Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som nadviazať na pána poslanca Bohunického.
Skutočne si neviem predstaviť, prečo sa neustále v tejto snemovni vystupuje bez konkrétnych dôvodov. Nepočula som tu totiž z jeho úst, ani potom z tých nasledujúcich úst, ani jeden jediný konkrétny dôvod, podčiarkujem to slovo konkrétny, prečo by sa tento zákon nemal prijať. Jediné dôvody, ktoré tu odznievajú, sú tie, že my chceme z toho, alebo HZDS chce z toho vytĺkať politický kapitál. A teraz som sa dokonca dozvedela, že áno, my to schválime, ale vtedy, keď to predložíme my.
Prosím vás pekne, zaujíma toho človeka, že kto predložil ten zákon? Veď pán premiér nás tu stále vyzýva na nejakú konkrétnu spoluprácu. Tak potom treba dať nejaký zákaz, aby opoziční poslanci vôbec nesmeli predkladať žiadne zákony. Takže prikláňam sa, aby sa tento zákon prijal, a bez takéhoto politikárčenia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Do rozpravy sa ďalej ústne prihlásil pán poslanec Roman Kováč. To je posledný ústne prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
myslím si, že v úvodnej reči navrhovateľ pán poslanec Tkáč veľmi presne opísal dve rozdielne funkcie kategórie minimálnej mzdy. Tá jedna funkcia, nazvime ju, je minimálnym vymeriavacím základom pre niektoré oblasti sociálnych dávok a pre niektoré oblasti sociálnopoistných systémov. To je jedna oblasť. Tá druhá oblasť je, že minimálna mzda sa stáva aj predstaviteľom ceny práce, a teda musí byť chápaná v celom kontexte ohodnotenia práce. Tú prvú časť, to znamená opísanie minimálnej mzdy ako kategórie, ktorá ovplyvňuje dávky do sociálneho poistenia alebo do zdravotného poistenia, do poistenia voči nezamestnanosti, myslím si, presne opísal predkladateľ a je dostatočne presne opísaná aj v dôvodovej správe. Treba ju podľa môjho názoru akceptovať. Azda s jedinou výhradou, a to ste si mohli prečítať v programovom vyhlásení, že veľmi vážne uvažujeme o tom, že by sme práve pre túto kategóriu v budúcnosti vyčlenili iné spojenie, a nespájať ju smerom k cene práce, ale vytvoriť minimálny vymeriavací základ, ktorý by bol iste reálnejší, pretože by nebol závislý od ceny práce.
Ale chcem sa dotknúť tej druhej časti, o ktorej tiež treba hovoriť, a to je odpoveď pánovi poslancovi Gajdošovi, že nepočul zdôvodnenie, čo to má byť komplexný prístup.
Pán poslanec, problém je totiž v tom, že minimálna mzda je súčasne najnižšou mzdovou tarifou v celej našej tarifnej sústave. U nás platí, pre túto oblasť platia nariadenia vlády, či už nariadenie 45, alebo potom ďalšie. Nariadenie 45 je všeobecné nariadenie z roku 1992. Z roku 1990 potom je novelizované viackrát, kde je stanovené, že minimálna mzdová tarifa je 3 000 korún, teda zodpovedá súčasnej minimálnej mzde. A pre zamestnancov rozpočtovej sféry a niektorých ďalších organizácií je rovnako základná tarifa 3 000 korún. Ak komplexný prístup znamená, že ak pristúpim k zvýšeniu tejto minimálnej tarify, ktorá sedí v ľavej časti tabuľky, musím povedať, ako tá tabuľka bude vyzerať.
Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Aibekovej, ktorá povedala, že to vyžaduje veľmi komplexný prístup a veľmi starostlivé prepočítanie, pretože dnes nejde o tých 167 zamestnancov, ktorí majú minimálnu mzdu, dnes ide o zamestnancov, ktorí pracujú v 2., 3., 4. platovej triede, pretože ak zvýšite minimálnu mzdu na 4 000 korún, tak napríklad v rozpočtových organizáciách ľudia, ktorí majú prax tri roky a sú vo štvrtej platovej triede, budú mať nižšiu mzdu, ako je minimálna. Komplexný prístup znamená, že musím vedieť, čo to spraví, keď v celej tabuľke zvýšim mzdy. Musím mať teda stanovisko, samozrejme, na jednej strane odborárov, na druhej strane musím mať stanovisko zamestnávateľov, či to vydržia. Musím vedieť, čo to spôsobí. Koľkí zamestnávatelia na základe takto upravených taríf a miezd budú musieť prepustiť ľudí z práce. A či je na to pripravený Národný úrad práce so svojimi príspevkami. To je to, čomu hovoríme komplexný prístup a čo treba asi tomuto prístupu, ktorý predložili predkladatelia, vytknúť.
