Siedmy deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
17. decembra 1998
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram siedmy deň rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a pani poslankyne: pán poslanec Hoffmann, pán poslanec Hudec, pán poslanec Kandráč, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Presperín, pán poslanec Šťastný, pán poslanec Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Peter Osuský.
Otváram bod programu, ktorým je
hodina otázok.
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste sa upokojili a zaujali svoje miesta, aby sme mohli nerušene pokračovať v tomto bode programu.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať on sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
za podpredsedu vlády pána Fogaša bude odpovedať podpredseda vlády pán Hamžík, za pani ministerku Schmögnerovú podpredseda vlády pán Mikloš, za ministra obrany pána Kanisa bude odpovedať pán minister Magvaši, za pána ministra Pittnera pán minister Čarnogurský a namiesto pána ministra Koncoša pán minister Černák.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Prosím, aby ste zostali za rečníckym pultom, pretože prvá štvrťhodina tohto bodu programu je venovaná otázkam, ktoré poslanci položili a boli vyžrebované pre vás.
Prvá otázka pre pána predsedu vlády, ktorú položil pán poslanec Brňák, znie: "Ako zlo z minulosti ste posudzovali takzvaný klientelizmus. Podarilo sa tejto vláde vyrovnať sa s klientelizmom?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, v prvom rade oceňujem, že ste priznali búrlivý vývoj klientelizmu za posledné obdobie a iste ste si vedomý toho, že za taký krátky čas sme mohli stihnúť len to, čo sme stihnúť mohli. Chcem vám oznámiť, že súčasná slovenská vláda sa pustila do zápasu tak s korupciou, ako aj s klientelizmom. Začali sme vykonávať kontrolu privatizácie. Sú viaceré podania alebo podnety na trestné stíhania, ktoré sa týkajú nielen privatizácie, ale práve aj dôsledkov klientelizmu vo viacerých podnikoch, ako napríklad Slovenský plynárenský priemysel, Železnice Slovenskej republiky. Podnikáme opatrenia na účinné daňové kontroly. Na druhej strane vás ubezpečujem, že dominantnou črtou nášho správania budú verejné súťaže, verejné dražby, zákon o verejnom obstarávaní a také transparentné vzťahy - pevne verím -, že počas obdobia súčasnej slovenskej vlády sa s týmto neduhom spoločnosti dobre vyrovnáme. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu predsedovi vlády. Chce položiť doplňujúcu otázku pán poslanec Brňák?
Áno. Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán premiér,
v prvom rade chcem povedať, aby ste mi nekládli do úst niečo, čo som nepovedal. Pýtal som sa v podstate na problém klientelizmu vašej vlády v budúcnosti. V tomto smere si dovolím odcitovať - keďže ste sa nejako konkrétne nevyjadrili k tomuto problému - v podstate aj článok v novinách povedzme blízkych, nazvem to diplomaticky blízkych vláde, kde sa poukazuje vlastne na tento problém, že aj v súčasnosti je zvýšený záujem o funkcie v štátnych podnikoch alebo v podnikoch s majetkovou účasťou štátu, a to rôznymi súkromnými podnikateľmi. Konkrétne sa spomínal príklad štatutárneho zástupcu z SPP pána Kaspera, ktorého presadzoval do tejto funkcie štátny tajomník ministerstva hospodárstva pán Sabol, hoci obidvaja predtým pôsobili ako spolumajitelia v spoločnosti SORIA & GREY a následne tento štatutárny zástupca generálneho riaditeľa SPP mal inú majetkovú účasť, inú súkromnú firmu s terajším práve generálnym riaditeľom SPP. Čiže mal som na mysli práve tieto konkrétne príklady do budúcnosti klientelizmu.
