Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi odôvodniť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Hlavným zámerom predkladanej novely cestného zákona je získanie finančných prostriedkov potrebných na správu a údržbu ciest a diaľnic. Uvedený zámer sa má dosiahnuť zvýšením cien nálepiek o 100 %. V zmysle cestného zákona sa nálepkou preukazuje úhrada za užívanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, teda za užívanie rýchlostných komunikácií. Týmto opatrením by sa získalo do Štátneho fondu cestného hospodárstva ročne naviac asi 280 mil. Sk, čo by postačovalo na údržbu a obnovu povrchov vozoviek rýchlostných komunikácií.
Problémom je zavedenie zvýšenia cien nálepiek do praxe, pretože už v decembri sa musia nálepky distribuovať do predaja a sú v tomto čase vytlačené v starých cenových reláciách. Z dôvodu, že boli už vynaložené finančné prostriedky na výrobu a distribúciu nálepiek, navrhuje sa, aby od 1. 1. 1999, po schválení tejto predloženej novely, sa mohli používať tieto vytlačené nálepky. To znamená, že vodiči si budú musieť zakúpiť dva kusy nálepiek. Tento stav je na prechodné obdobie - na 1. štvrťrok, dokedy bude zadaná a realizovaná výroba nálepiek so zvýšenou cenou. Zvýšenie cien nálepiek o 100 % považujeme s ohľadom na súčasné ceny nálepiek susedných štátov za primerané. A ďalším dôvodom je tiež skutočnosť, že od uvedenia diaľničných nálepiek do praxe sa na Slovensku zvýšila dĺžka diaľnic a rýchlostných komunikácií z pôvodných 214,7 km na 288,3 km.
Ďalším zámerom predkladanej novely cestného zákona je zvýšiť ochranu vozoviek a mostov pozemných komunikácií pred ich poškodzovaním preťaženými vozidlami. Toto sa má dosiahnuť vážením vozidiel na celom území Slovenskej republiky priamo na cestách. Za preťažené vozidlá sa budú vyberať správne poplatky. Uvedené kontroly vozidiel vážením ich hmotnosti významne prispejú nielen k ochrane komunikácií, ale tiež k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky.
Na dopravne významných cestných ťahoch je zo strany podnikateľov záujem sústreďovať reklamné, informačné a propagačné tabule, ktoré zviditeľňujú ich činnosť. Viaceré záväzné predpisy však zakazujú v blízkosti ciest umiestňovať veci, ktoré by odpútavali pozornosť vodiča. S odvolaním sa na tieto záväzné právne predpisy je v návrhu novely cestného zákona zapracovaný zákaz umiestňovania tabúľ nielen pri diaľniciach a cestách pre motorové vozidlá, ale i pri medzinárodných cestných ťahoch. Toto ustanovenie je tiež v súlade s odporúčaniami smerníc Európskej komisie pre dopravu na diaľniciach a cestách pre rýchlostnú komunikáciu.
Návrh novely cestného zákona bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky a schválený uznesením číslo 833 z tohto roku.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu a prosím, aby ste zaujali miesto navrhovateľa.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 94) bol doručený poslancom Národnej rady na skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa obmedzenia podľa paragrafov, ktoré som v úvode spomínal, nepoužijú. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku, a preto ho zaradil na dnešné rokovanie na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady, a náležitosti určené sú v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska predložený návrh zákona rieši zvýšenie úhrad za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a rozšírenie a zintenzívnenie kontrol prípustných hmotností a rozmerov vozidiel aj mimo hraničných priechodov do vnútra územia Slovenskej republiky.
V súlade s § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím preto, vážený pán predseda, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dámy a páni,
v programovom vyhlásení, ale aj po programovom vyhlásení vláda často zdôrazňovala, že opatrenia, ktoré ide robiť, nutné ekonomické opatrenia, bude robiť so sociálnym aspektom, že bude prihliadať na to, aby nižšie skupiny obyvateľstva, príjmovo nižšie skupiny obyvateľstva neboli dotknuté týmito opatrenia alebo boli len minimálne dotknuté, aby hlavnú ťarchu týchto opatrení znášali sociálne silné skupiny obyvateľstva.
