplynul, končím týmto bod programu hodina otázok.
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne.
Chcel by som sa ospravedlniť pánu ministrovi možno za nelogické kladenie otázok, ale keďže som vedel, že čas sa kráti, tak som to takýmto spôsobom trochu zneužil. Ospravedlňujem sa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou alebo procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Kováč. To je oznámenie o odbere krvi. Pán poslanec Gašparovič nás upozornil na to, že bolo dobrým zvykom na Vianoce darovať krv.
Pán poslanec Kováč, nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Ak mi dovolíte, prečítal by som teraz správu, tak ako sme sa dohodli s Klinikou hematológie a transfúziológie na Partizánskej ulici.
Zajtra o 8.30 hodine bude možné v priestoroch budovy Národnej rady darovať krv. Z Kliniky hematológie a transfúziológie na Partizánskej ulici príde mobilná odberová jednotka. Poslanci, ktorí môžu a chcú darovať krv, musia dodržať tieto zásady: Dnes sa musia vyvarovať požívania alkoholu a na minimum by mali obmedziť fajčenie, nemali by jesť vajcia, šunku a syr. Ráno pred odberom môžete konzumovať ovocie, čaj a suchý chlieb s džemom. Darcovia sa môžu v prospech nemocnice vzdať obvyklého občerstvenia, čo vrele odporúčam, pretože predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý o tom ešte, myslím si, nevie, poskytne občerstvenie všetkým darcom. Odber krvi sa uskutoční v zasadačke výboru pre životné prostredie a ochranu prírody číslo dverí 32.
Ďakujem touto cestou výboru, že poskytol svoje priestory na to, aby sa tam odber mohol uskutočniť. Bude to ráno pripravené. Prosím tých, ktorí môžu zo zdravotných dôvodov, ktorí sú darcovia alebo ktorí pôjdu po prvýkrát darovať a zdravotné dôvody im to dovolia, aby sa na tejto akcii zúčastnili. Je to aj prejav našej angažovanosti v tom, čo najviac pacienti v tejto chvíli potrebujú.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 20-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 15.45 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím všetky pani poslankyne, pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do sály, budeme pokračovať v prerušenej 7. schôdzi Národnej rady podľa programu, ktorý sme si odsúhlasili.
Prosil by som, ak rokujú niektoré výbory, aby prerušili rokovanie svojich schôdzí a všetci poslanci sa dostavili do rokovacej miestnosti.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 7. schôdze Národnej rady podľa schváleného programu.
Pán poslanec Kalman - procedurálny návrh.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
dávam procedurálny návrh, aby na terajšie rokovanie prišiel pán predseda vlády a oboznámil nás so stanoviskom vlády Slovenskej republiky k včerajšiemu napadnutiu Iraku Spojenými štátmi americkými a Veľkou Britániou, resp. ak tento procedurálny návrh neprejde, dávam ďalší procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky k tomuto agresívnemu aktu prijala dnes stanovisko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, mám tomu rozumieť tak, že navrhujete zaradiť bod programu - stanovisko vlády k napadnutiu Iraku z včerajšieho, resp. dnešného dňa? Nech sa páči, ešte raz.
Poslanec J. Kalman:
Áno, pán podpredseda parlamentu, veľmi dobre ste ma pochopili, mám takýto procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Petrák, nech sa páči.
Poslanec F. Petrák:
V mene štyroch koaličných klubov dávam procedurálny návrh, aby sa podľa § 34 rokovacieho poriadku program 7. schôdze rozšíril v rozsahu, tak ako ho poslanci písomne dostali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Dávate teda procedurálny návrh zaradiť nové body programu na rokovanie 7. schôdze Národnej rady, tak ako bol tento predbežný návrh rozdaný poslancom do lavíc? Pán poslanec Petrák, mám tomu tak rozumieť?
(Odpoveď poslanca z pléna.)
Ďakujem pekne.
Prosím členov ústavnoprávneho výboru, členov výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby skončili rokovanie svojich výborov, aby sa všetci poslanci dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v rokovaní pléna Národnej rady.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pre poriadok bude päťminútová prestávka.
Prosím vedúceho kancelárie, aby oznámil predsedom výborov, aby skončili rokovania výborov a dostavili sa do rokovacej miestnosti.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Boli podané dva procedurálne návrhy. Jeden podal pán poslanec Petrák, druhý podal pán poslanec Kalman. Pán poslanec Kalman podal dva procedurálne návrhy, jeden smerom k vláde a predsedovi vlády, aby prišiel oboznámiť Národnú radu so stanoviskom, ak nejaké vláda zaujala - ak dobre tomu rozumiem - k napadnutiu Iraku. Tak, pán poslanec? Áno.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kalmana.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento procedurálny návrh pána poslanca Kalmana sme neprijali.
Druhý procedurálny návrh tiež pána poslanca Kalmana bol formulovaný smerom k Národnej rade a pán poslanec Kalman žiada, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým odsúdi agresiu, ako bol napadnutý Irak. Tak to pán poslanec asi formuloval.
Prosím, pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Žiadal som v druhom prípade, ak nebude prijatý prvý návrh, čo ma veľmi mrzí, pretože som vychádzal z toho, že vláda Slovenskej republiky by mala predsa prijať stanovisko k takémuto aktu celosvetovej politiky, v takomto prípade som žiadal ako druhý návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala stanovisko, podotýkam, stanovisko k tomu, čo sa uskutočnilo včera večer v neskorých nočných hodinách. Chcem podotknúť, že ak budeme proti takémuto návrhu, v podstate súhlasíme s tým, čo sa stalo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Kalmana, budeme hlasovať.
Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Kalmana.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Zá návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ani tento procedurálny návrh pána poslanca Kalmana sme neprijali.
V poradí tretím procedurálnym návrhom bol návrh pána poslanca Petráka, ktorý v mene troch poslaneckých klubov navrhuje doplniť program 7. schôdze Národnej rady, tak ako ste ho dostali do lavíc pred začatím rokovania prerušenej 7. schôdze Národnej rady.
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujte sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Petráka.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme schválili a schválili sme tým zmenu programu pokračujúcej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na zmenu programu, ktorú sme týmto procedurálnym návrhom odsúhlasili, musíme, ak chceme o týchto návrhoch rokovať, podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku procedurálnym návrhom rozhodnúť o tom, že Národná rada vysloví súhlas so skrátením určenej 24-hodinovej lehoty na rozdanie písomných materiálov na pokračovanie rokovania o tých bodoch programu, ktoré boli novo zaradené do programu tejto schôdze.
Prosím, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste sa prezentovali, budeme hlasovať o skrátení 24-hodinovej lehoty v zmysle § 25 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o prezentovanie sa a hlasovanie o skrátení 24-hodinovej lehoty na rozdanie písomných materiálov poslancom pred prerokúvaním novo navrhnutých bodov programu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Tento návrh sme schválili.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať podľa schváleného programu 7. schôdze ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 83 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 83a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši.
Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, navrhuje riešiť problémy tvorby správneho fondu. Dôvody, prečo sa rozhodla takúto novelu zákona predložiť vláda Slovenskej republiky do Národnej rady, som uviedol včera pri prvom čítaní a myslím si, že veľmi kvalifikovane ma v tomto doplnili aj v rozprave páni poslanci Halmeš a Engliš.
Samozrejme, že v snahe o spresnenie objektívnych potrieb a spresnenie štruktúry správnych výdavkov Národného úradu práce na rok 1999 by som chcel uviesť niekoľko faktov z analýzy čerpania nákladov správneho fondu Národného úradu práce za roky 1996 - 1998. Z takejto analýzy vyplýva niekoľko záverov.
Po prvé, výdavky aj pred novým inštitucionálnym usporiadaním, ktoré vzniklo schválením zákona o zamestnanosti, to znamená za roky 1994 - 1996, predstavovali okolo 12 % z objemu finančných prostriedkov umiestnených na trhu práce.
Po druhé, nárast nákladov na správu a činnosť v roku 1997 v porovnaní s rokom 1998 o 771 miliónov korún bol vyvolaný dvoma skutočnosťami. Najskôr to bolo predovšetkým tým, že sa včlenili okresné úrady práce do organizačnej štruktúry Národného úradu práce ako verejnoprávnej inštitúcie a tie znamenali v podstate dosah okolo 660 až 690 mil. Sk. Uvedené finančné prostriedky predstavovali vlastne kapitálové poddimenzovanie úradov práce v rokoch 1994 - 1996.
A druhá skutočnosť, ktorá ovplyvnila nárast nákladov na správu a činnosť v roku 1997, bola spôsobená inštitucionálnym rozšírením štruktúry Národného úradu práce v súlade s novým územnosprávnym členením, čo predstavovalo celkový dosah na náklady správneho fondu v objeme okolo 412 mil. Sk.
Ešte po tretie, závery z analýzy poukázali, že pokles nákladov na správu a činnosť v roku 1998 v porovnaní s rokom 1997 o 507 mil. Sk bol vyvolaný legislatívnou úpravou tvorby správneho fondu Národného úradu práce zo 17 % základného fondu od 1. 1. 1997 na 15 % z výberu príspevku na poistenie v nezamestnanosti od 1. 1. 1998.
Treba povedať, že táto právna úprava vážne ovplyvnila stav a potrebu správnych výdavkov v priebehu celého roku na rok 1998 v Národnom úrade práce a došlo vlastne k jednorazovej reštrikcii v celkovom objeme asi 507 mil. Sk, a to predovšetkým do koncentrácií investičných nákladov asi radovo okolo 430 mil. Sk na rozpracovaných akciách, ktoré boli vlastne už pripravené a vynucovali si práve to, čo som predtým hovoril o kapitálovom poddimenzovaní okresných úradov práce v inej inštitucionálnej forme. Návrh rozpočtu tvorby správneho fondu Národného úradu práce na rok 1999 v zmysle súčasnej platnej legislatívy vo výške 8 % z výberu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti nevytvára finančný priestor ani na pokrytie mzdových nákladov vrátane základného poistného na úrovni počtu zamestnancov Národného úradu práce za rok 1998.
Chcel by som znovu uviesť to, čo som včera povedal na koniec rozpravy, že Národný úrad práce aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravuje zásadné a systémové riešenie tvorby správneho fondu, ale aj celého fungovania Národného úradu práce, ale vyžaduje si to prijať zásadnú novelu zákona o zamestnanosti a aj zákona o sociálnej pomoci. Chcel by som povedať, že toto vlastne zahrnula aj vláda Slovenskej republiky do vládneho programového vyhlásenia.
Chcel by som zároveň aj vás, pani poslankyne a páni poslanci, ubezpečiť o tom, že spolu s návrhom rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 predložíme do Národnej rady Slovenskej republiky aj opatrenia, ktoré zvýšia priehľadnosť a predovšetkým efektívnosť čerpania prostriedkov správneho fondu Národného úradu práce. Preto by som vás žiadal, aby ste podporili návrh vlády v druhom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím poslanca Dušana Fedoročka, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby v zmysle § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku podal informáciu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.