Mal som na mysli aj také prípady klientelizmu do budúcnosti, ktoré sa v súčasnosti presadzujú v rôznych dozorných a správnych radách, keď sme svedkami toho, že sú tam mnohí napríklad advokáti, ktorí v minulosti robili povedzme právne služby politickým stranám súčasnej vládnej koalície, že sú tam mnohí politici, ktorí kandidovali na kandačných listinách práve strán vládnej koalície. Ak som mal na mysli klientelizmus súčasný a budúci, mal som na mysli povedzme aj prípadných mnohých novinárov a redaktorov, ktorí z predchádzajúceho nezávislého, podotýkam, možno "nezávislého" postavenia novinárov sa v súčasnosti uplatňujú veľmi razantne a vo veľkom množstve v rozličných funkciách na ministerstvách a na Úrade vlády. Čiže moja otázka...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán poslanec Brňák, váš čas uplynul.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
V prvom rade vás chcem ubezpečiť, pán poslanec, že pozitívne vnímam vašu otázku. Nech sa o týchto veciach píše, nech sa o týchto veciach hovorí, nech sú tieto veci pod verejnou kontrolou. Len by som bol nerád, keby sme preindikovali niečo, čo sa nestane. Každý niekde pracoval a život je zmena. Preto jednoducho považujem všetko to, čo ste povedali alebo čo bolo obsiahnuté vo vašej dodatočnej otázke, za prirodzené.
Skôr by som možno poukázal - a teraz sa obraciam ja na vás, aby ste to zobrali v dobrom -, že to nie je nejaký útok. Skôr by som poukázal na klientelizmus, ktorý tu je, ktorý tu bol, ktorý môžeme jednoznačne pomenovať. Myslím si, že typickým príkladom klientelizmu bol model 34, ktorý bol uplynulé štyri roky uplatňovaný v privatizácii. Jeho vrcholom bolo, že tu chodili rôzne nemecké manekýnky, talianske herečky, francúzski herci a ľudia veľmi dobre vedia, že práve toto bol dôsledok klientelizmu, že istá politická moc prihrávala veľmi lacno fabriky svojim verným a títo sa potom vedeli, samozrejme, svojim mecenášom odvďačiť. Iste by som vás mohol zabávať veľkými príkladmi z oblasti ministerstva dopravy a spojov, kde boli úľavy na prepravnom, o ktoré sa vrchovatou mierou zaslúžil bývalý minister Rezeš. Mohol by som hovoriť o záležitostiach na ministerstve kultúry, ako sa nevýhodne prenajímali napríklad niektoré priestory. Alebo možno tak celkom lapidárne tie známe kúpele, pretože verejnosť to pozná. Bývalý minister pán Soboňa vlastní nejaké kúpele a spoločnosť veľmi dobre vie, že za piešťanskými je pani Martinková, ktorá bola tým, čím bola. Nebudem sa k tomu vracať donekonečna. A toto je ten pravý klientelizmus, ktorý sa tu rozmohol a s ktorým treba urobiť poriadok.
Chcem vám prisľúbiť, pán poslanec, že vo veľmi krátkom čase sa spoločnosť bude schopná dozvedieť, ako mohol pán Rezeš nadobudnúť vily nielen na Slovensku, ale aj na španielskej riviére a ako je to s vašimi ďalšími kolegami Vicenom, Macuškom, skadiaľ mali peniaze na ranče, veľké domy. Lebo som hlboko presvedčený, že toto sú práve dôsledky toho klientelizmu, s ktorým je na Slovensku potrebné urobiť poriadok. A máte moje slovo, že súčasná slovenská vláda bude s tým robiť poriadok. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem predsedovi vlády.
Druhá v poradí z vyžrebovaných otázok je znovu otázka, ktorú položil pán poslanec Brňák pánu premiérovi a znie: "Podpredseda vlády pán Csáky sa vyjadril, že v blízkej budúcnosti nebude podpísaná medzištátna zmluva medzi Slovenskou republikou a Vatikánom. Je to oficiálne stanovisko vlády?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
proces prípravy Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou bol formálne prerušený ešte predchádzajúcou vládou. Bolo to 26. augusta 1998 a bol daný prísľub, že k obnoveniu práce tejto zmiešanej komisie dôjde po parlamentných voľbách. Áno, bolo to naozaj tak. Vtedajšia ministerka zahraničných vecí napísala pánu apoštolskému nunciovi, že to tak bude po parlamentných voľbách.