Myslím si, že táto myšlienka je veľmi správna. Ja ju podporujem, vyznávam takúto ideu a som prekvapený, že hneď pri prvom kroku, ktorý tu máme, táto idea je preč, stáva sa prázdnym volebným sľubom a povolebným sľubom a programovým sľubom.
Preto predkladám pozmeňujúci návrh, aby sa upravili sadzby za známky motorových vozidiel podľa výkonu motorového vozidla.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, to je prvé čítanie.
Poslanec P. Baco:
Dávam pozmeňujúci návrh. Vyslovujem námet, ktorý v druhom čítaní naformulujem do pozmeňujúceho návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Poslanec P. Baco:
Tá myšlienka spočíva v tom, že známky za používanie diaľnic pre motorové vozidlá budú diferencované podľa výkonu motora. V prvom rade teda ide o to, aby vozidlá s výkonom motora do 40 kW, čo je väčšina vozidiel, pôvodných škodoviek, ktoré si ľudia kúpili za svoju celoživotnú lopotu, nemali upravenú platbu za známku a aby progresívne vzrástla cena známky za motorové vozidlá tak, že od 100 kW hore bude stáť táto známka 5 000 korún, teda do 40 kW pôvodná známka a medzi tým rozložiť podľa toho, ako odborne sa táto vec posúdi, či na tri, alebo päť pásiem tak, aby vozidlá nad 100 kW výkonu platili 5 000-korunovú známku. Myslím si, že je to zrozumiteľné, pretože ten, čo chodí na tej 37 kW "škodovečke", tej diaľnici neublíži, ani ju veľmi nevyužije. Ale ten, kto má vozidlo nad 100 kW, tak to vozidlo využíva v rozsahu 50 000 km a viac ročne. Myslím si, že je to priama úmera, vlastne neplatí nič viac len priamoúmerný podiel na využívaní tejto diaľnice.
Veľmi by som bol rád, keby sa touto myšlienkou navrhovateľ zaoberal, a v druhom čítaní podložím túto myšlienku v konkrétnom pozmeňujúcom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Do rozpravy sa ústne prihlásili ďalej pán poslanec Hofbauer a pán poslanec Moric. Pýtam sa, či sa ešte niekto chce ústne prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
dámy a páni,
oboma rukami by som hlasoval za zvýšenie cestných poplatkov, predovšetkým za používanie diaľnic, ak by bola istota, alebo čo len hypotéza a predpoklad, že tieto finančné prostriedky skončia práve tam, kde to uvádza vládny návrh zákona. Sú však dôvodné predpoklady, že tieto finančné prostriedky sú potrebné úplne na niečo iné a skončia aj úplne inde. Motoristi z toho neuvidia ani korunu a diaľnice Slovenskej republiky na svoju údržbu takisto nie.
Programové vyhlásenie vlády ešte nebolo ani predložené, vonkoncom nie schválené, ale už zo strany vymenovanej vlády odzneli ubezpečenia o výstavbe investície na účet Štátneho fondu cestného hospodárstva, a to na výstavbu mosta cez Dunaj, ktorý Slovenská republika nepotrebuje. Nepotrebuje ho z jednoduchého dôvodu, že nenachádza sa na žiadnej trase transeurópskej magistrály a nenachádza sa ani na žiadnej trase medzištátnej magistrály. Kto tomu neverí, nech sa neuškŕňa a nech sa pozrie na cestnú mapu Európy a zistí, že táto komunikačná trasa mala svoje odôvodnenie, keď Budapešť bola hlavné mesto Uhorska, ale nie v čase, keď Slovenská republika je samostatným štátom. Tento most jednoducho svoju funkciu splnil a dožil zánikom rakúsko-uhorského mocnárstva. Aké-také využitie jeho funkcie bolo v období horthyovskej okupácie južného Slovenska, keď južné Slovensko opäť bolo pod správou Maďarska, a vtedy slúžil tým pôvodným účelom, keď bol v roku 1890 pôvodne vybudovaný. Bol vybudovaný v parametroch roku 1890, to znamená, spĺňal plavebné potreby vodnej cesty Dunaja a spĺňal cestné potreby a cestné parametre pozemných komunikácií tej doby, to znamená konské povozy, animálny poťah a primeranú záťaž vozidlami.