Tu skutočne sa neuvažuje o dôsledkoch, ktoré vyvolá posunutie v tarifnej tabuľke, ktorú prijala predchádzajúca vláda. Čo to znamená?
Pani ministerka Slavkovská hovorila o mzdách a o tom, akí sme nekonkrétni. Nuž, pani ministerka, v oblasti pedagogických zamestnancov táto tabuľka prijatá vládou hovorí o tom, že v tretej platovej kategórii je to ešte stále menej ako 4 000 korún - minimálna mzda. To znamená celú tú tabuľku, ktorá je pripravená, alebo podľa ktorej sa odmeňuje dnes u pedagogických pracovníkov, znamená posunúť vyššie. Súhlasím s tým, že treba dodržať rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom, pretože skutočne to nebude motivovať, tento rozdiel dnes nemotivuje k práci. Ale na druhej strane si myslím, že ten komplexný prístup - a preto volám po komplexnom prístupe - znamená, že prídem do parlamentu a prídem s absolútne jasným zdôvodnením.
Pre sociálnopoistné systémy to znamená toto, a to povedal predkladateľ pán poslanec Tkáč, pre celú oblasť mzdových taríf to znamená toto, je to záťaž taká vysoká pre jednotlivé tarify, pre štátny rozpočet je takáto záťaž. Pretože to neznamená, že len zvýšim platy 167 ľuďom, ktorí majú dnes minimálnu mzdu. Ja musím upraviť mzdu všetkým pracovníkom pracujúcim v rozpočtových a príspevkových organizáciách, všetkým. A tento dosah tu vyčíslený nie je. To je presne to, čo hovorila pani poslankyňa Aibeková, že to vyžaduje veľmi starostlivé, veľmi dôležité výpočty.
Nikto z nás nie je proti tomu, nakoniec mali sme to v programe, aby sa mzdy zvyšovali. Tie mzdy sa aj zvyšovať budú, ale nemôžeme na jednej strane prijať A a nepovedať pritom B. Preto si myslím, že treba ísť cestou návrhu vlády, ktorá má skutočne k dispozícii všetky prepočty, ktorá musí mať k dispozícii stanovisko na jednej strane odborov, ale aj zamestnávateľov, až potom je možné takýto návrh predložiť do parlamentu.
Nestrašil by som naše obyvateľstvo, že nie je možné zvýšenie už v roku 2000. Veď, pani poslankyňa Keltošová, určite viete, že prvé tri mesiace v tomto roku bude rozpočtové provizórium, zákon o štátnom rozpočte bude prijatý tak, aby bol platný od marca. A je možné, samozrejme, s prijatím zákona o štátnom rozpočte prijať akékoľvek úpravy, pretože tie závisia od štátneho rozpočtu, nie od dátumu, nie od dátumu 1. januára. To po prvé. Po druhé, viete dobre, že zákon o štátnom rozpočte je možné kedykoľvek novelizovať. Po tretie, ak bude treba urobiť úpravu, aby sa mohli tieto mzdy zvýšiť v termíne, ktorý určíme, je to možné zabezpečiť legislatívnou úpravou. Nemyslím si, že je dôležité v tejto chvíli vyvolávať u obyvateľstva pocit, že keď dnes neschválime tento zákon, tak ľudia zabudnú na akékoľvek zvyšovanie minimálnej mzdy a minimálnych mzdových taríf až do roku 2000.
A dovoľte nakoniec na záver: Ja si skutočne myslím, že pre občana je oveľa dôležitejšie, aby bolo novelizované vládne nariadenie, ktoré upravuje minimálne mzdové tarify, ako zákon o minimálnej mzde, pretože vládne nariadenie o minimálnych mzdových tarifách zaväzuje každého, či už v osobnej zmluve, zmluve jednotlivca, ale aj v kolektívnych zmluvách sa nesmie v týchto základných tarifách ísť pri vyjednávaní alebo pri dosiahnutí dohody nižšie, ako sú minimálne mzdové tarify. A tie nie sú vôbec závislé od zákona, od toho dátumu 1. januára.