Chcem vám oznámiť, pán poslanec, že vláda Slovenskej republiky prácu na príprave základnej zmluvy neprerušuje, naopak, deklaruje záujem na jej podpísaní, a preto obnovuje aj činnosť zmiešanej komisie, ktorej členmi za štát sa stávajú príslušní rezortní ministri súčasnej vlády.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pán poslanec Brňák chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Dovoľte mi, pán predseda vlády, aby som nesúhlasil s vaším konštatovaním, že počas predchádzajúcej vlády boli prerušené práce na tejto zmluve. Naopak, domnievam sa, že pracovná verzia zmluvy medzi Slovenskou republikou a Vatikánom je aj v súčasnosti v takom stupni rozpracovanosti, že nič nebráni tomu, aby v krátkom čase mohla byť prijatá. Ak nebola prijatá počas predchádzajúcej vlády, nebolo to preto, že by tu bola nejaká nechuť zo strany vlády, ale bolo to preto, že mnoho politických, záujmových a iných zoskupení sa snažilo rozličnými podružnými vecami mariť podpísanie tejto zmluvy azda z toho aspektu, z primitívneho politického aspektu, aby túto zmluvu nepodpísala Mečiarova vláda. Preto tu bol dôležitý zápas o nejakú prenotifikáciu alebo niečo podobné, čo sa rozvirovalo na stránkach novín, ale unikal zmysel, že vláda skutočne chce tú zmluvu podpísať. Ak sa môžem opýtať v doplňujúcej otázke: Kedy predpokladáte z hľadiska času, pán predseda, že táto zmluva bude podpísaná?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán predseda vlády, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Len krátko k tomu, čo ste povedali. Moja informácia je taká, ako som povedal, že 26. augusta pani ministerka zahraničných vecí napísala to, čo napísala a bolo to o prerušení tohto vzťahu. Ale podstatné je to, že ďalšia moja informácia hovorí, že minister zahraničných vecí pán Kukan sa 2. decembra stretol so šéfom vatikánskej diplomacie monsigneurom Toranom a vyjadril pripravenosť obnoviť činnosť tejto komisie.
Chcem vás informovať, pán poslanec, že na budúci týždeň sa stretnem s predstaviteľmi Konferencie biskupov Slovenska, kde zmapujeme situáciu, kde dáme na stôl to, čo je z jednej strany, z druhej strany pripravené a nepochybne po tomto našom stretnutí i ďalších stretnutiach - pretože máme dobrú vôľu tento problém pozitívne vyriešiť -, pevne verím, že sa priblíži čas, keď budeme schopní túto zmluvu uzatvoriť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
V poradí tretia z vyžrebovaných otázok na premiéra vlády je od pána poslanca Sopka a znie: "V akom časovom horizonte vláda Slovenskej republiky podpíše Európsku chartu miestnej samosprávy?"
Nech sa páči, pán predseda, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Návrh na podpis Európskej charty miestnej samosprávy vypracovalo ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí a predložilo ho v pôvodne určenom termíne, t. j. do 30. júna 1998 na rokovanie vlády, ale dosiaľ nebola táto záležitosť vo vláde prerokovaná. S cieľom prispôsobiť predkladaný materiál programovému vyhláseniu novej vlády zároveň so zámerom neodďaľovať podpis tohto významného dokumentu minister vnútra po stiahnutí predloženého materiálu zabezpečil vypracovanie nového materiálu a tento nový materiál prerokujeme vo vláde ešte do konca tohto roka 23. decembra.
Budem veľmi stručný. Je predpoklad, že podpis bude do 31. 3. 1999. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
V poradí štvrtá z vyžrebovaných a položených otázok je znovu od pána poslanca Brňáka. (Hlas z pléna.)