Spravidla sa uvádza, že tento most zničili ustupujúce nacistické jednotky. Nacistické jednotky sa tohto mosta ani nedotkli, pretože tam jednoducho neboli. Tento most vyhodili do vzduchu maďarskí ženisti preto, aby chránili Budapešť pred tlakom Červenej armády a rumunských jednotiek z územia Slovenskej republiky. No a tento most sa teraz ide obnovovať.
Uvediem finančné prostriedky tak, ako boli uvedené aj predstaviteľmi vlády, a zdôvodním, ako to súvisí s týmito finančnými prostriedkami, ktoré sú uvádzané ako údajné zlepšenie financovania diaľnic.
Uvádza sa, že Európska únia prispeje na rekonštrukciu mosta v Štúrove 5 miliónmi ECU, čo je 40 % investičných nákladov. Skúsme rátať, 5 miliónov ECU, to je približne 180 miliónov korún. Dámy a páni, za tieto finančné prostriedky sa urobí maximálne projekt, prieskum, možno geologický prieskum a prípadne statický prieskum. Nič viac. Za to sa nevyrobí ani jediná skrutka oceľovej konštrukcie. Investičný náklad tohto mosta následne údajne vychádza na 440 miliónov. Keď si prerátame jeho dĺžku a šírku, tak vychádza na meter štvorcový mostnej konštrukcie približne 70 tisíc korún investičných nákladov.
Dámy a páni, jeden meter štvorcový bytu v Bratislave stojí 30 tisíc korún. Ak niekto chce nahovoriť, že meter štvorcový dunajského mosta vychádza investične 70 tisíc, tak buď nevie, o čom hovorí, alebo si robí z obyvateľov tohto štátu bláznov, a to tým skôr, že v značnom rozsahu ide o rekonštrukciu starobylej časti pôvodnej stavby z roku 1890, čo je náročnejšie než nová konštrukcia.
Minimálny náklad rekonštrukcie tohto mosta pomenovaného pôvodne podľa Márie-Valérie, príslušníčky habsburskej dynastie, je - dolná hranica investičných nákladov - 2 miliardy. Dobre si zapamätajme, 2 miliardy. Za menej sa to jednoducho rekonštruovať nedá. Za túto finančnú sumu sa zrekonštruuje buď na náhradách chýbajúcich troch mostných polí zničených maďarskými ženistami, a to v parametroch toho, čo bolo vybudované a je zachované z roku 1890. To znamená: šesťmetrová vozovka, jeden až trojmetrové chodníky, nosnosť jedného mostného poľa 15 ton. To znamená, že most by nevyhovoval ani autobusom a žiadnym kamiónom, pretože pri 6 metroch šírky a dĺžky mosta pol kilometra je to obťažné, ba skôr nemožné.
Tento most ústi do intenzívnej zástavby centra Štúrova aj centra Ostrihomu. To znamená, že tam nie je možné pustiť kamiónovú dopravu. Ak by ju bolo možné pustiť, treba tento most zdvihnúť tak, aby boli možné nájazdy. Ďalej pôvodná mostná konštrukcia zodpovedá plavebným potrebám a podmienkam plavebnej dráhy parníkov z minulého storočia. Ale dnes je iný čas. Dnes platia plavebné kritériá súčasných požiadaviek podľa Dunajskej komisie a, čo je podstatné, plavebné požiadavky podľa Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, kde je vzhľadom na hladinu vzdutia potrebný súčasný plavebný gabarit.
(Hlasy z pléna.)
Hovorím k veci a nerušte ma vykrikovaním, pán poslanec. Hovorím k investičným nákladom v nadväznosti na navrhovaný zákon o zvýšení cestných poplatkov na diaľničnú premávku.