Teda na záver: Veľmi intenzívne sa prihováram za to, aby vláda čo najskôr zhodnotila možnosť zvýšenia minimálnych mzdových taríf. Opakujem znova, občana, ktorý je v 6. platovej kategórii alebo je povedzme v 9. triede, nemôže zaujímať, ako vyzerá minimálna mzda. On chce vedieť, aká bude mzdová tarifa v jeho triede. Som za to, aby sa táto tarifa upravila čo najrýchlejšie. Ale som proti tomu, aby sme dnes prijali zákon o zvýšení minimálnej mzdy len preto, aby sme ovplyvnili jednu časť jeho vplyvu, to znamená odvodovú povinnosť - navyše, myslím si, upozornenie na živnostníkov je tu celkom namieste -, a na druhej strane sa nebrali vôbec do úvahy, ako budú vyzerať mzdové tarify.
Takže moje presvedčenie v tejto chvíli je neprijímať tento zákon, vládu požiadať, aby čo najrýchlejšie pripravila úpravu minimálnych mzdových taríf. Viem, že je to veľmi zložité. Pamätám si na veľmi komplikované tripartitné rokovania, pretože to zasahuje rôzne sféry rôznym spôsobom, ale som za to, aby sme takéto nariadenie prijali. Samozrejme, v štátnej sfére sú platné iné čísla, ako sú platné vo všeobecnosti, ale chcel by som pripomenúť váženej snemovni, že nariadenie vlády o ustanovení minimálnych mzdových taríf hovorí o tom, že minimálna mzdová tarifa dnes v 6. platovej triede je 3 810 Sk, tá je platná ako základ kolektívneho vyjednávania a v 7. platovej triede je to 4 050 Sk.
Možnože by stálo za úvahu, že my teraz chceme zvýšiť minimálnu mzdu na hodnotu 4 000 Sk, možno, že by stálo za úvahu, aby sme si prečítali, čo to je 7. platová trieda. My dnes ideme povedať, že minimálna mzda sa rovná minimálna mzdová tarifa v 7. platovej tarifnej triede. 7. tarifná trieda je výkon zložitých odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie odborných agend, alebo výkon jednoduchých čiastkových koncepčných metodických prác s vysokou zodpovednosťou za veľmi obťažne odstrániteľné rozsiahle škody, so značnou previazanosťou komplikovaných väzieb na ďalšie procesy a s vysokou neuropsychickou záťažou rozsiahlymi možnosťami voľby postupu v rámci celého úseku alebo odboru činností. Riadenie, organizácia alebo operatívne zabezpečovanie chodu súborov zložitých zariadení a prevádzkových procesov podľa všeobecných postupov, spravidla spojené s určitou duševnou namáhavou, veľmi vysokou neuropsychickou záťažou vyplývajúcou z veľkej intenzity prebiehajúcich javov, stresových situácii a podobne, so zodpovednosťou za škody vzniknuté činnosťou riadeného úseku. Je to ale aj výkon individuálnych tvorivých majstrovských, remeselných prác. My v tejto chvíli, ak by sme neposunuli tabuľku, dostali by sme vlastne najjednoduchšiu prácu za 4 000 Sk, teda minimálnu, za ktorú patrí minimálna mzdová tarifa na úrovni výkonu individuálnych tvorivých majstrovských, remeselných prác. Nikto z nás to nechce.
Preto znovu opakujem, pán poslanec Gajdoš, chcem, aby komplexnosť bola v tom, aby vláda pripravila minimálne mzdové tarify a potom by sa pripravil zákon o minimálnej mzde. Minimálne mzdové tarify prerokované so všetkými zainteresovanými zložkami a potom by sa pripravil zákon o minimálnej mzde. Preto opakujem, nepodporím v tejto chvíli tento návrh práve preto, že jedna časť je prepracovaná dobre, ale tá druhá časť je prepracovaná zle, hovorí len o tých pár pracovníkoch, ktorí sú zamestnaní za minimálnu mzdu, povedzme v rozpočtovej sfére, a nehovorí vôbec nič o tom zvyšku, vôbec nič o tom, čo to bude stáť, vôbec nič o tom, kde na to zobrať peniaze, vôbec nič o tom, čo všetko nasleduje v oblasti minimálnych mzdových taríf.
Je to nariadenie vlády, uvedomujem si, že to nemôže byť súčasťou návrhu zákona, nemôže ho predložiť. Ale súčasťou dôvodovej správy by malo byť - a to je tá chyba nekomplexnosti - vysvetlenie, aké to bude mať dosahy a akým spôsobom sa to navrhne riešiť. To si myslím, že v danom návrhu chýba, a preto nebudem podporovať tento návrh.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Chcela by som poďakovať pánovi poslancovi Kováčovi, že aj keď nechce podporiť náš návrh, jeho argumentácia bola vecná. Ale ak povedal A, tak by mal povedať aj B, to znamená, že legislatívne je možný aj opačný postup. Najskôr prijať zákon o minimálnej mzde a potom nariadením vlády prijať mzdové tarify tak, ako sa budú odvíjať od minimálnej mzdy. Napriek tomu oceňujem to, že vystúpil veľmi vecne, že ocenil v zákone aj to, že je dobre spracovaný a že mu chýbala iba táto časť, na rozdiel od predrečníkov z SDĽ, ktorí skutočne bez toho, že by boli riadne oboznámení s touto problematikou, sa tu zase púšťali do demagogických urážok.