Prepáčte mi, pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec V. Sopko:
Chcel by som sa poďakovať pánu predsedovi vlády. Som spokojný s odpoveďou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
V poradí štvrtá z vyžrebovaných a položených otázok je znovu od pána poslanca Brňáka, ktorý sa vás, pán premiér, pýta: "Zrušili ste amnestiu predchádzajúceho zastupujúceho prezidenta podľa môjho názoru protiprávnym spôsobom. Prečo ste zároveň nezrušili aj amnestiu exprezidenta Kováča vzťahujúcu sa na jeho syna a jeho priateľov v kauze Technopol?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Je to tak preto, lebo tam nešlo o amnestiu, ale o udelenie milosti a nekonal som tak preto, lebo udelená milosť bola preto, aby napomohla šetrenie trestného činu. Veľmi dobre vieme, že syn pána exprezidenta bol v postavení, keď sa nemohol ani brániť, ani sa proti nemu nekonalo. Z týchto dôvodov, pán poslanec.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda vlády,
v súvislosti so zrušením tejto amnestie ste uviedli, že vlastne predchádzajúce rozhodnutie o amnestii okrem iného nesledovalo záujem štátu ani blaho občanov, ani dosiahnutie občianskeho zmieru. Nuž, dovoľte mi opýtať sa, aké blaho občanov alebo aký občiansky zmier malo zaviesť práve rozhodnutie o individuálnej milosti vo vzťahu k Michalovi Kováčovi, synovi exprezidenta pána Kováča a ďalej k Lenke Rosenbergovej, ďalej k Ing. Martinovi Sücsovi-Milému, k Mariánovi Kočnerovi, k Petrovi Krylovovi, k Rudolfovi van der Verfovi, keď v podstate ako dôvod individuálnej milosti sa priamo v týchto individuálnych milostiach exprezidenta Kováča uvádza, že boli trestne stíhaní, že podvodne vylákali sumu 2 308 920 USD. Chcete ešte aj teraz zase opätovne prízvukovať a duplikovať to, čo ste povedali v úvode mojej otázky, že ste sledovali tým, že ste nezrušili túto individuálnu milosť, iba to, aby mohol pán Kováč junior vycestovať do zahraničia? Ako sa to dotýkalo tých ostatných, ktorí reálne boli namočení v podstate v podvode presahujúcom 2 milióny USD? Ak chcete zrušiť alebo ak ste zrušili túto amnestiu z humánnych, zo spravodlivých etických dôvodov, myslím si, že nesporne tu bol dôvod, aby ste tak urobili aj vo vzťahu k týmto individuálnym milostiam, aj keď, podľa môjho názoru - za tým si stojím -, zastupujúci prezident, vy ako osoba nemáte právo zrušiť výsostné osobnostné právo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Váš čas vypršal, pán poslanec.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, kauza Technopol sa vyšetruje. Mne išlo o to, aby sa vyšetrila aj kauza zrušenia zmarenia referenda a kauza únosu suverénneho občana. O toto mi išlo. Ľudia volajú po spravodlivosti, volajú po náprave krívd, volajú po tom, aby si nikto nikdy nemyslel, že keď sa spolčí so štátnymi orgánmi alebo politickými reprezentáciami, že sa mu na Slovensku môže všetko prepiecť. Keď chceme obnovu spoločnosti, keď chceme právny štát, keď chceme poriadok, takéto kauzy musia byť došetrené. Nech sa Slovenská informačná služba očistí alebo nech ľudia vedia, kto tu ako konal. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na otázky poslancov pánu predsedovi vlády uplynul.
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Panie poslankyne, páni poslanci,
chcel by som využiť túto príležitosť, keďže zrejme do Vianoc nebudeme spolu, aby som vám všetkým zaželal milostiplné Vianoce a všetko najlepšie v roku 1999, hlavne pevné zdravie. Prajem všetko dobré. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sitek pánu ministrovi Černákovi a znie: "Na základe akého dôvodu ste 15. decembra 1998 na valnom zhromaždení zrušili akciovú spoločnosť ARMEX?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán poslanec Sitek,
keby som chcel odpovedať uštipačne, tak odpoviem, že vy ako bývalý minister obrany určite viete, prečo na valnom zhromaždení bol zrušený ARMEX. Keby som chcel byť lakonický, tak by som povedal, že ARMEX bol zrušený preto, lebo o tom rozhodli akcionári. Ministerstvo hospodárstvo je jedným z akcionárov a všetci hlasovali za zrušenie.
A keďže sa vám pokúsim odpovedať vecne, dovoľte mi povedať, že ARMEX vznikol preto, aby koordinoval aktivity slovenských firiem, aby sa vylúčila dvojkoľajnosť a ponuka materiálu tomu istému zákazníkovi prostredníctvom dvoch, niekde aj troch alebo aj štyroch zdrojov. Nemôžem hovoriť o veľmi presných číslach, nemôžem hovoriť o veľmi presných menách, vy ako bývalý minister obrany iste chápate prečo, ale obchodná spoločnosť ARMEX nedosiahla za obdobie svojej činnosti také výsledky, aké sa predpokladali najmä v kvantite obchodných prípadov. Jednoducho, vznikol ďalší subjekt, ktorý sa začlenil do konkurenčného prostredia obchodu so špeciálnou technikou - je to pomerne úzka špecializácia - a začal pôsobiť najmä v najužšom sektore, v sektore odmínovania. O tom sa veľmi ľahko dajú zistiť fakty z presného počtu vydaných licencií. Rovnako sa nenaplnili ani očakávania, ktoré boli spojené s koordináciou obchodu so špeciálnou technikou. Pritom práve neskôr vzniknuté majetkové prepojenie medzi DMD Holding a obchodnou firmou ARMEX dávali predpoklady na optimálne uplatňovanie koordinačnej funkcie. Žiaľ, stal sa pravý opak. Tieto subjekty sa stali konkurenčnými a pôsobili konkurenčne, nie koordinačne.