Ak by sa most mal prispôsobiť týmto plavebným pomerom vzdutého Dunaja a plavebným pomerom na Dunaji, bolo by potrebné zvýšiť dolnú hranu mostnej konštrukcie minimálne o štyri metre. To sa nedá, stačí sa pozrieť na zástavbu Ostrihomu a zástavbu Štúrova, ktoré by bolo treba zbúrať. Ďalej v lodeniciach Komárna sa v súčasnosti stavajú riečno-morské a námorné lode s nosnosťou 3 tisíc až 3,5 tisíc ton a ich hĺbka ponoru a výška palubných nadstavieb vylučujú vybudovanie takéhoto mosta. Ak by bola vysoká hladina vody v Dunaji, a teda loď by mohla vplávať s ohľadom na ponor, v tom prípade nadstavbami zasahuje do akejkoľvek aj zvýšenej konštrukcie mosta. Ak by bola nízka hladina vody, a teda plavebné nadstavby môžu podplávať, je to vylúčené s ohľadom na ponor lodí.
Takže, dámy a páni, keď sa tu schváli zvýšenie poplatkov na diaľnice, na cestnú premávku, formou nálepiek, za čo osobne som a osobne som za to, aby sa zvýšil prísun financií na účely cestnej dopravy a finančných prostriedkov pre údržbu diaľnic, tak som presvedčený, že ani koruna sa na diaľnice nedostane a všetko sa preleje do roku 2002, keď je termín dokončenia tohto mosta, ktorý Slovensko nepotrebuje, stanovený už predbežnými dohovormi predstaviteľmi vlády.
Takže dávam do pozornosti tento fakt, a to aj v nadväznosti na hlasovanie k prvému čítaniu a druhému čítaniu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Fedoročko - faktická poznámka.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
K pánu poslancovi, ktorý teraz rozprával. Myslím si, že ak táto vláda chce postaviť most cez hraničnú rieku, urobí prospešný krok na rozvinutie cestovného ruchu a prihraničnej spolupráce medzi dvoma štátmi, ako keby mala tieto peniaze vyhodiť na cestovné náklady modelky Schifferovej či Belmonda juniora a ich pohostenie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Moric.
Nech sa páči, pán poslanec.
Pán poslanec Lexa - faktická poznámka na pána poslanca Hofbauera.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Lexa:
Pán predseda,
vážené dámy a páni,
chcem doplniť vystúpenie, ktoré mal pán poslanec Hofbauer v rozprave. Chcem konštatovať a nadviazať na tú časť, ktorá hovorí o štúrovskom moste, ktorý spája mestá Štúrovo a Ostrihom. Myslím si, že výstavba, tak ako ju schválila táto vláda, aj sa prezentovala v televízii, je nesmierne škodlivá, politicky škodlivá pre Slovenskú republiku, a to z dôvodu okrem iného takého, že v podstate ospravedlňuje protizákonné vypovedanie zmluvy česko-slovensko-maďarskej z roku 1977 o spoločnom Vodnom diele Gabčíkovo - Nagymaros. Po druhé spochybňuje súdny výrok súdu z Haagu, pretože pokiaľ nie je rozhodnuté o dostavbe či nedostavbe Nagymarosa, v zásade to výrazne spochybňuje pozíciu Slovenskej republiky na ďalšie rokovanie.
Je zrejmé, že pri fungujúcom diele Gabčíkovo - Nagymaros to nie je možné. A kým sa vystaví most, nie je možné, aby sa zabezpečila funkčnosť a splavnosť Dunaja pre nižšie ponorné lode, ako to tento projekt predpokladá. To znamená, že to odporuje tejto medzinárodnej zmluve.
Myslím si, že vystúpenie pána poslanca Hofbauera aj v tejto otázke je potrebné dopodrobna rozanalyzovať, pretože tým spôsobom, akým maďarskí zástupcovia alebo, povedal by som, zástupcovia Strany maďarskej koalície v slovenskej vláde presadzujú požiadavky, ktoré priamo útočia na štátne záujmy Slovenskej republiky vrátane medzinárodných súdnych sporov tohto tak citlivého diela.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Moric, nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
v prvom rade by som chcel povedať, že v každom prípade súhlasím s príspevkom, ktorý tu predniesol môj kolega pán poslanec Baco. Jednoznačne je potrebné si uvedomiť, že poplatky naozaj treba diferencovať podľa toho, kto na to má a kto má na to menej. Toto je potrebné v každom prípade.