Ja si, páni poslanci, vyprosujem, aby ste ma obviňovali, že som niečo ukradla alebo sa podieľala na krádeži. Vždy som žila a žijem iba z toho, čo som si zarobila. Nech sa páči, môžete si pozrieť moje majetkové priznanie, je vám k dispozícii. Takže ak chcete brať právo poslancom HZDS, aby predkladali návrhy, tak si to odhlasujte. Ale ak dáme nejaký návrh a vy ste proti nemu, je to vaše právo, ale vystupujte tak vecne, ako vystupoval pán poslanec Kováč, a nie urážkami a dehonestáciou nás, ktorí sme tento návrh podpísali a sme ho do parlamentu predložili. Takže vidno, kto je odborníkom a kto je iba demagógom a kto sa iba znižuje k urážkam bez toho, že by mal jeden jediný argument.
Pán poslanec Kováč povedal aj ďalší argument, a preto sa v predchádzajúcich rokoch veľmi ťažko presadzovala úprava minimálnej mzdy, že Asociácia zamestnávateľov nikdy nesúhlasila s úpravou minimálnej mzdy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem, pán predseda.
Dovoľte mi, aby som upresnila vystúpenie môjho predrečníka v tom zmysle, že nie je to celkom tak, že by tento návrh nemal svoj ekonomický rozbor. On ho má. Sú tu presne vyčíslené aj dosahy na štátny rozpočet, je to na stranách 2 a 3 prílohy ekonomického rozboru, určite to máte, kde sú presné čísla, koľkých zamestnancov by sa to dotklo, čo by to urobilo pre Národný úrad práce. Nechcem zdržiavať číslami, je to všetko na stranách 2, 3 a 4. Takže stačí si toto prečítať.
Napriek tomu takisto oceňujem vecnosť vystúpenia pána poslanca Kováča, a to na rozdiel od faktických pripomienok zo Strany demokratickej ľavice, absolútne nekompetentných. Chcem len dať návrh, aby snemovňa zvážila, vy si pamätáte, ktorí ste tu boli v minulom volebnom období, môj večný, ale pritom priateľský spor s pánom poslancom Brockom o pracovné kategórie. Bol to už taký určitý folklór v parlamente, že ja som navrhovala, on zamietal, a nakoniec sa to odhlasovalo, pretože nebol doplnkový systém pri poistení taký rozvinutý, aby tieto pracovné kategórie ako preklenovacie inštrumentárium sme neboli schválili. Pri poslednom predkladaní som pánovi Brockovi sľúbila, že je to poslednýkrát, keď predkladám pracovné kategórie, pretože už sú štyri doplnkové poisťovne.
Dávam tu len ako analógiu k tomuto nášmu návrhu, pretože ja by som držala palce, pán poslanec Kováč, vláde, aby stihla do marca pripraviť komplexný návrh, ako vy to hovoríte, a zároveň schváliť, ale znova upozorňujem, že technicky zákon neumožňuje priamo v štátnom rozpočte meniť inú legislatívu. Čiže sú na to prakticky len dva mesiace, ak by to malo byť v marci v parlamente schválené.
Takže prosím vás o podporu tohto návrhu, pretože aj nariadenie vlády o platových tarifách je iba vykonávacím predpisom k zákonu, o ktorom teraz hovoríme.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gajdoš - faktická poznámka.
Poslanec J. Gajdoš:
Všetko už povedala pani poslankyňa Keltošová, ale napriek tomu som sa prihlásil. Chcem pánovi poslancovi Kováčovi poďakovať za veľmi konkrétne a fundované vystúpenie a chcem ho ubezpečiť, že budem veľmi pozorne sledovať jeho iniciatívy v riešení tohto problému.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Všetky faktické máme za sebou, uzavriem diskusiu.
Pýtam sa, pán navrhovateľ, pán poslanec Tkáč, či chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
chcem poďakovať všetkým vystupujúcim, ktorí jasne prejavili svoju inteligenciu, svoju odbornosť aj svoju schopnosť reagovať na sociálne námety.