Hospodárske výsledky v roku 1996 a 1997 dosiahli síce mierny zisk - v roku 1996 3 milióny, v roku 1997 0,5 milióna korún -, ale v roku 1998 sa podstatne znížili. Za 11 mesiacov tohto roku predstavuje strata 15,1 milióna korún. Vyplýva to zo súvahy, ktorú mali všetci akcionári k dispozícii, keď hlasovali, ktorá je vypracovaná pracovníkmi spoločnosti ARMEX. To boli hlavné dôvody, prečo všetci akcionári vrátane najväčšieho - ministerstva hospodárstva - hlasovali za zrušenie tejto obchodnej spoločnosti. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem za odpoveď pánu ministrovi.
Pán poslanec Sitek, želáte si položiť doplňujúcu otázku?
Áno. Nech sa páči.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán minister,
chcel by som vám najprv povedať, že argumenty, ktoré ste predložili, nemajú žiaden vecný charakter, lebo ARMEX bol zriadený za účelom koordinácie obchodu so špeciálnou technikou. Musíme si uvedomiť, že štát dáva obrovské peniaze do vývoja, výskumu a výroby špeciálnej techniky. Nato bol zriadený DMD Holding. Hovorili ste, že nebolo tu prepojenie medzi DMD Holding a spoločnosťou ARMEX. Musíte si uvedomiť, že DMD Holding, ktorého ste jediným zakladateľom, to znamená ministerstvo hospodárstva, máte všetky možnosti nato, aby ste to vedeli ovplyvniť.
Mal som možnosť sa zúčastniť na viacerých vojenských výstavách a prešiel som nespočetné množstvo krajín, a vlastne každá krajina má akciovú spoločnosť s vplyvom štátu, aby vedela obchodnú politiku so špeciálnou technikou koordinovať. Dobre viete, koľko finančných prostriedkov sa dáva z ministerstva hospodárstva, z ministerstva obrany a z iných subjektov na vývoj, výskum a výroby špeciálnej techniky. Dnešným rozhodnutím alebo lepšie povedané rozhodnutím valného zhromaždenia z 15. decembra ste zrušili to, čo sa tu päť rokov budovalo za štátne peniaze. A mal som možnosť osobne rokovať s jednotlivými firmami, ktoré sa dnes podieľajú - myslím tým súkromnými - a každá je prístupná v tom, že treba zriadiť štátnu akciovú spoločnosť, kde sa vlastne politickou podporou budú vytvárať podmienky na to, aby obchod so špeciálnou technikou, ktorý je veľmi zložitý, bol vlastne aj z hľadiska politiky podporovaný. To znamená, každý štát má zriadenú takúto akciovú spoločnosť.
Čo sa týka vašich čísel, sú nesprávne, lebo ako bývalý minister obrany mám pred sebou všetky výsledky hospodárenia od roku 1994, kde iba prvý rok bola strata, odvtedy je v podstate zisk.
Čiže vaše argumenty ma nepresvedčili, jediný vecný argument alebo jediný argument je v tom, že máte...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, váš čas uplynul.
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán poslanec,
údaje, ktoré som čerpal, som čerpal z oficiálnych údajov, ktoré máme k dispozícii, ako akcionár bývalého ARMEX-u. Hovorili ste o tom, že sa používali štátne prostriedky a veľké štátne prostriedky. Dovoľte mi, aby som sa pozrel len na jednu maličkú kauzu, na čo sa používali štátne prostriedky.