Pokiaľ ide o to, na čo tieto peniaze budú použité, tak si myslím, že slovenská vláda dosť prezentovala to, že vo veľmi zlom stave je u nás školstvo, zdravotníctvo a ďalšie, a poukázala na ďalšie fakty, a preto si myslím, že peniaze z tohto zvýšeného cla, povedal by som, nebudú použité na takú malichernosť, akou je most v Štúrove. Bolo by to nelogické a bolo by to protinárodné, bolo by to proti ľudu tejto krajiny. To sa predsa nesmie stať.
Zaujal ma v tomto návrhu zákona hlavne bod číslo 11, ktorý hovorí o vážení vozidiel a o zvýšených poplatkoch. Som jednoznačne za to, že sa konečne, pán minister, k tomuto pristúpilo, pretože to, čo sa deje na slovenských cestách s preťaženými vozidlami, je naozaj katastrofa a potom aj tie diaľnice a cesty tak vyzerajú.
Chcel by som sa vás opýtať, pán minister, či sa vážia vozidlá na všetkých hraničných priechodoch. To po prvé. Ak sa nevážia, tak kde sa nevážia, prečo sa nevážia. Pretože si myslím, že ak by niekto povedal, že sa nevážia, že na to nemáme, tak si myslím, že tie investície sa veľmi rýchlo vrátia. A ďalej by som sa chcel vyjadriť, že sa tu navrhuje, že sa musí vážiť aj vo vnútri, ak je podozrenie vo vnútri, teda na vnútorných cestách, nielen na colniciach. Preto by som sa chcel opýtať, či si myslíte, pán minister, že pokuty budú adekvátne ničeniu vozoviek tým, že tie náklady budú ťažké. Navrhoval by som, ak tomu nebude brániť to, že náklad je nedeliteľný, jednoducho vozidlo odstaviť. Majiteľ tohto vozidla musí dostať jednak tú pokutu, ktorú vy navrhujete, a ešte aj vozidlo musí preložiť. Čiže jednoznačne s takýmto vozidlom nesmie pokračovať ďalej. Takýto návrh potom predložím pri rokovaní výboru.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Rád by som doplnil pána poslanca Morica tou skutočnosťou, že materiál, tak ako je tu predložený do Národnej rady, uvádza ako hlavný dôvod nedostatok finančných prostriedkov v kapitole Cestné hospodárstvo. Potom nie je zrozumiteľné poslaneckému zboru ani mne osobne, prečo sa vláda zaväzuje v predstihu na vybudovanie mosta, na ktoré peniaze nemá, a na druhej strane argumentuje, že nemá peniaze ani na údržbu diaľnic. Tak nech tento fakt je tu vyjasnený, pretože vyjasnenie je celkom jednoznačné.
Vláda toto zvýšenie predkladá do parlamentu s cieľom, aby sa získali 4 krát 1 miliarda korún do konca tohto funkčného obdobia na výstavbu mosta, ktorý Slovenská republika nepotrebuje, pretože na zabezpečenie turistického ruchu bohato stačí kompa.
Vážení kolegovia, v Maďarsku existuje 15 kompových priechodov krížom cez Dunaj a iba tri mostné priechody v celom toku Dunaja na území Maďarska, v budapeštianskom uzle, pri Dunaföldvári a južne pri Pápe. Viac dunajských mostných priechodov Maďarská republika nemá. A teraz si chce svoje rany hojiť na konto rozpočtu Slovenskej republiky a my to tu máme odsúhlasiť zvýšením poplatkov na diaľničné jazdy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Ďakujem.