Na margo niektorých kapitánov priemyslu zo Strany demokratickej ľavice, ktorí sú tu v parlamente a opustili svoje manažérske pozície ako ľudia práce, chcem povedať, že áno, rozkrádal som v tejto spoločnosti za môjho pôsobenia vo vláde a aj som privatizoval - jeden infarkt. To je všetko, čo som získal. A pekne vás prosím, s takýmito argumentmi nechoďte, ak my budeme vystupovať v tejto oblasti, v oblasti sociálnej, pretože ak máte argumenty a ctíte si právny štát, tak netvorte kolektívnu vinu, neriešte veci bez prezumpcie neviny. A ak máte informácie o konkrétnych skutkoch, máte oznamovaciu povinnosť voči orgánom činným v trestnom konaní, pretože inak sami porušujete Trestný zákon. Toto je nedôstojné Národnej rady, aby ste urážali takýmito spôsobmi pri predkladaní materiálu, ktorý sa týka ľudí práce, ako to vy hovoríte, a ktorých si vždy vážim. Ako bývalý odborový funkcionár som stál v zákopoch po roku 1990 spolu aj so Stranou demokratickej ľavice, keď ste ešte skutočne boli ľavicovou stranou.
V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som reagoval na niektoré otázky, ktoré sú v tomto prípade systémové. Je mi veľmi ľúto, že pri prevažnej väčšine prerokovania tohto materiálu tu neboli kompetentní členovia vlády, pretože vláda dala stanovisko, ktoré podpísal predseda vlády pán Dzurinda. A chcem povedať absolútne bez politiky, že toto stanovisko vôbec nechápe veci, o ktoré ide. V tomto stanovisku sa urobili prepočty na 4 000-korunovú minimálnu mzdu, ako keby z tejto novely zákona vyplývalo, že platby do poistných fondov budú do výšky 4 000 korún. My sme to vôbec nenavrhovali, ani sa s tým nepočíta, preto sumy o 400 miliónoch korún sú absolútne nezodpovedné v stanovisku predsedu vlády a v stanovisku vlády, to hovorím bez emócií a bez politiky.
My sme vôbec nenavrhovali zmeny v poistných fondoch vo výške 4 000 Sk, vážení, a toto je teda neseriózne. Ja potom môžem odpovedať šoférovi zo Šariša, odkiaľ pán predseda vlády, kde ešte ako cyklista pod Spišským hradom asi obišiel Branisko, že "netrap še, synku, nedostaneš vyšší plat, ani dvojnásobné zvýšenie platu, lebo ci ešte elektriku zvýšia", po šarišsky mu to "zahutorim" alebo po spišsky "zarečujem".
Takže toto sú fakty a tento materiál zo strany vlády je neseriózny, pretože skutočne dáva predkladateľom do návrhu to, čo v tom návrhu absolútne nie je. To je jedna zásadná pripomienka.
Druhá zásadná pripomienka. Skutočne si vážim posledné vystúpenie pána poslanca Kováča, ale dotýka sa ma odborne tá formulácia, že sme neuvažovali o dôsledkoch. Každý má svoju profesiu, a o dôsledkoch v nej uvažuje. Ja mám svoju profesiu - a toto je moja profesia celoživotná - v oblasti sociálneho zabezpečenia. Takže podozrievať mňa, že neuvažujem o dôsledkoch, to nie je pravda a nie je to korektné, a pritom považujem pána Romana Kováča za korektného človeka.
V tomto smere by som chcel uviesť, že sme, samozrejme, uvažovali o týchto dôsledkoch, je tam ekonomický rozbor a treba si skutočne z toho ekonomického rozboru jasne vyňať, že sú tu vypočítané nie len skupiny občanov v oblasti platieb príspevkových a rozpočtových organizácií, pretože to sú skupiny, ktoré sú zanedbateľné. Skutočne tých 150 až 160 zamestnancov nie je vôbec rozhodujúcich. Chcel som zvýrazniť práve tú skutočnosť, že z hľadiska sociologicko-ekonomického prieskumu, kde je 342 916 zamestnancov, bolo zistené, že len 0,16 % týchto zamestnancov malo priemernú hodinovú mzdu na úrovni súčasne platnej výšky minimálnej mzdy. Aj to je realita, tiež podporená práve kolektívnym tarifným vyjednávaním. A v tejto súvislosti platí to, čo sme spolu definovali ako nominálnu hodnotu zákonom stanovenú a tú reálnu. Nie, čo si kúpi, ale aká je výška, ktorú stanovujú kolektívne tarifné zmluvy vyššieho stupňa. V tejto súvislosti chcete komplexné riešenie. Poviem vám ho, aké je. A máte ho už na stole.