Vážený pán poslanec, zásadne dodržiavam pri všetkých subjektoch, ktoré riadime alebo ktorých je ministerstvo hospodárstva akcionárom, služobný postup. Vo všetkých pracujú kontroly, na základe zistenia kontrol vstupuje potom do subjektov v prípade podozrenia finančná polícia a nasledujú ďalšie trestnoprávne konania. Trošku poruším túto svoju zásadu v prípade spoločnosti ARMEX, keď ste ma k tomu tak priamo vyzvali a vyprovokoval ma k tomu aj generálny riaditeľ, ktorý v televízii dával rozhovory o tom, ako strašne sme poškodili slovenskú zbrojarinu. Dovoľte mi pozrieť sa len na prípad budovy, v ktorej sídli ARMEX. Vlastníkmi budovy UTAR, ktorá má hodnotu okolo 60 miliónov korún, pôvodne boli UTAR TC, spol. s r. o., ktorý vlastnil dve tretiny tejto budovy a dve tretiny UTAR, štátny podnik v likvidácii. Na základe predkupného práva odkúpil UTAR TC, spol. s r. o., od UTAR-u, š. p. v likvidácii, jednu tretinu budovy a priľahlé pozemky. Vlastníkom budovy v súčasnosti je UTAR TC, spol. s r. o., Bratislava. ARMEX, a. s., odkúpil od štátneho podniku UTAR v likvidácii obchodný podiel 50 % v hodnote 31 miliónov na základe znaleckého posudku a súčasne odkúpil aj 50-percentný podiel rakúskeho spoločníka tejto firmy. A tak sa ARMEX stal 100-percentným vlastníkom UTAR TC, spol. s r. o. A súčasným 100-percentným vlastníkom UTAR TC, spol. s r. o., je PRV Vrútky, spol. s r. o. Je to náhoda, že tá istá spoločnosť je spolumajiteľom ŽOS Vrútky?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi Černákovi.
V poradí druhá z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorú položil pán poslanec Švec pánu ministrovi Šagátovi a je tohto znenia: "Ekonomická náročnosť zdravotnej starostlivosti vzrástla v dôsledku jej modernizácie - nové technológie, liečivá atď. Kde sú hranice úsporných opatrení v zdravotníctve?" Pýta sa pán poslanec Švec pána ministra Šagáta.
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať na položenú otázku.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený predsedajúci,
vážené pani poslankyne, poslanci,
ďakujem za otázku pánu profesorovi Švecovi. Chcel by som k nej uviesť asi takúto odpoveď. Skutočne, vstupy do zdravotníctva, ktoré predstavujú nové technológie, nové lieky, ktoré otvárajú nové neobvyklé možnosti včasnej diagnostiky, absolútne neobvyklé možnosti náhrady ľudských orgánov, sú veľmi ekonomicky náročné a aj najvyspelejšie krajiny, ktoré dávajú niekoľkonásobne viac do zdravotníctva ako my, majú problémy, aby rast financií na zdravotníctvo regulovali, aby nepresiahol možnosti danej ekonomiky.
My dávame na zdravotníctvo v roku 1998 približne 220 dolárov, susedné Rakúsko 1 400, Spojené štáty na hranici 3 000 dolárov. Z toho vidieť, aké sú to obrovské rozdiely, a preto prosím, aby ste vnímali šetriace opatrenia v dvoch rovinách.
Prvá je, že sa nikdy nebudeme vzdávať ambície, aby neustále prichádzali väčšie prostriedky do zdravotníctva, aby sme mohli zavádzať nové technológie, nové diagnostické metódy, nové liečebné metódy. A na ministerstve financií pri rokovaní o provizórnom rozpočte i o rozpočte na rok 1999 sme deklarovali, aby ministerstvo financií, štát ako celok aj poslanci stratili ilúziu, že transformácia zdravotníctva znamená znížené výdavky na zdravotníctvo. Naopak, výdavky budú stúpať, len musíme urobiť to, aby sa znížilo neefektívne používanie prostriedkov. Ak dnes máme 220 dolárov na občana a rok na zdravotníctvo, nie som tu schopný povedať, koľko sa skutočne z týchto 220 dolárov efektívne použije na zdravotnú starostlivosť.