Chcel by som len upriamiť pozornosť, keďže pán poslanec Moric súhlasil s tým návrhom, ktorý tu predložil náš kolega. Neviem si celkom dobre predstaviť, ako chceme deliť známky podľa výkonu auta. Totiž výkon auta nie je ani v malom technickom preukaze zaznačený. A podľa toho stupňovať poplatky sa mi zdá strašné, že by sme mali veľký technický preukaz nosiť. A mám dojem, že by sme boli aj svetovou raritou. Čiže diferencovať by bolo treba tak, ako sa diferencujú doteraz, normálne podľa obsahu vozidla. Zväčša je obsah vozidla priamo napísaný na vozidle.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Palacka?
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi krátko sa vyjadriť k príspevkom, ktoré odzneli v rozprave. Začnem posledným rečníkom, pretože ten sa, myslím, jediný vyjadril naozaj k tomu, čo prerokúvame. To znamená k návrhu vlády na novelu cestného zákona. A chcel by som odpovedať na otázky, či sa dnes na všetkých hraničných priechodoch vážia vozidlá a aké pokuty sa za nadmerné prepravy budú ukladať, resp. aké sankcie.
Chcem povedať, že toto váženie vozidiel je priamo v kompetencii jednak správcov ciest a jednak dopravnej polície, a v tejto chvíli nie som schopný presne povedať, kde sa vozidlá vážia. Ale, samozrejme, v druhom čítaní sa na to pripravím a budem odpovedať na tú otázku aj v spolupráci s pánom ministrom vnútra, ktorý spoluzodpovedá za túto časť.
V navrhovanej novele zákona sa predpokladajú dve sankcie, resp. dva stupne sankcií. Jednak je to pokuta za nadmernú prepravu a ďalej je to aj zákaz jazdy. Je tam definované, za akých podmienok sa môže s pokutou v preprave pokračovať a za akých sa nemôže pokračovať. Predpokladám, že v druhom čítaní je možné uplatniť pozmeňujúce návrhy, a predpokladám, že sa k tomu budeme môcť potom vyjadriť. Samozrejme, poslanecký zbor aj predkladateľ.
Ďalšie vystúpenia v rozprave sa podľa môjho názoru vôbec netýkali prerokovanej problematiky.
Pokiaľ ide o diferencovanie druhu nálepiek, tie návrhy, samozrejme, môžu odznieť v druhom čítaní. Myslím si však, že by úplne zásadným spôsobom narušili celú koncepciu zákona, a predpokladám, že v takom podaní by boli nerealizovateľné od 1. januára, pretože to vyžaduje isté predpoklady, aj pokiaľ ide o výrobu nálepiek, distribúciu a oboznámenie verejnosti. K tomu sa zrejme Národná rada vráti v druhom čítaní.
Všetky tie narážky, ktoré sa týkali mosta medzi Štúrovom a Ostrihovom, sa netýkajú tohto zákona a nemajú s týmto predloženým návrhom zákona absolútne nič spoločné. Chcem v prvom rade povedať, že táto vláda svojím programovým vyhlásením a odvolávkou na obnovenie mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom plní záväzok Slovenskej republiky, ktorý uzavrela predchádzajúca vláda, konkrétne bývalý pán premiér Mečiar, ktorý uzavrel medzištátnu zmluvu medzi Slovenskom a Maďarskou republikou o dobrom susedstve a vzájomnej spolupráci, kde tento záväzok Slovenská republika má. To po prvé.
A po druhé. Pokiaľ ide o tie cenové kalkulácie a ďalšie rôzne technické okolnosti výstavby mosta, chcem povedať, že týmto sa zaoberajú odborníci jednak nášho ministerstva, jednak všetkých zainteresovaných orgánov, inštitúcií, podnikov. Samozrejme, že to robili aj doteraz. Tá príprava je v pokročilom štádiu rokovania, na expertnej úrovni bežali už uplynulé tri roky, budú pokračovať. A chcem ubezpečiť ctenú Národnú radu, že táto stavba bude pripravená zodpovedne. Jej finančné, technické a iné podmienky budú pripravené zodpovedne na základe odborných podkladov a určite nie na základe nejakých chimerických výplodov niektorých hyperaktívnych publicistov.
Vážené dámy a páni, prosím, aby ste tento návrh podporili do druhého čítania. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Ďakujem.
Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. decembra 1998 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 163/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 94), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Navrhujem určiť k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore do 16. decembra 1998.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Nasledujúcim bodom programu je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 86. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Pán poslanec Brňák - procedurálny návrh.
Poslanec P. Brňák:
Ospravedlňujem sa, pán predseda, že takto reagujem, chcel by som vás poprosiť, pretože sme viacerí poslanci boli v kuloároch oslovovaní novinármi v súvislosti údajne s dnešným rozhodnutím zastupujúceho prezidenta vo vzťahu k amnestii, či by nebolo možné, aby ste vy vašou autoritou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky požiadali pána premiéra Dzurindu, alebo proste jeho administratívu, aby vám mohli poslať toto rozhodnutie aj s prípadným zdôvodnením, ak také niečo existuje, aby sme sa mohli ešte dnes prípadne oboznámiť s týmto aktom, pretože ho považujem za veľmi významný z hľadiska aj našej politickej práce.
Je to teda nie vec na hlasovanie, ale vec taká, či by ste nemohli oficiálne požiadať príslušné miesta z úrovne vlády, aby nám ešte dnes, pokiaľ možno, takýto materiál zaslali.
Predseda NR SR J. Migaš:
Toto nie je procedurálny návrh, ktorý by sa týkal tejto schôdze. Môžem sa obrátiť na pána predsedu vlády a cez poslanecké kluby, aby takéto stanovisko alebo zdôvodnenie dali.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo. Prosím, uveďte vládny návrh na skrátené konanie.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa článku 149 Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Podľa zákona o prokuratúre 314/1996 Z. z. v aktuálnom znení prokuratúra ako orgán ochrany práva je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vykonať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených prác a vyvodenie zodpovednosti. Pri výkone svojej pôsobnosti je povinná používať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Činnosť prokuratúry a jej orgánov riadi a kontroluje generálny prokurátor. Aktuálny zákon o prokuratúre neupravuje možnosť odvolania generálneho prokurátora pred uplynutím jeho funkčného obdobia, a to ani vtedy, ak nedôsledne riadi alebo kontroluje činnosť prokuratúry a jej orgánov alebo ak si nedôsledne plní svoje povinnosti ustanovené zákonmi.
Prokuratúra v uplynulom období si nedôsledne plnila tieto svoje zákonné povinnosti. Návrh na skrátené legislatívne konanie, o tom teraz hovoríme, v podstate príkladmo uvádza niektoré príklady práve takéhoto neplnenia si zákonných povinností zo strany prokuratúry. Ja ich len veľmi rýchlo vypočítam.
Je to prípad, keď predstavitelia Demokratickej únie boli obvinení z falšovania podpisov na petičných hárkoch a policajné orgány v rozpore s trestným poriadkom preverovali oznámenie u jednotlivých občanov.
Naproti tomu generálna prokuratúra nezakročila alebo nepreverila oznámenie bývalých členiek a funkcionárok Združenia robotníkov Slovenska pani Karasovej a pani Kyselicovej, že podpisy na petičných hárkoch Združenia robotníckej strany boli falšované.
Prokuratúra nezasiahla voči policajnej provokácii proti predsedovi Konferencie biskupov Slovenska Rudolfovi Balážovi, keď mu bola protiprávne vykonaná domová prehliadka a keď bol doslova policajnou konštrukciou obvinený z predaja obrazu, triptychu, do zahraničia.
Orgány prokuratúry nezasiahli proti prerušeniu vyšetrovania trestného činu zavlečenia do cudziny poškodeného Michala Kováča mladšieho napriek tomu, že generálny prokurátor dostal správu s návrhom alebo s označením dôkazov, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou mohli viesť k odhaleniu páchateľov.
Orgány prokuratúry nezasiahli proti prerušeniu vyšetrovania usmrtenia poškodeného Róberta Remiáša napriek tomu, že opäť predložené dôkazy jasne svedčili jednak o spojitosti tejto kauzy s kauzou odvlečenia Michala Kováča a poskytovali návrhy dôkazov, ktoré dávali odôvodnený predpoklad, že by mohli byť odhalení páchatelia.