V tejto súvislosti treba povedať, že keď sme aj na ministerstve práce tento návrh dávali, a bol to skutočne návrh bez volebných alebo ďalších zámerov, to skutočne dávam čestné slovo, že toto nebola motivácia, boli by sme ho dali, aj keby boli voľby o dva roky, v tom čase a v takejto úrovni, že sa pripravovala veľká novela zákonov o zamestnanosti. Tá novela je pripravená a neverím, že aj súčasná vláda vzhľadom na jej zameranie bude zásadné veci meniť takým spôsobom, aby to podstatne menilo systém. Lenže ja som dnes ráno na stole našiel malú novelu zákona o zamestnanosti, kde sa pripravuje skrátené legislatívne konanie v zákone o zamestnanosti a dominuje tam len zvýšenie správnych nákladov na 17 %. A to je aj to, čo ste ako bývalí opoziční kritizovali, že sa kupujú domy a že sú problémy v zamestnanosti. Nie je problém, pán poslanec Mesiarik, ja ťa verejne vyzývam, urobme poslanecký návrh v druhom čítaní do tohto zákona o zamestnanosti, pokiaľ ide o väzbu na poistné vo väzbe na zákon o zamestnanosti a Národný úrad práce a vyeliminuješ. Toto je komplexné systémové riešenie, lebo nemôžem v zákone o minimálnej mzde ani v jeho novele - a ako legislatívcovi v sociálnej sfére mi asi dôverujete -, nemôžeme meniť ostatné predpisy.
V zákone o zamestnanosti, tak ako bola novela, sme mali pripravené na ministerstve práce zásadné kroky aj v tejto oblasti vzhľadom na vymeriavací základ. A chceme dosiahnuť to, čo je vlastne aj analýza dvojročného fungovania moderného zákona o zamestnanosti a Národného úradu práce a čo nový pán minister Magvaši podporuje. Som s ním absolútne v synchróne v tomto smere, že náklady na pasívnu politiku trhu práce treba previesť do politiky aktívnej. A s tým súvisí výška vymeriavacieho základu, to je 10-minútová robota a máte komplexné systémové riešenia, aby ste mohli túto minimálnu mzdu schváliť. Ak teda zoberiem do úvahy to, že to je komplexné riešenie v zákone o zamestnanosti, a máme na stole skrátené legislatívne konanie, je to otázka 10 minút a dobrej vôle, nič viac, a máme vyriešený sociálny problém s tými dôsledkami, o ktorých hovoril poslanec Kováč.
Vo väzbe na stanovisko vlády, ktoré hovorí a prepočítava, ako keby sa išlo na 4 000 korún platby štátu, pripravujete zákon o štátnom rozpočte, síce cez provizórium, ale aj zákon o štátnom rozpočte. A v zákone o štátnom rozpočte tu jeden pán poslanec čítal stanovisko ministerstva financií a my sme potom rokovali. To nie je pravda, že sa nerokovalo. V tomto liste - a ja ho budem citovať, tento jeden odsek, lebo je to odborná otázka -, tu v tomto liste ministerstva financií sa jasne hovorí, že ministerstvo v podstate vychádza z toho, že výška vymeriavacieho základu bude vždy určená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok v nadväznosti na zdrojové možnosti štátneho rozpočtu. To znamená v zákone o štátnom rozpočte platby poistného štátom do sociálnych fondov vo výške alebo vo väzbe na 2 450 alebo 2 700 alebo 3 000 alebo 4 000 sú vecou vlády a vecou vás ako koalície, aby ste prijali nový zákon o štátnom rozpočte a máte systémové riešenie. Iné totiž neexistuje, to ako odborník zaoberajúci sa týmito vecami - alebo som pokus o odborníka - zodpovedne vyhlasujem, že iné systémové riešenie neexistuje. Čiže tieto pripomienky o komplexnosti sú na stole a môžeme aj pri schválení ich zapracovať v rozpätí niekoľkých minút.
Chcel by som sa ešte vyjadriť k tým otázkam populizmu alebo niektorých vecí o mínach a podobne. Tento militaristický slovník o tom, že sa tu nechávajú míny, je nezmyselný. Takisto zásadne protestujem proti tým formuláciám, že sa tu neriešia sociálne problémy.