Už som tu hovoril o tom, ako sa neefektívne používajú prostriedky v niektorých zariadeniach. Dnes máme predbežné výsledky auditu ekonomického správania v Banskej Bystrici, v nemocnici v Banskej Bystrici. Sú také závažné, že ministerstvo zdravotníctva podá podnet na šetrenie z dvoch dôvodov. Predovšetkým z dôvodu nehospodárneho nakladania s majetkom štátu a z druhého dôvodu všeobecného ohrozenia zdravotnej starostlivosti. Absolútne zlé účtovníctvo, zlá inventarizácia, keď nevedia, ani koľko majú budov, doviedli toto zdravotníctvo na pokraj zastavenia s dlhom 1 miliardy. Takýchto zariadení s menším počtom dlhov, ale s rovnakým ohrozením funkčnosti je na Slovensku viac.
Takže v súčasnosti chápeme šetrenie ako šetrenie nevyhnutné na to, aby ostali prostriedky na riešenie akútnych, život ohrozujúcich situácií v zdravotníctve s tým, že ambíciu neustále dostávať do rezortu viac zdrojov - a nakoniec túto ambíciu určite aj ministerstvo financií, ale aj štát naplní - môžeme dosiahnuť len vtedy, keď dokážeme prostriedky efektívne využívať. Tak ako všade, vo všetkých štátoch vonku je kontrolovaný vždy okrem odbornosti predsa aj základný ukazovateľ, a to je kost a benefit. To znamená, celý rad programov sa spúšťa aj vonku, v bohatých krajinách, ak je jasne dokázaná ich efektivita, ich návratnosť.
Je mi veľmi ľúto, že sme museli a vôbec musíme riešiť situáciu v zdravotníctve. Je taká, aká je. I keď mnohí prijali s nevôľou označenia krízového, vojnového stavu, je to v skutočnosti tak. A limity, presné čiary šetrenia nie sú. Skutočne je možné zabezpečiť bezpečnosť zdravotnej starostlivosti na úrovni akútneho neodkladného ošetrenia len vysokou profesionalitou lekárov, s tým, aby štát zabezpečil nevyhnutnú diagnostiku, aby nedošlo k fatálnym smrteľným následkom pri nevyužití diagnostických možností. To by bolo veľmi zlé.
Do vlády predkladám, na zasadnutie vlády prvé vyhodnotenie úsporných opatrení k 23. decembru, o ktorom budem referovať. Máme krízovú telefónnu linku, zdravotnícke zariadenia nám posielajú hlásenia, ako sa vysporadúvajú so šetriacimi režimami a budem referovať - ak bude parlament chcieť - aj parlamentu, ako ten celý proces prebiehal.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Švec chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán minister, vaša odpoveď ma uspokojila.
Som veľmi rád, že prijímate stanovisko, že v medicínskej starostlivosti sa šetriť musí, ale nedá sa obmedziť spektrum napríklad diagnostických metodík, ktoré sú nesmierne dôležité na záchranu života. Svoju otázku som kládol aj z tohto aspektu, aby sa prihliadalo na to, že všetky šetriace opatrenia, akokoľvek dôležité, z medicínskeho pohľadu sa musia brať z aspektu zodpovednosti lekára za život a zdravie pacienta. Takže žiadne šetriace kroky by nemali viesť k obmedzeniu diagnostických a liečebných postupov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Samozrejme, môžem len súhlasiť s týmto názorom, s tým, že, naopak, krízový program a vytvorenie krízového štábu vytvorilo priestor na to, aby akúkoľvek signalizáciu, či už od občana alebo zdravotníckeho pracovníka, ktorý by upozornil práve na nejaký závažný nedostatok základnej diagnostickej techniky alebo chemikálií, sme mohli hneď riešiť z úrovne centrálneho úradu. Aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam, treba povedať, že do dnešného dňa sme nedostali žiadnu signalizáciu, že by chýbali röntgenové filmy, že by chýbali iné pomôcky, ktoré sú nevyhnutné na zdravotnícku starostlivosť. Všetko toto sme pripravení okamžite riešiť v priebehu celých 24 hodín.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz prosím pána ministra Ftáčnika, aby odpovedal v poradí na tretiu vyžrebovanú otázku, ktorú mu kladie pán poslanec Švec, tohto znenia: "Organizácia vedy Slovenskej republiky si vyžiada zásadné zmeny. Ako túto potrebu vidíte z pohľadu ministerstva školstva?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
vážené poslankyne a poslanci,
na položenú otázku by bolo možné odpovedať rozsiahlo. Pokúsim sa v niekoľkých vecných poznámkach povedať, ako vidím možnosti v oblasti zmien vo vede, ktoré sú pred nami v najbližších štyroch rokoch.