Orgány prokuratúry nedali podnet k vyšetreniu nahrávky telefonického rozhovoru medzi dnešným poslancom a bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom a bývalým ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom, pričom nahrávka vyvolávala podozrenie, že sa pripravoval trestný čin smerujúci k falšovaniu dôkazov v trestnom konaní.
Súčasný generálny prokurátor Dr. Michal Vaľo sa zúčastnil 4. októbra 1995 stretnutia s vtedajším vyšetrovateľom prípadu odvlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny Petrom Vačokom. Zhováral sa s ním spôsobom, ktorý objektívne bol spôsobilý ovplyvňovať vyšetrovanie prípadov.
Prokuratúra sa nezaoberala prípadmi obchádzania zákona napríklad pri privatizácii Nafty Gbely, Bardejovských kúpeľov, piešťanských kúpeľov.
Prokuratúra sa nezaoberala prípadmi, keď už po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky o tom, že privatizácia formou priamych predajov tak, ako ich uskutočňoval Fond národného majetku, je protiústavná a napriek tomu aj po tomto rozhodnutí Ústavného súdu Fond národného majetku uskutočňoval také predaje, prokuratúra proti tomu nezasiahla.
Prokuratúra nereagovala na informáciu - poznamenávam, že novinovú informáciu - bývalého prezidenta Fondu národného majetku Štefana Gavorníka v januári 1997, ktorý uviedol, že má vedomosti o zapojení politických špičiek do procesu privatizácie, čo je v rozpore s ústavným zákonom o zamedzení rozporov záujmov pri výkone funkcie ústavných činiteľov.
Prokuratúra nereagovala na znižovanie vážnosti prezidenta v denníku Slovenská Republika, ktorý opakovane uverejňoval nepravdivé tvrdenia, že vtedajší prezident republiky Michal Kováč má bankové konto v Rakúsku, a to aj potom, keď vtedajší šéfredaktor Slovenskej Republiky o niečo neskôr doslova oznámil, že to číslo konta bolo nimi pozmenené, že vedeli, že uverejňujú takúto nepravdivú informáciu.
Vážená Národná rada,
podľa zákona je prokuratúra organizovaná monokraticky a za všetku jej činnosť alebo nečinnosť zodpovedá generálny prokurátor. Súčasný generálny prokurátor stratil spôsobilosť vykonávať túto funkciu, pretože zodpovedá za všetky uvedené porušenia zákona zo strany prokuratúry. Tieto porušenia zákona mali za následok porušenie ľudských práv a spôsobenie škody veľkého rozsahu. Vo svojom súhrne otriasli základmi právneho štátu, pričom právny štát je najvyššou zárukou dodržiavania ľudských práv a ochrany majetku občanov, organizácie štátu. Pri obnove záruk na dodržiavanie ľudských práv a pri navrátení aspoň časti majetku do vlastníctva štátu pripadá dôležitá úloha opäť prokuratúre. Túto úlohu nemožno úspešne splniť pri súčasnom vedení prokuratúry.
Nedostatočná ochrana ľudských práv a nedostatočná ochrana majetku je spoluzavinená súčasnou konštrukciou zákona o prokuratúre, ktorý stavia generálneho prokurátora do postavenia, keď ho prakticky nemožno odvolať z funkcie. Takéto postavenie generálneho prokurátora v skutočnosti znefunkčnilo prokuratúru. Z tohto dôvodu je potrebné zmeniť postavenie generálneho prokurátora prijatím zákona. Meniace sa postavenie generálneho prokurátora je potrebné prijať urýchlene, ak sa má obnoviť ochrana ľudských práv a podniknúť účinné kroky na návrat majetku do vlastníctva štátu a jeho zákonných inštitúcií, ktorý bol protiprávne prevedený do súkromných rúk.
Vážená Národná rada, z týchto dôvodov vláda navrhuje skrátené legislatívne konanie o tomto zákone a navrhujem, aby ste toto skrátené legislatívne konanie schválili.
Ďakujem. (Potlesk.)