Ak som si všimol aj vašu biochémiu na mimike niektorých poslancov, najmä pravicových, ktorí v tomto parlamente jasne dominujú, chcem vám citovať zo Štatistického úradu Slovenskej republiky z publikácie Systac statistical bulletin 1997 - III. V tejto štatistike je evidentné, že s prihliadnutím na vývoj inflácie z hľadiska indexu spotrebiteľských cien možno konštatovať, že pri jej stabilite sa dosahuje v Slovenskej republike najvyšší medziročný prírastok reálnej mzdy, teda nie nominálnej, ale to, čo si môže ten občan vlastne kúpiť vo vybraných stredoeurópskych transformujúcich sa štátoch.
Budem vám citovať: V roku 1997 bol index predchádzajúceho roka 1996. Na Slovensku reálna mzda 107,6, v Českej republike 104,8, v Maďarskej republike 104,7, v Poľskej republike 107,5 a v Slovinskej republike 103,9. Tak sa nestarala a rozkrádala bývalá vláda v sociálnej oblasti. Ak chcete ešte jeden argument, je to výška minimálnej mzdy, ktorá dnes platí v Českej republike. Skúste si ju porovnať, pretože aj v minimálnej mzde sme mali rovnakú východiskovú základňu a dnes je skoro o 1 000 korún nižšia ako na Slovensku. To sú fakty a toto je sociálna pravda, ktorá v tejto oblasti funguje.
Chcel by som na záver vysloviť názor, že sledujeme vaše sľuby. Chcel by som povedať, že pán poslanec Cabaj veľmi evidentne predložil 20 požiadaviek, a som zvedavý, akým spôsobom Konfederácia odborových zväzov bude informovať, kto ako hlasuje a bude hlasovať o sociálnych zákonoch v tejto krajine. Pričom v bode 2 sme navrhovali zabezpečiť zvýšenie reálnych miezd, respektíve príjmov obyvateľstva počas funkčného obdobia vlády, minimálne o 15 % oproti úrovni roku 1998.
Chcel by som povedať, že návrh zákona o minimálnej mzde je systémovým opatrením. Nezodpovedá, resp. vôbec nevyvoláva tie negatíva, ktoré nekompetentne boli zvýraznené v stanoviskách aj v materiáli, a že systémové riešenie je možné prostredníctvom zákona o zamestnanosti a jeho malej novely, ktorú máme na stole, a prostredníctvom zákona o štátnom rozpočte, kde sa vláda určite bude zaoberať, aké platby do poistných fondov dal. Aj to ste včera odmietli pri programovom vyhlásení vlády, kde sme v podstate navrhovali vašu tendenciu z opozície, keď ste tam 4 roky boli, aby sa platby štátu garantovali na úrovni minimálnej mzdy, a chceli sme, aby ste za určité obdobie, nie hneď, zabezpečili minimálne 25 % z minimálnej mzdy platnej v tejto krajine.
Ak tu bolo povedané, že niečo napísal Hviezdoslav a jeden básnik tu v tejto krajine napísal, že "čudné zvuky čujem". A v tejto diskusii tieto zvuky bolo by dobré, keby aj z princípu právneho štátu, ale aj parlamentnej kultúry, ku ktorej už opätovne niekoľkokrát vyzývam, sme diskutovali o odborných otázkach aj v budúcom období.
Ďakujem pekne a žiadam vás, aby ste v prospech ľudí podporili návrh zákona o zmene zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde na 4 000 Sk.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánovi poslancovi Tkáčovi, ktorý vystúpil za skupinu navrhovateľov.
Žiada záverečné slovo pani spravodajkyňa.
Áno, nech sa páči, pani spravodajkyňa.
Poslankyňa K. Sárközy:
Ďakujem za slovo.
Dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým veciam, ktoré tu odzneli.
Pani poslankyňa Keltošová hovorila, že počas jej pôsobenia vo vláde sa trikrát zvyšovala minimálna mzda. Áno, je to pravda, nastali tu nejaké nejasnosti, a iné tvrdil pán poslanec Bohunický. Prvýkrát sa zvyšovala minimálna mzda z 2 450 korún na 2 700, to bolo s účinnosťou od 1. apríla 1996, a druhýkrát sa zvyšovala minimálna mzda z 2 700 na 3 000 korún s účinnosťou od 1. 1. 1998. Takže počas vášho pôsobenia to bolo celkove o 550 Sk. Teraz navrhujete zvýšiť minimálnu mzdu o 1 000 korún.
Pani poslankyňa Slavkovská hovorila, že z našej strany neodzneli žiadne argumenty, prečo nechceme tento zákon podporiť. Nechcem sa opakovať, ale vo svojom prvom vstupe som hovorila čísla, ako by zvyšovanie minimálnej mzdy vplývalo na rozpočet na rok 1999. Ale boli veci, ktoré som necitovala. Dovoľte mi, aby som dokončila, čo som vtedy nepovedala.
Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy by si vyžiadalo aj zvýšenie štátneho rozpočtu na rok 1999 zhruba o 2 mil. korún mesačne z dôvodu doplatkov z miezd do úrovne navrhovanej výšky minimálnej mzdy zamestnancom rozpočtovej a príspevkovej sféry. Doplatok miezd do úrovne minimálnej mzdy by mal za následok deformáciu odmeňovania zamestnancov a okrem toho by bolo potrebné posúdiť, do akej miery tento návrh vyvolá nutnosť zmeniť štruktúru a výšku platových taríf pre zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry, ktorá je upravená zákonom číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, v znení vykonávacích nariadení vlády Slovenskej republiky.
V prípade zachovania súčasnej štruktúry platových taríf v členení na 12 platových tried a 10 platových stupňov, ako aj zachovania úmernej gradácie výšky platových taríf v rámci platových tried a platových stupňov by zvýšenie platových taríf v pomere medzi navrhovanou sumou, teda 4 000 Sk mesačne, a súčasnou výškou minimálnej mzdy 3 000 korún mesačne vyvolal primárny dosah na štátny rozpočet vo výške 706,4 mil. korún mesačne. Pri predpokladanom priemernom podiele nadtarifných zložiek mzdy zhruba 19,9 % by celkový dosah na štátny rozpočet, vrátane odvodov do poistných fondov, pri tejto skupine, čo je zhruba 295 tisíc zamestnancov, predstavoval mesačne 1,17 mld. korún. To sú fakty, to sú argumenty.
Pani poslankyňa Aibeková hovorila, že nie je pravda, že to nebolo posúdené v tripartite. Žiaľbohu, ja som nevidela stanovisko Konfederácie odborových zväzov, možno že to bolo, ale, žiaľbohu, nevidela som vyjadrenie zamestnávateľov. Myslím si, že keď chceme komplexne posudzovať tento problém, rada by som videla aj jednu, aj druhú stranu. Takže som za to, čo som povedala aj v prvom vstupe, treba sa komplexne zaoberať problematikou inštitútu minimálnej mzdy, vlastne zvyšovaním minimálnej mzdy, ale na tripartitnej úrovni.
Z toho dôvodu, čo som tu povedala, by som rada odporučila, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie v tom zmysle, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. b).
Ďakujem, skončila som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem spoločnej spravodajkyni.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona. Budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uveďte hlasovanie.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vzhľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rade Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. b).
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi a pani spoločnej spravodajkyni.
Pán poslanec Osuský - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Na základe rozhodnutia a schválenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport dovolím si požiadať o zaradenie do programu tejto schôdze návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže (tlač 84).
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Za klub Slovenskej demokratickej koalície podporujem tento návrh ako bod po vystúpení pána ministra Kukana.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tri poslanecké kluby môžu v zmysle rokovacieho poriadku navrhnúť doplnenie programu.
Nech sa páči, pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem za slovo.
Za poslanecký klub Strany maďarskej koalície tiež podporíme tento návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Podmienka je splnená. Navrhujú to tri kluby - SDK, SOP a SMK.
Pán poslanec Petrák, pripájate sa? Áno.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento nový návrh sme zaradili do programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, keď sme už pri procedurálnych návrhoch, aby som aj ja predniesol jeden procedurálny návrh. Týka sa návrhu na zmenu schváleného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sme prijali 2. decembra k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. (tlač 58) v časti C bodu 2. Týka sa zmeny lehoty na prerokovanie uvedeného návrhu ústavného zákona v druhom čítaní vo výboroch. Namiesto schválenej lehoty na prerokovanie tohto návrhu ústavného zákona vo výboroch do 18. januára 1999 a v gestorskom výbore do 11. januára 1999 navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky určila lehotu na prerokovanie vo všetkých výboroch vrátane v gestorskom výbore do 13. januára 1999.
Prosím vás, aby ste podporili tento môj procedurálny návrh, pretože by mohli vzniknúť isté časové ťažkosti pri prerokúvaní tohto ústavného zákona vo výboroch.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Tento procedurálny návrh sme schválili.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako som uviedol, nasledujúcim bodom programu je
návrh na vyslanie piatich príslušníkov Armády Slovenskej republiky do Kosovskej overovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 69 a správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch máte ako tlač číslo 69a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím teraz ministra zahraničných vecí pána Kukana, aby návrh vlády uviedol.