Predpokladám, že v oblasti inštitúcií sa zachová rozdelenie na vedu, ktorá sa robí na vysokých školách, v Slovenskej akadémii vied a v rezortnom výskume, ale očakávam, že tu dôjde k podstatne silnejším presahom, než sa to dialo doteraz, a že dokážeme zabezpečiť, aby sa štát pozrel na tieto jednotlivé zložky výskumu z jedného spoločného pohľadu, pretože prostriedky, ktoré Slovenská republika dáva na zabezpečenie vedy, sú rozdeľované inštitucionálne práve prostredníctvom týchto zložiek, a nie je to vždy v prospech samotnej vedy.
Myslím si, bezpochyby, že veda sa musí posilňovať najmä na vysokých školách práve preto, aby profesori, docenti a asistenti dokázali študentom poskytovať tie najmodernejšie poznatky. Ale musí tu prísť aj k presahom, ktoré budú súvisieť s efektívnym rozdeľovaním prostriedkov.
Z hľadiska riadenia vedy počíta vláda s tým, že príde k zrušeniu Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, samozrejme, zákonom Národnej rady, čiže rozhodne o ňom táto snemovňa, ale počíta sa s tým, že kompetencie, ktoré dnes vykonáva úrad, sa vrátia späť na ministerstvo školstva, ktoré bude mať nielen rezortné, ale aj prierezové kompetencie v oblasti vedy a bude môcť z jedného centra ovplyvňovať podmienky pre vedu v tých jednotlivých inštitúciách, o ktorých som hovoril. Počítame takisto s tým, že bude presunuté Centrum vedecko-technických informácií z Úradu pre stratégiu pod ministerstvo školstva ako priamo riadenú organizáciu a že tu vznikne spoločný informačný systém o pracoviskách vedy a výskumu vo všetkých troch inštitucionálnych zložkách, aby sme mali na jednom mieste prehľad o tom, aké výsledky a za aké prostriedky sa dosiahli, prípadne do akých vedeckých projektov sú zapojené naše pracoviská.
Myslíme si tiež, že je potrebné oživiť Radu vlády pre vedu a nové technológie a prostredníctvom tejto rady zodpovedať na niektoré úlohy, ktoré si vláda Slovenskej republiky dala do svojho programového vyhlásenia a ktoré sa týkajú spracovania koncepcie štátnej vednej a technickej politiky, pretože je to problém, ktorý, samozrejme, presahuje pôsobnosť jedného ministerstva. Treba ho riešiť najmä v poradnom orgáne a potom v samotnej vláde.
Vláda vo svojom programe hovorí, že bude kodifikovať postavenie vedy príslušnými legislatívnymi zmenami, koncepčne aj legislatívne chce upraviť riadenie vedy a postavenie jej hlavných zložiek vrátane nového zákona o Slovenskej akadémii vied.
Čo sa týka financovania, počítame s tým, a tak to hovorí vládne vyhlásenie, že sa bude zvyšovať podiel výdavkov na vedu z hrubého domáceho produktu postupne na úroveň, ktorú dosahujú v krajinách Európskej únie, čo znamená, že z dnešnej približne polovičnej úrovne by sme postupne chceli zvyšovať podiel výdavkov na vedu. V súvislosti s tým vláda počíta s vytvorením nového modelu financovania vedy a výskumu prostredníctvom nadrezortnej grantovej agentúry, čiže na princípe súťaživosti by sa jednotlivé subjekty vedy uchádzali o podporu zo štátneho rozpočtu. Legislatívne to chceme vyjadriť prostredníctvom dlho očakávaného zákona o podpore vedy a techniky.
Z hľadiska zapojenia sa do medzinárodných programov počítame okrem iného aj s otvorením dvier pre vstup subjektov vedy a techniky do 5. rámcového programu Európskej únie, ktorý vlastne v tomto volebnom období bude jednou z možností získavania a presadenia sa našich vedeckovýskumných pracovísk v medzinárodnej konkurencii.
Toľko, vážený pán poslanec, také hlavné línie toho, ako by sa mohla uberať organizácia vedy a jej legislatívne úpravy v najbližších štyroch rokoch.